Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 18, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/295/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313210096
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5313210096.4

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a
členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v právnej veci žalobkyne: I. Z., rod. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S. D. G. XX, zastúpenej JUDr. Antonom Kupšom, advokátom, so
sídlom Moyzesova 34, 022 01 Čadca, IČO: 35 675 071, proti žalovaným: 1/ V. S., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom XXX XX O. XXX, 2/ M. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. N. XXX/X, XXX XX G.,

žalovaní obidvaja zastúpení Mgr. Ľubomírom Holákom, nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, XXX XX O.,
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaných v rade 1/ a 2/ proti
rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 5C/286/2013-249 zo dňa 12. 06. 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 5C/286/2013-249 zo dňa 12. 06. 2018
z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobkyne voči žalovaným v rade 1/ a 2/ v celom rozsahu
zamietol (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovaní v rade 1/ a 2/ sú nahradiť ich žalobkyni
v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku vyšším
súdnym úradníkom prvoinštančného súdu v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia
vyššieho súdneho úradníka (výrok II.). Žalovanej uložil aj povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na
účet Okresného súdu Čadca titulom trov preddavkovaných štátom sumu 128,50 Eur v lehote do troch

dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou zo dňa 01.10.2013 sa žalobkyňa domáhala
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaných v rade 1/ a 2/ k
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX, a to rodinnému domu č. XX stojacemu na parcele CKN č. 259
nachádzajúcej sa v kat. úz. S. D. G. a túto nehnuteľnosť prikázať do výlučného vlastníctva žalobkyne
oproti výplate spoluvlastníckych podielov žalovaných v rade 1/ a 2/. Dňa 07.10.2014 žalobkyňa rozšírila

svoju žalobu, keď žiadala zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo strán sporu i k CKN parc. č.
259 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 654 m2 a CKN parc. č. 260 - záhrady o výmere 203 m2,
zapísaným na LV č. XXXX. Uvedenú zmenu žaloby pripustil konajúci súd uznesením č.k.
5C/286/2013-43 zo dňa 07.10.2014. Podaním zo dňa 25.02.2016 žalobkyňa zobrala žalobu v celom
rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť. Následne v podaní zo dňa 23.02.2017 uviedla, že pokiaľ
nedôjde k zastaveniu konania, navrhuje žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka zamietnuť z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré
nastali v priebehu konania, čo malo vplyv na výraznú zmenu skutkového stavu na strane
žalobkyne.
3. V žalobe zo dňa 1.10.2013 žalobkyňa žiadala zrušiť a vyporiadať spoluvlastníctvo k rodinnému
domu č. XX na parcele CKN 259 kat. úz. S. D. G., zapísaným na LV č. XXXX. Žalobu odôvodnila tým,
že medzi ňou a žalovanými 1/, 2/ ako spoluvlastníkmi označených nehnuteľností dlhodobo pretrvávajú

nezhody. Tieto nezhody sa týkajú reálnej deľby rodinného domu č. XX, správy a údržby rodinného domu,
kúrenia, jeho nutných opráv a pod. Nezhody spoluvlastníkov hraničia s nevraživosťou, ktorávyústila až do absencie ich vzájomnej komunikácie. O užívaní rodinného domu č. XX bolo rozhodnuté
Okresným súdom Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/6/2010. Tento rodinný dom má dva
samostatné vchody. Prízemie užíva žalobkyňa, poschodie užívala nebohá O. S., ktoré v

súčasnosti užíva žalovaná v rade 1/. Žalovaná v rade 1/ však vlastní aj byt č. X v školskej bytovke č.
XXX na parcele CKN 267/2, v kat. úz. O., zapísaný na LV XXXX a žalovaný v rade 2/ býva v obci
G. na adrese uvedenej v žalobe. Obidvaja žalovaní využívajú sporný dom minimálne. Na pojednávaní
dňa 07.10.2014 žalobkyňa rozšírila predmet sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva aj k parcelám CKN 259 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 654 m2, CKN 260 -

záhrady o výmere 203 m2 zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. S. D. G.. Uznesením č.k. 5C/286/2013-43
zo dňa 07.10.2014 súd túto zmenu žaloby (§ 140 ods. 1 CSP) pripustil. Zároveň žalobkyňa doplnila
svoju žalobu v tom smere, že nehnuteľnosti by mali byť prikázané do jej výlučného vlastníctva, keďže
žalovanávrade1/mázabezpečenébývanievbytevO.ažalovanývrade2/realizujevýstavburodinného
domu v G.. Je teda zrejmé, že obidvaja dlhodobo spornú domovú nehnuteľnosť neužívajú, pretože nie
sú na jej užívanie odkázaní. Žalobkyňa však býva v spornom dome od narodenia,

užíva ju spoločne s manželom, ktorý tam býva 45 rokov. Sporná domová nehnuteľnosť je teda pre ňu
nevyhnutná. Aj v minulosti realizovala len žalobkyňa so svojím manželom údržbu sporného
rodinného domu. Dňa 25.2.2016 vzala žalobkyňa žalobu späť a žiadala konanie zastaviť. Po zrušení
zastavujúceho uznesenia odvolacím súdom doručila žalobkyňa dňa 23.02.2017 do spisu podanie, v
ktorom uviedla, že pokiaľ nedôjde k zastaveniu konania, v takom prípade žiada zamietnuť

žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, a to z dôvodu, že sa od podania žaloby
na súd na jej strane výrazne zmenil skutkový stav. V mesiaci september 2014 zomrel vnuk
žalobkyne - O. Z.. Žalobkyňa so svojím manželom mu musela zorganizovať pohreb, pretože ich syn
O. Z. nemal na to dostatok finančných prostriedkov. Po vnukovi zostali veľké dlhy, ktoré žalobkyňa s
manželom spláca doteraz. Žalobkyňa teda aktuálne nemá dostatok finančných prostriedkov na výplatu

žalovaných v rade 1 a 2/ po zrušení a vyporiadaní ich spoluvlastníctva. V rokoch 1970 až 1975 so
súhlasom nebohého M. S., otca žalobkyne a žalovanej v rade 1/ žalobkyňa zrekonštruovala rodinný
dom č. XX. Bolo tiež dohodnuté, že na prízemí bude bývať žalobkyňa so svojimi rodinnými
príslušníkmi a na poschodí nebohá O. S.. V roku 1982 pokračovala rekonštrukcia rodinného domu č. XX,
keď boli vytvorené dve samostatné bytové jednotky so samostatnými vchodmi a prízemie aj poschodie

boli výhradne oddelené. Spoločným priestorom zostala len kotolňa na ústredné kúrenie a je tomu tak
aj doteraz. Žalobkyňa s manželom investovala do rekonštrukcie domu značné finančné prostriedky.
Naopak žalovaní v rade 1/a 2/ do rodinného domu neinvestovali žiadne finančné prostriedky. Žalobkyňa
má 66 rokov, jej manžel má 69 rokov a celý svoj život prežili na prízemí, ide o rodičovského rodinného
domu č. XX žalobkyne a žalovanej v rade 1/. Žalobkyňa s manželom nemá možnosť si zabezpečiť iné

bývanie, len to, ktoré v súčasnosti majú a predpokladali, že do smrti v tomto rodinnom dome dožijú. V
súčasnosti s nimi na prízemí rodinného domu býva aj ich rozvedená dcéra R. Z. spolu so
svojimi dvoma maloletými deťmi - T. a H.. Žalobkyňa a jej manžel majú značné zdravotné problémy, s
čím majú zvýšené výdavky. Žalobkyňa trpí cukrovkou, musí si denne štyrikrát pichať inzulín, má zvýšený
krvný tlak, trpí tiež psoriázou a psoriantickou artritídou. Jej manžel O. Z. trpí cukrovkou, je po operácii

srdca, má dvojitý bypass. Ako dôkaz o tom žalobkyňa predložila do spisu lekárske potvrdenie MUDr. Z.
O.. Žalobkyňa prezentovala názor, že v danom prípade sa jedná o dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré (ak nedôjde k zastaveniu konania), je potrebné žalobu zamietnuť. V danej súvislosti žalobkyňa
poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/137/97 a judikát R 100/99,
z ktorých vyplýva, že dôvody pre zamietnutie žaloby podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú

okolnosti prevažne subjektívneho charakteru (najmä zdravotný stav účastníkov, vek, sociálna situácia
a odkázanosť na bývanie v domovej nehnuteľnosti). V súdenom prípade je jednoznačne zrejmé, že
subjektívne okolnosti na strane žalobkyne boli preukázané a tieto vyplývajú aj z rozsudku Okresného
súdu Čadca sp.zn. 11C/6/2010. Žalobkyňa aj so svojimi rodinnými príslušníkmi nemá inú možnosť
vzhľadom na svoj zdravotný stav, sociálnu situáciu, finančné problémy len zotrvať v rodinnom dome č.

XX s poukazom na to, že dom je prakticky reálne rozdelený a ani žalobkyňa, najmä
žalovaná v rade 1/ nie sú na seba odkázaní, pretože dom č. XX má dve samostatné bytové jednotky,
ktoré v rámci užívania nezasahujú do pomerov účastníkov. Zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva
by sa žalobkyňa so svojimi rodinnými príslušníkmi dostala do stavu sociálnej a hmotnej núdze a ohrozilo
by to ich ďalšiu existenciu.

