Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 24, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/67/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719205835
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6719205835.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore
žalobcov 1/ L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. A. XXXX/XX, XXX XX C., 2/ U. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. A. XXXX/XX, XXX XX C., obaja zastúpení advokátom JUDr. Michalom Vlkolinským, so sídlom
Námestie SNP 17/29, 960 01 Zvolen, proti žalovanému JUDr. Emil Vaňko, advokát, so sídlom Tŕnie
č. 134, 962 34 Tŕnie, IČO: 37 897 951, za účasti intervenientov na strane žalovaného 1/ Wüstenrot
poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408, zastúpená SEDLAČKO
& PARTNERS, s. r. o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, 2/ KOOPERATIVA

poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585
441, zastúpená Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s. r. o., so sídlom Horná 26, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 36 868 299, o náhradu škody o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Zvolen
č. k. 12C/38/2019-307 z 18. mája 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku, ktorým žalobu žalobcov voči žalovanému v celom rozsahu
zamietol, potvrdzuje.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v II., III. a IV. výroku o nároku žalovaného a intervenientov 1/
a 2/ na náhradu trov konania proti žalobcom mení tak, že žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť
žalovanému, intervenientovi 1/ a intervenientovi 2/ náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100
% každému zvlášť do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov
prvoinštančného konania.

III. Žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalovanému, intervenientovi 1/ a intervenientovi 2/ náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % každému zvlášť do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu

prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom z 18. mája 2021 súd prvej inštancie zamietol žalobu oboch žalobcov voči žalovanému
v celom rozsahu a žalovanému aj intervenientom 1/ a 2/ na strane žalovaného priznal voči žalobcom
právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
1.1 Podľa dôvodov rozhodnutia si žalobcovia uplatňovali voči žalovanému náhradu škody vo výške 30
000,- € každý zvlášť na tom skutkovom základe, že žalovaný zastupoval žalobcov v spore vedenom
na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 8C/173/2011 (ďalej aj „vec sp. zn. 8C/173/2011“ alebo „konanie

sp. zn. 8C/173/2011“) ako advokát; tento nesprávnymi procesnými úkonmi zavinil, že žaloba žalobcov
v konaní sp. zn. 8C/173/2011 bola zamietnutá pre dôvodne vznesenú námietku premlčania. V tomto
konaní sa žalobcovia domáhali náhrady škody a nemajetkovej ujmy proti viacerým subjektom za skutok,
ktorý sa stal 23.06.2008, kedy príslušník policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republikyspôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej prišla o život vodička L. P. (dcéra žalobcov L. M. a U. M.) a
maloletý L. P. (vnuk žalobcov L. M. a U. M.). Procesným podaním JUDr. Emila Vaňku ako advokáta
žalobcov L. M. a U. M. v konaní sp. zn. XC/XXX/XXXX bola vzatá späť žaloba proti Slovenskej

republike-MinisterstvuvnútraSlovenskejrepubliky(vsúladesoznačenímtohtosubjektustranamisporu
bude odvolací súd Slovenskú republiku, za ktorú malo konať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
označovať aj odvolací súd), zároveň navrhnutá zmena žaloby, o ktorej rozhodol Okresný súd Zvolen
vo veci sp. zn. 8C/173/2011 uznesením z 26. januára 2015. JUDr. Emil Vaňko ako advokát žalobcov
vo veci sp. zn. 8C/173/2011 uskutočnil úkon späťvzatia žaloby voči Slovenskej republike - Ministerstvu

vnútra Slovenskej republiky napriek tomu, že už na pojednávaní dňa 12.06.2012 mal vedomosť o
tom, že podľa rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/268/2011 zodpovednosť za
škodu spôsobenú žalobcom v konaní sp. zn. 8C/173/2011 zaťažuje Slovenskú republiku - Ministerstvo
vnútra SR. Po pripustení zmeny žaloby uznesením Okresného súdu Zvolen zo dňa 26.01.2015 prevzala
zastupovanie žalobcov vo veci sp. zn. 8C/173/2011 advokátka F.. W. R., ktorá opäť rozšírila žalobu
o náhradu škody na Slovenskú republiku, v mene ktorej malo konať Ministerstvo vnútra Slovenskej

republiky. O rozšírení žaloby rozhodol vo veci sp. zn. 8C/173/2011 Okresný súd Zvolen dňa 20.11.2015,
čo už ale vplyv na výsledok konania nemalo, keď Okresný súd Zvolen na dôvodne vznesenú námietku
premlčania prihliadol a žalobu vo veci sp. zn. 8C/173/2011 zamietol s odôvodnením, že pasívna
vecná legitimácia zodpovedného subjektu za škodu vzniknutú žalobcom bola jednoznačne preukázaná
rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/94/2010-97 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v

Banskej Bystrici č. k. 15Co/268/2011-171, ktorým bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený. Sudca
JUDr. Peter Banský rozhodujúci vo veci sp. zn. 8C/173/2011 za logicky nevysvetliteľné označil konanie
právneho zástupcu žalobcov (JUDr. Emila Vaňku), ktorý vzal späť žalobu voči Slovenskej republike -
Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky.
1.2 Žalovaný, aj obaja intervenienti na strane žalovaného vzniesli v konaní námietku premlčania majúc

zato,žesažalobcoviaovznikuškodydozvedelizuzneseniaOkresnéhosúduZvolenopripustenízmeny
žaloby na základe späťvzatia žaloby voči Slovenskej republike - Ministerstvu vnútra SR a premlčacia
doba na uplatnenie nároku na náhradu škody podľa § 106 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“) začala žalobcom plynúť najneskôr 26.01.2015 a
uplynula 26.01.2017 pred podaním žaloby. Tomuto tvrdeniu žalobcovia oponovali tým, že sa o vzniku

škody dozvedeli len vyhlásením rozsudku vo veci Okresného súdu Zvolen sp. zn. 8C/173/2011 z
28.01.2017.
1.3 Skutkový stav, ktorý vo veci posudzoval popísal súd prvej inštancie tak, že žalovaný ako advokát
poskytoval žalobcom právne služby vo veci sp. zn. 8C/173/2011 u Okresného súdu Zvolen, kde sa
žalobcovia domáhali domnelého nároku na zaplatenie sumy 60 000,- €. Toto konanie bolo skončené v

neprospech žalobcov a žaloba bola zamietnutá pre dôvodne vznesenú námietku premlčania.
1.4 Uplatnený nárok v tomto konaní posúdil súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 26 ods. 1 zákona
č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“) o zodpovednosti
advokáta klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie, ustanovenia § 18

zákona o advokácii o povinnostiach advokáta, ustanovenia § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
upravujúceho dĺžku premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu škody. Žalobu o náhradu škody
v prejednávanej veci sp. zn. 12C/38/2019 zamietol súd prvej inštancie z dvoch dôvodov. Vyplýva to z
bodu 14 odôvodnenia, kde súd prvej inštancie označil uplatnený nárok v tomto konaní za domnelý a
v celom rozsahu premlčaný. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobcami tvrdená škoda neexistuje.

Existenciu domnelej škody založili žalobcovia iba na tvrdení, že ak by bola pasívna vecná legitimácia
vo veci sp. zn. 8C/173/2011 určená riadne a včas, boli by žalobcovia vo veci sp. zn. 8C/173/2011
úspešní v celom rozsahu. Výška domnelej škody tak má korešpondovať so žalovanou sumou v konaní
sp. zn. 8C/173/2011. Takúto argumentáciu žalobcov nepovažoval súd prvej inštancie za kvalifikované
preukázanie vzniknutej škody. Žalobcovia boli v konaní povinní preukázať, že v prípade včas a správne

určenej pasívnej vecnej legitimácie žalovaného vo veci sp. zn. 8C/173/2011 by boli v tomto konaní
plne úspešní. Pre procesný úspech žalobcu v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy totiž nepostačuje,
že žalobca správne určí okruh vecne legitimovaných subjektov. Podmienkou úspešného uplatnenia
takejto žaloby je náležité preukázanie nároku čo do existencie vymáhateľnosti a výšky žalovanej sumy.
Nesprávne určený okruh vecne legitimovaných subjektov ešte nevytvára škodu v majetkovej sfére

žalobcov. Na základe týchto úvah súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcami tvrdená škoda neexistuje.
Žalobcovia podľa názoru súdu prvej inštancie neuplatnili nárok voči žalovanému v tomto konaní včas.
Stotožnil sa s obranou žalovaného a intervenientov na jeho strane, že dvojročná subjektívna premlčacia
doba a trojročná objektívna premlčacia doba (vyplýva to z odôvodnenia na str. 8, kde okresný súdreplikuje vyjadrenie intervenienta 2/ o plynutí premlčacej doby v rozsahu troch rokov od 26.01.2015
do 26.01.2018) na uplatnenie nároku na náhradu škody voči žalovanému začala plynúť najneskôr dňa
26.01.2015, kedy v konaní sp. zn. 8C/173/2011 pripustil Okresný súd Zvolen zmenu žaloby na základe

späťvzatia žaloby žalovaným voči Slovenskej republike - Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky.
Žaloba v tejto veci bola na súd podaná až 28.11.2011 po uplynutí premlčacej doby.
1.5 I keď vo výroku I. súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov iba voči žalovanému, v dôvodoch
rozhodnutia sa zaoberal aj tým, ktorý z intervenientov poisťoval zodpovednosť advokáta za škodu v
období, kedy mala byť žalobcom škoda spôsobená. Z vyjadrení intervenientov súd prvej inštancie zistil,

že intervenient 1/ Wüstenrot poisťovňa, a. s., so sídlom v Bratislave bola poisťovateľom žalovaného v
období od 01.01.2014 do 31.12.2015 na základe poistnej zmluvy č. XXX/XXXXXX v znení jej dodatkov.
S účinnosťou od 01.01.2016 poistný vzťah medzi žalovaným a intervenientom 1/ zanikol. Poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom advokácie mal žalovaný od 01.01.2016 uzavreté s
intervenientom 2/ na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo 07.12.2015. V poslednej časti bodu
14 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je uvedené, že: „žalobu žalobcov A, B (odvolací súd

označuje žalobcov arabskými číslami 1/ a 2/) voči žalovanému v celom rozsahu zamietol, tým pádom
zamietol žalobu z tých istých dôvodov aj voči intervenientovi I/ a voči intervenientovi II/ (odvolací súd
intervenientov označuje arabskými číslami 1/ a 2/).
1.6 Po podaní odvolania žalobcov vydal Okresný súd Zvolen dopĺňací rozsudok č. k. 12C/38/2019-36
dňa13.júla2021svýrokom:„SúdžalobužalobcovA/,B/vočiintervenientoviI/,intervenientoviII/vcelom

rozsahu zamieta“. Vydanie dopĺňacieho rozsudku odôvodnil tým, že v rozsudku č. k. 12C/38/2019-307
z 18. mája 2021 opomenul súd výrok o zamietnutí žaloby voči intervenientom 1/ a 2/.
1.7 VýrokyI.,II.aIII.napadnutéhorozsudkuč.k.12C/38/2019-307z18.mája2021onárokužalovaného
a intervenientov 1/ a 2/ na strane žalovaného na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100 %
odôvodnil súd prvej inštancie iba s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.

Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) a ich plným úspechom v konaní.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli odvolaním žalobcovia, ktorí svoju nespokojnosť s rozhodnutím
súdu prvej inštancie opreli o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového
poriadku vytýkajúc, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Za ďalšiu vadu rozsudku súdu
prvej inštancie označili nedostatok odôvodnenia rozsudku, keď podstatnú časť rozhodnutia tvorí opis
prednesov a vyjadrení strán sporu a samotné meritórne zdôvodnenie rozhodnutia sa nachádza iba v
bode 14; rozsudok okresného súdu má síce nadpis „Odôvodnenie“, avšak v tejto časti rozsudku okrem
chronologického zhrnutia veci a citácie zákonných ustanovení jasné a výstižné vysvetlenie ako súd

posúdil skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré
nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal, ako ich vyhodnotil a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy v odôvodnení absentuje. Rozsudok súdu prvej inštancie nemá náležitosti podľa ustanovenia
§ 220 ods. 2 C. s. p. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označili za zmätočné, nezrozumiteľné, bez
akéhokoľvek odôvodnenia, z ktorého by bolo možné vyvodiť, akými úvahami bol súd prvej inštancie

vedený. Ide o vadu, ktorá je porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý
proces. Z tohto textu odôvodnenia je zrejmé, že žalobcovia uplatňujú aj tretí odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. b) C. s. p.
2.1 V ďalšej časti odvolania zopakovali žalobcovia, na základe akých skutočností sa domáhajú od
žalovaného náhrady škody (opis žaloby a textu vyjadrenia z 15.07.2020 z veci 12C/38/2019); vyjadrujú

sa k nároku na ochranu osobnosti, ktorého zložkou je aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, ktorý im mal vzniknúť v dôsledku konania príslušníka policajného zboru Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky dňa 23.06.2008, kedy pri dopravnej nehode zavinenej príslušníkom policajného
zboru zahynula dcéra žalobcov L. P. a ich vnuk maloletý L. P., bez polemiky s názorom súdu prvej
inštancie, že posúdenie výšky nemateriálnej ujmy je závislé od úvahy súdu a že pri posúdení náhrady

nemajetkovej ujmy sa má vychádzať z individuálnych okolností prípadu a stretu práv postihnutej osoby
a osoby, ktorá spôsobila neoprávnený zásah. Zrejme v súvislosti s názorom súdu prvej inštancie
vyslovenom v odôvodnení rozhodnutia, že „žalobcovia v konaní nepreukázali reálny vznik škody v
ich majetkovej sfére. Existenciu domnelej škody založili iba na tvrdení, že ak by bola pasívna vecná
legitimácia určená v spornom konaní riadne a včas, boli by úspešní v celom rozsahu. Výška domnelej

škody tak má korešpondovať so žalovanou sumou v spornom konaní. Takúto argumentáciu nemožno
považovať za kvalifikované preukázanie vzniknutej škody. Pre procesný úspech žalobcu v konaní o
náhradu nemajetkovej ujmy totiž nepostačuje, že žalobca správne určí okruh vecne legitimovaných
subjektov. Podmienkou úspešného uplatnenia takejto žaloby je náležité preukázanie nároku čo doexistencie, vymáhateľnosti a výšky žalovanej sumy“ vytýkali súdu prvej inštancie, že nevykonal
žalobcami navrhnutý dôkaz vypočuť zákonného sudcu, ktorý rozhodoval vo veci sp. zn. 8C/173/2011
ani v dôvodoch rozhodnutia nezdôvodnil, prečo žalobcami navrhnutý dôkaz nevykonal.

2.2 Žalobcovianesúhlasilisnázoromsúduprvejinštancie,ženámietkapremlčaniazostranyžalovaného
a intervenientov na jeho strane bola vznesená dôvodne. Pri práve na náhradu škody je Občianskym
zákonníkom stanovená kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna a objektívna; začiatok plynutia je
pri každej z nich upravený odlišne. Objektívna premlčacia doba je upravená tak, že začiatok jej plynutia
nastáva jednoducho na základe objektívnych skutočností bez akejkoľvek závislosti na subjektívnej

vedomosti oprávneného „o bezdôvodnom obohatení“. Pri subjektívnej premlčacej dobe ustanovenie §
106 ods. 1 OZ stanovuje, že právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody podľa § 106
ods. 2 OZ premlčí za tri roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za desať rokov odo dňa, keď
došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. V prípade subjektívnej
premlčacej doby je teda začiatok viazaný na skutočnú vedomosť oprávneného o tom, že došlo ku škode

a o osobe, ktorá škodu spôsobila. Slová „keď sa oprávnený dozvie“ je potrebné vykladať v tom zmysle,
že oprávnená osoba musí nadobudnúť vedomosť o skutočnostiach uvedených v ustanovení § 106 ods.
1 OZ. Tento názor je potvrdený v desiatkach rozhodnutí najvyšších súdnych autorít.
2.3 O skutočnosti, že im vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá sa žalobcovia 1/ a 2/ dozvedeli až pri
vyhlásení rozsudku č. k. 8C/173/2011-312 dňa 28.11.2017 a následne z jeho písomného odôvodnenia, v

ktorom je v bode 26 výslovne uvedené, že právny zástupca žalobca JUDr. Emil Vaňko uskutočnil úkony
pre súd nepochopiteľné, že vzal späť žalobu proti Slovenskej republike - Ministerstvu vnútra Slovenskej
republiky, ktorej pasívna vecná legitimácia v súvislosti so smrťou L. P. a L. P. bola už ustálená v konaní u
Okresného súdu Zvolen pod sp. zn. 14C/94/2010. Ak žalobcovia podali v tejto veci sp. zn. 12C/38/2019
proti žalovanému žalobu o náhradu škody dňa 27.11.2019, urobili tak v zákonom stanovenej dvojročnej

subjektívnej premlčacej dobe, teda včas.
2.4 Nesprávne je rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku intervenientov 1/ a 2/ na náhradu trov
konania. Súd prvej inštancie ani rozhodnutie o trovách konania neodôvodnil zrozumiteľne. Na strane
žalovaného vystupovali dvaja intervenienti, ktorým súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov
konania podľa strohého odôvodnenia z dôvodu, že mali v spore úspech v celom rozsahu. V konaní bolo

zistené, že žalovaný mal uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone advokácie
v období od 01.01.2014 do 31.12.2015 s intervenientom 1/ Wüstenrot poisťovňou, a. s. Bratislava
a od 01.01.2016 tento poistný vzťah zanikol a v tomto období mal žalovaný dojednané poistenie u
intervenienta 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave. Ak
súd prvej inštancie ustálil, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť najskôr dňa 26.01.2015, kedy

súd vo veci sp. zn. 8C/173/2011 pripustil zmenu žaloby na základe procesného úkonu žalovaného o
späťvzatí žaloby voči Slovenskej republike - Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a v čase podania
žaloby vo veci 12C/38/2019 bol nárok premlčaný, „tak v zmysle týchto záverov bolo namieste priznať
náhradu trov konania len intervenientovi 1/, s ktorým mal žalovaný v tomto období uzatvorenú poistnú
zmluvu, resp. odôvodniť, prečo priznal náhradu trov konania aj intervenientovi 2/, s ktorým žalovaný ku

dňu 26.01.2015 poistnú zmluvu uzatvorenú nemal“.
2.5 Súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % aj žalovanému, ktorý je
označený ako: F.. O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, zastúpený JUDr. Emil Vaňko, advokát,
so sídlom Bystrický rad 11, Zvolen. Žalobcovia vo vyjadrení k námietke žalovaného, podľa ktorej
„žalobcovia v žalobe neoznačujú žalovaného ako podnikateľa - advokáta. Je preto nevyhnutné zisťovať,

či požadujú náhradu podľa advokátskych predpisov alebo podľa občianskoprávnych predpisov a či je
prípadne potrebné zistiť poisťovňu advokátskej komory ku dňu vzniku škodovej udalosti a doručiť jej
príslušné dokumenty včítane žaloby a umožniť jej vstup do konania ako vedľajšiemu účastníkovi“ opravili
označenie žalovaného tak, že správne má byť žalovaný označený ako JUDr. Emil Vaňko, advokát, IČO:
37 897 951, so sídlom Tŕnie č. 134 zapísaný v zozname Slovenskej advokátskej komory pod č. 1325.

Žalobcovia teda nežalovali fyzickú osobu JUDr. Emila Vaňka, ale advokáta JUDr. Emila Vaňka, preto je
pre žalobcov 1/ a 2/ nepochopiteľný a nezrozumiteľný postup súdu prvej inštancie, ktorým priznal nárok
na náhradu trov konania žalovanému.
2.6 Rozhodnutie o trovách konania považujú žalobcovia za rozporné s dobrými mravmi z dôvodu, že
žalobcom 1/ a 2/ bola poskytnutá bezplatná právna pomoc rozhodnutím Centra právnej pomoci a bolo

možné vo veci aplikovať ustanovenie § 257 C. s. p. a úspešným stranám náhradu trov konania nepriznať.
2.7 Žalobcovia navrhujú, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.3. Žalovaný ohodnotil vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov rozsudok súdu prvej inštancie ako spĺňajúci
zákonné kritériá. K tvrdeniam žalobcov, že žalovaný vo veci sp. zn. 8C/173/2011 uskutočnil nesprávne
právne kroky (vzal žalobu späť proti jednému zo žalovaných, čo malo byť nesprávne, lebo práve

tento mal mať v konečnom dôsledku podľa výsledkov dokazovania pasívnu legitimáciu) žalovaný
uviedol, že žalobcovia v decembri 2014 vypovedali žalovanému plnú moc. Následne si vyzdvihli
spisový materiál, v dôsledku čoho žalovaný už nemohol do súdneho konania zasahovať. Za právneho
zástupcu si žalobcovia zvolili advokátku F.. W. R., ktorá podaním z 21.09.2015 navrhla zastaviť konanie
voči žalovanému 2/ Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a požiadala o možnosť rozšíriť žalobu

o žalovaného Slovenskú republiku - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, čo pripustil súd prvej
inštancie uznesením č. k. 8C/173/2011-271 z 20. novembra 2015, resp. uznesením z 20. januára 2016
č. k. 8C/173/2011-274. Žalovaný sa domnieva, že po vypovedaní plnej moci nemala právna zástupkyňa
rozširovať žalobu, ale podať opravný prostriedok proti uzneseniu z 26.01.2015 č. k. 8C/173/2011-237
a tak malo byť konvalidované rozhodnutie v tomto štádiu konania. Ďalej uvádzal, že žalobca L. M.
nespolupracovalsožalovanýmakoprávnymzástupcomvovecisp.zn.8C/173/2011aneposkytolmupre

svoj prípad takmer žiadne doklady a informácie. Rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 14C/94/2010
a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15C/268/2011 nemal žalovaný k dispozícii. Inak by bol
už v žalobe vo veci sp. zn. 8C/173/2011 označil iba jedného účastníka konania a nemusel „typovať z
okruhu“. Žalobcovia naliehali, aby sa znížil okruh účastníkov po tom, ako vo veci sp. zn. 8C/173/2011
boli zaviazaní na náhradu trov konania protistrane. Žalovaný iba plnil pokyny žalobcov a postupoval

