Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, September 10, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118204462
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8118204462.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov
senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci v spore žalobcu: AXA
Management Services s.r.o., IČO: 256 72 703, so sídlom Lazarská 13/8, 120 00 Praha 2, Česká
republika,zahraničnáprávnickáosobapodnikajúcanaúzemíSlovenskejrepublikyprostredníctvomAXA
Management Services s.r.o., organizačná zložka Slovensko, IČO: 50 008 056, so sídlom Kolárska 6,

811 06 Bratislava - Staré Mesto, právne zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., IČO: 36 862 711,
advokátska kancelária so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanej: X. I., W.. X.X.XXXX,
F. Y. W. X, XXX XX T., právne zastúpená: JUDr. Ladislav Riedl, advokát so sídlom Slovenská 46, 080 01
Prešov, IČO: 50490044, o zaplatenie 1.661,79 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 24Cb/103/2018-264 zo dňa 11.2.2020, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom pre zmeškanie č. k.
24Cb/103/2018-264 zo dňa 11.2.2020 vyslovil, cit.:

„I. Žaloba žalobcu sa z a m i e t a.

II. P r i z n á v a žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu podľa § 278 Civilného sporového
poriadku z dôvodu, že žalobca sa nedostavil na pojednávanie nariadené vo veci na deň 11.2.2020
o 9:00, napriek tomu, že bol riadne a včas predvolaný na nariadené pojednávanie a v predvolaní bol

poučený o následku nedostavenia sa, teda o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Súd prvej
inštancie konštatoval, že žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, preto
mal za preukázané splnenie podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie. O náhrade trov konania
rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že priznal v spore úspešnej
žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. V zákonom stanovenej lehote podal voči rozsudku v celom rozsahu odvolanie žalobca, namietajúc
nesplnenie podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Žalobca predmetné odvolanie odôvodnil
tým, že síce z dôvodu administratívneho pochybenia nedošlo k ospravedlneniu neúčasti žalobcu na
nariadenom pojednávaní, čím boli splnené formálne podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškania
žalobcu podľa § 278 CSP, avšak neboli splnené materiálne podmienky. Uviedol, že cieľom inštitútu
akým je rozsudok pre zmeškanie je zrýchlenie súdnych konaní, keďže uvedený inštitút predstavuje

sankciu za procesnú pasivitu strany v konaní, avšak poukázal na skutočnosť, že žalobca bol po celý čas
konania aktívny, reagoval na výzvy súdu, dožiadania a dopyty a zúčastnil sa prvého riadne nariadenéhopojednávania dňa 1.2.2019, preto nemožno dospieť k záveru, že žalobca bol v spore pasívny a
neprodukoval k tvrdeným skutočnostiam dôkazy. Postupom súdu prvej inštancie došlo podľa názoru
žalobcu k porušeniu práva podľa čl.6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

teda právu na spravodlivé, verejné prejednanie veci v primeranej lehote pred nezávislým a nestranným
súdom. Žalobca taktiež poukázal na to, že uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 2Cob/7/2019-235
zo dňa 10.9.2019 mu bolo súdom prvej inštancie doručené až 5.2.2020, teda necelý týždeň pred
pojednávaním, a to po opakovaných telefonických urgenciách, preto žalobca nemal ani len možnosť
sa riadne oboznámiť s obsahom predmetného uznesenia. Žalobca uviedol, že napriek kogentnosti

ustanovenia § 278 CSP by pri striktnom gramatickom výklade a lipnutí na formálnych znakoch vydania
rozsudku pre zmeškanie, mohlo uvedené konania znamenať porušenie práva na spravodlivý proces.
Vzhľadom na uvedené mal za to, že súd prvej inštancie mal mať na zreteli všetky skutočnosti, ktoré
predchádzali vydaniu rozsudku pre zmeškanie a teda najmä procesnú aktivitu žalobcu. Poukazujúc
na uvedené žalobca vyslovil, že napadnutý rozsudok bol vydaný bez splnenia materiálnych zákonnom
ustanovených podmienok pre jeho vydanie, teda nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie

znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces.

