Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, May 24, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoCsp/65/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120236491
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:6120236491.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek

senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, zastúpeného splnomocnencom: Remedium
Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: S. M., nar.
XX.X.XXXX,bytomX.XXX/XX,Q.,ozaplatenie1.337,08Eurspríslušenstvom,naodvolaniežalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 15Csp/18/2020-168 zo dňa 6. apríla 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 1.337,08 Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.573,84 Eur od 07.09.2018
do 16.10.2018, spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.523,84 Eur od 17.10.2018
do 14.12.2018, spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.423,84 Eur od 15.12.2018
do 20.02.2019, spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.273,84 Eur od 21.02.2019
do 12.03.2019, spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.173,84 Eur od 13.03.2019 do

zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; II. výrokom žalobcovi priznal plnú náhradu trov
konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2,
3, 4, § 517 ods. 1 veta prvá, 2, § 101 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 2 písm. j), k),
y), § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým

sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, s poukazom na procesné ustanovenie §
255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3.Okresnýsúdvychádzalzoskutkovýchzistení,žedňa13.7.2015bolamedziZUNOBANKAG,pobočke
zahraničnej banky a žalovaným uzavretá zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá na diaľku
pomocou identifikačného kódu, ktorý bol žalovanému zaslaný formou SMS správy. Na základe tejto
zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 2.000,- Eur,

a žalovaný sa zaviazal uvedenú sumu vrátiť v 72 mesačných splátkach po 47,79 Eur. Doba trvania
zmluvy bola dohodnutá na 72 mesiacov, zmluvný úrok bol dohodnutý vo výške 19,90 % ročne, RPMN
vo výške 21,86 %, pričom výška priemernej RPMN bola uvedená ako 16,33 %. Celková čiastka, ktorú
mal spotrebiteľ zaplatiť bola uvedená ako 3.453,86 Eur, z toho istina 2.000,- Eur, úroky a poplatky1.453,86 Eur. Ďalej si zmluvné strany osobitne dojednali Poistenie schopnosti splácať pôžičku, ktorej
mesačná výška je 2,68 Eur a splatná je v deň splatnosti anuitnej splátky. V zmluve sú tiež riadne
uvedenéúdajeveriteľa,akoZUNOBANKAG,Muthgasse26,1190Viedeň,Rakúskarepublika,konajúca

prostredníctvom ZUNO BANK AG, pobočka zahraničnej banky, Digital Park II, Einsteinova 23, 851 01
Bratislava, Slovenská republika, elektronická adresa: [email protected]. V bode 5.2 zmluvy je uvedené, že
spory medzi veriteľom a klientom budú riešené formou spotrebiteľského rozhodcovského konania, ak
taký návrh klient prijal ešte pred uzavretím zmluvy. Spory však môžu byť riešené aj mimosúdne v zmysle
Reklamačného poriadku ZUNO, ako aj prostredníctvom bankového ombudsmana. V tomto bode je tiež

uvedené, že orgánom dohľadu je Národná banka Slovenska, Imricha Karvaša 1, Bratislava. Zmluvou o
predaji časti podniku zo dňa 27.4.2017 ZUNO BANK AG sa zaväzuje predať Prevádzanú časť podniku
na základe zmluvy a Tatra banka, a.s. sa zaväzuje kúpiť prevádzanú časť podniku, ktorá v zmysle
zmluvy zahŕňa okrem iného aj Zmluvy (vrátane produktových zmlúv), vrátane všetkých súvisiacich
práv a záväzkov a prospechu z nich. Výzvou pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 16.11.2017 vyzval
nový veriteľ Tatra banka, a.s. žalovaného, aby najneskôr do 5 kalendárnych dní zaplatil svoj dlh vo

výške 204,45 Eur. V predmetnej výzve bol žalovaný upozornený, že v prípade nezaplatenia tohto
dlhu, banka pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úverového produktu a taktiež na to, že banka
môže pohľadávku postúpiť na vymáhanie externej inkasnej spoločnosti alebo advokátskej kancelárii.
Listom zo dňa 15.12.2017 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru a vyzval žalovaného, aby svoj dlh vo výške 1.721,75 Eur uhradil bezodkladne po

doručení oznámenia. Listom zo dňa 13.9.2018 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, pohľadávku uplatňovanú v konaní postúpil na žalobcu.
Listom zo dňa 30.01.2020 vyzval žalobca žalovaného na úhradu pohľadávky. Po mimoriadnej splatnosti
žalovaný vykonal úhrady: platba vo výške 50,- Eur zo dňa 16.10.2018, platba vo výške 100,- Eur zo dňa
14.12.2018, platba vo výške 150,- Eur zo dňa 20.2.2019, platba vo výške 100,- Eur zo dňa 12.3.2019.

