Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 29, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/240/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817203006
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5817203006.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: V. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX N., o zaplatenie 12.425,24 Eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 6Csp/59/2017-39 zo dňa

10. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu vo výrokoch II./, III./, IV./ z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vo výroku I./ rozsudok prvoinštančného súdu ako odvolaním strán sporu nenapadnutom, ponecháva n
e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd konanie v časti o zaplatenie 860 Eur s príslušenstvom
zastavil, žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi 10.059,76 Eur s 5% ročným úrokom z omeškania od
20.08.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
Žalovanej uložil nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 66%, vyčíslené v uznesení vydanom po
právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že 05.08.2013 strany

sporu uzatvorili úverovú zmluvu - hypotéku, na podklade ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo
výške 15.000 Eur na 15 rokov odo dňa podpisu úverovej zmluvy, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať
v mesačných splátkach po 106,84 Eur so zmluvným úrokom 3,40% ročne. Nesporným zostala suma
uvedená žalobcom na úhradu úveru, i to, že žalobca doručil žalovanej výzvu na predčasné splatenie
úverunajneskôrdo19.08.2016.Žalovanánavýzvužalobcuzvyšokúveruneuhradila,naopak,namietala,
že ustanovenie o možnosti žalobcu vyvolať okamžitú splatnosť úveru je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou a teda je neplatné. Obranu žalovanej súd neakceptoval, zastal názor, že ak bolo dohodnuté
plnenie v splátkach, je dlžník povinný uhradiť každú dohodnutú splátku k určitému termínu. Mal za to, že
žalovaná nedodržala splatnosť dohodnutých splátok v dôsledku meškania mzdy od zamestnávateľa, čo
žalobca nezapríčinil. Na druhej strane preskúmaním úverovej zmluvy zastal názor, že táto neobsahuje
podstatné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorých
absenciu zákon sankcionuje tým, že sa zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Zistil z úverovej

zmluvy, že táto neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V úverovej zmluve je uvedená len výška
mesačnej splátky 106,84 Eur bez rozlíšenia, koľko z tejto splátky bude zaúčtované na istinu, úroky a iné
poplatky. Takéto dojednanie nemožno považovať za súladné s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona.
Žalovanej preto uložil zaplatiť rozdiel medzi poskytnutým úverom 15.000 Eur a doposiaľ zaplatenými

splátkami 4.940,24 Eur vo výške 10.059,76 Eur s príslušným úrokom z omeškania. Žalobu zamietol i v
časti nároku o zaplatenie 230,16 Eur ako nákladov spojených s dražbou, od ktorej dražobník upustil zdôvodu, že bolo vydané neodkladné opatrenie zdržať sa výkonu záložného práva a úkonov smerujúcich
k realizácii dobrovoľnej dražby. Z faktúry predloženej žalobcom nie je možné zistiť, o aké konkrétne
vynaložené náklady dražobníka sa jedná a tieto náklady ani nie sú preukázané žiadnymi dôkazmi.

Navyše zastal názor, že nakoľko úverová zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy, ustanovenie
zmluvy, ktoré požaduje, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej
osoby akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou,
ktoré v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy alebo, aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek
záväzky tretej osobe, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (§ 53 ods. 4 písm. w/ Občianskeho

zákonníka). Naviac, pokiaľ bolo vydané neodkladné opatrenie, je možné predpokladať, že žalovaná
minimálne osvedčila, že neboli splnené podmienky pre realizáciu výkonu záložného práva a dobrovoľnej
dražby žalobcom.

2. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote doručili odvolanie žalobca i žalovaná.

3. Žalobca v podanom odvolaní poukazoval na ustanovenie § 1 ods. 3 písm. b) a c) zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, z ktorého jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľským úverom
nie je jednak úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie
alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti a tiež ani úver
zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako 10 rokov.

Prvoinštančný súd vo svojom rozsudku mylne subsumoval skutkový stav pod ustanovenie § 24 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti poukazoval i na ustanovenie
§ 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Mal za to, že
prvoinštančný súd pochybil, pokiaľ aplikoval na prejednávaný skutkový stav ustanovenia zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko úver poskytnutý žalovanej sa v súlade s vyššie

citovanými ustanoveniami nepovažuje za spotrebiteľský úver a je vylúčené použitie ustanovenia § 24
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ ide o uplatnenie nákladov z dražby vo
výške 230,16 Eur, žalobca poukazoval na ustanovenie čl. 4.3 záložnej zmluvy zo dňa 05.08.2013, podľa
ktorého náklady realizácie záložného práva sú súčasťou pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi
a ich zaplatenie je zabezpečené záložným právom. Neodkladné opatrenie vydané na návrh žalovanej

síce zabránilo vykonaniu dobrovoľnej dražby, avšak žalovaná v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia uviedla nepravdivé a irelevantné argumenty, pričom z jej strany ide len o snahu zbaviť sa
zodpovednosti za svoje záväzky voči žalobcovi. Žiadal preto rozsudok prvoinštančného súdu zmeniť
spôsobom uvedeným v odvolacom návrhu.

