Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 14, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/61/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222201379
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nadežda Wallnerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1222201379.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členov
senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
H. H., narodený dňa XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava dieťa rodičov - matky: I. H. W., narodená
dňa XX.XX.XXXX, trvalé bytom: Q.G. XX, zastúpená advokátkou JUDr. Martinou Mrázovou, so sídlom:

Šoltésovej 20, Bratislava a otca: O. H. H., narodený dňa XX.XX.XXXX, trvalé bytom: P. XX, X., zastúpený
advokátkou JUDr. Denisou Jánošíkovou, so sídlom: Klincová 35, Bratislava, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, zo dňa
31.03.2022, č.k. 27P/38/2022-15, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 31.03.2022, č.k. 27P/38/2022-15 m
e n í tak, že otec j e o p r á v n e n ý dočasne do právoplatného skončenia konania vo veci úpravy

rodičovských práv a povinností vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 27P/104/2021
stretávať sa s maloletým H. H., narodený dňa XX.XX.XXXX každý párny kalendárny týždeň v utorok a
štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod., a každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu a v nedeľu od 10.00
hod. do 17.00 hod., s tým že miestom odovzdania a prevzatia maloletého dieťaťa bude bydlisko matky.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 31.03.2022, č.k. 27P/38/2022-15 nariadil neodkladné
opatrenie,ktorýmrozhodol,žeotecjeoprávnenýstretávaťsasmaloletýmH.H.,nar.XX.XX.XXXXkaždý
párny kalendárny týždeň v utorok a štvrtok od 10.00 hod. do 14.00 hod., a každý nepárny kalendárny
týždeň v sobotu a v nedeľu od 10.00 hod. do 17.00 hod., s tým že miestom odovzdania a prevzatia
maloletého dieťaťa bude bydlisko matky. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol, že otec
sa návrhom zo dňa 02.03.2022, doručeným súdu dňa 02.03.2022, domáhal nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým súd, predbežne upraví jeho styk s maloletým tak, že otec bude oprávnený stretávať sa
s maloletým každý kalendárny týždeň v utorok a štvrtok od 10.00 hod. do 14.00 hod., a každý nepárny
kalendárny týždeň od soboty od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že miestom prevzatia
a odovzdania maloletého bude bydlisko matky. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia otec

uviedol, že na súde je pod sp.zn. 27P/104/2021 vedené konanie, začaté na návrhy matky, o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému H.. Dňa 24.11.2021 sa na tunajšom súde uskutočnil
informatívny výsluch rodičov, v rámci ktorého bola prejedávaná najmä výška vyživovacej povinnosti
otca k maloletému a okrajovo aj úprava styku otca s maloletým. Matka počas informatívneho výsluchu
zotrvávala na tom, aby sa styk otca s maloletým H. realizoval výlučne v bezprostrednej prítomnosti
matky. Otec sa domnieval, že cieľom matky je snaha vylúčiť otca zo života maloletého, výchovného

pôsobenia na maloletého, čo bolo podľa otca citeľné z celého priebehu informatívneho výsluchu. V
závere informatívneho výsluchu bolo účastníkmi dohodnuté, že sa pokúsia o zmierlivé riešenie veci auzatvorenie rodičovskej dohody. Otcovi bol následne predložený návrh rodičovskej dohody, z ktorého
vyplýva snaha matky vylúčiť otca z výchovného pôsobenia na maloletého, obmedziť rodičovské práva
otca vo vzťahu k maloletému. Z matkou predloženej dohody vyplýva, že navrhuje, aby bol otec zaviazaný

povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 700,- eur mesačne a tiež navrhuje, aby bol otec
oprávnený stýkať sa s maloletým výlučne každú sobotu nepárneho týždňa v čase od 13.00 hod. do
15.00 hod. za prítomnosti matky. V súčasnosti otec prispieva matke na výživu maloletého sumou 100,-
eur mesačne. Okrem výživného poukazovaného k rukám matky si otec plní svoju vyživovaciu povinnosť
k maloletému aj naturálnymi plneniami tak, ako i v minulosti. Napriek tejto skutočnosti matka na otca

podala trestné oznámenie vo veci zanedbania povinnej výživy. Od odsťahovania sa matky s maloletým
matka odmietala otcovi umožniť akýkoľvek kontakt so synom. Od mája 2021 do júna 2021, teda viac ako
mesiac, otec maloletého nevidel. Na správy, či telefonáty otca matka nereagovala, otca i potreby syna
tráviť s otcom čas ignoruje a prehliada. Otec sa až následne na informatívnom výsluchu dozvedel, že
matka otcovi styk s maloletým neumožňuje, resp. tento umožňuje podľa vlastného uváženia a výlučne
v jej prítomnosti z dôvodu, že otec sa jej údajne mal vyhrážať ublížením a tým, že unesie maloletého,

pričom v tejto súvislosti matka údajne podala i trestné oznámenie. Otec tieto tvrdenia matky poprel a
vníma ich ako výlučne účelové, s cieľom otca maximálne vytesniť zo života maloletého, obmedziť jeho
rodičovské práva, práva maloletého na pravidelný a rovnocenný styk s otcom. Otec uviedol, že matka
má vedomosť o tom, že otec sa nemôže a ani nechce vrátiť do Sýrie, pričom na území Slovenska má
vybudované pracovné i rodinné zázemie. Ďalej uviedol, že matka i v súčasnosti bráni riadnemu styku

