Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by Gizela Pavelová

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 21P/221/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110224907
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gizela Pavelová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2011:7110224907.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci starostlivosti o maloleté K. K., B.,

L.. XX.XX.XXXX S. K., L.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Košice III, na návrh matky, K. K., L.. XX.X.XXXX, bytom T., J. X, za účasti otca, G. K.T.,
L.. XX.X.XXXX, bez trvalého bydliska, t. č. sa zdržiava u matky G.. Y. J., T.W., G. XX, v konaní o úprave
rodičovských práv a povinností t a k t o

r o z h o d o l :

Z v e r u j e mal. deti K., B., L.. XX.XX.XXXX S. K., L.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

Zo strany otca u r č u j e pre každé dieťa výživné od 1.8.2010 do budúcnosti vo výške 40 € mesačne,

ktoré je otec povinný posielať matke mal. detí vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred.

D l ž n é výživné, ktoré vzniklo jeho určením od 1.8.2010 do 30.10.2011 vo výške 55 € pre každé dieťa
súd povoľuje otcovi splácať spolu s bežným výživným v 10 € mesačných splátkach až do zaplatenia.

U p r a v u j e styk otca s mal. deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s nimi každý druhý víkend
v mesiaci, v sobotu od 13:00 hod. do 17:00 hod a v nedeľu od 09:00 hod. do 12:00 hod., počas prvých

šiestich mesiacoch v prítomnosti ich matky.

Matka je p o v i n n á deti na stretnutie s otcom pripraviť a odovzdať mu ich pred svojím bytom, kde
je otec p o v i n n ý deti po ukončení styku vrátiť.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletých detí požiadala súd, aby ich zveril do jej výchovy a opatery a zo strany otca aby určil
pre ne výživné vo výške 150 a 100 € mesačne. Uviedla, že nežijú spolu od augusta 2010 a o deti sa

stará sama.

Otec súhlasil s tým, aby deti boli zverené matke, uviedol však, že nie je schopný platiť také vysoké
výživné, ako požaduje ich matka. Požiadal o úpravu styku s nimi z dôvodu, že sa s matkou nedokážu
o ňom dohodnúť.

Kolízny opatrovník od poručil návrhom vyhovieť, výživné určiť podľa potrieb detí a schopností otca.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, pripojenými listinnými dôkazmi a zistil tento s k u t
k o v ý s t a v :Rodičia maloletých sú manželia. Žili spolu do augusta 2010, kedy otec po naliehaní matky detí spoločnú
domácnosť opustil.

Po odchode zo spoločnej domácnosti otec na výživu detí riadne neprispieval. V novembri 2010 jej poslal
na výživu detí 200 €, potom posielal na každé dieťa mesačne po 25 €. Od augusta 2011 jej platil na
základe predbežného opatrenia po 40 € na každé dieťa.

Z výpovede matky maloletých detí súd zistil, že už vyše roka nežije v spoločnej domácnosti s manželom.
Ich manželstvo nie je rozvedené. Matka podala návrh na rozvod manželstva. V auguste 2010 otec detí
a jej manžel odišiel zo spoločnej domácnosti. Odvtedy navštívil deti 3-krát. B. má X rokov, chodí do
materskej škôlky, K. má X roky, tiež chodí do materskej škôlky, za ktorú platí pre obe deti spolu 60
€ mesačne.
S B. chodí každý týždeň k logopedičke. Za jedno sedenie platí 15 € a okrem toho chodí 1x za týždeň

na hypoterapiu, za čo sa platí tiež 15 €. K. zatiaľ na žiadne krúžky nechodí. Deti veľmi rýchlo rastú a
veľmi často musí matka pre ne kupovať nové oblečenie. Na to vydáva najviac peňazí. Potom na stravu.
Okrem toho zabezpečuje do domácnosti hygienické potreby aj pre seba, aj pre domácnosť a aj pre deti.

Žije spolu s deťmi v trojizbovom byte, za ktorý mesačne platí 140 € za nájomné, za inkaso platí 46 €.