4. Z listu vlastníctva č. XXXX mal prvoinštančný súd preukázané, že v kat. úz. O. v školskej
bytovke č. XXX, na byt č. X sú ako spoluvlastníci v podiele 1/1 zapísaní S. M. a žalovaná v rade 1/ V. S.,
rod. S., na základe zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu V 285/97 z 02.12.1997. Z právoplatného
rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 11C/6/2010-182 zo dňa 09.07.2014 mal súd preukázané, že týmtorozhodnutím, bolo rozdelené užívanie rodinného domu č. XX kat. úz. obce S. D. G. zapísaného na LV č.
XXXX, ktorý aktuálne tvorí predmet zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva vo veci Okresného súdu
Čadca sp. zn. 5C/286/2013. V zmysle označeného rozhodnutia je právom žalobkyne užívať na prízemí

rodinného domu obývačku, kuchyňu, verandu, závetrie, vchod, WC, kúpeľňu, schodište do kotolne a
kotolňu, prístup na podkrovie cez vstup na schodisko, priestory povaly. Právom žalovaných v rade 1/ a
2/ je užívať na prízemí sporného rodinného domu miestnosti - detskú izbu, spálňu, na prvom poschodí
všetky miestnosti, a to špajzu, kuchyňu, obývačku, spálňu, kúpeľňu, WC, balkón, kvetinovú miestnosť,
schodisko so samostatným vstupom. Zo znaleckého posudku Ing. Vladimíra Kubinca zo

dňa 13.01.2016 č. 152/2015 vyplýva, že všeobecná trhová hodnota pozemkov a rodinného domu č. XX
prestavuje sumu 45.000,00 Eur. Z potvrdenia lekára na čl. 172 spisu mal súd preukázané, že zdravotný
stav žalobkyne je taký, ako deklarovala vo svojom podaní, teda zlý. Lekárske posudky na žalobkyňu o
zhoršení jej zdravotného stavu boli do spisu predložené aj na čl. 9, 172, 228 a na jej manžela na čl. 229.
5. Žalovaní v rade 1/ a 2/, zastúpení vo vyjadrení k žalobe zo dňa 04.06.2014 namietali absenciu
naliehavého právneho záujmu žalobkyne na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva, s odôvodnením,

že ešte prebieha konanie vo veci Okresného súdu Čadca pod sp.zn. 11C/6/2010 o úpravu užívania
k spornej nehnuteľnosti. Žalovaní označili tvrdenia žalobkyne že pravidelne neužívajú spornú domovú
nehnuteľnosť za nepravdivé, tvrdiac, že sú odkázaní na jej užívanie. Zdôraznili, že sa jedná o starý
rodinný dom, ktorý si vyžaduje opravy, na ktorých sa obidvaja žalovaní aktívne podieľajú. Nezhody
spoluvlastníkov pri užívaní predmetnej nehnuteľnosti možno riešiť práve úpravou užívania v rámci

konania sp. zn. 11C/6/2010. Z toho dôvodu v podaní zo dňa 04.06.2014 žalovaní žiadali žalobu
žalobkyne o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam
zamietnuť. Na pojednávaní dňa 07.10.2014 zástupca žalovaných uviedol, že vertikálna deľba spornej
nehnuteľnosti nie je možná, dokazovanie o tom je nadbytočné. Keby aj reálna deľba nehnuteľností bola
možná, žalovaní nie sú ochotní vynaložiť finančné prostriedky na ich rozdelenie a preto sa z právneho

hľadiska takáto vec považuje za nedeliteľnú. Navrhli preto, aby súd zrušil a vyporiadal spoluvlastníctvo
k sporným nehnuteľnostiam a tieto prikázal do výlučného vlastníctva žalovaných v rade
1/ a 2/, ktorí majú finančné prostriedky na výplatu žalobkyne. Zároveň však zástupca
žalovaných žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Ďalej uviedol, že žalovaná v rade 1/ je odkázaná
na bývanie v spornej nehnuteľnosti, pretože byt č. X. už predala prostredníctvom realitnej kancelárie.

Žalovaná v rade 1/ užíva rodinný dom a stará sa o matku. Tvrdenie žalobkyne, že len ona realizovala
udržiavacie a stavebné práce na rodinnom dome žalovaní označili za nepravdivé. Poukázali tiež na
násilné správanie žalobkyne. Žalovaný v rade 2/ M. S. na pojednávaní dňa 07.10.2014 uviedol, že jeho
rodinný dom je vo výstavbe. Dom je vedený na neho a jeho manželku a stavia ho kvôli predaju. Terajšie
bývanie u rodičov manželky označil za nevyhovujúce. Pozemok pod stavbu kúpili

lacno na predaji domu chcú zarobiť. Žalovaný v rade 2/ je na výsluhovom dôchodku. Na dôchodok by sa
však chcel vrátiť do spornej nehnuteľnosti. Na otázku súdu, prečo si žalovaný v rade 2/ nezvolí radšej
bývanie v rodinnom dome, ktorý postavil, kde by bol v kľude, namiesto rodinného domu,
ktorý je predmetom sporov medzi žalovanými a žalobkyňou, uviedol: „Lebo som sľúbil babke tesne pred
smrťou, že nedopustím, aby ten dom získali ľudia, ktorí ju celý život týrali.“ Žalovaná v rade 1/ uviedla,

že nie sú pravdivé tvrdenia žalobkyne, že nehnuteľnosť udržiavajú len oni, dom chátra. Strechu natieral
jej manžel so synom - žalovaným v rade 2/. Jej stará mama bola v dome týraná. 5 rokov mala vypustenú
vodu z poschodia, oni jej tam museli namontovať pec. Žalovaná v rade 1/ žije deväť rokov vo S. D.
G., jej byt na O. berie realitná kancelária na predaj. Sporná nehnuteľnosť - rodinný dom je dedičstvom
po otcovi. Z úcty k otcovi a jeho pamiatke žalovaná v rade 1/, nedopustí, aby dedičstvo po

ňom zdevastovalo. V podaní zo dňa 11.02.2016 žalovaní opäť uviedli, na strane žalobkyne nie je daný
dôvod na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, tak ako to požaduje. Poukázali pritom
na nedostatočný príjem žalobkyne a jej nemožnosť vyplatiť žalovaných, a tiež jej nemožnosť
zhodnocovať v budúcnosti nehnuteľnosť. Po doručení späťvzatia žaloby v podaní zo dňa 14.03.2016
žalovaní uviedli, že so späťvzatím žaloby a zastavením konania nesúhlasia. Žiadali, aby súd pokračoval

vkonaníarozhodol.Poukázalipritomnacitovéväzbyknehnuteľnosti,možnosťjejzhodnoteniaafakt,že
žalovaní majú dostatok finančných prostriedkov na výplatu žalobkyne. Zároveň uviedli, že aj po zániku
spoluvlastníctva žalobkyne by jej zabezpečili bývanie na prízemí, napr. zriadením vecného bremena na
doživotnéužívaniepreňuajejmanžela,pretoženemajúzáujemjuznehnuteľnostideložovať.Žalobkyňa
by tak uhrádzala len pravidelné poplatky za energie a vodu a musela strpieť rekonštrukčné práce, ktoré

by zlepšili užívanie spornej nehnuteľnosti na prvom poschodí a prízemí. Ich cieľom je zhodnotiť spornú
nehnuteľnosť stavebnou činnosťou takým spôsobom, aby sa definitívne odstránili rozpory v jej užívaní,
čomu žalobkyňa dlhodobo bráni. V odvolaní proti uzneseniu o zastavení konania zo dňa 16.5.2016
žalovaní zopakovali svoju predchádzajúcu argumentáciu. Nesúhlasili so zastavením konania a žiadali,aby súd pokračoval v tomto konaní a rozhodol tak, že nehnuteľnosť prikáže do výlučného vlastníctva
žalovaným vzhľadom na ich osobné väzby k nej, ich bytovú potrebu a odkázanosť bývať v
spornejnehnuteľnostiatiežzaúčelomjejzhodnotenia.ZároveňpoukázaliajnarozhodnutieNajvyššieho

súdu SR sp.zn. 4Cdo/137/97, na dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce rozhodnutie súdu
podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V podaní zo dňa 09.12.2016 žalovaní poukázali na násilné
správanie žalobkyne a jej manžela voči žalovanej V. S. a žiadali o tom pripojiť do spisu priestupkový
spis Okresného úradu Čadca sp. zn. PS 666/2012. Zdôraznili, že žalobkyňa nerešpektuje rozsudok
Okresného súdu Čadca sp. zn. 11C/6/2010 a nechce umožniť žalovanej v rade 1/ vstúpiť do súdom

určených miestností.
6. Žalovaní v rade 1/ a 2/ navrhli v priebehu konania vykonať výsluch znalca, od
vykonania ktorého súd upustil, keďže predmetom sporu sa nestalo zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, ale zastavenie konania. Obidvaja žalovaní predložili do spisu výpis z účtu o tom,
že majú k dispozícii disponibilné finančné prostriedky na výplatu žalobkyne po zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva. Doručili súdu aj výpis z LV č. XXXX pre k. ú. O., z ktorého je zrejmé, že

byt č. X na druhom poschodí, dom XXX, od roku 1997 vlastnil M. S. a V. S. v podiele
1/1 od roku 1997, ktorý zmluvou č. V 934/2016 zo dňa 18.04.2016, t.j. v priebehu tohto konania,
previedli na H. O. a O. O., rod. S., T. XX, O. v podiele 1/1. Toto súdne konanie
začalo dňa 01.10.2013 a k prevodu došlo 18.04.2016. Súčasťou pripojeného spisu Obvodného úradu
Čadca sp.zn. Ps 666/2012 je rozkaz o uložení sankcie za priestupok O. Z., S. D. G. XX,

ktorým bol menovaný uznaný za vinného proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.
1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že 27.07.2012
na dvore rodinného domu č. XX po vzájomnej hádke fyzicky napadol V. S., udrel ju
lopatou po pravom zápästí. Zranenia si vyžiadali lekárske ošetrenie, za čo dostal pokutu 15,00 Eur. Je
teda zrejmé, že skutok sa stal dňa 27.07.2012, teda pred podaním žaloby vo veci sp. zn.

5C/286/2013, ktorá bola podaná na súd dňa 01.10.2013 a pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku
vo veci sp. zn. 11C/6/2010 o rozdelení užívania sporného domu. Žalovaní tiež vzniesli procesný návrh
na doplnenie dokazovania výsluchom a konfrontáciou žalobkyne a žalovanej v rade 1/ a predložením
listinných dôkazov, faktúr a podobne, ktorý návrh súd zamietol. Žalobkyňa a žalovaní už v tomto spore
boli vypočutí. Zástupca žalovaných nenavrhol tieto dôkazy skôr. Vo svojich početných podaniach i v

odvolaní a po doručení späťvzatia žaloby, keď nesúhlasili so zastavením konania, žalovaní mali právo
tieto dôkazy prvýkrát navrhnúť už vtedy. Zároveň žalovaní vôbec nekonkretizoval, čo konkrétne chce
dôkazmi preukázať. Podľa názoru konajúceho súdu boli tieto dôkazy naviac právne irelevantné, pretože
v spise mal dostatočné množstvo dôkazov, na základe ktorých mohol vo veci rozhodnúť bez odročovania
pojednávania a prieťahov v konaní. Z uvedených dôvodov súd tento návrh na doplnenie dokazovania

zamietol. Žalovaní tiež doručili do spisu výzvu žalobkyni zo dňa 25.10.2009 na vypratanie a
jej odpoveď zo dňa 05.11.2009 (čl. 234- 235).
7. Okresný súd Čadca uznesením č. k. 5C/286/2013-177 zo dňa 28.02.2017 konanie zastavil na základe
späťvzatia žaloby žalobkyne Krajský súd uznesením č. k. 11Co/199/2017-208 zo dňa 30.11.2017 toto
rozhodnutie na základe odvolania žalovaných zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.
8. Nadväzne na to vychádzajúc zo znenia ust. § 142 Občianskeho zákonníka sa konajúci súd
rešpektujúc poradie vyporiadania uvedené v tomto ustanovení zaoberal jednotlivými spôsobmi zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.
9. Primárne skúmal zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou podľa veľkosti

podielov a účelnosti využitia. Uviedol, že reálna deľba rodinného domu prichádza do úvahy len
zvislým (vertikálnym) smerom tak, aby výsledkom deľby boli samostatné veci v zmysle ust. § 118
Občianskeho zákonníka, t. j. veci spojené pevným základom so zemou, aby mali charakter veci
v občianskoprávnom význame a mohli byť ako samostatný predmet zapísané na samostatné listy
vlastníctva so samostatným číslom domu. K tomuto spôsobu deľby sa obidve strany sporu vyjadrili,

že táto nie je možná, nakoľko žiaden spoluvlastník nie je ochotný vynaložiť finančné prostriedky na
vertikálnu deľbu predmetnej domovej nehnuteľnosti. Vychádzajúc zo zhodného vyhlásenia obidvoch
sporových strán okresný súd uzavrel, že po právnej stránke je vec nedeliteľná zvislým smerom a
nadväzne na to sa už zaoberal v poradí druhým spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyni alebo žalovaným.

