Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 28, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoCsp/16/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620201052
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5620201052.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu:
UNICAR, s.r.o., so sídlom Liptovský Mikuláš, ul. 1. mája č. 68/1848, IČO: 36 409 022, zastúpeného
splnomocneným zástupcom JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom so sídlom P. A., ul. K. č. XXXX/
XX, proti žalovanej: Mgr. U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č. XXX, G., adresa na doručovanie: Y.

č. XXX/XX, Z., zastúpenej splnomocneným zástupcom AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., so sídlom
Martin, ul. M. R. Štefánika č. 25, IČO: 50 711 776, o zaplatenie sumy 17.852,42 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 22Csp/17/2020-165 zo dňa
15. decembra 2020, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku I. p o t v r d z u j e .
Vo výrokoch II. a III. zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Rozsudok okresného súdu vo výroku IV. m e n í tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu
trov prvoinštančného konania v rozsahu 77,94 %. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov
konania zo vzájomnej žaloby žalovanej v rozsahu 100 %.

Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 22Csp/17/2020-165 zo dňa 15.12.2020 žalovanú

zaviazal zaplatiť žalobcovi 15.884,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 12.03.2019 do
zaplatenia, všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšku žalobu zamietol (výrok
II.). Vzájomnú žalobu zamietol (výrok III.). Zároveň rozhodol, že žalobca má voči žalovanej nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 88,97 % (výrok IV.).
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 16.04.2020 sa žalobca domáhal proti
žalovanej zaplatenia sumy 17.852,42 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17.852,42
eur od 12.03.2019 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Uviedol, že pre žalovanú vykonal opravu

osobného motorového vozidla zn. Kia Sportage QL 2,0 CRDi, EČV: BJ073CG, ktorú vyúčtoval faktúrou
č. 22190081 dňa 06.03.2019 spolu vo výške 17.852,42 eur so splatnosťou dňa 11.03.2019. Predmetnú
opravu vozidla podľa zákazkového listu si žalovaná objednala u neho dňa 03.09.2018, pričom išlo
o rozsiahlu opravu vozidla poškodeného výbojom blesku. Napriek výzve listom zo dňa 03.03.2020
žalovaná neuhradila žalobcovi ani časť dlžnej sumy. Uplatňoval si preto zákonný úrok z omeškania vo
výške 5 % ročne z dlžnej sumy ako i nárok na náhradu trov konania.

3. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu tvrdila, že nesprávny postup opravy žalobcom spôsobil
neopodstatnené náklady predstavujúce navýšené materiálové náklady ako aj práce. K takej rozsiahlej
oprave nedošlo pre zasiahnutie výbojom blesku ako tvrdí žalobca ale z dôvodu jeho neodbornéhopostupu pri oprave osobného motorového vozidla. V rámci vzájomnej žaloby sa tak mieni domáhať
náhrady škody a to odvolávajúc sa na znalecký posudok Ing. Jána Závodného zo dňa 19.03.2019.
4. Žalobca vo vyjadrení nesúhlasil s tvrdeniami žalovanej o neopodstatnenosti opravy motorového

vozidla a vysvetlil skutočnosti ohľadom - objednania si opravy motorového vozidla žalovanou dňa
03.09.2018 kvôli poškodeniu vozidla spôsobeného zásahom blesku, - prvotného príjmu vozidla do
servisu dňa 10.08.2018, - zaznamenania na zákazkovom liste č. KG001293, - diagnostikovania porúch
na vozidle v jeho servise zástupcom výrobcu (importéra), - zamietnutia záručnej opravy z dôvodu,
že sa nejednalo o výrobnú vadu vozidla, ale o poškodenie elektroniky vo vozidle vysokým výbojom,

- pretransformovania opravy vozidla na objednávku opravy podľa zákazkového listu č. KU001038,
- nahlásenia poruchy žalovanou v poisťovni Kooperativa, kde mala uzavreté havarijné poistenie, -
oznámenia poisťovni Kooperativa žalovanej listom z 20.11.2018, že jej škodová udalosť je vo výlukách
z jej poistenia (nepriamy zásah blesku), - spochybňovania vykonania opravy znalcom Ing. Jánom
Závodným, - poskytnutia náhradného vozidla zo strany žalobcu žalovanej po dobu opravy v čase od
10.09. do 10.12.2018 bezplatne, - mimosúdneho doriešenia úhrady - zaplatenia opravy za vozidlo, -

odmietnutia vrátenia poškodených dielov žalovanou za účelom preskúmania.
5. Žalovaná v replike uviedla, že vystavená faktúra je výsledkom porušenia povinnosti pracovníka
žalobcu, ktorý nesprávnym technologickým postupom spôsobil, že na vozidle vznikla škoda v rozsahu
žalovanej sumy. Svoje tvrdenia mienila podporiť odkazom na znalecké posudky č. 14/2019 a č. 6/2020
vypracované Ing. Jánom Závodným. Považovala za nepochybné, že žalobca realizoval výmenu dielov

bez toho, že by sa presvedčil o funkčnosti jednotlivých dielov a tým značne navyšoval cenu opravy na
jej ťarchu. Dôkazmi o opodstatnenosti takýchto tvrdení sú fakty a to, že sú funkčné jednotlivé prvky z
vozidla, ktoré boli i napriek tomu vymenené za nové. Z uvedeného dôvodu nie je nič jednoduchšie ako
tieto diely aj v súdnom konaní podrobiť skúmaniu na funkčnosť. Žalobca neprodukoval žiaden dôkaz
o tom, že by uvedené závery znalca neboli správne. Napokon žalovaná uviedla, že vozidlo postupne

amortizuje a z toho dôvodu bolo opodstatnené podať vo veci vzájomnú žalobu, ktorou sa voči žalobcovi
domáhala zaplatenia sumy 3.343,- eur príslušenstvom.
6. Okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, konateľa žalobcu, svedka Ing. K. L. a
oboznámením sa s listinami.
7. Podľa súdu v posudzovanej veci si uplatnil žalobca nárok na zaplatenie sumy 17.852,42 eur z

titulu vykonanej opravy motorového vozidla. Pri predbežnom právnom posúdení na pojednávaní súd
upriamil pozornosť na fakt, že uzavretie tejto zmluvy nebolo v danej fáze konania (v čase pojednávania
dňa 13.10.2020) sporné. Rovnako odkázal na nejasnú argumentáciu žalovanej o „poškodení určitých
komponentov vozidla“, resp. výmene komponentov, ktoré boli funkčné a opakovane na pojednávaní
dňa 13.10.2020 (aj napriek skutočnosti, že žalovaná bola kvalifikovane zastúpená) akcentoval potrebu

aplikácie ust. § 132 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“. Pokiaľ
bola oprava vozidla vykonaná vadne, súd predbežne uviedol, že bolo namieste aplikovať ust. § 654 ods.
1 a § 655 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občianskeho zákonníka“).
8. Predmetom sporu bolo zaplatenie úhrady za objednávku opravy motorového vozidla zo dňa
03.09.2018. Tvrdený právny vzťah bolo možné kvalifikovať ako vzťah zo zmluvy o oprave vecí v zmysle

§ 652 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj spotrebiteľský vzťah podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Na základe objednávky žalovanej vznikol medzi sporovými stranami zmluvný vzťah, ktorého
platnosť nebola až do druhého pojednávania uskutočneného dňa 19.11.2020 namietaná. Objednávku
podpísal manžel žalovanej ako bezpodielový spoluvlastník vozidla. Skutočnosť, že vozidlo patrí do
bezpodielového spoluvlastníctva bola tiež nesporná. Rovnako je zrejmé, že pri komunikácii so žalobcom

v súvislosti s opravou vozidla konali tak žalovaná, ako aj jej manžel, čo vyplýva z rozsiahlej masy
dôkazov vykonaných vo veci (žalovaný priviezol vozidlo na opravu a podpísal objednávku opravy,
žalovaná komunikovala elektronicky, písomne i osobne so žalobcom, tiež nechala vypracovať znalecké
posudky). Žalobca nemal dôvod nedôverovať skutočnosti, že žalovaná a jej manžel postupujú voči nemu
jednotne a po vzájomnej dohode. Pokiaľ teda svedok Ing. K. L. platne podpísal zmluvu o oprave vozidla,

patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva, tento úkon vytvoril solidárny záväzok oboch manželov
podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka (súd len na okraj uviedol, že aj na uvedené boli strany sporu
upozornené ešte pred otvorením prvého pojednávania, keď zástupca žalovanej poukazoval na potrebu
podania žaloby aj voči svedkovi Ing. K. L.). Na základe uvedeného vyhodnotil súd zmluvu (zákazkový
list KU001038), na základe ktorej uplatňoval žalobca svoje nároky voči žalovanej, za platnú. Vyplýva z

