Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2C/42/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618205476
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Hiščáková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7618205476.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou, v spore žalobcu Š. P., S.. XX.

XX. XXXX, N. M. N. XXXX/XX, V. S. W., právne zastúpeného Mgr. Jurajom Berčom, advokátom, Zimná
59, Spišská Nová Ves, IČO: 42106885, proti žalovanej M. V., S.. XX. XX. XXXX, N. M. Z. J. XXX/X, V.
S. W., zastúpenej JUDr. Petrom Baláškom, advokátom, Hviezdoslavova 48, Poprad, o odporovateľnosť
právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e , že právny úkon Z. V., S.. XX.X.XXXX - darovacia zmluva so zriadením vecného bremena,
ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálny odbor
dňa 16.11.2016 pod V 3133/2016 pod položkou 6729/2016, v zmysle ktorého žalovaná nadobudla

nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. V. S. W. a to stavbu - rodinný dom s príslušenstvom,
so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku parcelné č. XXXX, pozemok parciel registra C
evidovaných na katastrálnej mape parcelné č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 287 m2 a
pozemok k parcele registra C evidovaných na katastrálnej mape parcelné č. XXXX - záhrady vo výmere
236 m2, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku, je voči žalobcovi právne n e ú č i n n ý .

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude

po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 7.9.2018 sa žalobca domáhal určenia, že darovacia zmluva so zriadením vecného
bremena, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálny
odbor dňa 16.11.2016 pod V 3133/2016 pod položkou 6729/2016, v zmysle ktorej žalovaná nadobudla
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. V. S. W., a to rodinný dom, súp. č. XXX postavený na
parcele C-KN č. XXXX/X, garáž, letná kuchyňa, bez prideleného súp. č., postavená na parcele C-KN č.
XXXX/X, pozemok parcela C-KN č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 76 m2, pozemok
parcela C-KN č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 220 m2, pozemok parcela C-KN č.

XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2 a pozemok parcela C-KN č. XXXX záhrady o
výmere 189 m2, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku (ďalej aj iba ako „nehnuteľnosti“ alebo
iba ako „dom s pozemkami“) je voči nemu právne neúčinná.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že Okresný súd Spišská Nová Ves vydal dňa 27.6.2018 uznesenie č.k.
14C/15/2018-9, ktorým nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanej zdržať sa akéhokoľvek
scudzenia, najmä predaja, darovania alebo akéhokoľvek zaťaženia nehnuteľností zapísaných na LV č.

XXXX, k.ú. V. S. W. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku, a to až do právoplatného skončenia
konania vo veci samej (ďalej aj iba ako „neodkladné opatrenie“) a zároveň uložil žalobcovi povinnosť
v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať žalobu o odporovateľnosť právneho úkonu -
darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa 16.11.2016 pod V 3133/2016, ktorou žalovanábezodplatne nadobudla spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k celku na nehnuteľnostiach zapísaných
na LV č. XXXX, k.ú. V. S. W.. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.8.2018.

3. Neodkladné opatrenie bolo vydané na nasledujúcom skutkovom základe, na ktorý žalobca v celom
rozsahu poukazuje aj v žalobe. Žalobca sa v upomínacom konaní vedenom Okresným súdom Banská
Bystricapodsp.zn.5Up/201/2018domáhazaplateniasumy12.000Eurspríslušenstvomztituluvydania
bezdôvodného obohatenia voči dlžníčke, Z. V., narodenej XX.X.XXXX, trvale bytom Z.Ý. J. XXX/X,
V. S. W., podnikajúcej pod IČOm 34527397 (ďalej len „Dlžníčka“), ktorá je matkou žalovanej. Nárok

žalobcu vymáhaný v upomínacom konaní je z titulu bezdôvodného obohatenia na strane Dlžníčky, a
to na tom skutkovom základe, že dňa 25.8.2015 uzatvoril žalobca ako budúci kupujúci s Dlžníčkou
ako budúcou predávajúcou Zmluvu o budúcej zmluve o predaji podniku. Podstatu tejto zmluvy tvoril
záväzok zmluvných strán uzatvoriť s účinnosťou najneskôr do 1.1.2016 riadnu zmluvu o predaji podniku
označovaného ako „P. Q. R.“ na ulici H. XX W. V.Š. S. W. na budúceho kupujúceho za dohodnutú kúpnu
cenu 80 000 Eur. V zmysle čl. II. ods. 2 Zmluvy o budúcej zmluve o predaji podniku sa zmluvné strany

dohodli, že žalobca ako budúci kupujúci zaplatí Dlžníčke zálohu na celkovú kúpnu cenu vo výške 15.000
Eur. Žalobca toho istého dňa túto zálohu aj zložil. Riadna kúpna zmluva však nikdy uzatvorená nebola,
a to ani v dohodnutom termíne do 1.1.2016 a ani nikdy potom. Navyše, Dlžníčka previedla podnik, ktorý
mal byť predmetom prevodu, na inú osobu. Napriek tomu Dlžníčka z tejto zálohy doposiaľ žalobcovi
vrátila iba časť vo výške istiny 3 000 Eur a zvyšok istiny vo výške 12 000 Eur s príslušenstvom doposiaľ

nezaplatila. V predmetnom upomínacom konaní vydal Okresný súd Banská Bystrica dňa 10.4.2018
platobný rozkaz, ktorý Dlžníčka prevzala dňa 24.7.2018, teda až po vydaní neodkladného opatrenia.
Doposiaľ žalobcovi nebola z Okresného súdu Banská Bystrica zaslaná doložka právoplatnosti tohto
platobného rozkazu, hoci podľa jeho informácií žalovaná odpor proti platobnému rozkazu nepodala.
Dňa 16.11.2016 povolil Okresný úrad Spišská Nová Ves, katastrálny odbor v konaní vedenom pod

