Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 8, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoCsp/20/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8820201172
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8820201172.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov

senátu, sudkyne JUDr. Jany Burešovej a sudcu JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobcu: Z. P.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX, XXX XX P., právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom,
advokátom, Janka Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, IČO: 37 756 508, proti žalovanému: Home Credit
Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpenému: Advokátskou
kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11,, 911 01 Trenčín, adresa pre
doručovanieTeplická7434/147,92122Piešťany,IČO:47234679,ozaplatenieprimeranéhofinančného
zadosťučinenia v sume 6.088,30 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a odvolaní žalovaného

proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 11Csp/65/2020-238 zo dňa 06.10.2021 v
spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 11Csp/65/2020-281 zo dňa 19.01.2022 a opravným uznesením č.k.
11Csp/65/2020-283 zo dňa 08.02.2022, takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením vo vyhovujúcom výroku, t.j.
výroku I. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 500 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
a v prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania
vrozsahu100%stým,žeovýšketrovbuderozhodnutésúdomprvejinštanciesamostatnýmuznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom č.k.
11Csp/65/2020-238 zo dňa 06.10.2021, ktorý bol v poradí druhým rozsudkom prejednávanej veci,
rozhodol takto:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.044,15 eura
a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto

náhrady, bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom uznesení.“

Dopĺňacím rozsudkom č.k. 11Csp/65/2020-281 zo dňa 19.01.2022 rozsudok č.k. 11Csp/65/2020-238 zo
dňa 06.10.2021, doplnil o výrok v znení „Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.“

Opravným uznesením opravil výrok rozsudku č.k. 11Csp/65/2020-238 zo dňa 06.10.2021 týkajúci sa trov
konaniatak,žetentovýrokmásprávneznieť:,,III.Žiadnazostránnemá nanáhradutrovkonaniaprávo.“

2. V dôvodoch rozhodnutia, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.044,15 eura
a v prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie sumy 6.088,30 eura zamietol súd prvej inštancie uviedol, že
žalobca sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiťsumu 6.088,30 eura z titulu primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa
10.12.2013 uzatvoril žalobca s predávajúcim (C. s.r.o.) Kúpnu zmluvu na kúpu osobného automobilu S.
za kúpnu cenu vo výške 3.319,- eur s tým, že časť kúpnej ceny vo výške 777,- eur bola predávajúcemu

uhradenápripodpiseKúpnejzmluvyadoplatokkúpnejcenyvovýške2.542,-eurmalbyťpredávajúcemu
uhradený prostredníctvom úveru na základe Úverovej zmluvy č.: R. XX/XXXXXX zo dňa 10.12.2013
(ďalej aj len ako „zmluva o úvere“) uzatvorenej so žalovanou spoločnosťou Home Credit Slovakia,
a.s. Okresný súd Vranov nad Topľou v konaní sp. zn. 11Csp/72/2019 právoplatným rozsudkom uložil
žalovanému vydať žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia sumu 6088,30 eura s prísl., vyhlásil

spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Úverovej zmluvy č.: R. XX/XXXXXX zo dňa 10.12.2013
uzatvorený medzi žalobcom a žalovaným za bezúročný, určil, že osobné motorové vozidlo S. C. R. Y.,
číslo (VIN): W je vo vlastníctve žalobcu.
Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v predmetnej veci konal voči žalobcovi spôsobom
odporujúcim zákonu. Žalovaný, ako to vyplýva z rozhodnutia vo veci Okresného súdu Vranov nad
Topľou 11Csp/72/2019, prijal od žalobcu plnenie, na ktoré mu nárok nevznikol. V označenom súdnom

konaní bolo popritom aj právoplatne rozhodnuté o určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej
zmluvy č.: R. XX/XXXXXX a súčasne o určení vlastníctva osobného motorového vozidla S. C. do
vlastníctva žalobcu. Žalobca bol aj s ohľadom na postoj žalovaného vo veci Okresného súdu Vranov
nad Topľou 11Csp/72/2019, v ktorom spochybňoval dôvodnosť žaloby, dlhodobo nedôvodné vystavený
psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty, a to až do doby právoplatného skončenia konania. Pritom