s maloletým, s ktorým sa stretáva iba podľa vôli matky a výlučne pod jej bezprostredným dohľadom.
Otec sa aktuálne s maloletým stretáva cca. raz za dva týždne tak, ako navrhuje matka, nakoľko matka
častejší styk otca so synom neumožňuje a to výlučne v jej prítomnosti. Okrem maloletého H. je otec
aj rodičom maloletej U. H. H., nar. XX.XX.XXXX. Uviedol, že voči svojej dcére si riadne plní svoje
rodičovské povinnosti, prispieva na jej výživu v rozsahu cca. 150,- eur mesačne k rukám jej matky,

podieľa sa i na úhrade výživného naturálnymi plneniami. S matkou maloletej U. otec nemá žiaden
konflikt vo vzťahu k výkonu jeho rodičovských práv, ich vzťah je maximálne bezproblémový a ústretový.
Otec sa s maloletou dcérou stýka pravidelne, niekoľkokrát do týždňa a to bez akejkoľvek prítomnosti
jej matky. Matka maloletej U. plne otcovi dôveruje a maximálne podporuje jeho vzťah s maloletou U..
Matka maloletého H. o danom má vedomosť, niekoľkokrát bola dokonca prítomná pri styku otca s

maloletou U.. Matka nikdy nemala výhrady vo vzťahu k zabezpečovaniu starostlivosti otca o H., či o U..
V období, kedy matka užívala nehnuteľnosť, na ktorú náklady uhrádzal otec, umožňovala pravidelný
kontakt otca s maloletým. Otec sa s maloletým pravidelne stretával v tomto byte alebo na spoločných
prechádzkach s matkou. Matka umožňovala styk otca s maloletým H. i bez jej prítomnosti. Maloletý je
na otca zvyknutý, otca pozná, má k nemu vytvorenú pozitívnu väzbu. Potom, čo matka bez komunikácie

s otcom opustila domácnosť, ktorú pre ňu a maloletého zabezpečoval otec, sa prístup matky k otcovi
výrazne zmenil a matka začala systematicky obmedzovať rodičovské práva otca. In fine otec uviedol,
že tento prístup matky zotrváva i v súčasnosti. Na preukázanie svojich tvrdení pripojil otec k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia návrh rodičovskej dohody zo dňa 26.11.2021, email adresovaný
právnej zástupkyni matky, záznam z informatívneho výsluchu rodičov zo dňa 23.01.2020 a čestné

vyhlásenie H.B. W., nar. XX.XX.XXXX.

2. Súd prvej inštancie sa oboznámil s obsahom spisu konania vo veci samej vedeného pod sp.zn.
27P/104/2021, návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu pripojených dôkazných
prostriedkov a zistil nasledovný skutkový a právny stav. Na tunajšom súde je pod sp.zn. 27P/104/2021

vedené konanie vo veci samej začaté na návrh matky, ktorým sa domáha úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému, in concreto zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky s
právom oboch rodičov na zastupovanie maloletého a spravovanie jeho majetku, uloženia povinnosti
otcovi platiť na maloletého výživné vo výške 700,- eur mesačne vždy do 15.-dňa v mesiaci vopred k
rukám matky a úpravy styku otca s maloletým, a to tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým

každú sobotu nepárneho týždňa v čase od 13.00 hod. do 15.00 hod. za prítomnosti matky.

3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia a
k nemu pripojených listinných dôkazných prostriedkov dospel záveru, že návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný. Súd prvej inštancie mal z obsahu spisového materiálu

preukázané, že na tunajšom súde sa pod sp.zn. 27P/104/2021 vedie konanie vo veci samej, ktoré
nebolo doposiaľ právoplatne skončené. Otec sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
domáha úpravy styku s maloletým synom, dôvodiac, že matka otcovi umožňuje styk s maloletým
v nepostačujúcom rozsahu a podľa vlastného uváženia. Matka taktiež trvá na osobnej prítomnostipočas styku s maloletým. Otec sa s matkou pokúšal dohodnúť ohľadom styku so synom, avšak matka
akúkoľvek dohodu, pokiaľ je iná ako tá, ktorú navrhuje matka, t.j. styk so synom raz za dva týždne na dve
hodiny výlučne v prítomnosti matky, odmieta. Súd prvej inštancie mal v danom prípade za osvedčené,

že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti a na styku otca s maloletým sa nevedia dohodnúť.
Vzhľadom na uvedené, považoval súd prvej inštancie za nevyhnutný autoritatívny zásah súdu. Súd prvej
inštancie mal za to, že v súčasnej dobe je v záujme dieťaťa dočasná úprava pomerov, a to na čas do
právoplatnosti rozhodnutia o návrhu vo veci samej. Maloletý H. je v súčasnosti dvojročným dieťaťom,
pre ktoré je veľmi dôležité, aby vnímalo vo svojom živote prítomnosť obidvoch rodičov, aj keď títo nežijú

