Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/199/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313210096
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5313210096.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobkyne: I. Z., rod. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S. D. G. XX, právne zastúpená JUDr. Antonom Kupšom, advokátom
so sídlom O. XX, XXX XX T., proti žalovaným: 1/ V. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O.
XXX a 2/ M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. N. XXX/X, XXX X G., obaja zastúpení splnomocneným

zástupcom Mgr. Ľubomírom Holákom, nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, XXX XX O., v konaní o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného
súdu Čadca č. k. 5C/286/2013-177 zo dňa 28.02.2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového

vlastníctva zastavil a žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal. Žalobkyni uložil
povinnosť zaplatiť titulom preddavkovaných trov štátom Slovenskej republike sumu 128,50 eur. Svoje
rozhodnutie súd prvej inštancie oprel o ustanovenie § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 C. s. p..

2. Súd prvej inštancie v rozhodnutí dôvodil, že nevyhodnotil dôvody tvrdené žalovanými ako závažné
dôvody pre nezastavenie konania podľa ustanovenia § 144 a nasl. C. s. p.. Žalobkyňa má právo vziať

návrh späť. Podľa súdu prvej inštancie zastavenie konania o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva nemá na žalovaných 1/ a 2/ žiadny právny dopad. Žalovaným 1/ a 2/ neuplynie
premlčacia alebo prekluzívna lehota, v ktorej by samotní žalovaní 1/ a 2/ mohli podať žalobu o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V prípade, ak by žalovaní 1/ a 2/ podali sami žalobu o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v takom prípade by pripojením súdneho spisu
v danej veci mohli využiť v konaní zistený skutkový stav. Ďalej dôvodil, že odkázanosť žalovaných na

bývanie nevyhodnotil ako závažný dôvod pre nezastavenie konania. Žalovaní 1/ a 2/ majú kde bývať.
Po faktickej stránke mal súd prvej inštancie za to, že súdnym rozhodnutím Okresného súdu Čadca
č. k. 11C/6/2010-182 zo dňa 09.07.2014 bolo rozdelené užívanie sporných nehnuteľností podľa výšky
podielov tak, že žalovaní 1/ a 2/ majú právo užívať na prízemí rodinného domu miestnosti - detskú izbu,
spálňu, na 1. poschodí všetky miestnosti, špajzu, kuchyňu, obývačku, WC, balkón, kúpeľňu, schodište
do kotolne a kotolňu, prístup na podkrovie cez vstup na schodište, priestory povaly. Žalovaným 1/ a 2/ po

právnej i faktickej stránke nič nebráni v užívaní sporných nehnuteľností, ktoré im, ako spoluvlastníkom,
patria. Súd prvej inštancie posudzoval dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického
stavu, vzťahov medzi účastníkmi a dopadu na postavenie žalobkyne s prihliadnutím na mieru ohrozenia
ich práv a právom chránených záujmov. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaných 1/ a 2/, že súd má
vážne dôvody nesúhlasu skúmať len na strane žalovaných, ktorí nesúhlas produkovali. Argumentoval
uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/136/2010 zo dňa 22.09.2010, z ktorého vyplýva, že

súd má hodnotiť dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu, vzťahov medzi
účastníkmi a dopadu na postavenie účastníkov s prihliadnutím na mieru ohrozenia práv a právomchránených záujmov. Preto súd skúmal aj dôvody na strane žalobkyne. Z týchto dôvodov súd prvej
inštancie konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným náhradu trov konania voči
žalobkyni nepriznal. Dôvody osobitného zreteľa súd prvej inštancie videl v okolnostiach prípadu, keďže

ide o spoluvlastníkov k nehnuteľnosti - rodinného domu a priľahlých parciel, medzi ktorými sú už
existujúce spory. Súd prvej inštancie mal za to, že pokiaľ sa má atmosféra medzi účastníkmi ukľudniť,
nie je v záujme ani jedného účastníka konania, aby súd zaviazal k náhrade konania druhého účastníka.
Napokon súd zaviazal žalobkyňu zaplatiť Slovenskej republike titulom trov preddavkovaných štátom
sumu 128,50 eur, keďže táto procesne zavinila zastavenie konania, čo súd prvej inštancie vyhodnotil

ako neúspech žalobkyne v konaní.

3. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/ a 2/, ktorí nesúhlasili so
zastavením konania a uviedli dôvody, pre ktoré by mal súd v konaní pokračovať. Ako dôvody uviedli,
že nie je pravdou, že v prípade, ak by odvolatelia opätovne podali návrh o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, mohli by opätovne využiť v novom konaní pôvodný súdny spis, vrátane

znaleckého posudku, keďže cena za nehnuteľnosti sa mení časom. V novom konaní by už pôvodné
ocenenie nehnuteľností znalcom nemuselo byť v súlade s trhovým princípom, v dôsledku čoho by
musel byť vypracovaný nový aktuálny posudok. Nebolo by možné aplikovať ani pôvodný skutkový
stav, keďže pomery účastníkov konania by sa mohli zmeniť. Nie je pravdou, že rodinný dom má dve
samostatné bytové jednotky so samostatnými vchodmi. Sporný rodinný dom má len jednu bytovú

jednotku, pričom na poschodí má len súbor obytných miestností, ktoré však nie sú bytovou jednotkou.
Navyše sa bez pomerne náročnej finančnej rekonštrukcie nedajú v budúcnosti užívať. Poukázali na to,
že z hľadiska ústavného práva by mali byť podieloví vlastníci vo svojich právach rovní. Uviedli tiež, že
každá žaloba by mala slúžiť praktickým potrebám života a mala by mať hospodársky a ekonomický
zmysel. Poukázali na to, že žalobkyňa sa bezdôvodne obohacuje tým, že fakticky užíva nehnuteľnosť

nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu a neprispieva na miestnu daň za plochu v rodinnom
dome, ktorý má užívať žalovaná 1/. Okrem toho žalobkyňa nesúhlasí s akýmikoľvek stavebnými
úpravami, aj keď tieto sú podľa znaleckého posudku nevyhnutné. Žalobkyňa má tiež zamietavý postoj
k vybudovaniu kúrenia a kanalizácie. Ďalej argumentovali tým, že neexistuje žiadny dôvod hodný
osobitného zreteľa, pre ktorý by nemohol súd zrušiť podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a prikázať jej

spoluvlastnícky podiel 1-iny v prospech žalovaných 1/ a 2/. Žalovaní 1/ a 2/ totiž oznámili aj súdu, že
nemajúzáujemžalobkyňudeložovaťachcúzriadiťprávovecnéhobremenaspočívajúcehovdoživotnom
užívaní tej časti nehnuteľnosti, ktorej boli podielovými spoluvlastníkmi v prospech žalobkyne. Podľa
odvolateľov je rozhodnutie súdu jednostranné, keďže napĺňa znaky odopretia spravodlivosti, nakoľko
im nebolo umožnené vyjadriť sa k produkovaným tvrdeniam žalobkyne. Výklad práva súdom pokladajú

za šikanózny, keď súd bez riadne a aktuálne zisteného skutkového stavu odkázal riešiť sporné situácie
medzi stranami sporu individuálnymi žalobami.

4. K odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa tak, že navrhla potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie
ako vecne správne. Súd jednoznačne a správne aplikoval rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Cdo/136/2010

zo dňa 22.09.2010, ktoré vyplynulo z vykonaného dokazovania a najmä predložených dôkazov,
že žalobkyňa a jej manžel majú nepriaznivý zdravotný stav, vysoký vek a sú odkázaní v spornej
nehnuteľnosti bývať, pretože nemajú inú možnosť, ako si zabezpečiť iné bývanie a ich ekonomická
situácia je veľmi zlá.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ustanovením § 379 C. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C. s. p.)
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) C. s. p.
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Odvolanie žalovaných 1/ a 2/ je dôvodné.