10. Druhým spôsobom je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním
nehnuteľností do výlučného vlastníctva niektorému zo spoluvlastníkov. Pôvodne žalobkyňa sama
navrhovala tento spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, s tým, že súd prikáže
sporné nehnuteľnosti do jej vlastníctva oproti výplate žalovaných. Vzhľadom k zmene skutkového stavu,ku ktorému došlo na strane žalobkyne a jej manžela, (zmene ich ekonomickej situácie, a
tiež zmene ich zdravotného stavu), žalobkyňa následne žiadala konanie zastaviť na základe späťvzatia
žaloby. V ďalšom štádiu konania žalobkyňa žiadala svoju žalobu zamietnuť z dôvodov hodných

osobitného zreteľa. Žalovaní najskôr sami žiadali žalobu zamietnuť z dôvodov hodných osobitného
zreteľa. Až následne zmenili svoj procesný postoj a procesné návrhy a žiadali zrušiť a vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo prikázaním nehnuteľností do ich vlastníctva oproti výplate žalobkyne. Tento
svoj procesný návrh doplnili v podaní zo dňa 07.04.2017 tak, že nechcú žalobkyňu deložovať, no chcú
jej pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zriadiť právo vecného bremena spočívajúce

v doživotnom práve bývania a užívania spornej nehnuteľnosti v tej časti, v ktorej je aktuálne podielovou
spoluvlastníčkou. Žalobkyňa by tak nemusela riešiť otázku bývania a naďalej by bývala v spornej
nehnuteľnosti. Žalovaní by ju vyplatili zo spoluvlastníckeho podielu a tak by žalobkyňa platila by len
pravidelnépoplatkyzaenergie,vodu.Zasituácie,kedyžalovanísamižiadalizamietnuťžalobuzdôvodov
hodných osobitného zreteľa mal konajúci súd za to, že nie je dôvod na zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci žalovaným oproti vyplateniu náhrady za

spoluvlastníckypodielžalobkyni.Týmitopodaniamisamotnížalovanípripustili,žeexistujúdôvodyhodné
osobitného zreteľa, ktoré znemožňujú vyhovieť žalobe žalobkyne o zrušenie a vyporiadanie
spoluvlastníctva. Uvedený záver vyplýva aj z ich podania zo dňa 07.04.2017 (čl. 188), podľa ktorého
sa žalovaní chceli stať len výlučnými vlastníkmi spornej nehnuteľnosti a nevadilo by im, že fakticky by
naďalejžalobkyňaostalavrodinnomdomežiťabolobyjejzriadenéprávovecnéhobremenaspočívajúce

v doživotnom užívaní nehnuteľností, pričom žalovaní by ju vyplatili. Tento záver je však v rozpore s
tvrdeniami žalovaných o tom, že existencia ďalšieho spoluvlastníctva a ich spolužitia so žalobkyňou nie
je možná. Ak totiž popierajú možnosť ďalšieho spolužitia so žalobkyňou a existenciu spoluvlastníctva
za súčasného ideálneho spoluvlastníckeho práva na strane žalobkyne i žalovaných, potom
je ťažké si predstaviť, na základe akých tvrdení a dôkazov by bolo možné ďalšie spolužitie žalobkyne a

žalovaných za situácie, ak by už žalobkyňa spoluvlastníčkou spornej nehnuteľnosti nebola, no naďalej
by zostala fakticky v nehnuteľnosti žiť.
11. Súd nepristúpil ani k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva predajom nehnuteľností
tretím osobám. Podľa jeho názoru totiž tento spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva medzi
stranami konania neprichádza do úvahy vzhľadom k vekovej kategórii a zdravotnému stavu žalobkyne

a jej manžela, ich odkázanosti na bývanie v spornej domovej nehnuteľnosti, v ktorej žili a ktorú
zhodnocovali celý život. Je dosť pravdepodobné, že s prihliadnutím kúpnu cenu nehnuteľností
pri trhových hodnotách bytov a iných nehnuteľností by nebolo možné, aby si z vyplatenej náhrady za
spoluvlastnícky podiel zabezpečili náhradné bývanie. Žalobkyňa a jej manžel iné bývanie nemá. Na
bývanie v spornom dome sú tak na rozdiel od žalovaných odkázaní.

12. Súd preto zamietol žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z dôvodov
hodných osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dôvodom je vek žalobkyne,
jej manžela, zdravotný stav žalobkyne, jej manžela, odkázanosť žalobkyne, jej manžela na bývanie v
tejto nehnuteľnosti, v ktorej bývajú od počiatku a zhodnocujú ju, pričom nemajú finančné
prostriedky na nadobudnutie iného bývania. Vychádzal pritom z rozsudku Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 4Cdo/137/97 a judikát R 100/99, v zmysle ktorých dôvody pre zamietnutie žaloby podľa § 142
ods. 2 Občianskeho zákonníka sú okolnosti prevažne subjektívneho charakteru (najmä zdravotný stav
účastníkov, vek, sociálna situácia, odkázanosť na bývanie v domovej nehnuteľnosti). Pri posudzovaní
subjektívnych okolností mal súd prvej inštancie jednoznačne preukázané, že subjektívne okolnosti na
strane žalobkyne a tieto vyplývajú aj z rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 11C/6/2010. Žalobkyňa a

jej rodinní príslušníci nemajú inú možnosť vzhľadom na svoj zdravotný stav, sociálnu situáciu, finančné
problémy, len zotrvať v rodinnom dome č. XX, najmä s poukazom na to, že tento dom je prakticky reálne
rozdelený, a tak žalobkyňa, ako žalovaná v rade 1/ nie sú na seba odkázané. Rodinný dom č. XX má
totiž dve samostatné bytové jednotky, ktoré vznikli v rámci rozdelenia užívania v konaní Okresného súdu
Čadca pod sp. zn. 11C/6/2010. V dôsledku toho žalobkyňa nezasahuje do užívacích pomerov druhých

spoluvlastníkov (žalovaných). Zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva by sa žalobkyňa so svojimi
rodinnými príslušníkmi dostala do stavu sociálnej a hmotnej núdze. Ohrozilo by to teda ďalšiu existenciu
žalobkyne a jej rodinných príslušníkov. Skutkový stav na strane žalobkyne sa v priebehu konania zmenil.
Spolu s manželom je zadĺžená, jej ekonomická situácia je v porovnaní so situáciou, kedy podala žalobu
na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva na súd, veľmi zlá. V porovnaní s tým dôvody na

strane žalovaných na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nie sú tak závažné, aby bolo nevyhnutné
žalobkyňu nútiť do zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Z dôvodu vysokého veku a
zlého zdravotného stavu žalobkyňa spolu s manželom nie je už schopná si zabezpečiť iné
bývanie. K nehnuteľnosti má vzťah, keďže v nej bývajú s manželom odjakživa a celé roky sapodieľalinajejzhodnocovaní arekonštrukcii.Žalobkyňapreukázalasvojveľmizlýzdravotný
stav aj zdravotný stav svojho manžela listinnými dôkazmi, v dôsledku čoho súd dospel k záveru, že
žalobkyňu nie je možné za týchto okolností nútiť, aby došlo k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva

a aby opustila spornú domovú nehnuteľnosť, keď vzhľadom k trhovým hodnotám nehnuteľností nemá
zaručené, že za výplatu spoluvlastníckeho podielu od žalovaných nadobudne inú nehnuteľnosť, v ktorej
by mohla s manželom žiť. Navodenie takej situácie by mohlo zhoršiť zdravotný stav žalobkyne a jej
manžela. Naproti tomu súd dospel k záveru, že dôvody na strane žalovaných v rade 1/ a 2/ nie
sú tak závažné, aby bolo potrebné nútiť žalobkyňu do zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva. Užívanie

spornéhodomujeupravenéprávoplatnýmrozsudkomOkresnéhosúduČadcasp.zn.11C/6/2010zodňa
09.07.2014, ktorým súd fakticky rozdelili užívanie sporných nehnuteľností podľa výšky spoluvlastníckych
podielov.Žalovanítedamajúprávoužívaťnehnuteľnostinazákladeprávoplatnéhorozsudku11C/6/2010
v rozsahu, v ňom uvedenom. Nikto im v užívaní ich spoluvlastníckeho podielu nebráni. Pokiaľ sa
žalovaní domáhajú aj spoluvlastníckeho podielu žalobkyne, na užívanie jej spoluvlastníckeho podielu
nie sú odkázaní, práve preto, že majú svoj spoluvlastnícky podiel na sporných

nehnuteľnostiach vydelený na základe rozsudku sp. zn. 11C/6/2010 a aj z toho dôvodu, že odkázanosť
na spoluvlastnícky podiel žalobkyne popri svojom vlastnom spoluvlastníckom podiele vytvorili umelo,
svojím účelovým postupom počas súdneho konania. Žalovaní v rade 1/ a 2/ nie sú odkázaní užívať
spoluvlastnícky podiel žalobkyne popri svojom spoluvlastníckom podiele. Z LV č. XXXX pre k. ú. O.
vyplýva, že žalovaná v rade 1/ vlastnila spolu so svojím mužom byt č. X v školskej bytovke v podiele 1/1,

ktorý počas súdneho konania predala (V 285/97 z 02.12.1997) manželom O., (čl. 124). Taký účelový
postup žalovanej v rade 1/ preto súd nemohol vyhodnotiť ako odkázanosť na užívanie spoluvlastníckeho
podielu žalobkyne. Taktiež žalovaný v rade 2/ nie je odkázaný na užívanie spoluvlastníckeho
podielu žalobkyne a v užívaní jeho spoluvlastníckeho podielu v spornej nehnuteľnosti mu nikto nebráni,
(má právo tak robiť na základe rozsudku sp. zn. 11C/6/2010). Zo žaloby je zrejmé, že v čase podania