úsporne (znižoval počet žalovaných). Žalobcovia neposkytli žalovanému indíciu, koho chcú vo veci sp.
zn. 8C/173/2011 žalovať.
3.1 K námietkam žalobcov, že konajúci súd vo veci sp. zn. 12C/38/2019 nepredvolal ako svedka sudcu
JUDr. Petra Banského, ktorý rozhodoval vo veci sp. zn. 8C/173/2011 žalovaný uviedol, že sudca Banský
nie je svedkom, ale štátnym orgánom, preto nevidí dôvod vypočúvať ho na pojednávaní. Žalobcom

nevznikla škoda, v samotnom konaní o náhradu nemajetkovej ujmy žalobcovia neposkytovali dôkazy o
dôvodnosti nároku, so žalovaným nespolupracovali, tak by v tomto konaní zrejme ani neboli úspešní.
3.2 Ktejčastiodvolania,kdežalobcoviavytýkalisúdu,ženeboldôvodnapriznanienáhradytrovkonania
žalovanému žalovaný dôvodil, že je podnikateľom, ktorý si slobodne zvolil na právne zastupovanie
advokáta a tento poveril niektorými úkonmi aj koncipienta. Právne zastúpenie advokáta zvoleným

advokátom je podľa neho v súlade so zákonom a súdnou praxou. Navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej
inštancie a priznať mu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

4. Intervenient 1/ na strane žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov poukázal na to, že námietku
premlčania vzniesol už pri svojom prvom úkone dňa 24.06.2020 a zotrval na názore, že uplatnený nárok

v tomto konaní je premlčaný, nepreukázaný a nedôvodný. Opakoval, že žalobcovia získali vedomosť
o tom, že im vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá už z rozhodnutia Okresného súdu Zvolen, ktorým
bola pripustená zmena žaloby na základe späťvzatia žaloby voči Slovenskej republike - Ministerstvu
vnútra SR. Subjektívna premlčacia doba tak začala plynúť najneskôr 26.01.2015 a uplynula 26.01.2017.
Tvrdenie, že sa žalobcovia prvýkrát dozvedeli o vzniku škody až vyhlásením rozsudku Okresného súdu

Zvolen dňa 28.11.2017 č. k. 8C/173/2011-312 je zavádzajúce. Žalobcom počas konania (8C/173/2011)
nič nebránilo v tom, aby sa oboznamovali s jeho priebehom.
4.1 Žalobcovia nepreukázali vznik škody. Zodpovednosť za škodu spôsobenú advokátom v súvislosti s
výkonom advokácie je založená na súčasnom splnení predpokladov, ktorými sú výkon advokácie, vznik
škody a príčinná súvislosť medzi výkonom advokácie a vznikom škody. Súd prvej inštancie zamietol

žalobu pre dôvodne vznesenú námietku premlčania a že domnelá škoda nevznikla. Žalobcovia sa v
priebehu konania žiadnym spôsobom nesnažili upresniť, z čoho vychádzali pri určení výšky škody v
celkovej sume 60 000,- €. Nárok odôvodnili iba neurčitým konštatovaním o eventuálnom úspechu v
konaní vedenom pod sp. zn. 8C/173/2011, v ktorom si uplatnili nárok na náhradu nemajetkovej ujmy.
4.2 S názorom žalobcov, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je dostatočne odôvodnené intervenient

1/ nesúhlasil. Súd prvej inštancie riadne vyčerpávajúcim spôsobom určil dôvody, na základe ktorých
žalobuzamietol.Súdjepovinnýsavysporiadaťibastakýmiprávnymiaskutkovýmiokolnosťami,ktorésú
prejehorozhodnutievýznamné.Skutočnosť,žesasúdprvejinštanciestotožnilsprávnouargumentáciou
niektorej zo strán sporu nemôže mať za následok vadu rozhodnutia v podobe nedostatku odôvodnenia,
ako sa mylne domnievajú žalobcovia. Ak sa strana úspešne dovolá premlčania, súd nemôže premlčané

právo priznať. Prioritu má v zmysle rozhodovacej praxe súdov posúdenie námietky premlčania.
4.3 Žalobcovia vytýkajú súdu prvej inštancie, že nevykonal ním navrhnutý dôkaz výsluch zákonného
sudcu z veci sp. zn. 8C/173/2011. Výsluch zákonného sudcu v inom súvisiacom konaní je prinajmenšom
neštandardným výberom dôkazného prostriedku. Intervenient 1/ sa domnieva, že dôvodom výsluchusudcu malo byť zodpovedanie otázky, či by boli žalobcovia úspešní v konaní o náhradu nemajetkovej
ujmy. Na zistenie tejto skutočnosti je však výsluch zákonného sudcu neprípustný. Sudca nie je povinný
stranám sporu oznamovať, akým spôsobom by rozhodol v inom súvisiacom konaní. Takémuto návrhu

nebolo možné vyhovieť a výsluch sudcu ako svedka vykonať. Výsluch sudcu by bol neúčelný a
nehospodárny. V prípade absencie námietky premlčania by musel súd v tejto veci potenciálny úspech
žalobcovvyriešiťakopredbežnúotázku.AjbezvýsluchunavrhnutésvedkaJUDr.Banskéhobolskutkový
stav zistený v dostatočnom rozsahu.
4.4 Aplikácia § 257 C. s. p. v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyžaduje

kumulatívne splnenie dvoch podmienok a to dôvodov hodných osobitného zreteľa a existenciu
výnimočných okolností, tie v tejto veci splnené nie sú. Prípadná aplikácia § 257 C. s. p. by bola z pohľadu
intervenienta 1/ na strane žalovaného nespravodlivá. Poskytnutie bezplatnej právnej pomoci žalobcom
ešte neznamená, že sú splnené podmienky na aplikáciu § 257 C. s. p.
4.5 Intervenient 1/ na strane žalovaného navrhuje, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny.

5. Odvolacie námietky žalobcov obsiahnuté v odvolaní podľa názoru intervenienta 2/ nekorešpondujú
so skutkovým a právnym stavom veci. Súd prvej inštancie odôvodnil rozsudok v náležitom a
predpokladanomrozsahuzovšetkýchzákonompožadovanýchhľadísk.Žalovanýspolusintervenientom
1/ a intervenientom 2/ od začiatku súdneho konania namietali premlčanie uplatneného nároku, z

tohto dôvodu sa prioritne musel súd vysporiadať s touto námietkou. Intervenient 2/ sa stotožňuje s
názorom súdu, že nárok uplatnený v tomto konaní je premlčaný. K udalosti, z ktorej vznikla žalobcom
domneláškodadošlo26.01.2015,keďokresnýsúdvydaluzneseniesp.zn.8C/173/2011,ktorýmpripustil
zmenu žaloby. Od tohto dátumu začala plynúť objektívna premlčacia doba v zmysle § 106 ods. 2
Občianskeho zákonníka, ktorá uplynula za tri roky, teda 26.01.2018. Na uvedenom nič nemení ani

tvrdenie žalobcov, že sa o vzniku škody a o tom, kto za ňu zodpovedá dozvedeli až pri vyhlásení
rozsudku č. k. 8C/173/2011-312 z 28.11.2017. V právnom poriadku Slovenskej republiky platí, že
objektívna premlčacia doba konzumuje subjektívnu premlčaciu dobu, ktorá môže plynúť najneskôr spolu
sobjektívnoupremlčacoudobou.Akbysaajžalobcoviadozvedeliovznikuškodyneskôr(čointervenient
2/ popiera), právo sa premlčalo uplynutím objektívnej premlčacej doby a subjektívna premlčacia doba

nemá v tomto prípade žiadny právny význam.
5.1 Súd prvej inštancie správne postupoval, keď nevykonal žalobcami navrhnutý dôkaz vypočuť sudcu
JUDr. Petra Banského. Bolo by totiž v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania,
ak by súd predmetný dôkaz vykonal aj napriek tomu, že nárok žalobcov už skôr posúdil ako premlčaný.
Okrem toho nie je intervenientovi 2/ známe, aké skutočnosti mali byť výsluchom svedka JUDr. Banského

preukázaného.
5.2 Intervenient 2/ sa nestotožňuje s názorom žalobcov ohľadne existencie dôvodov hodných
osobitného zreteľa, pre ktoré by nemal súd priznať intervenientovi 2/ náhradu trov konania. Zdôraznil,
že žaloba žalobcov bola zamietnutá pre dôvodne vznesenú námietku premlčania, pričom žalobcovia
boli od samotného začiatku súdneho konania zastúpení advokátom, teda osobou, ktorá disponuje

kvalifikovaným právnym vzdelaním. Pokiaľ sa žalobcovia aj napriek uvedenému rozhodli podať na súd
žalobu, riskovali tým neúspech v spore. Za dôvody hodné osobitného zreteľa nie je možné považovať,
že žalobcom bola priznaná bezplatná právna pomoc Centrom právnej pomoci. Intervenient 2/ nesúhlasí
s názorom žalobcov, že pokiaľ súd ustálil, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť najneskôr dňa
26.01.2015, tak bolo namieste priznať náhradu trov konania len intervenientovi 1/. Od samého začiatku

konania bolo medzi stranami sporné, kedy nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody a
teda či v období, kedy mal žalovaný uzatvorenú poistnú zmluvu s intervenientom 1/ alebo intervenientom
2/. Z uvedeného dôvodu žalovaný vyzval na vstup do konania oboch intervenientov, pretože sa v
tom čase nedalo jednoznačne určiť, ktorý z intervenientov má právny záujem na výsledku sporu. Za
podstatné intervenient 2/ považuje, že súd prvej inštancie najprv sám bez akéhokoľvek dispozičného

