Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 8, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoE/57/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811205463
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8811205463.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Hattalova 12/C,
Bratislava, IČO: 45 869 464, proti povinnému: E. Q., nar. X.XX.XXXX, bytom W. XXX, vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom, Exekútorský úrad so sídlom v Michalovciach, o vymoženie
1.430,71 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad
Topľou zo dňa 7.11.2011 č. k 7Er/974/2011-17, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením č. k. 7Er/974/2011-17 žiadosť súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Dulinu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamieta. V odôvodnení rozhodnutia
súd uviedol, že oprávnený viedol exekúciu proti povinnému na vymoženie sumy 1.430,71 eur s
príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., so sídlom
Bratislava, zo dňa 6.5.2011. Podkladom na vydanie rozhodcovského rozsudku bol predchádzajúci
zmluvný vzťah Poštovej banky a povinného z úverovej zmluvy z 26. novembra 2007. Oprávnený
nadobudol pohľadávku titulom postúpenia pohľadávky z Poštovej banky na terajšieho oprávneného.
Exekučný súd zmluvný vzťah posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu, pričom spotrebiteľovi je potrebné
na základe Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách poskytnúť vyššiu ochranu. Rozhodcovský súd vo veci konal na základe rozhodcovskej
doložky, pričom exekučný súd je toho názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky, ktorá bola vopred
pripravená v zmluvných podmienkach, ktoré podmienky povinný ako dlžník nemohol ovplyvniť, to
znamená neprimeranú zmluvnú podmienku, spotrebiteľ ňou nie je viazaný. Dojednanie rozhodcovskej
doložky je v rozpore z § 52 a násl. Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. a Smernicou 93/13/EHS.
Exekučný súd poukazuje na judikované rozhodnutie Súdneho dvora vo veci Pannon (C-243/08), že
vopred stanovená podmienka medzi spotrebiteľom a dodávateľom, že právomoc na riešenie sporov
sa prisudzuje súdu, ktorý je v obvode dodávateľa služieb je nekalou podmienkou. Preto súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu dal odvolanie oprávnený. Súd zamietol návrh na udelenie poverenia
s poukazom na to, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, kde bol spotrebiteľ
nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, pričom rozhodcovská doložka je ničotný a neúčinný
dokument a žiadosť súdneho exekútora zamietol. Odvolateľ tu poukazuje na to, že exekučný súd
svojím postupom neopodstatnene nahradil aktivitu, ktorá by mala vychádzať zo strany povinného.
Ochrana spotrebiteľa má svoje medze. Nie je potrebné brániť jeho ľahkomyseľnosť a nezodpovednosť.
Exekučný súd prekročil zákonné oprávnenie skúmať platnosť rozhodcovskej doložky podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z.. Exekučný súd už nekonal ako exekučný súd, ale ako

súd vyššej inštancie rozhodujúci o opravnom prostriedku proti rozhodcovskému rozsudku. Súd nie je
oprávnený meritórne preskúmavať rozhodnutie, ale má len zabezpečiť nútený výkon právoplatného
rozhodnutia. Súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú stránku ani správnosť podkladového rozhodnutia.
Vnútroštátny súd nemôže kompenzovať nielen opomenutia procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý
nepozná svoje práva, ale tiež nemôže úplne nahradiť celkovú pasivitu spotrebiteľa, ktorý sa nezúčastní
na rozhodcovskom konaní ani nepodal žalobu o neplatnosť proti rozhodcovskému rozsudku, ktorý sa z
toho dôvodu stal právoplatný (rozhodnutie Súdneho dvora vo veci Asturcom). Rozhodcovskú doložku
nemožno bez ďalšieho považovať za neprijateľnú podmienku.

Nie je možné považovať za relevantný názor súdu prvého stupňa o neprimeranosti vzdialenosti
rozhodcovského súdu voči bydlisku povinného. Samotné rozhodcovské konanie je písomné a
dostavenie sa do sídla rozhodcovského súdu nie je nutné. Ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú
doložku, prebiehalo by konanie i na všeobecnom súde.

Odvolateľ poukazuje na to, že podľa § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, poskytovateľ úveru
Poštová banka bol povinný svojím klientom ponúkať uzatváranie rozhodcovskej zmluvy, kde spory budú
rozhodované pred rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Ak by súd neprijímal
rozhodcovské rozsudky, dôjde potom k reálnemu odňatiu práva veriteľa na súdnu ochranu. Tu sa
poukazuje aj na možnú prekážku res judicata v podobe právoplatného rozhodcovského rozsudku.
Naviac, cieľom procesného práva nemôže byť ochrana neplatiča, ktorý si dobrovoľne neplní svoje
splatné dlhy. Navrhuje odvolaniu vyhovieť a poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