žaloby dňa 01.10.2013 bolo bydlisko žalovaného v rade 2/ na adrese G. D. N. XXX/X. Na pojednávaní
dňa 07.10. žalovaný v rade 2/ uviedol, že stavia rodinný dom, ktorý chce predať a chce ísť bývať
do spornej nehnuteľnosti. M. S. teda prezentoval, že chce radšej bývať v dome, v ktorom prebieha
dlhodobý spor medzi žalobkyňou a žalovanými, namiesto toho, aby býval v kľude rodinnom dome,
ktorý sám postavil a ktorého je výlučným vlastníkom. Motív uviedol samotný žalovaný v rade 2/ na

pojednávaní, keď tvrdil, že sľúbil babke tesne pred smrťou, že nedopustí, aby ten dom získali ľudia,
ktorí ju celý život týrali. Rovnako sa vyjadrila aj žalovaná v rade 1/. Tým mal súd preukázané, že na
strane žalovaných sa jedná o silný motív. Za popísaného stavu mal konajúci súd preukázané, že v
hmotnoprávnej rovine nie v posudzovanom prípade nie sú dané dôvody na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, ktoré má na mysli ustanovenie § 142 Občianskeho zákonníka, ale tieto

dôvody vzhľadom k uvedenému motívu sú vytvárané žalovanými v rade 1/ a 2/, čomu nasvedčuje aj
ich postoj, keď počas konania žiadali najskôr žalobu zamietnuť z dôvodov hodných osobitného zreteľa,
no neskôr sa chceli stať výlučnými vlastníkmi sporných nehnuteľností a už im nevadilo, keby žalobkyňa
zostala v dome fakticky bývať. Práve to zodpovedá práve hore uvedenému motívu konania žalovaných,
no nezodpovedá už hypotéze právnej normy - ust. § 142 Občianskeho zákonníka, teda dôvodom pre

zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva. Pokiaľ žalovaní poukazovali na
násilné správanie žalobkyne, súd poukázal na to, že žaloba vo veci sp. zn. 5C/286/2013 bola podaná
dňa 01.10.2013 a z priestupkového spisu Ps 666/2012 vyplýva, že priestupok O. Z. voči
V. S. sa stal 27.07.2012. Medzitým došlo k usporiadaniu užívacích vzťahov právoplatným rozsudkom
Okresného súdu Čadca č. k. 11C/6/2010-182 zo dňa 09.07.2014. Po tomto usporiadaní nepreukázali

žalovaní žiadne násilné správanie zo strany žalobkyne. Argumentáciu žalovaných, že dôvodom pre
zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva je aj skutočnosť, že nemôžu zhodnocovať nehnuteľnosť pre
nesúhlas žalobkyne, rovnako súd vyhodnotil ako právne irelevantný argument pre konanie o zrušenie a
vyporiadaniespoluvlastníctvapodľa§142Občianskehozákonníka.Obidvajažalovaníakospoluvlastníci
spornej nehnuteľnosti majú právny prostriedok podľa § 139 ods. 2 a 3 Občianskeho, t.j. požiadať súd,

aby rozhodol o hospodárení so spoločnou vecou v prípade, že žalobkyňa ako ďalšia spoluvlastníčka s
ničímnesúhlasí.Niejetovšakdôvodprezrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva.Žalovaní
nepredložili súdu žalobu, ani žiadne súdne rozhodnutie, že by právne relevantným spôsobom žiadali o
rozhodnutie súdu podľa § 139 Občianskeho zákonníka a že by ich žalobe bolo vyhovené, teda že bola
podaná dôvodne.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaní v rade 1/ a 2/, ktorí
nemali úspech v spore sú povinní nahradiť žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech trovy konania v
rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku vyšším súdnym úradníkom
prvoinštančného súdu v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia14. Súd tiež zaviazal žalobkyňu zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v
Čadci titulom trov preddavkovaných štátom sumu 128,50 Eur. Jedná sa o sumu, na ktorej zaplatenie boli
pôvodne zaviazaní žalovaní na základe uznesenia č. k. 5C/286/2013-111 zo dňa 29.03.2016. Súd priznal

znalcovi Ing. Kubincovi znalečné vo výške 257,00 Eur. Túto sumu dal vyplatiť v rozsahu 128,50 Eur zo
zálohy zaúčtovanej pod položkou denníka D 14 22/2015 a sumu 128,50 Eur z rozpočtových prostriedkov
súdu. Žalobkyni vrátil zostatok zálohy vo výške 71,50 Eur. Žalovaných v rade 1/ a 2/ zaviazal zaplatiť
Slovenskej republike titulom trov preddavkovaných štátom 128,50 Eur. Proti tomuto výroku žalovaní 1/,
2/ podali odvolanie a Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 11Co/297/2016-142 zo dňa 29.9.2016 výrok

IV. zrušil čo do trov preddavkovaných štátom vo výške 128,58 Eur a vrátil vec na ďalšie konanie. Preto
prvoinštančný súd v tomto novom rozhodnutí rozhodol tak, že zaviazal k zaplateniu trov
preddavkovaných štátom vo výške 128,50 Eur žalobkyňu podľa § 253 ods. 3 CSP a žalobkyňa má právo
žiadať túto sumu od žalovaných v rámci náhrady trov konania.

15. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolania žalovaní v rade 1/ a 2/, ktorí

sa domáhali jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
17.Uviedli,žekonaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci.Okrem
toho súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie okresného
súdu tiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navyše namietali, že vek, zdravotný stav,

sociálny status žalobkyne I. Z. a jej manžela nie sú dostatočným dôvodom na to, aby súd podielové
spoluvlastníctvo strán sporu nezrušil a nevyporiadal najmä za situácie, že žalobkyňa sa podstatnou
mierou podieľa na vyvolávaní nezhôd medzi spoluvlastníkmi, alebo iným obdobným spôsobom koná
v rozpore s určitými morálnymi zásadami. Žalobkyňa totiž nerešpektuje ani rozhodnutie Okresného
súdu Čadca sp.zn. 11C/6/2010 o úprave užívania spornej domovej nehnuteľnosti. V dôsledku toho

boli žalovaní v rade 1/ a 2/ nútení podať novú žalobu o vypratanie časti nehnuteľností, ktoré sú podľa
vyššie označeného súdneho rozhodnutia oprávnení užívať výlučne oni. Žalobkyňa tiež bráni žalovaným
realizovať akúkoľvek stavebnú činnosť, hoci i ona sama vie (čo vyplýva aj podľa znaleckého posudku
Ing. Blendovského), že pre riadne a plnohodnotné užívanie spornej nehnuteľnosti je nevyhnutné túto
stavebnú činnosť zrealizovať. Zároveň žalobkyňa bráni aj pripojeniu rodinného domu na kanalizáciu a

sama načierno vypúšťa žumpu na okolité pozemky, čo obťažuje najmä susedov, ktorí sa na jej správanie
sťažujú. Žalovaná v rade 1/ však nemá možnosť takémuto protiprávnemu konaniu žalobkyne zabrániť
a je tak vystavená správnemu (administratívnemu) konaniu. Žumpa sa nachádza na pozemku, ktorý je
v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovanej v rade 1/. Žalobkyňa je priečnej povahy a sama
vyvoláva konflikty nielen vo vzťahu k žalovaným v rade 1/ a 2/, ale aj voči susedom. Akákoľvek dohoda je

s ňou fakticky nemožná. Odvolatelia tiež popierajú pravdivosť tvrdení žalobkyne prezentované v žalobe
i v priebehu konania. Sporný rodinný dom súp. č. XX postavili rodičia žalobkyne a žalovanej v rade 1/.
Samotná žalobkyňa žiadnu stavebnú činnosť v zmysle Stavebného zákona na predmetnej nehnuteľnosti
nerealizovala. Údržbu predmetného rodinného domu realizovali žalovaná v rade 1/ spoločne s jej
manželomešte zaživotarodičovžalobkyne.Manželžalobkynesanaudržiavacíchprácachohľadne

domu podieľal len sporadicky a v malom rozsahu. Spoločne so svojou manželkou (žalobkyňou) však
nerealizovaližiadnurekonštrukciudomu,aanisananejfinančnenepodieľali.Pokiaľ ajrodinnýdom
v minulosti prešiel opravami, tieto finančne znášali rodičia žalobkyne a žalovanej v rade 1/. Žalobkyňa
sa teda nijako nepodieľala ani na udržiavacích prácach k spornej nehnuteľnosti, hoci túto nehnuteľnosť
užíva tak, ako bola postavená ešte za života jej otca. Pokiaľ by boli pravdivé tvrdenia žalobkyne o

realizácii stavebnej činnosti na spornej domovej nehnuteľnosti, musela by o tom existovať písomnosť a
mala by o tom vedomosť obec, (či už v archívoch alebo stavebných denníkoch). Takéto listinné dôkazy
žalobkyňa v priebehu prvoinštančného konania súdu nepredložila. Na charakter a povahu žalobkyne
poukázala i jej matka v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp.zn. 11C/6/2010. Ak teraz
žalobkyňa produkuje tvrdenia, že v roku XXXX zomrel jej vnuk a zanechal veľké dlhy, ktoré ona musí

doteraz splácať, jedná sa o ničím nepodložené a nepravdivé tvrdenia. Žalobkyňa totiž nie je zákonným
dedičom po svojom vnukovi. Skutoční zákonní dedičia poručiteľa O. Z. sa dedičstva výslovne vzdali, čo
vyplýva i z výsledkov dedičského konania po označenom poručiteľovi. Žalobkyňa zároveň poručiteľovi
neorganizovala pohreb, tento mu zorganizovali jeho rodičia, ktorí si následne uplatnili aj v dedičskom
konaní nárok na pohrebné. Navyše náklady na pohreb by boli len malým zlomkom sumy, ktorú by

musela žalobkyňa vyplatiť žalovaným v rade 1/ a 2/ z titulu výplatku z ich spoluvlastníckeho podielu v
prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Pokiaľ žalobkyňa hovorila o rekonštrukcii
rodinného domu v roku 1982 a dvoch samostatných bytových jednotkách so samostatnými vchodmi,
zo znaleckého posudku Ing. Rudolfa Blendovského podaného v konaní Okresného súdu Čadca sp.zn.11C/6/2010 je zrejmé, že rodinný dom má len jednu bytovú jednotku na prízemí a prvé poschodie
nie je bytovou jednotkou v zmysle Stavebného zákona, ale je len súborom obytných miestností, ktoré
nenapĺňajú základné znaky bytovej jednotky. Rodinný dom má teda len jeden byt na prízemí, ktorý užíva

výlučne žalobkyňa takým spôsobom, že žalovanú v rade 1/ z užívania tohto bytu vylúčila a to aj napriek
právoplatnému rozhodnutiu Okresného súdu Čadca vo veci sp.zn. 11C/6/2010. Exekučné konanie voči
žalobkyni prebiehalo v časti peňažného plnenia v zmysle uvedeného exekučného titulu. Rovnako nie
je pravdivé ani tvrdenie žalobkyne, že jej dcéra R. Z. je odkázaná na bývanie v spornom rodinnom
dome. Uznesením Obecného zastupiteľstva S. D. G. č. 5/2017-4.5 bol totiž R. Z. pridelený jednoizbový

byt č. X s výmerou 43,87 m2 v šestnásťbytovom nájomnom dome č. XXXX. Zdravotný stav žalobkyne
a jej manžela nie je až taký zlý. Manžel žalobkyne totiž bežne riadi motorové vozidlá. Zdravotný stav
samotnej žalobkyne je primeraný veku, nie je život ohrozujúci alebo nejako obmedzujúci. Navyše
lekárske potvrdenie MUDr. Z. O. je len vyjadrením všeobecného lekára a nemá povahu znaleckého
posudku o zdravotnom stave žalobkyne, a preto je v tomto konaní bez právneho významu. Z tohto
potvrdenia ani nevyplýva, že by žalobkyňa a jej manžel boli odkázaní na výhradné bývanie v spornom

rodinnom dome. Žalovaná v rade 1/ býva s manželom v spornom rodinnom dome a žalovaný v rade 2/
nemá doposiaľ v G. postavený žiadny dom. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti sú žalovaní
toho názoru, že v posudzovanom prípade neexistujú dostatočné dôvody na to, aby
súd nezrušil a nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných, najmä za situácie,
že žalovaní v rade 1/ a 2/ navrhli žalobkyni aj možnosť zriadenia užívania časti nehnuteľnosti súp.