4. Právne prvoinštančný súd uzavrel, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola
uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva, ktorou právny predchodca
žalobcu poskytol žalovanému úver v sume 2.000,- Eur. Nakoľko žalovaný predmetnú sumu nevrátil,
právny predchodca žalobcu dňa 15.12.2017 mimoriadne zosplatnil úver. Ku dňu podania žaloby dlh

žalovaného predstavoval zostatok neuhradenej istiny spolu s úrokmi z úveru, úrokmi z omeškania a
poplatkami vo výške 1.337,08 Eur. Žalovaný v prvom rade namietal, že spotrebiteľská zmluva obsahuje
neprijateľné podmienky a z toho dôvodu je neplatná, avšak žiadnym spôsobom nekonkretizoval,
ktoré ustanovenie zmluvy by malo byť neprijateľnou podmienkou, pričom okresný súd po preskúmaní
uvedenej zmluvy má za to, že žiadna z jej ustanovení nespĺňa podmienku neprijateľnosti. Tiež namietal

nesprávny výpočet RPMN v zmluve. Žalobca však výpočtom uvedeným v podaní zo dňa 30.7.2020
(označený v odseku 6 odôvodnenia napadnutého rozsudku, pozn. odvolacieho súdu) riadne preukázal,
že výpočet RPMN je v zmluve uvedený správne. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný do svojho
výpočtu zahrnul aj splátky poistného, ktoré sa však do výpočtu RPMN nemá zahrnúť, keďže ide o
doplnkovú službu, ktorá nie je podmienkou na uzavretie spotrebiteľskej zmluvy. Ohľadom aktívnej vecnej

legitimácia okresný súd poukázal listinné dôkazy, Zmluvu o predaji časti podniku zo dňa 27.4.2017
(z ktorej je zrejmé, že ZUNO BANK AG, previedla okrem iného aj záväzky a práva z produktových
zmlúv na Tatra banku, a.s.), výzvu pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 16.11.2017, ktorou Tatra
banka, a.s. riadne upozornila žalovaného, že ak svoj dlh nezaplatí bude oprávnená postúpiť pohľadávku
na externú inkasnú spoločnosť, keďže žalovaný svoj dlh nezaplatil, Tatra banka, a.s. aj tak učinila

a Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 6.9.2018 postúpila pohľadávku vymáhanú v konaní na
žalobcu, o čom upovedomila žalovaného listom zo dňa 13.9.2018. Žalovaný tiež dôvodil, že v zmluve
absentuje riadne uvedenie údajov o adrese veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu
alebo sťažnosť. Okresný súd už v zistenom skutkovom stave uzavrel, že veriteľ bol v spotrebiteľskej
zmluve riadne označený, pričom v bode 5.2 boli opísané všetky možnosti mimosúdneho riešenia

sporu, vrátane možnosti postupu v zmysle Reklamačného poriadku ZUNO. V predmetnom bode bol
uvedený aj orgán vykonávajúci dohľad spolu s adresou, a to Národná banka Slovenska. Žalovaný
tiež vzniesol námietku premlčania. Okresný súd poukázal na skutočnosť, že úver bol zosplatnený dňa
15.12.2017, t.j. premlčacia doba začala plynúť dňa 16.12.2017 a uplynula dňa 16.12.2020. Žalobca
však svoju pohľadávku uplatnil na súde dňa 11.2.2020, teda pred uplynutím všeobecnej trojročnej

premlčacej doby a z toho dôvodu okresný súd na námietku premlčania neprihliadal. Žalovaný namietal,
že zmluvu nepodpísal. V bode 5.1 zmluvy je však uvedené, že ide o zmluvu uzatváranú na diaľku
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie a je podpísaná mechanickou náhradou podpisu
žalovaného prostredníctvom jednorazového SMS kódu vygenerovaný na tento účel, ktorý bol zaslanýna registrované telefónne číslo žalovaného. Záznam o vygenerovaní a zaslaní tejto SMS správy
žalovanému bol priložený k zmluve. na základe toho má okresný súd preukázané, že žalovaný uzavrel s
pôvodným veriteľom zmluvu na diaľku v zmysle Zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách

na diaľku, a z toho dôvodu aj táto námietka žalovaného je nedôvodná. Ďalej žalovaný namietal, že
absentuje v zmluve doba trvania zmluvy. Okresný súd poukázal na to, že z bodu 2.1 je jednoznačné,
že doba trvania spotrebiteľského úveru je 72 mesiacov. Podľa žalovaného, pôvodný veriteľ tiež nekonal
s odbornou starostlivosťou keď posudzoval bonitu žalovaného. Žalobca však tento argument vyvrátil
s poukazom na bod 3.1 zmluvy v zmysle ktorého banka poskytne klientovi pôžičku len v prípade,

ak vyhlásenia v zmysle žiadosti o pôžičku a Zmluvy o pôžičke sú pravdivé, úplné a správne, a boli
poskytnuté banke všetky požadované dokumenty (napríklad potvrdenie o príjme). Podobné ustanovenie
obsahuje aj bod 3.1.1 Obchodných podmienok pre úverové produkty ZUNO BANK AG, podľa ktorých
„ZUNO Vám povolí čerpať finančné prostriedky a poskytne Vám ich formou Rezervy alebo Pôžičky so
výšky Úverového limitu bezhotovostne pripísaním na Váš ÚČET v € v ZUNO v Pracovný deň banky ,v
ktorom došlo k splneniu poslednej z nižšie uvedených podmienok a všetky podmienky sú dodržiavané