Súdny exekútor odvolaniu oprávneného uviedol, že s dôvodmi odvolania súhlasí a navrhuje
oprávnenému v odvolaní vyhovieť v celom rozsahu.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne.
Oprávnený viedol exekúciu proti povinnému titulom rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd
rozhodoval na základe tzv. rozhodcovskej doložky, ktorá je obsiahnutá v úverovej zmluve z 26. novembra
2007 (bod 6 záverečných ustanovení). V obchodných podmienkach pre úver v článku 11 bodu 11.2 je
dohoda, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere budú riešené
dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh banky na vyriešenie vzájomných sporov v
rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská,
arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom v Bratislave. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.
Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa konštatuje, že rozhodcovská doložka v záverečných
ustanoveniach úverovej zmluvy, a to v bode 6 bola zakomponovaná do zmluvy bez možnosti spotrebiteľa
ovplyvniť obsah zmluvy o úvere a jeho podmienok. Zo strany spotrebiteľa bolo možné len určiť výšku
úveru a dohodnúť mesačné splátky, ale ostatné podmienky úverovej zmluvy vrátane obchodných
podmienok, nemohol povinný ako dlžník z úveru ovplyvniť. Mohol úverové podmienky buď prijať, alebo
úver ako taký odmietnuť. Ako poznamenáva súd prvého stupňa, judikované rozhodnutie Súdneho dvora
vo veci Oceáno Group (C-240/98) hovorí, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce,
keby sa nedosiahlo, aby spotrebiteľ bol sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takýchto podmienok.
V danom prípade je daná právomoc súdov, aby samé z úradnej moci bránili postavenie spotrebiteľa
proti silnejšiemu dodávateľovi, ktorý je spôsobilejší z hľadiska svojich možností zabezpečiť si lepšiu
právnu ochranu. Vo veci súdneho dvora Pannon (C-243/08) sa konštatuje, že nekalou podmienkou o
spotrebiteľskej zmluve je to, ak v súdnych sporoch sa priznáva právomoc súdu v obvode, ktorého sa
nachádza sídlo dodávateľa služieb, čím by mal byť dodávateľ služieb zvýhodnený oproti spotrebiteľovi.
Je tu dôraz na to, aby súdy, ktoré rozhodujú spory spotrebiteľa boli k dosahu spotrebiteľa, aby nedošlo
k prípadnému odňatiu možnosti spotrebiteľa sa brániť na súde z hľadiska vzdialenosti súdu od miesta
bydliska spotrebiteľa.

Samotná rozhodcovská doložka hovorí, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy budú rozhodované
pred Stálym rozhodcovským súdom, čo prakticky vylučuje všeobecné súdy z rozhodovania sporu
účastníkov. Terajšie znenie Občianskeho zákonníka v § 53 ods. 4 písm. r/ (zákon č. 40/1964 Zb.)
priamo uvádza, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešili výlučne v rozhodcovskom konaní. Prechodné ustanovenie Občianskeho zákonníka
v § 879f ods. 3, 4 priamo uvádzajú, že spotrebiteľské zmluvy sa musia dať do súladu s ustanovením

§ 53 a § 54 tohto zákona, do 3 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona, v opačnom prípade
budú neplatné po uplynutí 3 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ak došlo k
zmene Občianskeho zákonníka a rozhodcovské zmluvy, ktoré nútili spotrebiteľov podrobiť sa výlučne
rozhodcovským súdom sú neplatné, preto aj pôvodný veriteľ mal zmeniť znenie v zmluve o úvere a
doriešiť otázku k rozhodcovskému konaniu. Ak takto neurobil, je potrebné vychádzať z judikovaných
rozhodnutí Európskeho súdneho dvora, že rozhodcovské doložky založené na právomoci súdov v sídle
dodávateľa služieb sú nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách a nemá sa na ne prihliadať, pre
spotrebiteľa nie sú zaväzujúce a v znení právnej úpravy platnej v čase rozhodovania odvolacieho súdu
sú takéto rozhodcovské doložky aj neplatné. Naviac, výpočet neprijateľných zmluvných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách urobených v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v čase uzavretia zmluvy
nebol taxatívne vymedzený. Aj súdy môžu vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej
zmluve, čo aj urobil exekučný súd a vyhlásil rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. za neplatnú.

Ak rozhodcovská doložka nie je platne uzavretá, potom vo veci rozhodol rozhodca bez platnej
rozhodcovskej zmluvy. Ak vo veci rozhodoval rozhodca bez platnej rozhodcovskej zmluvy, potom
oprávnený nemá titul na vedenie exekúcie proti povinnému vydaný právomocným orgánom. Podľa § 41
Exekučného poriadku oprávnený nemá titul - rozhodnutie vydané právomocným orgánom - rozhodcom
s platnou rozhodcovskou zmluvou, na vedenie exekúcie proti povinnému. Preto mohol okresný súd
s poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútor o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietnuť. Krajský súd potvrdzuje uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p.. Oprávnenému a povinnému v exekučnom konaní trovy nevznikli. Nevznikli trovy ani súdnemu
exekútorovi, preto súd nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.