č. XX v podiele 1/4 formou vecného bremena v jej prospech a v prospech jej manžela. V prípade
realizácie riešenia navrhnutého žalovanými by teda zostalo žalobkyni zabezpečené bývanie a mala by
aj finančné prostriedky z výplatku jej spoluvlastníckeho podielu žalovanými v rade 1/ a 2/. Žalobkyňa
tiež v konaní nepredložila ani jeden doklad, z ktorého by bolo zrejmé, že je v hmotnej alebo materiálnej
núdzi. Odvolatelia tiež akcentovali, že ak sa podielový spoluvlastník podstatne podieľa na vyvolávaní

nezhôd medzi spoluvlastníkmi alebo iným obdobným spôsobom koná v rozpore s určitými morálnymi
zásadami, takýto spoluvlastník sa v konaní nemôže dovolávať dôvodov hodných osobitného zreteľa pri
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Uvedený názor prezentoval i Krajský súd v Žiline
v uznesení č.k. 11Co/199/2017-208 zo dňa 30.11.2017. Žalovaní ďalej uviedli, že pokiaľ žalobkyňa v
priebehukonaniaprezentovalaurčitéskutočnosti,tietouž dostatočnýmspôsobomnepreukázala,naviac

tieto boli z veľkej časti nepravdivé. Žalovaní tiež namietali, že v konaní navrhovali výsluch znalca aj
z toho dôvodu, že pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa neriešila otázka reálnej
deľby pozemkov, ktoré boli tiež predmetom sporu, no súd sa zaoberal reálnou deľbou len vo vzťahu k
domovej nehnuteľnosti. Súd totiž pri svojom rozhodovaní opomenul, že pripustil zmenu žaloby, ktorou
rozšíril predmet sporu z pôvodnej domovej nehnuteľnosti aj na priľahlé pozemky. Celé jeho konanie

tak bolo koncentrované len na vzťahy ku stavbe (domu súp. č. XX). K problematike pozemkov sa
žalovaným nebolo umožnené súdom vyjadriť, keďže ich návrhy na doplnenie dokazovania predčasne
zamietol. Odvolatelia ďalej namietali, že žalobkyňa svoj návrh o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva (stavbe) neskôr rozšírila aj o pozemky. Svoju žalobu odôvodnila
neurčito a nezrozumiteľne práve v čase, keď ešte prebiehalo konanie na Okresnom súde Čadca

sp.zn. 11C/6/2010 o hospodárení so spoločnou vecou. Žalobkyňa svoje podanie návrhu odôvodnila
„nevraživosťou“, ktorú však súdu ani žalovaným nijako neobjasnila. Bola to práve žalobkyňa, ktorá
sa nesnažila so žalovanými dohodnúť, ani uplatňovať si v konaní tzv. inštitút predkupného práva, t.
j. neurobila podanie, v ktorom by žalovaným písomne oznámila, že je ochotná ich podiely odkúpiť
a za akú cenu. Podala hneď žalobu na súd. Neskôr adresovala súdu podanie, v ktorom žiadala

konanie zastaviť. Až následne sa začala odvolávať na svoj vysoký vek, zdravotný stav, sociálnych
stav a podobne. Žalobkyňa sa však v tomto konaní nemôže dovolávať dôvodov hodných osobitného
zreteľa, ak sama neustále vyvoláva konflikty a nerešpektuje súdne rozhodnutie Okresného súdu Čadca
sp.zn. 11C/6/2010. Zároveň žalobkyňa bráni väčšinovým podielovým spoluvlastníkom (žalovaným) v
nimi zamýšľanej nevyhnutnej stavebnej činnosti. Nechce im dovoliť vybudovanie a pripojenie sporného

rodinného domu na kanalizáciu a sama s manželom načierno vypúšťa žumpu do okolitých pozemkov.
Zlá ekonomická situácia žalobkyne nebola v tomto konaní doposiaľ preukázaná. Žalobkyňa doposiaľ
nepožiadala súd o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a v konaní je zastúpená advokátom, ktorý
jejneposkytujeprávneslužbyprobono.Tonaopaksvedčíojejdostatočnomfinančnomstatuse.Žalovaní
sú toho názoru, že lekárske potvrdenie, ktoré predložila žalobkyňa do spisu, je len účelovo

a formálne spísané a zdravotný stav žalobkyne môže byť úplne iný. Pokiaľ súd vo svojom rozhodnutí
zdôraznil, že žalovaní najskôr sami žiadali žalobu zamietnuť z dôvodov hodných osobitného zreteľa,
bolo tomu v čase, keď ešte konanie na Okresnom súde Čadca vedenom pod sp.zn. 11C/6/2010 nebolo
právoplatne skončené. Žalovaní v tom čase žiadali žalobu zamietnuť, ale z dôvodov hodných osobitnéhozreteľa existujúcich na ich strane, a nie na strane žalobkyne. Nakoľko ani po právoplatnosti rozsudku
Okresného súdu Čadca vo veci sp.zn. 11C/6/2010 sa vzťahy žalobkyne a žalovaných nezlepšili, ale skôr
zhoršili, žalovaní zmenili svoj postoj a následne žiadali zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k

sporným nehnuteľnostiam. Podľa názoru žalovaných v danom prípade neexistujú žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by zakladali rozhodnutie súdu o tom, že podielové spoluvlastníctvo strán sporu
nezruší a nevyporiada. Napokon nie je zrejmé, prečo by súd nemohol zrušiť a vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam tak, že by tieto boli prikázané žalovaným s povinnosťou výplatku
žalobkyni, ktorej by súčasne zriadil na domovej nehnuteľnosti vecné bremeno spočívajúce

v práve doživotného užívania nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 1/4. Žalobkyňa by následne
platila len poplatky za energie, vodné, stočné z tej časti domu, ktorú by užívala. Naviac by
získala výplatu z titulu zániku jej podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takže jej situácia by sa
výrazne zlepšila. Žalovaní akcentovali, že pokiaľ bude žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou sporných
nehnuteľností, môže neustále svojimi zákazmi paralyzovať akýkoľvek dobrý úmysel žalovaných v rade
1/ a 2/ ako väčšinových spoluvlastníkov. Tak, ako už bolo uvedené vyššie, I. Z. doposiaľ im stále bráni

pripojeniu domu na kanalizáciu, ako aj realizácii opráv a prístavieb. Žalobkyňa nechce prispievať ani na
udržiavacie práce na nehnuteľnostiach a nechce sa ani podieľať na refundácii dane, ktorú musí platiť
žalovaná v rade 1/ titulom spoluvlastníckeho podielu na sporných nehnuteľnostiach (1/4). Je
zrejmé,žezrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvakspornýmnehnuteľnostiambyvyriešilo
dlhodobo pretrvávajúce problémy vznikajúce najmä neprimeraným správaním žalobkyne. Pokiaľ by

žalovaná v rade 1/ mala zakaždým, keď žalobkyňa s niečím nesúhlasí, podávať žalobu na súd, nič by
nerobila, len by sa súdila, čo je ekonomicky náročné a hospodársky neúčelné. Podľa názoru odvolateľov
konajúcemu súdu nič nebránilo v tom, aby podielové spoluvlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam zrušil
a tieto prikázal do výlučného vlastníctva žalovaným v rade 1/ a 2/ oproti povinnosti vyplatiť žalobkyňu.
Pokiaľ aj žalobkyňa poukázala na účelový prevod bytu žalovanou v rade 1/ a jej manželom v školskej

bytovke, jej predaj bol ohlásený realitnej kancelárii ešte pred začatím konania vo veci sp.zn. 11C!6/2010.
Byt v školskej bytovke v O. bol starý a vyžadoval si investíciu väčšieho rozsahu. Zároveň bolo potrebné
investovať aj do sporného rodinného domu vo S. D. G.. Žalovaná sa musela starať o svoju matku, ktorej
žalobkyňa odmietla pomôcť. Je teda logické, že žalovaná v rade 1/ predala svoj byt v školskej bytovke
v O. a z výťažku z tohto predaja chcela opraviť sporný rodinný dom vo S. D. G.. Ponechať si starý byt

v školskej bytovke a súčasne aj podiel v rodinnom dome, do ktorého musela žalovaná v rade 1/ chodiť
opatrovať svoju matku, by ekonomicky neúnosné. Žalovaný v rade 2/ nemá do dnešného dňa postavený
žiaden dom a stále býva u svojich svokrovcov. Dom si plánuje postaviť až v budúcnosti.
17.Zároveňodvolatelianesúhlasilianisrozhodnutímokresnéhosúduotrováchkonaniasodôvodnením,
že oni svojim správaním nedali príčinu na podanie žaloby v tejto veci. Hoci žalovaní zaslali

ponuku žalobkyni na odkúpenie jej spoluvlastníckeho podielu pred začatím i v čase tohto sporového
konania, tieto žalobkyňa vždy odmietala a vylúčila možnosť uzavretia akejkoľvek dohody so zvyšnými
spoluvlastníkmi (žalovanými). Samotná žalobkyňa pred podaním žaloby nebola iniciatívna vo vzťahu k
ostatným spoluvlastníkom a nesnažila sa spor vyriešiť mimosúdnou cestou.
18. Zároveň žalovaní ku svojmu opravnému prostriedku pripojili fotokópiu z výpisu uznesenia č.

5/2017-4.5 o pridelení bytu R. Z., fotokópiu čestného vyhlásenia H. O. o technickom stave bytu žalovanej
v O. a odpoveď na ponuku predkupného práva zo dňa 28.03.2018.

19. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako
vecne správny potvrdil.