(Deň čerpania): ... (d) ZUNO overilo všetky Vami uvedené informácie v žiadosti, ktorých hodnovernosť
posúdilo podľa vlastného uváženia na základe svojich interných predpisov, a rozhodlo sa Vám poskytnúť
požadovaný Úver... (h) Poskytli ste ZUNO všetky vyžiadané dokumenty (napríklad potvrdenie o príjme,
potvrdenie o zaplatení dane a iné)“. Na základe toho má okresný súd za to, že pôvodný veriteľ vykonal
všetky potrebné kroky na posúdenie bonity žalovaného, čím splnil svoju zákonnú povinnosť podľa §

7 zákona o spotrebiteľských úveroch. Na záver žalovaný uvádzal, že predmetná zmluva neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j), k) a y) zákona o spotrebiteľských úveroch, čiže neobsahovala údaje
o odplate podľa osobitných predpisov, ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23. Čo sa týka odplaty, je v vyjadrená v bode 2.2
spotrebiteľskej zmluvy a to fixnou úrokovou sadzbou 19,90 % ročne. RPMN je v zmluve obsiahnuté
taktiež pod bodom 2.2 a okresný súd sa už k nemu vyjadril v odseku 26 odôvodnenia napadnutého
rozsudku. Príslušný orgán dohľadu je definovaný v bode 5.2, ako Národná banka Slovenska, Imricha
Karvaša 1, 813 25 Bratislava. Z uvedeného je zrejmé, že predmetná spotrebiteľská zmluva spĺňa všetky

náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, tak aj Občianskeho zákonníka, a preto nie je
dôvod, aby súd určil jej neplatnosť, resp. bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Naopak, žalovaný je ten, ktorý
porušil svoje zmluvné povinnosti vrátiť svoj dlh, a z toho dôvodu okresný súd žalobe v celom rozsahu
vyhovel a zohľadňujúc úhrady žalovaného po zosplatnení spotrebiteľského úveru žalovaného zároveň
zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne zo sumy 1.573,84 Eur od

7.9.2018 do 16.10.2018, zo sumy 1.523,84 Eur od 17.10.2018 do 14.12.2018, zo sumy 1.423,84 Eur
od 15.12.2018 do 20.2.2019, zo sumy 1.273,84 Eur od 21.2.2019 do 12.3.2019, zo sumy 1.173,84 Eur
od 13.3.2019 do zaplatenia.

5. Žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, vzniklo v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku

právo na plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatnenie svojho nároku voči žalovanému. O
výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný v celom rozsahu, ktorým navrhol napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal

na § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že okresný
súd mu odoprel právo na spravodlivý proces, neumožnil mu ústne sa vyjadriť na pojednávaní. Zmluva
je absolútne neplatná, pretože nebola uzavretá, nie je podpísaná zmluvnými stranami, absentujú v nej
obligatórne náležitosti a odplata v nej uvedená je neurčitá a pre neurčitosť odplaty ide o neplatný právny
úkon s poukazom na ust. § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka. Odplata uvedená v zmluve je neurčitá

a nezrozumiteľná, vyjadrená tromi spôsobmi, ktoré sú rozdielne, pričom ide o neplatný právny úkon,
pretože: 1. Odplata vyjadrená spôsobom: 72 splátok x 47,79 Eur = 3.440,88 Eur, 2.Celková čiastka,
ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť v zmluve uvedená 3.453,86 Eur, 3.Úrok 19,90% ročne, pričom podľa
harmonizovanej metodiky Nariadenia ECB bol úrok 11,45 % ročne. RPMN v zmluve je 21,86 % a je
nesprávna, pretože pri požiadavke zaplatiť za úver 2.000,- Eur odplatu 3.440,88 Eur má byt' správne

vypočítaná RPMN 21,32 %,čo znamená, že je v zmluve uvedená v neprospech spotrebiteľa. Žalobca nie
je aktívne vecne legitimovaný v spore, pretože nemá oprávnenie na správu bankových úverov. Žalovaný
nie je pasívne vecne legitimovaný v spore, pretože mu nebola doručená žiadna úverová zmluva, ani
žiadne VOP, a nie viazaný ani zmluvou ani VOP. Nebola mu doručená ani výzva označená ako VÝZVAPRED MIMORIADNOU SPLATNOSŤOU zo dňa 16.11.2017 a žiadnu doručenku nepodpísal pričom
dôkazné bremeno je na dodávateľovi. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 15.12.2017
je neplatný právny úkon podľa § 37 a podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože dodávateľ nedodržal

ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ani ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka a tak
ide o právny úkon, ktorým odporuje zákonu a svojim obsahom a účelom zákon obchádza. Žalovaný
nemá elektronickú schránku a tak mu nikdy nemohlo byt' do elektronickej schránky nič zasielané,
nedostal zmluvu o spotrebiteľskom úvere ani v listinnej podobe ani na inom trvanlivom médiu, ktoré je
dostupnéspotrebiteľovi.Súdprvejinštancieožiadenzákonneopreluzatvoreniezmluvyprostredníctvom

jednorázového SMS kódu, preto ide o arbitrárne rozhodnutie súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie
sa nevysporiadal so skutočnosťou, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byt' v záhlaví zreteľne
označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver" v príslušnom gramatickom tvare a
v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza zmluvu ako úverovú zmluvu a zmluvu o pôžičke. Súd prvej
inštancie nesprávne posúdil beh premlčacej doby, pričom došlo k premlčaniu nároku, pretože premlčacia
doba začala plynúť od nezaplatenej splátky, čo súd prvej inštancie ignoroval a pochybil, rozhodol

v rozpore so zákonom, pretože bol povinný aplikovať ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka.
Napadnutý rozsudok je odôvodnený na 10 stranách avšak postráda správne právne posúdenie, nespĺňa
§ 220 ods. 2, 3 Civilného sporového poriadku. Súd prvej inštancie vôbec neskúmal neprijateľné
podmienky hoci na ne upozornil vo vyjadreniach. Poplatok za správu poistenia vo výške 2,68 Eur je
rozhodne neprijateľnou podmienkou a okresný súd to ignoroval. Poistenie dojednané v spotrebiteľskej

zmluve, je predformulované tak, že zmluva spotrebiteľa vôbec neinformuje o podmienkach poistenia
aspoň v rozsahu minimálnych náležitostí, ktoré musí obsahovať poistná zmluva podľa ustanovenia §
788 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Predložená zmluva obsahuje mnoho neprijateľných podmienok,
ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
a taká zmluva ako celok je neudržateľná z objektívneho hľadiska, keďže trpí vadami v podstatných

náležitostiach ako je cena zmluvy to zn. odplata, ktorá je obligatórnou náležitosťou zmluvy ako i vadné sú
ostatné články zmluvy. Neprijateľnými podmienkami sú všetky súhlasy v zmluve ako i prehlásenia, že sa
spotrebiteľ oboznámil s obsahom zmluvy a všeobecnými obchodnými podmienkami, pričom dodávateľ
je povinný pred uzatvorením zmluvy spotrebiteľa náležite informovať o zmluvných podmienkach, čo sa v
danom prípade nestalo, ani nemohlo stať, keď žalobca tvrdí, že malo ísť o potvrdenie zmluvy SMS-kou

alebo SMS kódom a ako mu pritakal súd prvej inštancie. Vytýka súdu prvej inštancie odôvodnenie v bode
31 napadnutého rozsudku, v ktorom súd odôvodnil, že zmluva obsahuje dobu trvania spotrebiteľského
úveru 72 mesiacov, pričom súd prvej inštancie sa mýli, pretože zákon o spotrebiteľských úveroch
presne definuje v ust. § 9 náležitosti spotrebiteľskej zmluvy o spotrebiteľskom úvere (platnom v čase
datovaniazmluvy)atotak,žezmluvamusíobsahovaťsúčasnedobutrvaniazmluvyakonečnúsplatnosť

spotrebiteľského úveru, to znamená, že musia byť uvedené aj doba trvania zmluvy aj konečná splatnosť
úveru a to musí byť určené dňom, mesiacom a rokom, inak ide o neurčitosť právneho úkonu, ktorý
je s poukazom na ust. § 37 Občianskeho zákonníka neplatný. Od neplatnej zmluvy sa nedá platne
odstúpiť a nie je možné ani vyhlásiť mimoriadnu splatnosť. Z toho dôvodu je neplatný i právny úkon
o Vyhlásení splatnosti a výzva na zaplatenie zo dňa 15.12.2017 a preto žalobca nemá platný právny

dôvod na podanie žaloby. Vytýka súdu prvej inštancie, že nevykonal žiadne dôkazy, pretože dôkazy
sa vykonávajú na verejnom pojednávaní, pričom pojednávania sa nezúčastnila žiadna strana a strany
nenavrhli konať v ich neprítomnosti. Žiadna zo strán sa tak nemohla vyjadriť k vykonávaným dôkazom
a tak bolo porušené ústavné právo stranám konania a právo na spravodlivý proces. Vytýka súdu prvej
inštancie odôvodnenie v bode 23 o preukázaní uzavretia zmluvy a poskytnutí úveru v sume 2.000,-

Eur, pričom žalobca nepriložil výpis z úverového účtu, ktorým by spoľahlivo osvedčil tieto skutočnosti a
okresný súd nevykonal na tieto skutočnosti dokazovanie.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca a uviedol, že stotožňuje s rozsudkom okresného súdu,
ktorý navrhuje potvrdiť. V odvolaní neuviedol skutočnosti ani dôkazy, ktorý by spochybňovali nárok

žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej aj „CSP“), po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným
subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu

prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolania majú zákonné náležitosti (akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom
(§ 379 CSP) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce saprocesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako
ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní
pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné,
rozsudoksúduprvejinštancievI.vyhovujúcomvýrokuniejevecnesprávny,vdôsledkučohobolisplnené
podmienky pre jeho zmenu v zmysle § 388 CSP.