je preukázané, že tento stav vyvolal žalovaný, ktorý žalobcovi predložil na podpis úverovú zmluvu v
rozpore so zákonom a snažil sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť sumou 6088,30 eura. Finančné
zadosťučinenie v celkovej výške 6.088,30 eura považoval jednak za primerané na vyrovnanie ujmy
žalobcu, ktorá mu vznikla konaním žalovaného, súčasne aj za určitú satisfakciu za stav, ktorý musel
v dôsledku konania žalovaného trpieť a aj za sankciu postihujúcu žalovaného, ktorý pri dojednávaní

úverovej zmluvy závadne konal.

Súd konštatoval, že žalovaný so žalobou nesúhlasil.

Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil relevantnosť tvrdení o existencii konania, ktoré

opísal žalobca v žalobe. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa č.k 11Csp/72/2019-203
zo dňa 16.10.2019 vyplýva, že súd uložil žalovanému vydať žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia
sumu 6.088,30 eura s prísl.. Zároveň vyhlásil spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Úverovej zmluvy
č.: R. XX/XXXXXX zo dňa 10.12.2013 uzatvorený medzi žalobcom a žalovaným za bezúročný a určil,
že osobné motorové vozidlo S. C. R. Y., číslo (VIN): W je vo vlastníctve žalobcu. Rozsudok nadobudol

právoplatnosť dňa 05.11.2020.
Súd prvej inštancie z týchto dôkazov mal za to, že žalobcovi sa v dôsledku konania žalovaného
zvýšila intenzita jeho psychických problémov a v negatívnom zmysle sa to prejavilo na jeho zhoršenom
zdravotnom stave. Uvedené skutočnosti jednoznačne vyplývajú z výpovede žalobcu a z predložených
lekárskych správ. Zdravotný stav žalobcu, ako to vyplýva z potvrdenia lekára, dáva predpoklad, že je

zraniteľnejší ako iný človek, ktorý nemá tieto zdravotné komplikácie. Bol zraniteľnejšou osobou a tieto
dopady sa preto premietali u neho intenzívnejšie. Uvedené skutočnosti potvrdzujú dôvodnosť priznania
primeraného finančného zadosťučinenia ako takého. Konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že
žalobca sa v konaní sp.zn. 11Csp/72/2019 úspešne domáhal ochrany svojich práv. Poukázal na
správanie veriteľa, ktorý vo veci 11Csp/72/2019 plnil dobrovoľne, z jeho strany nebolo podané odvolanie.

Prizohľadnenívšetkýchskutočnostísúddospelkzáveru,žeprimeranávýškapožadovanéhofinančného
zadosťučinenia je polovica žiadanej sumy. Z týchto dôvodov žalobe žalobcu vyhovel len čiastočne, t.j.
vo výške 3.044,15 eura. Mal za to, že dôvodný je nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške
polovice žiadanej sumy. Tvrdenia žalovaného, ktoré spochybňujú nárok žalobcu ako taký sú nedôvodné
a bezpredmetné.

Bol toho názoru, že polovica výšky požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia je primeraná
povahe porušenia práva, jeho následkom a okolnostiam prípadu. Obrana a tvrdenia žalovaného
spochybňujúce nárok na PFZ ako taký uvedené v jeho vyjadrení k žalobe sú preto s poukazom na
vyššie uvedené nesprávne a nespôsobilé spochybniť dôvodnosť nároku žalobcu.
Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenie § 3 ods. 5; § 4 ods. 8 zákona č.