V 3133/2016 vklad vlastníckeho práva v zmysle Darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena
(položka 6729/2016), v zmysle ktorej Dlžníčka spolu so svojim manželom D. V., ako bezpodieloví
spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. V. S. W. tieto nehnuteľnosti darovali
do podielového spoluvlastníctva žalovanej ako svojej dcéry a U. V., svojho syna, každému z nich o
veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku. Zároveň bolo touto zmluvou zriadené vecné bremeno

spočívajúce v práve užívania Domu s pozemkami pre Dlžníčku a jej manžela D. V.. Na skoršie kontakty
žalobcu so žiadosťami voči Dlžníčke a jej manželovi o vyplatenie dlžnej sumy reagovali títo tak, že si
zabezpečujú úver, z ktorého by vyplatili svoje záväzky, vrátane záväzku voči žalobcovi. Žalobca týmto
prísľubom uveril a s vymáhaním svojho nároku čakal. Z aktuálneho listu vlastníctva č. XXXX, na ktorom
je Dom s pozemkami zapísaný, vyplýva, že Zmluvou o zániku vecného bremena evidovanou pod V

3143/2017 zo dňa 5.12.2017 došlo k výmazu vecného bremena spočívajúceho v práve užívať Dom s
pozemkami zriadeného v prospech Dlžníčky a jej manžela D. V.. Zmluvou o zriadení záložného práva
v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. na Dom s pozemkami zo dňa 1.3.2018, zapísanej v konaní
vedenomOkresnýmúradomSpišskáNováVes,katastrálnyodborpodV331/2018,zriadilažalovanáajej
brat U. V. záložné právo na Dom s pozemkom. Kúpnou zmluvou zo dňa 6.4.2018 evidovanou Okresným

úradom Spišská Nová Ves, katastrálny odbor pod V 848/2018 previedol U. V. svoj spoluvlastnícky podiel
o veľkosti 1/2 na Dome s pozemkom na žalovanú, svoju sestru, pričom tá nákup tohto spoluvlastníckeho
podielu financovala (aspoň z časti) prostredníctvom úveru poskytnutého Slovenskou sporiteľňou, a.s..
U. V. je stredoškolák, jeho sestra - žalovaná M. V. má toho času 26 rokov. Z uvedeného je zrejmé,
že Dlžníčka a jej manžel dokázali zabezpečiť úverové zdroje, z ktorých ale žalobcov nárok žiadnym

spôsobom neuspokojili. Žalobcovi nie je známe, aby Dlžníčka vlastnila iné nehnuteľnosti, z ktorých by
mohol v prípade pretrvávajúceho nezáujmu Dlžníčky o dobrovoľné splatenie zvyšku záväzku, svoj nárok
uspokojiť. Dlžníčka sa dlhodobo vyhýba splateniu jej záväzku voči žalobcovi vo výške istiny 12 000 Eur a
príslušenstva, ktorý žalobca vymáha v upomínacom konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica
pod značkou 5Up/201/2018. Dlžníčka prisľúbila, že svoj záväzok uhradí, či už z predaja nehnuteľností

zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. V. S. W., alebo z iných zdrojov, ale doposiaľ sa tak nestalo. Žalobca
žalobu právne odôvodnil poukazom na ustanovenia § 42a ods. 1, § 42a ods. 3 písm. a) a § 116
Občianskeho zákonníka. Naliehavý právny záujem žalobcu na tejto žalobe spočíva v tom, že Dlžníčka
nie je schopná zaplatiť mu jeho pohľadávku, pričom odporovateľnosťou napadnutej darovacej zmluvy
sa bude domáhať uspokojenia svojho nároku.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení sa k žalobe doručenom súdu dňa 30.11.2018 uviedla, že odpor proti
platobnému rozkazu upomínacieho súdu sp. zn. 5Up/201/2018 nebol podaný z dôvodu, že v tom čase
už žalovaná uskutočňovala prípravné rozhovory so spoločnosťou Reality 008 s.r.o. a dňa 26.9.2018podpísala Dohodu o zložení zálohy kde bola uvedená na strane predávajúceho, sprostredkovateľom
bola uvedená realitná kancelária a zálohu zložil kupujúci. Zmluvným advokátom uvedenej realitnej
spoločnosti je právny zástupca žalobcu, ktorý sa zúčastňoval aj týchto prípravných rozhovorov a tak

získal informácie, ktoré viedli k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd nariadil
v konaní sp. zn. 14C/15/2018. Žalovaná nepodala proti neodkladnému opatreniu odvolanie z dôvodov,
ktoré vyplývali z toho, že predajom nehnuteľností budú uhradené záväzky jej rodičov, o čom vedela aj
realitná kancelária. Podanie žaloby o odporovateľnosti právneho úkonu v čase, keď žalobca bezpečne
vedel, že dôjde k podpísaniu kúpnej zmluvy považuje žalovaná za poškodzujúce. Žalovaná pre tieto