v spoločnej domácnosti. Súd prvej inštancie poukázal na to, že dieťa má právo na kontakt s rodičom,
rovnako ako má právo rodič, v tomto prípade otec, na kontakt s dieťaťom. Otec prejavuje aktívnu snahu
podieľať sa na výchove a starostlivosti o maloletého, čo mu je však v súčasnej dobe znemožňované,
a to najmä prítomnosťou matky na stretnutiach, pričom matka taktiež rozhoduje kedy a na akú dobu
sa realizácia styku uskutoční. Otcovi je potrebné vytvoriť nevyhnutný priestor na to, aby si mohol svoj
vzťah so synom budovať a upevňovať, čo zrejme za prítomnosti matky, nie je dostatočne možné. Pokiaľ

ide o rozsah styku, súd prvej inštancie určil, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny
kalendárny týždeň v utorok a štvrtok od 10.00 hod. do 14.00 hod., a každý nepárny kalendárny týždeň v
sobotu a v nedeľu od 10.00 hod. do 17.00 hod. Dôvodom zúženia styku otca s maloletým oproti otcom
navrhovanému rozsahu je tá skutočnosť, že pre maloletého je v tomto veku stále primárnou osobou jeho
matka, na ktorú je citovo naviazaný, a napriek tomu, že otec sa v predchádzajúcom období o maloletého

staral, bude potrebné aby si maloletý s otcom vybudoval dostatočne pevné a bezpečné vzťahové väzby.
Úpravou styku (zatiaľ bez prespatia) bude otcovi umožnené tráviť so synom viac času a postupne sa
tak pripraviť i na viacdenný kontakt s prespatím. Súd prvej inštancie zdôraznil, že takáto úprava styku
je len dočasnou, optimálny rozsah styku vhodný pre maloleté dieťa bude predmetom dokazovania vo
veci samej.

4. Proti uzneseniu podala matka odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie pred súdom prvej inštancie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Matka má za to, že uznesenie je nesprávne, nakoľko súd prvej inštancie pri
rozhodovaní nepostupoval vecne správne a nebral do úvahy všetky skutočnosti, ktoré sú obsahom spisu
vedeného súdom pod sp.zn. 27P/104/2021, kde matka je navrhovateľka a otec je odporca. V prvom rade
matka vytýka súdu prvej inštancie porušenie ustanovení CSP, v tom smere, že súd má povinnosť doručiť

strane konania procesný návrh na vyjadrenie, a až následne môže vydať rozhodnutie. V danom prípade
súd prvej inštancie pochybil, keď nedoručil navrhovateľke návrh otca, ktorým žiadal nariadiť neodkladné
opatrenie. Toto procesné pochybenie súdu prvej inštancie zakladá vydanie nezákonného rozhodnutia,
ktoré okrem dôvodov nižšie uvedených vychádza z nedostatočného zistenia skutkového stavu veci pre
vyslovenie právneho názoru súdu. Pochybenie súdu prvej inštancie spočíva podľa matky aj v tom, že

sa výlučne uspokojil s tvrdeniami, ktoré sú predmetom podaného návrhu bez toho aby ich verifikoval
doručením matke, ktorá by sa mohla riadne vyjadriť. Matka poukázala v tejto súvislosti na nález ÚS SR
sp.zn. I ÚS 155/2020 zo dňa 16.12.2020, v ktorom sa Ústavný súd vyjadril k povinnosti doručovaniu
vyjadrení protistrane v kontexte kontradiktórnosti konania. V danom prípade je podľa názoru matky už
samotné porušenie tejto zásady konania dostatočným dôvodom na zrušenie vydaného neodkladného

opatrenia. Matka uvádza, že nevyžiadanie si stanoviska k podanému návrhu spôsobilo stav, že súd
vydal neodkladné opatrenie na stretávanie sa otca s dieťaťom, ktorý dieťa nevidel pomerne dlhé obdobie
a to z dôvodu nezáujmu o dieťa a matku a nie z dôvodu na strane matky. Matka ďalej poukazuje na
to, že stretnutia, tak ako určil súd prvej inštancie, sú reálne nevykonateľné. Maloletý v čase od 11.00
hod. do 14.00 hod. denne spí, ide o prirodzený biologický proces spánku, ktoré absolvuje každé dieťa

v rámci vývinu vo veku, v ktorom je momentálne maloletý. Nastavený styk v utorok a štvrtok v párnom
týždni od 10.00 hod. do 14.00 hod., teda v čase spánku maloletého je nereálne. Matka uvádza aj,
že otec maloletého nevie tráviť čas s maloletým v dĺžke trvania od 10.00 hod. do 17.00 hod. čo je 7
hodín času bez prítomnosti matky. Nikdy s ním nebol dlhšie sám a hľadal asistenciu matky, lebo dieťa
plakalo a dožadovalo sa matky, nakoľko je na ňu viazané v tomto veku, čo je prirodzené. Maloletý bez

prítomnosti matky nevydrží v tomto veku dlhší čas, najmä keď otca prakticky nepozná a nie je na neho
zvyknuté. Matka do pozornosti odvolacieho súdu dáva nasledovné skutočnosti. Otec maloletého už
počas spolužitia s matkou maloletého neprejavoval záujem o starostlivosť o maloletého, netrávil s ním
čas, venoval sa len svojim potrebám a záujmom. Celú starostlivosť o maloletého zabezpečovala výlučnematkamaloletéhostým,ževäčšinučasutrávilasmaloletýmsamaatoajpočasspoločnéhožitiasotcom.
Otec trávil čas mimo spoločného bytu, domov chodil sporadicky. Pre otca maloletého boli prednejšie
jeho vlastné aktivity mimo bydliska, o dieťa záujem neprejavoval. Matka uvádza, že v žiadnom prípade