9. Predmetom konania pred súdom prevej inštancie je žaloba žalobcu, ktorou sa domáha od žalovaného
zaplatenia sumy 1.337,08 Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.573,84 Eur od
7.9.2018 do 16.10.2018, spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.523,84 Eur od 17.10.2018
do 14.12.2018, spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.423,84 Eur od 15.12.2018 do
20.2.2019, spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.273,84 Eur od 21.2.2019 do 12.3.2019,
spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.173,84 Eur od 13.03.2019 do zaplatenia 9.733,36

Eur, úroku z omeškania 369,78 Eur (od 21.3.2010 do 3.11.2012), úroku z omeškania 8,75 % ročne zo
sumy 9.733,36 Eur od 4.11.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania bolo tu
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobe vyhovel, a to s poukazom na

odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.

11. Vzhľadom na to, že odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie
bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania a dôvodom pre zmenu napadnutého rozsudku je len
právne posúdenie preukázania nároku uplatneného žalobou, odvolací súd nepovažoval za potrebné a

účelné na prejednanie odvolania nariaďovať pojednávanie, keď si to nevyžadoval ani dôležitý verejný
záujem (§ 385 ods. 1 CSP).

12. Na výzvu odvolacieho súdu k aplikácii ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, §
39 Občianskeho zákonníka a judikátu R 60/2018, žalovaný nereagoval a žalobca uviedol, že podanej

žalobe navrhuje vyhovieť. Postupca dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie § 92 ods. 8 zákona
o bankách. Žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, bolo preukázané, že žalovaný bol právnym predchodcom
žalobcu opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok výzvou pred mimoriadnou splatnosťou zo
dňa 16.11.2017 a výzvou označenou ako Oznámenie o vyhlásení splatnosti a výzva na zaplatenie zo

dňa 15.12.2017. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7 Cdo 26/2017 a sp. zn. 1Obdo/92/2018.
Zmluva o postúpení pohľadávky má písomnú formu a dlžník bol výzvou zo dňa 16.11.2017 vyzvaný
na úhradu pohľadávky v omeškaní a výzvou zo dňa 15.12.2017 na splnenie pohľadávky vo výške
1.721,75 Eur. Zároveň je z predloženej platobnej histórie zrejmé, že žalovaný túto sumu ani po výzvach
neuhradil. Predmetný prípad zároveň predstavuje výnimku z obmedzenia banky postúpiť pohľadávku

nakoľko súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku trval
kvalifikovaný čas presahujúci jeden rok v zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 7 Cdo 26/2017. Ďalej
poukázal na skutočnosť, že pri dohode o plnení dlhu v splátkach môže veriteľ od dlžníka žiadať vždy
len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou). Každá zo splátok tak predstavuje
samostatné plnenie a preto pre každú z nich plynie trojročná premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho

zákonníka samostatne. Občiansky zákonník v ustanovení § 565 umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom
dohodli, že ak sa nesplní niektorá splátka, môže veriteľ uplatniť právo na zosplatnenie celého dlhu
(tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu, avšak toto
svoje právo môže uplatniť len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, v opačnom prípade toto
právo zaniká. Ak toto právo veriteľ uplatní, trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci

dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu splatnosti
celého dlhu. Ak však veriteľ toto právo nevyužije a ďalšia splátka sa stane splatnou, potom toto právo
zaniká a vzniká mu až v prípade, ak dlžník nezaplatí ani túto, ďalšiu splátku dlhu. V súvislosti s
premlčaním nároku žalobca zdôraznil, že neuplatnenie práva podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka
do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky spôsobuje zánik tohto práva veriteľa. Bolo preukázané,

že žalovaný bol v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (15.12.2017) v omeškaní s plnením
splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace (od 15.8.2017). Keďže však právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť v
posudzovanom prípade vyhlásená pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 15.8.2017. Oprávnenie žalobcuvyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie tejto splátky totiž zaniklo v súlade s § 565 Občianskeho
zákonníka dňa 15.9.2017, t. j. splatnosťou ďalšej splátky úveru. Ak by žalobca pre nesplnenie tejto
splátky vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, potom by porušil ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,

nakoľko žalovaný nebol v tom čase v omeškaní po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. V prípade, ak žalobca
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 15.12.2017, svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 565
Občianskeho zákonníka pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 15.11.2017 a zároveň toto svoje právo
uplatnil v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka po omeškaní spotrebiteľa s platením splátok
po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Premlčacia doba pre všetky splátky splatné po 15.11.2017 tak začala v

súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka plynúť od zročnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (v posudzovanom prípade od splátky splatnej dňa 15.11.2017)
a uplynula by najskôr dňa 15.11.2020. Žaloba bola na súde podaná dňa 11.2.2020, uplatnený nárok nie
je premlčaný.

13. Z obsahu spisu a dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa stal

veriteľom spornej pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 6.9.2018, v ktorej
ako postupca bola Tatra banka, a.s. a postupníkom žalobca. Postupca je banka, postupník obchodná
spoločnosť zaoberajúca sa správou a vymáhaním pohľadávok. Postupujú sa pohľadávky postupcu voči
dlžníkovi,vrátane príslušenstvapohľadávky,tie,ktorésúuvedenéašpecifikovanévPríloheč.1patriacej
k zmluve, ktoré vznikli z bankových činností vykonávaných postupcom alebo v súvislosti s nimi. Podľa

Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok banka postupovala pohľadávku voči žalovanému zloženú
tak ako uvádzal žalobca v žalobe a doplnení žaloby.

