Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 23, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoCsp/12/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119366841
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6119366841.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice

Kočičkovej a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobcu: EOS
KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou
kanceláriou Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanej: R. A.
H., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XXXX/X, XXX XX B., o zaplatenie 18 991,85 € s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 6Csp/15/2020-159 zo dňa 15. februára
2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa
ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len „CSP“) tak,
že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva, pretože jej preukázateľne žiadne trovy konania
nevznikli. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že pôvodne v žalobe označený
žalobca Poštová banka, a. s., Dvořákovo nábrežie č. 4, IČO: 31 340 890 (ďalej v texte len „Poštová
banka, a. s.“ a aj „právny predchodca žalobcu“, „pôvodne v žalobe označený žalobca“ alebo „banka“) sa

žaloboupodanouvočižalovanejdomáhal,abysúduložilžalovanejpovinnosťzaplatiťmuistinu18991,85
€ spolu s príslušenstvom titulom nevrátenia peňažných prostriedkov poskytnutých žalovanej na základe
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 08. 03. 2016. Žalobu odôvodnil
tým, že dňa 08. 03. 2016 uzatvoril so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička č.
XXXXXXXXXX (ďalej aj „predmetná zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné
prostriedky-úver vovýške18200€.Žalovanásazaviazalavzmysleuvedenejzmluvypôvodnevžalobe
označenému žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť mu úroky a iné peňažné plnenia

spojené s poskytnutím úveru. V dôsledku omeškania žalovanej so splácaním úveru, upozornila banka
žalovanú na možné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Nakoľko žalovaná na upozornenie banky
nereagovala, dňa 16. 11. 2016 vyhlásila banka predčasnú splatnosť úveru. Po vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru, žalovaná dlžnú sumu neuhradila. Splátky úveru uhradené žalovanou do zosplatnenia
úveru uviedol pôvodne v žalobe označený žalobca v Aktuálnom stave úveru, v časti „Zaplatené splátky“.
Pôvodne v žalobe označený žalobca vyzval žalovanú pred podaním žaloby na úhradu dlžnej sumy,
žalovaná do podania žaloby a ani po podaní žaloby dlžnú sumu, ani jej časť neuhradila. Pôvodne v

žalobe označený žalobca si spolu s neuhradenou istinou uplatnil voči žalovanej podanou žalobou aj
úroky, ktoré boli dojednané v zmluve vo výške 12,90 % ročne a tiež úroky z omeškania. Na preukázanie
svojich tvrdení predložil súdu prvej inštancie Zmluvu spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička zo dňa 08.
03. 2016, spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu zo dňa 08. 03. 2016, dohodu o zrážkach zo mzdy zodňa 08. 03. 2016, listinu označenú ako Aktuálny stav úveru ku dňu 01. 08. 2019, výzvu na zaplatenie
dlžnej časti úveru zo dňa 21. 10. 2016 spolu s vrátenou zásielkou, výzvu na úhradu dlžnej sumy zo
dňa 16. 11. 2016 spolu s vrátenou zásielkou a predžalobnú výzvu. Okresný súd Banská Bystrica vydal

dňa 23. 09. 2019 platobný rozkaz č. k. 7Up/1072/2019, ktorý sa však nepodarilo žalovanej do vlastných
rúk doručiť, preto vyzval pôvodne v žalobe označeného žalobcu, aby sa vyjadril či navrhuje pokračovať
v konaní. Pôvodne v žalobe označený žalobca listom zo dňa 20. 02. 2020 Okresnému súdu Banská
Bystrica oznámil, že navrhuje pokračovať v konaní, preto v zmysle ustanovenia § 10 ods. 3 zákona č.
307/2016 Z .z. o upomínacom konaní došlo k zrušeniu platobného rozkazu a spis bol dňa 21. 02. 2020

postúpený Okresnému súdu Lučenec (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“). V priebehu
konania pred súdom prvej inštancie Poštová banka, a. s., súdu prvej inštancie oznámila, že na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok postúpila pohľadávku voči žalovanej na postupcu EOS KSI Slovensko,
s. r. o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 725 803. Na základe uvedenej skutočnosti okresný
súd uznesením č. k. 6Csp/156/2020-88 zo dňa 20. 05. 2020 pripustil zmenu strany sporu na strane
žalobcu, tak že z konania vystúpila Poštová banka, a. s., a na jej miesto do konania ako žalobca vstúpila

spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 725 803.