nej totiž predmet opravy (presná identifikácia vozidla), ako aj predbežná cena opravy (15.000,- eur).
9. Zástupca žalovanej až na pojednávaní dňa 19.11.2020 poukázal na skutočnosť, že zákazkový list
č. KU001038 zo dňa 03.09.2018 podpísal manžel žalovanej, a to v omyle, a preto žalovaná nie je v
spore pasívne vecne legitimovaná. K uvedenému súd odkázal na koncentráciu konania. Žalovaná totižvo svojich písomných podaniach založila podstatu svojej argumentácie na chybnom postupe žalobcu pri
oprave vozidla, ktorý mal poškodiť jednotlivé súčiastky, resp. vymeniť súčiastky, ktorých výmena nebola
potrebná. Na pojednávaní dňa 13.10.2020 prišla s ďalšou verziou udalostí, a to, že je nutné prihliadať

na skutočnosť nevybavenia reklamácie v lehote 30 dní. Až na druhom pojednávaní dňa 19.11.2020
(ktoré súd nariadil len z dôvodu vykonania rozsiahleho dokazovania vo veci a v snahe umožniť stranám
prípravu záverečných rečí) zástupca žalovanej poukázal na to, že zmluva o oprave nebola bežným
úkonom, nebola podpísaná žalovanou, ale svedkom Ing. K. L. a preto je neplatná (neplatnosť zmluvy
bola tvrdená až v záverečnej reči). Žalovaná má síce v spore postavenie spotrebiteľky, avšak z dôvodu

jej zastúpenia kvalifikovaným odborníkom - advokátom, mala zabezpečenú právnu ochranu v plnom
rozsahu. Z tohto pohľadu mali sporové strany rovnaké postavenie a súd bol povinný pristupovať k nim
rovnako. Na skutkové tvrdenie o nesúhlase žalovanej s opravou preto súd neprihliadal v zmysle §
153 ods. 2 C. s. p.; iný postup by radikálne zmenil podstatu sporu a nasledovať by muselo odročenie
pojednávania s cieľom dodržať lehotu na prípravu pre protistranu.
10.Vrámcinezáväznýchúvahvšakpovažovalsúdzanevyhnutnépoukázaťnaskutočnosť,žežalovaná,

rovnako ako jej manžel, od počiatku komunikoval so žalobcom, ktorý práve jej (nie manželovi) dňa
19.11.2018 zaslal aj e-mail s informáciou o navýšení ceny opravy. Na pojednávaní dňa 13.10.2020
potvrdilaprijatietohtoe-mailu.Narovnakompojednávanínaotázkujejzástupcu,čibolazostranyservisu
informovaná o rozsahu poškodenia jednotlivých súčiastok, navyše uvádzala, že dňa 03.09.2018 bola
informovaná o predbežnej cene opravy v sume 15.000,- eur. Z písomných podaní doručených súdu, ani

z ústnych prednesov na pojednávaní dňa 13.10.2020 nie je zrejmá žiadna argumentácia o nesúhlase s
opravou, ktorá bola základom pre podanie žaloby vo veci. Prvýkrát s takýmito tvrdeniami prišiel zástupca
žalovanej až na druhom pojednávaní, o ktorom sporové strany vedeli, že bolo vyhradené na záverečné
reči.
11. Súd považoval za potrebné zdôrazniť, že právna regulácia zmluvy o dielo v Občianskom zákonníku

neobsahuje samostatnú úpravu zodpovednosti za vady vykonaného diela, a bolo preto potrebné
aplikovať všeobecnú úpravu obsiahnutú v § 499 a nasl., kde je formulovaná úprava zodpovednosti za
vady pri odplatných zmluvách. Samostatnú - osobitnú úpravu bolo možné nájsť v podtypoch zmluvy
o dielo podľa § 644 a nasl. Občianskeho zákonníka - zhotovenie veci na zákazku a podľa § 652
a nasl. Občianskeho zákonníka - oprava a úprava veci. Súd mal za to, že vady diela nemožno

uplatňovať na súde, a to ani ako obranu v civilnom sporovom konaní, pokiaľ tieto neboli uplatnené
u zhotoviteľa. Súd v tomto smere odkázal na všeobecnú úpravu zodpovednosti za vady podľa § 499
a nasl. Občianskeho zákonníka, konkrétne na ust. § 504 Občianskeho zákonníka. V prípade zmluvy
o oprave na záručnú dobu v ust. § 654 ods. 1 a § 655 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaná
v spore produkovala všeobecné tvrdenia o chybnom postupe žalobcu, ktorý mal podľa jej názoru

„poškodiťurčitékomponenty“,resp.„rozhodujúcačasťsúčiastokbolanepoškodenáaplnefunkčná“.Tiež
uvádzala, že žalobca „svojím postupom spôsobil skoro všetky náklady“. Pokiaľ však žalovaná netvrdila
a nepreukázala, že by žalobcovi oznámila individuálne definované vady diela (opravy) a tieto požiadala
odstrániť v určenej lehote, potom si nesplnila zákonom určenú povinnosť, ktoré konanie je následne
sankcionované zánikom práva. Bez uplatnenia konkrétneho nároku u žalobcu teda žalovaná nemohla v

súvislosti s tvrdenými poškodeniami jej majetku uplatňovať žiadne nároky. Pokiaľ by vznikla v spojitosti
s iným konaním žalobcu škoda na majetku žalovanej, uvedené je možné uplatňovať osobitne. Súd v
súvislosti s uvedeným navyše opakovane odkázal na ust. § 132 ods. 2 C. s. p., keďže počas celého
konania neboli definované položky poškodené, resp. bezdôvodne vymenené žalobcom tak, aby ich
súd mohol stotožniť s výpočtom fakturovaných položiek v zmysle faktúry č. 22190081 a aby bolo na

základe dôkazov potvrdené, že žalobca porušil svojej povinnosti. Okrem toho žalovaná i jej zástupca na
poslednom pojednávaní zmenili skutkové tvrdenia, keď poukázali na tri skupiny fakturovaných súčiastok
- poškodených z nejasných dôvodov, poškodených servisom a napokon vymenených bezdôvodne; išlo
teda zasa o zmenu skutkových tvrdení, keďže pôvodne boli zo strany žalovanej uvádzané dve skupiny
komponentov - poškodené a bezdôvodne vymenené. Uvedené len dokumentuje nedôslednosť v obrane

žalovanej, ktorá nemala ujasnené dôvody, na základe ktorých odmietala plniť cenu opravy.
12. Pokiaľ žalovaná na pojednávaní dňa 13.10.2020 na rozdiel od písomných podaní prezentovala nový
argument - že vo veci podala reklamáciu (nie reklamáciu na základe zmluvy o oprave, ale na základe
kúpnej zmluvy), keďže vozidlo bolo v záruke a táto nebola vybavená, k uvedenému súd len stručne
uviedol, že doposiaľ zo strany žalovanej neboli v kontexte uvedeného uplatnené voči žalobcovi žiadne

nároky. Uvedená obrana tak nemohla mať žiadne právne účinky, a to bez ohľadu na jej opodstatnenosť,
či neopodstatnenosť. Holé tvrdenie o nevybavení reklamácie tak nemohlo byť nijako zohľadnené pri
výslednom rozhodnutí vo veci. Inak povedané, pokiaľ žalovaná tvrdí skutočnosť, že jej reklamáciu
žalobca nevybavil, potom si môže uplatňovať svoje práva, čo však neučinila.13.Súdnepovažovalzapotrebnézaoberaťsapredloženýmiznaleckýmiposudkami.Bolototižzjavné,že
žalovaná uzavrela so žalobcom zmluvu o oprave a túto opravu aj žalobca zrealizoval. Žalovaná doposiaľ
nevytkla konkrétne vady opravy vozidla priamo žalobcovi, ktorá okolnosť podľa jeho názoru znamenala

zánik jej práva. Okrem toho obsah znaleckých posudkov sa nijako neprejavil v skutkových tvrdeniach
žalovanej, táto na ne odkázala v tzv. duplike a vo svoje vzájomnej žalobe bez potrebného vysvetlenia
v zmysle § 132 ods. 2 C. s. p.
14. Súd nezáväzne poukázal na niektoré detaily znaleckých posudkov (Ing. Jána Závodného č. 14/2019,
č. 6/2020), ktoré diskvalifikovali ich relevanciu pre posudzovanú vec.

