Rozsudok – Majetok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 29, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 0T/55/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1421010147
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Grendárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2021:1421010147.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudkyňou JUDr. Jany Grendárovej, na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 29.septembra 2021 Bratislave

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

obžalovaný S. Š. N. G. Q. Č. P. Č. : nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom C.,
C. Č.. XXXX/X

u z n á v a s a z a v i n n é h o , že

dňa 11.júna 2021 o 15:00 hod. v predajni Tesco v Nákupnom centre Galéria Bratislava Lamač, na
Lamačskej ceste 1C, Bratislava, odcudzil z predajnej plochy jeden kus pivo 1,5l Corgoň 10° v hodnote
1,19 Euro, dva kusy alkoholického nápoja Captain morgan 0,7l v hodnote 2 x 11,99 Euro a to tak,
že uvedený tovar vybral z predajných regálov, prešiel s ním k samoobslužným pokladniam, kde si

nablokoval a zaplatil len iný, lacnejší tovar, ktorý si v skutočnosti z predajne nezobral a potom vyšiel z
priestoru samoobslužných pokladní mimo priestorov predajne Tesco, kde bol zastavený a kontrolovaný
zamestnancom strážnej služby, čím spôsobil poškodenej spoločnosti TESCO STORES SR, a.s. so
sídlom Cesta na Senec č. 2, IČO: 31 321 828 škodu krádežou vo výške 25,17 Euro,
a konal tak napriek tomu, že policajtom Obvodného oddelenia Policajného zboru Karlova Ves mu bola
dňa10.februára2021uloženávblokovomkonanípokutavovýške20,--Euro zapriestupokprotimajetku
podľa § 50 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil
drobnou krádežou, pričom bol vydaný blok číslo 0103301

-2- 0T/55/2021
a konal tak navyše aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V, sp.zn.
0T/29/21 zo dňa 09.marca 2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.marca 2021, bol uznaný za
vinného zo spáchania trestného činu - prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Trestného zákona,
za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere štyri mesiace s podmienečným odkladom jeho
výkonu na skúšobnú dobu v trvaní osemnásť mesiacov.

T e d a

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich
dvanástich mesiacoch postihnutý a spáchal uvedený čin, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich
dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený

č í m s p á c h a l

- trestný čin - prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona a za to sao d s u d z u j e :

Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. l/, § 54
Trestného zákona na trest povinnej práce vo výmere 150 (stopäťdesiat) hodín.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítal a oboznámil
ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom
súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.

Po tom, čo na hlavnom pojednávaní bola prednesená obžaloba, obžalovaný bol poučený o svojich
právach a umožnené mu bolo urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej
Tr. por.). Tento urobil vyhlásenie podľa ustanovenia § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že je vinný zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku, súd
následne postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por.
Samosudkyňa formou otázok zistila, že obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal „áno“.

-3- 0T/55/2021

Po súhlasnom stanovisku i prokurátora súd rozhodol podľa § 257 ods.
7, 8 Tr. por. a to, že vyhlásenie obžalovaného, že je vinný prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu viny
už nevykonal a vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Pri právnom hodnotení dospel súd dokazovaním k záveru, že obžalovaný konaním naplnil zákonné
znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona
(ďalej Tr. zák.).

Obžalovaný si prisvojil si cudziu vec (jeden kus pivo 1,5 litra Corgoň 10 stupňové, dva kusy

alkoholického nápoja Captain morgan) tým, že sa jej zmocnil spôsobom, že predmetný tovar vybral
z predajných regálov - prešiel s ním ku samoobslužným pokladniam. Tu si nablokoval a zaplatil len
za iný tovar (ktorý mal spoločne s predmetnými vecami) a následne z predmetných samoobslužných
pokladní odišiel mimo priestorov predajne TESCO. Tu bol zastavený a kontrolovaný zamestnancom
strážnej služby. Išlo tak pre neho o cudzie veci, ktoré mu nepatrili a tieto si prisvojil (§ 130 ods. 4 Tr.zák.)-

t.j. odňal vec z dispozície vlastníka, ktorý bol ňou oprávnený nakladať bez jeho súhlasu a s úmyslom
s ňou nakladať ako s vecou vlastnou.
Ku teraz žalovanému skutku došlo dňa 11.júna 2021.
Preukázané z lustrácie evidencie priestupkov, ako i z bloku na pokutu pod č. 0103301 - zo dňa
10.februára 2021 bolo preukázané - že v predmetný deň sa dopustil priestupku proti majetku - pretože

sa dopustil drobnej krádeže (za obdobný čin bol v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý).
Naviac z pripojeného trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava V, pod sp.zn. 0T/29/2021 bolo
preukázané, že dňa 09.marca 2021 bol uznaný vinný pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/
Tr.zák. a uložený mu bol trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní
osemnásť mesiacov. trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 09.marca 2021 a skutok bol dokonaný

dňa 07.marca 2021 (hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený).