20. Podľa jej názoru opravný prostriedok žalovaných nenapĺňa ani jeden z nimi označených odvolacích
dôvodov. Z obsahu spisového materiálu v prejednávanej veci je zrejmé, že v tomto spore bolo
vykonané rozsiahle dokazovanie. Súdu preto nie je možné vyčítať žiadne nedostatky alebo vady pri
hodnotení obsahu vykonaných dôkazov. Zameriavať sa na okolnosti, či dom, ktorý bol predmetom
sporu, má jednu alebo dve bytové jednotky, je právne irelevantné. O tomto už bolo rozhodnuté v

konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp.zn. 11C/6/2010. Naviac je zrejmé, že žalovaní
vytýkajú konajúcemu súdu nesprávne právne posúdenie vo veci, t. j. zastavenie konania, ktoré je
dispozičným oprávnením žalobkyne, netýka sa posúdenia merita sporu. V danom prípade súd pri
svojom rozhodnutí aplikoval rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/136/2010 z 22.09.2010. Z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa a jej manžel majú nepriaznivý zdravotný stav, vysoký

vek a sú odkázaní v spornej nehnuteľnosti bývať, pretože nemajú inú možnosť zabezpečiť si iné bývanie
a ich ekonomická situácia je veľmi zlá. Zo strany žalovaných nie je preto možné nútiť žalobkyňu, aby
pokračovala v predmetnom konaní a sú tu objektívne okolnosti a dôvody osobitného zreteľa, ktoré
sú prevažne subjektívneho charakteru na strane žalobkyne, aby sa v konaní ďalej nepokračovalo.Tvrdenie žalovaných, že lekárske potvrdenie o zdravotnom stave žalobkyne nie je dôkazom, nemá
žiadne opodstatnenie. Ošetrujúci lekár sa stará o zdravotný stav svojho pacienta. V danom prípade nie
je potrebné, aby takýto úkon bol realizovaný formou znaleckého posudku.

21. Žalovaní vo svojej odvolacej replike zopakovali argumentáciu prezentovanú vo
svojom opravnom prostriedku. Opätovne namietali, že vo veci nebolo nariadené žiadne dokazovanie a
ani výsluch strán sporu. Zdôraznili, že spory medzi spoluvlastníkmi existujú nielen pri užívaní stavby, ale
aj pozemkov, najmä pokiaľ ide o pripojenie stavby (rodinného domu) na kanalizáciu. V tejto časti označili

odvolatelia postup súdu ako tzv. denegatio iustitiae. Predmetom sporu nie je zastavenie konania, ale
meritórne rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Zdravotný
stav žalobkyne a jej manžela nebol v konaní podložený tak, ako to vyžaduje zákon. Tento by mal
byť spísaný na predpísanom tlačive tzv. výpisom zo zdravotnej dokumentácie (§ 24 ods. 4 písm. f/
zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti). Žalovaní zdôraznili, že z predmetného lekárskeho
potvrdenia nevyplýva, že žalobkyňa a jej manžel sú odkázaní na bývanie v spornej nehnuteľnosti. Lekár

v nich len konštatuje bežné ochorenia primerané veku, ktorý žalobkyňa a jej manžel dovŕšili. Naviac
žalobkyňa a jej manžel sa podstatne podieľajú na vyvolávaní nezhôd, či už voči terajším, ale aj minulým
podielovým spoluvlastníkom, o čom svedčí i svedecká výpoveď matky žalobkyne v minulosti. Žalobkyňa
pred podaním žaloby na súd nenavrhla ostatným spoluvlastníkom mimosúdnu dohodu, takže nie je
dôvod na to, aby jej žalovaní platili trovy konania.

22. Žalobkyňa vo svojej odvolacej duplike zdôraznila, že odvolacia replika protistrany je podpísaná
súkromnou osobou zástupcu žalovaného (H. C.), a preto nie je možné zistiť, či sa jedná o vyjadrenie
žalovaných. V danom prípade preto nie je namieste, aby sa žalobkyňa vyjadrovala k obsahu tohto
vyjadrenia, ktoré nemá žiadne opodstatnenie vo vzťahu k predmetu sporu. Zároveň požiadavka podľa

§ 24 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti je podmieňovaná súhlasom osoby, z ktorej
zdravotnej dokumentácie sa má informácia poskytovať, ktorá je však chránená lekárskym tajomstvom.

23. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario

toto rozhodnutie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) a § 391 ods. 1 CSP zrušil v celom rozsahu a
vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. Odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaných v rade 1/ a 2/ ako dôvodné.

25. Primárne odvolací súd uvádza, že ak nedôjde k dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva,
spoluvlastníctvo zruší súd, ktorý vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka. Znamená
to, že ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov sa môže obrátiť na súd s návrhom na zrušenie spoluvlastníctva.
Spoluvlastníctvo veľmi úzko nadväzuje na ochranu vlastníckeho práva poskytovanú najmä podľa článku
11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého vlastnícke právo všetkých účastníkov má

rovnaký zákonný obsah a ochranu. Spoluvlastníctvo je výrazom vlastníckeho vzťahu ku spoločnej veci
s tými dôsledkami, že spoluvlastník môže so svojím podielom nakladať len s ohľadom na záujmy
ostatných spoluvlastníkov. Preto rovnako tak, ako nikto v zásade nemôže byť spravodlivo nútený, aby
zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, tak nemôže byť nútený, aby bez prejavu vlastnej vôle prijal iného
spoluvlastníka. V oboch prípadoch rozhoduje pri nezhode súd (pozri rozhodnutie Ústavného súdu ČR

sp.zn. I. ÚS 279/1995 zo dňa 11.06.1997).

26. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že dňa 01.10.2013 podala žalobkyňa na súd návrh (žalobu)
proti žalovaným, v ktorom sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k spornej
domovej nehnuteľnosti (rodinného domu č. XX stojacemu na parcele CKN č. 259

nachádzajúcim sa v kat. úz. S. D. G. zapísaným na LV č. XXXX) a následne po zmene
žalobyzodňa07.10.2014,(ktorúsúdpripustiluznesenímzodňa07.10.2014),žiadalazrušiťavyporiadať
podielové spoluvlastníctvo i k parcelám CKN parc. č. 259 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 654
m2 a CKN parc. č. 260 - záhrady o výmere 203 m2 zapísaným na LV č. XXXX pre kat. úz. S. D. G..
Pôvodne sa žalobkyňa domáhala prikázania nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva s povinnosťou

vyplatiť ustupujúcim žalovaným sumu v hodnote zodpovedajúcej výške ich spoluvlastníckeho podielu v
zmysle znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca.27. Z obsahu spisového materiálu je tiež nesporné, že žalobkyňa i žalovaní v rade 1/ a 2/ sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. S. D. G., obec S. D. G., okres T., a to
rodinného domu súp. č. XX stojacom na CKN parc. č. 259 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 654

m2, ako aj nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. S. D. G., obec S. D. G., okres T., a to CKN
parc. č. 259 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 654 m2 a CKN parc. č. 260 - záhrady o výmere
203 m2, pričom žalobkyňa a žalovaná v rade 1/ sú podielové spoluvlastníčky rodinného domu súp. č.
XX každá s výškou spoluvlastníckeho podielu 1/4 a žalovaný v rade 2/ je podielovým spoluvlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti s výškou spoluvlastníckeho podielu 1/2. Pokiaľ sa týka pozemkov CKN parc.

č. 259 a CKN parc. č. 260, tieto sú v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovanej v rade 1/, keď
každá je (spolu)vlastníčkou predmetných nehnuteľností s výškou spoluvlastníckeho podielu 1/2. Medzi
stranami nedošlo k uzavretiu mimosúdnej dohody ohľadne predmetu sporu, ich vzťahy sú dlhodobo
narušené, o čom svedčia i viaceré súdne i administratívne konania. V dôsledku toho žalobkyňa podala
svoju žalobu v tejto veci na súd.

28. Zmyslom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nové konštituovanie
hmotnoprávnych vzťahov odvíjajúcich sa od spoločnej veci a vyporiadanie doterajších vzťahov k nej.
Predmetom vyporiadania preto môže byť len celá vec a nielen jej spoluvlastnícky podiel, aj keď len on
môže byť v konkrétnom prípade vyporiadaním dotknutý. Takýto záver vyplýva z konštantnej judikatúry
súdu v rozhodovaní v týchto veciach. Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a

o vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná
(§ 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak nedôjde k dohode, spoluvlastníctvo zruší a vyporiadanie na
základe žaloby niektorého spoluvlastníka vykoná súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov
a účelné využitie veci. Ak je to možné, súd vec rozdelí medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov.
Ak nie je rozdelenie veci dobré možné, prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo

viacerým spoluvlastníkom; pritom prihliadne na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny
zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (§ 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Občiansky zákonník, vychádzajúc zo zásady, že nikto nemôže byť nútený,
aby zotrvával v spoluvlastníctve, dáva v citovaných ustanoveniach prednosť dohode spoluvlastníkov, v
ktorejdojednajúniektorýzospôsobovvyporiadaniauvedenýchv§142Občianskehozákonníka.Zvolený

spôsob vyporiadania nemá spočívať len v poskytnutí náhrady za spoluvlastnícky
podiel, ale má viesť k vyriešeniu všetkých vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi
v súvislosti s existenciou spoluvlastníctva. Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo
nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, vyplýva aj právo každého spoluvlastníka podať na
súd žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Ustanovenie § 142 ods. 1 OZ

vzťahujúce sa na tento prípad, neustanovuje iba výpočet spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, ale zároveň aj záväzné poradie, v ktorom treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov
vyporiadania: a/ reálne rozdelenie podľa podielov prichádza do úvahy v prípade faktickej
a funkčnej deliteľnosti predmetu spoluvlastníctva. Rozdelením nemusia vzniknúť rovnako hodnotné
samostatné podiely predtým spoločnej nehnuteľnosti (pozemky nemusia mať rovnakú výmeru, rovnakú

kultúru, bonitu, stavby nemusia mať rovnaký vek a stavebné charakteristiky a podobne). Na tieto
okolnosti sa v praxi súdov pri vyporiadaní prihliada tým, že sa vyjadrí primeraná peňažná náhrada,
ktorá sa priznáva príslušnému spoluvlastníkovi; b/ prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom, ktorí o to žiadajú, prichádza do úvahy vtedy, keď reálne rozdelenie spoločnej
veci nie je možné; c/ predaj a rozdelenie výťažku podľa podielov prichádza do úvahy v prípade, ak vec

žiadny zo spoluvlastníkov nechce, a preto ju pri vyporiadaní nemožno prikázať do
vlastníctva jednému z nich za náhradu.

29. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci
za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku (§ 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

30. Možnosť zamietnutia žaloby na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa tohto
zákonného ustanovenia je výnimkou zo zásady, že nikto nemôže byť nútený k tomu, aby zotrval v
podielom spoluvlastníctve. Ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka o dôvodoch hodných
osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo prikázaním veci

za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku, patrí k právnym normám s relatívne neurčitou
(abstraktnou - nekonkrétnou) hypotézou („dôvody hodné osobitného zreteľa“), t. j. právnym normám,
ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom, ale ktoré tak ponechávajú súdu, aby
vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností, podľasvojho zváženia v každom jednotlivom prípade. Zamietnutie takéhoto návrhu možno iba so zreteľom
na skutočnosti, ktoré tu boli v čase rozhodovania súdu. Zo znenia ust. § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka nevyplýva, že by žalobca musel tvrdiť a preukazovať existenciu závažných dôvodov, pre

ktoré nie je ďalšie zachovanie spoluvlastníckeho vzťahu opodstatnené. Naopak z ust. § 142 ods. 2
Občianskeho zákonníka vyplýva, že práve nevyhovenie žalobe musí byť opodstatnené existenciou
dôvodov hodných osobitného zreteľa. Len výnimočne je možné návrhu na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva nevyhovieť, ak výnimočnosť takéhoto postupu bude presvedčivo v konaní
doložená a preukázaná. Ak žalovaní v rade 1/ a 2/ v rámci obrany tvrdia existenciu takých dôvodov

a ponúkajú o tom dôkazy, potom je povinnosťou súdu, na základe vykonaného dokazovania sa s ňou
vysporiadať. Podľa aktuálneho procesného predpisu (Civilný sporový poriadok) je strana povinná v
konaní uviesť svoje skutkové tvrdenia a na ich preukázanie predložiť dôkazy. Ak sa jedná o dôkazy,
ktoré strana nemôže bez svojej viny predložiť, je povinná ich súdu označiť. Súd rozhodne, ktoré
z dôkazov navrhnutých žalovanými v rade 1/ a 2/ vykoná (§ 185 CSP). V konaní o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie je viazaný žalobou (§ 216 ods. 2 CSP), z ust. § 142 ods.

1 Občianskeho zákonníka totiž vyplýva chronológia jeho postupu pri rozhodovaní v takejto právnej veci.
Pokiaľ rozdelenie veci v spoluvlastníctve strán nie je možné (čo musí byť ako odborná otázka vyriešená
v konaní znaleckým posudkom), je povinnosťou súdu, aby sa pri konečnej úvahe o tom ako rozhodne,
vždy zaoberal pri hodnotení zisteného skutkového stavu tiež posúdením toho, či sú alebo nie sú dôvody
hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nie je správny taký postup, keď

sa súd zaoberá možnosťou zamietnutia žaloby na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
len na základe obrany strany (v súdenej veci žalobkyne) bez toho, aby mal pre takéto rozhodnutie
dostatočné podklady a zistil skutkový stav veci v potrebnom rozsahu. Krajský súd zdôrazňuje, že a
priori nevylučuje možnosť zamietnutia žaloby podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okresný
súd je však povinný aj pri rozhodovaní o zamietnutí žaloby v tomto spore vychádzať dôsledne tak z

právnej úpravy, ako aj judikatúry viažucej sa k súdenej veci. Prvoinštančný súd nedostatočne odôvodnil,
prečo tvrdenia žalovaných v spore považoval za nepreukázané a prečo si osvojil viaceré nepreukázané
tvrdenia žalobkyne, ktoré boli protistranou popreté, a ani sa nevysporiadal s tým, prečo
zamietol žalobu aj vo vzťahu k pozemkom zapísaným na LV č. XXXX, pre k.ú. S. D. G.. Vo
vzťahu k nim absentuje v napadnutom rozhodnutí akékoľvek odôvodnenie. Je nepochybné, že vysoký

vek podielového spoluvlastníka nebude spravidla bez ďalšieho dostatočným dôvodom pre zamietnutie
žaloby na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (§ 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Pri takomto rozhodnutí musí byť zohľadnený celý komplex dôvodov, ako aj situácia obidvoch
procesných strán. Okresný súd však len nekriticky prevzal tvrdenia žalobkyne,, s výnimkou potvrdení o
zdravotnom stave jej i jej manžela (v súčasnej dobe už neaktuálnych). Žalobkyňa však doposiaľ žiadnym

spôsobom v konaní nepreukázala svoje tvrdenie, že nedisponuje dostatočným množstvom finančných
prostriedkov na to, aby vyplatila žalovaných ako ustupujúcich spoluvlastníkov. Nemožno
opomenúť ani fakt, že žalobkyňa ako minoritná spoluvlastníčka dlhodobo bráni v realizácii
spoluvlastníckych práv ostatným spoluvlastníkom, o čom svedčí i konanie vedené na Okresnom súde
Čadca pod sp.zn. 11C/6/2010. Skutočnosť, že žalobkyňa nasťahovala do rodinného domu i svoju

dcéru R. Z. s jej dvomi maloletými deťmi, nie je pre rozhodnutie v tejto veci relevantná. Jej dcéra ani
vnúčatá nemajú žiaden spoluvlastnícky vzťah k predmetnej nehnuteľnosti a nemožno tým odôvodňovať
existenciu dôvodov, pre ktoré by súd nezrušil podielové spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti. Je
len na dcére žalobkyne, aby si sama zabezpečila bývanie. Nemožno pritom opomenúť ani fakt, že jej
bol pridelený byt, ktorý aktuálne nevyužíva.

31. Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustálenú súdnu prax viažucu
sa k prejednávanej veci. Viaceré z rozhodnutí súdov Českej republiky (vychádzajúcich z totožnej
právnej úpravy) sú v plnej miere použiteľné pri jej rozhodovaní. K jednotlivým kritériám pre prikázanie
veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom krajský súd uvádza, že veľkosť spoluvlastníckeho

podielu nie je vždy rozhodujúcim kritériom, hoci nesporne významným, a to najmä vtedy, ak veľkosť
spoluvlastníckych podielov je vo výraznom nepomere. Pod účelným využitím
veci je potrebné rozumieť predovšetkým využitie veci za účelom, na ktorý je vec určená. Rozdielne
bude treba napríklad hodnotiť využitie pozemku určeného na poľnohospodárske využitie za stavu, že
len niektorý zo spoluvlastníkov sa takémuto využitie venuje, alebo v prípade, ak ide o rodinný dom

a v dome dlhodobo býva niektorý zo spoluvlastníkov, pričom iný spoluvlastník má bytovú potrebu
vyriešenú inak. Pri prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom zákon kladie dôraz aj na
to, aby sa prikázaním veci vytvorili priaznivé podmienky pre nerušené využitie veci a najmä založením
spoluvlastníctva nedochádzalo k vzniku mnohých sporných situácií. Podvyporiadaním podielového spoluvlastníctva je potrebné rozumieť také vyporiadanie, ktoré definitívne
vyrieši vnútorné majetkové vzťahy spoluvlastníkov týkajúce sa ich práv a povinností vo vzťahu k ich
doterajším a novovzniknutým podielom.

32. K námietke žalovaných v rade 1/ a 2/, že v prejednávanej veci boli dané dôvody na
zamietnutie žaloby odvolací súd opätovne poznamenáva, že nikto nemôže byť nútený, aby v
spoluvlastníctve zotrvával, okrem prípadov ustanovených zákonom - § 142 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Za dôvod hodný osobitného zreteľa nemožno považovať záujem spoluvlastníka na

zachovanie vlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach. Zamietnutie žaloby o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva z dôvodov hodných osobitného zreteľa musí reflektovať skutkovú
jedinečnosť konkrétneho prípadu. Skutkové podklady pre závery súdu v tomto smere sú však povinné
produkovať strany sporu (v danom prípade žalovaní v rade 1/ a 2/); súd ich nemá povinnosť vyhľadávať.

33. V prípade rozhodovania súdu v zmysle ust. § 142 Občianskeho zákonníka súd musí mať možnosť

posúdiť celú vec komplexne tak, aby súdne rozhodnutie zodpovedalo úprave hmotného práva a
rešpektovalo ochranu vlastníckych práv garantovaných článkom 11 Listiny základných práv a slobôd.
V konaní o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd pri úvahe, komu
zo spoluvlastníkov prikáže vec za primeranú náhradu, neberie na zreteľ samostatne iba niektoré z
hľadísk výslovne uvedených v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (veľkosť spoluvlastníckych podielov,

účelné využitie veci, násilné správanie podielového spoluvlastníctva voči ostatným spoluvlastníkom), ani
spoločne iba tieto zákonom výslovne označené hľadiská, ale vždy komplexne celý súbor relevantných
skutočností, ktorý nie je vyčerpaný iba hľadiskami priamo vymenovanými v tomto ustanovení zákona
(pozri judikatúru NS SR publikovanú pod č. R 37/2012, rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Cdo/33/2010).

34. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne
opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj
naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Pri reálnom

rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať na to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle
a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností (§ 34 a nasl. zákona
č. 162/1995 Z. z.). Ak je predmetom reálneho rozdelenia pozemok, pričom dochádza k vytvoreniu
nových parciel, a tým aj k zmene hraníc pôvodnej nehnuteľnosti, treba vyhotoviť grafický polohopisný
plán, ktorý má mať náležitosti geometrického plánu zodpovedajúceho všetkým požiadavkám geodézie

a kartografie, potvrdeným jeho zhotoviteľom a overený príslušnou správou katastra (§ 67 zákona č.
162/1995 Z. z.). Len takýto technický podklad na zmenu týkajúcu sa pozemkových nehnuteľností sa
môže stať súčasťou rozsudku o ich reálnom rozdelení. Súd je teda povinný v tomto spore primárne
skúmať reálnu deliteľnosť sporných nehnuteľností.

35. Skôr ako súd rozhodne o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k stavbe jej reálnym
rozdelením, je povinný sa zaoberať tým, či sú doterajší spoluvlastníci alebo niektorý nich ochotní hradiť
náklady na rozdelenie veci. Ak by žiadny zo spoluvlastníkov nebol ochotný nič vynaložiť na vykonanie
nevyhnutnýchstavebnýchúprav,muselabybyťstavbaztohtohľadiskapovažovanázanedeliteľnú(pozri
judikatúru pod č. R 45/1991).

36. Pri rozhodovaní, ktorému zo spoluvlastníkov sa vec prikáže do výlučného vlastníctva, rešpektujú
súdy požiadavku účelného využitia veci. Pri obytných domoch skúmajú bytovú potrebu spoluvlastníkov,
prihliadajú na to, kto dom doteraz obýval, kto ho udržiaval a opravoval, prípadne, kto doň investoval, kto
je schopný a ochotný starať sa naďalej o jeho riadnu údržbu, pričom veľkosti spoluvlastníckych podielov

pripisuje zväčša až druhoradý význam.

