Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Wednesday, February 24, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/54/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4306212097
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4306212097.6

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senát
JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej v spore žalobcu: C. T. a syn, s.r.o., so sídlom F.
XX, W. XXX XX, G.: XXXXXXXX, zast. v konaní JUDr. Jánom Čarnogurským, advokátom so sídlom
Dostovejského rad 1, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: B. X., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XX, XXX
XX D., zast. v konaní JUDr. Petrom Škultétym, advokátom so sídlom ul. Heydukova č. 3, P.O.BOX 301,

814 99 Bratislava, o zaplatenie 1.798,98 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného a žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 7C/204/2006-401 zo dňa 30. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolacie konanie o odvolaní žalobcu voči výroku o trovách štátu ( III.) z a s t a v u j e.

II. Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov zastaveného odvolacieho konania nepriznáva.

III. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a IV. p o t v r d z u j e .

IV. Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vo výroku I. konanie zastavil a výrokom II určil, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Výrokom III. zaviazal žalobcu, aby zaplatil na

účet Okresného súdu Levice trovy štátu vo výške 348,58 eura, do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia a výrokom IV. zaviazal žalovaného, aby zaplatil na účet Okresného súdu Levice trovy štátu
vo výške 348,58 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Svoje rozhodnutie odôvodnil
ust. § 470, § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1,2, § 256 ods. 1, § 258 ods. 1, § 259 Civilného sporového
poriadku poukazujúc na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu
sumy 1798,98 eura titulom náhrady škody a k náhrade trov konania. Dňa 15.03.2017 doručil žalobca

súdu prvej inštancie späťvzatie žaloby v celom rozsahu z dôvodu, že medzi stranami sporu došlo k
uzavretiu mimosúdnej dohody o urovnaní a zároveň navrhol tak, aby súd žiadnej zo strán náhradu trov
konania a právneho zastúpenia nepriznal. Žalovaný vyjadril svoj súhlas so späťvzatím žaloby a zhodne
navrhol, aby súd konanie zastavil a o trovách rozhodol tak, že žiadnej zo strán sa náhrada trov konania
a právneho zastúpenia nepriznáva.

2. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konanie zastavil, o trovách konania rozhodol v zmysle §
256 CSP a cotrario zdôrazňujúc, že žiadna zo strán si ani nárok na náhradu trov konania neuplatnila a
zhodne sa zhodli, že sa nároku na náhradu trov konania a právneho zastúpenia vzdávajú. Vychádzajúc
zo skutočnosti, že strany sporu zhodne navrhli o trovách konania a právneho zastúpenia rozhodnúť
tak, že žiadnej zo strán sa náhrada trov konania nepriznáva a keďže trovami konania sú aj trovy štátu
t.j. trovy, ktoré preddavkovo uhradil štát z prostriedkov štátu vo výške odmeny znaleckému ústavu, ktoré

znalecké dokazovanie bolo nariadené v záujme oboch strán sporu, tak obe strany sporu súd zaviazal
na náhradu trov štátu zaplatených preddavkovo v rovnakej výške zodpovedajúcej pomeru ich úspechua neúspechu. Strany teda zaviazal vo výške 50 % vynaložených nákladov na znalecké dokazovanie, t.j.
po 348,58 eura, pričom súd nezistil u žiadnej z nich v priebehu konania predpoklady na oslobodenie od
súdnych poplatkov v zmysle § 257 CSP spočívajúcej v dôvodoch hodných osobitného zreteľa.

3. Proti tomuto uzneseniu voči výroku II. a VI. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol
napadnuté uznesenie vo výrokoch II. a IV. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje
odvolanie odôvodnil ust. § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP. Uviedol, že v predmetnej veci nedošlo k
žiadnemu ústnemu ani písomného uzavretiu mimosúdnej dohody o urovnaní a preto žalobca procesne

zavinil zastavenie konania a z toho dôvodu zodpovedá za jemu vzniknuté trovy konania, ktorých náhradu
by mu mal byť povinný zaplatiť, ako aj vzniknuté trovy štátu. Mal za to, že súd prvej inštancie procesne
pochybil, keď jeho právnemu zástupcovi nedoručil späťvzatie žaloby žalobcu na vyjadrenie, čim porušil
jeho právo na riadne právne zastúpenie, odoprel jeho zástupcovi právo vyjadriť sa k nemu. Jeho
vyjadrenie k späťvzatiu žaloby žalobcom, vypracoval výlučne sám žalobca, síce ho žalovaný podpísal,
ale jeho obsahu neporozumel. Podľa názoru žalovaného bol v tejto veci zmanipulovaný a uvedený do

omylu, pretože žalobcovi ústne uviedol, že pokiaľ ide o náhradu trov súdneho konania, vrátane trov
právneho zastúpenia, tieto musí žalobca riešiť s jeho právny zástupcom. Poukázal aj na skutkový rozpor
výroku IV. napadnutého uznesenia o jeho povinnosti nahradiť štátu trovy konania vo výške 348,58 eura
s odôvodnením, že súd prvej inštancie uvádza, že sú ,,trovy štátu vo výške 460,17 eura“. Skutočné
trovy štátu predstavujú podstatne nižšiu sumu ako majú obe strany zaplatiť na účet súdu prvej inštancie.