1.1 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vykonal dokazovanie
oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a na základe vykonaného dokazovania zistil
nasledovný skutkový a právny stav veci: Pôvodne v žalobe označený žalobca Poštová banka, a. s.,

uzatvoril ako veriteľ so žalovanou - dlžníkom dňa 08. 03. 2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na
základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 18 200 €, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť
v 96 mesačných splátkach po 328,15 €, pri RPMN 16,10 %, priemernej RPMN 10,78 % a odplate
14,34 %; žalovaná sa zaviazala vrátiť celkovú čiastku vo výške 31 501,69 €. Splatnosť prvej splátky
úveru bola dohodnutá na 20. 04. 2016, každá ďalšia splátka k 20. dňu v mesiaci a termín konečnej

splatnosti úveru bol stanovený na deň 20. 03. 2024. Žalovaná vyčerpala úver dňa 08. 03. 2016. Právny
predchodca žalobcu upozornil žalovanú listom zo dňa 21. 10. 2016, že je v omeškaní so splácaním
úveru, pričom dlžná suma je 1 301,79 € a pozostáva z omeškaných splátok úveru vo výške 1 221,86
€, poplatkov vo výške 36,25 € a poistného vo výške 43,68 €. Následne listom zo dňa 16. 11. 2016
vyhlásil právny predchodca žalobcu mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovanú na zaplatenie sumy

18 991,85 €. Uvedené výzvy právneho predchodcu žalobcu sa vrátili právnemu predchodcovi žalobcu s
označením poštového doručovateľa „adresát neznámy“. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička
č. XXXXXXXXXX zo dňa 08. 03. 2016, z ktorej pôvodne v žalobe označený žalobca vyvodil svoj nárok
uplatnený v žalobe, posúdil okresný súd ako zmluvu o úvere v zmysle ustanovenia § 497 a nasl. č.
513/1991 Zb., Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“). Konštatoval, že predmetná

zmluva o úvere patrí medzi absolútne obchody v zmysle ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného
zákonníka, a teda by sa na ňu mali vzťahovať ustanovenia Obchodného zákonníka. V nadväznosti na
uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že pôvodne v žalobe
označený žalobca poskytol žalovanej predmetný úver v rámci predmetu svojho podnikania a žalovaná
ho za týmto účelom neprijala, preto spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle ustanovenia §

2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) a predmetná zmluva o úvere zo
dňa 31. 08. 2015 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia § 2 písm. a) Zákona o
spotrebiteľských úveroch a úver na jej základe žalovanej poskytnutý je aj spotrebiteľským úverom.
Zároveň obe zmluvné strany spĺňajú definíciu dodávateľa a spotrebiteľa podľa ustanovenia § 52 ods. 3,

4 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), a teda táto zmluva
je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia sa
aplikujú aj v obchodnoprávnych vzťahoch, keďže Obchodný zákonník spotrebiteľské zmluvy osobitne
neupravuje.

1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal ďalej na ust. § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len „Zákon o bankách“), na ust. § 9 ods. 2 Zákona o
spotrebiteľských úveroch, na ust. § 39, na ust. § 565, § 53 ods. 9, § 101 ods. 1, § 103 a § 54a
prvá veta Občianskeho zákonníka a uviedol, že sa zaoberal podmienkami postúpenia pohľadávky v
zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, a teda skúmal či žalobca má v spore aktívnu vecnú legitimáciu.

Konštatoval, že z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že pôvodne v žalobe označený žalobca
vyzval žalovanú na zaplatenie dlhu vzniknutého titulom predmetnej zmluvy o úvere listom zo dňa 16.
11. 2016. Pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči žalovanej bola na žalobcu postúpená v
súlade s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. To, že došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanejpreukázal pôvodne v žalobe označený žalobca okresnému súdu predložením Zmluvy o postúpení
pohľadávok č. I/2020 zo dňa 09. 04. 2020, z čoho je podľa okresného súdu zrejmé, že žalobca je v
spore aktívne legitimovaným subjektom. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané,