dôvody jednostranne odstúpila od všetkých dohodnutých a pripravených právnych úkonov spoločnosti
Reality 008 s.r.o. z dôvodu, že pri realizácii predaja a kúpy jej rodinného domu nekonali čestne.
5. Žalobca v replike doručenej súdu 14.12.2018 uviedol, že žiadne z tvrdení žalovanej nie sú relevantné
vo vzťahu k uplatnenému nároku. Naopak z vyjadrenia žalovanej vyplýva, že pôvodná dlžníčka
uznáva svoj dlh voči žalobcovi a platobný rozkaz, ktorým bola zaviazaná svoj dlh zaplatiť nadobudol
právoplatnosť. Napriek tomu dlžníčka svoj dlh nesplatila ani čiastočne. Samotná vedomosť žalobcu

o zmluve medzi žalovanou (nie dlžníčkou), realitnou kanceláriou a záujemcom o kúpu nehnuteľností
nedávala žalobcovi žiadne záruky, že k úhrade jeho pohľadávky skutočne dôjde, o čom svedčí aj
skutočnosť, že žalovaná od tejto zmluvy odstúpila.

6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na 7.2.2019, na ktoré predvolal sporové strany.

Na základe žiadosti právneho zástupcu žalovanej z dôvodu kolízie pojednávaní bolo pojednávanie
odročené na 18.3.2019. Pojednávanie 18.3.2019 bolo zase odročené na 28.3.2019 z dôvodu pokusu
o mimosúdnu dohodu, nakoľko rodičia žalovanej mali snahu žalobcovi plniť. Na pojednávaní dňa
28.3.2019 strany sporu zhodne navrhli konanie prerušiť na dobu šiestich mesiacov, v ktorej dobe sa
rodičia žalovanej resp. žalovaná zaviazali nárok žalobcu uhradiť. Konanie bolo prerušené uznesením

tunajšieho súdu č.k. 2C/42/2018-53 zo dňa 29.3.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.4.2019.

7. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 2C/42/2018-86 zo dňa 18.9.2019, právoplatným 23.9.2019 bolo
rozhodnuté o pokračovaní v konaní. Súd tak rozhodol na základe návrhu žalobcu zo dňa 16.9.2019
odôvodnenéhotým,žedoposiaľboložalobcovidlžníkomuhradenýchibašesťsplátokpo150Eur,pričom

v zmysle dohody má byť celý dlh uhradený do konca mesiaca september 2019.

8. Po právoplatnosti uznesenia o pokračovaní v konaní súd nariadil pojednávanie na 21.10.2019.
Žalobca na pojednávaní uviedol, že bolo dojednané, že dlžníčka mu zaplatí sumu, v dôsledku ktorej
bola podaná žaloba. Došlo však iba k čiastočnej úhrade sumy 900 Eur (6 x po 150 Eur) a preto

žalobca na žalobe zotrval. Žalovaná uviedla, že jej rodičia sa dostali do ešte horšej finančnej situácie.
Rodičia žalovanej zrušili bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, nevyporiadali ho do troch rokov, preto
matka žalovanej darovala svoju polovicu domu dcére (žalovanej) a otec daroval svoju polovicu domu
synovi (bratovi žalovanej). Bolo to predtým ako vstúpili do právneho vzťahu so žalobcom. Žalovaná je v
súčasnosti výlučnou vlastníčkou domu s pozemkami po tom, čo jej brat predal svoju polovicu. Žalovaná

si vzala 2x hypotekárny úver v Istrobanke, ktorý jej bol poskytnutý na bodu 30 rokov a ktorý je zapísaný
na príslušnom liste vlastníctva zmluvou o zriadení záložného práva. Preto je tu prekážka, mohlo by dôjsť
k poškodeniu banky.

9. Pojednávanie súdu konané dňa 21.10.2019 bolo odročené na neurčito z dôvodu ďalšieho

dokazovania. Po zmene zákonného sudcu bol určený termín pojednávania na 10.3.2020, na ktoré súd
predvolal právnych zástupcov sporových strán a oboma stranami navrhnutú svedkyňu Z. V. (dlžníčku
a matku žalovanej). Právnemu zástupcovi žalovanej bolo predvolanie doručené dňa 14.2.2020. Dňa
9.3.2020 v poobedňajších hodinách bola súdu doručená žiadosť o odročenie pojednávania JUDr.
Petra Balaška, ktorý je právnym zástupcom žalovanej. V žiadosti JUDr. Balaška uviedol, že prevzal

zastupovanie Z. V., ktorá má byť na nariadenom pojednávaní vypočutá ako svedkyňa. Z dôvodu
svojej práceneschopnosti sa nebude môcť zúčastniť vytýčeného právneho úkonu. Pre tieto dôvody
ospravedlňuje svoju neúčasť aj neúčasť predvolanej svedkyne na pojednávaní. V závere žiadosti
uviedol, že jeho práceneschopnosť bude trvať asi 30 dní. K žiadosti JUDr. Balaška pripojil tieto doklady:
Plnomocenstvo udelené mu v Poprade dňa 7.3.2020 Z. V. na zastupovanie v predmetnom konaní ako

