Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, April 26, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoCsp/8/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817203006
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5817203006.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a

členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: V. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/
XX, XXX XX N., o zaplatenie 11.565,24 eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovanej o určenie
neplatnosti zmluvných podmienok úverovej zmluvy, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Námestovo č. k. 7Csp/59/2017-220 zo dňa 04. decembra 2019, takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a čiastočné späťvzatia žaloby žalobcom v sume 3.133,28 eur, v tejto časti z r u š u
j e rozsudok Okresného súdu Námestovo 7Csp/59/2017-220 zo dňa 04. decembra 2019 a v tomto

rozsahu konanie z a s t a v u j e .

Rozsudok prvoinštančného súdu m e n í tak, že žalovaná je žalobcovi povinná uhradiť 924,68 eur
s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 71,60 eur od 26.10.2015 do zaplatenia, 5 %-ným ročným
úrokom z omeškania, zo sumy 10,52 eur od 26.11.2015 do zaplatenia s úrokom z omeškania 5 % ročne,
zo sumy 10,73 eur od 26.01.2016 do zaplatenia s úrokom z omeškania 5 % ročne, zo sumy 0,69 eur
od 26.03.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 15,84 eur od 26.04.2016 do

zaplatenia, s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 106,84 eur od 26.5.2016 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania 5 % ročne zo sumy 106,84 eur od 26.06.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5 %
ročne zo sumy 106,84 eur od 26.07.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy
106,84 eur od 26.08.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 106,84 eur od
26.09.2016 do zaplatenia, s úrokom 5 % ročne zo sumy 106,84 eur od 26.10.2016 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 106,84 eur od 26.11.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalobcovi vo vzťahu k žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 12,54 % .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd vo výroku I. žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi 9.115,08
eurspolusozmluvnýmúrokomvovýške135,48eur,súrokomzomeškaniavovýške2,65eur,súrokomz
omeškania vo výške 5,0 % p. a. z jednotlivých omeškaných splátok za konkrétne špecifikované obdobie,
s úrokom z omeškania vo výške 5,0 % p. a. zo sumy 135,48 eur od 28.07.2016 do zaplatenia všetko do

trochdníodprávoplatnostirozsudku.Žalobuvčastiozaplatenie230,16eurtitulomnákladovdobrovoľnej
dražby a zmluvných úrokov za úver, počítaných odo 28.07.2016, zamietol. V časti prevyšujúcej plnenie,
ktoré žalobcovi priznal a plnenie, v ktorej súd žalobu zamietol, konanie zastavil. Žalovanej uložil nahradiť
žalobcovi trovy konania v rozsahu 80 %, vyčíslené v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.Vzájomnú žalobu žalovanej zo dňa 02.12.2019 o určenie neplatnosti zmluvných podmienok v úverovej
zmluve zo dňa 05.08.2013, uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou,
vylúčil na samostatné konanie. Po vykonanom dokazovaní s odvolaním sa na platnú právnu úpravu

považoval nárok žalobcu za zákonný a dôvodný, tak ako bol v konaní uplatnený. Mimo ním uplatnených
nákladov dobrovoľnej dražby a zmluvných úrokov za úver od 28.07.2016, teda po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru, zohľadniac, že žalovaná v priebehu konania dobrovoľne uhradila jednotlivé splátky
úveru, prihliadol na dispozitívny úkon žalobcu a v rozdiele prevyšujúcom plnenie, ktoré žalobcovi priznal
a plnením, v ktorom žalobu zamietol, konanie postupom podľa § 145 a nasl. CSP zastavil. Mal za to, že

v danom prípade žalobca preukázal splnenie podmienok na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru.
Doručil žalovanej výzvu podľa § 53 ods. 9 OZ, upozornil ju na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru
a k tomuto aktu pristúpil až po uplynutí troch mesiacov od splatnosti omeškanej splátky a zároveň za
dodržania lehoty 15 dní poskytnutej žalobcom na jej úhradu. O nároku na náhradu trov konania rozhodol
podľa pomeru úspechu a neúspechu strán v spore.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu doručila v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Vytýkala
prvoinštančnému súdu nesprávne práve posúdenie veci, to, že z vykonaného dokazovania dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, nezohľadnil argumenty poukazované žalovanou, ani okolnosti
prejednávanej veci. Opakovane poukazovala na nedodržanie zákonného postupu podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka na to, že ju žalobca neupozornil ako spotrebiteľku v lehote nie kratšej ako