úkonu spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group (a bez jej prejavenej vôle)
priznal predmetnej spoločnosti postavenie intervenienta 2/ v tomto konaní. Spoločnosť KOOPERATIVA
poisťovňa, a. s. až následne podaním z 20.11.2020 vstúpila do konania ako intervenient na strane
žalovaného, keď mala za to, že v prípade, ak súd posúdi, že domnelá škoda žalobcov vznikla po dátume
01.01.2016, tak bude mať nepochybný záujem na výsledku tohto sporu. Intervenient 2/ od svojho vstupu

do konania konal v súlade so zásadou hospodárnosti konania, robil iba nevyhnutné úkony na bránenie
práva žalovaného a nezúčastňoval sa pojednávaní, len aby zbytočne nenavyšoval trovy konania. Súd
postupoval správne, keď intervenientovi 2/ nárok na náhradu trov konania priznal.5.3 Intervenient 2/ navrhuje, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie č. k.
12C/38/2019-307 ako vecne správny a priznal intervenientovi 2/ náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

6. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcov podľa § 34 C. s. p. prejednal vec
bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že zákonné podmienky vymedzené v § 385 ods.
1 C. s. p. pre nariadenie odvolacieho pojednávania splnené neboli. Skutkový stav zistil súd prvej
inštancie správne, preto nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej

inštancie. Rozhodnutie okresného súdu je odôvodnené spôsobom a rozsahom umožňujúcim prieskum
jeho správnosti odvolacím súdom, o čom svedčí aj argumentácia žalobcov v odvolaní a žalovaného
a intervenientov na jeho strane vo vyjadreniach v odvolacom konaní, ktorí rovnako ako odvolací súd
porozumeli, z akého dôvodu zamietol súd prvej inštancie žalobu - pre dôvodne vznesenú námietku
premlčania a nepreukázanie vzniku škody žalobcami v dôsledku nesprávnych úkonov žalovaného ako
právneho zástupcu žalobcov v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 8C/173/2011.

Odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) a písm. f) Civilného sporového poriadku neobstoja.
6.1 Vec posúdil súd prvej inštancie podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 18 ods. 1, 2
a § 26 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. Žalovaný ako advokát zastupoval žalobcov v spore sp. zn.
8C/173/2011 pred Okresným súdom Zvolen, správne teda súd prvej inštancie posudzoval zodpovednosť
žalovaného za žalobcami tvrdený vznik škody podľa ustanovenia § 26 zákona o advokácii. Základom

zodpovednosti advokáta za škodu svojmu klientovi je porušenie povinností a povinnej miery odbornej
miery starostlivosti, na ktorú je povinný podľa § 18 zákona o advokácii. Odvolací súd odlišne posudzuje
dôvodnosť vznesenej námietky premlčania žalovaným a intervenientami na jeho strane, čo však
nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia vo výroku. Ustanovenie § 387 ods. 1 C. s. p. umožňuje
odvolaciemu súdu potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie aj v prípade, ak je vecne správne vo výroku

napriek tomu, že sa nestotožňuje s odôvodnením rozhodnutia. Odvolací súd nesúhlasí iba s tou časťou
odôvodnenia súdu prvej inštancie, kde vyslovil okresný súd názor, že žaloba o náhradu škody voči
advokátovi bola podaná po uplynutí subjektívnej aj objektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 1, 2 OZ
(z dôvodov ako bude vysvetlené nižšie); za správny považuje záver súdu prvej inštancie, že žalobcovia
vznik škody v príčinnej súvislosti s činnosťou žalovaného ako advokáta vo veci sp. zn. 8C/173/2011

nepreukázali, z tohto dôvodu nemohli byť v tomto spore o náhradu škody voči žalovanému úspešní.

7. Vznik nároku na náhradu škody voči žalovanému ako advokátovi poskytujúcemu žalobcom právne
služby vo veci vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 8C/173/2011 odvodzujú žalobcovia z tej
skutočnosti, že žalovaný ako právny zástupca žalobcov vzal vo veci sp. zn. 8C/173/2011 späť žalobu

voči pasívne vecne legitimovanému subjektu (Slovenskej republike, za ktorú malo konať Ministerstvo
vnútra SR), ktorý po opätovnom rozšírení žaloby novozvolenou právnou zástupkyňou F.. W. R. vzniesol
námietku premlčania, v dôsledku čoho bola žaloba o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v
prospech žalobcov (každému zvlášť po 30 000,- €) zamietnutá. Žalobcovia sú presvedčení, že nebyť
dôvodne vznesenej námietky premlčania žalovanou Slovenskou republiku, za ktorú konalo Ministerstvo

vnútra Slovenskej republiky, boli by v spore o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 30 000,- € (každý
zvlášť) úspešní. Toto presvedčenie v nich vyvolalo odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k.
8C/173/2011-312 z 28.11.2017, kde sudca prejednávajúci vec JUDr. Peter Banský za nepochopiteľné
označil podania pôvodného právneho zástupcu žalobcov JUDr. Emila Vaňku, ktorými vzal späť žalobu
proti Slovenskej republike - Ministerstvu vnútra SR, aj keď v inom konaní na Okresnom súde Zvolen

pod sp. zn. 14C/94/2010 bola jednoznačne ustálená zodpovednosť Slovenskej republiky, v mene ktorej
konalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky za škodu vzniknutú žalobcom L. M. a U. M. v súvislosti
so smrteľnou nehodou, účastníkom ktorej bola L. P. a L. P..

8.ZpripojenéhospisuOkresnéhosúduZvolensp.zn.8C/173/2011odvolacísúdzistil,žedňa23.06.2011

podali na Okresný súd Zvolen žalobu L. M., X. P., nar. XXXX, X. P., nar. XXXX, všetci traja právne
zastúpení advokátom JUDr. Emilom Vaňkom proti Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru Slovenskej
republiky, Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Q. W., bytom C. nad A. a Slovenskej republike,
v mene ktorej malo konať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky o „finančné náhrady v dôsledku
usmrtenia, ušlého zisku, nemajetkovej ujmy a pozostalostnej úrazovej renty“. V spise je založená

dohoda o plnomocenstve uzavretá 29.03.2011 medzi L. M. a advokátom F.. Emilom Vaňkom vo veci
„uplatnenia nárokov na náhradu škodu, majetkovej a nemajetkovej ujmy ako pozostalého poškodených
proti odsúdenému Q. W. a voči jeho zamestnávateľovi Ministerstvu vnútra SR a jemu podriadeným
zložkám z dôvodu usmrtenia jeho dcéry L. P. a vnuka L. P. zavinenou účasťou na dopravnej nehode dňa23.06.2008 medzi obcami Zvolen a Zvolenská Slatina v zmysle rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn.
5T/205/2009 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2To/331/2010“. Podľa návrhu rozsudočného
výroku sa v tomto konaní žalobca L. M. spoločne s ďalšími dvomi žalobcami X. P., nar. XXXX a X. P., nar.

XXXXdomáhalvočioznačenýmžalovanýmspoločneanerozdielnenáhradynemajetkovejujmyvovýške
200 000,- € za zásah do súkromia a rodinných vzťahov smrťou dcéry, bývalej manželky a vnuka. Na
deň 12.06.2012 bolo nariadené pojednávanie vo veci samej, ktorého sa zúčastnil advokátsky koncipient
JUDr. Emila Vaňku X.. S. X. ako zástupca žalobcov 1/ až 3/ a okrem žalovaných a ich zástupcov
aj vedľajší účastník na strane žalovaných spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom

Bratislava, ktorý vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy uviedol, že sa poistné krytie na tento
nárok nevzťahuje a predložil aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/268/2011
za účelom preukázania, že nároky súvisiace s pohrebnými trovami už boli riešené vo veci vedenej
na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 14C/94/2010. Keďže na pojednávaní boli vznesené námietky
pasívnej vecnej legitimácie, pojednávanie bolo odročené za účelom poskytnutia lehoty právnemu
zástupcovi žalobcov na vyjadrenie sa k pasívnej vecnej legitimácii účastníkov. Na č. l. 112 spisu

je pripojená kópia dovolania žalovaného 1/ zo spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 14C/94/2010
Slovenskej republiky - Ministerstva vnútra Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 15Co/268/2011, s ktorým bol právny zástupca žalobcov oboznámený, čo je zrejmé
zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 11.09.2012, kde za JUDr. Emila Vaňku znovu konal advokátsky
koncipientX..S.X.,ktorýpoukázalnato,žesanaNajvyššomsúdeSRvrámcidovolaciehokonaniabude

riešiťotázkapasívnejvecnejlegitimáciežalovanýchvoveciOkresnéhosúduZvolensp.zn.14C/94/2010
a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/268/2011, na čo bolo pojednávanie odročené na
neurčito za účelom zisťovania, kto je pasívne vecne legitimovaný v konaní v zmysle rozhodnutia
OkresnéhosúduZvolensp.zn.14C/94/2010aKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.15Co/268/2011.
Po odpadnutí prekážky (späťvzatie dovolania a zastavenie dovolacieho konania) pokračoval súd v

konaní. Na treťom pojednávaní dňa 28.05.2014 X.. S. X. zastupujúci právneho zástupcu žalobcov JUDr.
Emila Vaňku oznámil súdu, že mieni vziať čiastočne späť žalobu tak, že predmetom konania zostane iba
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 200 000,- € a to bolo dôvodom odročenia pojednávania
na 09.09.2014. Žalobkyňa U. M. vstúpila do konania sp. zn. 8C/173/2011 až dňa 26.06.2014 a podľa
splnomocnenia z 23.06.2014 si za právneho zástupcu vo veci vedenej na Okresnom súde Zvolen pod

sp. zn. 8C/173/2011 zvolila tiež JUDr. Emila Vaňku, advokáta. Predmet konania, v ktorom má advokát
zastupovať klientku je vymedzený len ako vec OS Zvolen č. k. 8C/173/2011. Práve týmto podaním
datovaným 24.06.2014, doručeným Okresnému súdu Zvolen 26.06.2014 vzal právny zástupca žalobcov
späť žalobu proti Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru Slovenskej republiky a Slovenskej republike
- Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky s tým, že o späťvzatí žaloby proti žalovanému Q. W. už

súd rozhodol samostatným uznesením. Tento úkon právny zástupca žalobcov zopakoval aj v ďalšom
podaní z 21.08.2014 označenom ako 2. doplnenie a zmena návrhu, ktoré vyhodnotil Okresný súd Zvolen
ako nezrozumiteľné, vady ktorého odstraňoval výzvou vo forme uznesenia č. k. 8C/173/2011-217 z 25.
augusta 2014. O zastavení konania voči pôvodne žalovanému 2/ Slovenskej republike - Ministerstvu
vnútra Slovenskej republiky rozhodol Okresný súd Zvolen uznesením č. k. 8C/173/2011-228 z 24.

septembra 2014 až na základe tretej doplnenej žaloby a žiadosti o pripustenie zmeny žaloby, v ktorom
podanížalobcoviaužtretíkrátzopakovali,žeberúspäťžalobuvoči„obžalovanému“Slovenskejrepublike
- Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. Na uznesení č. k. 8C/173/2011-228 z 24. septembra 2014
je vyznačená právoplatnosť dňom 22.10.2014 potom, ako toto rozhodnutie prevzal zástupca žalobcov
JUDr. Emil Vaňko, žalovaný Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a vedľajší účastník na strane

žalovaného Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. Zvolen. Žalobcovia X. P., nar. XXXX a X. P., nar. XXXX
uznesenie z 24. septembra 2014 neprevzali a pokyn na doručenie tohto uznesenia žalobcom L. M. a
U. M. zo spisu nevyplýva. Vo veci sp. zn. 12C/38/2019 nebolo objasnené, z akého dôvodu počítajú beh
premlčacej doby žalovaný a intervenienti na jeho strane odo dňa 26.01.2015, kedy rozhodol Okresný
súd Zvolen uznesením č. k. 8C/173/2011-237 už len vo veci žalobcov L. M., X. P., nar. XXXX, X. P., nar.