14. Predmetom sporu je teda pohľadávka, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha ako postupník
pôvodného veriteľa (Tatra banka, a.s.) zo zmluvy, ktorú tento uzavrel so žalovaným, bolo preto potrebné,

aby v prvom rade preukázal svoju aktívnu legitimáciu, teda legitímne nadobudnutie v žalobe uplatnených
práv od pôvodného veriteľa. Zo spisu vyplýva, že žalobca na preukázanie svojej aktívnej legitimácie
súdu prvej inštancie predložil kópiu zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 6.9.2018 uzavretú medzi
Tatrabankou, a.s. a žalobcom. Stranou v spore sa niekto môže stať bez toho, aby bol účastníkom
hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva

žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však
bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého
sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy
je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú
predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska

posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická
osoba len subjektívne cíti byť stranou určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či stranou
objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je
nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia,
o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca

tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti,
o ktorú v konaní ide (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

15. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len zákon o bankách), ak je
napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako

90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo

pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže

postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.16. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi
za splnenia určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti
pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní

a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka
banky nie je postupiteľná. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne
neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so
zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami
zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Obdobne rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn.

7Cdo/26/2017: „Podmienky podľa § 92 ods. 8 prvej vety zákona o bankách za splnenia ktorých
môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia
ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úprava má potom za
následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ)“. Podľa judikátu
Najvyššieho súdu SR č. R 60/2018, ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách
neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky.

Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny
úkon.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu úpravou § 92 ods. 8 (predtým 7) mal zákonodarca na mysli
oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek

písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie by banku malo motivovať k tomu, aby podnikla
určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkové vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a
nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky,
úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa
požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa.

Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas
trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad
nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona
o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom
upravenou činnosťou.

18. Ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky,
ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať
práve za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne
spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona

o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. zákona o bankách). Tieto požiadavky a
povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky
z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah
právneho vzťahu medzi veriteľom-postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom-
postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1

Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ
povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú
výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi
za splnenia určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti
pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a

aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky
nie je postupiteľná, pretože tomu bráni už citované ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak určitá
pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej
„postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok,

voči dlžníkovi. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej
identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no
voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné, ak mu ho oznámi
postupca, v prípadoch uvedených v § 525 Občianskeho zákonníka ani prípadné oznámenie postupcu
v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný

plniť postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.

19. Z už uvedeného potom vyplýva, že na rozpor postúpenia s § 525 Občianskeho zákonníka, ktoré má
za následok absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Akje pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v
cit. § 92 ods. 8 zákona o bankách, je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku
uplatňuje, povinný v zmysle § 132 ods. 1 CSP tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie,

teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. I keď pre platnosť postúpenia pohľadávky
v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách podľa odvolacieho súdu nevyplýva podmienka jej splatnosti,
predmetné zákonné ustanovenie ale vyžaduje predchádzajúcu písomnú výzvu banky na splnenie si
povinnosti dlžníkom. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného
povinný tvrdiť a dokázať, že banka klienta (dlžníka) pred postúpením písomne vyzvala na splnenie

jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní.
Nepreukázanie už len týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.

20. V danom prípade zo spisu nevyplýva, že by žalobca preukázal, že v čase, kedy mala byť pohľadávka
Tatra banky, a.s. voči žalovanému ako dlžníkovi naňho dňa 6.9.2018 postúpená, boli podmienky
postúpenia podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách splnené. Teda žalobca v konaní nepreukázal, že

jeho právny predchodca pred postúpením pohľadávky vyzval žalovaného ako dlžníka na splnenie ich
záväzku (§ 92 ods. 8 zákona o bankách vyžaduje, aby bol žalovaný na splnenie svojho záväzku
zo zmluvy o úvere vyzvaný). Nič na tom nemohlo zmeniť ani predloženie oznámenia o postúpení
pohľadávky zo dňa 13.9.2018 (č.l. 59), vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a výzvy na zaplatenie zo dňa
15.12.2017 (č.l. 27), ani výzva pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 16.11.2017 (č.l. 54), nakoľko najmä

vo vzťahu k výzve nemožno nijako verifikovať jej autenticitu, t.j. že bola vyhotovená, odoslaná a aj
reálne doručená žalovanému, nakoľko bola predložená len kópia bez akéhokoľvek dokladu o odoslaní
a doručení žalovanému.

21. Žalobca teda nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky,

nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie.