4.Žalovanávodvolaníprotirozsudkuokresnéhosúduoznačilarozsudokokresnéhosúduzanezákonný,
zjavne neodôvodnený, neprimerane prísny, nevyvážený, nezohľadňujúci argumenty žalovanej ani
okolnosti predmetnej veci. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia podľa nej nespĺňa zákonom
ustanovené podmienky podľa § 220 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku. V tejto súvislosti
poukazovala na rozsiahlu judikatúru Najvyššieho súdu SR, ESĽP, ako i Ústavného súdu SR, čl. 46

ods. 1 a čl. 51 ods. 1 Ústavy SR ako i ustanovenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Poukazovala na znenie
ustanovenia § 183 ods. 4 CSP, nakoľko okresný súd si nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto zákonného
ustanovenia, oznámiť, že dôvody na odročenie pojednávania neakceptoval, nakoľko napriek tomu, že
02.01.2018 doručila okresnému súdu návrh na odročenie pojednávania vytýčeného na 10.01.2018,
žalovanejneoznámil,žejejžiadosťoodročeniepojednávanianeakceptoval,čímjejodňalmožnosťkonať

pred súdom. Nerešpektoval ani ustanovenie § 294 CSP, podľa ktorého zmena žaloby v spotrebiteľských
sporoch nie je prípustná, ak žalobca uplatnil nesprávny nárok, žaloba musí byť zamietnutá. Naopak,
napriek tomu okresný súd umožnil žalobcovi žalobu zmeniť. Vzhľadom na ňou poukazovanú judikatúru,
navrhla vykonanie dôkazu, aby žalobca predložil zoznam platieb úveru a predovšetkým doklady o
poskytnutí odbornej starostlivosti ohľadne schopnosti splácať úver. Tieto dôkazy súd nevykonal, naviac,

nijako v rozsudku neuviedol dôvod. Ďalej vytýkala, že rozsudok okresného súdu trpí závažnými rozpormi
čo sa týka skutkového stavu, mal totiž preukázané, že úverová zmluva bola uzatvorená 12.08.2013,
výška istiny predstavovala 15.000 Eur a doba splatnosti 15 rokov (180 mesiacov). Okresný súd správne
konštatoval sankciu za absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru,
avšak elementárnym matematickým výpočtom pri výške úveru 15.000 Eur pri jeho splácaní 180

mesiacov, je splátka úveru, istiny bez úrokov a poplatkov vo výške 83,34 Eur mesačne. Žalovaná úver
splácala vo výške 106,84 Eur mesačne, pričom každý mesiac mimoriadne splatila dopredu 23,5 Eur.
Túto mimoriadnu splátku platila od prvej splátky 25.08.2013 do 25.05.2016, teda 32 mesiacov, čím si
predplatila celkovo 23,5 Eur x 32 mesiacov, 752 Eur. V čase, keď podľa banky nemala uhradiť splátku,mala sa dostať do omeškania (k 25.05.2016), žalovaná v tom čase mala nárok voči banke na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 752 Eur, teda sa do omeškania dostať nemohla. Aj napriek tomu
okresný súd neakceptoval jej námietku, že žalobca zosplatnil úver v rozpore so zákonom. Rozporovala

tieždlžnúsumu,uvádzala,žežalobcamánárokibanaomeškanésplátky,nakoľkomalaúverpredplatený
atedanemoholbyťzosplatnený. Žalovaná sa do omeškanianedostala,vtejtosúvislostipoukazovalaaj
naust.§11ods.2zákonač.129/2010Z.z.stým,žeokresnýsúdbezakéhokoľvekzisťovaniaskutkového
stavu námietky žalovanej ponechal bez povšimnutia. Nie je ani zrejmé, z čoho okresný súd zistil výšku
uhradených splátok. Pokiaľ na pojednávaní boli predložené dôkazy, ako i rozšírenie nároku, tieto neboli