Z uvedeného tak vyplýva, že po formálnej stránke v danom prípade ide o vyššie žalovaný trestný čin.
Na druhej strane však súd poukazuje, že i keď ide o žalovaný skutok, ktorý dosahuje bežnú typovú
závažnosť trestného činu - prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/, ods. 2 písm. b/ Tr.zák. a i

keď vo všeobecnosti ide o rozšírenú trestnú činnosť protiprávnu - nemohlo mať toto za následok prijatie
paušálneho, čisto formálneho prístupu pri posudzovaní závažnosti konania obžalovaného v súvislosti
s ukladaným trestom.
Paušálny a prísne formalistický prístup je totiž v rozpore s ďalším cieľom - ktorý sa sledoval práve
pri novelizácii Trestného zákona v roku 2005 - kedy došlo k zavedeniu kategórie prečinov a ktorým je

dekriminalizácia a depenalizácia.-4- 0T/55/2021

Z uvedených dôvodov súd preto i keď je základná trestná sadzba ukladania trestu pri žalovanom
trestnom čine - šesť mesiacov - tri roky uložil trest povinnej práce a nie prokurátorom navrhovaný trest
odňatia slobody so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Podľa § 54 Tr.zák. trest povinnej práce môže súd uložiť so súhlasom páchateľa vo výmere od 40 do 300
hodín, ak ho odsudzuje za prečin, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody, ktorého horná
hranica sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov.
Uloženie predmetného druhu trestu tak do úvahy prichádzalo - pretože základná trestná sadzba je šesť
mesiacov - tri roky.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenia, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce okolnosti mal súd za to, že musí platiť zásada proporcionality trestu. Keďže ako súd
už vyššie rozviedol, že trest je len jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona -
tým je určená i jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti,

jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej
činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči
ďalším osobám - potencionálnym páchateľom, voči, ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie
(výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Požiadavka primeranosti trestu k spáchanému trestnému činu nepozná žiadne výnimky, preto v každom
jednom prípade bez rozdielu musí mať súd pri rozhodovaní o treste možnosť prihliadať na jednotlivé
okolnosti prípadu, ako i na pomery páchateľa. Len trest vymeraný s maximálnym ohľadom na charakter
jednotlivého prípadu môže byť trestom primeraným.
V zmysle tejto požiadavky má byť trest úmerný škode, ktorú páchateľ trestným činom spôsobil, a nemá

páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy. Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských
práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu
a pomerov páchateľa. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere.
Trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi.
Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest.

-5- 0T/55/2021

Neprimerane prísne (ale samozrejme i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i
spoločnosť. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov
trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako

spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého
trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť.
Podľa § 34 ods. 3 Tr.zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak by bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Ako mal súd preukázané nielen z výpovede obžalovaného, ale i z listinných dôkazov - tento od 17.júla

2015 je vedený ako živnostník v živnostenskom registri - č. l. 85. I pred 17.júlom 2015 - ako vyplynulo z
lustrácie v Sociálnej poisťovni riadne pracoval do dňa 30.júna 2020 - č.l. 86-90.
Odo dňa 14.júna 2021 sa tiež riadne zamestnal a i ku dňu nariadeného hlavného pojednávania bol v
riadnom pracovnom pomere a to prostredníctvom Agentúry ADECCO Slovakia, s.r.o. pre spoločnosť
Medilac Glass, a.s. Jeho pracovnou vykonávanou činnosťou je vedenie obsluhy strojov na výrobu

sklenených ampuliek a skúmaviek - č. l. 144. Pracuje na zmeny - č. l. 145.
Súd vo veci poukazuje na predložené čestné prehlásenie založené na č. l. 108 - z ktorého vyplynulo
- tak ako to obžalovaný vypovedal i na hlavnom pojednávaní - že žije v spoločnej domácnosti so
svojimi rodičmi - a to z dôvodu, že predmetný byt (v ktorom obžalovaný býval) je v prenájme za účelomvedľajšieho peňažného príjmu. Rodičia obžalovaného sú v dôchodkovom veku - matka je na invalidnom
dôchodku a otec je na starobnom dôchodku. Zároveň im obžalovaný v predmetnej zložitej finančnej
situácii nevypomáha len s peňažným príjmom z prenájmu, ale i tým, že je riadne zamestnaný a aj týmto

