Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 19, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/25/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719200887
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8719200887.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu: D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. sv.
P. X/XX, XXX XX R., zastúpeného: JUDr. Oldrich Lejnar, LL.M., advokát, so sídlom Pri zastávke 940/1,
060 01 Kežmarok, IČO: 37 113 801 proti žalovaným: 1./ Z.. J. T., nar. X.X.XXXX, bytom M. XXX/XA,
XXX XX R., X./ Z.. J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XA, XXX XX R., 3./ J.. J. A., nar. XX.X.XXXX,
bytom M. XXX/X, XXX XX R., 4./ E. so sídlom M. XXX/X, XXX XX R., Z.: XX XXX XXX, 5./ J.. T. X., nar.
XX.X.XXXX, bytom Y. X, XXX XX W., všetci právne zastúpení: JUDr. Jozef Olejár, advokát, so sídlom
Mnoheľova 839/10, 058 01 Poprad, IČO: 47 253 070, o určenie neplatnosti uznesenia vlastníkov bytov

a nebytových priestorov s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad
zo dňa 07.12.2020, č. k. 21C/7/2019 - 257 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II. a III.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti žaloby v bodoch I. a III. Žalobu
zamietol a procesným stranám náhradu trov konania nepriznal.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca sa domáhal určenia
neplatnosti schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a právne posúdil, že v danom
prípade je namieste aplikovať Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov č. 182/1993 v znení
platnom k 21.01.2019. Ďalej sa vyporiadaval s otázkou aktívnej legitimácie žalobcu a z listu vlastníctva
zistil, že všetci zúčastnení na hlasovaní sú vlastníkmi bytu alebo nebytových priestorov, a teda žalobca
je vlastníkom nebytového priestoru. Povinnosťou súdu bolo preskúmať vo vzťahu k podanej žalobe a
určovaciemu petitu, o ktorú kategóriu vlastníka ide, či ide o prehlasovaného vlastníka alebo vlastníka,

ktorý sa nemohol dozvedieť o výsledku hlasovania a s tým súvisiacej oprávnenosti podať žalobu
na súd v stanovenej prekluzívnej lehote. Podľa súdu prvej inštancie u žalobcu nebola preukázaná
aktívna vecná legitimácia na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesenia zo schôdze vlastníkov. Zo
žalobcom predloženej zápisnice zo schôdze vlastníkov dňa 21.01.2019 vyplynulo, že žiaden z vlastníkov
nehlasoval proti napadnutému bodu č. 4 uznesenia, a teda žiaden z vlastníkov nebol prehlasovaný.
Uviedol, že u prehlasovaného vlastníka ide vtedy, keď vlastník hlasovaním prejaví svoju vôľu, či
už pozitívne, teda hlasuje za uznesenie vlastníkov alebo negatívne, teda hlasuje proti uzneseniu. V

prejednávanej veci žalobcov splnomocnený zástupca na tejto schôdzi sa zdržal hlasovania, o čom
svedčí zápisnica. Túto skutočnosť však žalobca namietal a tvrdil, že hlasoval proti bodu č. 4 uznesenia.
V žalobe žalobca tvrdil, že hlasoval proti podľa inštrukcií žalobcu - inštrukciu o spôsobe hlasovania
od žalobcu ako súčasť plnej moci pre hlasovanie, ako dôkaz nenavrhol vykonať. Avšak jeho spôsobhlasovania o bode č. 4 mal závisieť od hlasovania o bode č. 6 -Rôzne. Teda, či odsúhlasia vlastníci
bytov a nebytových priestorov žalobcov návrh na odpojenie sa od spoločného kúrenia. Keďže nevedel
splnomocnený zástupca ako sa bude hlasovať o bode č. 6, preto podľa jeho tvrdení o bode č. 4 hlasoval