žalovanej poskytnuté na vyjadrenie, čím súd porušil jej právo na spravodlivé súdne konanie. Žalovaná
poukázala,žezosplatnenieúverupredstavovalovpredmetnomprípadenekalúobchodnúpraktiku,ktorej
účelom bolo skryť skutočnú výšku dlhu a dostať spotrebiteľa do pozície, že bude závislý od banky, inak
dôjde k dražbe jeho jediného obydlia. Žiadala preto rozsudok okresného súdu zmeniť, žalobu zamietnuť,
alternatívne rozsudok okresného súdu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej namietal, že žalovaná neuviedla v podanom odvolaní
žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by objektívne nemohla uplatniť v konaní pred okresným
súdom. Poukazoval na § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. (ďalej len „ZSU“). Zotrval na svojej námietke
uplatnenej v podanom odvolaní, že predmetný úver nemožno považovať za spotrebiteľský úver. K
námietke žalovanej o tom, že okresný súd nerešpektoval ustanovenie § 294 CSP uviedol, že žalovaná

zaplatila žalobcovi splátky v celkovej výške 860 Eur až po podaní žaloby, zobral preto žalobu čiastočne
späť, a to čo do istiny v predmetnej výške, ako aj príslušných zmluvných úrokov a úrokov z omeškania.
Žalobca súdu predložil podrobný prehľad úhrad žalovanej. Z tohto dokumentu je možné presne zistiť,
koľko splátok žalovaná zaplatila a s ktorými splátkami bola v omeškaní. Nestotožnil sa s námietkou
žalovanej, že zosplatnenie úveru predstavovalo v predmetnom prípade nekalú obchodnú praktiku,

že by bol zosplatnený v rozpore s § 11 ods. 2 ZSU. Pri predčasnom zosplatnení úveru žalobca
postupoval v zmysle zákona. Samotný úkon oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti nie je
zmluvnou podmienkou a z toho dôvodu nemôže byť oznámenie považované za neprijateľnú zmluvnú
podmienku. V tejto súvislosti poukazoval na ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka. Vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru v zmysle bodu 13.1. a) Obchodných podmienok pre hypotekárne a iné úvery

zabezpečené nehnuteľnosťou, podľa ktorého banka je oprávnená rozhodnúť o predčasnom zosplatnení
istiny úveru s príslušenstvom, ak je klient v omeškaní čo i len jednej splátky minimálne 3 mesiace.
Žalobca preukázateľne vyzval žalovanú na zaplatenie dlžných splátok upomienkami zo dňa 04.04.2016
a 25.05.2016, pričom bola žalovaná upozornená, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy žalobca uplatní
svoje právo vyplývajúce z § 565 Občianskeho zákonníka. Výzvou zo dňa 28.07.2016 rozhodol o

predčasnej splatnosti celého úveru. Žalovaná bola vyzvaná na predčasné splatenie poskytnutého úveru
v lehote do 19.08.2016. Žalobca si uplatnil svoje právo najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a zároveň upozornil žalovanú v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto
práva. Zákonné podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti celého úveru tak boli splnené. Aj napriek
upozorneniam a výzvam žalovaná nevykonala žiadne ďalšie splátky. Až dňa 09.12.2016 zaplatila splátku

130 Eur. Žalobca predložil súdu podrobný presný rozpis ako bola vypočítaná dlžná istina, úrok a úrok
z omeškania do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Hoci žalovaná spochybňuje výšku dlžnej sumy,
nepredložila žiadne dôkazy alebo námietky o tom, že prehľad splácania pred a po zosplatnení úveru
žalobcu nie je správny. V ďalšom odkázal na dôvody odvolania doručeného proti rozsudku okresného
súdu.

6. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu vo vzťahu k aplikácii zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch poznamenala, že ochrana poskytovaná spotrebiteľom je prebratá aj z iných
ustanovení, ako napríklad § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka alebo zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Okresný súd hrubým spôsobom poškodil spotrebiteľa tým, že úplne bez povšimnutia

ponechal neplatné zosplatnenie úveru. Postup v prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti jednoznačne
ustanovuje § 53 ods. 9 OZ. Veriteľ je povinný spotrebiteľa, ktorý je v omeškaní vyzvať a až následne
(nie menej ako 15 dní) môže uplatniť právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Iný výklad by bol
v rozpore s ustanovením generálnej klauzule § 51 ods. 1 OZ z dôvodu, že sa v rozpore s
ustanovením § 54 ods. 1 OZ v neprospech spotrebiteľa odchyľuje od ustanovenia § 45 OZ. Poukázal