4. Žalovaná sa v súdom stanovenej lehote k odvolaniu nevyjadrila.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
účinný od 1.7.2016 - ďalej len „CSP“) prejednal podané odvolanie v zmysle zásad daných aplikáciou ust.
§ 378 a nasl. CSP. Tak, ako bude uvedené ďalej, mal za to, že odvolanie podal na to oprávnený subjekt
a z dôvodov, ktoré pripúšťajú odvolanie aj proti rozsudku pre zmeškanie (§ 356 písm. b) CSP). Odvolací
súd pritom prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania. Odvolací súd pri prieskume napadnutého

rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP bol viazaný rozsahom odvolania
ako aj odvolacími dôvodmi tak, ako boli uplatnené v zákonnej odvolacej lehote. Na základe takéhoto
prieskumu uvedeného rozhodnutia súdu prvej inštancie, i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnuté rozhodnutie je potrebné v zmysle
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to,
aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o
oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

7. Civilný sporový poriadok upravujúci postup súdu a strán v civilnom proces ústavou zaručené právo
osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon nestanovuje inak,
aby naradil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá sporové strany a všetkých, ktorých
prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť subjektom konania doručené tak, aby mali dostatok

času na prípravu (§ 178 ods. 2 CSP) a je potom na strane, či svoje právo využije, alebo nie.

8. Odvolací súd považuje za nutné uviesť, že proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania
podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, odvolanie prípustné
nie je, avšak Civilný sporový poriadok pripúšťa zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktoré je však viazané

na podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktoré žalobca musí podať do 15 dní, odkedy sa
o rozsudku pre zmeškanie dozvedel s tým, že tento návrh môže podať iba vtedy, ak z ospravedlniteľného
dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie a v tomto
návrhu musí uviesť dôvod zmeškania (§ 281 ods. 1, 2 CSP). Odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie
nie je prípustné okrem prípadov odvolania, ako je to v prejednávanej veci, že neboli splnené podmienky

na vydanie takéhoto rozhodnutia z čoho vyplýva, že odvolací prieskum je podľa § 356 písm. b) CSP
obmedzený výlučne na skúmanie splnenia podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie, nakoľko
ospravedlniteľnosť dôvodu zmeškania pojednávania vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre
zmeškanie, je možné posudzovať iba v prípade, ak žalobca podal návrh na zrušenie kontumačného
rozsudku (§ 281 ods. 1 CSP). V predmetnej veci takýto návrh podaný nebol. Preto odvolací súd

napadnutý rozsudok podrobil prieskumu, či boli splnené zákonné podmienky na jeho vydanie.

9. Ustanovenie § 278 CSP upravuje inštitút rozsudku pre zmeškanie žalobcu, pričom výslovne určuje
podmienky, ktoré musia byť kumulatívne splnené, aby súd vo veci mohol rozhodnúť uvedeným typomrozhodnutia a to podmienky nedostavenia sa žalobcu na nariadené pojednávanie vo veci, hoci bol naň
žalobca riadne a včas predvolaný a v predvolaní bol o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti
vydania rozsudku pre zmeškanie poučený a zároveň za súčasného splnenia podmienky, že žalobca

neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami a žalovaný navrhol vydať kontumačný
rozsudok vo veci. Uvedený inštitút vychádza z princípu kontradiktórnosti konania a zodpovednosti
strán za samotný priebeh sporu, teda sa jedná o následok procesnej pasivity niektorej zo strán v
sporovom konaní. V kontradiktórnom procese výsledok konania závisí od unesenia bremena tvrdenia a
dôkazného bremena niektorou zo sporových strán. Ak niektorá zo sporových strán je nečinná (pasívna),

teda uvedené povinnosti substancovať skutkové tvrdenia a tieto zároveň následne na nariadenom
pojednávaní aj preukázať vo vzťahu k súdu neplní, zákonodarca umožnil súdom vydať rozsudok pre
zmeškanie tej strany v konaní, ktorá si svoje povinnosti neplnila, čím sa napĺňajú základné zásady
sporového konania, ktorými sú zásada hospodárnosti konania a zásada kontradiktórnosti konania. Je
však nevyhnutné prisvedčiť správnosti záverov uvedených žalobcom v odvolaní, že súdy sú povinné
okrem skúmania formálnych podmienok ustanovených v § 278 CSP na vydanie uvedeného typu

