Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 30, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/179/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717207738
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5717207738.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej

a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobkyne:
G. C., rod. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XX, zastúpenej splnomocneným zástupcom AK JUDr.
Repáň a partneri, s. r. o., so sídlom M. R. Štefánika 25, Martin, IČO: 50 711 776, proti žalovanému:
N. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXX, zastúpenému splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Gabrielou
Kľačanovou, advokátkou so sídlom A. R. XX, N., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 5C/19/2017-258 zo dňa 03. júla 2019,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 5C/19/2017-258 zo dňa 03. 07. 2019 žalobu žalobkyne zamietol a
žalovanémupriznalvočižalobkyninároknanáhraduúčelnevynaloženýchtrovkonaniavrozsahu100%.
V odôvodnení konštatoval, že žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 04. 05. 2017 domáhala určenia, že je
podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu a pozemkov v k. ú. L., okres N., vedených na LV č. XX, a
to KN-C parcely č. 201, 202 a rodinného domu súpisné číslo XX, postaveného na parcele KN-C č. 201

v podiele 1-iny, ktorý podiel darovacou zmluvou zo dňa 05. 11. 2003 darovala žalovanému. V darovacej
zmluve v článku V. v treťom odseku prevzal žalovaný ako obdarovaný záväzok, podľa ktorého jej mal
poskytnúť primerané doživotné bezodplatné zaopatrenie, v prípade potreby zabezpečiť stravovanie v
nemocnici a v starobe lekársku a osobitnú starostlivosť a po smrti vystrojiť slušný pohreb. Tento záväzok
si žalovaný neplnil a správal sa k nej v hrubom rozpore s dobrými mravmi, a to od decembra 2013. Po
prepustení z nemocnice, kde bola hospitalizovaná dňa 09. 04. 2013, jej ako matke neposkytol žiadnu
pomoc ani starostlivosť a dal podnet na trestné konanie pre podozrenie zo spáchania zločinu úverového

podvodu podľa § 222 ods. 1, 3 písm. a) Trestného zákona, zo spáchania ktorého bola podozrivá ona,
čo sa nakoniec nepreukázalo. Vzhľadom na uvedené vyzvala žalovaného podľa § 630 Občianskeho
zákonníka na vrátenie daru.
Žalovaný považoval žalobu v celom rozsahu za neopodstatnenú a žiadal ju zamietnuť.
Súd mal v konaní z darovacej zmluvy zo dňa 05. 11. 2003 preukázané, že žalobkyňa ako podielová
spoluvlastníčka nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. L. na LV č. XX v podiele 1-ice darovala svoj
spoluvlastnícky podiel svojim synom N. C. a N. C., každému po 1-ine. Žalobkyňa sa domáhala určenia

vlastníckeho práva na základe toho, že uplatnila vrátenie daru voči žalovanému. Dôvod vrátenia daru
vymedzila tým, že žalovaný si neplnil povinnosti vyplývajúce z darovacej zmluvy a nestaral sa o ňu ako
o matku, ktorá mu darovala spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti a ďalším dôvodom bolo podaniepodnetu na začatie trestného stíhania, kedy ju obvinil zo sfalšovania podpisu na úverovej zmluve s I.
C. C..
Súd vo veci rozhodol aplikujúc ust. § 630 Občianskeho zákonníka a žalobu žalobkyne zamietol,

keď dôvody uvedené žalobkyňou nepovažoval za dôvody, ktoré by odôvodňovali rozhodnúť o vrátení
daru žalovaným žalobkyni. Súd nemal v konaní preukázané, že by žalobkyňa bola odkázaná na
konkrétnu pomoc žalovaného. Žalovaný nežije v spoločnej domácnosti, resp. v spoločnom rodinnom
dome so žalobkyňou od roku 2014, kedy sa odsťahoval z domu so svojou manželkou a synom pre
nezhody, ktoré v rodine nastali. Pokiaľ išlo o starostlivosť o žalobkyňu zo strany žalovaného, súd

nemal preukázané, že by žalobkyňa vyžadovala nevyhnutnú starostlivosť, pokiaľ išlo o zabezpečenie jej
bývania, starostlivosti bežnej alebo zdravotnej. Taktiež nemal preukázané, že by žalobkyňa požiadala
žalovaného o poskytnutie starostlivosti, ak by jej tento nárok vyplynul z uzavretej darovacej zmluvy.
Žalobkyňa nerušene užíva nehnuteľnosť, ktorá je v spoluvlastníctve žalovaného bez úhrady za bývanie
tak, ako jej to vyplýva z darovacej zmluvy - právo doživotného bezodplatného užívania prevádzaných
nehnuteľností.