„proti“. Jeho spôsob hlasovania podľa tvrdení zástupcu žalobcu však nepodporil jednoznačným tvrdením
žalobca, že jednoznačne hlasoval proti, keďže uviedol hlasoval asi proti. Taktiež na pojednávaní
07.12.2020 právny zástupca žalobcu pripustil možnosť, že sa hlasovania zdržal. Rovnako žalovaní
zotrvali na svojich tvrdeniach v zmysle tom, že znenie zápisnice zodpovedá skutočnosti a taktiež aj
hlasovanie. Na podporu svojich tvrdení navrhli vypočuť svedka p. E., prítomného dňa 21.01.2019 na

schôdzi, ktorej predsedal. Svedok potvrdil, že splnomocnený zástupca žalobcu hlasoval v bode č.4
tak, že sa zdržal hlasovania. Súd prvej inštancie tak za preukázané tvrdenia žalovaných o spôsobe
hlasovania zástupcu žalobcu tak, že sa tohto hlasovania v namietanom bode č. 4 zdržal. Je podľa súdu
prvej inštancie uveriteľná verzia v tom, že keď ešte zástupcovi žalobcu nebolo známe, ako budú hlasovať
vlastníci o bode č. 6, v časovom predstihu o bode č. 4 sa radšej hlasovania zdržal. Všetky strany zároveň
zhodne uviedli, že schôdza bola vedená v pokojnom duchu. Súd prvej inštancie tak vec uzavrel, že

žalobu podal vlastník, ktorý sa zdržal hlasovania, nebol v prejednávanom bode prehlasovaný, preto
mu nepatrí právo podať žalobu o neplatnosť takto prijatého uznesenia. Z toho dôvodu žalobu zamietol,
odôvodnil čiastočné zastavenie konania po tom, čo žalobca žalobu v časti vzal späť a k veci okrajovo
uviedol, že pokiaľ ide o hlasovanie o sporných schodoch, uviedol, že citovaný právny predpis vyčlenenie
jednotlivých spoločných častí podľa toho, ako ich kto užíva neumožňuje, vždy ide o spoločnú časť celého

domu. Je tam otázka prispievania do fondu opráv na konkrétne priestory, napr. osoba, ktorá býva na
prízemí, nevyužíva schody ani výťah, ale musí sa podieľať na nákladoch ich údržby, taktiež niekto kto
býva pod strechou má prístup k terasám, ktorý prístup nemá iný vlastník, ale ide o spoločnú časť domu,
ktorá je zarátaná do podielového spoluvlastníctva. Súd prvej inštancie tak nemohol poskytnúť právnu
ochranu žalobcovi, aj keď mu je zrejmý účel podania žaloby z dôvodu, že sa nedomohol odpojenia od

kúrenia, spoločného vykurovania a súvisiaceho hlasovania. O trovách konania strán sporu rozhodol
podľa § 257 CSP, zdôraznil, že vzniknuté trovy týkajúce sa sporného schodiska budú uhradené zo
spoločného fondu správy a nie je podľa jeho názoru ďalej vyhrocovať už aj tak negatívne vzťahy medzi
stranami sporu.

3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výrokom II. a III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca, ktorý navrhol v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.
V dôvodoch odvolania poukázal na to, že žalovaní mali byť zastúpení spoločnosťou Bytový podnik,
s. r. o., so sídlom v R., čo vyplýva z § 9 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. Predmetnú schôdzu zvolal
správca, teda Bytový podnik R., a to prostredníctvom svojho zamestnanca H. E., ktorý tejto schôdzi

predsedal a predmetnú zápisnicu ako predseda schôdze aj podpísal. H. E. ako osoba konajúca za
správcu nemohla byť v tomto konaní vypočutá ako svedok. Konanie je preto zaťažené inou vadou,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čo je odvolací dôvod podľa § 365 ods.
1 písm. d) Civilného sporového poriadku. Žalobca opakovane zdôrazňoval, že nie je pravdou, že by
sa v tomto bode programu, ktorý je predmetom sporu zdržal hlasovania. Tvrdí, že až z následne

doručenej zápisnice sa dozvedel, že sa nezhoduje s tým, čo sa udialo na schôdzi, vzniesol námietku
zmätočnosti schôdze ako celku, čo odôvodnil poukazom na § 14a ods. 6 zákona o vlastníctve bytov.
Keďže zápisnica nebola vyhotovená a zverejnená v 7 dňovej zákonnej lehote, nebola podpísaná
minimálne dvoma overovateľmi, jej obsah sa nezhoduje s navrhovaným bodom programu, považuje
celú schôdzu vlastníkov zo dňa 21.01.2019 za zmätočnú, keďže o konaní tejto schôdze nebola