svedka dňa 10.3.2020, Potvrdenie Nemocnice Poprad, a.s. zo dňa 24.2.2020 o hospitalizovaní JUDr.
Balašku v nemocnici od 16.2.2020 s tým, že ku dňu vystavenia potvrdenia jeho hospitalizácia trvá, ako aj
Prepúšťaciu správu Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb, a.s., z ktorého vyplynula
hospitalizácia JUDr. Balašku od 3.3.2020 do 5.3.2020 10:03 hodiny.10. Uvedené dôvody súd posúdil v zmysle ustanovenia § 183 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej iba ako „CSP“) a zistil, že nepredstavujú dôležitý dôvod odročenia pojednávania. O

tejto skutočnosti bezodkladne telefonicky vyrozumel JUDr. Balašku. Uvedený záver súd odôvodňuje
nasledovne: Odročenie pojednávania na návrh strany sporu alebo jej zástupcu prichádza do úvahy iba
z dôležitého dôvodu. Dôležitosť dôvodu na odročenie pojednávania súd posudzuje podľa konkrétnych
okolností prípadu, pričom vychádza iba zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania
žiadosti o odročenie vytýčeného pojednávania (pozri uznesenie NS SR sp. zn. 1Obdo 19/2014).

V danom prípade je podľa predložených plnomocenstiev JUDr. Balaška právnym zástupcom tak
žalovanej, ako aj svedkyne Z. V.. Svedok je osoba, ktorá prioritne vypovedá o skutočnostiach tak,
ako sú jej osobne známe na základe jej subjektívneho vnímania, subjektívnych vedomostí. Uvedené
samo osobe vylučuje odročenie pojednávania z dôvodu na strane právneho zástupcu svedka. JUDr.
Balaška bol na pojednávanie predvolávaný ako právny zástupca žalovanej, ktorú v konaní od začiatku
zastupuje. Predvolanie mu bolo doručené 14.2.2000, t.j. takmer mesiac pred termínom pojednávania.

Napriek uvedenému právny zástupca požiadal o odročenie pojednávania až dňa 9.3.2020, t.j. deň pred
vytýčeným termínom. Právny zástupca odôvodňoval svoju žiadosť zo zdravotných dôvodov. Z dokladov
predloženým k žiadosti o odročenie pritom vyplynulo, že k hospitalizácii došlo už dňa 16.2.2020 a táto
trvala minimálne do 24.2.2020 (presný dátum ukončenia hospitalizácie v Poprade nebol preukázaný).
V čase od 3.3.2020 bol právny zástupca hospitalizovaný vo VÚSCH, pričom prepustený bol 5.3.2020 v

doobedňajších hodinách. Doklad o trvaní práceneschopnosti po 5.3.2020, teda aj v deň pojednávania
predložený nebol. Dňa 7.3.2020 (sobota), 3 dni pred termínom pojednávania pritom právny zástupca
prijal plnomocenstvo na zastupovanie svedkyne na pojednávaní dňa 10.3.2020, teda možno logicky
predpokladať, že v danom čase nebol práceneschopný. Všeobecne je zodpovednosťou advokáta, aby
prevzal zastúpenie iba vtedy, ak je spôsobilý ho aj reálne poskytnúť. S prihliadnutím na dané okolnosti

prípadu mal súd za to, že právny zástupca nepreukázal dôležitý dôvod odročenia pojednávania. Navyše
aj v prípade, ak by právny zástupca bol skutočne práceneschopný, musel by byť pre vyhovenie jeho
žiadosti kumulatívne splnený aj ďalší predpoklad, a síce že od právneho zástupcu nemožno spravodlivo
žiadať, aby sa na pojednávaní nechal zastúpiť. V prípade advokáta pritom zákon predpokladá, že od
nehomožnovzásadevždyžiadať,abysadalzastúpiťinýmadvokátom(§183ods.2CSP).Zuvedeného

pravidla síce existujú zákonné výnimky, tieto však právny zástupca ani netvrdil a ani nepreukázal.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd v zmysle ustanovenia § 180 CSP dňa 10.3.2020 pojednával a
napokon vo veci aj rozhodol v neprítomnosti žalovanej resp. jej právneho zástupcu.

11. Žalobca aj naďalej zotrval na podanej žalobe s tým, že k zmene výšky istiny oproti poslednému

pojednávaniu nedošlo. V súvislosti so zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach uviedol, že k jeho
zriadeniu došlo až po úkone, ktorý považuje za odporovateľný a preto samotné záložné právo nemôže
zmariť jeho právo domáhať sa toho, čoho sa domáha. Žalobca uviedol, že voči dlžníčke Z. V. si prihlásil
pohľadávku do konkurzu, avšak samotné konkurzné konanie (či už prebiehajúce alebo skončené) nemá
vplyv na ním uplatnený nárok.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím žalobcu, výsluchom svedkyne - dlžníčky žalobcu,
oboznámením listinných dôkazov predložených stranami sporu - zmluvy o budúcej zmluve uzavretej dňa
25.8.2015 medzi žalobcom a dlžníčkou, príjmového pokladničného dokladu, návrhu žalobcu na vydanie
platobného rozkazu v upomínacom konaní podanom voči dlžníčke a potvrdením o jeho prijatí súdom

pod sp. zn. 5Up/201/2015, platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. Up/201/2018
zo dňa 10.4.2018, doručenky k doručeniu platobného rozkazu do vlastných rúk, doložkou právoplatnosti
platobného rozkazu, LV č. XXXX k. ú. V. S. W., uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia,
potvrdenia o prihlásení pohľadávky, dohody o zložení zálohy zo dna 26.9.2018 a listinnými dôkazmi
vyžiadaných súdom na návrh strán - listinami katastrálneho odboru Okresného úradu Spišská Nová Ves