Uviedol, že si v tomto konaní uplatňuje voči žalobcovi náhradu trov konania, ktoré súdu prvej inštancie
riadne vyčísli po zrušení tejto veci odvolacím súdom.

4. Proti tomuto uzneseniu vo výroku III., ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalobcu na zaplatenie trov
štátu vo výške 348,58 eura podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil ust. § 365

ods. 1. písm, d) CSP. Poukázal na vyčíslenie trov štátu súdom prvej inštancie, ktoré majú predstavovať
spolu sumu 460,17 eura, avšak súd uložil stranám sporu zaplatiť trovy štátu spolu vo výške 697,16 eura,
teda o 236,99 eura viac. Navrhla, aby súd prvej inštancie vydal opravné uznesenie vo výrokoch III. a
IV. napadnutého uznesenia.

5. Žalobca k odvolaniu žalovaného vo svojom vyjadrení uviedol, že strany sporu sa o osobne stretli
za účelom mimosúdnej dohody dňa 11. 3. 2017. Bezprostredným podnetom bola okrem iného výzva
súdu z marca 2017 vzhľadom na odstup času či žalobca trvá na podanej žalobe. Strany sporu sa
dohodli a žalovaný späťvzatie žaloby zo strany žalobcu, s tým, že si žiadna zo strán nebude uplatňovať
náhradu trov konania dohodu podpísal. Žalovaný je osoba plne právne spôsobilá, t.j. išlo o platný

právny akt. Žalovaný nežiadal čas na prípadne rozmyslenie, resp. že sa chce (potrebuje) ešte poradiť
( napr. s právnym zástupcom alebo inou osobou). Pokiaľ by žalovaný nesúhlasil s podmienkou, že
každá strana si platí trovy za seba, žalobca by nestiahol žalobný návrh, resp. ak by aj v budúcnosti
urobil späťvzatie žaloby s tým, že má znášať náhradu trov konania žalovaného, nepotreboval by na to
mimosúdnu dohodu a mohol by to urobiť i sám. Navyše žalovaný by nemal byť poškodený ohľadom

náhrady svojich vynaložených trov, keďže je (bol) poistený práve na tieto prípady v D. A.S poisťovni
právnej ochrany. Skutočnosť, že po zastavení konania zrejme poisťovňa žalovanému odmietla preplatiť
niektoré dodatočne náklady, v dôsledku čoho sa so špekulatívnych dôvodov odvolal, nemôže byť na
ťarchu žalobcu. Navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne.

6. Podaním zo dňa 01.02.2021 vzal žalobca svoje odvolanie voči výroku o náhrade trov štátu späť a
žiadal, aby súd odvolacie konanie zastavil.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a viazaný

rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) dospel k záveru, že vzhľadom na späťvzatie
odvolania žalobcu, je odvolacie konanie o odvolaní žalobcu voči výroku III. potrebné podľa § 369
ods. 3 CSP zastaviť. Zároveň odvolací súd po prejednaní odvolania žalovaného voči výroku II. a
IV. napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutých
výrokoch II. a IV. vecne správne a odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd preto uznesenie

súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a IV. podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Podľa § 369 ods. 1 CSP dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal
odvolanie späť, nemôže ho podať znova.8. Podľa § 369 ods. 2 CSP ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia
nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti

napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho
konania.

9. Podľa § 369 ods. 3 CSP ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd
odvolacie konanie zastaví.

10. Dispozičný princíp, ktorým je ovládané začatie odvolacieho konania, sa prejavuje aj v jeho priebehu,
a to jednak možnosťou rozširovať, či inak meniť rozsah odvolania a dôkazy, ako aj možnosťou vziať
podané odvolanie späť. Odvolanie je možné vziať späť, len dokiaľ nebolo rozhodnuté o odvolaní.
Účinnosť späťvzatia nie je podmienená súhlasom súdu ani protistrany. Pokiaľ odvolateľ vezme svoje
odvolanie späť, nemôže ho podať znova, a to ani v prípade, keď by ešte neuplynulo 15 dní od doručenia

dotknutého rozhodnutia. Späťvzatím odvolania teda odvolateľ nadobro stráca legitimáciu na podanie
odvolania a zároveň sa stráca spôsobilý podklad pre odvolacie konanie, a preto odvolací súd rozhodne
uznesením o zastavení odvolacieho konania.