že medzi právnym predchodcom žalobcu Poštovou bankou, a. s., a žalovanou bola dňa 08. 03.
2016 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej
právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 18 200 €, ktorý sa žalovaná zaviazala
právnemu predchodcovi žalobcu vrátiť v 96-tich mesačných splátkach po 328,15 €. Žalovaná uvedenú
povinnosť vyplývajúcu z predmetnej zmluvy o úvere nedodržala, preto Poštová banka, a. s., listom zo

dňa 21. 10. 2016 vyzvala žalovanú na zaplatenie omeškaného dlhu vzniknutého titulom predmetnej
zmluvy o úvere a následne dňa 16. 11. 2016 vyhlásila predčasnú splatnosť úveru. Okresný súd v
odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že predmetná zmluva o úvere obsahuje
všetky obligatórne obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vyžadované Zákonom o
spotrebiteľských úveroch. Zmluvné strany si v zmluve dohodli, že v prípade omeškania so zaplatením
splátky úveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace je veriteľ oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru

po tom, čo 15 dní vopred upozorní klienta na uplatnenie tohto práva. Keďže sa žalovaná so splácaním
splátok úveru dostala do omeškania, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 21.10.2016 vyzval
žalovanú na úhradu nedoplatku v celkovej výške 1 301,79 Eur, neoznačil pritom, ktorá splátka úveru
vyvolala predčasnú splatnosť úveru. Z listiny označenej ako Aktuálny stav úveru, okresný súd zistil,
že žalovaná uhradila poslednú splátku úveru dňa 20.07.2016, pričom právnym predchodcom žalobcu

vyčíslený dlh žalovanej vzniknutý titulom predmetnej zmluvy o úvere zodpovedá omeškaným splátkam
úveruod20.07.2016.Vuvedenejsúvislostiokresnýsúdvodôvodneníodvolanímnapadnutéhorozsudku
uviedol, že žalovaná v lehote stanovej vo výzve žalobcu, žalobcovi dlžnú sumu nezaplatila, preto
žalobca oprávnene pristúpil k zosplatneniu celého úveru, ktoré bolo oznámené žalovanej listom zo dňa
16.11.2016.

1.3 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že z úradnej povinnosti
preskúmal či došlo k platnému a účinnému zosplatneniu úveru, pričom zistil, že zosplatnenie úveru bolo
vykonané v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. S poukazom
na ust. § 54a Občianskeho zákonníka okresný súd skúmal ex offo premlčanie žalobou uplatneného

nároku žalobcu. Konštatoval, že v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka je v danom
prípade premlčacia doba trojročná a podľa ustanovenia § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka
začína plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky úveru. Z uvedeného je teda podľa okresného súdu
zrejmé, že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné plnenie žiada,
nie od okamihu predčasnej splatnosti úveru. V uvedenej súvislosti poukázal okresný súd v odôvodnení

odvolaním napadnutého rozsudku na to, že rovnaký záver vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp.
zn. 1MObdoV 15/2006. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozsudku konštatoval, že pokiaľ z právneho úkonu žalobcu, ktorým došlo k uplatneniu práva podľa §
565 Občianskeho zákonníka nebolo možné zistiť, pre ktorú splátku úveru došlo k zosplatneniu úveru,
treba vychádzať z toho, že veriteľ mohol pristúpiť k zosplatneniu úveru len za podmienok vyplývajúcich

z § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Zo žalobcom predložených dokladov je tak
podľa okresného súdu zrejmé, že predčasnú splatnosť úveru vyvolala splátka úveru splatná dňa 20.
07. 2016. Uvedená skutočnosť je podľa okresného súdu zrejmá z toho, že právny predchodca žalobcu
vyzval žalovanú na úhradu dlhu vzniknutého titulom predmetnej zmluvy o úvere listom zo dňa 21. 10.
2016 (t. j. 3 mesiace po splatnosti splátky úveru splatnej dňa 20. 07. 2016) a následne dňa 16. 11.