č. V 3133/2016-6729/16, V 331/18-1623/18, V 848/2018-2534/18 k.ú. Spišská Nová Ves a odpoveďou
banky o zostatku úveru žalovanej zabezpečeného záložným právom k nehnuteľnostiam. Na základe
takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné:

13. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 21.10.2019 uviedol, že s rodičmi žalovanej sa

dohodli na odpredaji reštaurácie a on v roku 2015 zaplatil zálohu vo výške 15.000 Eur. Dohoda nevyšla,
reštauráciu predali niekomu inému a jemu povedali, že mu peniaze vrátia. Peniaze mu ale vrátené
neboli, postupne sa zbavovali majetku. Najprv mu p. V. sľúbil, že vybaví úver na dom a z tohto úveru
mu vráti peniaze. Úver zobrali a dom prepísali na dcéru. Po naliehaní na manželov V. mal zo sumy15.000 Eur uhradených k dnešnému dňu 3.900 Eur, jeho pohľadávka je stále 11.100 Eur. Má za to, že
sa zámerne zbavili majetku aby neuspokojili jeho pohľadávku a preto bola podaná táto žaloba.

14. Žalobca ako budúci kupujúci a Z. V., S.. XX.X.XXXX, IČO: 34527397 ako budúci predávajúci uzavreli
dňa 25.8.2015 Zmluvu o budúcej zmluve o predaji podniku označeného ako P. Q. R.. Zmluvné strany
sa dohodli, že ak dôjde k dohode o podstatných náležitostiach zmluvy o predaji podniku, uzatvoria ju v
lehote do 31.12.2015 s účinnosťou najneskôr 1.1.2016. Zmluvné strany sa dohodli, že kúpna cena za
predaj podniku bude 80.000 Eur a do troch dní od podpisu tejto zmluvy uhradí budúci kupujúci budúcemu

predávajúcemu zálohu za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 15.000 Eur v hotovosti. Podľa príjmového
pokladničného dokladu vystaveného budúcim kupujúcim bola záloha vo výške 15.000 Eur uhradená
budúcim kupujúcim dňa 25.8.2015.

15. Platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5Up/201/2018 zo dňa 10.4.2018
súd uložil Z. V. povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 12.000 Eur s príslušenstvom do 15 dní od doručenia

platobného rozkazu. Platobný rozkaz bol dlžníčke doručený 24.7.2018 a dňa 9.8.2018 nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť. Istina 12.000 Eur je v zmysle návrhu na vydanie platobného rozkazu
rozdielom medzi žalobcom zaplatenou zálohou kúpnej ceny 15.000 Eur v zmysle Zmluvy o budúcej
zmluve o predaji podniku zo dňa 25.8.2015 a z nej vrátenej sumy 3.000 Eur, nakoľko k uzatvoreniu
Zmluvy o predaji podniku v lehote dohodnutej v zmluve ani potom nedošlo.

16. Žalobca prihlásil svoju pohľadávku voči dlžníčke Z. V. vo výške istiny 12.000 Eur s príslušenstvom
(celková suma pohľadávky 16.416,84 Eur) dňa 20.12.2018 u správcu dlžníčky, na majetok ktorej bol
uznesením Okresného súdu Košice 1 sp. zn. 9odK/95/2018 zo dňa 30.11.2018 vyhlásený konkurz.
Podľa vyjadrenia žalobcu na pojednávaní dňa 10.3.2020 nebola táto jeho pohľadávka v rámci

konkurzného konania uspokojená ani čiastočne.

17. Podľa výpisu z LV č. XXXX, k.ú. V.V. S. W. je žalovaná výlučnou vlastníčkou nehnuteľností rodinného
domu súpisné č. XXX postaveného na parcele C-KN č. XXXX/X, garáže, letnej kuchyne bez prideleného
súpisného č. postavených na parcele C-KN č. XXXX/X a pozemkov parcela C-KN č. XXXX/X zastavané

plochy a nádvoria o výmere 76 m2, parcela C-KN č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere
220 m2, parcela C-KN č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2 a parcela C-KN
č. XXXX C.áhrady o výmere 189 m2, ktoré nehnuteľnosti nadobudla titulom darovacej zmluvy so
zriadením vecného bremena V-3133/2016 zo dňa 16.11.2016-6729/2016 (v podiele 1/2) a titulom kúpnej
zmluvy V-848/2018 zo dňa 6.4.2018-2534/2018 (v podiele 1/2). V časti C ťarchy je na predmetnom LV

uvedená Zmluva i zriadení záložného práva v prospech Slovenskej sporiteľne a.s. na všetky zapísané
nehnuteľnosti podľa V-331/2018 zo dňa 1.3.2018-1623/2018.

