Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 24, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoP/106/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2621203415
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2621203415.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a členiek senátu JUDr.

Kataríny Slováčekovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej vo veci navrhovateľky: E. H., nar. XX. C. XXXX,
trvale bytom V. XXX, v konaní o priznanie rodičovských práv a povinností k maloletej U. H., nar. XX. G.
XXXX, trvale bytom ako matka, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Senica, Vajanského 17, Senica, za účasti Krajskej prokuratúry Trnava, o odvolaní prokurátora
Okresnej prokuratúry Senica proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 10P/26/2021 - 16 zo dňa 17.
augusta 2021 vo výroku ( II. ), takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II., ktorým zveril maloletú U. do

osobnej starostlivosti matky r u š í .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie priznal matke rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k
starostlivosti o maloletú U. od jej narodenia ( výrok I. ); zveril ju do osobnej starostlivosti matky ( výrok
II. ); návrh v časti týkajúcej sa ustanovenia poručníka maloletej U. zamietol ( výrok III. ) a žiadnemu z
účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania ( výrok IV. ).

2. Prvoinštančný súd právne odôvodnil rozhodnutie aplikáciou ust. § 29 ods. 1, ods. 2, § 36 ods. 1 ZoR
( zákon č. 36/2005 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len ,,ZoR“ ), § 56
ods.1, ods. 2, ods. 3, § 59 ods. 1 písm. a), č.l. 3 ods. 1, ods. 2 C.m.p. ( zákon č.161/2015 Z.z.
Civilný mimosporový poriadok, ďalej len ,, C.m.p.“ ).

3. Súd prvej inštancie vychádzal z návrhu v tom čase maloletej matky, ktorým sa domáhala priznania
rodičovských práv a povinností k maloletej U. ku dňu narodenia maloletej, v ktorej rodnom liste nebol

ku dňu podania návrhu uvedený otec. Matka v priebehu konania nadobudla plnoletosť. Návrh matka
odôvodnilatým,žemaloletáU.nemávrodnomlisteuvedenéhootcaaprepoberanieštátnychsociálnych
dávok je potrebné, aby jej boli priznané rodičovské práva a povinnosti, nakoľko bola v čase narodenia
maloletej(akoajvčasepodanianávrhunasúdprvejinštancie)maloletá.Súdprvejinštanciezvýpovede
matky a otca dieťaťa zistil, že tí boli na matrike kvôli určeniu otcovstva, kde im bolo oznámené, že
takéto vyhlásenie môže matka urobiť až keď nadobudne plnoletosť. Otec dieťaťa je zamestnaný, matka
nemá žiadny príjem, matka s dieťaťom žijú v spoločnej domácnosti s otcom dieťaťa, starostlivosť o dieťa

zabezpečuje matka. Za dieťa v čase od jeho narodenia do doby kým nadobudla plnoletosť nerobila
žiadne právne úkony.4. Vecne argumentoval tým, že mal osvedčené, že zákon neumožňuje súdu priznať rodičovské práva a
povinnosti so spätnou účinnosťou ku dňu narodenia dieťaťa, avšak na druhej strane zákony upravujúce
štátnesociálnedávkypodmieňujúichpriznanieažnadobudnutímrodičovskýchprávapovinností.Včase

podania maloletá matka sa tak bezdôvodne nachádzala v zjavne nevýhodnej situácii, kedy jej nárok na
štátnesociálnedávkyvzniknenarodenímdieťaťa,aleprávonaichpriznaniejejvznikneažnadobudnutím
rodičovských práv a povinností. Uvedený stav môže negatívnym spôsobom zasiahnuť do sociálnej
situácie maloletej matky a jej dieťaťa. Podmienenie priznania štátnych sociálnych dávok maloletému
rodičovi nadobudnutím rodičovských práv a povinností bezdôvodne znevýhodňuje maloletého rodiča.