vyhotovená zápisnica zákonom stanoveným spôsobom. Dáva tiež do pozornosti § 14 ods. 4 zákona o
vlastníctve bytov. V prípade, ak sa vlastník osobne nezúčastní schôdze vlastníkov, avšak sa za neho
na tejto schôdzi zúčastní splnomocnená osoba, teda zástupca, tak tento zástupca sa môže schôdze
zúčastniť iba za podmienky, že disponuje splnomocnením, na ktorom je podpis splnomocniteľa úradne
osvedčený. Zároveň z tohto ustanovenia vyplýva, že súčasťou tohto splnenia je aj inštrukcia, ako má

splnomocnená osoba hlasovať. Žalobca tvrdí, že jeho zástupca mal jednoznačnú inštrukciu, že žalobca
bude súhlasiť s navrhovaným spôsobom financovania rekonštrukcie schodiska jedine za podmienky,
že mu bude povolené odpojenie od spoločného kúrenia. Splnomocnená osoba vždy hlasuje podľa
písomnej inštrukcie. Z výpovede svedka E. vyplýva, že ako osoba, ktorá konala za správcu vedel,
akú inštrukciu splnomocnený zástupca žalobcu mal, teda že žalobca je proti navrhovanému spôsobu

financovania rekonštrukcie schodiska a že trvá na to, aby táto rekonštrukcia schodiska bola financovaná
z fondu prevádzky, údržby a opráv, do ktorého musia prispievať všetci vlastníci bytov a nebytových
priestorov. Až zo samotnej zápisnice, ktorá bola zverejnená neskôr sa žalobca dozvedel, že údajne
schôdza odsúhlasila namiesto rekonštrukcie len opravu schodiska, ktorú budú financovať výlučne lenžalobca so žalovaným v 4. rade, a to tak, že urobia jednorazové vklady do fondu prevádzky, údržby
a opráv a že všetci vlastníci hlasovali za toto uznesenie a jeden sa zdržal. Podľa žalobcu takýto
návrh na schôdzi vlastníkov nebol prednesený, nebol obsahom pozvánky na schôdzu a ani žalobca

o takomto návrhu pred konaním schôdze informovaný nebol. Súd prvej inštancie ďalej podľa žalobcu
vôbec neposudzoval plnomocenstvo a záväznosť inštrukcie splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorým
sa preukázal na tejto schôdzi, z ktorého jednoznačne vyplýva, že splnomocnená osoba na schôdzi
vlastníkov hlasuje podľa príkazu, teda inštrukcie vlastníka, ktorý ho splnomocnil tak, ako to určuje §
14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Táto inštrukcia je všetkým vlastníkom

alebo správcovi známa, tak prehlasovaným vlastníkom je aj taký vlastník, ktorý sa síce schôdze osobne
nezúčastnil, ale ho zastupovala splnomocnená osoba z inštrukciou ako má hlasovať a z predmetnej
inštrukcie vyplýva, že zastúpený vlastník bol proti prijatému uzneseniu. Žalobca preto tvrdí, že je daná
jeho aktívna legitimácia v spore, keďže to, či ide o prehlasovaného vlastníka sa nezisťuje podľa toho,
ako hlasoval jeho zástupca, ale podľa toho, aký príkaz, akú inštrukciu táto splnomocnená osoba dostala
a či vlastníkom táto inštrukcia, resp. príkaz vlastníka, ktorý sa schôdze osobne nezúčastnil, bola známa.

Podľa žalobcu správca potvrdil, že mu táto inštrukcia bola známa, aj o nej vedeli všetci ostatní vlastníci
a nemôže tak obstáť názor súdu prvej inštancie, ktorý žalobu zamietol, pretože žalobca sa hlasovania
zdržal. Takýto záver súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie
sa mal zaoberať prejudiciálne tiež tým, či žalovaný v 3. až 5. rade, vrátane žalobcu, sú vôbec vlastníkmi
nebytových priestorov, keďže zákon o vlastníctve bytov sa aplikuje výlučne na také budovy, v ktorých

musia byť zriadené aspoň nebytové priestory. V predmetnej budove pritom neboli zriadené nebytové
priestory, nemohla sa preto v zmysle zákona o vlastníctve bytov ani konať žiadna schôdza. Na základe
týchto dôvodov navrhol žalobe vyhovieť.