XXXX, U. M., všetci zastúpení JUDr. Emilom Vaňkom proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej
republiky o pripustení zmeny žaloby tak, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky bude zaviazané na
náhradu nemajetkovej ujmy po 30 000,- € žalobcom L. M., U. M., 60 000,- € žalobcovi X. P., nar. XXXX a
100 000,- € žalobcovi X. P., nar. XXXX. Podľa doručeniek pripojených k uzneseniu č. k. 8C/173/2011-237
z 26.01.2015 toto bolo doručované iba JUDr. W. R. ako novej právnej zástupkyni žalobcov priamo

na pojednávaní dňa 27.01.2015 a zástupcovi žalovaného označeného ako SR - Ministerstvom vnútra
SR, hoci proti Slovenskej republike bolo konanie zastavené už uznesením z 24. septembra 2014. Na
pojednávaní dňa 27.01.2015 boli podľa úvodnej strany zápisnice o pojednávaní prítomní traja žalobcovia
L. M., X. P., nar. XXXX a X. P., nar. XXXX. Slovenská republika, za ktorú konalo Ministerstvo vnútraSlovenskej republiky sa stala opätovne účastníkom konania vo veci sp. zn. 8C/173/2011 na základe
uznesenia Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/173/2011-271 z 20. novembra 2015, ktorým Okresný súd
Zvolen pripustil, aby do konania ako ďalší účastník na strane žalovaného vstúpila Slovenská republika

zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava. Stalo sa tak
na návrh žalobcov zo dňa 21.09.2015, ktorým žiadali pripustiť vstup ďalšieho účastníka do konania a
zároveň vzali späť žalobu proti Ministerstvu vnútra SR ako samostatnému subjektu. Okrem krátkeho
výsluchu žalobcu 3/ X. P., nar. XXXX Okresný súd Zvolen vo veci sp. zn. 8C/173/2011 k opodstatnenosti
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy požadovanej žalobcami za smrť L. P. a L. P. žiadne dokazovanie

nevykonal, keď žiadne návrhy na dokazovanie k vzniku a rozsahu nemajetkovej ujmy okrem výsluchu
žalobcu 3/ X. P. navrhnuté neboli a na pojednávaní dňa 28.11.2017 za účasti žalobcu L. P., X. P., nar.
XXXX, ich zástupkyne F.. W. R. vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol z dôvodu námietky premlčania
vznesenej žalovanou Slovenskou republikou, zastúpenou Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky
a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky v písomnom podaní zo 07.06.2016 s odôvodnením:
„Vznáša námietku premlčania nárokov navrhovateľov voči Slovenskej republike, nakoľko Q. W., vtedajší

zamestnanec odporcu ako vinník dopravnej nehody, bol odsúdený rozsudkom zo dňa 20. januára
2011, pričom dopravná nehoda sa stala 23.06.2008. Od oboch udalostí už uplynuli viac ako 3 roky,
z tohto dôvodu je nepochybné, že nárok navrhovateľov je premlčaný“. Ministerstvo vnútra konajúce
za Slovenskú republiku žiadnym spôsobom nevzťahovalo námietku premlčania k procesným úkonom
žalobcov, ktorí v priebehu konania vzali späť žalobu proti Slovenskej republike - Ministerstvu vnútra

Slovenskej republiky a opätovne rozšírili žalobu na tento subjekt až 21.09.2015. Vedľajší účastník
Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. už na pojednávaní dňa 12.06.2012 vo veci sp. zn. 8C/173/2011
žiadal pripojiť spis Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/205/2009 za účelom zistenia, či a v akej výške
boli uplatnené nároky poškodených v trestnom konaní z dôvodu „pretože my namietame aj možnosť
premlčania týchto nárokov“. Odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/173/2011-312 z

28.11.2017 žalobcovia nepodali.

9. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení z 22. októbra 2015 sp. zn. II. ÚS 678/2015 za
predpoklady zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie označil
činnosť súvisiacu s výkonom advokácie, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi činnosťou advokáta

súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Ich splnenie
preukazuje v konaní o náhradu škody žalobca. Tento názor vychádza z ustanovenia § 26 zákona č.
586/2003 Z. z., v ktorom je ustanovené, že advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil
v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho
koncipientomalebojehozamestnancom.ÚstavnýsúdSRvysvetlil,žetátozodpovednosťjekoncipovaná

ako zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie, t. j. zodpovednosť objektívna, ktorej sa nemožno zbaviť.
Predpokladom vzniku zodpovednosti teda nie je zavinenie advokáta. Existencia príčinnej súvislosti
medzi vzniknutou škodou na strane klienta a konaním či opomenutím advokáta môže byť daná iba
vtedy, ak práve konanie či opomenutie advokáta je tou okolnosťou, bez existencie ktorej by k vzniku
škody nedošlo. Pri posudzovaní zodpovednosti advokáta za vznik škody spôsobenej v súvislosti s

výkonom advokácie súd ako predbežnú otázku skúma, či by pri riadnom postupe advokáta klient so
svojím nárokom na súde uspel, poprípade v akom rozsahu. Pritom existenciu a premlčanie práva
žalobcu (advokátovho klienta) na plnenie proti jeho dlžníkovi treba riešiť ako predbežnú otázku aj
vtedy, ak o premlčanom nároku advokátovho klienta súdne konanie ani neprebehlo. Predpokladom
vzniku nároku na náhradu škody je zistenie, že nebyť pochybenia advokáta k uspokojeniu pohľadávky

žalobcu jeho dlžníkom by došlo, teda že toto pochybenie advokáta je rozhodujúcou príčinou vzniknutej
majetkovej ujmy. Inak povedané, pri skúmaní zodpovednosti advokáta záver o príčinnej súvislosti medzi
pochybením advokáta a tým, že klient by nebol úspešný je možné urobiť iba v prípade, že právo
klienta skutočne existovalo. Príčinná súvislosť musí byť v takýchto prípadoch daná medzi konaním
(opomenutím) advokáta, teda medzi tým, že právo nebolo uplatnené včas, a vznikom škody, teda tým, že

právo klienta sa premlčalo. Záver o príčinnej súvislosti možno však urobiť len vtedy, ak nebyť premlčania,
by mohol klient právo úspešne uplatniť, teda pokiaľ toto právo skutočne existovalo, preto ako predbežnú
otázku treba vždy vyriešiť, či (ale aj v akom rozsahu) by klientov žalovaný bol povinný klientovi plniť,
pretože len v takom rozsahu by mohol za škodu uplatnenú proti advokátovi advokát zodpovedať.

10. Rovnaký názor vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo/3269/2020
z 25. marca 2020 k rozloženiu dôkazného bremena v spore medzi advokátom a jeho klientom, podľa
ktorého v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym postupom advokáta, ktorý spočíval v tom,
že advokát v rozpore s dohodou o zastúpení včas (v zákonom ustanovenej prekluzívnej lehote) nepodalžalobu, ktorou by klientov nárok uplatnil na súde, má žalobca (klient) procesnú povinnosť tvrdiť a
preukázať skutočnosti, ohľadne ktorých by ho podľa hmotného práva zaťažovalo bremeno tvrdenia
a dôkazné bremeno v konaní, ktoré sa z dôvodu tohto nesprávneho postupu žalovaného (advokáta)

nekonalo; žalovaný (advokát) je naopak povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré by v tomto
konaní bol na svoju obranu povinný tvrdiť a preukazovať ten, proti ktorému mala žaloba smerovať.
10.1 Týmto rozhodnutím je vyjadrený názor Najvyššieho súdu Českej republiky, že v spore medzi
klientom a advokátom o náhradu škody podľa zákona o advokácii je potrebné zo strany poškodeného
klienta preukázať tie skutočnosti, ktoré by musel tvrdiť a preukazovať dôkazmi aj v konaní, v ktorom

nebol úspešný pre vadne poskytnutú právnu službu zvoleným advokátom a advokát v rámci obrany proti
žalobe o náhradu škody podanej jeho klientom musí preukazovať a dokazovať skutočnosti, ktoré by v
konaní o nároku, ktorým jeho klient neuspel (z dôvodu tvrdenej vadne poskytnutej služby advokáta),
musel tvrdiť žalovaný.

11. Odvolací súd je toho názoru, že rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.

ÚS 678/2015 poskytuje priliehavý návod, čo mal Okresný súd Zvolen v prejednávanej veci sp. zn.
12C/38/2019 riešiť. V prvom rade, či žalobcovia L. M. a U. M. preukázali existenciu nároku vo výške 30
000,- každý zvlášť proti Slovenskej republike, v mene ktorej by konalo Ministerstvo vnútra Slovenskej
republikyztitulunáhradynemajetkovejujmyvpeniazochažetentonárokimnebolpriznanýlenzdôvodu
jeho premlčania v dôsledku nesprávne poskytnutej právnej služby advokátom JUDr. Emilom Vaňkom,

ktorého označili žalobcovia za zodpovedného za vznik škody podľa § 26 zákona o advokácii.
11.1 Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku vyjadroval iba k splneniu jedného z predpokladov
zodpovednosti advokáta k vzniku škody. Okresný súd uzavrel, že vznik škody žalobcovia nepreukázali,
keď predpokladom úspešnosti žaloby o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je iba správne
označenie vecne pasívne legitimovaného subjektu, ale aj vznik nemajetkovej ujmy.