2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Z časového sledu udalostí, rešpektujúc zákonné ustanovenia
upravujúce vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, podľa okresného súdu vyplýva, že práve splátka
úveru, splatná dňa 20. 07. 2016 je tou splátkou úveru, od ktorej sa odvíja zosplatnenie celého úveru,
pretože vo vzťahu ku následným splátkam úveru by pre účinné zosplatnenie úveru neboli dodržané
zákonné ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a vzhľadom

k tomu, že zosplatnenie úveru sa odvíja od splátky úveru splatnej dňa 20.07.2016, premlčacia doba pre
uplatnenie celého zvyšku dlhu žalovanej, vzniknutého titulom predmetnej zmluvy o úvere, začala teda
plynúť od splatnosti uvedenej splátky úveru a uplynula dňa 20. 07. 2019, čo znamená, že žalobou
uplatnený nárok sa premlčal dňa 21. 07. 2019. Pôvodne v žalobe označený žalobca podal žalobu na
súd až dňa 15. 09. 2019, preto je podľa okresného súdu potrebné konštatovať, že v čase podania žaloby

bol už nárok uplatnený žalobou premlčaný, a preto žalobu zamietol. Pokiaľ ide o žalobou uplatnené
úroky z omeškania, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že nárok
na úroky z omeškania ako akcesorický nárok na príslušenstvo pohľadávky vo vzťahu ku hlavnému
nároku (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) podlieha premlčaniu rovnako ako hlavný nárok, a tedapremlčaniehlavnéhonárokumalovplyvna premlčanienárokunaúroky zomeškania.Otrováchkonania
rozhodolokresnýsúdpodľaustanovenia§255ods.1CSPkonštatujúc,že žalovanej,ktorábolavkonaní
úspešná, vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, avšak vzhľadom k

tomu, že jej preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, okresný súd jej ich náhradu nepriznal.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalobca odvolal a v odvolaní uviedol, že s
rozhodnutím súdu prvej inštancie sa nestotožňuje, preto proti nemu podáva v zákonom stanovenej
lehote odvolanie, a to z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), ďalej z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a tiež preto, že
mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace
procesná práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b)
CSP). V nadväznosti na uvedené žalobca v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s právnym posúdením
premlčania žalobou uplatneného nároku súdom prvej inštancie a poukazuje pritom na tú skutočnosť,

že pri dohode o plnení dlhu v splátkach môže veriteľ od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej
splátky úveru, ktorá sa stane splatnou (zročnou). Každá zo splátok úveru tak predstavuje samostatné
plnenie, a preto pre každú z nich plynie trojročná premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka
samostatne. Občiansky zákonník ďalej v ustanovení § 565 umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli,
že ak dlžník nesplní niektorú zo splátok úveru, môže si veriteľ uplatniť právo na zosplatnenie celého

dlhu (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom prípade môže žiadať dlžníka o zaplatenie celého
dlhu, avšak toto svoje právo si môže uplatniť len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky úveru, v
opačnom prípade toto jeho právo zaniká. Ak si toto právo veriteľ uplatní, trojročná premlčacia doba,
pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo
k vyhláseniu splatnosti celého dlhu. „Ak však veriteľ toto právo nevyužije a ďalšia splátka úveru sa

stane splatnou, potom toto právo zaniká a vzniká mu až v prípade, ak dlžník nezaplatí ani túto,
ani ďalšiu splátku úveru“. V nadväznosti na uvedené poukázal žalobca v odvolaní na ust. § 101
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz a tiež na ust. § 565
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky vzniknutej titulom zmluvy o úvere pre nesplnenie niektorej splátky úveru, len ak to
bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky úveru. V súvislosti s premlčaním žalobou uplatneného nároku, žalobca v
odvolaní uviedol, že považuje za potrebné zdôrazniť, že neuplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho
zákonníka do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky úveru spôsobuje zánik tohto práva veriteľa. V

posudzovanom prípade bolo preukázané, že žalovaná bola v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru (16. 11. 2016) v omeškaní s plnením splátok úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Keďže však
právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky úveru,
potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť podľa žalobcu v posudzovanom prípade vyhlásená
pre nesplnenie inej splátky úveru, než tej splátky úveru, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru

bezprostredne predchádzala - v danom prípade splátky úveru splatnej dňa 20. 20. 10. 2016. Pre všetky
splátkyúveru,ktorévyhláseniumimoriadnejsplatnostiúverupredchádzali,plyniepodľažalobcuvsúlade
s ust. § 103 Občianskeho zákonníka samostatná trojročná premlčacia doba (napr. splátka úveru splatná
dňa 20. 09. 2016 by sa premlčala dňa 20. 09. 2019, splátka úveru splatná dňa 20. 10. 2016 by sa
premlčala dňa 20. 10.2019 a pod.). Pre splátky úveru splatné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru,