15. K tvrdeniam o zavinení žalobcu, ktorý mal spôsobiť škodu žalovanej v podobe amortizácie vozidla,
súd uviedol, že po oprave bola žalovaná opakovane vyzvaná na prevzatie vozidla, ktorá skutočnosť bola
medzi stranami nesporná. Nebolo zrejmé, akého protiprávneho úkonu sa dopustil žalobca, ktorý by mal
za následok jeho povinnosť nahradiť škodu v podobe amortizácie, ktorá navyše sama o sebe nemôže
byť bez ďalšieho podľa názoru súdu podriadená pod pojem „škoda“. Z uvedeného dôvodu súd zamietol
vzájomnú žalobu žalovanej.

16. K argumentácii žalovanej ohľadom nesprávneho postupu pracovníkov žalobcu, ktorí mali čakať na
vyjadreniepoisťovne,súduviedol,žepredmetomsporunebolprávnyvzťahzaloženýpoistnouzmluvoua
poisťovňaaninebolastranouaktuálnehosporu.Zuvedenéhodôvodu,akékoľveknedostatkyprilikvidácii
poistnej udalosti nemohol súd vyhodnocovať v tomto konaní, keďže nemali význam pre rozhodnutie
súdu o nároku žalobcu uplatneného zo zmluvy o oprave.

17. Napokon súd uviedol, že v danej veci došlo k prelínaniu viacerých právnych vzťahov - právneho
vzťahu zo zmluvy o kúpe motorového vozidla, zo zmluvy o oprave a z poistnej zmluvy. Nemal dôvod
hodnotiť oprávnenosť žalovanej požadovať poistné plnenie, pretože poisťovňa nebola subjektom sporu.
Pokiaľ mala za to, že predajca - žalobca nevybavil reklamáciu v zákonnej lehote, potom svoje nároky v
spojitosti s uvedeným mohla uplatňovať, čo však doposiaľ neučinila.

18. Podľa súdu bolo jeho povinnosťou vyhodnocovať, či navýšenie ceny opravy na sumu 17.852,42 eur
mohlo znamenať oprávnenosť žalobcu požadovať celú túto sumu od žalovanej. Následne súd citoval
ust. § 636 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V danej veci bola dohodnutá predbežná cena opravy na
15.000,- eur. Táto sa navýšila o 2.852,42 eur, čo predstavuje 19,02 % z pôvodne deklarovanej ceny
opravy. Judikatúra akceptuje výklad ust. § 636 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe ktorého už

desaťpercentné navýšenie je také, ktoré treba objednávateľovi oznámiť. Uvedené sa v posudzovanej
veci zrealizovalo na základe e-mailu zo dňa 19.11.2018, ktorého prijatie žalovaná potvrdila. Pokiaľ
uvádzala, že nebola primárnym adresátom, ale obdržala len kópiu, tento argument súd neakceptoval,
keďže bolo zjavné, že s danou správou bola oboznámená. Podľa obsahu e-mailu cena opravy
dosiahla v danom čase 15.884,- eur. Žalobca deklaroval ešte potrebu výmeny palubnej dosky (1.300,-

eur) a navigácie (6.550,- eur). Uvedené komponenty však napokon neboli vymenené. Ak sa teda v
spomínanom e-maile uvádza konečná cena 23.734,- eur (a že by nemala prekročiť 24.000,- eur), súd
oznámenie v časti výmeny palubnej dosky a navigácie na účely posúdenia správnosti postupu žalobcu
podľa § 636 ods. 1 Občianskeho zákonníka neakceptoval. Ak totiž nedošlo k výmene označených častí
vozidla, potom je logické, že oprava nemohla dosiahnuť až takú vysokú sumu. Súd preto vzal do úvahy

len oznámenie o navýšení ceny opravy na sumu 15.884,- eur. Žalovaná mala po uvedenom oznámení
právo od zmluvy odstúpiť podľa § 636 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo však neučinila, a preto mal
žalobca nárok na zaplatenie ceny opravy vo výške 15.884,- eur.
19. O úrokoch z omeškania rozhodol súd podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktoré patria žalobcovi odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry.

Prijatie faktúry žalovaná nepoprela. Vzhľadom na výšku žalovanej sumy určil dlhšiu lehotu na plnenie
podľa § 232 ods. 3 C. s. p.
20. Pred otvorením pojednávania dňa 13.10.2020 zamietol námietku miestnej nepríslušnosti vznesenú
žalovanou z dôvodu, že bola vznesená oneskorene (§ 41 C. s. p.).
21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 C. s. p., pričom

vychádzal z čiastočného úspechu žalobcu v spore. Pri výpočte pomeru nároku na náhradu trov konania
súd zohľadnil dva predmety konania - žalobu a vzájomnú žalobu, ktoré na účely výpočtu tvorili 50 %
predmet sporu. Žalobca bol úspešný sčasti v spore o jeho žalobe, jeho úspech predstavoval 88,97 %.
Neúspech žalovaného tak dosiahol 11,03 %. Čistý úspech žalobcu predstavoval 77,94 %, čo pri redukcii
na 50 % podiel sporu znamená 38,97 %. V časti konania o vzájomnej žalobe bol žalobca úspešný v

plnom rozsahu 100 %, teda vo vzťahu k celému sporu išlo o 50 %. Čistý úspech žalobcu tak predstavoval
88,97 % (50 % + 38,97 %). O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny
úradník súdu prvej inštancie.22. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie žalovaná prostredníctvom splnomocneného
zástupcu a to do výrokov I. a IV. napadnutého rozsudku odvolávajúc sa na ust. § 365 ods. 1 písm. b/,
e/, f/ a h/ C. s. p. Žiadala rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vec vrátiť na prvostupňový súd na

nové rozhodnutie.
23. V úvode poukázala na to, že je nutné daný prípad skúmať v širších súvislostiach a neobmedziť sa iba
naprvostupňovýmsúdomposudzovanýúdajnýzmluvnývzťahzmluvyoopraveaúpravevecivyplývajúci
z predloženého zákazkového listu KU001038. Za rozhodujúce skutkové okolnosti, ktoré spôsobujú, že
nie je zákonné zo strany súdu vec vyhodnocovať ako zmluvný vzťah vyplývajúci z údajne podpísanej

zmluvyoopraveaúpraveveci,súpodpísaniuzákazkovéholistuKU001038predchádzajúceskutočnosti.
Tieto prvostupňový súd odmietol vyhodnocovať vo vzájomnej súvislosti a tieto skutočnosti hodnotil ako
samostatné zmluvy, riešenie ktorých je potrebné riešiť v samostatných konaniach. S týmto žalovaná
nesúhlasí, nakoľko jej jediným účelom privezenia vozidla žalobcovi bolo reklamovanie vady vozidla. V
napadnutom rozsudku tak prvostupňový súd posudzoval veci iba veľmi zužujúco, čo malo vplyv aj na
prístup súdu k otázke dokazovania, kedy prvostupňový súd oklieštil ňou prezentované argumenty a

dôkazy, výhradne iba na časť týkajúcu sa uzavretia zmluvy o oprave a úprave veci, a to v intenciách
podanej žaloby, čím jej znemožnil právo na spravodlivý proces a vec nesprávne právne posúdil.
24. Podľa žalovanej žalobca v žalobe nepostupoval v zmysle § 132 C. s. p. (žalobca má povinnosť
pravdivo a úplne opísať rozhodné skutočnosti), z ktorých svoj nárok odvíja. Tendenčne zúžil okruh
skutkových okolností iba na časť prebehnutých okolností daného prípadu, a to tú, ktorá mu poskytla

najlepšie podmienky pre úspech vo veci, t.j. údajný zmluvný vzťah podpísania zmluvy o oprave a
úprave veci, bez reflektovania na ostatné, bezprostredne podpísaním zákazkového listu KU001038
predchádzajúce skutočnosti. Tieto skutočnosti majú podľa nej vplyv na právne hodnotenie prípadu, na
platnosť uskutočnených úkonov a tiež na opodstatnenosť prijatého záveru súdu o zániku práva z vád zo
zmluvy o oprave a úprave veci, nerealizovaním v záručnej dobe, čo bolo podľa súdu podstatný dôvod

vyhovenia žalobe.
25. Rozhodnou skutočnosťou bola okolnosť, že ona predmetné motorové vozidlo zakúpila u žalobcu
ako nové, užívala ho od septembra 2017, menej ako rok, za uvedené vozidlo zaplatila u žalobcu sumu
29.050,- eur. Bolo teda nepochybné, že žalobca bol držiteľom záruky na uvedené vozidlo počas obdobia
stanovených záručných dôb na jednotlivé komponenty vozidla, minimálne však na dobu 24 mesiacov.