12. Sudkyňa prejednávajúca vec sp. zn. 12C/38/2019 pripojila súdny spis 8C/173/2011, z ktorého
existenciu nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 30 000,- € pre každého zo žalobcov zvlášť
nebolo možné vyvodiť, keďže v tomto smere nebolo vykonané žiadne dokazovanie z dôvodu, že od
začatia súdneho konania v roku 2011 až do jeho skončenia sa riešili iba procesné otázky súvisiace so

vstupom a výstupom účastníkov konania, zmenou žaloby, otázka pasívnej vecnej legitimácie viacerých
žalovaných a merito veci, nárok na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasledujúceho Občianskeho
zákonníka prejednávané nebolo. Na základe obsahu súdneho spisu sp. zn. 8C/173/2011 ani vyjadrení
strán sporu vo veci sp. zn. 12C/38/2019 nebolo možné konštatovať existenciu nároku žalobcov L. M.
a U. M. na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu ochrany osobnosti v súvislosti so smrťou ich dcéry L.

P. a vnuka L. P.. Správne súd prvej inštancie inštancie ustálil, že nie splnený jeden z predpokladov
zodpovednosti advokáta klientovi za škodu a to existencia škody.
12.1 Žalobcovia L. M. a U. M. sa v konaní sp. zn. 8C/173/2011 domáhali náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti (§ 11 a nasledujúce) za
zásah do ich súkromného a rodinného života, ktorý bol v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 23.06.2008

natrvalonarušený,keďpritejtodopravnejnehodezomrelaichdcéraL.P.avnukL.P..Účelomfinančného
zadosťučinenia v takomto prípade je kompenzovať emocionálne útrapy pozostalého poškodeného vo
výške odrážajúcej dopad ujmy do osobnostnej sféry pozostalého. S nárokom na náhradu nemajetkovej
ujmy podľa § 13 ods. 2 OZ mohli žalobcovia v konaní sp. zn. 8C/173/2011 uspieť iba v prípade,
ak by preukázali taký zásah do svojich osobnostných práv, ktorý by odôvodňoval priznanie náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch a keby nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch uplatnili včas.
12.2 Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je ustálená v názore, že zodpovednosť
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zahŕňa aj nemajetkovú (nemateriálnu) ujmu
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/1/2016 z 31.07.2017 uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a

rozhodnutí súdov SR pod č. 61/2018 a naň nadväzujúce), rovnako tak v názore, že právo na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch ako jeden z relatívnej samostatných prostriedkoch ochrany osobnosti
fyzickej osobnosti je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje v trojročnej všeobecnej premlčacej
dobe podľa § 101 OZ (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/278/2007, rozsudok NS SR sp. zn.
2Cdo/194/2011 z 27.11.2012 uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č.

58/2014 a iné). Premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
plynie odo dňa nasledujúceho po dni, kedy k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv došlo
(podľa rozhodnutí NS SR sp. zn. 5Cdo/278/2007 z 25.09.2008, rozsudku NS SR sp. zn. 2Cdo/194/2011
z 27.11.2012 uverejnený v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. 58/2014). Podľaopisu skutku v rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/205/2009 k dopravnej nehode, v dôsledku
ktorej zomrela dcéra žalobcov a ich vnuk došlo 23.06.2008 a obaja účastníci dopravnej nehody L. P. a
maloletý L. P. zomreli po prevoze do nemocnice. Prvým dňom, kedy si mohli žalobcovia uplatniť náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch za zásah do svojich osobnostných práv smrťou blízkeho príbuzného bol
deň 24.06.2008. Žaloba na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo veci sp. zn. 8C/173/2011 bola
podaná23.06.2011,tedapreduplynutímtrojročnejpremlčacejdoby,avšakibažalobcamiL.M.,X.P.,nar.
XXXX a X. P., nar. XXXX. Žalobkyňa U. M. si uplatnila nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v konaní sp.
zn. 8C/173/2011 až dňa 26.06.2014. Vo vzťahu k jej nárokom uplatneným v konaní sp. zn. 8C/173/2011

nemá úkon späťvzatia žaloby proti Slovenskej republike - Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky
žiadnu relevanciu z dôvodu, že žalobkyňa U. M. vstúpila do konania sp. zn. 8C/173/2011 až potom,
keď bola žaloba voči Slovenskej republiky - Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky vzatá späť. Úkon
späťvzatia žaloby proti Slovenskej republike - Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky bol doručený
OkresnémusúduZvolen26.06.2014aopripustenívstupužalobkyneU.M.dokonaniarozhodolOkresný
súd Zvolen až uznesením z 25. augusta 2014.

13. Podanie, ktorým JUDr. Emil Vaňko, advokát vzal vo veci sp. zn. 8C/173/2011 späť žalobu
proti Slovenskej republike, v mene ktorej malo konať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je
datované dňom 24.06.2014 a podľa záznamu Okresného súdu Zvolen bolo konajúcemu súdu doručené
26.06.2014.

13.1 Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon účastníka konania, ktorého účinky nastávajú v
okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t. j. súdu. V prípade, ak sa tak stane, nie je možné
späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. augusta
2010 sp. zn. 6Sžo/372/2009). O zastavení konania proti Slovenskej republike, za ktorú malo konať
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodol Okresný súd Zvolen vo veci sp. zn. 8C/173/2011

uznesením z 24. septembra 2014 č. k. 8C/173/2011-228 právoplatným 22.10.2014. Žalobcom L. M.
a U. M. toto uznesenie doručované nebolo. O tom, že nová právna zástupkyňa žalobcov F.. W.
R. mieni vo veci sp. zn. 8C/173/2011 rozšíriť žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
opätovne na Slovenskú republiku, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sa dozvedel
žalobca 1/ účastný pojednávania 22.09.2015 preukázateľne v tento deň (čo predchádzalo tomuto

pojednávaniu zisťované nebolo). Žalovaná 2/ L. M. účastná tohto pojednávania nebola. Rozsudok vo
veci sp. zn. 8C/173/2011, ktorým bola žaloba voči Slovenskej republike, za ktorú konalo Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky zamietnutá, bol vyhlásený za prítomnosti žalobcu 1/ na pojednávaní dňa
28.11.2017.

14. Poisťovateľom žalovaného za zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone advokácie v období od
01.01.2014 do 31.12.2015 bol intervenient 1/ a po 01.01.2016 intervenient 2/. Žalovaný aj intervenienti
na jeho strane vzniesli námietku premlčania. Intervenient 1/ počíta plynutie subjektívnej premlčacej
doby od 26.01.2015 bez vysvetlenia, na základe akých skutočností dospel k názoru, že žalobcovia
1/ a 2/ práve týmto dňom získali vedomosť o tom, že im vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá.

Intervenient 2/ dátum 26.01.2015 označuje za počiatok plynutia objektívnej premlčacej doby v zmysle §
106ods.2Občianskehozákonníkavrozsahutrochrokov,ktorejkoniecpripadolna26.01.2018.Tvrdenie
žalobcov, že sa o vzniku škody a o tom, kto za ňu zodpovedá dozvedeli až pri vyhlásení rozsudku
č. k. 8C/173/2011-312 dňa 28.11.2017 intervenient 2/ nespochybňuje, ale túto informáciu označuje za
bezvýznamnú vzhľadom na uplynutie objektívnej premlčacej doby pred podaním tejto žaloby o náhradu

škody voči advokátovi na súd.

15. Podľa § 106 ods. 1, 2 OZ právo na náhradu škody za premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škodu premlčí za tri
roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda

vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

16. V rozsudku sp. zn. 3Cdo/146/2010 z 27. januára 2011 Najvyšší súd SR vysvetlil, že Občiansky
zákonník viaže premlčanie práva na náhradu škody uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej
doby na podmienku vedomosti poškodeného: a) o škode - majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu

vyčísliteľnej v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj
na súde; b) o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby
môže byť teda rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode.
Uvedené rozhodnutie nadväzuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2010sp. zn. 1Cdo/82/2009 uverejnený v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod publikačným
číslom 16/2014, ktorého právna veta znie: „Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá (§
106 ods. 1 Občianskeho zákonníka) v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových

okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo
právnická osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu
vyplývajúca nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a jeho zodpovednosti“.
Tieto rozhodnutia posudzujú plynutie subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu
škody.

16.1 Vznik škodnej udalosti je významný pri posudzovaní začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby
(podľa stanoviska Najvyššieho súdu SR z 23.11.1983 Cpj. 10/83 uverejnenom v Zbierke stanovísk NS
SR a rozhodnutí súdov SR pod publikačným číslom 3/1984). Objektívna premlčacia doba začína plynúť
dňom, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. K pojmu „udalosť, z ktorej škoda vznikla“ v zmysle
§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa vyjadril Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku z 26. júna
2014 sp. zn. 16Co/790/2013 tak, že tento pojem zahŕňa nielen protiprávny úkon či právne kvalifikovanú

udalosť, ktoré viedli ku vzniku škody, ale i vznik škody samotnej. Tento názor odvolacieho súdu
prešiel testom ústavnosti v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 295/2015.
Rovnakým spôsobom interpretuje pojem udalosť, z ktorej škoda vznikla Ústavný súd SR aj v náleze
sp. zn. I. ÚS 331/09 z 11. novembra 2010, podľa ktorého začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby
podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka je viazaný v prvom rade na udalosť, z ktorej škoda vznikla.

Pojem „udalosť, z ktorej škoda vznikla“, však zahŕňa nielen protiprávny úkon či právne kvalifikovanú
udalosť, ktoré viedli ku vzniku škody, ale najmä vznik škody samotnej. Z hľadiska ustanovenia § 106
ods. 2 Občianskeho zákonníka totiž nemožno udalosť, z ktorej škoda vznikla stotožňovať len so škodnou
udalosťou, keďže v takom prípade by objektívna premlčacia doba mohla začať plynúť skôr, ako ku škode
na majetku vôbec došlo, prípadne škoda by mohla vzniknúť až po uplynutí objektívnej premlčacej doby

alebo by nemusela vzniknúť vôbec.

17. Odvolací súd si vysvetľuje pojem „udalosť, z ktorej škoda vznikla“ rovnakým spôsobom ako Ústavný
súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. I. ÚS 295/2015 a v náleze sp. zn. I. ÚS 331/09, že pre
začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci nielen úkon advokáta (žalovaného), ktorý

predchádzal vzniku škody (späťvzatie žaloby voči pasívne legitimovanému subjektu), pretože samotný
úkon nemusel viesť k vzniku škody, ak by Slovenská republika, v mene ktorej konalo Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky po opätovnom rozšírení žaloby na tento subjekt nevzniesla námietku premlčania.
Objektívna premlčacia doba podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka na uplatnenie nároku klienta
proti advokátovi na náhradu škody mohla podľa názoru odvolacieho súdu začať plynúť len od vyhlásenia

rozsudkuOkresnéhosúduZvolenvovecisp.zn.8C/173/2011,kedyOkresnýsúdZvolenzamietolžalobu
o náhradu nemajetkovej ujmy pre dôvodne vznesenú námietku premlčania. Až týmto dňom by mohla
žalobcom vzniknúť škoda tým, že sa nedomohli uplatňovaného peňažného nároku. Ak by Okresný súd
Zvolen vo veci sp. zn. 8C/173/2011 považoval nárok za dôvodný a nepriznal by ho len pre uplatnenie
námietky premlčania žalovaným, mohlo by na strane žalobcov dôjsť ku vzniku škody.