4. Žalovaní navrhli rozsudok v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny. Podľa ich názoru súd prvej

inštancie sa podrobne zaoberal stavom veci, úplne zistil skutkový stav, dospel k správnym skutkovým
zisteniam, aj právnemu záveru. Poukazujú na to, že v konaní boli v otázke hlasovania vypočutí
žalovaní, ako aj zamestnanec správcu a títo vo výpovediach potvrdili jednoznačne, že žalobca sa zdržal
hlasovania na schôdzi konanej dňa 21.01.2019.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení z 15.05.2021 zotrval na argumentácii vyjadrenej v podanom odvolaní so
zdôraznením,žežalobunepodalzdôvodu,žebynesúhlasilsnavrhovanourekonštrukciouexteriérového
schodiska, ale z dôvodu, že nesúhlasil so spôsobom financovania tejto rekonštrukcie, ktorá nemá oporu
ani v zákone o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, z ktorého vyplýva, že oprava sa hradí výlučne
z fondu opráv, ktorý je tvorený príspevkami jednotlivých vlastníkov.

6. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda vo výrokoch II., III. v zmysle zásad
vyjadrených v §379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP),
spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385
CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov a rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

8. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na

základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na
ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý
objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania,
pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav
je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného

bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok
NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne
nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony aobsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje

svoj nárok alebo sa bráni jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal
odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.

9. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávana
zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/7/2010).

10. Odvolací súd konštatuje, že v danej veci súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a zo

zistených skutočností vyvodil aj správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa
na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie
rozhodnutia súdom prvej inštancie a v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu dopĺňa uvedené.

11. Žalobca je vlastníkom nebytového priestoru v budove, v ktorej sa nachádza jedna bytová jednotka

vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2.rade a ďalšie nebytové priestory, ktorých vlastníkmi sú žalovaní
v 3. až 5. rade. Budova, v ktorej sa nachádza byt a nebytové priestory definované na LV č. XXXX,
kat. úz. R., bola skolaudovaná rozhodnutím č. XXXX/XX bývalého Mestského národného výboru v R.,
Odbor výstavby, dňa XX.XX.XXXX, ako zdravotné stredisko so súp. č. XXX. Kolaudačným rozhodnutím
Mesta R. č. K./XXXX/XXXX/XXX Ch zo dňa 01.07.2005, bolo povolené užívanie stavby „Nadstavba a

prístavba nebytovej budovy zdravotného strediska č. XXX s vytvorením jednej bytovej jednotky“. Súd
prvej inštancie správne poukázal na aplikáciu zákona č. 182/1993 Z. z. v prejednávanej veci so zreteľom
na znenie § 24 ods. 1, 2 citovaného právneho predpisu.

12. Dňa 21.01.2019 sa konala schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome súp. č.

XXX/X v R. na ul. Záhradníckej, ktorej sa zúčastnili všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov a
konkrétne za žalobcu bol prítomný jeho zástupca podľa splnomocnenia zo dňa 14.01.2019, udeleného
na dobu určitú do 31.12.2020. Splnomocnenie bolo udelené v súlade s § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993
Z.z. v znení neskorších predpisov, obsahuje úradne overený podpis žalobcu a neobsahuje ako má
splnomocnenechlasovaťprikonkrétnychotázkach,keďžesplnomocnenieboloudelenénazastupovanie

v celom rozsahu práv a povinností vlastníka nebytového priestoru v dome.

13. Predmetom schôdze bolo okrem iného v bode 4 Programu aj hlasovanie o rekonštrukcii vstupu
schodiska v exteriéri, vedúcich do priestorov žalobcu a žalovaného v 4. rade a v rámci bodu 6 - Rôzne,
aj návrh žalobcu zo dňa 16.01.2019 v zmysle jeho žiadosti o odpojenie nebytového priestoru č. X vo

vchode č. X na I. poschodí od spoločného kúrenia v dome. Schôdzu viedol zástupca správcu bytového
domu H. E., čo hlasovaním schválili všetci prítomní vlastníci bytov a nebytových priestorov.

14. Predmetom konania po predchádzajúcej úprave žaloby zo strany žalobcu bolo určenie neplatnosti
uznesenia prejednaného hlasovaním vlastníkov bytov a nebytových priestorov ohľadom rekonštrukcie

vstupu schodiska (uznesenie č. 4). Podľa obsahu zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov konanej dňa 21.01.2019, za prijatie tohto uznesenia hlasovali štyria prítomní vlastníci, nikto
nebol proti a jeden sa zdržal hlasovania.