nebráni v styku otca s maloletým, avšak z dôvodu, že maloletý otca nepozná, nakoľko otec o neho nejavil
žiadny záujem, nestaral sa o neho, nepodieľal sa na jeho výchove, má matka dôvodnú obavu o tom, že
otec výchovu a starostlivosť počas realizovaného styku bez prítomnosti matky nezvládne. Otec nebol s
maloletým nikdy sám bez prítomnosti matky alebo tretej osoby, nikdy ho nekŕmil, nemenil plienky, preto
matka nesúhlasí s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a považuje ho za absurdné v celom

jeho rozsahu, Matka uvádza, že momentálne nemá vybudovanú dôveru voči otcovi maloletého a to aj
vzhľadom na skutočnosti a prejavy správania sa otca maloletého počas spoločného spolužitia, kedy otec
uprednostňoval svoje potreby pred potrebami rodiny, o dieťa záujem nejavil, nestaral sa o neho a vzor
výchovy zo strany otca absentoval. Matka uvádza, že nie je negatívne nastavená voči otcovi maloletého
účelovo, avšak práve správanie otca maloletého vo vzťahu k maloletému, ako aj jej ako matke, ju stavia
do pozície negatívne nastavenej. Otec na matku maloletého slovne útočí, vyhráža sa jej, osočuje ju

ako matku, degraduje ju a jej rodinu, neustále ju stavia do pozície neschopnej matky a ženy, akoby
podriadenej osoby, ktorá má naslúchať potrebám muža. Matka aj z dôvodu správania sa otca maloletého
preto nevidí dôvod a možnosť riešenia stavu veci prostredníctvom psychológa resp. mediátora, tak sa aj
vyjadrila na súde na informatívnom výsluchu 24.11.2021. Okrem iného, matka nevidí dôvod na riešenie
veci prostredníctvom mediátora alebo psychológa a to aj z dôvodu postoja otca k celej situácii, ktorý

sa ani nezúčastnil informatívneho výsluchu na súde prvej inštancie pre údajnú návštevu lekára. Otec
maloletého sa podľa matky na jednej strane stavia do pozície ohrdnutého otca a na druhej strane je
ľahostajný voči možnému riešeniu daného stavu, nesnaží sa dohodnúť vo veci styku s maloletým. Matka
uvádza, že nepopiera rodičovské práva a povinnosti otca, avšak práve otec popiera svoje rodičovské
práva a povinnosti, keď v období od 06/2021 do 11/2021 nijakým spôsobom neprispieval na výživu

maloletého, čo je základnou povinnosťou rodiča. Matka bola nútená podať trestné oznámenie pre
zanedbanie vyživovacej povinnosti zo strany otca a až následne pod hrozbou začatia konania voči
jeho osobe otec peniaze poslal. Nákupy v počte 3 x zo strany otca v hodnote cca 100,- eur nemožno
považovať za podieľanie sa na výžive dieťaťa. Čo sa týka zamedzovaniu styku zo strany matky, matka
uvádza, že otec sa svojvoľne rozhoduje, kedy chce alebo nechce dieťa vidieť, bez ohľadu na program,

ktorý má pripravený matka, pričom toto správanie otca nie je akceptovateľné, matka maloletého nemôže
okamžite zmeniť a zrušiť všetky aktivity, lebo otec sa rozhodol, že je otcom a chce byť s dieťaťom.
Do pozornosti odvolacieho súdu dáva matka chronológiu realizovaného, resp. nerealizovaného styku
otca s maloletým. Po informatívnom výsluchu videl otec maloletého dňa 10.01.2022, pred tým matka
ponúkla kontakt 28.11.2021, čo bolo bez reakcie otca. Dňa 08.12.2021 sa otec pýtal na maloletého,

matka mu oznámila, že sú v T., že môže kedykoľvek prísť. Dňa 15.12.2021 kontakt s otcom, výlučne
v otázke potrieb maloletého, stretnutie nežiadal. Dňa 16.12.2021 žiadal maloletého, avšak súviselo to
s podaným trestného oznámenia matkou. Matka reagovala, že sa nachádza v T., že môže prísť, na
čo nasledoval telefonát a vulgárne nadávky. Dňa 18.12.2021 matka iniciatívne kontaktuje otca, že či
by chcel byť s maloletým, čo ostalo bez odpovede otca. Dňa 23.12.2021 píše otec matke, výlučne o

potrebách maloletého, nie o styku, matka ponúka stretnutie so maloletým otcovi, označuje sobotu a viac
dní, že budú v Bratislave, že môže prísť, čo bolo opäť bez reakcie otca. Dňa 24.12.2021 otec praje iba
šťastné Vianoce. Dňa 09.01.2022 matka iniciatívne ponúka maloletého k styku, navrhuje dni, čo bolo
bez reakcie otca. Dňa 10.01.2022 sa uskutočnilo stretnutie otca s maloletým, kočíkom k Polusu, kúpil mu
hračky. Dňa 19.02.2022 volal otec matke, vulgárne nadával matke, matka mu ponúkla 23.-25.02.2022

