Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 25, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 29Cb/3/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511224438
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tamášiová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2018:1511224438.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Janou Tamášiovou v obchodno-právnej veci žalobcu: Bittner

print s.r.o., so sídlom Ivanská cesta 2C, 821 04 Bratislava, IČO: 35 736 534, zast.: JUDr. Rudolf Mičieta,
advokát, Medzilaborecká 21, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: Blue Elephant, s. r. o., so sídlom
Tyršovo nábrežie 12, 851 01 Bratislava, IČO: 35 934 107, zast.: BEDNÁR & Partners, s.r.o., advokátska
kancelária, Rajská 7, 811 08 Bratislava, o zaplatenie 2.204,14 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.204,14 Eur spolu s 8,25 % úrokom z omeškania
ročne od 24.12.2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 15.11.2011 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal právneho predchodcu žalovaného
- spoločnosť BERLITZ SLOVAKIA s.r.o. na zaplatenie 2.204,14 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil
tým, že s právnym predchodcom žalovaného uzavrel Zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola výučba
cudzích jazykov zo strany právneho predchodcu žalovaného. Keďže žalobca nevyčerpal počet
dojednaných hodín, vystavil právny predchodca žalovaného po dohode so žalobcom dobropis na
tieto nevyčerpané služby. Dobropis vystavil faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 23.12.2009 splatnou dňa
23.12.2009 na sumu 2.204,14 Eur. Právny predchodca žalovaného si svoje povinnosti nesplnil a ním

vystavenú dobropisovú faktúru neuhradil.

2. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal právny predchodca
žalovaného odpor. Tento odôvodnil tým, že medzi ním a žalobcom existoval aj dodávateľsko-
odberateľský vzťah, na základe ktorého žalobca vyrábal a dodával právnemu predchodcovi žalovaného
propagačné materiály. Vzájomné pohľadávky a ich zánik potom žalobca a právny predchodca
žalovaného riešili vzájomným zápočtom. Dobropisová faktúra vystavená právnym predchodcom

žalovaného mala len evidenčný charakter a mala slúžiť výhradne na účely účtovníctva. Všetky vzájomné
plnenia medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného zanikli započítaním.

3. Rozsudkom zo dňa 18.11.2015 súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Voči tomuto rozsudku podal
právny predchodca žalovaného odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že v konaní nemá pasívnu legitimáciu
nakoľko Zmluvou o predaji podniku zo dňa 01.07.2015 previedol svoj podnik na spoločnosť Blue
Elephant, s. r. o. V odvolaní taktiež poprel nárok žalobcu a vzniesol námietku jeho premlčania.

4. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 3Cob/157/2016-130 zo dňa 17.05.2017 rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil s tým, že jeho úlohou bude zistiť a preukázať na základe listinných dôkazov pasívnu
legitimáciu žalovaného.5. Na výzvu súdu právny predchodca žalovaného predložil súdu Zmluvu o predaji podniku zo dňa
01.07.2015 („Zmluva“). V bode 5 Zmluvy je jednoznačné negatívne vymedzenie práv a záväzkov

predávajúceho, ktoré nie sú predmetom podniku. Medzi týmito sa v konaní uplatňovaná pohľadávka
nenachádza. Právny predchodca žalovaného na výzvu súdu zároveň uviedol, že práva a povinnosti zo
súdneho sporu boli v rámci Zmluvy prevedené na žalovaného, ktorý má byť aj v tomto konaní žalovaný,
avšak záväzok ako taký neuznáva a má za to, že tento neexistuje a preto nemohol byť ani prevedený
Zmluvou.

6. Súd na pojednávaní dňa 25.10.2018 na návrh žalobcu rozhodol uznesením o zmene na strane
žalovaného tak, že namiesto pôvodne v žalobe označeného žalovaného: BERLITZ SLOVAKIA s.r.o., so
sídlom Tyršovo nábrežie 12, 851 01 Bratislava, IČO: 31 374 140, do konania ako žalovaný vstupuje:
Blue Elephant, s. r. o., so sídlom Tyršovo nábrežie 12, 851 01 Bratislava, IČO: 35 934 107.

7. Sud vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaného, svedkyne J. T., oboznámil sa s
dobropisom č. XXXX /XXXX, výzvou na úhradu z 26.10.2011, poštovým podacím hárkom z 27.10.2011,
emailovou komunikáciou z č. l. 18 súdneho spisu, prezenčnými listinami z č. l. 51 - 56 súdneho spisu,
knihou faktúr z č. l. XX - XX súdneho spisu, faktúrou č. XXX/XXXX, prezenčnými hárkami z č. l. XX -XX
súdneho spisu a ostatným spisovým materiálom.