V deň 09.08.2018 došlo k udalosti, nefunkčnosti vozidla, tak ona ako spotrebiteľ uskutočnila kroky vo
vzťahukžalobcovisúvisiacespostupomnakladaniasvozidlompočaseprejaveniasazávady.Zprístupu
žalobcu a jeho zamestnanca - pracovníka povereného predajom vozidiel a vybavovaním reklamácií
nebolo nejakých pochýb o tom, že ona reklamuje vadu výrobku - motorového vozidla u predávajúceho
(žalobcu), čo je nakoniec zachytené aj v podpísanej garančnej zákazke pod označením „Zákazkový

list KG001293 zo dňa 10.08.2018“, teda vadu popisuje „svietia všetky kontrolky na prístrojovke“. Teda
podpisu zákazkového listu predchádzala jej riadne uplatnená reklamácia na výrobok, t.j. dané motorové
vozidlo. Od uplatnenia tejto reklamácie bola ona doslova navigovaná pracovníkom žalobcu, kedy u tohto
mala, ako aj jej manžel, plnú dôveru, že jeho konanie vedie k riešeniu ňou uplatnenej reklamácie. V
tejto situácii bol podpísaný zákazkový list KU001038, ktorý čo do vizuálneho vyhotovenia je totožný,

ale v obsahu bol podľa žalobcu „iba transformovaný“ z KG001293, a to bez jej vedomia na KU001038.
Zákazkový list KG001293 bol podpísaný v čase po dovezení auta žalobcovi ako predávajúcemu. Pri
pohľade na uvedené zákazkové listy, ktoré boli súdu predložené, je možné vidieť, že listiny sú rovnaké,
v označení zákazky je zmenené iba jedno písmeno, čo je pre bežného zákazníka nepovšimnuteľné.
Uvedená zmena má byť podľa tvrdenia žalobcu na pojednávaní vysvetlením prechodu zákazky z

„garančnej“ na „poistnú“ udalosť, čo bol opäť žalobcom zvolený smer riešenia závady, i keď ona uplatnila
reklamáciu na vadu výrobku. Ona a ani jej manžel nepostrehli zmenu označenia, a teda boli uvedení do
omylu pri tomto úkone, ktorý bol vyvolaný žalobcom (jeho pracovníkom), a tým podľa § 49a Občianskeho
zákonníka je tento úkon neplatný. To aj preto, že je nepochybné, že jej záujem bol reklamovať vadu
vozidla. Do času podpisu údajného transformovania podpísaného zákazkového listu žalobca s vozidlom

nič nerobil, podľa jeho tvrdenia na pojednávaní nemal elektromechanika a podpis zákazkového listu
bola reakcia na urgovanie reklamácie zo strany jej manžela. Žalobca nedodržal reklamačný poriadok a
nepostupoval v znení zákona a reklamáciu nevybavil včas a ničím nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce
mu zo zákona (oznámiť výsledok reklamačného konania v znení protokolu na bezchybnosť, nakoľko sa
jednalo o vadu výrobku do jedného roka od zakúpenia).

26. Ak teda súd svojim právnym posúdením o uzavretí zmluvy o oprave a úprave veci, korigovaním
návrhovnadokazovaniezostranyúčastníkovznemožnilposudzovaniedanejvecivširšíchsúvislostiach,
a na jej argumentáciu počas konania, odvolávaním sa na niekoľko interpretácii skutku ňou a nakoncentračnú zásadu tak pochybil, lebo svojim postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
27. Podľa žalovanej ňou zvolená obrana vyplývajúca z uplatnenej reklamácie je opodstatnená.

Opodstatnená je preto, že má právo na bezplatné odstránenie vzniknutej vady a žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, že motorové vozidlo bolo poškodené úderom blesku. Taktiež aj preto, že za
podmienok, za ktorých došlo k zavedeniu jej osoby a jej manžela zo strany žalobcu podpísaním
zákazkového listu KU001038 daný úkon zmluvy o oprave a úprave veci nemôže byť platný. Pokiaľ by
sme pripustili jeho platnosť tak potom je nesporné, z dôkazov nachádzajúcich sa v spise, že oprava

nebola vykonaná riadne, vozidlo od času vystavenia faktúry nebolo opravené a nie je ani dnes v stave, v
akom sa nachádzalo pred dovezením do servisu. Vystavenie faktúry je preto predčasné, táto môže byť
vystavená po vykonaní opravy riadne a včas. Ak teda nebola vykonaná včas a riadne tak nemohla byť
účtovaná. Nedodržanie času opravy má dôsledky v reklamačnom procese (posúdenie neodstrániteľnej
závady) a v procese opravy na oprávnenie vyúčtovať celú sumu opravy. To preto, že nevykonaním
opravy včas má ona právo na zníženie ceny opravy podľa Vyhlášky o oprave motorových vozidiel č.

18/1965 Zb. za každých 7 dní 10 %, najviac však 30 % z výkonov. Evidentne vozidlo bolo v oprave u
žalobcu viac ako 21 dní po údajnej reklamačnej dobe a teda ona má právo na zľavu 30 % z výkonov
žalobcu. Ani túto skutočnosť súd nezohľadňoval pri svojom rozhodnutí a práve naopak snažil sa osvojiť
si závery, ktoré sú v prospech žalobcu.
28. Skutočnosť podpísania zákazkového listu dňa 03.09.2018 bola podľa žalovanej vyhodnotená čo do

platnosti zo strany súdu taktiež nesprávne. Odôvodnenie súdu, že manželia boli informovaní o rozsahu
opravy a teda nešlo o úkon, ktorý by nebol odsúhlasený a obvyklý, neobstojí. Ona nepostrehla ako
spotrebiteľzmenuvzákazkovýchlistoch,informácieorozsahuopravyjejbolibuďsprostredkovanéalebo
iba dávané na vedomie, v súvislosti s ňou zvolenou reklamáciou, ale nikdy nevedela o tom, že došlo k
odmietnutiu jej reklamácie a objednaniu si opravy v hodnote 15.000,- eur.

29. Pri priznaní nároku v sume 15.884,- eur rezonuje aj opodstatnenosť tohto priznania, a to ako čo do
výšky, tak i čo do úroku z omeškania.
30. Priznanie náhrady za vykonané práce vo výške 15.884,- eur na podklade mailu zo dňa 19.11.2018 je
podľanejneopodstatnené,lebokonštatovaniesúdu,žetentomailzobralaonanavedomiejeirelevantné.
Súd neakceptoval to, že ona nebola adresátom mailu a priznal nárok nad 15.000,- eur. Tvrdila, že porušil

zákon s poukazom na ust. § 636 Občianskeho zákonníka, ktoré vyžaduje upozorniť objednávateľa bez
meškania na novo určenú cenu. Nepochybne zo zákona vyplýva, že pred zrealizovaním navýšenia.
Žalobca teda nedal šancu jej na rozhodnutie, lebo obsah mailu hovorí o tom, že oprava už prebehla
a mail nebol adresovaný jej. Nie je akceptovateľné, aby korešpondencia, ktorá je zasielaná iba ako
„preposlaná“ bola považovaná za riadnu korešpondenciu. Jej doručenie nemôže spôsobovať právne

následky, ako to vysvetlil súd. Ak obsah mailu hovorí, že diel zvyšujúci opravu už bol namontovaný,
tak postup predpokladaný zákonom o odstúpení od zmluvy nie je možný. Ustanovenie rieši navýšenie
ceny pred realizovaním jej navýšenia, ale nie ako dôsledok už zrealizovaného navýšenia. Preto s týmto
upozornením nemôže byť súdom vyvolaný právny následok o splnení povinnosti žalobcu a o dôvodnom
zaviazaní žalovanej o povinnosti takto navýšenú cenu zaplatiť. Bola tak nezákonne zaviazaná na úhradu

sumy 15.884,- eur. K stanovenému úroku z omeškania uviedla, že z prístupu žalobcu a jej riešeniu veci
je opodstatnené ustáliť úrok až na výzvu právneho zástupcu žalobcu, čo je 03.03.2020.
31.Podľažalovanejtentoneúplneopísanýskutkovýstavvžalobespôsobilajjejoklieštenúargumentáciu
na daný obsah žaloby v odpore proti vydanému platobnému rozkazu. Rozporovala v ňom žalobcom
uplatnený nárok, zdôvodnila dôvod rozporovania nároku ako celku, uskutočnenie neopodstatnenej

výmeny, stanovila dôvod, odvolala sa na identifikované znalecké posudky ako i skutočnosť existencie
všetkých dielov, ktoré má v záujme predložiť súdu ako dôkaz pri pojednávaní a žiadala vykonať
dokazovanie v tomto smere.
32. Svojim právnym hodnotením veci a následne aj procesným vedením veci súd nepripustil iné
dokazovanie ako dokazovanie ku podpísanému zákazkovému listu a odmietal prijať argumentáciu