plynie podľa žalobcu premlčacia doba od splatnosti tej splátky úveru, pre nesplnenie ktorej došlo k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (t. j. splátky úveru splatnej 20. 10. 2016). Z uvedeného dôvodu
je podľa žalobcu nesprávny výklad druhej vety ust. § 103 Občianskeho zákonníka súdom prvej inštancie
tak, ako ho uviedol v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku, v zmysle ktorého za nesplnenú
splátku úveru je potrebné považovať tú splátku úveru, ktorá predchádzala vyhláseniu mimoriadnej

splatnosti úveru o tri mesiace. Takýto výklad uvedeného ustanovenia by podľa žalobcu v praxi znamenal,
že niektoré splátky úveru splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru by boli nepremlčané
(napr. v prejednávanom prípade splátky úveru splatné dňa 20. 09. 2016 a dňa 20. 10. 2016), avšak
zostatok dlhu by už v ten istý moment bol premlčaný, resp. sám veriteľ by si využitím práva podľa § 565
Občianskeho zákonníka mohol privodiť premlčanie celého nároku (ak by dlžník bol v čase vyhlásenia

splatnosti úveru v omeškaní s plnením splátok úveru po dobu dlhšiu ako 3 roky), čo je podľa žalobcu
absurdné. V nadväznosti na uvedené žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozsudku vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že napr. splátky úveru splatné
dňa 20. 09. 2016 a dňa 20. 10. 2016 boli v prejednávanom prípade bez ohľadu na súdny výklad druhejvety ust. § 103 Občianskeho zákonníka uplatnené v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby, nakoľko v
prípade týchto splátok úveru ide o splátky úveru splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru -
t. j. také splátky úveru, pre ktoré plynie v zmysle prvej vety ust. § 103 Občianskeho zákonníka pre každú

z nich samostatne trojročná premlčacia doba, odo dňa splatnosti tej - ktorej splátky úveru. Výklad súdu
prvejinštanciepredstavujepodľažalobcunezákonnéskráteniepremlčacejdobyotri mesiace azároveň
je v priamom rozpore s ust. § 565 Občianskeho zákonníka, keďže právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru pre nezaplatenie splátky úveru so splatnosťou 20. 07. 2016 zaniklo splatnosťou nasledujúcej
splátky úveru splatnej dňa 20. 08. 201

2.1 V nadväznosti na uvedené poukázal žalobca v odvolaní na nález Ústavného súdu SR z 22.
júna 2017 sp. zn. II. ÚS 796/2016-65, kde Ústavný súd SR uvádza: „Právomoc všeobecných súdov
vykladať zákony nemožno chápať tak, že by boli oprávnené vykladané ustanovenie zákona fakticky
„novelizovať“. Išlo by totiž o porušenie ústavného princípu trojdelenia štátnej moci, z ktorého vyplýva, že
právomoc meniť zákony patrí Národnej rade Slovenskej republiky ako orgánu zákonodarnej moci, nie

súdom“ a uviedol, že oprávnenie právneho predchodcu žalobcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru pre
nezaplatenie splátky úveru splatnej 20. 07. 2016 zaniklo v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka
splatnosťou ďalšej splátky úveru. Z uvedených dôvodov je podľa žalobcu zrejmé, že v prípade, ak právny
predchodcažalobcuvyhlásilmimoriadnusplatnosťúveruvpodaní zodňa16.11.2016atotosvojeprávo
si uplatnil v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka pre nezaplatenie splátky úveru splatnej dňa 20.

10. 2016 (t. j. splátky úveru, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru bezprostredne predchádzala
a pre ktorej nezaplatenie mohol v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka právny predchodca
žalobcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru) a zároveň si toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka po omeškaní spotrebiteľa (žalovanej) s platením splátok úveru po
dobu dlhšiu ako tri mesiace, tak premlčacia doba pre všetky splátky úveru splatné po 16. 11. 2016

začala podľa žalobcu v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka plynúť odo dňa nasledujúceho
po splatnosti splátky úveru, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a
uplynula by najskôr dňa 21. 10. 2019. V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní uviedol, že má za to,
že keďže žaloba bola na súd podaná dňa 15. 09. 2019, tak jeho právny predchodca podal žalobu
pred uplynutím premlčacej doby a okresný súd vec nesprávne právne posúdil, ak dospel k opačnému