15.Žalobcanamietalobsahtejtozápisniceatvrdil,žejehozástupcaouznesenívbodeč.4hlasovalproti.

Takýto spôsob hlasovania však nepotvrdil žiaden z ďalších prítomných vlastníkov bytov a nebytových
priestorov a ani zástupca správcu bytového domu, ktorý namietanej schôdzi predsedal. Prvoinštančný
súd zároveň v tejto súvislosti správne zdôraznil aj vyjadrenia zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa
07.12.2020, kedy sám pripustil možnosť, že sa zdržal hlasovania v bode 4 programu schôdze, v
nadväznosti na to, že vtedy ešte nevedel, ako prebehne hlasovanie vlastníkov o jeho návrhu o odpojení

nebytového priestoru od spoločného vykurovania (bod 6 programu schôdze). Ani odvolací súd za týchto
okolností nemal pochybnosti o správnosti namietaných skutkových zistení súdom prvej inštancie.16. Podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení platnom k 21.01.2019, prehlasovaný vlastník
bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania
na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v

dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do 3 mesiacov od
oznámenia výsledku hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového
priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti
rozhodnutia vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov podľa osobitného predpisu. Pri rovnosti hlasov
alebo ak sa potrebná väčšina podľa § 14b nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka

bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.

17. Právna norma obsiahnutá v citovanom zákonnom ustanovení predstavuje jediný (do pozornosti
rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/60/2019, 5Cdo/110/2018) zákonný prostriedok právnej ochrany
pre vlastníkov, ktorí boli pri výkone svojich hlasovacích práv v rámci rozhodovania o určitej otázke
prehlasovaní, alebo ktorí sa o výsledku konania nemohli dozvedieť alebo ak sa nedosiahla potrebná

väčšina hlasov na prijatie konkrétneho rozhodnutia. Právnym prostriedkom ochrany týchto vlastníkov
je žaloba podaná na súde v zákonom stanovených lehotách, ktoré sú pre určité kategórie vlastníkov
odlišné.

18. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v sporovom konaní

rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúcich z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má
tenzúčastníkov,komusvedčístavzhmotnéhopráva,tedaktojenositeľomsubjektívnehopráva(aktívna
vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna
vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Z obsahu citovaného zákonného ustanovenia je
zrejmé, že právo podať žalobu na súde nemajú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome,

s výnimkou prípadov rovnosti hlasov alebo nedosiahnutia väčšiny hlasov. Z dikcie, ako aj gramatického
výkladutohtoustanoveniajezároveňzrejmé,žezákonstanovujeochranulenprehlasovanýchvlastníkov
v dome. V dôsledku toho platí, že rovnakú právnu ochranu nepožívajú tí vlastníci, ktorí sa buď
vôbec nezúčastnili schôdze (zhromaždenia vlastníkov), hoci o nej boli riadne a včas informovaní,
ale ani tí vlastníci, ktorí hlasovali za prijatie väčšinového rozhodnutia. Potom nevyhnutne platí, že

oprávnenie podať žalobu nepatrí ani vlastníkom, ktorí sa schôdze (zhromaždenia) síce zúčastnili, ale
o konkrétnej otázke, ktorá má byť napadnutá žalobou nehlasovali, resp. sa zdržali hlasovania; títo
vlastníci dobrovoľne nevyužili svoje hlasovacie právo, a tak nemohli byť ani prehlasovaní (do pozornosti
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/196/2020).

19. Za tejto situácie platí, že v prípade žalobcu, ktorý sa obrátil na súd v zákonom stanovenej lehote,
nešlo o prehlasovaného vlastníka nebytového priestoru, čo súd prvej inštancie vyhodnotil správnym
spôsobomasozreteľomnauvedenésaaniodvolacísúdnezaoberalďalšíminámietkamižalobcu.Keďže
správnemu rozhodnutiu o veci zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania strán sporu, odvolací súd
s poukazom na uvádzané dôvody rozsudok vo výrokoch II. a III. potvrdil ako vecne správny postupom

podľa § 387 CSP.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s aplikáciou §
257 CSP, ktorú pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval aj prvoinštančný súd, zohľadňujúc charakter
prejednávanej veci a ďalší záujem strán konania, ktorí sú vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v

spoločnom bytovom dome.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).