250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Výrok o nároku na náhradu trov konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku.3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h)
Civilného sporového poriadku. Namietal, že v konaní absentuje akýkoľvek dôkaz, ktorý by preukazoval
príčinnú súvislosť medzi psychickým stavom žalobcu a uplatňovaním nároku žalovaného. Naopak, z

predložených dôkazov je zrejmé, že žalobca trpel dlhodobo predtým psychiatrickou diagnózou, pričom
žalovaný nemôže niesť zodpovednosť za jeho psychickú labilitu a platiť mu za to neprimerané finančné
zadosťučinenie.Ďalejuviedol,žezákonnévymáhaniesplneniapovinností,kuktorýmsažalobcavedome
a dobrovoľne v zmysle úverovej zmluvy zaviazal, jednoznačne nemôže spĺňať kritérium na priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia v horibilnej výške 3.044,15 eura. Poznamenal, že uplatňovanie

primeraného finančného zadosťučinenia nie je povinnosťou, ale právom, je preto ťažko uveriteľným
tvrdeniežalobcuotom,akohosúdnekonaniastresujú,keďichsámdobrovoľneiniciuje.Zároveňuviedol,
že žalobca mal okrem úverovej zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na financovanie
motorového vozidla, so žalovaným uzatvorené ďalšie tri úverové zmluvy (z rokov 2012 a dve z roku
2015, pri ktorých nie je doplatená ani istina), z čoho je zrejmé, že žalobca nemal problém s produktmi
žalovaného a opakovane ich rád využíval, o čom svedčí aj skutočnosť, že mal záujem uzatvoriť aj ďalšie

4 zmluvy, ktoré však boli zo strany žalovaného z dôvodu nedostatočnej bonity odmietnuté. Bol toho
názoru, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa
žalobcu resp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale v danom prípade musí zostať na úrovni a vo
funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany, ktorú žalovaný považuje za splnenú už ukrátením
veriteľa o úroky a poplatky v prípade vyhlásenia úverovej zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov. Uzavrel,

že nepovažuje výšku priznaného primeraného finančného zadosťučinenia vzhľadom k posúdeniu
všetkých okolností sporu za primeranú, preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil
a priznal žalovanému náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že dôvody, ktoré uvádza žalovaný vo svojom
odvolaní nie sú kvalitatívne spôsobilé zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie, nakoľko ide iba o
úvahy a prezentáciu uhla pohľadu žalovaného na situáciu kedy si žalobca ako poškodený spotrebiteľ
uplatňuje svoje práva proti dodávateľovi, ktorý si neplní základné zákonné povinnosti. Ďalej uviedol,
že čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie

práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený aj vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní
porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi. Je preto založené na protiprávnom konaní
dodávateľa voči spotrebiteľovi. Výsledkom prijatým na základe takejto žaloby sa deklaruje existencia
protiprávneho konania žalovaného ako dodávateľa. Účel, ku ktorému má uvedená žaloba slúžiť,
je zabrániť takémuto konaniu odporujúcemu zákonu, ktorý navyše poškodzuje práva spotrebiteľov.

Dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa
30.01.2019. Výška nemajetkovej ujmy v prípadoch podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa môže
zodpovedať výške finančnej ujmy, ktorá spotrebiteľovi hrozila. Uzavrel, že ak má mať primerané finančné
zadosťučinenie dostatočne satisfakčný účinok pre spotrebiteľa a zároveň výchovný a odstrašujúci
účinok pre dodávateľa, tak primerané finančné zadosťučinenie sa môže rovnať majetkovej ujme, ktorá

spotrebiteľovi hrozila alebo mu, ako je to v prejednávanej veci do skutočného vydania bezdôvodného
obohatenia dodávateľom, bola aj spôsobená.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote v časti trov konania odvolanie aj žalobca.
Namietal, že v danom prípade sa nejedná o klasický spor o zaplatenie sumy, nakoľko pri rozhodovaní

o náhrade trov konania v tomto prípade treba rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce rozhodnutie,
pričom poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky III. ÚS 170/99. Navrhol zmeniť napadnuté
rozhodnutie vo výroku III. a žalobcovi voči žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) subjektom k tomu oprávneným (§ 359 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením, ako aj
konanie rozhodnutiu súdu prvej inštancie predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379
a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Oznámenie o

verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli ako aj na webovej stránke Krajského súdu v
Prešove dňa 25.05.2022 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru o neexistencii podmienok pre potvrdenie,
ale ani pre zrušenie napadnutého rozsudku, preto ho vo vyhovujúcom výroku zmenil.7. Z dokazovania vykonaného v priebehu celého konania odvolací súd zistil, že žalobca bol v
konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 11Csp/72/2019 v pozícii žalobcu
- spotrebiteľa domáhajúceho sa vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 6.088,30 eura s

príslušenstvom, určenia vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľského úveru eventuálne určenia neplatnosti zmluvy o úvere, úspešný. Základ nároku žalobcu
na primerané finančné zadosťučinenie vyplývajúci z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa bol tým daný.

8. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1992 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, jazykovo-gramatického výkladu predmetnej právnej

normy a toho, že ak nie sú závažné dôvody pre to, aby bol slovnému textu daný iný význam, má sa
výrazom použitým v právnej norme prisúdiť taký význam, aký má v zmysle právneho jazyka, je potrebné
konštatovať, že úspešným uplatnením práva spotrebiteľom je daný základ pre priznanie finančného
zadosťučinenia.

9. Žalobca ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojich práv spotrebiteľa bol v konaní vedenom
na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 11Csp/72/2019 úspešný, bezpochyby právo na
zadosťučinenie má, nakoľko tento, nie iný výklad znenie zákona umožňuje.
Posúdenie každého nároku je vecou individuálnych skutkových zistení. Všeobecnou právnou zásadou
vlastnou európskej právnej kultúre je princíp primeranosti, ktorý zvolil zákonodarca aj k zadosťučineniu,

na ktoré má mať spotrebiteľ úspešne sa domáhajúci ochrany svojho práva spotrebiteľa, je preto na súde,
ktorý je orgánom s právomocou normu vyložiť a poskytnúť ochranu subjektívnemu právu, vyhodnotiť v
konkrétnych súvislostiach primeranosť požiadavky spotrebiteľa.

10. Zadosťučinenie je slovo prevzaté z latinského výrazu satisfactio, v ktorom „satis“ znamená „dosť“ a

„facere“ znamená „činiť“ (podľa Stručného etymologického slovníka slovenčiny „činiť“ znamená konať,
robiť, urobiť, t.j. urobiť za dosť). V právnej teórii základ dania zadosť spočíva vo vyrovnaní pomerov,
ktoré boli narušené, a ktoré je nutné opätovne uviesť do rovnováhy, nie len reštitučným, obnovovacím
nárokom. Zadosťučinenie je tak nárokom, ktorým sa reparujú ujmy nemateriálnej povahy. Tento aspekt
vychádza z podstaty tohto nároku, nie je preto možné pri rozhodovaní o ňom brať zreteľ na materiálne

prvky. Jeho podstatou nie je sankčná povaha, aj keď zaplatenie, keďže zadosťučinenie podľa § 3 ods.
5 Zákona č. 250/2007 Z.z. má byť finančné a každé zaplatenie predstavuje finančný úbytok v aktívach
osoby, voči ktorej nárok smeruje. Na účely sankcionovania je totiž administratívne a trestné právo, civilné
právo má za cieľ „len“ kompenzáciu osoby, ktorej sa má zadosťučinenie poskytnúť. Ako uviedol Najvyšší
súd Českej republiky v rozhodnutí 30Cdo/3936/2010 z 15.12.2011, t.j. v čase zhody medzi českou a

slovenskou civilnou úpravou v Občianskom zákonníku, inštitút tzv. punitive alebo exemplary damages
(t.j. náhrady škody plniacej represívnu funkciu - voľný preklad odvolacieho súdu) nekompenzačného
odškodnenia exemplárnej alebo represívnej povahy nemá v českom práve oporu. Tento typ náhrady je
typický pre angloamerický typ právnej kultúry (common law), český aj slovenský právny systém je však
iným, je kontinentálnym systémom.