rozhodnutia skúmať aj splnenie materiálnych podmienok konania, za účelom predchádzania vydania
rozhodnutia, ktorým by došlo k porušeniu práva strany sporu na spravodlivý proces, a teda k porušeniu
zásady spravodlivej a účinnej ochrany subjektívnych práv zakotvenej v článku 2 CSP. Vzhľadom
na uvedené je nevyhnutné konštatovať, že uvedený inštitút rozhodnutia pre zmeškanie je upravený
len ako možnosť súdu rozhodnúť uvedeným typom rozhodnutia, ak sú splnené vyššie vymenované

podmienky, pričom je nevyhnutné, aby pri rozhodovaní uvedeným spôsobom súd prihliadal aj na celkové
okolnosti prípadu, teda procesnú aktivitu sporových strán, keďže samotným účelom inštitútu rozsudku
pre zmeškanie je sankcionovanie pasivity strany sporu vydaním rozhodnutia vo veci samej v neprospech
pasívnej strany, ktorá nedbala na ochranu svojich subjektívnych práv.

10. Podľa názoru odvolacieho súdu zo strany žalobcu v prejednávanom prípade však nedošlo k pasivite
na jeho strane, a preto vydaním rozsudku pre zmeškanie došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivú
ochranu jeho práv a právom chránených záujmov. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca bol
aktívnou stranou sporu aj keď sa nezúčastnil pojednávania na súde prvej inštancie dňa 11.2.2020 (podal
žalobu, kde zhrnul skutkové tvrdenia a predložil dôkazy za účelom preukázania tvrdených skutočností,

podal vyjadrenie k odporu žalovaného zo dňa 14.8.2018, v ktorom doložil súdu ďalšie listinné dôkazy,
zúčastnil sa pojednávania dňa 1.2.2019, kde došlo k rozsiahlemu vykonaniu dokazovania, podal
odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 24Cb/103/2018-199 z 1.2.2019, vyjadril sa k výzve
súdu podaním zo dňa 23.10.2019, v ktorom na výzvu súdu špecifikoval žalobou uplatnený nárok),
preto vydanie kontumačného rozsudku sa javí odvolaciemu súdu ako nespravodlivé v rozpore s účelom

právnej normy upravujúcej inštitút rozsudku pre zmeškanie ako sankčného mechanizmu v prípade
pasivity sporovej strany, preto odvolací súd nemal za preukázané splnenie materiálnych podmienok pre
vydanie napadnutého rozsudku. Spájať rozhodnutie vo veci vo forme kontumačného rozsudku len z
dôvodu neospravedlnenej neúčasti na pojednávaní dňa 11.2.2020, bez prihliadnutia na predchádzajúcu
aktivitu žalobcu zjavne nereflektuje na zásady súdneho konania uvedené v Čl. 6 ods. 1 Dohovoru, či v

Čl. 6, Čl. 16 ods. 1 Základných princípov CSP.

11. Závery odvolacieho súdu o možnosti skúmania okrem formálnych podmienok upravených v
ustanovení § 278 CSP aj materiálnych podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie vyplývajú aj
z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 233/2019 z 4.6.2019, ktorý v bode 43

konštatoval: „Nad rámec uvedeného ústavný súd považuje za potrebné dať do pozornosti, obdobne
ako je citované zo sťažnosti v bode 6.2.1, že formalistický výklad ustanovenia § 274 CSP, a to, že súd
vždy za kumulatívneho splnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok rozsudkom
pre zmeškanie „žalobe vyhovie“, skutočne nie je žiaduci, najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu,
vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný

a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru ústavného súdu treba
návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa § 274 CSP
posudzovať vždy aj podľa okolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti ustanovenia § 274 CSP
by pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie
mohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto

formalistickom postupe by bolo odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok
(odvolanie vo veci samej).“12. Poukazujúc na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok pre zmeškanie podľa ust. § 389
ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže
mal za to, že neboli splnené materiálne podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie.

13. Úlohou súdu prvej inštancie bude vec znova prejednať a vo veci rozhodnúť tak, aby bola zaistená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov oboch strán sporu, predovšetkým s ohľadom na
zmysel civilného sporového procesu, pretože súdy sú v prvom rade povolané k tomu, aby zákonom
stanoveným spôsobom poskytovali túto ochranu práv.