spôsobom prispieva na chod domácnosti. Zároveň im však vypomáha aj svojou osobnou účasťou.
Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný má vytvorené riadne pracovné návyky a i z predmetného dôvodu
uložil obžalovanému trest povinnej práce - ako trest samostatný.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pokiaľ ide o spôsob spáchania činu a jeho následok - konkrétne nízku škodu - vo vzťahu ku poškodenej
spoločnosti (predmetné veci boli vrátené) - súd tieto skutočnosti vyššie rozviedol.
Súd poukazuje, že i v prípade, že sa obžalovaný znovu dopustí rovnakého trestného činu, nie je
nevyhnutné pôsobiť na neho vždy prísnejším trestom odňatia slobody a automaticky navyšovať výmeru

trestu. Okrem zistenia, že ide u páchateľa o špeciálnu recidívu, sú dôležitými aj ďalšie ziste-
-6- 0T/55/2021

nia, ktoré sa viažu k okolnostiam prípadu, najmä následky činu, výška spôsobenej škody a postoj
páchateľaksvojmukonaniu(primeraneKrajskýsúdBratislava, sp.zn.3To/42/2020,zodňa16.09.2020).

Podľa § 36 písm. l/ Tr.zák. - na aplikáciu poľahčujúcej okolnosti nestačí len priznanie sa k spáchaniu
trestného činu ale aj trestný čin musí úprimne oľutovať.
Úprimná ľútosť nemôže vyplývať len z formálneho vyhlásenia obžalovaného - pretože úprimná
ľútosť vyjadruje skutočný vnútorný postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti. Pre zistenie, či
oľutovanie trestnej činnosti je skutočne úprimné, je dôležité ľudské hľadisko, a teda napr. aj spôsob ako

obžalovaný trestnú činnosť oľutoval (Jtk 20/2010, JtK 7/2011).
Vyžaduje sa vyšší prejav vnútorného postoja páchateľa k vlastnému trestnému činu a to na základe jeho
správania po čine (komentár Trestní zákoník I., Velké komentáře, Šámal a spol.).
Obžalovaný počas celého dokazovania - ako prípravného konania, tak i konania pred súdom - na
hlavnom pojednávaní sa ku skutku priznal a v celom rozsahu ľutoval. Jeho ľútosť nebola len formálnym

vyhlásením, ale jeho skutočným vnútorným postojom. Jeho ľútosť nad spáchaným skutkom bola
úprimná.
Iné poľahčujúce okolnosti (§ 36 Tr.zák.) súd nezistil. Súd zároveň nezistil ani žiadne priťažujúce okolnosti
(§ 37 Tr.zák.).

Súd obžalovanému súd uložil samostatný trest - trest povinnej práce.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zmyslom alternatívnych trestov - t. j. i trestu povinnej
práce je, že sa nenaruší negatívny dopad na osobu obžalovaného. Práve i takýmto druhom trestu sa
splní reedukačný a resocializačný proces, ktorý lepšie splní i samotný účel trestu, ktorý je zvýraznený
Trestným zákonom.

Pre druhú polovicu 20. storočia je charakteristické, že sa začali hľadať nové formy spravodlivosti, ktoré
by nahradili alebo doplnili niektoré tradičné, avšak už nie celkom efektívne trestnoprávne inštitúty. V
rámci vývoja sa presadzuje úsilie o využívanie trestov, ktoré nie sú spojené s odňatím slobody. Výkon
týchto trestov je určitou alternatívou k trestu odňatia slobody, a preto sa označujú ako alternatívne tresty.
Trest povinnej práce je alternatívny trest, ktorý spočíva vo výkone určitej, súdom určenej pracovnej

povinnosti, ktorú musí odsúdený vykonať osobne, vo svojom voľnom čase a bez nároku na odmenu. Je
to ďalšia alternatíva krátkodobého trestu odňatia slobody, ktorú popri treste domáceho väzenia, zaviedol
nový Trestný zákon, ktorého uloženie prichádza do úvahy, ak páchateľ nebol odsúdený na trest odňatia
slobody.

Ako súd už vyššie uviedol v danom prípade trest povinnej práce prichádza do úvahy. Ide totiž o trest,
kde horná hranica sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov.