18. Rovnakým dňom vyhlásenia rozsudku vo veci sp. zn. 8C/173/2011 začala žalobcom plynúť aj
subjektívna premlčacia doba, pretože až pri vyhlásení rozsudku získali vedomosť o tom, z akého dôvodu
im Okresný súd Zvolen vo veci sp. zn. 8C/173/2011 nepriznal nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
každému zvlášť vo výške 30 000,- € a kto je zodpovedný za uplynutie premlčacej doby. Rozsudok vo

veci sp. zn. 8C/173/2011 bol vyhlásený na pojednávaní dňa 28.11.2017. Koniec dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby podľa § 106 ods. 1 OZ pripadol na deň 28.11.2019 a trojročnej objektívnej premlčacej
doby na deň 28.11.2020 (podľa § 122 ods. 2 OZ koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo
rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť,
od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho

posledný deň). Na č. l. 1 súdneho spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12C/38/2019 je razítkom
podateľne Okresného súdu Zvolen potvrdené, že žaloba došla 28.11.2019 a nad týmto záznamom je
ďalší odporujúci obsahom, že elektronické podanie cez portál eŽaloby bolo doručené dňa 27.11.2019.
Za rozhodujúci doklad preukazujúci doručenie žaloby o náhradu škody voči žalovanému vo veci sp. zn.
12C/38/2019 je potrebné považovať potvrdenie elektronickej podateľne Okresného súdu Zvolen na č. l.

22 spisu spolu s ďalšími listinami preukazujúcimi doručenie žaloby cez portál eŽaloby už dňa 27.11.2019
podpísanej zaručeným elektronickým podpisom. Odvolací súd uzatvára, že žaloba o náhradu škody v
tejto veci bola žalobcami podaná pred uplynutím subjektívnej aj objektívnej premlčacej doby podľa § 106
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Námietku premlčania vznesenú žalovaným a intervenientom 1/ a 2/na strane žalovaného neposúdil súd prvej inštancie správne. Napriek tomuto nesprávnemu právnemu
záveru okresného súdu potvrdil odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu, že súd prvej
inštancie správne posúdil neunesenie dôkazného bremena o vzniku škody žalobcom.

19. V žalobe o náhradu škody, o ktorej konal Okresný súd Zvolen pod sp. zn. 8C/173/2011 odôvodňovali
žalobcovia L. M., X. P., nar. XX.XX.XXXX a X. P., nar. XXXX nárok na náhradu nemajetkovej ujmy tak,
že spôsobením smrti L. P. a L. P. bolo zasiahnuté do ich práva na život a na súkromie, išlo o drastický
zákrok do súkromia a do rodinných vzťahov, ktoré sa dlhodobo budovali a v dôsledku tejto udalosti úplne

zrušili a zmenili. Medzi žalobcom 1/ L. M. a vnukmi boli silné väzby, prejavovali sa v dennodennom
osobnom styku a starostlivosti a vo vzájomnej svornosti a pomoci. K výške požadovanej náhrady
nemajetkovej ujmy uviedli, že „sa prispôsobujú aj skromným možnostiam spoločnosti a odporcov“,
avšak s prihliadnutím na správanie žalovaných počas konania zvážia navrhovatelia svoj postoj k výške
uplatňovanej náhrady. Poskytnutá náhrada sa plánuje využiť na zmiernenie strát a úbytok životných
možností a príležitostí pozostalých, má kompenzovať stresovú ujmu a mučivé útrapy spôsobené stratou

najbližších. Na dôkaz o opodstatnenosti uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy ponúkli
žalobcovia iba rodné listy a úmrtné listy poškodených. Žalobca L. M. vypovedal k udalosti, od ktorej
odvíjal nárok na náhradu nemajetkovej ujmy na pojednávaní dňa 12.06.2012 tak, že: „Po tejto nehode
ako keby naša rodina prestala žiť, ja ako otec zosnulej a starý otec maloletého som to veľmi zle znášal.
Taktiež aj moja manželka. Ja som musel navštevovať psychiatra. Ja som od samotnej havárie ešte

nespal nikdy celú noc. Na vnukov som bol naviazaný. Pre mladšieho som chodieval do škôlky, pre
staršieho do školy“. Na ďalšom pojednávaní dňa 28.05.2014 žalobca L. M. doplnil, že každodenne
chodieva na hrob svojej dcéry a vnuka a tiež nie je pravdou, že čas všetko vylieči. On má dodnes z toho
veľkú traumu. V písomnom podaní z 24.06.2014, ktorým žiadala žalobkyňa 2/ U. M. pripustiť jej vstup do
konania,bolizopakovanédôvodypísomnejžalobyz22.06.2011,aledokonaniavstupujúcažalobkyňaU.

M. žiadne konkrétne údaje o svojom vzťahu k zosnulým L. P., L. P. neuviedla, nevyjadrovala sa k svojím
pocitom vyvolaným zásahom do rodinného a súkromného života smrťou dcéry a vnuka, nariadených
pojednávaní pred Okresným súdom Zvolen sa nezúčastňovala a vypočutá v konaní nebola.
19.1 Podľa dôvodov žaloby z 22.06.2011 vo veci 8C/173/2011 si nároky na náhradu škody uplatňovali
žalobcovia voči štyrom žalovaným Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru Slovenskej republiky,

Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Q. W. a Slovenskej republike - Ministerstvu vnútra Slovenskej
republiky z titulu ich solidárnej zodpovednosti podľa § 438 OZ a to voči prevádzkovateľovi motorového
vozidla podľa § 427 OZ a fyzickej osobe, ktorá spôsobila smrť dvoch osôb. Tri právnické osoby označili
za pasívne legitimované subjekty v spore z dôvodu, že „predpis neurčuje jednoznačným spôsobom
pasívnu legitimáciu týchto subjektov a ich zodpovednosť, pričom s istotou možno predpokladať, že

každý z nich bude namietať svoju pasívnu vecnú legitimáciu ako to pravidelne činia vo všetkých
sporoch a predložia množstvo vnútorných rezortných predpisov, stanovísk, organizačných poriadkov a
delimitačných protokolov a pokynov o tom, že pasívne nie sú ani jeden z nich legitimovaní“.

20. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 31.07.2017 sp. zn. 6MCdo/1/2016 uverejnenom

v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR pod publikačným číslom 61/2018 prijal záver, že škodou
pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien
a doplnení je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete
dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. K rovnakému názoru dospel Najvyšší

súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Cdo/18/2017 z 18. októbra 2018 (poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa vzťahuje aj na náhradu nemajetkovej ujmy),
v uznesení sp. zn. 3Cdo/174/2019 z 10. októbra 2019, z čoho je možné vyvodiť, že súdna prax
najvyššieho súdu je v otázke zodpovednosti za škodu, pod ktorú patrí aj náhrada nemajetkovej ujmy
pozostalým za zásah do osobnostných práv v dôsledku smrti blízkej osoby ustálená (porovnaj nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 5. decembra 2018 sp. zn. II. ÚS 695/2017). Žalobcovia v
konaní sp. zn. 8C/173/2011 si nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uplatňovali voči prevádzkovateľovi
motorového vozidla (ktorého jednoznačne označiť nedokázali), preto je vyššie citovaná judikatúra k
otázke, či zodpovednosť za škodu vzniknutú pri dopravnej nehode zahŕňa v sebe aj zodpovednosť
za zásah do ochrany osobnosti s náhradou nemajetkovou ujmy použiteľná aj na prípad žalobcov. Pre

úspech v spore na ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy musí žalobca preukázať taký
zásah do osobnostných práv, ktorého závažnosť a intenzita, jeho dopad na chránené osobnostné práva
odôvodňujú priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobcovia v spore sp. zn. 8C/173/2011,
ale ani v prejednávanej veci sp. zn. 12C/38/2019 nepredniesli také skutkové tvrdenia a neponúkli súdudôkazy,ktorýmibybolpreukázanýtakzávažnýzásahdoosobnostnýchprávžalobcovL.M.aU.M.,ktorý
by mal byť odškodnený podľa § 11 a § 13 ods. 2 OZ. V žalobe vo veci sp. zn. 12C/38/2019 žalobcovia
k spôsobu a intenzite zásahu do svojich osobnostných práv vôbec neargumentujú, iba popisujú priebeh

konania vo veci sp. zn. 8C/173/2011 a v čom vidia pochybenie žalovaného pri zastupovaní žalobcov vo
veci sp. zn. 8C/173/2011. Prvýkrát sa k možnosti odškodnenia nemajetkovej ujmy spôsobenej smrťou
blízkej osoby pri dopravnej nehode vyjadrujú žalobcovia v písomnom podaní na č. l. 99 a nasledujúce,
doručenom Okresnému súdu Zvolen 16.07.2020, aj to len vo všeobecnosti, akým spôsobom sa v
súdnom konaní uplatňuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy a aká je súdna prax a to v reakcii

na vyjadrenie žalovaného k žalobe, ktorý uplatňovanú škodu vo veci sp. zn. 12C/38/2019 označil za
nepreukázanú a nepreukázateľnú s odôvodnením, že by sa súd musel zaručiť vyhlásením, že by s
určitosťou náhradu nemajetkovej ujmy žalobcom priznal a nepriznal ju iba v dôsledku protiprávneho
konania žalovaného advokáta. Okrem návrhu vypočuť sudcu konajúceho vo veci sp. zn. 8C/173/2011
žalobcovia neponúkli súdu prvej inštancie žiaden dôkaz, ktorým by preukázali, že nebyť späťvzatia
žaloby voči žalovanej Slovenskej republike - Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky vo veci sp. zn.