14. Čo sa týka zákonnej povinnosti odvolacieho súdu upravenej v ustanovení § 390 CSP, teda povinnosti
odvolacieho súdu rozhodnúť vec, ak už bolo raz rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolacím súdom
zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom odvolací súd opätovne
koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, k uvedené ustanoveniu
odvolací súd konštatuje, že odborná právna verejnosť zaujala k predmetnému ustanoveniu názor, že

logickým výkladom ustanovenia § 390 CSP je potrebné dospieť k záveru, že povinnosť odvolacieho
súdu rozhodnúť o odvolaní po predchádzajúcom zrušení rozhodnutia a vrátení veci na nové rozhodnutie
bude možné aplikovať iba vtedy, ak prvé zrušené rozhodnutie bolo rovnakej procesnej povahy. (Števček,
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1306 s.) Odvolací súd sa s uvedeným záverom stotožňuje,

nakoľko účelom predmetnej právnej normy bolo zabránenie negatívnemu javu, tzv. „ping-pongu medzi
odvolacím súdom a súdom prvej inštancie“, kedy dochádzalo k viacnásobnému postupnému zrušovaniu
rozhodnutí súdu prvej inštancie vo veci samej odvolacím súdom, a tým predlžovaniu konania vo veci,
napriek tomu, že samotný odvolací súd bol oprávnený odstrániť ním vytýkané nedostatky napadnutých
rozhodnutí súdu prvej inštancie. V prejednávanom prípade pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní

voči rozsudku pre zmeškanie žalobcu sa však jedná o odlišnú procesnú situáciu, nakoľko prvým
rozhodnutím súd prvej inštancie rozhodol vo veci na základe zisteného skutkového stavu, pričom
v prípade vydania rozsudku pre zmeškanie žalobcu tento neprihliadal na zistený skutkový stav a
rozhodnutím iba sankcionoval žalobcu, že sa nedostavil na nariadené pojednávanie, teda sankcionoval
jeho nečinnosť.

15. Je nevyhnutné poznamenať, že napriek tomu, že v oboch prípadoch odvolací súd rozhodoval o
odvolanívočirozsudkusúduprvejinštancie,nemožnokonštatovaťrovnakúprocesnúpovahurozhodnutí
súdu prvej inštancie. Kým rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 24Cb/103/2018-199 z 1.2.2019,
ktoré bolo zrušené uznesením odvolacieho súdu č.k. 2Cob/7/2019-235 zo dňa 10.9.2019, súd prvej

inštancie meritórne rozhodol vo veci podľa § 212 a nasl. ustanovení CSP, ktoré upravujú náležitosti
predmetného rozhodnutia, v prejednávanom prípade súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre
zmeškanie žalobcu č.k. 24Cb/103/2018-264 zo dňa 11.2.2020 podľa § 278 a nasl. ustanovení CSP
ako o procesnej sankcii za neospravedlnenú neúčasť na nariadenom pojednávaní bez ohľadu na
doposiaľ vykonané dokazovanie a ustálený skutkový stav. Uvedené rozsudky predstavujú rozhodnutia

inej procesnej povahy, keďže každé z nich je možné vydať za splnenia odlišných procesných situácií,
sú upravené odlišnými normami, odôvodnenie predmetných rozhodnutí obsahuje odlišné náležitosti
a taktiež odlišne je upravená aj možnosť podania opravného prostriedku proti týmto rozhodnutiam.
Poukazujúc na odlišný charakter procesných rozhodnutí súdu prvej inštancie č.k. 24Cb/103/2018-199
z 1.2.2019 a č.k. 24Cb/103/2018-264 zo dňa 11.2.2020 odvolací súd nemal za preukázané naplnenie

podmienok stanovených ustanovením § 390 CSP, preto pristúpil k zrušeniu rozsudku pre zmeškanie z
dôvodu, že na vydanie takéhoto rozhodnutia neboli splnené materiálne podmienky s tým, že úlohou súdu
prvej inštancie bude opätovne vo veci rozhodnúť podľa pokynov daných odvolacím súdom v uznesení
č.k. 2Cob/7/2019-235 zo dňa 10.9.2019.

16.Vnovomrozhodnutísúdprvejinštancierozhodneajotrováchodvolaciehokonania§396ods.3CSP.

17. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP a § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).