záveru. Uvedený právny názor, týkajúci sa výkladu ust. § 103 Občianskeho zákonníka je podľa žalobcu
v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou vyšších súdnych autorít, tak ako to vyplýva z rozhodnutí
Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Nitre, ktorých spisové
značky žalobca v odvolaní uviedol, pričom zdôraznil, že zastáva názor, že mu vznikol nárok na úhradu
žalobou uplatnenej sumy spolu s príslušným úrokom z omeškania, nakoľko nárok uplatnený žalobou

nemožno považovať za premlčaný.

2.2Pokiaľideonesprávnyprocesnýpostupsúduprvejinštancievovzťahukaplikácii§54aObčianskeho
zákonníka, žalobca v odvolaní uviedol, že Okresný súd Martin dospel k záveru, že právna úprava
obsiahnutá v ust. § 54a Občianskeho zákonníka je v rozpore s článkom 47 ods. 3, s článkom 46 ods. 1,

s článkom 20 ods. 1 a s článkom 1 ods. 1 Ústavy SR, preto podal dňa 30. 07. 2020 na Ústavný súd SR
návrh na začatie konania o súlade § 54a Občianskeho zákonníka s Ústavou SR. Z uvedených dôvodov
mal okresný súd, konajúci v tejto veci podľa názoru žalobcu konanie podľa ust. § 164 CSP prerušiť,
a pokiaľ tak neurobil, nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, nakoľko

z nepráva nemôže vzniknúť právo, a preto by bolo krajne nespravodlivé, ak by bola žaloba zamietnutá z
dôvodu aplikácie ustanovenia, ktoré ustanovenie vykazuje obdobné, dokonca prísnejšie znaky ako ust.
§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo Ústavným súdom SR vyhlásené za
protiústavné. V závere odvolania žalobca uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 CSP zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo aby konanie prerušil až do doby, dokiaľ Ústavný súd SR
rozhodne o podanom návrhu Okresného súdu Martin o súlade § 54a Občianskeho zákonníka s Ústavou
SR. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 1 576,29 € pozostávajúce zo súdneho
poplatku za podané odvolanie vo výške 1 139 € a z trov právneho zastúpenia odvolacieho konania vo
výške 437,29 € s DPH.

3. Žalovaná sa k obsahu odvolania žalobcu písomne nevyjadrila.4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu
a z dôvodov daných ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods.
1 CSP (a contrario) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a

2 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmania správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska
odvolacích námietok žalobcu uvedených v odvolaní, kde žalobca namietal, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), že

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h) CSP) a že mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365
ods. 1 písm. b) CSP).

6. Po prejednaní odvolania žalobcu z hľadiska uvedených odvolacích námietok dospel odvolací súd k

záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, a to z nasledovných
dôvodov:

7. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

8. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

9. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

10. Podľa § 54a, časť prvej vety pred bodkočiarkou Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo

spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť.

11. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

12. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

13. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že dôvodom
zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie bol záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobou uplatnený
nárok žalobcu na zaplatenie sumy 18 991,85 € s prísl. bol už v čase podania žaloby premlčaný, ktoré
premlčanie žalobou uplatneného nároku súd prvej inštancie skúmal v zmysle ust. § 54a Občianskeho

zákonníka, keďže dospel k záveru, že právny vzťah založený medzi dlžníkom (žalovanou) a veriteľom
(právnym predchodcom žalobcu) Zmluvou o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX
zo dňa 08. 03. 2016 je vzťahom spotrebiteľským. Vychádzal pritom zo zistenia, že právny predchodca
žalobcu vyhlásil dňa 16. 11. 2016 mimoriadnu splatnosť úveru, preto aplikujúc druhú vetu ust. § 103
Občianskeho zákonníka ustálil počiatok plynutia premlčacej doby od splatnosti splátky úveru splatnej

20. 07. 2016, s ktorou sa žalovaná dostala ako s prvou do omeškania, teda od splatnosti tej splátky
úveru, ktorá zosplatnenie úveru vyvolala konštatujúc, že trojročná premlčacia doba uplynula 20. 07.
2019, čo znamená, že v čase podania žaloby (15. 09. 2019) bol už žalobou uplatnený nárok premlčaný.