11. Vychádzajúc z predpokladov uvedených v predchádzajúcom bode tohto rozsudku bolo potrebné
posúdiť v konkrétnych skutkových okolnostiach žalobou kvantifikovaný nárok.
Odvolací súd má za to, že nepriaznivý dôsledok finančného zadosťučinenia musí zodpovedať povahe
súkromného práva, pričom v súkromnom práve sankcia nie je trestnom ani inštitútom nahrádzajúcim iné

právne inštitúty. V konkrétnom súdenom prípade neboli tvrdené a z dôkazov ani nevyplynuli žiadne také
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie zadosťučinenia vo výške, akú za primeranú mal žalobca,
ale ani vo výške, akú za primeranú mal súd prvej inštancie.
Kritériomkvantifikáciebymalibyťpodľaodvolaciehosúdunajmäokolnosti,zaktorýchkporušeniudošlo,
ich dosah na sféru individuálnych preferencií spotrebiteľa, ako aj závažnosť porušenia práv spotrebiteľa.

Žalobca v konaní listinným dôkazom- lekárskou správou (č. l. 83 spisu) preukázal, že bol v evidencii
psychiatrickej ambulancie od roku 1994 s diagnózou ľahká duševná zaostalosť, avšak roky ambulanciu
nenavštevoval. Znovu vyšetrený a liečený bol v roku 2010 a bola mu diagnostikovaná úzkostne fobická
porucha. Žalobca v konaní poukázal na správanie žalovaného, ktorý mu prostredníctvom svojichzamestnancov neustále zasielal upomienky a telefonoval, že má dlh, ktorý sa mu navyšuje. Nakoľko
žalobca nedisponoval toľkými finančnými prostriedkami a navyše musel zaobstarať živobytie pre svoje
tri školopovinné deti, zvýšila sa intenzita jeho psychických problémov a v negatívnom zmysle sa to

prejavilo na jeho zhoršenom zdravotnom stave.
Odvolací súd však v danom prípade poukazuje na skutočnosť, že zo zápisnice o pojednávaní konanom
na súde prvej inštancie dňa 30.09.2020 (č.l. 78 spisu) vyplýva, že právny zástupca žalobcu poukázal
na zdravotnú diagnózu žalobcu, ktorý je ambulantne ošetrovaný psychiatricky a v dôsledku finančného
nedostatku a v dôsledku tlaku, ktorý bol vyvolaný konaním žalovaného, musel vyhľadať odbornú

starostlivosť.
Odvolací súd je však toho názoru, že v konaní nebolo preukázané zhoršenie psychického stavu žalobcu
konaním žalovaného, keďže podľa predloženej lekárskej správy bol žalobca znova vyšetrený ešte v roku
2010, pričom úverovú zmluvu so žalovaným uzatvoril až dňa 10.12.2013.
Za tejto situácie kritériu primeranosti finančného zadosťučinenia, proporcionalite, nemohla podľa
odvolacieho súdu zodpovedať čiastka, ktorú súd prvej inštancie uložil zaplatiť žalovanému, teda čiastka,

ktorú ako primerané finančné zadosťučinenie priznal žalobcovi, čo zakladalo dôvod, aby odvolací
súd do úvahy súdu prvej inštancie o výške zadosťučinenia zasiahol. Súdom prvej inštancie priznané
finančné zadosťučinenie 3.044,15,- eura nebolo v konkrétnych skutkových okolnostiach preukázané,
argumentačne nebolo podložené ani súdom prvej inštancie. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 388 CSP vo vyhovujúcom výroku zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku

a uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 500,- eur a v prevyšujúcej časti vyhovujúceho výroku žalobu
zamietol. Suma 500,- eur je po celkovom zhodnotení veci, sumou postačujúcou a je tak primeraným
finančným zadosťučinením žalobcu.

12. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej

inštancie.

13. O nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, ako aj o nároku na náhradu trov
odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1, 2, podľa § 255 ods. 1 CSP.
Predmetom konania bol nárok na primerané finančné zadosťučinenie, výška ktorého závisela od úvahy

súdu. U takéhoto nároku sa strana sporu považuje za plne úspešnú vtedy, ak je úspešná čo do základu
nároku. Nie je totiž možné zaťažiť žalujúcu stranu procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku
sporu.Žalobcabolvkonaníčosatýkazákladunárokuplneúspešný,atotakčosatýkaprvoinštančného,
ako aj odvolacieho konania. Preto odvolací súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu
trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté

súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.