18. Na základe darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena uzavretej dňa 28.9.2016 okrem
iného medzi Z. V., S.. XX.X.XXXX (dlžníčkou) a M. V. (žalovanou), ktorej vklad bol povolený Okresným

úradom Spišská Nová Ves, katastrálny odbor dňa 16.11.2016 pod V 3133/2016, sa žalovaná stala
spoluvlastníčkou v podiele 1 nehnuteľností v k.ú. V. S. W., konkrétne stavby rodinného domu s
príslušenstvom so súpisným číslom XXX postaveným na pozemku parcelné č. XXXX a pozemkov
parciel registra C evidovaných na katastrálnej mape parcelné č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 287 m2 a parcelné č. XXXX - záhrady vo výmere 236 m2. Spoluvlastníkom v podiele 1/2 týchto

nehnuteľností sa na základe rovnakej zmluvy stal U. V., S.. X.X.XXXX (brat žalovanej), ktorému tento
spoluvlastnícky podiel daroval D. V., S.. X.X.XXXX (otec žalovanej).

19. Rozhodnutím Okresného úradu Spišská Nová Ves, katastrálny odbor č. vkladu V 331/2018 zo dňa
1.3.2018bolpovolenývkladzáložnéhoprávaknehnuteľnostiamnaLVč.XXXXvk.ú.V.S.W.vprospech

Slovenskej sporiteľne, a.s. na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 5140324405 uzavretej
medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako záložným veriteľom a záložcami U. V. L. M. V.. Predmetná
záložná zmluva bola uzavretá dňa 31.1.2018. Záložné právo zabezpečuje pohľadávku banky zo zmluvy
o splátkovom úvere č. 5140324405, na základe ktorej poskytla banka (Slovenská sporiteľňa, a.s.) M.
V. úver vo výške 75.000 Eur.

20.Kúpnouzmluvouuzavretoudňa31.1.2018medzižalovanouakokupujúcouaU.V.akopredávajúcim,
ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálny odbor dňa 6.4.2018 pod V
848/2018, žalovaná nadobudla nehnuteľnosti v k.ú. Spišská Nová Ves na LV XXXX v podiele 1 , čímsa stala ich výlučnou vlastníčkou. Kúpna cena spoluvlastníckeho podielu nehnuteľností bola vo výške
75.000 Eur a v zmysle kúpnej zmluvy mala byť vyplatená z úveru poskytnutého Slovenskou sporiteľňou,
a.s.. Časť kúpnej ceny vo výške 15.987 Eur mala byť uhradená na úverový účet na vyplatenie úveru,

z ktorého viazla ťarcha na kupovanej nehnuteľnosti a druhá časť kúpnej ceny mala byť vyplatená
predávajúcemu na bežný účet.

21. Podľa odpovede Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 25.11.2019 je zostatok dlžnej sumy na úvere č.
5140324405 M. V. ku dňu 24.11.2019 vo výške 72.165,10 Eur. Úver bol poskytnutý vo výške 75.000 Eur.

22. Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 14C/15/2018-9 zo dňa 27.6.2018, právoplatným
10.8.2018 bolo žalovanej M. V. uložené zdržať sa akéhokoľvek scudzenia, najmä predaja, darovania
alebo akéhokoľvek zaťaženia nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. V. S. W. o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Predmetným uznesením bola zároveň žalobcovi Š. P. uložená povinnosť v lehote 30 dní od

právoplatnosti tohto uznesenia podať žalobu o odporovateľnosť právneho úkonu - darovacej zmluvy so
zriadením vecného bremena zo dňa 16.11.2016 pod V 3133/2016.

23. Dňa 26.9.2018 žalovaná ako predávajúci uzavrela s kupujúcim a sprostredkovateľom Dohodu o
zložení zálohy vo výške 5.000 Eur ako prejav vôle kupujúceho smerujúci k uzatvoreniu kúpnej zmluvy

medzi predávajúcim a kupujúcim, predmetom ktorej bude prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
vovlastníctvepredávajúcejzapísanýmnaLVč.XXXXk.ú.V.S.W.zakúpnucenunehnuteľností160.000
Eur.

24. Svedkyňa Z. V. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 10.3.2020 uviedla, že je matkou žalovanej a

žalobcu pozná pretože sa s ním stretávala v rámci spoločných rokovaní. Je jej známy predmet konania.
V roku 2015 s manželom prevádzkovali reštauráciu P. a tiež aj personálnu agentúru, ktorá im zaberala
veľa času a preto sa rozhodli reštauráciu odstúpiť resp. predať. Asi v auguste 2015 žalobca kontaktoval
manžela, že má záujem reštauráciu odkúpiť. Mal však spor s manželkou, preto sa dohodli, že im zloží
zálohu 15.000 Eur s tým, že reštauráciu určite kúpi. Do konca roka 2016 sa tomu tak nestalo, žalobca ich

stále ubezpečoval, že ju kúpi, ale potrebuje čas. Mali aj iných záujemcov, ktorých však z dôvodu dohody
so žalobcom odmietali. V roku 2016 sa žalobca ozval s tým, že reštauráciu kupovať nebude a dohodli
sa, že zálohu mu vrátia po predaji reštaurácie. Nemali v úmysle žalobcovi peniaze nevrátiť. Reštauráciu
predali niekedy v máji 2017. Kupujúci nemal peniaze v plnej sume, preto sa dohodli, že im bude cenu
splácať v splátkach. Chceli tiež, aby sa všetci traja dohodli tak, že by kupec peniaze posielal priamo