stretnutie s maloletým, otec nereflektuje na uvedené alternatívy, ale otec autoritatívne prikazuje matke,
čo mu vyhovuje a čo nie. Matka sa zariadila podľa požiadaviek otca a dohodli si nasledovný deň - piatok,
otec sa však už neozval a v daný deň ani neprišiel. Od 19.02.2022 až do 11.04.2022, sa matke ani
nezavolal, nekontaktoval ju, o maloletého sa nezaujímal. Stretnutie otca s maloletým bolo až 11.04.2022,
matka na otca čakala 20 min. s maloletým v kočíku, potom išli na ihrisko v blízkosti bytu matky, otec

okomentoval dieťa že smrdí, a že či ho nevie lepšie obliecť, malý mal virózu, nebolo možné s ním chodiť
po nákupných centrách, čo otcovi jasne vysvetlila. Stretnutie trvalo cca 1 hodinu. Matka uvádza, že
žiadnym spôsobom nebráni styku maloletého s otcom, naopak navrhla sama styk v rodičovskej dohode,
čo ostalo bez reakcie a akýchkoľvek iných návrhov. Matka sa otcovi vždy snaží vyjsť v ústrety, keď chce
otec syna vidieť, stretnúť sa s ním, avšak uvádza, že pre náhle rozhodnutia otca, náhly záujem otca o

stretnutie sa s maloletým „. H. V. nie je vždy objektívne možné zo strany matky vyhovieť. Matka viackrát
deklarovala, že do budúcna sa nebráni tomu, že styk maloletého bude možný aj bez jej prítomnosti,
keď otec osvedčí svoju schopnosť sa o neho riadne postarať, pričom musí matka konštatovať, že zo
stretnutí jasne vyplýva, že otec nie je schopný samostatnej starostlivosti o maloletého, nevie ho prebaliť,utíšiť, dať jesť a pod. Otec tieto aktivity nezvláda, nikdy ich nerobil. Maloletý je naviazaný na matku a
aj z tohto dôvodu nie je možné podľa názoru matky realizovať styk otca s maloletým bez prítomnosti
matky a v takom rozsahu ako je uvedené v uznesení. Matka neznemožňuje styk maloletého s otcom

svojou prítomnosťou, práve naopak je tam v prípade potreby, pričom nijakým spôsobom nezasahuje
do priebehu styku otca s maloletým, avšak práve otec neustále, sústavne potrebuje jej pomoc ako
matky, nakoľko sa sám nevie o maloletého postarať a poskytnúť mu základné potreby. Aj z judikatúry
súdov vyplýva, že pokiaľ ide o maloleté dieťaťa a jeho úpravu styku s jedným rodičom, tak pre túto
úpravu je rozhodujúci jeho vek, vývinové možnosti a potreby, zdravotný stav, citové väzby, záľuby,

a to, v akej miere a akým spôsobom oprávnený rodič doteraz zabezpečoval osobnú starostlivosť oň
(8CoP/72/2013). Preto vzhľadom k tomu, že ide o dieťa, ktoré má v čase konania 2 roky, je v osobnej
starostlivosti matky v zásade od narodenia, s otcom nemá vytvorený vzťah, nakoľko aj v čase spolužitia
matky a otca, bezprostredne po jeho narodení, sa otec venoval svojim aktivitám a nie rodine. Matka
doložila k odvolaniu vyjadrenie, ktoré zásadným spôsobom dokresľuje a opisuje jej spolužitie s otcom
maloletého. Matka poukazuje na fyzické vyhrážanie sa matke zo strany otca, keď počas spolužitia sa jej

vyhrážal fyzickým napadnutím a to aj s nožom v ruke so slovami „. L. W., „. U. L. a pod. Matka uvádza,
že podala na otca maloletého oznámenie podľa Zákona o priestupkoch, nakoľko mala obavu o život a
zdravie svojej osoby a maloletého dieťaťa. Uvedené dáva podľa matky odvolaciemu súdu jasný obraz
o dôvodoch jej znepokojenia nad postupom súdu prvej inštancie, keď jej návrh vôbec nedoručil a dáva
jasný obraz o stave veci a dôvodnosti podaného odvolania. Zároveň matka poukazuje na skutočnosť,

že doteraz súd ani ÚPSVaR nevykonal miestne šetrenia pomerov rodičov dieťaťa u matky ani u otca.
Pričom u otca matka uvádza, že jeho domácnosť nie je zariadená na prítomnosť maloletého. Absencia
preverenia pomerov domácnosti bez náležitého zistenia stavu domácnosti najmä u otca je zásadným
pochybenímvkonaníarozhodnutiejepretopredčasné.Matkazastávanázor,ževdanomprípadejeskôr
na mieste, aby ona sama podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko nezáujem otca

o dieťa, postoj otca k dieťaťu zakladá dôvodný návrh matky, ktorý sama uplatnila v návrhu na rodičovskú
dohodu, v ktorej okrem iných skutočností, navrhla aj styk otca s maloletým, ktorý zodpovedal veku
dieťaťa a jeho potrebám (spánok, strava, starostlivosť), možnostiam a schopnostiam otca maloletého
o dieťa sa postarať. Matka zdôrazňuje, že zatiaľ žiadne schopnosti postarať sa o dieťa bez prítomnosti
matky neboli matkou zistené, čo zakladá legitímnu požiadavku na prítomnosť matky pri stretnutí sa s