popísania daného skutkového stavu v zmysle jej prednesov a ňou produkovaných dôkazov odvolávaním
sa na ust. § 132 a § 150 C. s. p. Súd tvrdil, že argumentácia použitá v konaní z jej strany v podanom
odpore a následnej duplike a potom na samotnom pojednávaní, nemôže byť rozdielna a súdom z dôvodu
§ 132 ods. 2 a § 150 C. s. p. akceptovaná, nakoľko žalobca alebo ona nemôže bez predchádzajúceho
tvrdenia viesť dokazovanie spôsobom smerujúcim k objasneniu skutočností, ktoré doposiaľ neboli nijako

prezentované. Žalovaná uviedla, že vždy reagovala včas, či na doručený platobný predpis alebo na
výzvu na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalobcu. Nie je preto prípustné konštatovanie, že by jej správanie
viedlo k predlžovaniu konania a tým by prichádzalo uplatnenie možnosti súdu daný procesný úkon
nevyhodnocovať. Súd vykonal nové pojednávanie, na ktorom uviedol ďalšie dokazovanie, čím bolvytvorený priestor pre argumentáciu aj protistrany, pre oboznámenie sa súdom bez nariadenia ďalších
pojednávaní. Preto nemôže platiť procesná neúčinnosť prednesov a dôkazov a koncentračná zásada
súdom spomínaná ako i odvolávanie sa na § 150 C. s. p.

33. Žalovaná tvrdila, že svoj odpor odôvodnila dostatočne, a ak mal súd za to, že je to inak, tak mal
postupovať podľa § 129 C. s. p. Nemožno súhlasiť s tým, že by nepravdivo popísala skutočnosti ale
je to dôkazom toho, že bola v tom, že je podpísaný iba jeden zákazkový list pri reklamácii vozidla.
Zistenie, že zákazkové listy sa líšia, viedlo k doplneniu skutkového deja, ktorý je potrebné zohľadniť v
rámci rozhodovania súdu, lebo tento stav spôsobil žalobca. Súd odmietol jej právnu argumentáciu, že je

spochybnená jej pasívna legitimácia, pretože úkon objednania opravy bol uskutočnený ako zavedenie
do omylu samotného objednávateľa zo strany žalobcu, teda úkon, ktorý je neplatný z dôvodu, že
sa nejednalo o bežnú záležitosť v manželstve žalovanej a jej manžela. Odmietajúc takúto právnu
argumentáciu a striktné posudzovanie daného zmluvného vzťahu bez ohľadu na ostatné okolnosti
prípadu bol vydaný rozsudok arbitrárny, porušujúci jej právo na spravodlivé konanie, vydaný v rozpore
so zákonom.

34. Žalovaná mala za to, že riadne ako spotrebiteľ svojimi postupmi dodržala podmienky reklamácie
u žalobcu (predávajúceho), kedy tento uskutočnil zaevidovanie tejto požiadavky v systéme záručných
opráv, teda aj toto je dôkazom toho, že ju vnímal v zhode s prejavom žalovanej, teda ako záručnú
opravu. Uvedenú skutočnosť však súd nezobral v úvahu pri hodnotení tohto prípadu, argumentujúc tým,
že sa odvoláva na koncentračnú zásadu a neuvedenie tohto tvrdenia v jej prvotných dokumentoch ju

znevýhodňuje natoľko, že danú skutočnosť zobral v úvahu pri konečnom rozhodnutí s odvolaním sa na
koncentračnú zásadu a posudzoval iba uzavretú zmluvu zo dňa 03.09.2018 a nesplnenie si povinnosti
žalovanou vo vzťahu k žalobcu z titulu vád opravy. Žalovaná uviedla, že až do času podania odporu
zo strany jej právneho zástupcu mala postavenie spotrebiteľa, v plnom rozsahu sa na toto postavenie
odvolávala a všetky jej konania mali byť vyhodnocované až do podania odporu s potrebnou ochranou

poskytujúcou jej zo strany zákona ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu.
35. Súd i napriek tomu, že nevyhovel návrhom na dokazovanie nariadil nové pojednávanie. Preto
okolnosti daného prípadu sú natoľko závažné pre ňu, že súd nesprávne postupoval, keď na základe
vlastnej úvahy rozhodol nevykonať navrhované dôkazy s odôvodnením, že neboli tvrdené v pôvodnej
argumentácii. V tomto prípade aplikovaním právnych záverov isto bola ona na svojich právach dotknutá.

Ak súd k takémuto uplatneniu zásady pristúpil, tak v rámci rozhodovania mal zdôvodniť, prečo použil
takýto postup, v čom videl dôvody na aplikáciu danej zásady, a to v rozsudku neučinil. Aj toto robí
rozsudok nepreskúmateľným.
36. Súd v bode 44. odôvodnenia rozsudku základ pre priznanie nároku žalobcu videl v tom, že základ
pre vyhovenie návrhu bola skutočnosť nemožnosti uplatnenia vád diela na súde, a to ani ako obranu

v civilnom procese bez toho, že by boli vady uplatnené u zhotoviteľa, pričom poukazuje na § 504
Občianskeho zákonníka a na nevytknutie vád bez zbytočného odkladu. K tomuto žalovaná uviedla, že
od času údajného vykonania opravy a vydania faktúry až doteraz, teda aj v záručnej dobe vykonania
opravy,vytýkalaneopodstatnenosťopravy.Pretojejprávanemohlizaniknúťanemoholsúdpriznaťnárok
žalobcovi.

37. Odvolanie smeruje aj čo do výroku o priznaní nároku na náhradu trov konania. Tento výrok žalovaná
považuje za nepreskúmateľný, čo do použitia danej mustry výpočtu súdom čím bolo zasiahnuté právo
na preskúmateľnosť rozsudku aj v tejto časti. Súd mal stanoviť pomer úspechu a neúspechu v každej
veci samostatne a vtedy bude nepochybne zachytená výška nároku z tej ktorej veci vo vzťahu k trovám
konania.

38. Podaním zo dňa 14.01.2021, doručeným súdu dňa 14.01.2021 predložila žalovaná prostredníctvom
splnomocneného zástupcu doplnenie odvolania (v zákonnej lehote). Uviedla v ňom, že vydaný rozsudok
prvostupňového súdu bol zdôvodnený na podklade podpísaného zákazkového listu KU 001038 a tiež
tým, že dané podpísanie malo za následok zmluvný vzťah, ktorý sú zmluvné strany povinné dodržať,

t.j. ona zaplatiť za opravu, lebo ju žalobca vykonal a ona tým, že zákonným spôsobom nepostupovala
vo vytknutí vád opravy, v zákonnej lehote na reklamáciu dopustila to, že jej právo zaniklo a nie je
možné ho v civilnom konaní uplatniť bez toho, že by bolo uplatnené u zhotoviteľa. Pritom súd nezobral
v úvahu ostatné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré spochybňujú a dokonca zneplatňujú dané
úkony, čo do ich platnosti. Uvedený právny názor súdu, bez prihliadnutia na ostatné ustanovenia

zákona bol teda základom pre priznanie žalobcom uplatneného nároku. Súd takto striktne vec posúdil,
bezvýhradne uplatňoval sudcovskú koncentráciu na ňou uvádzané nové skutočnosti ako o reklamácii,
tak i o dôkazoch o tom, že rozsah opravy nebol nutný vo vyúčtovanom rozsahu, hoci na bezvýhradné
uplatnenie koncentračnej zásady neboli dôvody a konanie súd na základe takéhoto konania nepustil doďalšieho dokazovania o vyššie uvedených skutočnostiach, neodôvodneného vymieňania veci v rozsahu
uvedenom na pojednávaní a pripojených znaleckých posudkoch. Žalovaná uviedla, že mala záujem
preukázať,žepostupžalobcupriuskutočňovaníopravyaúpravyveciboljednakvnepotrebnomrozsahu,

rozpore so zákonom, rozpore s dobrými mravmi, bol urobený na jej ťarchu a bol uskutočnený vo vzťahu
ku spotrebiteľovi zo strany subjektu, ktorý celý stav opravy navigoval a reklamačný proces poznal,
čomu ona plne dôverovala. Dôkazne sa teda snažila súdu preukázať, že postup žalobcu bol nezákonný,
pričom dôkazy v tomto smere boli súdom odmietnuté. Za daného postoja súdu vo vzťahu k posúdeniu
danej kauzy sa dôvodne natíska otázka, či konanie žalobcu vo vzťahu ku spotrebiteľovi vôbec požíva