22. Podľa odvolacieho súdu je teda nesporné, že žalobca v konaní neuniesol svoju dôkaznú povinnosť
a relevantným spôsobom nepreukázal existenciu a ani doručenie výzvy (keďže § 92 ods. 8 zákona
o bankách vyžaduje, aby bol žalovaný na splnenie svojho záväzku zo zmluvy o úvere vyzvaný) pred

uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok. Žalobca teda nedokázal, že pohľadávka voči žalovaným
bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona o
bankách. V dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné (aj keby
zmluva o postúpení bola účinná, aj keby bolo žalovanému doručené oznámenie postupcu o postúpení
pohľadávky a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred súdom). Keďže

podľa preukázaného, v danom prípade táto zákonná podmienka splnená nebola, žalobca v tomto smere
neuniesol svoje dôkazné bremeno, k postúpeniu pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne, a.s., na žalobcu
došlo v rozpore so zákonom a preto je takýto právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
neplatný.

23. K prípadnej argumentácii, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez
ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky s poukazom
na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo/210/2001, odvolací súd poukazuje na to, že rozpor právneho
úkonu so zákonom zakladá jeho absolútnu neplatnosť, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti
ex offo aj bez toho, aby ju niektorá zo strán namietal (§ 39 Občianskeho zákonníka). Ďalej odvolací

súd dáva do pozornosti, že vzhľadom na charakter daného sporu, ktorého predmetom sú záväzky
zo spotrebiteľského vzťahu, je dôvodná zvýšená miera ingerencie súdu ako orgánu oprava práva zo
spotrebiteľských právnych vzťahov, čo vyplýva okrem iného aj z ust. § 295 CSP, ktoré súdu dáva
možnosť vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie
vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Žalovaný už v podanom odpore

namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, popieral oznámenie postúpenia pohľadávky.
K uvedenému odvolací súd konštatuje, že aj pokiaľ by v konaní žalovaný nepodal žiadne písomné
vyjadrenie k žalobe a nárok žalobcu nepopieral, bolo povinnosťou súdu aj bez toho, aby sa žalovaný
tohto dovolával, prihliadnuť na prípadnú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod brániaci uplatniť alebo
priznať plnenie žalobcovi voči žalovanému, ktorý je v pozícii spotrebiteľa.

24. Námietku žalovaného, že žiadna zo strán sa nemohla vyjadriť k vykonávaným dôkazom, keďže
sa pojednávania nezúčastnila, pričom strany nenavrhli konať v ich neprítomnosti, čím bolo porušené
ústavné právo stranám konania a právo na spravodlivý proces, odvolací súd považuje za nedôvodnú.25. Podľa § 180 CSP, po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie
predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich

neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

26. Ak súd zistí neprítomnosť niektorej z predvolávaných osôb, rozhodne, či sa bude pojednávanie
konať v jej neprítomnosti, teda či je, resp. nie je jej účasť nevyhnutná, a otvorí pojednávanie. Ak by
rozhodol, že pojednávanie sa nebude konať v jej neprítomnosti, odročí pojednávanie (pozri § 183 a § 184

CSP). Ak rozhodne, že jej účasť nie je nevyhnutná, uznesením rozhodne, že sa bude pojednávať v jej
neprítomnosti.Ideouznesenieovedeníkonania,ktoréjelenvyhlásené,nevyhotovujesapísomne(pozri
§ 235 CSP). Výrok takéhoto uznesenia znie napríklad: „Súd bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu.“

27.Podľa§183ods.1CSP,pojednávaniesamôžeodročiťlenzdôležitýchdôvodov.Pojednávaniemôže
byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže

dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali
zastúpiť.

28. Podľa § 183 ods. 2 CSP, strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod
bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky

okolnosti mohla predpokladať.

29.Nováprávnaúpravaodročeniapojednávaniasidalazacieľzredukovaťaplikačnéproblémysúvisiace
s dĺžkou súdnych konaní, a tým prispieť k naplneniu princípu procesnej ekonómie. Predkladateľ
Civilného sporového poriadku uviedol, že odročovanie pojednávaní podľa predchádzajúcej právnej

úpravy predstavovalo jeden z kľúčových problémov slovenského civilného procesu, preto nová právna
úprava sprísňuje podmienky odročovania pojednávaní. Pojednávanie sa môže odročiť len na základe
rozhodnutia súdu, a to bez návrhu strany alebo na návrh strany. V obidvoch prípadoch môže byť
pojednávanie odročené len z dôležitých dôvodov. Súd môže bez návrhu strany odročiť pojednávanie
napríklad pre neprítomnosť predvolaných osôb, ak je ich účasť nevyhnutná, alebo z dôvodu podľa