11. Vzhľadom na nepochybný prejav vôle žalobcu, ktorý využijúc svoje procesné právo vyplývajúce z

citovaného ustanovenia vzal svoje odvolanie vo výroku III., ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalobcu
na zaplatenie trov štátu vo výške 348,58 eura späť, odvolací súd odvolacie konanie o odvolaní žalobcu
voči výroku III. zastavil.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal aby súd zaviazal žalovaného k

zaplateniu 1798,98 eura z titulu náhrady škody a k náhrade trov konania. Dňa 15.3.2017 doručil žalobca
súdu písomné späťvzatie žaloby v celom rozsahu z dôvodu, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu
mimosúdnej dohody o urovnaní a navrhol, aby súd zastavil konanie a rozhodol tak, že žiadnej zo strán
sa náhrada trov konania a právneho zastúpenia nepriznáva. Zároveň predložil písomné vyjadrenie
podpísané žalovaným, ktorým vyjadril so späťvzatím súhlas a zhodne so žalobcom navrhol, aby súd

trovách konania a právneho zastúpenia rozhodol tak, že žiadnej zo strán sa náhrada trov konania a
právneho zastúpenia nepriznáva.

13. Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon, ktorý patrí výlučne žalobcovi. Žalobca ako
dominus litis (pán v spore), ktorému svedčí právo podať žalobu, túto môže na základe vlastnej

úvahy, aj bez uvedenia dôvodu vziať späť. Späťvzatie žaloby ako procesno-právny úkon je prejavom
autonómnej vôle žalobcu, s ktorým procesné normy spájajú ukončenie súdneho konania, teda je takou
skutočnosťou, ktorá bezprostredne vedie k zastaveniu konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu konania
v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú
zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách.

14. Po prejednaní veci dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej
inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prihliadal na skutočnosť, že žiadna zo strán
si náhradu trov konania neuplatnila. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal predovšetkým skutočnosť, že
jehovyjadreniekspäťvzatiuvypracovalžalobcastým,žeonholenpodpísal,pričomvyjadreniuotrovách

konania vôbec ako laik neporozumel a nepripisoval mu žiaden podstatný význam. Jeho záujmom
bolo uplatniť si voči žalobcovi náhradu trov konania. K uvedenej námietke odvolací súd uvádza, že
žalovaný Vyjadrenie žalovanej strany k späťvzatiu žaloby vlastnoručne podpísal, pričom vyjadril súhlas
so späťvzatím žaloby a súčasne navrhol, aby súd žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania.
Vzhľadom na úplne jednoznačné vyjadrenie žalovaného potom súd prvej inštancie nemohol mať žiadnu

pochybnosť o vyjadrenej vôli žalovaného, ktorý jednak súhlasil so zastavením konania a tiež súhlasil s
tým, že žiadnej zo strán nebude priznaný nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie postupoval
správne, keď konanie na základe späťvzatia žaloby zastavil a pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov
konania sa riadil zhodným vyjadrením strán sporu o trovách konania. Odvolací súd dodáva, že žalovaný
žiadnym spôsobom nepreukázal, že by pri podpisovaní vyjadrenia bol uvedený do omylu, prípade

nevedel čo podpisuje, keď z vyjadrenia jednoznačne vyplýva čo je jeho obsahom. Ak by žalovaný mal
pochybnosť o význame vyjadrenia vo vzťahu k trovám konania, mohol sa poradiť so svojím právnym
zástupcom, prípadne vyžiadať si čas na rozmyslenie. Žalovaný netvrdil, že by ho niekto k podpísaniu
predmetného vyjadrenia nútil alebo bol v časovej tiesni, a keďže má plnú spôsobilosť na právne úkonya je stranou sporu, bol oprávnený podpísať predmetné vyjadrenie. Na základe uvedeného považoval
odvolací súd túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.

15. Žalovaný namietal tiež výrok, ktorým mu súd prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiť na účet
Okresného súdu Levice trovy štátu vo výške 348,58 eura. Mal za to, že skutočné trovy štátu predstavujú
nižšiu sumu ako majú obe strany zaplatiť na účet súdu prvej inštancie. K uvedenému odvolací súd
poukazuje na skutočnosť, že z uznesenia OS Levice zo dňa 27.5.2010 pod č.k. 7C/204/2006-226
vyplýva, že suma 460,17 Eur na trovy znalečného bola uhradená z rozpočtových prostriedkov súdu.

Z uznesenia OS Levice zo dňa 15.3.2013 pod č.k. 7C/204/2006-353 vyplýva, že suma 237,- eur ako
odmena za vypracovanie odborného stanoviska č. 48/2013 bola vyplatená z rozpočtových prostriedkov
súdu. Celkovo bola z rozpočtových prostriedkov súdu uhradená suma 697,17 eura. Súd prvej
inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie 50 % vynaložených nákladov na znalecké dokazovanie, čo
predstavuje sumu 348,58 eura. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd konštatuje, že ani v tomto prípade
nebola námietka žalovaného opodstatnená.

16. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch II. a IV. ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania o odvolaní žalobcu rozhodol odvolací súd v súlade

s § 396 ods.1 a § 256 ods. 1 CSP. Žalovanému v odvolacom konaní o odvolaní žalobcu voči výroku
III. napadnutého uznesenia žiadne trovy nevznikli, preto mu odvolací súd nárok na náhradu trov
zastaveného odvolacieho konania nepriznal.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania o odvolaní žalovaného rozhodol odvolací súd s

poukazom na ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní
úspešný, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).