Uznesenie Judgement was issued on Thursday, November 30, 2011

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/214/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7909209562
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7909209562.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o mal. A. D. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice I, dieťa rodičov: C. Q. nar. XX.X.XXXX
bývajúcej v D. na G. ulici č. X zastúpenej JUDr. Blankou Nagyovou advokátkou so sídlom v Košiciach
na Letnej ulici č. 45 a Ľ. D. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho vo K. na Š. ulici č. XXX zastúpeného JUDr.
PetromRychnavskýmadvokátomsosídlomvoVranovenadTopľounaRázusovejulicič.111/19vkonaní

o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 26.4.2011 č.k. 21P
102/2010-99 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné zo strany otca pre maloletú A. D. nar.
X.X.XXXX zo sumy 1.700,- Sk (56,42 €) na sumu 85 € od 1.9.2010 do 28.2.2011 a od 1.3.2011 do

budúcnosti na sumu 150 € mesačne, ktoré je otec povinný posielať matke maloletej vždy do 20. dňa
v mesiaci vopred. Dlžné výživné, ktoré vzniklo jeho zvýšením za obdobie od 1.9.2010 do 30.4.2011 v
sume 358,64 € povolil otcovi splácať v 10 € mesačných splátkach až do zaplatenia. Tým zmenil výšku
výživného určenú rozsudkom Okresného súdu vo Vranove nad Topľou sp.zn. 6C 256/2005 z 10.2.2006.
O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že otec maloletej požiadal 19.8.2009 súd, aby znížil výživné pre jeho dcéru
z 1.700,- Sk od 1.7.2009 z dôvodu, že ukončil svoj pracovný pomer vo fy Dupres Consultings s.r.o.
dohodou k 30.6.2010. Uviedol, že matka s jeho návrhom nesúhlasila a 13.9.2010 požiadala o zvýšenie
výživného z 56,42 € na 150 € z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného sa podstatne zmenili potreby
ich dcéry. Otec 3.9.2010 svoj návrh na zníženie výživného zobral späť. Konajúci súd vychádzal zo
zisteného skutkového stavu a konštatoval, že naposledy o výživnom pre maloletú bolo rozhodnuté

rozsudkom Okresného súdu vo Vranove nad Topľou sp.zn. 6C 256/2005 z 10.2.2006. Manželstvo
rodičov maloletej bolo rozvedené a maloletá bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti
matky a zo strany otca bolo určené výživné 56,42 € mesačne, pričom maloletá A. mala v tom čase
jeden rok. Uviedol, že v čase, keď matka podala návrh na zvýšenie výživného mala maloletá 5 rokov, od
2.9.2010chodídomaterskejškôlky,kdematkamesačneplatíškolné10€,zastravu23€,2xročnematka
platí za angličtinu a tanečnú výchovu 100 €. Škôlka pre deti zabezpečuje pobyt v škole v prírode, za ktorú

musia rodičia zaplatiť 89,50 €. Maloletá je alergička, má aj kožnú chorobu a na lieky matka vynakladá
mesačne 40 €, mesačne maloletej matka platí za lístok MHD 18 € a taktiež mesačne platí poistku
spojenú so sporením 18 €. Okrem toho matka zabezpečuje pre maloletú stravu, oblečenie a hygienické
potreby. Konštatoval, že matke sa X.X.XXXX narodila dcéra D. Q. a s jej otcom O. Q. 29.1.2011 uzavrela
manželstvo, poberá dávku v materstve od 7.9.2010 vo výške 13,456850 € denne a jej manžel pracuje
v U.S.Steel Košice s mesačným príjmom od 750 € do 850 €. Bývajú v 3-izbovom byte, za užívanie

ktorého platia 220 €. Konajúci súd uviedol, že z výpovede otca maloletej zistil, že v roku 2010 pracoval
vo firme I. s.r.o. v J. ako konštruktér a jeho priemerný mesačný zárobok bol 670 €. Od konca januára dokonca februára 2010 bol nezamestnaný a poberal podporu v nezamestnanosti 300 €. Od marca 2011
pracuje pre Viedenskú leasingovú agentúru Activ Solution ako konštruktér a zarába 2.500 € brutto, čo
má uvedené v platobnom dekréte, avšak výplatu ešte nemal. Od marca býva v X. v meste C. v ubytovni,

kde za prvý mesiac musel zaplatiť za bývanie 550 € a v čase, keď býval u rodičov platil im 150 € a do
práce dochádzal autom, na čo mal výdavky 120 € mesačne, 10 € platil za telefón a 12 € za internet.
Keďže je alergik, mesačne si kupuje lieky za 10 € a taktiež si uhrádza mesačnú poistku vo výške 5 €,
pričom ďalšie náklady má na oblečenie a na rôzne kultúrne a spoločenské udalosti. Hľadal si prácu po
celom Slovenku a minimálne raz mesačne cestoval na pohovor, za čo vynaložil 527 €. Ďalšiu vyživovaciu