Od 1.5.2011 bola zamestnaná ako S. C. E. V. J. C. D.. O.. M.. Pracovala tam 2 roky a jej čistý priemerný
mesačný zárobok bol XXX € mesačne. Pracovný pomer ukončila dohodou so zamestnávateľom z
dôvodu, že po odchode manžela so spoločnej domácnosti mala psychické a zdravotné problémy a
nedokázalapopristarostlivostiodvedetizabezpečovaťsvojuprácuvtakomrozsahu, akoto vyžadovalo

vedenie firmy. Pol roka poberala 60 % zárobku, čo bolo 340 €. Od 1.5.2011 je nezamestnaná, vedená
na Úrade práce. Každý deň posiela do rôznych firiem životopisy a zúčastňuje sa konkurzov, ale zatiaľ
prijatá nikde nebola.

Z výpovede otca maloletých detí súd zistil, že nie je pravdou, že opustil manželku a deti. Dostal od nej

ultimátum, že má do 24 hodín opustiť spoločný byt na S. A. E. T., kde naposledy spolu bývali. Tento
byt sa potom predal, patril jeho manželke. On si z bytu zobral svoje oblečenie a len jeden z viacerých
televízorov, ktoré do bytu priniesol. Nič iné si odtiaľ nevzal. Zamestnal sa vo V. Q., majitelia mali sídlo V.
E. X., niekde v K. O.. Za tri mesiace ani jemu a ani ďalším 30 zamestnancom nevyplatili za odvedenú
prácu plat. Firma zbankrotovala, takže ani súdom sa nedomáhal zaplatenia ušlej mzdy. Nemal ani na

zaplatenie súdneho poplatku. Preto sa rozhodol, že skúsi šťastie ako J. E. Š.. Keďže vie po anglicky,
myslel si, že mu to bude postačovať, aby sa uplatnil. Aj tam boli oklamaní viacerí záujemcovia o prácu.
Firma, ktorá prácu sprostredkovala od nich zobrala peniaze za sprostredkovanie vo výške 950 € a prácu
im nezabezpečila. Zostal v Š. kamaráta, ktorý tam šiel autom a prenajal si dom z peňazí, ktoré mu
z domu posielali rodičia. Hľadal si prácu a otec maloletých detí sa staral o dom a domácnosť, za to

dostával najesť a mohol sa tam vyspať. Našiel si brigádnickú prácu, ale v deň nástupu dostal takú koliku
a kŕče, že týždeň strávil v nemocnici a na jeho miesto prijali iného pracovníka. Keďže ani kamarát si
žiadnu poriadnu prácu nenašiel, žiadne zamestnanie alebo brigádu, vrátili sa spoločne do T..
Odvtedy žije u svojej matky, snaží sa hľadať si prácu prostredníctvom internetu a rôzne ináč v T., zatiaľ
bol odvšadiaľ odmietnutý. Štúdium na gymnáziu neukonči, odišiel v treťom ročníku, čiže nemá ukončené

stredoškolské vzdelanie a nie je ani ničomu vyučený. Nie je evidovaný na úrade práce a nepoberá ani
sociálnu podporu. Peniaze si požičiava od kamarátov alebo ich dostáva od svojej babičky.

Má záujem stretávať sa s deťmi, pokiaľ môže, vždy im niečo kúpi. Keď majú svoj sviatok alebo na
Vianoce, vždy prišiel s nejakým darčekom. Stretával sa s nimi s dovolením ich matky 1-krát za týždeň a

to v jej prítomnosti. Mal by záujem aj o iné stretnutia s nimi, ale matka mu to umožniť nechce.
Zatiaľ prispieva na ich výživu sumou 40 € mesačne tak ako mu to uložil súd predbežným opatrením. .
Zatiaľnavýživnéniejeschopnýplatiťviacakodoterazplatí.Pomáhasvojejbabičkeokolodomuaonaza
to platí toto výživné za neho. Keďže zatiaľ nedokáže zabezpečiť pre svoje deti to, čo ich matka, súhlasí s
tým, aby deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti. Avšak chcel by sa stretávať s nimi aspoň dvakrát