-7- 0T/55/2021

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní súhlasil s tým, aby mu takýto druh alternatívneho trestu bol
uložený (§ 54 Tr. zák.) Nie je invalidný a ani dlhodobo práceneschopný (§ 55 ods. 2 Tr. zák.). Obžalovaný
bol zo strany súdu oboznámený s tým, že uvedený trest povinnej práce bude vykonávať osobne a vo
svojom voľnom čase bez nároku na odmenu (§ 55 ods. 3 Tr. zák.).Podľanázorusúduuvedenýtrestpovinnejprácesplnísvojúčel.Vtejtosúvislostijepotrebnésiuvedomiť,
že obžalovanému bol uložený vo výmere 150 (stopäťdesiat) hodín - t.j. v polovici výmery, ktorú súd

uložiť mohol.
Vzhľadom na povahu spáchania trestného skutku takýto druh trestu dostatočne postihne obžalovaného
a súčasne ho motivuje k vedeniu riadneho života a zároveň tento je i prínosom pre spoločnosť.

Podľa § 55 ods. 4 Tr. zák. ak odsúdený v čase výkonu trestu povinnej práce neviedol riadny život alebo

zavinene nevykonal práce v určenom rozsahu alebo nesplnil uložené obmedzenia alebo povinnosti, súd
premení trest povinnej práce alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody tak, že za každé dve hodiny
nevykonanej práce nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň rozhodne
o spôsobe výkonu tohto trestu. Z uvedeného teda vyplýva, že v prípade nevykonania tohto druhu
alternatívnehodruhutrestuprichádzadoúvahynepodmienečnýtrestodňatiaslobodyvtrvaní150hodín:
2 hodiny = 75 hodín - 75 dní trestu odňatia slobody s nepodmienečným trestom odňatia slobody - t. j.

dva mesiace a približne pätnásť dní.
V neposlednom rade je splnený i účel zákonodarcu a účel trestu i v zmysle generálnej prevencie,
pretože v rámci trestu povinnej práce je odsúdený povinný v rozsahu určenom súdom (v danom prípade
150 hodín) vykonať práce v prospech štátu, vyššieho územného celku, obce alebo inej právnickej
osoby, ktorá sa zaoberá vzdelávaním, kultúrou, školstvom, ochranou ľudských práv, rozvojom vedy,

rozvojom telesnej kultúry, ochranou pred požiarmi, ochranou zvierat, sociálnou pomocou, sociálnymi
službami, zdravotnou starostlivosťou, ekologickou činnosťou, náboženskou činnosťou, humanitárnou
činnosťou, charitatívnou činnosťou alebo inou verejnoprospešnou činnosťou, ktorá sa nevykonáva na
účely dosiahnutia zisku (§ 2 ods. 1 zákona č. 528/2005 Z.z. - o výkone trestu povinnej práce
a o doplnení zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov - zákon o výkone trestu povinnej práce).
Účelom trestu povinnej práce v danom prípade je predovšetkým vytvoriť vhodnú alternatívu k
nepodmienečnému trestu odňatia slobody v prípadoch menej závažných trestných činov. Súd mal za to,
že tento účel trestu povinnej práce vzhľadom na podrobné rozobratie nielen osoby obžalovaného, ale i
závažnosti žalovaného tohto konkrétneho trestného činu bol splnený.

-8- 0T/55/2021

Uloženie trestu odňatia slobody by sa podľa názoru súdu minulo účinku a nesplnil by účel trestu.
Nepriamo by obžalovaný bol „dvakrát postihovaný“ - jednak trestom a jednak tým, že v prípade uloženia
navrhovaného nepodmienečného trestu odňatia slobody zo strany prokurátora - by stratil zamestnanie.

I keď je súd si vedomý, že v danom prípade vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie v osobe
obžalovaného pretože uvedený trest bol dokonaný v lehote podmienečného odsúdenia, zákon výslovne
nezakazuje, že i v takomto prípade je možné ukladanie alternatívneho druhu trestu. Zákon výslovne
stanovuje len, že do úvahy nemôže prichádzať uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným

odkladom na skúšobnú dobu (§ 49 ods. 2 Tr. zák.). Naviac má súd za to, že trest povinnej práce splní
lepšie účel trestu ako trest odňatia slobody nepodmienečný. Obžalovaný vykoná tento trest povinnej
práce v prospech štátu a nie na úkor štátu. Zároveň je tu hrozba vo vzťahu k obžalovanému - v prípade
jeho nesplnenia - nastúpenie výkonu trestu - ako je to vyššie uvedené.