8C/173/2011, by so svojím nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 30 000,- € každý zvlášť vo
veci 8C/173/2011 uspeli. Správny je potom názor súdu prvej inštancie, že žalobcovia neuniesli dôkazné
bremeno a nepreukázali vznik škody v príčinnej súvislosti s činnosťou advokáta vo veci 8C/173/2011.
20.1 Za dôkaz o úspešnosti v konaní sp. zn. 8C/173/2011 by ani podľa názoru odvolacieho súdu nebolo
možné považovať výsluch sudcu JUDr. Petra Banského, ktorý vo veci sp. zn. 8C/173/2011 rozhodoval,

pretože sudca vyjadruje svoj názor na prejednávanú a rozhodovanú vec v odôvodnení rozhodnutia v
súlade s § 220 C. s. p. a nie mimo súdneho konania, za preukázania ktorých skutočností by mohla
byť strana sporu v spore úspešná. Z rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/173/2011-312 zo dňa
28.11.2017 nie je možné vyvodiť, že nebyť námietky premlčania vznesenej žalovaným v tom spore, by
boli žalobcovia s nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 30 000,- € každý zvlášť úspešní.

21. I keď súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil dôvodnosť vznesenej námietky premlčania,
potvrdil odvolací súd jeho rozsudok (vo veci samej) ako vecne správny vo výroku a čiastočne aj v
dôvodoch v súlade s § 387 ods. 1 C. s. p. stotožňujúc sa s právnym posúdením veci podľa § 26 ods. 1
zákona o advokácii, ktorého hypotéza naplnená nebola. Spôsobenie škody žalovaným ako advokátom,

žalobcom ako klientom v súvislosti s výkonom advokácie preukázané nebolo. Týmto záverom odvolací
súd nemieni vyvrátiť tvrdenie žalobcov, že procesné úkony uskutočňované žalovaným JUDr. Emilom
Vaňkom (jeho koncipientom) vo veci sp. zn. 8C/173/2011 neboli na prospech žalobcov, iba to, že v
tomto konaní sp. zn. 12C/38/2019 neuniesli žalobcovia dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že nebyť
späťvzatia žaloby voči Slovenskej republike - Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky vo veci sp. zn.

8C/173/2011, bol by Okresný súd Zvolen obom žalobcom prisúdil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
30 000,- € každému zvlášť.

22. Žalobcovia nesúhlasili s rozhodnutím súdu prvej inštancie o ich povinnosti zaplatiť žalovanému a
intervenientom náhradu trov konania.

22.1 Intervenient 1/ a 2/ sú poisťovne, u ktorých mal žalovaný v súlade s § 27 zákona o advokácii
poistenú svoju zodpovednosť za škodu spôsobenú výkonom advokácie. Bez ohľadu na spôsob
označenia žalovaného v žalobe, u ktorého nebolo uvedené identifikačné číslo advokáta podnikateľa,
bolo možné už zo žaloby doručenej Okresnému súdu Zvolen 27.11.2019 jednoznačne vyvodiť, že
sa žalobcovia voči žalovanému JUDr. Emilovi Vaňkovi domáhajú náhrady škody podľa § 26 ods. 1

zákona o advokácii v súvislosti s poskytovaním právnych služieb vo veci sp. zn. 8C/173/2011. Fyzická
osoba F.. O. W. a advokát JUDr. Emil Vaňko je totožný subjekt a jeho rozlíšenie na fyzickú osobu
nepodnikateľa a fyzickú osobu podnikateľa v žalobnom návrhu je bez právneho významu, keďže ide o tú
istú fyzickú osobu. Práve z tohto dôvodu nemôže F.. O. W. nepodnikateľ splnomocniť seba samého na
zastupovanie v súdnom konaní. Podľa § 89 C. s. p. sa strana môže dať v konaní zastupovať zástupcom,

ktorého si zvolí. Zvoleným zástupcom môže byť fyzická osoba neprofesionál, profesionálny advokát
alebo spoločnosť poskytujúca advokátske služby. Ak však advokát vykonáva advokáciu samostatne
(§ 12 ods. 1 písm. a/ zákona o advokácii), je vylúčené, aby splnomocnil sám seba na zastupovanie v
súdnom konaní. Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 17.10.2013 sp. zn. 3MCdo/30/2012, podľa ktorého
aj advokát, ktorý sa v súdnom konaní domáha svojho nároku vyplývajúceho ako z jeho podnikateľskej

činnosti tak i zo súkromnoprávneho vzťahu, resp. ktorý vystupuje v týchto vzťahoch na strane žalovanej,
má právo dať sa v konaní zastúpiť zástupcom (advokátom), ktorého si zvolí nie je na prejednávanú
vec aplikovateľné z dôvodu, že vo veci sp. zn. 3MCdo/30/2012 sa advokát dal zastúpiť odlišným
subjektom poskytujúcim advokátske služby a v prejednávanej veci odvolacím súdom osoba žalovanéhoa zvoleného advokáta splýva. To však neznamená, že žalovanému ako úspešnej strane v spore
nevznikol voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 C. s. p. Strane sporu
môžu v súdnom konaní vzniknúť aj iné náklady než trovy právneho zastupovania. Pokiaľ odvolací súd

podľa § 388 C. s. p. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania žalovaného (II.
výrok rozsudku Okresného súdu Zvolen), tak len z dôvodu, že súd prvej inštancie neformuloval výrok
o trovách konania v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej musí súd
prvej inštancie o nároku úspešnej strany sporu na náhradu trov konania rozhodnúť podľa § 262 ods. 1 C.
s. p. výrokom, v ktorom musí byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania, pretože súdny

úradník podľa § 262 ods. 2 C. s. p. rozhoduje už len o výške náhrady trov konania (porovnaj uznesenie
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.6Cdo/41/2016z25.05.2017,uznesenieNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky z 27.08.2018 sp. zn. 7Cdo/134/2017).
22.2 Wüstenrot poisťovňa, a. s., so sídlom v Bratislave vstúpila do súdneho konania dňa 24.04.2020
s odôvodnením, že dňa 30. marca 2020 žalovaný oznámil spoločnosti Wüstenrot poisťovňa, a. s., že
sa vo veci sp. zn. 12C/38/2019 vedie súdny spor o náhradu škody z výkonu advokátskej činnosti,

ktorú poisťovala Wüstenrot poisťovňa, a. s. v období od 01.01.2014 do 31.12.2015. Druhý intervenient
KOOPERATÍVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group oznámila svoj vstup do súdneho konania
Okresnému súdu Zvolen na č. l. 225 spisu dňa 20.11.2020 „z opatrnosti“ z dôvodu, že nevie s istotou
určiť, ktorá poisťovňa mala v čase vzniku škody uzatvorenú hromadnú poistnú zmluvu so Slovenskou
advokátskou komorou o poistení zodpovednosti advokáta za škodu. Súd prvej inštancie oznámil

žalobcom vstup intervenientov do konania. Žalobcovia nevyužili právo namietať prípustnosť vstupu
intervenientov do konaní podľa § 83 C. s. p.
22.3 Intervenient má v spore práva a povinnosti, súd s ním komunikuje osobitne, v ktorej súvislosti môžu
intervenientovi vznikať trovy konania. Intervenientovi vzniká právo na náhradu trov konania v prípade, že
ním podporovaná strana sporu bola úspešná. Žalovaný podporovaný intervenientom 1/ a 2/ v súdnom

spore uspel, správne potom súd prvej inštancie priznal aj intervenientom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov
konania voči neúspešným žalobcom 1/ a 2/. Neobstojí námietka žalobcov, že súd mal priznať nárok na
náhradu trov konania len jednému z intervenientov, keď zo žaloby nebolo možné jednoznačne odvodiť,
ktorým momentom mala žalobcom voči žalovanému vzniknúť škoda a ktorý z poisťovateľov by v prípade
priznania nároku žalobcom bol podľa uzavretej poistnej zmluvy povinný za žalovaného žalobcom plniť.

K zmene rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch III. a IV. o nároku intervenientov na náhradu trov
konania došlo podľa § 388 C. s. p. rovnako ako u žalovaného len z formálnych dôvodov, keď súd prvej
inštancie neformuloval výrok tohto rozhodnutia ako povinnosť žalobcov zaplatiť intervenientom 1/ a 2/
náhradu trov konania a rozsudok okresného súdu by ani v tejto časti nebol vykonateľný. K zmätočnému
a nadbytočnému dopĺňaciemu rozsudku okresného súdu, ktorým zamietol žalobu proti intervenientom

1/ a 2/ sa rovnako ako strany sporu nevyjadruje ani odvolací súd, keďže pre rozhodnutie o odvolaní
žalobcov nemá žiaden význam.

23. Pre aplikáciu ustanovenia § 257 C. s. p. odvolací súd dôvod nezistil. Podľa § 257 C. s. p. môže súd
výnimočne nepriznať náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Za dôvody

hodné osobitného zreteľa nie je možné považovať nedefinované „okolnosti prípadu“ ani skutočnosť, že
žalobcom 1/ a 2/ je poskytovaná právna pomoc podľa rozhodnutia Centra právnej pomoci. Ústavný súd
Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že nepriznanie nároku na náhradu
trov konania úspešnej strane sporu musí byť celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj
náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u

strán sporu a takéto rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť ako neprimeraná
tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom (porovnaj uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 113/2019, nález sp. zn. II. ÚS 261/2018 z 10. januára 2019 a
iné). Osobitná majetková situácia žalobcov bola posúdená Centrom právnej pomoci v rozhodnutiach z
20. novembra 2019, ktorými priznali obom žalobcom nárok na poskytovanie právnej pomoci s finančnou

účasťou vo výške 40,- €. Centrum právnej pomoci v prípade oboch žalobcov zistil, že nespĺňajú
podmienku materiálnej núdze pre poskytnutie bezplatnej právnej pomoci. Zmena týchto podmienok
oproti posudzovaniu odkázanosti žalobcov Centrom právnej pomoci pred súdom prvej inštancie ani v
odvolacom konaní tvrdená a preukazovaná nebola. Žalobcom poskytol štát kvalifikovanú právnu pomoc
a bolo len na pridelenom advokátovi, aby podal v mene žalobcov takú žalobu, ktorou by dosiahol

úspech v spore. Žalobcovia nevysúdili od žalovaného nárok na náhradu škody len z dôvodu, že súdu
prvej inštancie neoznačili a nepredložili také dôkazy, ktorými by preukázali splnenie hmotnoprávnych
podmienok pre vznik sankcie za nemajetkovú ujmu. Z odvolania žalobcov ani nevyplýva, čo považujúžalobcovia za okolnosti zvláštne osobitného zreteľa, pre ktoré by žalovanému a intervenientom na jeho
strane nemal byť priznaný nárok na náhradu trov konania.

24. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
(obsahovo) v celom rozsahu, formálna zmena rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch o trovách
konania nemá vplyv na posúdenie úspechu strán v spore v odvolacom konaní. Podľa § 255 ods. 1 C.
s. p. vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalovanému a na jeho strane vystupujúcim
intervenientom 1/ a 2/, ktorým sú neúspešní žalobcovia v spore povinní nahradiť trovy odvolacieho

konania v rozsahu 100 % zodpovedajúcom ich úspechu v odvolacom konaní.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.); žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C. s. p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).