otcom a maloletým. Matka preto žiada odvolací súd, aby predmetné návrh na nariadenie neodkladného
opatreniazamietol.Alternatívnematkanavrhuje,abyodvolacísúdsaskôrpriklonilkjejnávrhu,ktorýjeaj
obsahom predloženej rodičovskej dohody a ktorý zodpovedá stavu vzťahu otca s maloletým, veku syna,
jeho potrebám, pričom apeluje na odvolací súd, že je nevyhnutné minimálne v začiatkoch stretávania sa
maloletého s otcom prítomnosť matky, nakoľko maloletý v tomto veku je na ňu citovo viazaný, následne

plače a vyžaduje si jej fyzickú prítomnosť. Okrem iného matka má obavu, že požiadavka otca nesmeruje
k stretnutiu sa s maloletým, ale prípadnému možnému únosu mimo územia SR, nakoľko otec je občan
Sýrie, z ktorej nebude možné dieťa len tak ľahko dostať späť. K tomuto záveru a obave o možnom únose
dieťaťa vedie matku tá skutočnosť, že otec doteraz kontaktoval dieťa a matku výučné sporadicky, inak
povedané kedy mu to vyhovovalo, a keď mu to nevyhovovalo nekontaktoval ich vôbec. K písomnému

prehláseniu osoby H. W. matka uvádza, že toto podanie bolo napísané účelovo, aby sa H. W. akoukoľvek
formou „. odvolateľke, nakoľko ju označila za osobu, ktorá jej odtiahla, ukradla muža. K tomuto podaniu,
ktoré nemá akúkoľvek právnu relevanciu pre toto konanie nie je možné z týchto dôvodov prihliadať.
Matka disponuje správou, ktorú jej poslala samotná H. W., z obsahu ktorej vyplýva, že sa otec maloletej
o U. absolútne nestará, a nezaujíma sa o ňu. Na základe vyššie uvedeného žiada matka, aby odvolací

súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II zrušil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v
celom rozsahu zamietol, alternatívne, aby zmenil tak, že otec je oprávnený predbežne sa stretávať s
maloletým každý nepárny týždeň v sobotu od 15.00 hod. do 17.00 hod za prítomnosti matky. Matke sa
priznáva náhrada trov konania vo výške 100 % .

5. Kolízny opatrovník na žiadosť odvolacieho súdu vykonal šetrenie pomerov u otca maloletého.
Odvolaciemu súdu zaslal správu zo šetrenia, v ktorej uvádza, že dňa 03.06.2022 vykonali vopred
ohlásené šetrenie na adrese P. Č.. XX, X.. Otec maloletého má prenajatý X-izbový byt, nachádzajúci sa v
obytnom dome na O. poschodí. Byt je na veľmi dobrej sociálno-hygienickej úrovni, udržiavaný v čistote a
poriadku. Izba je spojená s kuchynskou časťou, kde sa nachádza kuchynská linka s elektrospotrebičmi.

Obývacia časť je zariadená skrinkami na ošatenie, stolom a manželskou posteľou. V skrinke mal otec
uložené aj čisté ošatenie pre deti a hračky. V byte je aj priestranná kúpeľňa spojená s WC. Otec im
ukázal aj byt o poschodie nižšie, ktorý je aktuálne v rekonštrukcii a ktorý by si v prípade potreby mohol
po ukončení prerábky prenajať. Maloleté deti H. a U., nar. XX.XX.XXXX (dieťa otca z predchádzajúcehovzťahu) by tak mali samostatnú izbu. Vykonaným prešetrením pomerov kolízny opatrovník konštatuje,
že maloletý má v domácnosti otca na vyššie uvedenej adrese vytvorené vyhovujúce podmienky na
zabezpečovanie osobnej starostlivosti a realizáciu styku. Maloletý má vytvorený dostatočný priestor na

odpočinok a hru.

6. Matka podaním zo dňa 06.06.2022 doplnila, ako sa otec stretol s maloletým od doručenia
neodkladného opatrenia dňa 11.04.2022. V dňoch 16.-17.04.2022 (víkend) nebol žiadny kontakt, otec
matku nekontaktoval ani SMS, ani nezavolal. V dňoch 19. a 21.04.2022 (utorok, štvrtok) nebolo tiež

stretnutie otca s maloletým, otec matku nekontaktoval ani prostredníctvom SMS, ani nezavolal. Dňa
24.04.2022 bolo stretnutie mimo termínu neodkladného opatrenia v prítomnosti matky, otec vyzdvihol
matku a maloletého na Riazanskej ulici, podľa želania otca išli do nákupného centra, kde otec kúpil
maloletémuoblečenieahračky.Dňa26.04.2022otecnapísalSMSadohodlisistretnutianavíkendpodľa
termínu neodkladného opatrenia, avšak dňa 30.04.-01.05.2022 (víkend) mal maloletý hnačku, stretnutie
sa neuskutočnilo. Dňa 02.05.2022 otec zaslal sms, v ktorej sa pýta na zdravotný stav maloletého. Dňa

03.05.2022 (utorok) tiež len kontakt otca cez sms, otec sa pýta, či je niečo nové, matka mu oznamuje,
že laboratórne výsledky stolice sú v poriadku, stretnutie sa však nekonalo. Dňa 05.05.2022 (štvrtok)
stretnutie sa nekonalo, otec matku nekontaktoval, ani SMS, ani nezavolal. V dňoch 14.-15.05.2022
(víkend) stretnutie sa nekonalo, otec matku nekontaktoval, ani SMS, ani nezavolal. Dňa 16.05.2022
sa otec ozval po 1,5 týždni a dohodli si stretnutí na druhý deň, na utorok 17.05.2022. Dňa 17.05.2022