právnuochranu,čitakétokonanie,vktoromježalobcadominujúci,laikomťažkoskontrolovateľný,požíva
právnu ochranu. Tomuto sa súd vôbec nevenoval, iba nenáležite, bez snahy o spravodlivé rozhodnutie,
prísne formalisticky sa postavil k prijatiu právneho záveru o jej povinnosti zaplatiť sumu skoro vo výške
hodnoty auta. Podľa žalovanej ona teda v plnej dôvere, tak ako to napísala vo svojom odpore, sa
nechala viesť žalobcom, resp. jeho zamestnancom ako osobou fundovanou a žalobcom postavenom
na danú pozíciu, ktorá rieši danú a konkrétnu situáciu. Táto dôvera viedla k situácii, že žalobca najskôr

prebral reklamáciu, ktorú pochybným spôsobom pri riešení urgovania opravy manželom žalovanej
pretransformoval na poistnú udalosť, všetko po tom, čo zistil, že najvhodnejšie bude riešenie opravy
cez poistku. Práve týmto ju zaviedol, ním doporučené riešenie bolo žalobcovi vhodné, lebo reklamačný
proces vyriešil podpísaním zákazkového listu na doporučenú poistnú udalosť a tým si vytvoril podmienky
na bezhraničné vymieňanie dielov na jej ťarchu. Takýto postup predsa nemôže požívať právnu ochranu

vo vzťahu k osobe, ktorá sa do danej situácie dostala úplne nezavinene a je laikom v danej situácii na
rozdiel od žalobcu. Takéto správanie žalobcu je nemorálne, nezákonné, hrubo porušujúce dobré mravy
a teda právne posúdenie prvostupňovým súdom tieto zákonné hľadiská opomína a teda nemôže byť
zákonné. Žalovaná nemala za to, že rozhodnutie súdu je spravodlivé a došlo k právnemu aplikovaniu
ust. Občianskeho zákonníka lebo súd opomenul aplikovať ustanovenia, na ktoré má pri rozhodovaní

prihliadať a na ktoré ona poukazuje. Zrejme súd odmietnutím dokazovania v navrhovanom smere
spôsobil, že nebolo možné okolnosti prípadu objasniť tak, aby súd nadobudol skutočné informácie o
tom, že ona bola pri riešení veci zavedená, čo nemôže spĺňať náležitosti vôle predpísané zákonom pri
posudzovaných úkonoch.

39. Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 26.02.2021 navrhol, aby
odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil, priznal mu proti žalovanej nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.
40. Dôvody odvolania žalovanej a argumenty jej právneho zástupcu považoval za nedôvodné a v
niektorých tvrdeniach až absurdné, pretože žalovaná bola zastúpená advokátom, a tento ako osoba

znaláprávajednoduchosvojetvrdeniaoreklamáciinevedelhodnovernýmspôsobomodôvodniťahlavne
nevedel uviesť dôkazné bremeno na jednotlivé dôvody uvádzané v odvolaní. Následne poukázal na
princípy sporového konania. V súvislosti s novotami v odvolacom konaní uviedol, že žalovaná v rámci
jednotlivých procesných úkonov prvostupňového konania prezentovala rôzne tvrdenia, ktoré menila a
dopĺňala počas celého konania. V odvolaní žalovaná uvádza niekoľko nových tvrdení (strana 2. ods. 6,

str. 3 ods. 4., str. 5 ods. 1., str. 6 ods. 3. odvolania a str. 2 ods. 4. a 5. a str. 3 ods. 5. doplnenia odvolania),
ktoré predstavujú tzv. novoty v odvolacom konaní. Žalobca mal za to, že nedošlo k splneniu žiadnej z
podmienok uvedených v ust. § 366 C. s. p. na to, aby žalovaná mohla v rámci odvolacieho konania
uplatňovať ďalšie - nové tvrdenia ako prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany.
41. V časti označenej „C. Reklamácia“ žalobca uviedol, že je autorizovaným predajcom a autorizovaným

servisommotorovýchvozidieltovárenskejznačkyKIA.Nanehosúprostredníctvomimportéraprenesené
záručné záväzky výrobcu KIA vyplývajúce z výroby a dodania nového vozidla koncovému zákazníkovi,
teda aj dodania nového vozidla žalovanej. V súlade so zmluvou s predajcom KIA, v súlade so záručnými
podmienkami značky KIA, v súlade s internými manuálmi, procesnými a zúčtovacími postupmi, on
ako autorizovaný servis a osoba určená výrobcom na vykonávanie záručných reklám posudzuje a

vybavuje uplatnené záručné reklamácie koncových zákazníkov. Nie je oprávnený resp. má prísne
zakázané preberať na seba akékoľvek záručné záväzky, ktoré by boli nad rámec, ktoré by presahovali
záručné záväzky samotnej značky KIA. S prihliadnutím na fakt, že motorové vozidlo je technicky
zložitá vec, vyžaduje sa v odôvodnených prípadoch (ako bol aj prípad prvotného reklamovania vady
vozidla žalovanej) pri určení spôsobu vybavenia reklamácie a pri samotnom vybavení reklamácie, zložité

technické zhodnotenie stavu výrobku. Uvedené posúdenie vykonal v úzkej súčinnosti s technickým
oddelením importéra s tým, že importér v prípade vozidla žalovanej z technického hľadiska vylúčil
existenciu výrobnej vady na vozidle, t.j. vylúčil existenciu vady v právnej zodpovednosti žalobcu ako
predávajúceho.42. Následne žalobca upriamil pozornosť na svoje vyjadrenie k odporu žalovanej zo dňa 08.07.2020,
kde uviedol a rovnako doložil listinnými dôkazmi, že žalovaná síce pôvodne uplatnila reklamáciu
vady vozidla, avšak táto bola dôvodne zamietnutá, nakoľko sa nejednalo, podľa jeho záverov ako

autorizovaného servisu KIA a súčasne podľa záveru importéra, o výrobnú vadu vozidla - nejednalo sa
o vadu zodpovednosti predávajúceho. Stanovisko importéra, ktorý je priamym zmluvným partnerom
výrobcu KIA, k otázke absencie výskytu výrobnej vady na vozidle žalovanej bolo a je pre neho záväzné,
nemenné, on preto nikdy nemohol uznať reklamovanú vadu nad rámec stanoviska/záručného postoja
samotnej značky KIA. Do súdneho konania v tejto otázke predložil aj samotné vyjadrenie zástupcu

výrobcu zo dňa 06.05.2019, z ktorého vyplýva, že na predmetnom motorovom vozidle žalovanej nebola/
nie je záručná vada, a preto bola reklamácia záručnej vady dôvodne zamietnutá. Ohľadom tvrdenia
žalovanej, že nevybavením reklamácie v lehote 30 dní sa uplatňuje fikcia vzniku vady na vozidle,
žalobca konštatoval, že prezentovaný názor žalovanej je skreslený a je v priamom rozpore s aktuálnou
publikovanou judikatúrou NS SR (rozsudok NS SR zo dňa 11.10.2018 sp. zn. 3Cdo/220/2017).
43. Žalobca mal za to, že tvrdenie a domnienka žalovanej, že márnym uplynutím 30 dňovej lehoty

na vybavenie reklamácie nastala automaticky fikcia existencie dôvodnej výrobnej vady na jej vozidle
a prípadne jej z toho vyplývajú určité práva, nie sú správne, nakoľko neboli splnené vyššie uvedené
podmienky (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 220/2017 zo dňa 11.10.2018). Keďže
reklamačná-preukázanávýrobnávadavzodpovednostipredávajúcehosanamotorovomvozidlevčase
uplatnenia reklamácie žalovanou nevyskytovala, žalovanej nevznikol a ani nemohol vzniknúť žiadny

právny nárok zo zodpovednosti za vady, a to bez ohľadu na to, či v lehote do 30 dní od uplatnenia
reklamácie alebo po uplynutí tejto lehoty. Žalobca mal tiež za to, že reklamácia vady vozidla žalovanej
bola vybavená včas.
44.Včastioznačenej„D.Zmluvaodielo/platenáopravavozidla“žalobcauviedol,žemázato,žetvrdenia
žalovanej ohľadom nevedomosti o uzatvorení zmluvy o dielo nie sú pravdivé. Samotná žalovaná viackrát

priamovjehoserviseuviedla,žemáuzatvorenúveľmidobrúpoistnúzmluvunavozidlo,atedapoisťovňa
uhradí opravu vozidla. Vedela preto a uvedomovala si, že oprava vozidla bude platená (mysliac si, že
uhradíjejpoisťovňa)ažesanejednáobezplatnúopravuvozidlavrámcireklamácie.Opätovnezdôraznil,
ženavozidležalovanejsanevyskytovalažiadnadôvodnávýrobnávadavzodpovednostipredávajúceho.
Žalovaná začala namietať opravu vozidla až po tom, čo jej poisťovňa oznámila, že poistná/škodová

udalosť je vo výlukách z jej poistenia. Žalovaná musela túto skutočnosť namietať vo svojej poisťovni.
On nie je v zmluvnom vzťahu s poisťovňou žalovanej. Ak žalovaná chcela reklamovať ňou tvrdené
opravy vozidla/vady zo zmluvy o dielo, on ju vyzval, aby predložila vymenené diely z motorového vozidla
(prevzala ich od neho za účelom vyhotovenia znaleckého posudku), nakoľko bez týchto nie je možné
za stranu adresáta reklamácie odborne posúdiť a vybaviť reklamáciu žalovanou tvrdených vád opravy

motorového vozidla zo zmluvy o dielo. Navyše žalobca konštatoval, že žalovaná konkrétne vady opravy
vozidla/vady zo zmluvy o dielo vôbec nešpecifikovala, výlučne poukázala na nejasný znalecký posudok,
z ktorého nie je zrejmé, aké vady opravy motorového vozidla má žalovaná reklamovať. V súvislosti s
vykonanou odplatnou opravou motorového vozidla neexistuje právne relevantná reklamácia konkrétnej
vady/vád diela za stranu žalovanej ako objednávateľa.