na to, že ministerstvo spravodlivosti tiež poukázalo na neprijateľnú podmienku v predmetnej zmluve,
ktorú navrhovateľ uplatnil. Žalobca zrušil povolené prečerpanie na bežnom účte, z ktorého sa uhrádzali
splátky a celú výplatu si ponechal. Postavil spotrebiteľa do pozície, že pri porušení podmienok inej
spotrebiteľskej zmluvy bol povinný niesť neprimeranú sankciu, akou je strata výhody splátok úveru, ktoráje založená nehnuteľnosťou, v ktorej má dlžník obydlie. Išlo o neprijateľnú zmluvnú sankciu podľa §
53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, keďže pri jednostrannom zosplatnení by mal spotrebiteľ
veriteľovi vrátiť aj príslušenstvo za celú dobu trvania zmluvného vzťahu. Žalobca má tak nárok iba

na zameškané splátky, ktoré však už boli uhradené a žalovaný v tejto časti zobral žalobu späť. Dal
do pozornosti, že ak by sa súd vysporiadal s nezákonným vyhlásením mimoriadnej splatnosti, nebolo
by vôbec potrebné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. aplikovať. Zo spisu nevyplýva, že žalobca je
bankou alebo, že disponuje bankovou licenciou. Okresný súd preto nemohol skutok podradiť pod inú
normu ako vytýka žalobca z dôvodu, že to nemalo oporu v dokazovaní. V súvislosti k požadovaným

úrokom poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/156/2017 s tým, že žalovaný si
uplatňuje úroky bez právneho dôvodu. Žalobca odvolacie dôvody vymedzil podľa § 365 ods. 1 písm. f) a
h), pričom odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný (§ 379 CSP). Odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Avšak s prihliadnutím na skutočnosť, že zameškané splátky už boli uhradené, je možné, aby krajský
súd žalobu žalobcu zamietol, nakoľko i ďalšie konanie vo veci by už neviedlo k inému záveru, nakoľko
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je nezákonné. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Okresného

súdu v Prešove, sp. zn. 9C/286/2014 a 7Co/126/2016.

7. V ďalšom podaní žalovaná poprela, že by mala možnosť sa vyjadriť pred okresným súdom z dôvodu
nerešpektovania ustanovenia § 183 ods. 4 CSP. Vo vzťahu k zmene žaloby považovala za potrebné
uviesť, že zmena žaloby bola uskutočnená na pojednávaní v rozpore s ustanovením § 146 ods. 1 CSP.

Nesúhlasila so späťvzatím žaloby z dôvodu, že v predmetnej veci boli splátky uhrádzané automaticky
z bežného účtu vedeného u žalobcu. Tým, že žalobca zrušil povolené prečerpanie a ponechal si celú
výplatu,žalovanánemalačísloúčtu,kdemáuhrádzaťsplátky.Pretouplatnilareklamáciuužalobcu,ktorý
jej odmietol poskytnúť číslo účtu na úhradu. Reklamáciu uplatňovala opakovane v dňoch 31.05.2016,
12.07.2016, 20.09.2016, 10.10.2016, 14.10.2016, pričom až v poslednom vybavení reklamácie zo dňa

04.11.2016 jej žalobca oznámil číslo účtu, kde sa majú ďalej uhrádzať splátky úveru. Oneskorenú úhradu
zavinil tak žalobca, nakoľko po oznámení čísla účtu na úhradu, žalovaná dlžnú sumu doplatila. Za
najzávažnejšie porušenie však označila neplatné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, nakoľko bolo
povinnosťou žalobcu preukázať, že ak sa dostala do omeškania viac ako 3 mesiace, oznámil jej, že si
uplatní právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a následne minimálne po 15 dňoch mohol vyhlásiť

mimoriadnu splatnosť úveru. Tieto listiny mali byť doručené žalovanej. Žalobca nepredložil nijaké
dokumenty a doručenky, že by takto konal. V predmetnom spore ide o spor s ochranou slabšej strany a
súd nemôže požadovať po slabšej strane, ktorá vystupuje v pozícii žalovanej, aby ona dokazovala, že
výzvu nedostala. K tvrdeniu žalobcu, že došlo k upozorneniu dňa 04.04.2016 a 25.05.2016 zdôraznila,
že v tom čase ani nebola žalovaná 3 mesiace v omeškaní, ale poprela, že by mala niečo takéto dostať,

nič jej doručené nebolo. Naviac, ak žalobca odkazuje na obchodné podmienky, mal by ich súdu predložiť
vo vyhotovení, kde sú spotrebiteľom podpísané. Spotrebiteľa nemôže zaväzovať dokument, ktorý nie je
súčasťou zmluvy a upravuje podstatné skutočnosti.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní

a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa §
385 CSP a contrario rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia.