(utorok) otec nereaguje na SMS správu od matky, kde mu potvrdzuje, že o 10:00 si môže prísť po
maloletého, stretnutie sa nekoná. Dňa 19.05.2022 (štvrtok) bolo stretnutie rodičov u psychologičky z
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pani T.. G.. V dňoch 28.-29.05.2022 (víkend) otec zaslal SMS,
že je dole (pod domom), pritom mal informáciu o tom, že cez víkend bude dieťa na adrese T. XXX,
čo otec nerešpektoval. Túto informáciu mu matka dala na spoločnom stretnutí u psychologičky T.. G.

dňa 19.05.2022. To isté sa zopakovalo aj na druhý deň, v nedeľu 29.05.2022. Dňa 31.05.2022 (utorok)
bol prvý styk otca s maloletým bez matkinej prítomnosti. Maloletého vrátil o 14:00. Matka uvádza, že
dňa 31.05.2022, v utorok, deň pred termínom hlavného pojednávania, sa uskutočnil vôbec prvý styk
otca s maloletým podľa termínov neodkladného opatrenia, doručeného 11.04.2022. Otec o 9:53 napísal
matke, že je dole (pod domom), a že prišiel po maloletého. Matka maloletého riadne vychystala, zbalila

mu náhradné plienky, vlhčené obrúsky, snacky pre dieťa a fľašu s vodou. Otec všetko odmietol, vraj
netreba, všetko má. Matka sa otca spýtala kam pôjdu, vraj na chvíľu na ihrisko. Prízvukovala, že maloletý
chodieva o 12:00 spávať. O 10:45 otec maloletého píše matke, že sa o maloletého nemusí báť, že sú
na ihrisku. O 11:16, po matkinom dopytovaní, otec oznamuje, že sa nachádzajú v Bory Mall. O 12:19
matka pripomína, že maloletý chodieva o 12:00 spávať. Maloletý bol po príchode v značne vyčerpanom

stave, o 14:00 zvykne spať už 2 hodiny. Bol veľmi unavený, tichý, za bežných okolností stále rozpráva
a je veselý. Bol celý červený, prehriaty. Po príchode domov vypil celú fľašu vody. Do 5 minút s matkou
zaspal.Počas2.5hodinovéhospánkusa2-3xzobudilshysterickýmplačom,zmätenehľadalmatku,hoci
matka vedľa neho ležala. Po zvyšok dňa bol veľmi tichý, bez nálady, veľa pil. Pred nočným spánkom,
keď už bol maloletý uložený v posteli a matka si myslela, že spí, syn povedal vetu: „. B. H. P. H., H.

L..”. Matka poukazuje na to, že od 11:16 nemala informáciu, kde sa maloletý nachádza. Pri odovzdávaní
syna matke otec nechcel povedať, čo maloletý jedol, ani kde boli celé 4 hodiny a na správu matky o
12:19 nereagoval. Pre dieťa to bolo veľmi náročné, 4 hodiny preč od matky s de facto cudzím človekom,
ktorého videl za ostatný rok cca 12 x vždy za prítomnosti matky. Dieťa bolo vyčerpané, červené, smädné,
prehriate a zážitky, ktoré nadobudlo počas styku s otcom, spracovávalo počas spánku, kedy sa budilo

s plačom a volaním za mamou.

7. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a §
66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné

podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť (§ 388 Civilného
sporového poriadku).

8. Podľa § 65 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom

odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

9. Podľa § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi
viazaný.10. Podľa § 67 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na vady konania pred súdom prvej
inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

11. Podľa § 366 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok neodkladným opatrením môže súd
nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

12. Podľa § 367 ods. 3 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení

neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo
vyhotovené.

13. Podľa ust. § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie

skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana
a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. K námietke matky, že súd prvej inštancie pochybil a porušil jej právo na spravodlivý proces, keď
jej nedoručil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred rozhodnutím na vyjadrenie, odvolací

súd uvádza, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je daná zákonná
povinnosť pred rozhodnutím dať návrh na vyjadrenie stranám, ako vyplýva z ust. § 329 ods. 1 CSP.
Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v Civilnom sporovom
poriadkuprípustnéaopodstatnenévtedy,aksatvrdíaosvedčí,žesútuprávnevzťahymedziúčastníkmi,
že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že táto dočasná úprava je potrebná, že sa v právnych

vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do
právnych vzťahov medzi účastníkmi a že účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe
veci. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloletých sa
prihliada v prvom rade na záujem maloletého dieťaťa a na skutočnosť, či bez neodkladnej úpravy
nehrozí ujma na jeho právach. Pri prijímaní neodkladného opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a

neodkladným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. K
nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia
aspoň pravdepodobnými. Zákon nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení
vykonávať dokazovanie a v ustanovení § 329 ods. 1 CSP výslovne formuloval zásadu, že účastníci
nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vypočutí a rovnako,

že súd nemusí nariadiť pojednávanie a môže rozhodnúť o nariadení neodkladného opatrenia aj bez
vyjadrenia strán. Pri samotnom osvedčovaní nároku (na základe predložených listín) potom nie je treba
dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky,
aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení k obsahu listín, z ktorých
bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť.

15. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že rodičia maloletého nebývajú spoločne, a tiež vyplýva, ako z
návrhu otca, tak aj odvolania matky, že sa na rozsahu styku nevedia rodičia dohodnúť. Matka vytýka, že
otec sa nevie sám o maloletého postarať, žiada, aby výkon styku bol každú nepárnu sobotu od 9.00 do
11.00 a každú párnu stredu od 9.00 do 11.00 hod. a to za prítomnosti matky. Namieta aj, že styk upravený

neodkladným opatrením v čase od 11.00 do 14.00 hod. zasahuje do spánkového režimu maloletého.
Matka namietala aj nepreverenie podmienok na výkon styku u otca maloletého. Odvolací súd posúdením
návrhu, vyjadrení účastníkov, a vychádzajúc aj zo správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov u
otca maloletého, dospel k záveru, že je nevyhnutné upraviť styk otca s maloletým a to bez prítomnosti
matky. Nie je tu žiaden relevantný dôvod k tomu, aby bola prítomnosť matky pri styku otca s maloletým

vo veku 2 roky nevyhnutná. Odvolací súd ako dôvodné vzhliadol upraviť čas stretávania počas týždňa a
to tak, aby bol prispôsobený spánkovému režimu maloletého, preto zmenil čas od 15.00 hod. do 18.00
hod., stým, že otcovi bude takto umožnené aktívnejšie trávenie času s maloletým, keď ho počas styku
nebude musieť ukladať na spánok. Čo sa týka stretávania v sobotu a nedeľu, tu odvolací súd má za
to, že je určený čas vhodný, a otcovi umožní sa naučiť maloletého dať uložiť aj na poobedný spánok

a to bez stresu, vzhľadom ku dlhšiemu časovému rozsahu stretnutia v daný deň. Matkou uvádzané
argumenty, ktorými spochybňuje schopnosť otca sa o maloletého osobne postarať odvolací súd hodnotí
ako nedôvodné, ničím nepodložené. Taktiež nie je dôvodné neupraviť styk otca s maloletým preto, že
sa doteraz styk pravidelne neuskutočnil. Odvolací súd však apeluje na otca, že je v záujme maloletého,aby sa dodržiavalo nariadené neodkladné opatrenie a styk sa podľa neho realizoval, ak vtom otcovi, či
maloletému nebude brániť objektívna prekážka. Odvolací súd však zároveň musí dodať, že stretávanie
sa rodiča s dieťaťom nie je možné podľa nášho právneho poriadku uložiť ako povinnosť, a preto je len

na rodičovi, ako sa chopí výkonu styku, ktorý má umožnený rozhodnutím. Odvolací súd zdôrazňuje a
poukazuje na čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova
je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. V Dohovore o právach dieťaťa
v čl. 18 ods. 1 je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj
dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní o úprave

styku respektíve o zverení maloletého dieťaťa, má súd preto prihliadať na záujmy dieťaťa a na práva a
povinnosti rodičov podieľať sa na výchove a starostlivosti o dieťa. Rozsah styku určený otcovi je stykom
minimálnym a nie je tu žiaden dôvod tvrdiť, že maloletý takýto styk bez prítomnosti matky nezvládne,
alebo že by otec nebol schopný sa o maloletého pár hodín, ktoré má na styk určené riadne postarať.
Je nevyhnutné dať otcovi priestor, aby sám, nerušene mohol organizovať aktivitu s maloletým, dať mu
jesť, a naučiť sa ho uložiť aj na poobedný spánok. Odvolací súd nemá žiadnu pochybnosť o tom, že

by dospelý muž nezvládol dvojročné dieťa prebaliť, dať mu piť, či jesť. Taktiež obavy matky, že otec
maloletého ho unesie do Sýrie, ktorého štátu je otec občanom, sú ničím nepodložené domnienky matky,
a nemôžu byť dôvodom na obmedzenie kontaktu otca s maloletým. Je potrebné zdôrazniť, že rola otca,
ako aj matky sú v živote detí nenahraditeľné. Je jednoznačne v záujme maloletého, aby mal pravidelný
kontakt s otcom a mohol sa rozvíjať ich vzájomný vzťah. Stykom, aký požaduje matka, by bolo toto právo

maloletého značne obmedzené. Odvolací súd zároveň podotýka, že aj úprava styku žiadaná otcom,
je v rozsahu minimálnom na zabezpečenie záujmu maloletého na starostlivosť a výchovu zo strany
oboch rodičov. Nakoľko tu je spor rodičov o tom, aký rozsahu styku je potrebný, pre stabilitu výchovného
prostredia maloletého, a zabezpečenia mu kontaktu náležitého aj s otcom, bolo nevyhnutné nariadiť
neodkladné opatrenie, ktorým sa upravil dočasne styk otca s maloletým a to aj s prihliadnutím k veku

maloletého. Na základe uvedeného odvolací súd má za to, že správne súd prvej inštancie rozhodol o
úprave styku otca s maloletým, odvolací súd len na základe odvolania matky s poukazom na spánkový
režim maloletého dospel k záveru o potrebe zmeny času výkonu styku počas dní pracovného týždňa,
preto uznesenie súdu prvej inštancie zmenil (§ 388 Civilného sporového poriadku).

16. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52
C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového

poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci

samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).