8. Žalobca uviedol, že právny predchodca žalovaného a žalobca uzavreli Zmluvu o poskytovaní výučby
cudzích jazykov zo strany právneho predchodcu žalovaného. U žalobcu nedošlo k vyčerpaniu zmluvne
dohodnutého rozsahu vyučovacích hodín, ktoré boli predplatené a celé uhradené. Na základe dohody
medzi stranami vystavil právny predchodca žalovaného dobropis v prospech žalobcu, ktorým mu

dobropisoval žalovanú istinu. Právny predchodca žalovaného však dobropisovanú sumu v lehote jej
splatnostiaanipojejuplynutíneuhradil.Čosatýkatvrdeníprávnehopredchodcužalovanéhouvedených
v odpore, tieto nepovažuje žalobca za relevantné. K odporu bola doložená emailová komunikácia medzi
stranami z januára 2007, v ktorej sa riešila možnosť započítania pohľadávok. Tento
listinný dôkaz však nie je možné považovať za započítací prejav ale len za komunikáciu smerujúcu

k možnému vzájomnému započítaniu. V tejto súvislosti poukázal na to, že dobropisová faktúra bola
právnym predchodcom žalovaného vyhotovená dňa 23.12.2009, teda takmer 3 roky po tejto emailovej
komunikácii. Z tohto úkonu právneho predchodcu žalovaného teda vyplýva, že k žiadnemu započítaniu
nedošlo a pohľadávka žalobcu, ktorá je predmetom tohto sporu v dôsledku započítania nezanikla.

9. Právny predchodca žalovaného uviedol že trvá na tom, že faktúra mala len evidenčný charakter. Bola
vystavená k faktúre č. XXXXXXX. Taktiež nevie o rámcovej zmluve právneho predchodcu žalovaného
a ani zmluve, na základe ktorej mu dodával žalobca nejaké propagačné materiály. Právny predchodca
žalovaného v odvolaní vzniesol aj námietku premlčania. Ak by aj žalobca prišiel k názoru, že plnenie
nebolo reálne poskytnuté, bol oprávnený si svoj nárok uplatniť v 4 - ročnej premlčacej lehote a

to od januára 2007, ktorá uplynula v januári 2011. Žaloba bola podaná dňa 15.11.2011, teda po uplynutí
4 - ročnej premlčacej lehoty.

10. Svedkyňa J. T. uviedla, že dobropis, ktorý je predmetom tohto sporu bol vystavený omylom.
Pracovníčka, ktorá dobropis vystavila a podpísala pracovala so zlou zostavou, v spoločnosti prebehol

pravdepodobne v roku 2009 audit a po ňom začala pracovať so zlou zostavou (chybný účtovný doklad)
a tento dobropis nemal byť nikdy vystavený. Na emailovej komunikácii z č. l. 18 súdneho spisu je
rukopis p. L., ktorá bola v tom čase aj konateľkou právneho predchodcu žalovaného a komunikovala so
žalobcom. Žalobca a právny predchodca žalovaného si každý rok odsúhlasili dodané služby a odučené
hodiny v prospech žalobcu a na základe toho sa potom vystavovali faktúry. Email bol adresovaný priamo

p. H., s ktorou právny predchodca žalovaného komunikoval a na konci emailu bola p. H.
vyzvaná priamo p. L., aby oznámila, či si vystavia navzájom faktúry alebo či si pohľadávky započítajú.
Nakoľko právny predchodca žalovaného dobropis neviedol ani v účtovnej evidencii, nevedeli, že má
nejaký záväzok.

11. Na otázku právneho predchodcu žalovaného na svedkyňu, či sa vie vyjadriť ku skutočnosti, že na
karte právneho predchodcu žalovaného z č. l. 51 je uvedený K. L. a dobropis bol vystavený na spol. L.
J., s.r.o., svedkyňa uviedla, že právny predchodca žalovaného mohol tzv. „chartrovú“ skupinku nazvať
ako sám chcel. Obe spoločnosti sú personálne prepojené, to kto absolvoval výučbu je zachytené vprezenčných listinách. Pre právneho predchodcu žalovaného nebolo dôležité z ktorej spoločnosti boli
účastníci, ale kto bol objednávateľom, ktorým bol žalobca.

12. Z emailovej komunikácie z č. l. 18 súdneho spisu súd zistil, že v roku 2007 prebiehala neformálna
komunikácia medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného o prípadnom zápočte vzájomných
pohľadávok za roky 2005 a 2006.

13. Z prezenčných listín predložených a vyhotovených právnym predchodcom žalovaného súd zistil, že

právny predchodca žalovaného viedol záznamy o odučených hodinách pre skupinu K. L., resp. L. G..

14. Z dobropisovej faktúry vystavenej dňa 23.12.2009, splatnej dňa 23.12.2009 súd zistil, že právny
predchodca žalovaného dobropisoval žalobcovi k faktúre č. XXXXXX sumu 2.204,14 Eur.

15. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka („OBZ“), účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá

nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva
nie je utavretá.