37. Ak by v prejednávanej veci bol daný dôvod na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
jeho prikázaním do výlučného vlastníctva niektorému zo spoluvlastníkov, súd tak môže urobiť len na
základe dostatočne zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania - nariadením znaleckého

dokazovania znalcom z odboru oceňovania nehnuteľností, ktorý by zistil primeranú náhradu, ktorú je
potrebné ustupujúcemu spoluvlastníkovi vyplatiť. Primeranú náhradu podľa ust. § 142 ods. 1 vety druhej
Občianskeho zákonníka súd určí zodpovedajúcim podielom ceny celej veci, nielen cenou, za
ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel. Základom pre stanovenie primeranej náhrady privyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti je jej všeobecná cena obvyklá v danom mieste
v čase rozhodovania. Náhrada predstavuje príslušný podiel ceny, za ktorú by bolo možné reálne
predať celú vec, nielen cenu, za ktorú by bolo možné predať príslušný spoluvlastnícky podiel. V konaní

o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v ktorom sa oceňuje spoluvlastnícky podiel účastníkov
na nehnuteľnosti, v prípade, keď spoluvlastníkom zvyšnej ideálnej časti je jeden
z účastníkov, vychádza súd z ocenenia celej nehnuteľnosti (nielen podielu). Pritom sa neprihliada k
zaťaženiu nehnuteľností záložným právom, ak ide o zabezpečenie pohľadávky zo spoločného dlhu
účastníkov. Primeranou náhradou v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka je nutné chápať

ako hodnotový ekvivalent, vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie
obdobnej veci, akú predstavoval podiel spoluvlastníka, prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Primeraná
náhrada musí vyjadrovať cenu, závislú nielen na konštrukcii a vybavení, ale i na ponuke a dopyte v
danom mieste a čase. Za takúto nie je možné považovať náhradu, vychádzajúcu len z ceny zistenej
podľa predpisov o oceňovaní nehnuteľností.

38. Podmienkou prikázania veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je poskytnutie primeranej
náhrady tým spoluvlastníkom, ktorí stratia svoj spoluvlastnícky podiel. Súdy pri úvahe o
tom, ktorému z doterajších spoluvlastníkov má byť vec prikázaná, sa musia zaoberať aj posúdením,
či spoluvlastníci, ktorým má pripadnúť celá vec, disponujú finančnými prostriedkami na vyplatenie
primeranej náhrady druhému zo spoluvlastníkov. Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že súd môže

prikázať vec len tomu zo spoluvlastníkov, ktorý preukáže schopnosť zaplatiť primeranú náhradu. Pod
rozsah posúdenia primeranosti náhrady spadá aj hľadisko solventnosti toho spoluvlastníka, ktorému
má spoločná vec pripadnúť (jeho schopnosť poskytnúť náhradu a včasnosť poskytnutia náhrady). Toto
hľadisko je dôležité z toho hľadiska, či spoločnú vec možno vôbec prikázať niektorému zo
spoluvlastníkov a ktorému konkrétnemu spoluvlastníkovi má byť vec prikázaná. Pokiaľ hľadisko

solventnosti nie je preukázané, môže postup podľa § 142 ods. 1 tretej vety Občianskeho zákonníka
znamenať zásah do práva vlastniť majetok, pretože nie je garantované, že spoluvlastník bude svojho
vlastníckeho práva zbavený pri poskytnutí primeranej náhrady (pozri napr. nález Ústavného súdu ČR
sp.zn. II. ÚS 494/2003 zo dňa 02.02.2005).

39. Ak prichádza do úvahy prikázanie veci viacerým doterajším spoluvlastníkom, je súd pri úvahe,
ktorému zo spoluvlastníkov vec prikáže, povinný prihliadať na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na
účelné využitie veci. Ak však v priebehu konania vyjde najavo, že vec môže byť prikázaná do výlučného
vlastníctva len jedného z doterajších spoluvlastníkov (napr. z dôvodu, že druhý zo spoluvlastníkov
nemá o prikázanie veci záujem) a súd nezistí dôvody pre výnimočné zamietnutie žaloby o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 142 ods. 2
Občianskehozákonníka),stávasahľadiskoúčelnéhovyužitiaveci(§142ods.1druhávetaObčianskeho
zákonníka) pre rozhodnutie nerozhodným práve z dôvodu, že hľadisko účelného využitia veci nemožno
použiť vo vzťahu k viacerým doterajším spoluvlastníkom.

40. Pokiaľ žalovaní v rade 1/ a 2/ konštatovali, že do spoločných nehnuteľností vložili investície, odvolací
súd zdôrazňuje, že v tomto smere nepodali vzájomný návrh vo veci, a preto okresný súd postupoval
správne, ak na ne pri svojom rozhodovaní neprihliadal. Zhodnotením vyporiadanej nehnuteľnosti jedným
zospoluvlastníkovsasúdmôžezaoberaťvrámcitzv.širšiehovyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva
len za predpokladu, že tento spoluvlastník urobí návrh na takéto vyporiadanie. Dôkazné bremeno

je na spoluvlastníkovi, ktorý tvrdí, že nehnuteľnosť zhodnotil. Zároveň je potrebné rozlišovať medzi
nákladmi na potrebnú opravu alebo údržbu osobou, ktorá vec užíva a inými investíciami,
než na nevyhnutné opravy a údržbu, ktoré zhodnocujú nehnuteľnosť. Dôsledkom uvedených
investícií nemusí byť potom zvýšenie ceny spoločnej nehnuteľnosti, pretože obvykle ide o zabezpečenie
nevyhnutnej údržby a nutných opráv, dosiahne sa spravidla to, že sa vec neznehodnotí nad rámec

bežného opotrebenia. Táto okolnosť môže mať však vplyv pri jeho rozhodovaní o tom, ktorému zo
spoluvlastníkov vec prikáže do výlučného vlastníctva (pozri bod 36. tohto rozhodnutia).

41. Žiada sa dodať, že na násilné správanie podielového spoluvlastníka súd prihliada len
pri v poradí druhom spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva, kde zákon expessis verbis

uvádza, že súd v takom prípade prihliada „na násilné správanie podielového spoluvlastníka“. Ak teda
manžel žalobkyne O. Z. útočil na žalovanú v rade 1/, takého konanie je pre rozhodovanie tohto sporu
bez právneho významu.42. Zo znenia ust. § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka tiež vyplýva, že súdu je dané oprávnenie
zriadiť vecné bremeno len v prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva rozdelením
veci, no nie v ďalších prípadoch uvedených v ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa ust. §

142 ods. 3 Občianskeho zákonníka môže byť rozhodnutím súdu zriadené len vecné bremeno spojené
s vlastníctvom veci. Je preto vylúčené, založenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré
by patrilo určitej osobe. Ak je právo zodpovedajúce vecnému bremenu spojené s vlastníctvom určitej
nehnuteľnosti,prechádzasvlastníctvomnaďalšiehonadobúdateľanehnuteľnosti.(pozrinapr.judikatúru
č. R 45/1986, R 1/1989, Cpj 37/1988, Cpj 51/1988). Prax súdov, ktoré zriaďujú právo doživotného

užívania bytu v prospech spoluvlastníka, ktorý stráca svoj spoluvlastnícky podiel v dôsledku prikázania
celej veci inému spoluvlastníkovi (spoluvlastníkom) je preto v rozpore so zákonom. V posudzovanom
prípade preto súd nemôže akceptovať návrh žalovaných na prikázanie veci do ich
(spolu)vlastníctva s povinnosťou vyplatiť žalobkyni náhradu za jej spoluvlastnícky podielu, so súčasným
zriadením vecného bremena v prospech žalobkyne a jej manžela, spočívajúcom v práve doživotného
užívania časti spornej domovej nehnuteľnosti.

43.Zároveňodvolacísúdzdôrazňuje,ževkonaníozrušeníavyporiadaníspoluvlastníctvasúdpostupuje
podľa ust. § 216 CSP, a teda môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac než čoho sa strany domáhajú
za situácie, že určitý spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Ak je
žalobou uplatnený nárok z právneho vzťahu, pre ktorý právny predpis prikazuje určitý spôsob vyrovnania

vzťahu medzi účastníkmi, je osobitne významné samotné pravdivé opísanie rozhodujúcich skutkových
okolností v žalobe tak, aby súd mohol zistiť, či ide o právny vzťah, pre ktorý je kogentne
ustanovený určitý spôsob vyrovnania vzťahov medzi účastníkmi. Súd v týchto prípadoch nerozhoduje
o právach a povinnostiach účastníkov/strán podľa toho, čoho sa žalobca domáhal (v súlade alebo v
rozpore s právnym predpisom upravujúcim ten-ktorý právny vzťah), ale podľa spôsobu vyporiadania

vzťahu predpísaného pre tento vzťah právnym predpisom, v danom prípade ust. § 142 Občianskeho
zákonníka (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/226/2005).

44. Odvolací súd upriamuje pozornosť na znenie ust. § 187 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva, že za
dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným

spôsobom, (t.j. aj potvrdenie ošetrujúceho lekára o aktuálnom zdravotnom stave niektorej strany sporu).
Námietka žalovaných o potrebe znaleckého dokazovania, prípadne iného spôsobu dokazovania vo
vzťahu zdravotnému stavu žalobkyne a jej manžela preto neobstojí.

45. Naopak námietku odvolateľov o tom, že konajúci súd sa opomenul zaoberať otázkou zrušenia a

vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemkom zapísaným na LV č. XXXX pre k.ú. S. D. G.,
odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú.

46. V napadnutom rozhodnutí k tejto časti predmetu sporu totiž absentuje odôvodnenie. Takýmto
postupom súdu prvej inštancie došlo porušeniu práva žalovaných v rade 1/ a 2/ na spravodlivý

proces, t.j. procesným postupom súdu sa im ako strane znemožnila realizácia ich procesných práv, ktoré
im priznáva Civilný sporový poriadok za účelom ochrany ich práv a právom chránených záujmov.

47. Z uvedených dôvodov popísané pochybenia v postupe okresného súdu považoval odvolací súd za
tak podstatné, ktoré naplnili jednoznačne podmienky pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie

veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a § 391 ods. 1 CSP).

48. V ďalšom konaní okresný súd vytýči pojednávanie, na ktoré predvolá strany sporu a
vykoná dokazovanie dôkazmi, predloženými a označenými obidvomi procesnými stranami a vysporiada
sa aj s prípadnými ďalšími návrhmi procesných strán na doplnenie dokazovania. Prvoinštančný súd

je pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto rozhodnutí (§ 391 ods. 2
CSP). Obidve strany sporu majú pritom dôkazné bremeno na preukázanie svojich skutkových tvrdení.
Po doplnenom dokazovaní sa okresný súd opätovne vysporiada s otázkou nároku uplatneného žalobou
a vykonané dokazovanie vyhodnotí v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP a výsledky vyhodnotenia dôkazov
zahrnie aj do odôvodnenia rozsudku tak, ako mu to ukladá ust. § 220 ods. 2 a 3 CSP.

V nadväznosti na rozhodnutie vo veci samej okresný súd opätovne rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania.49. V novom rozhodnutí o trovách konania súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov tohto
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

50. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné

uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).