14. Súd prvej inštancie pri posúdení premlčania žalobou uplatneného nároku postupoval v súlade so

závermi zasadnutia Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici konaného dňa 20.
03.2019,vzmyslektorých„akdošlozostranyveriteľakvyužitiuprávanazosplatnenieúveruvsúlades§
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, premlčacia doba v zmysle
druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka začne plynúť odo dňa zročnosti tej splátky úveru, od splatnosti(zročnosti) ktorej uplynuli (minimálne) 3 mesiace a omeškanie s ňou trvá (pre ktorú k zosplatneniu
úveru došlo, ktorá zosplatnenie úveru vyvolala)“. Nemožno sa teda stotožniť s takou interpretáciou
ustanovenia § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej by mala začať plynúť premlčacia

doba od 20. 10. 2016 (teda od splatnosti tej splátky úveru, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úverubezprostrednepredchádzala),takakotopoukazujúcnaust.§565Občianskehozákonníkauvádza
žalobca v odvolaní, pretože a) treba rozlíšiť medzi aplikáciou ust. § 565 Občianskeho zákonníka,
upravujúceho do kedy najneskôr možno využiť právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a aplikáciou
ust. § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, upravujúceho začiatok plynutia premlčacej doby v

prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, poskytnutého dlžníkovi na základe spotrebiteľskej
zmluvy, teda v prípade využitia práva podľa ust. § 565 v spojení s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka a b) v prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, ktoré pre dlžníka znamená stratu
výhody splátok, sa stane splatným naraz celý dlh vyplývajúci z úverovej zmluvy, pričom premlčacia doba
vo vzťahu k celému dlhu začne plynúť odo dňa zročnosti tej nesplnenej splátky úveru, ktorá zosplatnenie
úveru vyvolala, čo znamená, že nemožno uvažovať o tom, že by niektoré neuhradené splátky úveru

(splatné do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru) podliehali po vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru, pokiaľ ide o premlčanie, režimu v zmysle prvej vety ust. § 103 Občianskeho zákonníka a iné
(ktoré by mali byť podľa zmluvy splatné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru) režimu v zmysle
druhej vety ust. § 103 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov nie je odvolacia námietka žalobcu,
týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia počiatku plynutia premlčacej doby súdom prvej inštancie,

rovnako ako odvolacia námietka žalobu, týkajúca sa nesprávnych skutkových zistení v súvislosti so
skutkovým zistením, od zročnosti ktorej splátky úveru začala plynúť v danom prípade premlčacia doba,
opodstatnená.

15. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom

znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že pojem „nesprávny procesný postup“ bol vysvetlený
vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že sa ním rozumie faktická,
vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra
prejednania veci (to ako súd viedol spor), znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných

oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti v konaní. V danom prípade žalobca v súvislosti s
uvedeným odvolacím dôvodom uplatneným v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP v odvolaní namietal,
že súd prvej inštancie neprerušil konanie podľa ust. § 164 CSP, vzhľadom na skutočnosť, že Okresný
súd Martin podal na Ústavný súd SR návrh na vyslovenie nesúladu ust. § 54a Občianskeho zákonníka
s Ústavou SR, o ktorom návrhu sa na Ústavnom súde SR vedie konanie.

16. Po prejednaní odvolania žalobcu z hľadiska uvedenej odvolacej námietky odvolací súd uvádza,
že na neverejnom zasadnutí pléna Ústavného súdu SR dňa 12. mája 2021 Ústavný súd SR návrh
Okresného súdu Martin o (ne)súlade ustanovenia § 54a prvej vety zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov s Ústavou SR, odmietol. Súd prvej inštancie postupoval teda

správne, keď na žalobou uplatnený nárok v rámci právneho posúdenia aplikoval ust. § 54a Občianskeho
zákonníka a rovnako správne postupoval, keď konanie podľa ust. § 164 CSP z dôvodu podania návrhu
Okresným súdom Martin na Ústavný súd SR neprerušil, čo znamená, že ani odvolacia námietka
uplatnená žalobcom v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP nie je opodstatnená.

17.Nazákladeuvedenýchskutočnostíodvolacísúdodvolanímnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie
podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože v odvolacom konaní úspešnej

žalovanej preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).