16. Podľa § 397 OBZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

17. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá inominátna
zmluva, na základe ktorej si poskytovali vzájomné plnenia a to žalobca dodával právnemu predchodcovi
žalovaného propagačné materiály a právny predchodca žalovaného poskytoval žalobcovi výučbu
cudzích jazykov. Z vykonaného dokazovania však nevyplynul obsah tejto zmluvy nakoľko nie je zrejmé
v akých rozsahoch mali byť vzájomné plnenia poskytnuté a v akých rozsahoch aj skutočne poskytnuté

boli. Je však nesporné, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu záväzkového vzťahu, pričom nie je
zrejmé v akom časovom intervale mal tento záväzkový vzťah trvať. Na preukázanie týchto skutočností
neboli navrhnuté žiadne dôkazy. Žalovaný síce predložil prezenčné listiny, z ktorých však nevyplýva aký
bol skutočne dohodnutý rozsah odučených hodín. Z e-mailovej komunikácie z č. l. 18 súdneho spisu
vyplynulo, že medzi stranami sporu prebiehala komunikácia o vzájomnom zápočte pohľadávok, pričom

nie je zrejmé aká pohľadávka žalobcu voči žalovanému mala byť predmetom zápočtu a v akej výške.

18. Je nesporné, že v roku 2007 boli strany sporu v obchodnom vzťahu. Právny predchodca žalovaného
dňa23.12.2009vystavilvprospechžalobcudobropisovúfaktúrusosplatnosťou23.12.2009,ktorúsisám
takto určil a s dátumom dodania služby dňa 23.12.2009. Táto faktúra je riadnym účtovným dokladom.

Obranu žalovaného, že dobropisová faktúra mala len evidenčný charakter a mala slúžiť pre účely
účtovníctva a ktorá bola jedinou obranou žalovaného v tomto spore, považoval súd za účelovú. Faktúra,
aj dobropisová, je riadnym účtovným dokladom v zmysle zákona o účtovníctve, ktorý nepozná pojem
evidenčný charakter faktúry. Žalovaný na jednej strane tvrdí, že mala mať len evidenčný charakter pre
účely účtovníctva, na druhej strane svedkyňa uviedla, že žalovaný túto dobropisovú faktúru v účtovníctve

neviedol a že bola vystavená omylom v roku 2009, teda po dvoch rokoch po tom, ako prebehla emailová
komunikácia medzi stranami sporu ohľadne prípadného zápočtu vzájomných pohľadávok. Súd
podotýka, že pokiaľ právny predchodca žalovaého vystavil riadny účtovný doklad, je jeho povinnosťou
tento viesť v jeho riadnej účtovnej evidencii tak, ako ho vedie žalobca. K zápočtu pohľadávok na základe
emailovej komunikácie nikdy nedošlo. Žalovaný síce v konaní preukazoval počet odučených hodín,

avšak bolo na ňom, aby preukázal neopodstatnenosť vystavenia dobropisovej faktúry vzhľadom na
komunikáciu strán sporu ohľadne prípadného zápočtu vzájomných pohľadávok.

19. Právny predchodca žalovaného vystavil dobropisovú faktúru dňa 23.12.2009, teda v rámci ním
tvrdenej premlčacej lehoty. Až na základe tejto faktúry bola zrejmá výška pohľadávky žalobcu. Právny

predchodca žalovaného vo faktúre sám uviedol, že služba bola dodaná v deň vystavenia faktúry a určil
aj splatnosť faktúry. Z faktúry je aj zrejmé čo tvorí výšku fakturovanej sumy. Svedkyňa síce uviedla, že
faktúra bola vystavená omylom pracovníčky právneho predchodcu žalovaného, nakoľko táto pracovala
so zlou zostavou, avšak toto tvrdenie nebolo v konaní preukázané. Aj z emailovej komunikácie strán
sporu je zrejmé, že boli nejasnosti ohľadom započítania vzájomných pohľadávok. V konaní nebolo

preukázané, že dobropisová faktúra bola vystavená omylom alebo, že údaje v nej uvedené nie sú
pravdivé, nakoľko žalovaný nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie takýchto tvrdení.20. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania, súd napriek tomu, že faktúra je len účtovný doklad
posudzoval začiatok plynutia premlčacej doby odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti. Právny
predchodca žalovaného sám faktúru vystavil, uznal výšku dlhu voči žalobcovi a sám si určil aj jeho

splatnosť. Faktúra bola splatná dňa 23.12.2009, premlčacia lehota začala plynúť dňa 24.12.2009 a
žaloba bola podaná dňa 15.11.2011, teda pred uplynutím štvorročnej premlčacej lehoty.

21. Vzhľadom na uvedené súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

22. Podľa § 369 ods. 1 OBZ účinného k 24.12.2009, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.
Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov
občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno
dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

23. Podľa § 517 ods. 2 OBZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Nakoľko sa žalovaný so splnením záväzku dostal do omeškania, zaviazal ho súd na zaplatenie
zákonných úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, t. j. od 24.12.2009 do

zaplatenia.

26. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku („CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu
trov konania vo výške 100 %.

29.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde

Bratislava V.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).