45. V časti označenej „E. Rozhodnutie súdu prvého stupňa“ sa žalobca v plnom rozsahu stotožnil s
odôvodnením a argumentami súdu tak, ako sú uvedené v odôvodnení rozsudku, ktoré vychádzajú z
prednesov a vykonaných dôkazov ako aj jednotlivých vyjadrení strán sporu, ktoré uplatnili vo veci v
písomných podaniach pred uskutočnením súdnych pojednávaní. Mal za to, že súd prvého stupňa dospel
k správnym skutkovým zisteniam, vykonal všetky navrhnuté dôkazy, ktoré vyhodnotil vo vzájomnej

súvislosti, pričom rozhodnutie súdu považoval za vecne a právne správne a zákonné.

46. Žalovaná na vyjadrenie žalobcu písomne nereagovala.

47. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 C.

s. p.) oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.
s. p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 C.
s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 C. s. p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie
v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.), bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 a contrario C. s. p.) a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti a
to vo výroku I. ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.) a vo výroku IV. zmenil (§ 388 C. s. p.).48. Odvolací súd oboznámiac sa s obsahom napadnutého rozhodnutia, odvolania žalovanej ako i celého
spisu konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité
zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C. s. p., z týchto dôkazov dospel

k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu
vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku I. ako vecne správny
potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 C. s. p. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ust. § 220 C.
s. p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ust. § 380 ods. 2 C.
s. p., ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať.

Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa stotožňuje a na tieto odkazuje
(§ 387 ods. 2 C. s. p.).

49. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1
C. s. p.) zaoberal sa pri posudzovaní veci iba tvrdeniami žalovanej uvedenými v odvolaní a procesným
postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či nedošlo

k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 161 C. s. p.).

50. Odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

51. Medzi účastníkmi vznikol zmluvný vzťah, na ktorý súd aplikoval ustanovenia Občianskeho

zákonníka, pretože nešlo vzťah medzi podnikateľskými osobami, na ktorý by bolo potrebné aplikovať
ustanovenia Obchodného zákonníka. Medzi účastníkmi bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva, kde
žalobca vystupoval v postavení dodávateľa a žalovaná, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci
svojej podnikateľskej činnosti vystupovala v postavení spotrebiteľa. Okresný súd prijal záver, že na
základe objednávky (zákazkový list KU001038) žalovanej, ktorú podpísal jej manžel ako bezpodielový

spoluvlastník vozidla, vznikol medzi sporovými stranami zmluvný vzťah, ktorý je platný. Boli dohodnuté
podstatné náležitosti zmluvy o oprave veci - osobného motorového vozidla v zmysle § 652 a nasl.
Občianskeho zákonníka a to predmet opravy (presná identifikácia vozidla) ako aj jej odplatnosť -
predbežná cena opravy (15.000,- eur). V širšom ponímaní tak išlo o zmluvu spotrebiteľskú.

52. Žalovaná v odvolaní považovala za nesprávne vyhodnotenie zmluvného vzťahu z údajnej
podpísanej zmluvy o oprave a úprave veci. Žiadala posudzovať skutočnosti predchádzajúce podpísaniu
zákazkového listu KU001038 čo je zachytené aj v podpísanej garančnej zákazke pod označením
„Zákazkový list KG001293 zo dňa 10.08.2018“. Teda podpisu zákazkového listu predchádzala jej
riadne uplatnená reklamácia na výrobok t.j. dané motorové vozidlo. Jej jediným účelom privezenia

vozidla žalobcovi bolo reklamovanie vady vozidla. Okrem toho žalobca reklamáciu nevybavil včas a
ničím nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona (oznámiť výsledok reklamačného konania v
znení protokolu na bezchybnosť, nakoľko sa jednalo o vadu výrobku do jedného roka od zakúpenia).
Vystavenie faktúry je preto predčasné, táto môže byť vystavená po vykonaní opravy riadne a včas.

53. Strany sporu majú v konaní rovné postavenie, spočívajúce v rovnakej miere možnosti
uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Dopady kontradiktórneho
koncentrovaného sporu na určité subjekty nie sú žiaduce, preto v novej právnej úprave sú vyčlenené
tzv. spory s ochranou slabšej strany, kde hmotnoprávnu aj procesnoprávnu nerovnosť určitých
subjektov práva musí súd kompenzovať uplatnením osobitných procesných postupov. V ust. § 290

C. s. p. sa definuje spotrebiteľský spor, ako prvý zo skupiny sporov s ochranou slabšej strany.
Povaha spotrebiteľského sporu a postavenie spotrebiteľa ako objektívne a prirodzene slabšej strany
právneho i procesnoprávneho vzťahu ipso facto vylučujú uplatnenie prísnej koncentrácie konania
typickej pre všeobecné sporové konanie. Súd musí aplikovať odlišné procesné postupy ako klasického
(všeobecného) sporového konania. Ak sa však spotrebiteľ nechá zastúpiť advokátom, stráca postavenie

slabšej strany v konaní, pretože disponuje kvalifikovanou právnou pomocou. V týchto prípadoch sa
neuplatní ust. § 296 C. s. p., podľa ktorého spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia
o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

54. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalobca v žalobe uviedol skutočnosti, ktorými opísal skutok
(skutkový dej), na základe ktorého uplatňoval svoj nárok o zaplatenie sumy 17.852,42 eur s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17.852,42 eur od 12.03.2019 do zaplatenia ako aj náhrady trov
konania z titulu opravy veci - osobného motorového vozidla poškodeného výbojom blesku. Predmetnúopravu vozidla podľa zákazkového listu si žalovaná objednala u neho dňa 03.09.2018. Žalovaná
zastúpená advokátom v odpore proti platobnému rozkazu tvrdila, že nesprávny postup opravy žalobcom
spôsobil neopodstatnené náklady predstavujúce navýšené materiálové náklady ako aj práce. Žalobca

vo vyjadrení v rámci vysvetlenia určitých skutočností uviedol, že prvotný príjem vozidla do jeho
servisu bol dňa 10.08.2018 po dovezení odťahovou službou kvôli poškodeniu vozidla spôsobeného
zásahom blesku. Uvedené bolo zaznamenané aj na zákazkovom liste č. KG001293. Po následnom
diagnostikovaní porúch na vozidle v jeho servise, avšak technikom od zástupcu výrobcu (importéra)
vozidiel KIA Motors Sales Slovakia s.r.o. so sídlom v Bratislave, Ing. K., bola záručná oprava vozidla

zamietnutá z dôvodu, že sa nejednalo o výrobnú vadu vozidla, ale o poškodenie elektroniky vo
vozidle vysokým výbojom. Manžel žalovanej tak podpísal zákazkový list KU001038 dňa 03.09.2018
ohľadom opravy predmetného motorového vozila. Následne sa oprava vozidla pretransformovala na
objednávku opravy podľa zákazkového listu č. KU001038. Žalovaná poruchu vozidla nahlásila poisťovni
Kooperativa, kde mala uzavreté havarijné poistenie. Listom zo dňa 20.11.2018 z poisťovne Kooperativa
bolo žalovanej oznámené, že jej škodová udalosť je vo výlukách z jej poistenia (nepriamy zásah blesku),

teda že nedôjde zo strany poisťovne k finančnému plneniu a tým zaplateniu faktúry za opravu vozidla.
Žalovaná v replike uviedla, že vystavená faktúra je výsledkom porušenia povinnosti pracovníka žalobcu,
ktorý nesprávnym technologickým postupom spôsobil, že na vozidle vznikla škoda v rozsahu žalovanej
sumy. Napokon žalovaná uviedla, že vozidlo postupne amortizuje a z toho dôvodu bolo opodstatnené
podať vo veci vzájomnú žalobu, ktorou sa voči žalobcovi domáhala zaplatenia sumy 3.343,- eur

príslušenstvom. Na pojednávaní dňa 13.10.2020 žalovaná poukazovala na to, že si uplatňovala svoje
práva v reklamačnej dobe na základe záruky. Pokiaľ ide o uzavretie zmluvy zo dňa 03.09.2018 túto
podpísal Ing. K. L., nešlo o bežný úkon. Ona nie je pasívne vecne legitimovaná. Reklamácia mala byť
vybavená do 30 dní, čo sa nestalo. Reklamačný proces nebol doposiaľ ukončený.