Pokiaľ išlo o trestné konanie, na ktoré poukázala žalobkyňa ako dôvod pre vrátenie daru, súd
mal preukázané, že dňa 18. 03. 2015 bolo právnou zástupkyňou žalovaného podané oznámenie o
skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu. Vec sa týkala zmluvy
uzavretej s I. C. C. č. 2440644 4 07 zo dňa 28. 03. 2012, kedy žalovaný tvrdil, že takúto zmluvu
nepodpísal. V uvedenom oznámení žiadnym spôsobom nebola ako podozrivá zo spáchania trestnej

činnosti uvedená matka žalovaného. V konaní, ktoré bolo na základe žaloby podanej I. C. C. voči
žalovanému ako ručiteľovi na úverovej zmluve mal súd zároveň preukázané, že na tejto úverovej zmluve
nie je podpis žalovaného.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalovanému, ktorý
bol v konaní úspešný, priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e), f), h) C. s. p. odvolanie,
ktorým sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Žalobkyňa nepovažovala záver súdu, že v správaní sa žalovaného voči nej nie sú dané dôvody hrubého
porušenia dobrých mravov odôvodňujúce aplikáciu ust. § 630 Občianskeho zákonníka, za správny.

Zotrvala na názore prezentovanom v žalobe o neprípustnosti správania sa žalovaného, ktoré bolo v
hrubom rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný obdržal od nej dar, pri ktorom sa zaviazal k osobnému
záväzku poskytovať jej pomoc v chorobe a starobe. Skutočnosť že je starou osobu nie je možné
spochybniť, rovnako nie je možné spochybniť jej pomoc pri podnikaní žalovaného a financovaní vecí
potrebných pre domácnosť spôsobom brania úverov za asistencie žalovaného a jeho brata. Tento

spôsob trval až do roku 2014 a boli tak nadobudnuté aj veci, ktoré si syn zo spoločnej domácnosti zobral.
Tieto skutočnosti neboli pre súd podstatné. Žalovaný až do času uzavretia manželstva participoval na
všetkých úveroch a tiež sa podieľal na ich splácaní, čím potvrdzoval svoj súhlas s ich zobratím. Je preto
podľa nej nepochopiteľné stanovisko súdu, že žalovaným realizovaný postoj, ktorý sa odmietol naďalej
podieľať na úhrade úverov, nedosahuje intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov. V rozsudku nie

je možné nájsť vysvetlenie a logické úvahy, ktoré k takémuto záveru súd viedli. Ak súd operuje so
starostlivosťou iba vo vzťahu k pomoci v chorobe a starobe, takto zúžený výklad je podľa žalobkyne
nesprávny.
Súd intenzitu posúdil ako nedostatočnú na naplnenie ust. § 630 Občianskeho zákonníka, opomenul
však vyhodnotiť, že pomoc je potrebná v každej chúlostivej situácii a splácanie úverov v takej výške a

u osoby v takom veku nie je možné hodnotiť inak ako nezodpovedné a hrubo porušujúce dobré mravy,
tiež za neposkytnutie potrebnej pomoci. O zobratí úverov mali obe strany vedomosť a na ich splácaní sa
mali podieľať až do ich úplného splatenia. Ani odstúpenie od tejto dohody nepovažoval súd za zreteľa
hodnú skutočnosť pre posúdenie správania sa žalovaného v rozpore s dobrými mravmi. Ak sa strana
žalovaného snažila poukázať na zúženie problému iba na neposkytnutie pomoci v chorobe a starobe,

tak počas celého konania bol vznášaný apel z jej strany aj na neposkytnutie pomoci v rovine nesplácanie
zobratých úverov. Nie je možné pri rozhodnutí opomenúť túto skutočnosť, keď ust. § 630 Občianskeho
zákonníka má na zreteli všeobecnú starostlivosť, aj bez podpísania osobného záväzku vymedzeného
v darovacej zmluve a stav absolútnej ignorácie jej ako matky, ktorá zabezpečovala prospech pre svoje
deti, pri postoji, ktorý bol v konaní preukázaný, nie je možné hodnotiť inak ako hrubé porušenie dobrých

mravov.
Dobrémravybolipodľažalobkyneporušenénielenvovzťahuknej,aleajvovzťahukbratovižalovaného,
kedy boli všetci dohodnutí, že úvery budú splácať spoločne, avšak žalovaný túto dohodu dodržiaval len
do uzavretia manželstva.Žalobkyňa nesúhlasila ani s posúdením konania žalovaného v súvislosti s trestným stíhaním, v rámci
ktorého ju žalovaný označil ako možného páchateľa podvodu. Neobstojí podľa nej vysvetlenie, že
trestné oznámenie podával na neznámeho páchateľa, keď žalovaný o snahe zobrať úver vedel, dokonca

zabezpečoval potvrdenie o príjme a výpoveďou starostu bol usvedčený, že sa v daný deň nachádzal
na obecnom úrade a že podpis na listinu vlastnoručne urobil žalovaný. Súd svedeckú výpoveď starostu
nevyhodnotil a túto skutočnosť nezdôvodnil. Prítomnosť na úrade by mohla potvrdiť aj pracovníčka
obecného úradu, týmto smerom súd dokazovanie zamietol. Súd odmietol vykonať tieto dôkazy, i keď sa
javia ako potrebné a mohli priniesť iné hodnotenie veci. Súd vychádzal zo znaleckého posudku, v ktorom

bolo konštatované, že podpis na úverovej zmluve nie je žalovaného, malo sa však vykonať skúmanie
viacerých podpisov na žalovaným realizovaných listinách, súd tento smer dokazovania opäť neumožnil.
Nevykonal navrhované dokazovanie a poškodil ju na jej právach. Súd sa nechcel zapodievať otázkou
možnej zmeny písma žalovaného a neurobil nič na preverenie spisového materiálu k poskytnutiu úveru
z I. C. C.. Rozsudok preto považuje za predčasný, na podklade nedostatočne zisteného skutkového
stavu, z ktorého dôvodu je nezákonný.

Žalobkyňa napokon poprela tvrdenie, že priznala, že podpis žalovaného napodobnila, ktoré tvrdenie si
súd osvojil. Konštatovala, že šetrenie v tejto veci robili kamaráti žalovaného, ktorým nikdy takéto tvrdenie
neuviedla. Žalovaný robil elektriku na dome jedného z nich, preto má podozrenie, že jej vyjadrenie je
nesprávne zachytené a nezodpovedá skutočnosti. Tento stav tvrdení sa skúma vo vedenom trestnom
stíhaní. Nikde nie je listina, na ktorej by bolo toto tvrdenie odobrené jej podpisom. Odôvodnenie rozsudku

týmto argumentom je preto neopodstatnené a nepravdivé.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Poukázal na dôvody, ktoré boli uvedené v žalobe - neposkytnutie pomoci a starostlivosti po prepustení
žalobkyne z Univerzitnej nemocnice Martin dňa 09. 04. 2013 a podanie trestného oznámenia pre

podozrenie zo spáchania zločinu úverového podvodu a prečinu zneužívania právomoci verejného
činiteľa, zo spáchania, ktorých bola podozrivá žalobkyňa a na skutočnosť, že v priebehu konania
žalobkyňa svoju žalobu nezmenila. Súd preto mohol posudzovať len tieto dva dôvody a nie ďalšie
dôvody, ktoré žalobkyňa s právnym zástupcom uvádzali neskôr.
Pokiaľ ide o podané trestné oznámenie, toto nepredstavuje konanie hrubo porušujúce dobré mravy, i

keď sa opodstatnenosť podnetu na trestné stíhanie nepreukáže. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 53/2006.
Ďalší dôvod - neposkytnutie pomoci a starostlivosti po prepustení z nemocnice je podľa žalovaného
vymyslený. Uviedol, že v darovacej zmluve sa zaviazal poskytovať žalobkyni primerané doživotné
bezodplatné zaopatrovanie, najmä v prípade potreby poskytovať jej stravovanie, v nemoci a v starobe

jej zabezpečiť lekársku i osobnú starostlivosť a po smrti jej vystrojiť slušný pohreb. V súčasnej dobe sa
však žalobkyňa nenachádza v takom osobnom a zdravotnom rozpoložení, že by intenzívnu starostlivosť
potrebovala a doposiaľ sa od neho ani potreby zaopatrovania nedomáhala. To, že bez rozmyslu a
náležitej opatrnosti žalobkyňa vstupovala do záväzkových vzťahov a brala si pôžičky, o ktorých musela
vopred vedieť, že ich nemá z čoho vrátiť, nemôže ísť na jeho ujmu. On má tri pôžičky, ktoré riadne

spláca, o žiadnych ďalších záväzkoch, v ktorých by mal figurovať, nemá vedomosť.
Poukázal tiež na to, že žalobkyňa dňa 06. 08. 2014 v konaní č. ORPZ-MT-PKP5-597-002/2014 výslovne
potvrdila pred orgánmi činnými v trestnom konaní, že žiadala o poskytnutie úveru, pričom na úverovej
zmluve ho bez jeho vedomia uviedla ako ručiteľa a zabezpečila jeho overený podpis bez jeho vedomia
na Obecnom úrade v L.. Tiež poukázal na to, že súdna znalkyňa v znaleckom posudku zo dňa 07. 05.

2018 dospela k záveru, že podpis ručiteľa nie je jeho pravým podpisom, čo bolo predmetom skúmania
vo veci Okresného súdu Martin sp. zn. 5Csp/53/2017.

4. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovaného nereagovala.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie žalobkyne bolo podané včas,
oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a
contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených
v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne

správny potvrdil.

6. Odvolací súd, po oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutého rozsudku, odvolania žalobkyne
a vyjadrenia žalovaného konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie v prejednávanej veci vdostatočnom rozsahu, spôsobom zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania, na základe
vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne
právne posúdil. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku riadne zaoberal

všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie z hľadiska
právneho posúdenia veci podstatné, z jeho odôvodnenia sú zrejmé i úvahy, ktoré súd viedli k zamietnutiu
žaloby, a teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 C. s. p. Odvolací
súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne
odkazuje.

7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k posúdeniu
správania sa žalovaného, ktoré podľa žalobkyne odôvodňovalo postup podľa § 630 Občianskeho
zákonníka, ktoré však ani podľa odvolacieho súdu nedosahuje charakteristiku hrubého porušenia
dobrých mravov.

8. Žalobkyňa hrubé porušenie dobrých mravov, a teda dôvod pre vrátenie daru, videla v neposkytovaní
jej pomoci a starostlivosti zo strany žalovaného ako syna a v skutočnosti, že sa na základe podnetu
žalovaného voči nej viedlo trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania zločinu úverového podvodu.

9. V zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak obdarovaný

hrubo porušuje dobré mravy, a to správaním sa voči darcovi alebo členom jeho rodiny. Pre
naplnenie podmienok ust. § 630 Občianskeho zákonníka nepostačuje prostý, obyčajný rozpor konania
obdarovaného s dobrými mravmi, ale toto konanie musí mať povahu „hrubého“ rozporu s dobrými
mravmi. Občiansky zákonník bližšie nešpecifikuje dobré mravy, ani neuvádza čo sa považuje za hrubé
porušenie dobrých mravov. Teória a súdna prax zhodne považujú za dobré mravy pravidlá správania

sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového
poriadku (viď napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011). Hrubým
porušením možno rozumieť porušenie značnej intenzity alebo porušovanie sústavné, a to či už fyzickým
násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod.

10. Rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky v minulosti jasne a zrozumiteľne vyjadril názor, že
predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného
alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti
konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov (3Cdo 191/1996). Pri
posudzovaní konkrétneho správania sa treba vychádzať z toho, či ide o porušenie dosahujúce značnú

intenzitu alebo ide o porušovanie sústavné, ktoré svojím trvaním, priebehom, váhou a pôsobením
nadobudlo povahu hrubého porušenia. Toto negatívne správanie musí sa prejavovať objektívne,
nepostačuje iba subjektívny pocit a úsudok darcu.

11. Vychádzajúc z uvedeného, vyhodnotiac okolnosti prejednávanej veci, sa odvolací súd stotožnil so

záverom súdu prvej inštancie o nenaplnení podmienok pre vrátenie daru v zmysle § 630 Občianskeho
zákonníka z dôvodov vymedzených žalobkyňou.

12. V súvislosti s dôvodom spočívajúcim v neposkytnutí starostlivosti žalobkyni zo strany žalovaného
nemal súd prvej inštancie preukázané, že by žalobkyňa bola na poskytovanie starostlivosti zo strany

inej osoby odkázaná. Svoje závery v tomto smere súd prvej inštancie náležite uviedol v bode 15.
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré závery odvolací súd považuje za správne a v celom
rozsahu na tieto závery odkazuje.