§ 181 ods. 4 CSP, prípadne ak potrebuje vykonať ďalšie dôkazy (pozri aj § 182 CSP), môže tak
urobiť aj z iných dôvodov na strane súdu (napr. práceneschopnosť konajúceho sudcu). Súd môže
rozhodnúť o odročení pojednávania aj na návrh strany. Tento návrh môže byť stranou podaný pred
pojednávaním alebo aj počas prebiehajúceho pojednávania. Ak je návrh na odročenie pojednávania
podaný pred pojednávaním, pojednávanie môže byť odročené len vtedy, ak sú kumulatívne splnené

dve podmienky. Prvou je, že pre nemožnosť dostaviť sa na pojednávanie sú dané dôležité dôvody,
druhou, kumulatívne splnenou, je to, že nemožno od strany alebo jej zástupcu spravodlivo žiadať, aby sa
na pojednávaní nechali zastúpiť. Návrh strany na odročenie pojednávania musí obsahovať všeobecné
náležitosti podania uvedené v ustanovení § 127 ods. 1 a 2 CSP, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky tohto konania, ako aj osobitné

náležitosti vyžadované v ustanovení § 183 CSP, t.j. dôvod odročenia a telefónne číslo alebo elektronickú
adresu, na ktorých ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.
Návrh môže byť urobený písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Ak je návrh
urobenývelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitnéhopredpisu,niejepotrebnéhododatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizovaný podľa osobitného predpisu, keďže

nejde o podanie vo veci samej (pozri § 125 ods. 2 CSP). Návrh musí byť súdu oznámený bezodkladne po
tom, čo sa strana o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti
mohla predpokladať. Súd môže zvážiť prípadnú aplikáciu § 128 CSP v prípade, ak ide o neúplné alebo
nezrozumiteľné podanie.

30. Podľa § 204 CSP dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej
obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina
alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

31. Dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta. Oznámenie obsahu listiny sa

uskutočňuje v prípade, ak by obsiahlosť údajov zachytených v listine vyžadovala neprimerane dlhý čas
na vykonanie dôkazu prečítaním listiny, resp. ak to vo vzťahu k dokazovaným skutočnostiam postačuje.32. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 3.3.2020 bol žalovanému doručený platobný rozkaz spolu so
žalobou a prílohami k nej predloženými žalobcom. Dňa 12.3.2020 doručil žalovaný vo veci odpor
(doručený žalobcovi na vyjadrenie dňa 14.5.2020), ku ktorému sa vyjadril žalobca podaním na č.l. 75

spolu s prílohami (doručené žalovanému na vyjadrenie dňa 10.6.2020). Podaním na č.l. 128 zo dňa
24.6.2020 sa žalovaný vyjadril k podaniu žalobcu na č.l. 75. Predvolanie na termín pojednávania dňa
12.11.2020 (vrátane poučenia) bolo žalovanému doručené dňa 14.7.2020 (doručenka č.l. 140). Na č.l.
142 je založené podanie žalobcu, ktoré bolo doručené žalovanému vrátane príloh k nemu (doručenka
na č.l. 141). Úpravou sudcu okresného súdu zo dňa 9.11.2020 (na č.l. 157) bolo pojednávanie dňa

12.11.2020 zrušené na neurčito z dôvodu súvisiaceho s ochranou verejného zdravia a zamedzenia
šírenia ochorenia vírusovej respiračnej infekcie (COVID-19). Predvolanie na termín pojednávania dňa
6.4.2010 bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 18.11.2020 (č.l. 162) a žalovanému dňa
30.11.2020 (č.l. 163) podľa § 111 ods. 3 CSP. Právny zástupca žalobcu e-mailom zo dňa 6.4.2021
ospravedlnil neúčasť na pojednávaní dňa 6.4.2021 a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti.
Pojednávanie dňa 6.4.2021 sa uskutočnilo bez prítomnosti strán sporu, keď okresný súd pojednával v

ich neprítomnosti a vo veci vydal rozsudok (zápisnica o pojednávaní dňa 6.4.2021, č.l. 165).

33. S poukazom na uvedené v odseku 32 odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval
správne, ak dňa 6.4.2021 pojednával v neprítomnosti strán, ktoré mali doručenie predvolania na termín
pojednávania vykázané, keď právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a

súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti a žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil
a ani nežiadal o odročenie pojednávania. Prvoinštančnému súdu nebránilo vo veci aj vydať rozsudok,
keďže listinné dôkazy predložené v konaní žalobcom boli žalovanému doručené, strany v konaní podali
písomné vyjadrenia, ktoré boli následne doručené protistrane na vyjadrenie.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené závery o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bolo dôvodné
jeho žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
vyhovujúcej časti vo výroku I. s použitím § 388 CSP zmeniť a žalobu zamietnuť.

35. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania

(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

36. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie, ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,
ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

39. Žalovaný bol v prvoinštančnom ako aj v odvolacom konaní v celom rozsahu procesne úspešný,
keďže odvolací súd žalobu zamietol, preto mu fakticky ako plne úspešnému žalovanému vznikol nárok
na náhradu trov prvoištančného a odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1

CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť
odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. Z obsahu spisu vyplýva, že v
danom prípade si žalovaný náhradu trov konania neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani
žiadne trovy v prvoinštančnom ani odvolacom konaní nevznikli.40.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu

jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

41. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona
(analogialegisalebojuris).OdvolacísúdpretospoužitímZákladnýchprincípovčl.4ods.2CSPaplikoval
na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade

trov žalobcu rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal
pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu
spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú
ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
nepriznáva. Rozhodnutie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní
nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania,

za situácie, keď žalobcovi žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v
rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

42. S ohľadom na uvedené odvolací súd žalovanému nárok voči žalobcovi na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania nepriznal.

43. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).