povinnosť otec nemá a bol ochotný zvýšiť výživné na maloletú dcéru na 70 € mesačne a kupovať jej
veci na oblečenie a do školy a taktiež ak mu matka povie, čo dieťa potrebuje alebo mu dá doklady z
nákupov, bol ochotný v polovici ich preplatiť. Vyššie výživné otec nechcel platiť z dôvodu, že sa dopočul,
že bývalá manželka spolu s terajším partnerom si kúpili byt, na jeho kúpu zobrali hypotéku a nerád by ich
dotoval. Konajúci súd na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu zvýšil výživné
zo strany otca z dôvodu, že na strane jeho dcéry sa jej rastom a psychickým vyspievaním zvýšili všetky

potreby, pričom prihliadol aj k osobným a majetkovým pomerom otca, ako aj k tomu, že matka maloletej
je na materskej dovolenke. Vyslovil názor, že oproti obdobiu, kedy bolo výživné pre maloletú určené
uplynulo 5 rokov a úplne iné výdavky sú so starostlivosťou o batoľa, ako tie súčasné. Konštatoval, že
zvýšením výživného od 1.9.2010 do 30.4.2011 vzniklo dlžné výživné 358,64 € ako násobok sumy, o
ktorú bolo zvýšené, pričom otec nad rámec súdom určeného výživného dieťaťu nič nekupoval a ináč na

jeho výživu neprispel. Túto sumu povolil otcovi s prihliadnutím k ust. § 160 ods. 1 O.s.p. splácať spolu
s bežným výživným 10 € mesačných splátkach až do zaplatenia. Konajúci súd zistený skutkový stav
právne posúdil podľa ust. § 78, § 77, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 62 Zákona o rodine. O trovách konania
rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Uviedol,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za nezákonné a zmätočné pre nedostatok dôvodov,
pretože v rámci dokazovania nedostatočne vyhodnotil tú skutočnosť, že aj on má ako otec maloletej v
súvislosti s výkonom jeho práce, ale aj regeneráciou jeho pracovných síl výlohy. V súvislosti s prácou

v Rakúsku mesačne vynakladá 1.496 €, ktorých rozpis pripojil k podanému odvolaniu. Uviedol, že z
tohto prehľadu je zrejmé, že sám nepožíva žiadne extra výhody, ktoré by bolo možné považovať za
nadštandard. Konštatoval, že z napadnutého rozsudku vôbec nevyplýva z akej sumy jeho zárobku súd
vychádzal pri zvýšení výživného a nedostatočne zisťoval a preukázal aké sú príjmy a výdavky matky
maloletej v súvislosti s maloletou a preto z tohto pohľadu je rozsudok nepreskúmateľný a teda zmätočný.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny. Uviedla, že otec sa bráni fakticky len tým, že v súvislosti s jeho prácou v Rakúsku
vynakladá mesačne 1.496 €, avšak v rámci svojej účastníckej výpovede pred súdom prvého stupňa
uviedol inú sumu svojich vynakladaných výdavkov, ktoré zrejme v rámci podania svojho odvolania

doplnil. Tvrdenia otca ako aj jeho písomné doplnenie prezentovaných výdavkov považuje za účelové a
ničím nepreukázané, resp. považuje výdavky otca za neprimerane vysoké, ktoré neposkytujú komplexný
obraz o dôvodnosti alebo nedôvodnosti skutočne vynakladaných jeho výdavkov súvisiacich s jeho
prácou v zahraničí. Konštatovala, že v súvislosti s prácou otca v zahraničí, ako sám uviedol vo výpovedi,
zarába 2.500 € mesačne brutto a je tiež nesporné, že príjem otca za rok 2010 bol 670 € mesačne, pričom

len jeden mesiac bol nezamestnaný s podporou 300 € mesačne. Maloletej dcére však stále prispieval na
výživné len sumou určenou v súdnom rozhodnutí z roku 2006 a ničím iným. Aj keď tvrdil, že by maloletej
rád kupoval oblečenie, nikdy sa tak nestalo, keďže sa s maloletou dcérou ani pravidelne nestýkal a
nenavštevoval ju. Na druhej strane ona má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k druhej maloletej dcére D.,
ktorá sa narodila X.X.XXXX a preto toho času nepracuje. Poukázala na to, že predložila odôvodnené