9. Prioritne sa odvolací súd považoval za potrebné vysporiadať s námietkou žalovanej uplatnenou v
podanom odvolaní o tom, že prvoinštančný súd svojim postupom porušil ustanovenie § 183 ods. 4

CSP, keď po tom, čo doručila žiadosť o odročenie pojednávania, požiadala súd, aby bez jej prítomnosti
nepojednával. Zároveň uviedla i e-mailovú adresu. Okresný súd jej neoznámil, že ňou uvedené dôvody
pre odročenie pojednávania neakceptoval a žiadny e-mail jej nezaslal.

10. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd splnenie povinnosti vyplývajúcej súdu z ustanovenia §

183 ods. 4 CSP nezistil, v nadväznosti na čo neostávalo, než konštatovať, že nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

11. Na druhej strane žalobca okresnému súdu vytýkal, že úverový vzťah medzi stranami sporu podradil

pod príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to i napriek tomu, že
v zmysle ustanovenia § 1 ods. 3 písm. b) a c) zákona č. 129/2010 Z.z. predmetný úver spotrebiteľským
úverom nie je, a teda prvoinštančný súd nemohol vyhlásiť ani bezúročnosť a bezpoplatkovosť žalobcom
žalovanej poskytnutého úveru s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., pričomv tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého za
iného veriteľa nie je možné považovať banku, pobočku zahraničnej banky a finančné inštitúcie podľa
osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.

12. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd postupoval správne, pokiaľ úverový
vzťah medzi stranami sporu posúdil ako vzťah spotrebiteľský v kontexte ustanovenia § 52 Občianskeho
zákonníka.Nadruhejstranevšakustanovenie§24ods.1zákonač.129/2010Z.z.neaplikovalvkontexte
ustanovenia § 2 písm. c) tohto zákona, podľa ktorého iným veriteľom je fyzická osoba a právnická

osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom v rámci
svojej podnikateľskej činnosti s výnimkou banky, pobočky zahraničnej banky a finančnej inštitúcie podľa
osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.
V nadväznosti na uvedené odvolací súd zastal názor, že prvoinštančný súd pochybil, pokiaľ skúmal
absenciu náležitostí podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a konštatoval bezúročnosť a
bezpoplatkovosť žalobcom žalovanej poskytnutého úveru.

13. Za nesprávny odvolací súd považoval i postup okresného súdu, pokiaľ akceptoval rozhodnutie
žalobcu o predčasnej splatnosti úveru poskytnutého žalovanej bez toho, aby skúmal, či žalobca predtým,
ako rozhodol o predčasnom zosplatnení úveru dodržal postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
a upozornil žalovanú ako spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva podľa § 565 OZ.

14. Žalobca totiž v prílohe žaloby predložil súdu upozornenie adresované žalovanej zo dňa 04.04.2016
na omeškanie splátky vo výške 79,70 Eur, zo dňa 25.05.2016 na omeškanie so splátkami vo výške
110,86 Eur s upozornením, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy veriteľ uplatní svoje právo vyplývajúce
z ustanovenia § 565 OZ, avšak mimo fotokópie doručenky o prevzatí písomnosti žalovanou doručovanej

žalobcom 04.08.2016, obsahom ktorej bolo doručenie rozhodnutia žalobcu o predčasnej splatnosti
celého úveru, žalobca doručenie upozornenia v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
nepreukázal, a to i napriek tomu, že podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle pôsobí voči
neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. To znamená, že doručenie písomnosti musí preukázať
účastník, ktorý z jej doručenia pre seba vyvodzuje priaznivý následok. Je preto dôkazné bremeno na

žalobcovipreukázať,žesanímpoukazovanéupozorneniadostalidodispozičnejsférydlžníka.Inakmusí
súd vychádzať z predpokladu, že nebola splnená podmienka nevyhnutná pre vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru bankou. V tomto kontexte námietky žalovanej uplatnené v podanom odvolaní odvolací
súd vyhodnotil ako odôvodnené.

15. Za správny odvolací súd považoval i postup okresného súdu, pokiaľ žalobcovi nepriznal nárok
na zaplatenie 230,16 Eur titulom nákladov spojených s dražbou z dôvodov uvedených okresným
súdom. Napokon súd prostredníctvom neodkladného opatrenia zabránil vykonaniu dobrovoľnej dražby,
čo znamená, že neboli splnené podmienky pre realizáciu výkonu záložného práva a dobrovoľnej dražby
žalobcom.

16. V nadväznosti na uvedené preto odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výrokoch II./, III./ a IV./
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom vo výroku I./ ponechal rozsudok
okresného súdu ako odvolaním strán sporu nenapadnutý, nedotknutý.

17. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)