Súd prvej inštancie z dôvodu zmiernenia striktnosti tejto zákonnej úpravy priznal matke rodičovské práva
a povinnosti spätne ku dňu narodenia maloletej U. a súčasne maloletú U. zveril do osobnej starostlivosti
matky.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti zverenia maloletej U. do osobnej starostlivosti matky
( výrok II. ) podal prokurátor Okresnej prokuratúry Senica odvolanie s odôvodnením v zmysle ust. §

365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. ( zákon č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len C.s.p ). V
odvolaní poukázal na to, že v čase rozhodovania súdu nebolo právoplatne určené otcovstvo k maloletej
U., v dôsledku čoho neboli splnené hmotnoprávne ani procesné predpoklady zverenia maloletej do
osobnej starostlivosti matky. Súd prvej inštancie bol oprávnený rozhodnúť o priznaní rodičovských práv a
povinností maloletému rodičovi a zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti maloletého rodiča spoločne, t.

j. v rámci jedného súdneho konania a tým istým rozsudkom, v predmetnom prípade rozhodol predčasne,
vrozporesozistenýmskutočnýmstavomabezsplneniazákonnýchpodmienoknarozhodnutieozverení
dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, keďže ak maloletá U. nemá v rodnom liste uvedeného otca a
zákonom predpísaným spôsobom doposiaľ nedošlo k určeniu otcovstva, je preto vylúčená aj akákoľvek
existencia tzv. poručenského sporu medzi rodičmi maloletej o výkon osobnej starostlivosti k maloletej

a s tým spojeného výkonu rodičovských práv a povinností. V danej súvislosti poukázal na ust. § 84 a
§ 36 ods. 1 ZoR. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku ( II. ) je zjavne arbitrárne, nakoľko
v odôvodnení absentuje uvedenie akýchkoľvek dôvodov, na základe ktorých súd prvej inštancie zveril
maloletúdoosobnejstarostlivostimatky.Rovnakotakmalzato,žesúdprvejinštancierozhodolozverení
maloletej do osobnej starostlivosti matky bez splnenia hmotnoprávnych podmienok v zmysle ust. § 36

ods. 1 ZoR, ktoré oprávňuje súdu určiť, ktorému z rodičov maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti
len v prípade, ak sú v rodnom liste dieťaťa zapísaní obaja rodičia, ktorí sa o výkone rodičovských práv
nedohodli a zároveň spolu nežijú. Argumentoval, že nebola splnená esenciálna podmienka na vydanie
rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku ( II. ), keďže otcovstvo k dieťaťu ku dňu vyhlásenia rozsudku
nebolo právoplatne určené. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku ( II. ) zrušil a vec

vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. K odvolaniu prokurátora Okresnej prokuratúry Senica sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že návrh o
priznaní rodičovských práv podala ako 17-ročná, a to z dôvodu vyplatenia štátnych dávok, ktoré jej
nemohli byť vyplatené bez rozhodnutia súdu. Počas konania matka nadobudla plnoletosť. Od narodenia

maloletejU.matkebolivyplatenéštátnedávkylenzaobdobie2-mesiacov.Namatrikejejbolooznámené,
že ako 17-ročná nemohla priznať otcovstvo, z tohto dôvodu nebol na rodnom liste maloletej U. uvedený
otec, v uvedenom čase však otec už je zapísaný na rodnom liste maloletej U.. V prípade nariadenia
pojednávania matka žiada odvolací súd o starostlivé zváženie, a to z dôvodu celodennej starostlivosti
o maloletú U..

7. Listom doručeným odvolaciemu súdu dňa 14. februára 2022 bol odvolaciemu súdu oznámený vstup
prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava do odvolacieho konania.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 34 C.s.p. ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas

( § 362 ods. 1 C.s.p. ), oprávneným subjektom - účastníkom, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,
proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( § 355 ods. 1 C.s.p. ), po skonštatovaní, že podané odvolanie
má zákonné náležitosti ( § 363 C.s.p. ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( §
365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti
rozsahom ( § 65 C.m.p. ) a dôvodmi odvolania ( § 66 C.m.p. ), s prihliadnutím na prípadné vady

konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( § 67 C.m.p. ), bez
potrebyzopakovaniaalebodoplneniadokazovania(§68C.m.p.),postupombeznariadeniaodvolacieho
pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario ), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jehovyhlásením ( § 219 ods. 3 C.s.p. ) a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutom výroku II., ktorým bola
maloletá U. zverená do osobnej starostlivosti matky, bolo potrebné rozsudok v tejto časti zrušiť ( § 389
C.s.p. ).

9. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť, či boli splnené podmienky pre zverenie maloletej U. do
osobnej starostlivosti matky. Ostatná časť rozsudku, a to priznanie matke rodičovských práv vo vzťahu
k starostlivosti o maloletú U. ( výrok I. ) a zamietnutia návrhu v časti týkajúcej sa ustanovenia poručníka
maloletejU.(výrokIII.),nebolanapadnutáodvolaním,nadobudlaprávoplatnosťanestalasapredmetom

odvolacieho prieskumu.

10. Predovšetkým sa žiada uviesť, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v
miere potrebnej pre jeho rozhodnutie a vec až na jednu okolnosť, a to absenciu zákonných podmienok
na zverenie maloletej U. do osobnej starostlivosti jej matky E. ( výrok II. ), správne posúdil i po právnej
stránke.

11. Podľa § 29 ods. 1 ZoR súd môže priznať rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k osobnej
starostlivosti o maloleté dieťa aj maloletému rodičovi dieťaťa staršiemu ako 16 rokov, ak spĺňa
predpoklady, že výkon tohto práva zabezpečí v záujme maloletého dieťaťa.

12. Z vyššie cit. ust. vyplýva, že právoplatnosťou rozhodnutia ( tu výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie )
nadobúda maloletý rodič právo zabezpečovať ,, osobnú starostlivosť o svoje dieťa “, t.j. mať ho u seba,
určiť miesto jeho pobytu, výchovne na neho pôsobiť, starať sa o jeho výživu, oblečenie, hygienu a inak
uspokojovať jeho potreby.

13. V danej veci však súd prvej inštancie rozhodoval výrokom II. o zverení maloletej U. do osobnej
starostlivosti matky E. v zmysle § 36 ods.1 ZoR, pretože ,, zákony upravujúce štátne sociálne dávky
podmieňujú ich priznanie až nadobudnutím rodičovských práv a povinností a maloletá matka sa tak
bezdôvodne nachádza v zjavne nevýhodnej situácii, kedy jej nárok na štátne sociálne dávky vznikne
narodením dieťaťa, ale právo na ich priznanie jej vznikne až nadobudnutím rodičovských práv a

povinností. Uvedený stav môže negatívnym spôsobom zasiahnuť do sociálnej situácie maloletej matky
a jej dieťaťa. Podmienenie priznania štátnych sociálnych dávok maloletému rodičovi nadobudnutím
rodičovských práv a povinností bezdôvodne znevýhodňuje maloletého rodiča, preto súd prvej inštancie
v snahe zmierniť tvrdosť tejto zákonnej úpravy priznal v súlade s č.l. 3 C.m.p. navrhovateľke rodičovské
práva a povinnosti spätne ku dňu narodenia mal. U. a súčasne maloletú zveril do osobnej starostlivosti

navrhovateľky.“.

14. Vo vzťahu k výroku II. treba dať za pravdu odvolateľovi, že v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie
nebolo právoplatne určené otcovstvo k maloletej, preto je vylúčené rozhodovať o zverení maloletej do
osobnej starostlivosti v zmysle § 36 ods. 1 ZoR, keďže jeden z rodičov, otec ,, nemal priznaný status

rodiča “.

15. Odvolací súd dospel k záveru, že už len samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie o priznaní
rodičovských práv ( výrok I. ) postačuje na to, aby maloletý rodič mal právo zabezpečovať osobnú
starostlivosť o svoje dieťa, t.j. okrem iného starať sa aj o jeho výživu, čo obnáša aj to, aby mu boli

poskytnuté všetky sociálne dávky s tým spojené.

16. Po zhodnotení skutkových okolností predmetnej veci dospel odvolací súd k záveru o nedôvodnosti
zverenia maloletej U. do osobnej starostlivosti matky a s analogickým použitím § 389 ods. 1 písm. d)
C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil bez potreby vracať vec v tomto rozsahu súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( § 391 ods. 1 C.s.p. ).

17. O náhrade trov konania na súde prvej inštancie i odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa
ustanovenia § 52 C.m.p. v spojení s ustanoveniami § 396 ods. 1, 2 C.s.p. tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a odvolacieho konania, nakoľko nebol

zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z aplikácie ustanovenia § 52 C.m.p.

18. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne ( § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení ).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( § 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 ( § 425 C.s.p. ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( §
426 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C.s.p. ).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 C.s.p. ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania ( § 430 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom ( § 433 C.s.p. ).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 434 C.s.p. ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( § 435
C.s.p. ).