55. Zhodne s okresným súdom odvolací súd konštatuje, že žalovaná skutočne v rámci svojej obrany
nemala ujasnené dôvody, na základe ktorých odmietala plniť cenu opravy. V tomto smere zdôrazňuje,
že žalujúca sporová strana neuviedla nijaký ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý prostriedky procesného
útoku uplatnené v priebehu pojednávania neuplatnila skôr, na základe čoho nebol ani len teoretický
dôvod na úvahy o modifikácii účinkov sudcovskej koncentrácie konania.

56. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie aj tým, že pokiaľ žalovaná na pojednávaní dňa 13.10.2020
na rozdiel od písomných podaní prezentovala nový argument - že vo veci podala reklamáciu (nie
reklamáciu na základe zmluvy o oprave, ale na základe kúpnej zmluvy), keďže vozidlo bolo v záruke
a táto nebola vybavená, k uvedenému len stručne uviedol, že doposiaľ zo strany žalovanej neboli v

kontexte uvedeného uplatnené voči žalobcovi žiadne nároky. Uvedená obrana tak nemohla mať žiadne
právne účinky, a to bez ohľadu na jej opodstatnenosť, či neopodstatnenosť. Holé tvrdenie o nevybavení
reklamácie tak nemohlo byť nijako zohľadnené pri výslednom rozhodnutí vo veci. Inak povedané, pokiaľ
žalovaná tvrdí skutočnosť, že jej reklamáciu žalobca nevybavil, potom si môže uplatňovať svoje práva,
čo však neučinila. Podľa okresného súdu taktiež pokiaľ mala žalovaná za to, že predajca - žalobca

nevybavil reklamáciu v zákonnej lehote, potom svoje nároky v spojitosti s uvedeným mohla uplatňovať,
čo však doposiaľ neučinila.

57. Zodpovednostný vzťah za vady predanej veci medzi predávajúcim a kupujúcim sa realizuje
na základe reklamácie kupujúceho a uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady. Reklamácia je

jednostranný právny úkon kupujúceho adresovaný predávajúcemu (alebo inému podnikateľovi určenú
na opravu), ktorým kupujúci vytýka určitú vadu (vady) predanej veci. Právo na uplatnenie reklamácie
patrí medzi základné práva spotrebiteľa (§ 3 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z o ochrane spotrebiteľa v
znení neskorších predpisov). Z hľadiska uplatnenia reklamácie nie je rozhodujúce, či kupujúci uplatňuje
práva zo zákonnej alebo záručnej zodpovednosti za vady alebo zmluvnej záruky. Reklamácia sama

osebe nemá priame právne účinky. To znamená, že ak kupujúci len oznámi predávajúcemu, že
predaná vec má vadu, bez toho, aby s touto vadou uplatnil prislúchajúce právo zo zodpovednosti za
vady, nevznikajú predávajúcemu na základe tohto právneho úkonu voči kupujúcemu žiadne konkrétne
povinnosti. Preto reklamáciu je vždy potrebné spojiť s uplatnením zvoleného práva zo zodpovednosti
za vady. K tomuto záveru dospel aj súdna prax, keď vyslovila názor, že na to, aby uplynutím záručnej

doby nedošlo k zániku práv zo zodpovednosti za vady veci predanej v obchode, nestačí, že kupujúci
v záručnej dobe vytkol vady veci, ale je potrebné, aby v tej istej lehote uviedol, aké právo z tohto
dôvodu u predávajúceho uplatňuje (pozri R 22/1983, s. 125 ods. 6). Až na základe uplatneného práva
zo zodpovednosti za vady, vychádzajúceho z konkrétnej reklamovanej vady, vzniká predávajúcemuvoči kupujúcemu povinnosť, a to povinnosť zodpovedajúca uplatnenému právu. Predávajúci, prípadne
iný podnikateľ určený na vykonávanie opráv posúdi reklamáciu kupujúceho a uplatnené právo zo
zodpovednosti za vady buď uzná, alebo nie. Ak predávajúci alebo iný podnikateľ určený na vykonávanie

opráv uzná kupujúcim uplatnené právo zo zodpovednosti za vady ale nepristúpi k jeho realizácii, alebo
ak uplatnené právo neuzná, môže sa kupujúci tohto práva domáhať žalobou na súde.

58. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že žalovaná si oproti nároku žalobcu iné
nároky (ani vzájomnou žalobou) neuplatňovala.

59. Navyše odvolací súd uvádza, že žalobca v súvislosti s reklamáciou preukázal jej vybavenie
predložením vyjadrenia zástupcu výrobcu zo dňa 06.05.2019 vysokým elektrickým výbojom o čom
zodpovedá poškodenie nielen ovládacích jednotiek vozidla ale aj elektrických komponentov, ktoré
nemôžu byť poškodené inak ako vysokým elektrickým výbojom, ktorý vo vozidle nemá ako vzniknúť
vzhľadom nato, že vozidlo pracuje s 12V elektrickým obvodom. Z uvedeného vyplýva, že na motorovom

vozidle nebola výrobná vada a teda oprava vozidla nemohla byť vykonaná v rámci záruky. Pokiaľ
žalovaná mala za to, že nejde o výrobnú vadu vozidla tak svoje tvrdenie ničím nepreukázala. Práve
podpísanie zákazkového listu a následne uplatňovanie uhradenia nákladov na opravu motorového
vozidla prostredníctvom poisťovne svedčí o tom, že bola uzrozumená o odplatnosti zmluvy.

60. Ohľadom prekročenia ceny opravy odvolací súd uvádza, že za oznámenie v zmysle § 636 ods. 1
vety druhej Občianskeho zákonníka treba považovať písomné doručenie oznámenia objednávateľovi.
Informácia o navýšení ceny opravy bola žalovanej nesporne oznámená mailom z 19.11.2018. V
tejto súvislosti mala právo od zmluvy odstúpiť podľa § 636 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Takto
nepostupovala. Bola preto povinná zaplatiť za poskytnutú službu novourčenú vyššiu cenu a to v zmysle

ust. § 636 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

61. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku I. ako vecne správny potvrdil.
Vo výrokoch II. a III. zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý nakoľko nebol napadnutý odvolaním.

62. Ohľadom výroku IV. týkajúcom sa trov konania žalovaná namietala, že súd mal stanoviť pomer
úspechu a neúspechu v každej veci samostatne a vtedy bude nepochybne zachytená výška nároku z
tej ktorej veci vo vzťahu k trovám konania.

63. Odvolací súd považoval v tejto časti odvolanie žalovanej za dôvodné nakoľko súd rozhodol o trovách

konaniaopôvodnejžalobeavzájomnejžalobejednýmvýrokom.Jehopovinnosťouvšakbolorozhodnúť,
a to zvlášť o trovách konania o žalobe a zvlášť o trovách konania o vzájomnej žalobe, keďže ide v
podstate o samostatné konania. Inak povedané nerozhodol samostatnými výrokmi o trovách konania vo
vzťahu k žalobe žalobcu a vzájomnej žalobe žalovanej. Pokiaľ ide o žalobu žalobcu bol tento úspešný
ohľadom sumy 15.884,- eur t.j. 88,974 % zaokrúhlene 88,97 %, neúspech predstavoval sumu 1.968,42

eur, t.j. 11,026 %, zaokrúhlene 11,03 %. Odpočítajúc od úspechu žalobcu jeho neúspech prináleží
žalobcovi 77,94 % jeho trov. Čo sa týka vzájomnej žaloby žalovanej, ktorá bola súdom zamietnutá, bol
žalobca úspešný v celom rozsahu. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu vo výroku IV. zmenil
tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 77,94 %
a žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania zo vzájomnej žaloby žalovanej v rozsahu

100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

64. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. 396 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 C. s. p. a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúc z ust. §

255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca, preto má voči žalovanej nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

65. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).