Na margo súd poukazuje na teoretický výklad ustanovenia § 34 Tr. zák. - (Burda/Čentéš/Kolesár/
Záhora a kolektív - Trestný zákon - Všeobecná časť, Komentár - I. diel - strany 287, 411) - nie každému
páchateľovi trestného činu je potrebné uložiť trest odňatia slobody, ale ak to zákon umožňuje, je možné
mu uložiť aj trest, ktorý bude spĺňať kritériá individuálnej prevencie bez toho, aby každý páchateľ
trestného činu musel skončiť vo výkone trestu odňatia slobody.

Podľa názoru súdu osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. Pri hodnotení osoby
konkrétneho páchateľa, treba posúdiť negatívny alebo pozitívny význam jeho osoby pre hodnotenie
nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ktorá vyplýva z jeho správania sa v spoločnosti. Nemôže však ísť
len o registráciu údajov páchateľa bez hlbšieho rozboru jeho osobnosti vo vzťahu k ďalším kritériám,

ktoré sú rozhodujúce z hľadiska určovania druhu trestu a jeho výmery.
Vrámcihodnoteniaosobypáchateľanemožnoobísťanimožnostijehonápravy,najmäzhľadiskaurčenia
prognózjehobudúcehovývojasprávania,nazákladeobjasneniajehoosobnýchvlastnostíaichspojitosti
sospáchanýmtrestnýmčinomvrátanevplyvusociálnejmikroštruktúry.Nemôžebyťvšakpravidlom-ževpodmienečnomodsúdenínastupujelentrestnepodmienečný.Súdmusízvažovaťprísnuindividualizáciu
trestu, a individualizáciu trestnej činnosti - čo v danom prípade aj vykonal.
I keď obžalovaný dokonal teraz žalovaný trestný čin v lehote podmienečného odsúdenia i napriek

predmetnej okolnosti nie je súd toho názoru, že by osoba obžalovaného bola nenapraviteľným
páchateľom - ktorému je potrebné ukladať trest odňatia slobody nepodmienečného druhu práve s
prihliadnutím aj na jeho pracovné návyky, ktoré má od roku 2011,
-9- 0T/55/2021

svoje protiprávne konanie - resp. nesprávnosť svojho počínania si riadne uvedomil - doznal a oľutoval.

I z predmetných dôvodov mal súd za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje i trest
povinnej práce - a takýto trest aj uložil. Predmetná výmera a druh predmetného trestu je dostatočne
prísny vzhľadom tak na individuálnu ako i generálnu prevenciu.
Súd má za to, že je potrebné primárne nevyhnutné uviesť, že vychádzajúc zo zásady humanity treba

dodržiavaťprincípúmernostirepresie,abytátoneprekročilamierunevyhnutnú,presplnenieúčelutrestu.
Súd v tomto smere akceptuje potrebu zvolenia optimálnej miery represie, keďže ani príliš prísny, ale ani
príliš mierny trest nepôsobia výchovne.
Uložený trest súdom uložený spĺňa požiadavku na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred osobou
obžalovaného. Uložený trest v predmetnej výmere spĺňa generálno-prevenčnú funkciu, pretože je

spôsobilý pôsobiť odraďujúco na potencionálnych páchateľov obdobnej trestnej činnosti. Zároveň bolo
vyjadrené i morálne odsúdenie páchateľa.
Predmetný trest korešponduje i s účelom trestu deklarovaným v ustanovení § 34 ods. 1 Tr.zák.
Súd nezdieľa názor, že takýto trest - jeho výmera by bola neprimerane mierne práve s prihliadnutím na
§ 34 ods. 1, ods. 4 Tr.zák.

Požiadavka primeranosti trestu k spáchanému trestnému činu nepozná žiadne výnimky, preto v každom
jednom prípade bez rozdielu musí mať súd pri rozhodovaní o treste možnosť prihliadať na jednotlivé
okolnosti prípadu, ako i na pomery páchateľa. Len trest vymeraný s maximálnym ohľadom na charakter
jednotlivého prípadu môže byť trestom primeraným.
V zmysle tejto požiadavky má byť trest úmerný škode, ktorú páchateľ trestným činom spôsobil, a nemá

páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy a tým, že sa zapojí do spoločnosti v rámci predmetného trestu -
teda verejných prác nebude zaťažený ani väzenský systém.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote
do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bra- tislave, prostredníctvom tunajšieho súdu.