v mesiaci bez jej prítomnosti. K jeho stretávaniu sa s deťmi uviedol, že nebolo ešte tak, odkedy nežijú v
spoločnej domácnosti, že by ich mal u seba samé. Vždy sa s nimi stretával len v spoločnosti matky, ale
deti boli veľmi rady, že ho vidia, dokonca mal pocit, že boli šťastné z ich stretnutí. Poukazoval na to, že
kým žili v spoločnej domácnosti, dokázal sa o nich postarať v každom smere, dokázal im navariť, vodilich do škôlky a zo škôlky, ukladal ich do postieľky pred spaním a podobne. Po odchode zo spoločnej
domácnosti párkrát vybral deti zo škôlky, išiel pre ne o pol hodinu skôr ako ich zvykla vyberať ich matka
a vždy jej telefonicky oznámil, že sú deti s ním a dohodli sa, kedy jej deti vráti.

Matka maloletých detí uviedla, že jej manžel by nemal mať problém nájsť si prácu. Dokáže pracovať
s počítačom a tak isto je zručný ako grafik, ilustroval mnohé knihy, ktoré boli vydané. Boli spolu v S. a
pracovne sa veľmi osvedčil, bol šikovný, mal slušný príjem, zarábal okolo X.XXX dolárov mesačne. Je
konateľom v štyroch firmách a vo V. Y.-G. D.. O.. M.. vydávajú rôzne tlačoviny, knihy, kalendáre a zvitky,

ktoré boli vyhlásené za najčítanejšie na Slovensku. Čo sa týka jeho stretávania sa s deťmi, nemohol sa
s nimi stretávať, keď bol dlho v Š.. Nevidel ich trištvrť roka a vzhľadom k tomu, že deti sú ešte malé,
bola by rada, keby sa spočiatku s nimi stretával naďalej v jej prítomnosti. Nesúhlasila s tým, aby ich
zobral cez víkend do Vysokých Tatier, pretože nebol schopný zaplatiť na ich výživu ani 25 € a na chcel
im zabezpečiť pobyt cez celý víkend.
Otecdetípotvrdil, žejekonateľomvo firmách,akouviedlamatka,alevoV.O.D..O..M..bollenfiktívnym

členom, pretože ho tam prihlásil pred pár rokmi jeho otec a už viac rokov sa pokúša o vymazanie jeho
funkcie z tejto s. r. o., zatiaľ sa mu to nepodarilo. Dve ostávajúce firmy okrem V. Y. G. nevykonávajú
žiadnu činnosť, nemajú zisky a bohužiaľ ani Y. G., ktorá činnosť vykonávala, zisky momentálne nemá.
Za r. 2010 je v strate X.XXX €, čo potvrdil aj daňovým priznaním. Má možnosť ísť s deťmi do P., pretože
jeho kamarátka je tam majiteľkou penziónu, bola ochotná s prihliadnutím k jeho osobným pomerom a k

tomu, že je bez príjmu, poskytnúť jeho deťom rekreáciu počas 2 dní, s ubytovaním a stravou zadarmo..

Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže

aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju

vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčí. Možno ho však priznať len odo dňa

začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčia.

Podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

Podľa ust. § 24 ods. 2,3,4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu
budúceho výchovného prostredia.

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o

to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom
a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím k uvedeným
ustanoveniam zákona súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, pretože od rozchodu
rodičov sama zabezpečuje ich starostlivosť a riadne sa o deti stará. Zo strany otca určil súd výživné

podľa jeho súčasných možností a schopností.
Styk otca s deťmi upravil tak, aby vyhovoval potrebám otca aj maloletých detí.

Určením výživného od 1.8.2010 do 30.10.2011 vzniklo dlžné výživné vo výške 1.200 €, od čoho súd
odpočítal sumu 200 € zaslanú otcom matke maloletých detí v novembri 2010, 7x po 50 € a 3x po

osemdesiat €, takže dlžné výživné je 110 € na obe deti spolu. Takto určené dlžné výživné súd povolil
otcovi splácať spolu s bežným výživným v 10 € mesačných splátkach až do zaplatenia.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa ust. § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.