Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 31, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/144/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212206228
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7212206228.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek
senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú Z.
B.nar.X.X.XXXXzastúpenejkolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodinyvKošiciach
dieťaťarodičovC.N.nar.X.X.XXXXbývajúcejnaK.ul.č.XvK.zastúpenejadvokátkouJUDr.Vladimírou
Běhalovou so sídlom na Rastislavovej ul. č. 68 v Košiciach a F. Q. B. nar. X.XX.XXXX bývajúceho XXA

Y. T. T. A. England T. XJS vo M. A. v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností o odvolaní matky
proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 21.9.2015 č.k. 43P/64/2012-356 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o výživnom a dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia vec
vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril mal. Z. B. do osobnej starostlivosti matky, ktorú

poveril zastupovaním maloletej a správou jej majetku. Otca zaviazal prispievať na jej výživu 120 Eur
mesačne v období od 1.3.2012 do 31.8.2014 a od 1.9.2014 do budúcna 150 eur mesačne, ktoré je
povinný zaplatiť vždy do 25. dňa v mesiaci dopredu matke maloletej. Dlžné výživné 4.583,45 Eur
za obdobie od 1.3.2012 do 30.9.2015 ho zaviazal zaplatiť do 90 dní od právoplatnosti napadnutého
rozsudku matke maloletej.

2. Proti výrokom o výživnom a dlžnom výživnom podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom,
aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutým výrokoch a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie
konanie. Uviedla, že podľa jej názoru konajúci súd nevykonal riadne dokazovanie, náležite nezistil
skutkový stav a nedostatočne napadnuté rozhodnutie odôvodnil. Konštatovala, že súd prvej inštancie
pri posudzovaní príjmu a majetkových pomerov otca vychádzal len z jeho tvrdení bez toho, aby vykonal
potrebné dokazovanie na preukázanie jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Zdôraznila,

že v konaní nebol žiadnym spôsobom preukázaný príjem otca ani jeho výdavky. Rovnako tak nesúhlasila
s konštatovaním konajúceho súdu ohľadom jej pracovného pomeru v období od mája 2010 do júla 2014.
Vytkla súdu prvej inštancie, že pri výpočte dlžného výživného započítal aj výživné, ktoré otec zaplatil
pred posudzovaným obdobím.

3. Kolízny opatrovník ani otec sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

4. Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla
2016, zrušil zákon č. 99/1963 Zb Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého sa viedlo konanie o návrhu
otca na nariadenie predbežného opatrenia.

5. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.

161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).6. Podľa ust. § 395 CMP ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz
ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

7. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

9. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

10. Podľa ust. § 391 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola
vec vrátená na ďalšie konanie a novo rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

11. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal

ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ods. 3 ak sa súd odkloní od ustálenej
rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

12. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý účastníkovi

konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak
súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho
procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania,
ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi konania
odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré

Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane
v spore. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia
ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku
môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti,
prípadne úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou

rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím
a jeho písomným vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie
zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie a preto je potrebné vždy takéto
rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, na spravodlivé
súdne konanie (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len v
tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatnení ale jeho
obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Konanie súdu v súlade so zákonom musí
vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné
súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym

vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne
a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu
jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia. Odôvodnenie má obsahovať
dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnenérozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné
hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.

13. Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 5 výživné má prednosť pred inými výdavkami

rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zvýšení výživného,

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP
a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na
potvrdenie ani na jeho zmenu, preto ho podľa §-u 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa ust. § 391
CSP v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho
konania dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne ust. §-u 185 CSP a § -u 36 CMP,
pretože nezistil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o výživnom, najmä žiadnym spôsobom
nevykonal dokazovanie ohľadom príjmu otca a jeho schopností, možností a majetkových pomerov.

Uspokojil sa len s jeho tvrdením, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu
maloletej matkou požadovaným výživným bez toho, aby tvrdené skutočnosti podložil vykonanými
dôkazmi. Obmedzil sa len na všeobecné tvrdenie, že určené výživné zodpovedá schopnostiam,
možnostiam a majetkovým pomerom otca bez toho, aby stručne jasne a výstižne odôvodnil, na základe
akých skutočností dospel k tomuto záveru, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie,

a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, keď nepovažoval za potrebné zistiť pomery otca iným
spôsobom ako jeho výsluchom. Dopustil sa aj ďalšieho pochybenia, keď pri výpočte dlžného výživné
zohľadnil výživné, ktoré otec zaplatil pred podaním samotného návrhu, t.j. v období, ktoré nebolo
predmetom tohto konania. Odvolací súd vychádzajúc z právnej úpravy Civilného sporového poriadku
a Civilného mimosporového poriadku konštatuje, že vzhľadom na absenciu akéhokoľvek vykonania

dôkazov ohľadom schopností, možností a majetkových pomerov otca, ako aj jeho životnej úrovne a
ostatných relevantných skutočností nevyhnutných pre rozhodnutie o určení výživného, nebolo možné
nedostatky podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP odstrániť v odvolacom konaní a rovnako tak nebolo
účelné doplniť dokazovanie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP, nakoľko odvolací súd svojím
rozhodnutím vo veci samej by odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom, pretože by nemali

možnosť podať proti jeho rozhodnutiu riadny opravný prostriedok. V tejto súvislosti poukazuje na značný
rozsah dokazovania, ktorý je potrebné vykonať pre náležité zistenie skutkového stavu a správne a
zákonné rozhodnutie vo veci samej.

17.Povrátenívecibudepovinnosťousúduprvéhostupňavykonaťdôslednédokazovanievnaznačenom

smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, najmä riadne vykonať dokazovanie
ohľadom majetkových pomerov otca a náležite zistiť skutkový stav ohľadom jeho skutočných schopností
a možností. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu určiť výživné, ktoré
bude zodpovedať zákonným požiadavkám Zákona o rodine a správne vypočítať dlžné výživné, opäť
vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť podľa ust. § 220 ods. 2 CSP tak. aby jeho závery

vyplývali zo zisteného skutkového stavu a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí boli preskúmateľné a
logicky správne.

18. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania.