Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 3, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/31/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114212319
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8114212319.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: V.. R. K.-C., N.. XX.XX.XXXX, A.
V. XXXX/XX, XXX XX W., proti žalovanému: Q.. R. R., A. F. X, XXX XX M. Š., P. N. F. P. K. B. B.F. S. XX,
XXX XX W., o zaplatenie 450.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu voči rozsudku Okresného
súdu Prešov, č. k. 16C/180/2014-136 zo dňa 14.12.2018 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozsudok a konanie zastavuje.

II. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol cit.:

„I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, s tým, že o ich výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci.“

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovi navyše nevznikla žiadna škoda,

pretože nehnuteľnosť získal do svojho vlastníctva len vďaka peniazom od J.. Q. W. a táto mu ostala v
jeho vlastníctve. Chýba tak jeden z predpokladov zodpovednosti, a to vznik a existencia škody.

3. Voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca, pričom podľa jeho názoru v danej
veci bolo potrebné skúmať tú skutočnosť, že nehnuteľnosť až do doby podania predmetnej žaloby zo
dňa 19.06.2006 bola vedená na katastri bez ťarchy, teda mohol s ňou voľne disponovať. Taktiež nie

je pravdou, že je vlastníkom nehnuteľnosti, tak ako to uvádza súd v zápisnici o pojednávaní, keďže
na jeho majetok bol vyhlásený konkurz Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 1K/58/2012. Mal za to,
že žalovaný Q.. R. R. porušil dôležitú povinnosť, ktorá mu vyplývala zo zákona o advokácii tým, že
nerešpektoval pokyn klienta na podanie dovolania a klienta náležitým spôsobom nepoučil o podávaní
mimoriadnych opravných prostriedkov na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prípadne sťažnosti na
Ústavný súd Slovenskej republiky. Pri vzniku tejto škody je podstatné, že konanie advokáta je tou

skutočnosťou, bez ktorej by nedošlo ku škodlivému následku, ktorá samostatne spôsobila príčinu a vznik
škody vo výške 450.000,- eur. Z tohto dôvodu žalobca žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

4. V priebehu odvolacieho konania bolo zistené, že na majetok žalobcu bol vyhlásený konkurz, a to na
základe uznesenia Okresného súdu Prešov zverejneného v Obchodnom vestníku č. 49/2013 zo dňa

11.03.2013, teda možno konštatovať, že na majetok žalobcu bol vyhlásený konkurz deň nasledujúci, a
to v deň pripadajúci na dátum 12.03.2013. Následne na základe telefonického rozhovoru, o ktorom bolspísanýúradnýzáznambolodňa27.10.2020odvolacímsúdomzistenéodsúdnejtajomníčkyOkresného
súdu Prešov pani R., že predmetný konkurz je naďalej vyhlásený a nie je zrušený.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k
záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.

6. Podľa ust. § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

7. Procesná teória i súdna prax bezo zvyšku akceptujú ako osobitný druh procesných podmienok

tzv. negatívne procesné podmienky, ktorých osobitosť spočíva v tom, že na rozdiel od procesných
podmienok na strane súdu, na strane strán konania, či vecných procesných podmienok nesmú byť dané,
aby súd mohol vo veci konať a vec prejednať a rozhodnúť.

8. Podľa ust. § 47 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii súdne a iné konania, ktoré sa týkajú

majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na
návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu
príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.

9. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak

neboli splnené procesné podmienky.

10. Odvolací súd vo vzťahu k procesnému inštitútu zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) vo
všeobecnosti uvádza, že ide o procesný nástroj určený výlučne pre dlžníka, ktorý možno za podmienok
ustanovených v zákone o konkurze a reštrukturalizácií dosiahnuť nevymáhateľnosť rozhodujúcej

množiny pohľadávok v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka, pričom v
predmetnom konaní sa nerozlišuje medzi fyzickou osobou, podnikateľom a nepodnikateľom. Oddlžiť
sa možno dvoma spôsobmi, a to konkurzom podľa štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii
alebo splátkovým kalendárom. Súčasný odvolací súd k procesnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu
zvýrazňuje, že na rozdiel od likvidačného konkurzu súdne konania, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky,

ktoré sa uspokojujú v oddlžovacom konkurze (§ 166 zákona o konkurze) a pohľadávky, ktoré sú v tomto
konkurze vylúčené z uspokojeniami sú nevymáhateľné (§ 166b zákona o konkurze) sa neprerušujú,
ale súd je povinný tieto konania bez zbytočného odkladu zastaviť (§ 167e zákona o konkurze a
reštrukturalizácii).

11. Súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, ktorý patrí úpadcovi sa
môžu po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu. Napríklad správca bude podávať návrhy na
začatie konaní, v ktorých bude vymáhať pohľadávky úpadcu voči jeho dlžníkom, na odporovateľnosť
alebo neplatnosť právnych úkonov a podobne. Voči správcovi, ktorý bude v sporovom konaní na strane
odporcu je možné podať návrh na začatie konania len vtedy, ak to umožňuje tento zákon (napríklad

o určenie pohľadávok, o vylúčenie majetku zo súpisu). Rovnako možno začať konanie aj z podnetu
príslušného orgánu, ak to vyplýva z procesného alebo iného predpisu. Účastníkom konania je namiesto
úpadcu správca. Uvedené platí v zmysle ust. § 47 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácií. Čo
sa týka negatívnych procesných podmienok, môže byť nedostatok procesnej podmienky zjavný, teda
odvolací súd môže o tejto skutočnosti rozhodnúť aj bez samotnej odvolacej námietky. V závislosti

od povahy jednotlivých procesných podmienok prichádza do úvahy zrušenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie a v prípade, že odvolací súd konštatuje nedostatok procesnej subjektivity v zmysle ust. § 61
Civilného sporového poriadku u niektorej sporovej strany v čase začatia konania (čo platí aj pre daný
prípad) odvolací súd je povinný zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaviť.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že žaloba vo veci samej bola žalobcom podaná dňa 29.04.2014. Zároveň
zo súdneho spisu je zrejmé, že konkurz na majetok žalobcu bol vyhlásený Okresným súdom Prešov
pod sp. zn. 1K/58/2012 dňa 12.03.2013 na základe zverejnenia tohto uznesenia v Obchodnom vestníku
č. 49/2013, teda k vyhláseniu konkurzu na majetok žalobcu došlo pred podaním samotnej žaloby nasúd prvej inštancie. Z tohto dôvodu bol aktívne vecne legitimovaným na podanie predmetnej žaloby
iba správca konkurznej podstaty, ktorý môže podávať návrhy na začatie konaní, v ktorých by došlo
k vymáhaniu pohľadávok úpadcu voči jeho dlžníkom. Aj v danom prípade predmetom žaloby bola

pohľadávka úpadcu voči žalovanému, ktorá by v prípade úspechu v konaní následne mohla patriť do
konkurznej podstaty konkurzu vyhláseného na majetok žalobcu, teda úpadcu.

13. Možno teda konštatovať, že v danom prípade existuje v konaní negatívna procesná podmienka,
pre ktorú v konaní nie je možné pokračovať a zároveň vo veci samej nemalo byť súdom prvej

inštancie rozhodnuté rozsudkom o predmete konania. Z vyššie uvedených dôvodov odvolaciemu súdu
nezostávalo nič iné iba rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a následne konanie aj zastaviť, keďže na
majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz, čo vyvoláva následok s tým spojený, a to nutnosť zastavenia
predmetného súdneho konania.

14. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a)

CSP zrušil a konanie s poukazom na ust. § 61 Civilného sporového poriadku (nedostatok procesnej
subjektivity žalobcu) zastavil.

15. Odvolací súd je toho názoru, že žiadnej zo strán sporu nemožno pričítať procesné zavinenie na

zastavení konania, preto žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Zároveň
odvolací súd zohľadnil skutočnosť, že v zmysle ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácií za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje aj príslušenstvo
pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni. Na nevymáhateľnosť
pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť

na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná ako keby na neho hľadel, keby
rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky. Z uvedených dôvodov (ust. § 257 ods. 1 CSP
a nasl.) odvolací súd stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).