7. Rozhodnutie prvostupňového súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení veci, keď súd
prvej inštancie na zistený skutkový stav neaplikoval právnu normu správne.

8. Predmetom odvolacieho prieskumu je výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým zastavil konanie
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, keď vyhodnotil dôvody nesúhlasu žalovaných
1/ a 2/ so zastavením konania ako nezávažné dôvody, pre ktoré by mal súd pokračovať v konaní,
pričom ich konkrétnym spôsobom nevyhodnotil. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že posúdeniedôvodnosti nesúhlasu so späťvzatím návrhu je výlučne vecou voľnej sudcovskej úvahy. Dikcia „zo
závažných dôvodov nesúhlasí“ smeruje k tomu, že nemusí ísť nevyhnutne o dôvody, alebo záujmy
právne. Žalovaný môže mať i iné, ako len právne dôvody na to, že so späťvzatím návrhu nesúhlasí.

Môže ísť o závažné etické, morálne, ekonomické, ale aj iné motívy, ktorých dôvodnosť vždy posudzuje
súd. Odvolací súd sa nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie o nepreukázaní vážnych dôvodov
so strany žalovaných, pre ktoré by súd nemal konanie zastaviť. Za rozhodujúce z hľadiska posúdenia
vážnosti dôvodov nesúhlasu žalovaných 1/ a 2/, považoval odvolací súd argumenty žalovaných ohľadne
nemožnosti zhodnotenia nehnuteľnosti. Okrem toho sa odvolací súd stotožňuje s argumentáciou

odvolateľov v tom zmysle, že každá žaloba by mala slúžiť praktickým potrebám života a mala by mať
hospodárskyaekonomickýzmysel.Vdanomprípadenavyšebolvovecivypracovanýznaleckýposudok,
prebehli výsluchy strán sporu. Nie je správny záver súdu prvej inštancie o tom, že doterajšie výsledky
dokazovania bude možné automaticky použiť v prípadnom novom konaní ohľadne predmetného sporu.
Okrem toho súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že ide o špecifické konanie, a to určenie určitého
spôsobu usporiadania vzťahu medzi stranami sporu vyplývajúce z osobitného predpisu, pri ktorých

je súhlas žalovanej strany vždy potrebný. V tomto smere je záver súdu prvej inštancie o zastavení
konania nesprávny, nakoľko v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 C. s. p. je súhlas žalovanej strany so
späťvzatím návrhu vždy potrebný. Ide o novinku v právnej úprave, ktorá bola zavedená rekodifikáciou
procesných predpisov. V týchto prípadoch je irelevantné, či sa už začalo predbežné prejednanie sporu
alebo pojednávanie, ako aj to, či vedú žalovaného k jeho nesúhlasu vážne dôvody. Zákonodarca v

takýchto prípadoch rieši otázku tzv. iudicium duplex, teda situácie, keď žalobcom aj žalovaným môže
byť ktorákoľvek zo strán. Hmotnoprávna vecná legitimácia sa vzťahuje na strany sporu a konštatuje,
že zákonodarca je len otázkou procesnej náhody, kto podá žalobu. V týchto prípadoch sa súhlas so
späťvzatím žaloby, ako už bolo konštatované vyššie, vyžaduje vždy.

9. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude rozhodnúť v zmysle záverov odvolacieho súdu tak, že
späťvzatie návrhu žalobkyňou nepripustí a vo veci bude ďalej pokračovať. Odvolací súd tiež zrušil
súvisiaci výrok o preddavkovaných trovách štátom, keďže tento výrok je závislý od procesného výsledku
daného sporu.

10. Zároveň odvolací súd zrušil aj výrok o náhrade trov konania súdu prvej inštancie v zmysle
ustanovenia § 396 ods. 3 C. s. p., podľa ktorého, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

11. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 C. s. p.)