15 dní na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ i predložil listinové dôkazy,
sám žalobca uznal, že list adresovaný žalovanej, datovaný dňom 25.05.2016 označený ako Opakované
upozornenie, v ktorom žalovanú mal upozorniť na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru, doručenie tohto listu nemohol preukázať, nakoľko doručenie zabezpečovala externá
firmaasodstupomčasusanepodarilodohľadaťdoručenkunapreukázanie,žetátolistinabolažalovanej

doručená. Predložil e-mailové správy, datované 28.05.2016 a 12.06.2016, z ktorých súd ustálil, že
listina označená ako Opakované upozornenie zo dňa 25.05.2016 žalovanej bola doručená. Z týchto e-
mailových správ vyplýva, že žalovaná si bola vedomá, že nespláca splátky úveru riadne a včas, preto
žiadala banku o odklad splátok, resp. nejaké iné riešenie jej dočasnej platobnej neschopnosti, no banka
jej nevyhovela. Súd napriek tomu konštatuje, že žalobca oprávnene pristúpil k vyhláseniu predčasnej

splatnosti úveru, pretože žalovaná nesplácala splátky v dohodnutých termínoch a žalobca dodržal
postup podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka, výška poskytnutého úveru, úroku a splátok medzi
stranami nebola sporná, žalovaná nerozporovala výpočet dlhu, ktorý si uplatnil žalobca, ani netvrdila/
nepreukázala, že by na úver zaplatila viac, ako tvrdí žalobca. Súd ju zaviazal, aby žalobcovi zaplatila
ním uplatnenú sumu. Zastala názor, že v rozhodovaní súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces. Súd sa nevysporiadal s námietkami žalovanej, nezdôvodnil svoje rozhodnutie.
Interpretácia súdu je v rozpore s obsahom právnej praxe. Poukazovala, že strany sporu uzatvorili
úverovú zmluvu 05.08.2013 na dobu 15 rokov odo dňa podpisu úverovej zmluvy. Do rozhodnutia
súdu uplynulo 6 rokov a 4 mesiace odo dňa 05.08.2013. Žalobca porušil podmienku trvania zmluvy
a žiada súd, aby mu priznal nemožné plnenie, nakoľko nemá platobnú schopnosť a ani príjem na

zaplatenie sumy uvedenej v odvolaním napadnutom rozsudku prvoinštančného súdu. Nikto od nej
nemôže žiadať ako od spotrebiteľa zaplatiť 9.115,08 eur s príslušenstvom a súd ju ani nemôže zaviazať
na zaplatenie takej povinnosti, pretože to odporuje zákonu. Súd neskúmal jej osobné a platové pomery
a tým nezákonným spôsobom zasiahol do jej práv. V časti úrokov z omeškania je rozhodnutie súdu
zmätočne nepreskúmateľné. Za nesporné považovala, že ďalej splácala úver aj napriek omeškanej

splátke vo výške 79,70 eur zo dňa 25.05.2016 a splátke 110,86 eur. Žalobca rozhodoval o úhrade
úveru tým, že si inkasoval z bežného účtu žalovanej spotrebiteľky finančné prostriedky na úhradu úveru.
Poukazovala na povinnosť veriteľa uvedenú v § 566 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prijať aj čiastočné
plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky a pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa
plneniedlžníkazapočítavanajprvnaistinuapotomnaúrok,akdlžníkneurčíinak.Vyhláseniepredčasnej

splatnosti úveru nebolo platne doručené. Sama banka nesprávnym účtovaním splátok na úverovom
účte zapríčinila ňou tvrdené omeškanie. Žalobkyňa platila za úver viac o 23,50 eur mesačne po dobu
32 mesiacov, čím preplatila úver o 752,- eur. Banka bola povinná tieto preplatky účtovať výlučne na
úhradu úveru. Preto tvrdenie banky o omeškaní žalovanej je nepravdivé. Žiadala, aby odvolací súd zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie, prípadne rozhodol o veci sám.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej poukázal na stanovisko podpredsedu Ústavného súdu
SR JUDr. Milana Ľalíka v náleze zo dňa 24.10.2013, sp. zn. I. ÚS 547/2012, na rozsudok Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 29.6.2010, sp. zn. 23Cdo/1201/2009, na stanovisko sudcu Ústavného súdu RudolfaTkáčika k rozhodnutiu Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 572/2017 zo dňa 20.09.2017 a žiadal rozsudok
prvoinštančného súdu ako správny potvrdiť.

4. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej zo dňa 22.05.2020 uviedol, že predložil listinné dôkazy e-
mailové správy, ktorými preukazoval doručenie výziev podľa § 53 ods. 9 OZ a takisto list predčasného
zosplatnenia úveru. Žalovaná sama svojou následnou komunikáciou so žalobcom doložila prevzatie
týchto dokumentov. Svoju platobnú neschopnosť žalovaná nepreukázala. Pokiaľ sa týka uplatnených
úrokov z omeškania sadzba je určená ako základná úroková sadzba ECB zvýšená o 5 percentuálnych

bodov. Žalovaná nesprávne chápe zákonné vymedzenie výšky úroku z omeškania, je zvýšená o 5
percentuálnych bodov (0+5=5) a zákonný úrok z omeškania bol teda súdom priznaný v správnej 5 %
výške p. a. Pokiaľ poukazovala na absenciu náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy spotrebiteľským
úverom nie je jednak úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je
nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti a tiež
ani úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako 10 rokov.

Na prejednávaný skutkový stav nie je možné aplikovať ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. Hypotekárna
zmluva nemusí v zmysle rozhodnej účinnej legislatívy obsahovať údaj o RPMN. Hypotekárny úver bol
v čase uzavretia zmluvy presne vymedzený zákonom o bankách (zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov). Predmetný zákon ako povinnú náležitosť zmluvy údaj o RPMN
neuvádza. Preto nie je možné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu neuvedenia

predmetnej náležitosti. Zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, a preto odvolanie
žalovanej je nedôvodné.

5. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniam žalobcu zotrvala na námietkach obsiahnutých v podanom
odvolaní. Pokiaľ išlo o poukázanie na odlišné stanovisko bývalého podpredsedu Ústavného súdu

SR JUDr. Milana Ľalíka uviedla, že názor sudcu o postupe orgánov ochrany práva ako o postupe
„nevýchovnom“, evokuje pohŕdanie súdmi, ohováranie súdov, neprispieva k výchove, naopak prispieva
k nedôvere k súdom. Súhlasila, že by malo dôjsť k racionálnemu zvratu v doterajšej judikatúre súdov,
vrátane Ústavného súdu SR, pretože občania trpia v dôsledku nejednotnej rozhodovacej praxe súdov,
je to na ujmu ich základných práv. K vyjadreniu bývalého sudcu Ústavného súdu SR Rudolfa Tkáčika

uviedla, že súd nie je viazaný názorom iného sudcu. Žiadala, aby odvolací súd vyhovel ňou podanému
odvolaniu, nakoľko sa nestali predčasne splatné splátky dohodnuté v úverovej zmluve. Žalobca žiada
plnenie nemožne s poukazom na ust. § 37 ods. 2 OZ.

6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej žiadal rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny

potvrdiť.

7. Žalovaná v ďalších vyjadreniach doručovaných súdu zotrvávala na odvolacích dôvodoch v tom, že
uplatnenie predčasnej splatnosti úveru žalobcom je neplatným právnym úkonom, nakoľko nepostupoval
striktne v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ. Poukazuje na jednotlivé ustanovenia zmluvy. Žiadala, aby súd

vyhlásil prijateľnosť zmluvných podmienok. Žiadala, aby súd žalobu zamietol, splátky pravidelne spláca
a chce ich splácať až do roku 2028. Ak by sa jej finančná situácia zlepšila, úver splatí čím skôr, nechce
mať so žalobcom nič spoločné.

8. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniam žalovanej doručil čiastočné späťvzatie žaloby s tým, že od

čiastočného späťvzatia žaloby zo dňa 30.10.2019 žalovaná zaplatila žalobcovi 2.363,28 eur, a preto v
tejto časti čo do istiny ako aj zmluvných úrokov a úrokov z omeškania berie žalobcu späť. Žiadal, aby
bolo uložené žalovanej uhradiť žalobcovi 6.751,80 spolu so zmluvným úrokom vo výške 135,48 eur s
úrokom z omeškanie vo výške 2,65 eur a s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. z jednotlivých splátok
za vymedzené časové obdobia. Ďalej požadoval uhradiť úrok z omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy

135,48 eur od 28.07.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

9.Žalovanávovyjadreníkčiastočnémuspäťvzatiužalobyžalobcomuviedla,žesčiastočnýmspäťvzatím
žaloby súhlasí, nesúhlasí však s navrhovaným rozsudkom o zaplatenie 6.751,80 eur a úrokov z
omeškania vo výške 5 % p. a. z jednotlivých súm ako sú uvedené v navrhovanom petite žaloby.

Stále spláca splátky na úverový účet. Žaloba je preto nedôvodná, zmätočná, žalobca nemá nárok na
zaplatenie splátok splatných v budúcnosti. Žiadala predložiť výpisy z úverového účtu na osvedčenie
rozhodujúcich skutočnosti. Žalobca preformuloval úrok z omeškania 5 % ročne z omeškaných splátok,
v tejto časti je žaloba nepreskúmateľná, nakoľko navrhuje zaplatiť úroky z omeškania zo súm, ktoréneboli jej povinnosťou platiť, nakoľko ju úverová zmluva k tomu nezaväzovala, ani nezaväzuje a nemá
nárok na zaplatenie 6.751,80 eur naraz a dopredu. Žalobca naformuloval splácanie úveru v splátkach,
pritom každá splátka je samostatné plnenie a úrok z omeškanie sa vypočítava pre prípad omeškania z

každej jednotlivej splátky. Žalobca v odvolacom konaní navrhuje zmenu žaloby o 43 nových výrokov, o
ktorých nerozhodoval súd prvej inštancie. Ide o zmenu žaloby, ku ktorej je jej odopreté právo sa vyjadriť.
Žiadala, aby odvolací súd určil za neplatné právne úkony upozornenia na predčasné zosplatnenie úveru
a samotné predčasné zosplatnenie úveru podľa § 39 OZ. Žiadala, aby odvolací súd buď zrušil rozsudok
prvoinštančného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo rozsudok prvoinštančného súdu zmenil

a žalobu zamietol.

10. Podaním zo dňa 19.11.2021 doručil žalobca ďalšie späťvzatie žaloby. Poukázal na úhradu splátok
za mesiac október, november 2021 po 110,- eur. Žiadal, aby súd uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi
6.531,80 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 135,48 eur, s úrokom z omeškania vo výške 2,65 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. z jednotlivých ním vymedzených splátok za ním určené

obdobie. Zotrval na tom, že úrok z omeškania vo výške 5 % ročne je zákonným úrokom z omeškania.
Sadzba zákonných úrokov z omeškania pre občianskoprávne vzťahy je stanovená podľa § 517 ods. 2
OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
OZ, sadzba je určená ako základná úroková sadzba ECB zvýšená o 5 percentuálnych bodov. Úrok z
omeškania bol dojednaný aj v bode 7.3. Zmluvy. Ďalej uviedol, že zákon neustanovuje v prípade iného

typu spotrebiteľského úveru povinnosť predkladať finančnému spotrebiteľovi dokument, ktorý by mal
charakter výpisu z úverového účtu.

11. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zo dňa 15.12.2021 uviedla, že nesúhlasí s vyjadrením
žalobcu, ktoré je špekulatívne „lavírujúce“ je pre ňu znevýhodňujúce. Zotrváva na dôvodoch v

predchádzajúcich vyjadreniach v podanom odvolaní. Dáva do pozornosti, že žalobca žiada úrok z
omeškania vo výške 5 % p. a. i zo splátok v podaní označenom ako čiastočné späťvzatie žaloby.
Nedoložil odôvodnené nové špecifikácie žaloby v časti úrokov z omeškania.

12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) na pojednávaní konanom 27.04.2022 po zopakovaní

dokazovania, súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania podľa § 379, § 380 CSP rozsudok
prvoinštančného súdu zmenil spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia. Zároveň pripustil
čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom tak, ako je vo výrokovej časti rozhodnutia uvedené.

13. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd síce vykonal vo veci

dostatočné dokazovanie, avšak z výsledkov vykonaného dokazovania nedospel k správnym skutkovým
zisteniam, následne vec i nesprávne právne posúdil, pokiaľ uzavrel, že žalobca pred vyhlásením
mimoriadnej splatnosti úveru dodržal zákonný postup vyplývajúci z ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka.

14. V predchádzajúcom zrušujúcom uznesení odvolací súd naznačil, že vzhľadom na to, že medzi
žalobcom a žalovanou bola uzatvorená zmluva o poskytnutí hypotekárneho úveru, ktorý bol navyše
založený nehnuteľnosťou a doba splácania bola viac ako 10 rokov, napriek tomu, že ide o spotrebiteľský
vzťah, nespadá pod režim zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o hypotekárnom úvere, a preto

absencia náležitosti vyžadovaná predmetným zákonom, nespôsobuje bezmračnosť a bezpoplatkovosť
úveru poskytnutého žalobcom žalovanej.

15. Na druhej strane však odvolací súd po preskúmaní veci, jednotlivých listinných dôkazov, ktoré
vyhodnotil či už jednotlivo alebo vo vzájomných súvislostiach, na rozdiel od prvoinštančného súdu

dospel k záveru, že zo strany žalobcu neboli dodržané zákonné podmienky pre predčasné zosplatnenie
úveru. Ust. § 53 ods. 9 OZ okrem iného sleduje, aby dodávateľ pri neplnení povinnosti spotrebiteľom
dosiahol splatnosť celej pohľadávky, súčasne sleduje aj zamedziť tejto možnosti v prípade, ak neplnenie
povinnosti zo strany spotrebiteľa bude iba krátkodobé, nepresahujúce dobu troch mesiacov odo dňa
omeškania so zaplatením splátky. Rozhodujúce je, či v čase uplatnenia práva je spotrebiteľ v omeškaní

so splnením niektorej zo splátok tri mesiace a uplynula lehota 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ak
spotrebiteľ zaplatí zmeškané splátky pohľadávky skôr ako veriteľ uplatnil právo, uplatnenie po taktom
zaplatení zmeškanej pohľadávky je neúčinné. Z uvedeného je zrejmé, že výzva podľa ust. § 53 ods.
9 musí byť jasná a určitá, aby spotrebiteľ nadobudol vedomosť, s ktorou konkrétnou splátkou je vomeškaní viac ako tri mesiace a aby sa prípadným zaplatením omeškanej splátky mohol účinne vyhnúť
zosplatneniu celej pohľadávky.

16. Žalovaný predložil list adresovaný žalovanej, datovaný 25.05.2016, označený ako „opakované
upozornenie“, v ktorom žalovanú upozornil na možnosť uplatnenia svojho práva na vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru a list adresovaný žalovanej, datovaný 28.07.2016, označený ako „výzva na
predčasné splatenie úveru...“, v ktorom žalobca žalovanej oznámil, že rozhodol o predčasnej splatnosti
úveru a vyzval ju uhradiť celý dlh s príslušenstvom najneskôr do 19.08.2016.

17. Po preskúmaní predmetných písomnosti odvolací súd dospel k záveru, že tieto nespĺňajú náležitosti
vyplývajúce z ust. § 53 ods. 9 z dôvodu nezrozumiteľnosti, neurčitosti. Z výzvy nevyplýva, s ktorou
splátkou sa žalovaná dostala do omeškania so splácaním úveru dlhšie ako 3 mesiace. Žalovaná tak
nemala možnosť vyhnúť sa predčasnému zosplatneniu úveru zaplatením omeškanej splátky, nakoľko
nemala vedomosť o tom, ktorá splátka je tá, pre ktorú sa veriteľ rozhodol uplatniť svoje právo na

predčasné zosplatnenie úveru.

18. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje i na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn.
11Co/10/2020 zo dňa 30.06.2020, komentár k ust. § 53 ods. 9 OZ z vydavateľstva C. H. Beck od
autorov Marek Števček a kolektív - Občiansky zákonník. Komentár I. 2015, s. 576. Okrem iného

uvádza, že vzhľadom na povahu dikcie treba ust. § 53 ods. 9 vykladať spôsobom, že dodatočné
uhradenie omeškanej splátky spotrebiteľom konzumuje právo dodávateľa na jednorazove zosplatnenie
pohľadávky, čo možno odobriť aj vzhľadom na dikciu § 565 Občianskeho zákonníka, ktorá rovnako
časovo limituje právo dodávateľa vykonať jednorazove zosplatnenie pohľadávky. Právo podľa ods. 9
môže dodávateľ vykonať len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť, ale len za predpokladu,

že omeškanie so splátkou trvá. Upozornením má zákonodarca na mysli adresovanú písomnosť, ktorá
sa musí nevyhnutne dostať do sféry dispozície spotrebiteľa, z ktorej obsahu musí byť zrejmé jednak
splnenie zákonných podmienok uplatnenia režimu podľa § 53 ods. 9 a jednak výslovné upozornenie
spotrebiteľa na vykonanie práva dodávateľa podľa § 565 OZ v súlade s ods. 9 § 53. Ide o adresovaný
právny úkon, ktorý musí predovšetkým spĺňať podmienky jasnosti, určitosti a zrozumiteľnosti právneho

úkonu a jeho forma musí korešpondovať s formou právneho úkonu, ktorým sa zakladá spotrebiteľský
záväzok.

19. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že výzva žalobcu vzhľadom na absenciu
označenia splátky pre omeškanie s úhradou, ktorej žalobca mienil pristúpiť k vyhláseniu predčasnej

splatnosti úveru v liste zo dňa 25.05.2016, je to jednostranný právny úkon neurčitý, nezrozumiteľný, a na
rozdiel od prvoinštančného súdu odvolací súd zastal názor, že žalobca ani nepreukázal, že by sa tento
právny úkon dostal do dispozičnej sféry žalovanej a že by práve s jeho obsahom žalovaná oboznámená
bola vzhľadom i na žalobcom potvrdenú početnú vzájomnú korešpondenciu.

20. Vo väzbe na uvedené odvolací súd uzavrel, že úkon predčasného zosplatnenia úveru je neplatný
v zmysle ust. § 39 OZ, a preto rozsudok prvoinštančného súdu zmenil, žalobe žalobcu vyhovel iba
v rozsahu žalovanou neuhradených splátok ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu, teda 27.04.2022.
Zároveň vzhľadom na omeškanie žalovanej s úhradou predpísaných splátok odvolací súd priznal
žalobcovi i ním uplatnený úrok z omeškania vo výške 5 % p. a. z jednotlivých neuhradených splátok odo

dňa nasledujúcom po dohodnutom termíne splatnosti až do ich zaplatenia. Vo zvyšnej časti odvolací
súd žalobu žalobcu zamietol.

21. Pokiaľ i žiadala žalovaná určiť neprijateľnosť zmluvnej podmienky predčasného zosplatnenia úveru
bankou, s touto sa odvolací súd vysporiadal v rámci rozhodnutia vo veci samej, keď postup banky pri

uplatnení práva podľa § 53 ods. 9 považoval za nezákonný. Pokiaľ sa týkalo ďalších poukazovaných a
žalovanou tvrdených neprijateľných podmienok, žalobca si na ich podklade žiadne nároky vo vzťahu k
žalovanejvpredmetnomkonaníneuplatňoval.Pokiaľodvolacísúdkjednotlivýmneuhradenýmsplátkam,
s úhradou ktorých sa žalovaná dostala do omeškania, priznal žalobcovi ním požadovaný úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne, urobil tak v súlade s ust. § 517 ods. 2 OZ a s ust. 3 Nariadenia

vlády 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ. Sadzba je určená ako základná
úroková sadzba ECB zvýšená o 5 percentuálnych bodov. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu,
ktorým zobral žalobu čo do sumy 3.133,28 eur späť, odvolací súd v rozsahu späťvzatia žaloby zrušilrozsudok Okresného súdu Námestovo 7Csp/59/2017-220 zo dňa 04. decembra 2019 a konanie v tejto
časti zastavil.

22. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu
strán v spore, s prihliadnutím i na procesné zavinenie žalovanej za zastavenie konania (§ 396 ods. 1,
§ 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP).

23. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné

uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)