mesačné výdaje pre maloletú dcéru a nepovažuje jej potreby za neprimerane vysoké. Skutočnosť, že
sama vychovávala maloletú do januára 2011, kedy sa opäť vydala, malo za následok aj podstatne
zvýšené výdaje na chod spoločnej domácnosti, kde túto starostlivosť o maloletú zabezpečovala sama
a doposiaľ riadne zabezpečuje už v novej väčšej rodine. Vyslovila názor, že súd prvého stupňa sa
dostatočne zaoberal majetkovými pomermi otca, keďže má tento možnosť aj schopnosť v dôsledku jeho

skutočne dosahovaného príjmu z práce v zahraničí, ako aj zhodnotenia jeho celkových majetkových
pomerov poskytnúť maloletej výživné najmenej 150 € mesačne so zreteľom na potreby maloletej dcéry,
ktoré boli dostatočne preukázané a špecifikované tak, že ide o potreby primerané jej veku a záujmu.Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého

stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a dospel k záveru, že nie
sú podmienky ani na jeho potvrdenie ani na jeho zmenu, preto ho podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p.
zrušilapodľaods.2citovanéhozákonnéhoustanoveniavrátilvecsúduprvéhostupňanaďalšiekonanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania postupom

súdu odňala možnosť konať pred súdom a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť,ktorátrvádočasu,kýmdetiniesúschopnésamésaživiť.Podľaods.2citovanéhozákonného
ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného
zákonného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov

a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd
neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Z citovaného ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že zmenou pomerov sa rozumie
výrazná zmena tých okolností na jednej strane alebo na druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného,
ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, musí ísť o zmenu trvalú, nielen
prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce

rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých
vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania
súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa
použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2,
4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. V predmetnej veci konajúci súd v odôvodnení napadnutého

rozsudku konštatoval, že zvýšil výživné zo strany otca z dôvodu, že na strane jeho dcéry sa jej rastom
a psychickým vyspievaním zvýšili všetky potreby, pričom oproti obdobiu, kedy bolo výživné pre ňu
určené uplynulo 5 rokov a úplne iné výdavky sú so starostlivosťou o batoľa, ako tie súčasné. Prihliadol
k tomu, že matka maloletej je na materskej dovolenke, ako aj na osobné a majetkové pomery otca.
Z uvedeného je zrejmé, že konajúci súd neporovnal pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce

súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu na zmenu výživného
a neodôvodnil výraznú zmenu tých okolností na strane oprávnenej a povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku taktiež nie je
možné zistiť, z akého dôvodu zvýšil výživné zo strany otca pre maloletú A. na 85 € od 1.9.2010 do
28.2.2011 a teda, z čoho pri posudzovaní zvýšenia výživného za uvedené obdobie vychádzal a taktiež

nie je zrejmé, z akého príjmu matky vychádzal pri zvýšení výživného od 1.3.2011 do budúcnosti a ako
zohľadnil výdavky otca. Odvolací súd napokon dodáva, že konajúci súd nerozhodol o späťvzatí návrhu
otca na zníženie výživného, ktorý doručil súdu 3.9.2010.

Pretože súd prvého stupňa vydal nepreskúmateľné a nezrozumiteľné rozhodnutie, odňal účastníkom v

tomto konaní možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký
postup súdu, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto spôsobom odňal účastníkom
konania ich procesné práva. Vady zakladajúce zmätočnosť konania aj súdneho rozhodnutia zavinenú
súdom, jeho procesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla vždy účastníkovi konania odnímajúmožnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii procesných práv priznaných Občianskym
súdnym poriadkom na uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Pretože súd prvého
stupňa vydal nepreskúmateľné a nezrozumiteľné rozhodnutie vo veci samej, čím odňal účastníkom

možnosť konať pred súdom, musel odvolací súd napadnutý rozsudok zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f)
a h) O.s.p. a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa postupovať v naznačenom smere, všetky vykonané
dôkazy vyhodnotiť podľa § 132 O.s.p., takto zistený skutkový stav posúdiť podľa príslušných ustanovení

Zákona o rodine a rozhodnutie odôvodniť vo všetkých jeho výrokoch podľa § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby
bolo spätne preskúmateľné. Úlohou súdu prvého stupňa bude taktiež rozhodnúť o späťvzatí návrhu otca
na zníženie výživného doručeného súdu 3.9.2010.

Na záver odvolací súd poukazuje na ust. § 151 ods. 1 vety prvej O.s.p. o trovách účastníkov konania,
podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí. To znamená, že ak nebol podaný návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania,
nie je daný zákonný predpoklad na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pretože žiaden z
účastníkov náhradu trov konania nežiadal, je výrok o náhrade trov konania v tomto prípade bezdôvodný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.