13. Odvolací súd nesúhlasí s názorom žalobkyne, že pod neposkytnutím starostlivosti, či potrebnej

pomoci, dosahujúcim povahu hrubého porušenia dobrých mravov je potrebné chápať i nepodieľanie sa
na splácaní úverov darcu, keď v konaní nebolo preukázané, že by sa žalobkyňa úverovo zadlžovala
pod tlakom žalovaného. V nadväznosti na uvedené odvolací súd k argumentácii žalobkyne ohľadne
neposkytnutia pomoci pri splácaní úverov zároveň dodáva, že žalobkyňa ako dôvod pre vrátenie daru
uviedla neposkytovanie starostlivosti zo strany žalovaného a podanie trestného oznámenia, na základe

ktorého sa voči nej vedie trestné stíhanie, nie i nepodieľanie sa na splácaní jej úverov. Je potrebné
si uvedomiť, že vzhľadom na účinky, ktoré právny úkon smerujúci k vráteniu daru zakladá, je k jeho
platnosti z hľadiska jeho určitosti nevyhnutné, aby v ňom darca celkom zreteľne a jednoznačne uviedol
tie konkrétne skutočnosti, v ktorých vidí hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným voči nemu alebočlenom jeho rodiny. Práve skutkové okolnosti uvedené darcom vo výzve alebo v žalobe sú predmetom
dokazovania a tiež posudzovania z hľadiska, či došlo k naplneniu predpokladov, za ktorých sa darca
môže domáhať vrátenia daru. Nepodieľanie sa žalovaného na úhrade úverov žalobkyne preto nebolo

pre rozhodnutie súdu v danom prípade relevantné, napriek tomu sa súd prvej inštancie vysporiadal i s
touto skutočnosťou, pričom jeho závery v tomto smere sú logické a správne.

14. Ako správny odvolací súd vyhodnotil i záver súdu prvej inštancie, že dôvodom pre vrátenie daru nie
je ani trestné konanie pre skutok, zo spáchania ktorého je podozrivá žalobkyňa, ktoré začalo na základe

trestného oznámenia zo strany žalovaného (bod 15. odôvodnenia napadnutého rozsudku).

15.VychádzajúczrozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliyksp.zn.3Cdo53/2006(R56/2010)
nemožno za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka
považovať podanie neopodstatneného podnetu na začatie trestného stíhania darcu, keď v čase podania
podnetu zo strany žalovaného ako obdarovaného existovali dôvodné pochybnosti svedčiace porušeniu

jeho práv, ochrany ktorých sa domáhal. Uvedené vyplýva zo znaleckého posudku podaného v konaní
vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 5Csp/53/2017, v zmysle ktorého podpis žalovaného ako
ručiteľa na zmluve nie je podpisom žalovaného (viď bod 8. a 14. odôvodnenia napadnutého rozsudku)
i z úradného záznamu o podaní informácie podľa § 17a zákona č. 171/1993 Z. z. vo veci č. ORPZ-
MT-OKP5-597-002/2014 zo dňa 06. 08. 2014, podľa ktorého žalobkyňa uviedla, že bez vedomia syna

uzatvorila zmluvu s I. C. C., kde žalovaného uviedla ako ručiteľa. Žalobkyňa uvedené v odvolaní síce
rozporovala, namietajúc, že šetrenie v tejto veci robili kamaráti žalovaného, ktorým takéto skutočnosti
neuviedla, na úradnom zázname je však uvedený i podpis žalovanej ako osoby, ktorá informáciu podala.

16. Ako nedôvodnú napokon odvolací súd vyhodnotil i námietku žalobkyne vo vzťahu k zamietnutiu jej

návrhu na doplnenie dokazovania. Civilný sporový poriadok ukladá stranám konania povinnosť označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd však nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania
a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a
záver o tom, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 185 ods.
1 C. s. p.), nie strán konania. Nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom (stranou) nie je postupom,

ktorým by súd odňal účastníkovi (strane) možnosť konať pred súdom (viď aj rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 262/2009, 3Cdo 50/2008, či R 37/1993). Rovnako Ústavný
súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 64/97 konštatoval, že do obsahu základného práva
na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom, ktoré účastník (strana) konania pred všeobecným
súdom navrhol, nepatrí povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pretože princíp voľného

hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci sudcovi
a súdu umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú. V
prípade, že súd odmietne vykonať určitý stranou konania navrhovaný dôkaz, je však jeho zákonnou
povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy (§ 220 ods.
2 C. s. p.).

17. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 03. 07. 2019 návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania
výsluchom svedka K. V. zamietol, pričom svoj postup a úvahy v tomto smere riadne odôvodnil aj v
odôvodnení napadnutého rozsudku (bod 14. odôvodnenia). Odvolací súd sa s uvedeným rozhodnutím,
ako aj jeho dôvodmi stotožňuje.

18. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov odvolací súd rozsudok okresného súdu, vrátane výroku o
trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním, keď súd prvej inštancie pri rozhodovaní o
trovách konania zároveň správne aplikoval ust. § 255 ods. 1 C. s. p., ako vecne správny potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, a to v celom rozsahu, preto
mu súd voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)