na účet žalobcu. K takej dohode však medzi nimi nedošlo. Preto chceli jednotlivé splátky poukazovať
žalobcovi oni. Kupec však neuhradil ani jednu faktúru. Dostali sa postupne do finančných problémov a
nemali ako žalobcovi plnú sumu zálohy ako vrátiť. Keď mali možnosť, uhradili mu celkovo sumu 3.000
Eur. Ohľadne darovania domu s pozemkami uviedla, že s manželom mali právneho zástupcu na firemné
aj súkromné záležitosti, ktorý ich informoval, že po zrušení BSM im uplynula lehota na jeho vyporiadanie

a navrhol im niektoré riešenia. Rozhodli sa pre riešenie, že každý darujú svoju polovicu domu deťom,
čo chceli urobiť vždy. V danom čase nebolo nutné z ich strany zbavovať sa majetku. Nakoľko syn nemal
záujemvdomebývať,odkúpilajehopolovicudcéra,atoza75.000Eur,načosizobralaúver.Ichfinančná
situácia sa ďalej zhoršovala, preto sa s dcérou dohodli, že im vypomôže tak, že dom predá a následne
vyplatia dlžnú čiastku žalobcovi. V dôsledku neodkladného opatrenia nariadeného na návrh žalobcu bol

však predaj znemožnený. Svedkyňa tiež uviedla, že syn si finančné prostriedky získané z predaja domu
odložil. Potvrdila, že voči jej osobe bolo ukončené konkurzné konanie, v ktorom mala asi desať veriteľov.
Nedisponuje majetkom, z ktorého by vedela žalobcovu pohľadávku uspokojiť. Podnikanie už ukončila.
Naďalej býva v predmetnom dome spolu s manželom, dcérou aj synom.

25. Žalobca sa k výpovedi svedkyne vyjadril tak, že nesúhlasil s tým, že on odďaľoval predaj podniku
a tiež nesúhlasí s okolnosťami spojenými so zamýšľaným predanom nehnuteľnosti s následným
vyplatením jeho pohľadávky. Naopak žalobca bol v celom rozsahu súčinný, bol ochotný podať aj
návrh na zrušenie neodkladného opatrenia v prípade, že by bola suma jeho pohľadávky zložená do
notárskej úschovy a tá by bola vyplatená po povolení vkladu do katastra nehnuteľností. S uvedeným

postupom však strana nesúhlasila, nakoľko podľa žalobcu už v tom čase bolo známe, že dôjde k
osobnému bankrotu dlžníčky. Čo sa týka kupcov, ktorí mali záujem pred neodkladným opatrením kúpiť
nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovania, títo majú záujem o kúpu dodnes.26. Po takto vykonanom dokazovaní žalobca v rámci záverečnej reči uviedol, že má za to, že bolo
preukázané, že úkon, ktorým dlžníčka darovala žalovanej podiel na nehnuteľnostiach je odporovateľným
právnym úkonom v zmysle Občianskeho zákonníka. Tento úkon bol vykonaný v čase existencie

vymáhateľnej pohľadávky žalobcu a došlo ním k ukráteniu žalobcu ako veriteľa. Dlžníčka nemá
finančné prostriedky, z ktorých by pohľadávku žalobcu uspokojila, hoci o tom bolo rozhodnuté súdom.
Navrhol preto rozhodnúť v zmysle žalobného návrhu vychádzajúc pri predmete darovania z predloženej
darovacej zmluvy.

27. Podľa § 42a ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba ako „Občiansky zákonník“),
veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú
uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj
vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už
bol uspokojený.

28. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase
v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj

pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

29. Podľa § 42b ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť
veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného
právneho úkonu dlžníka prospech.

30. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

31. Dôvodom podania odporovacej žaloby je existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi.
Odporovateľnosť postihuje predovšetkým právne úkony dlžníka, ktorými sa dlžník zbavil majetku,
aby zmaril uspokojenie nároku veriteľa. Skutočné ukrátenie veriteľa je základnou hmotnoprávnou
podmienkou odporovateľnosti. Ukrátením veriteľa je odňatie možnosti reálneho uspokojenia jeho
pohľadávky z majetku dlžníka. Aktívne legitimovaným na podanie odporovacej žaloby je veriteľ.

Pasívne legitimovaným je ten, na koho dlžník previedol svoj majetok a kto mal prospech z právneho
úkonu dlžníka. Touto osobou môže byť aj osoba blízka dlžníkovi, ktorú vymedzuje ustanovenie § 116
Občianskeho zákonníka. V prípade blízkej osoby sa úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa predpokladá, teda
jeho preukázanie veriteľom nie je podmienkou odporovateľnosti. Osoba blízka dlžníkovi sa môže podľa §
42a ods. 3 Občianskeho zákonníka ubrániť odporovacej žalobe iba vtedy, ak preukáže, že o dlžníkovom

úmysle ukrátiť veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť napriek tomu, že vyvinula náležitú starostlivosť
na spoznanie tohto úmyslu dlžníka.

32. Na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci v zmysle citovaných zákonných
ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu dlžníka -

darovacej zmluvy zo dňa 28.9.2016, vklad ktorej bol povolený 16.11.2016 pod V 3133/2016, uzavretej
medzi Z. V. (dlžníčkou žalobcu ako veriteľa) ako darkyňou a žalovanou ako obdarovanou, bola podaná
dôvodne.

33. Žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno v tom smere, že preukázal svoju aktívnu legitimáciu

keďže mal voči svojej dlžníčke Z. V.Z. vymáhateľnú pohľadávku v čase rozhodnutia súdu, ktorú sa
nepodarilo uspokojiť z majetku dlžníka. Z dokazovania nesporne vyplynulo, že žalobca ako budúci
kupujúci poskytol Z. V. ako budúcej predávajúcej zálohu na kúpnu cenu za budúci predaj podniku vo
výške 15.000 Eur, a to dňa 25.8.2015. V konaní nebolo sporné, že k uzavretiu zmluvy o predaji podniku
medzi žalobcom a Z. V. nedošlo, pričom táto zmluva mala byť v zmysle Zmluvy o budúcej zmluve o

predaji podniku uzatvorená do 31.12.2015 s účinnosťou najneskôr od 1.1.2016. Nespornou bola aj
skutočnosť,žekudňurozhodnutiasúdubolažalobcoviznímzloženejzálohy15.000Eurvrátenácelkovo
iba suma 3.900 Eur (suma 3.000 Eur do vydania platobného rozkazu v upomínacom konaní a suma 900
Eur počas prebiehajúceho konania o odporovateľnosti právneho úkonu).34. Žalovaná titulom darovacej zmluvy zo dňa 28.9.2016 nadobudla od Z. V. (žalobcovej dlžníčky) do
spoluvlastníctva nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX v k.ú. V. S. W. (spoluvlastnícky podiel

1/2 k celku). Vklad vlastníckeho práva v prospech žalovanej bol povolený 16.11.2016. Žalovaná je
tak pasívne legitimovaná, keďže s touto osobou Z. V. ako dlžníčka urobila predmetný odporovateľný
právny úkon, ktorým sa zbavila majetku s úmyslom ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky
žalobcu a ako žalovaná, na ktorú dlžníčka žalobcu svoj majetok previedla, mala z uvedeného právneho
úkonu prospech. Žalobca preukázal, že predmetným odporovateľným úkonom, ktorý je platný, došlo

v posledných troch rokoch pred podaním žaloby k takému zmenšeniu majetku na strane Z. V. ako
dlžníčky, ktoré zmenšenie majetku malo súčasne za následok, že žalobca ako veriteľ nemohol dosiahnuť
uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníčky, hoci nebyť tohto úkonu, by sa z majetku dlžníčky
inak uspokojil. Sama dlžníčka vo svoje výpovedi potvrdila, že nedisponuje takým ďalším majetkom, ktorý
by sám osebe postačoval na to, aby sa z neho veriteľ uspokojil. Pohľadávku žalobcu sa nepodarilo
uspokojiť ani následne v konkurznom konaní na majetok dlžníčky. V súvislosti s ukončeným konkurzným

konaním na majetok dlžníčky súd obdobne ako aj žalobca, poukazuje na skutočnosť, že oddlžením
zostáva právo veriteľa domáhať sa v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky jej uspokojenia z toho, čo
odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku nedotknuté (§ 166 h Zákona č. 7/2005 Z.z.
o konkurze a reštrukturalizácii).

35. Žalovaná je dcérou Z. V., teda pri uskutočnení právneho úkonu bola s dlžníčkou v postavení
osôb sebe navzájom blízkych (§116 Občianskeho zákonníka). Preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť
žalobcuakoveriteľapretovdanomprípadenebolopodmienkouodporovateľnosti,nakoľkotakýtoúmysel
dlžníka sa v prípade blízkych osôb predpokladá. Bolo preto na žalovanej, aby pre svoj úspech v
konaní preukázala, že úmysel Z. V. ako dlžníčky ukrátiť žalobcu ako veriteľa, žalobkyňa nemohla ani

pri náležitej starostlivosti poznať. Žalovaná však uvedenú skutočnosť nielenže nepreukázala, ale ani
netvrdila. Žalovaná vo vyjadrení sa k žalobe a ani následne v konaní účinne nepoprela skutkové tvrdenia
žalobcu. Naopak, žiadosťou o odročenie pojednávania a následne aj o prerušenie konania, ktoré bolo
odôvodnené snahou uhradiť žalobcovu pohľadávku, žalovaná v podstate potvrdila nielen existenciu a
dôvodnosť tejto pohľadávky, ale aj dôvodnosť samotnej žaloby.

36. Vzhľadom na uvedené súd žalobe vyhovel s tým, že ďalšie návrhy žalovanej na vykonanie
dokazovania (vypočutím svedkov - zástupcu banky ako záložného veriteľa a otca žalovanej zamietol).
Vykonanie navrhnutých dôkazov by bolo vzhľadom na zistený skutkový stav a nepopretie skutkových
tvrdení žalobcu žalovanou nehospodárne. Navyše žalovaná ani neuviedla aké skutočnosti majú byť
vykonaním týchto dôkazov v konaní preukázané a ich vplyv na dôvodnosť žaloby. Nehnuteľnosti, ktoré

boli predmetom darovacej zmluvy súd vo výroku rozsudku uviedol v takom znení, v akom boli uvedené
v danej zmluve (napadnutom právnom úkone).

37. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 262 ods. 1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

40.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému

žalobcovi priznal voči neúspešnej žalovanej plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania
trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde

Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.