Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 9, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/21/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717209701
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8717209701.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Andreja Radomského, v spore žalobcov: 1./ A.. Z. S., H.. XX.XX.XXXX,
C. C. XXXX/XX, XXX XX S. - K. K., 2./ Z.. X. S., H.. XX.XX.XXXX, C. C. XXXX/XX, XXX XX S. - K. K.,
zastúpenej A.. Z. S., H.. XX.XX.XXXX, C. C. XXXX/XX, XXX XX S. - K. K., proti žalovaným: 1./ Z. X. C.,
H.. XX.XX.XXXX, C. K. XXXX/X, XXX XX S. - N., 2./. Z. C., H.. XX.XX.XXXX, C. K. XXXX/X, XXX XX
S. - N., zastúpenej Z. X. C., H.. XX.XX.XXXX, C. K. XXXX/X, XXX XX S. - N.Ľ., o zaplatenie 2.500,- eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 9C/52/2017-114
z 30. decembra 2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovaným
povinnosť zaplatiť žalobcom 2.500,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 13. októbra
2017 do zaplatenia do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcom proti žalovaným
právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením.

2. 2.1 Výrok odôvodnil tým, že žalobcovia sa žalobou doručenou mu 13. októbra 2017 domáhali od
žalovaných zaplatenia 2.500,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od podania žaloby do
zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že kúpou do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nadobudli spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3 v pomere k celku na
nehnuteľnostiach parcela č. XXX, druh pozemku zastavaná plocha o výmere 238 m2 a parcela č.
XXX, druh pozemku zastavaná plocha o výmere 730 m2, zapísaných na LV č. XXXX vedenom

Okresným úradom Poprad, Katastrálnym odborom pre k. ú. Poprad (ďalej len „nehnuteľnosti“). Rovnaký
spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach nadobudol aj žalovaný v 1. rade s manželkou N. C., teraz
nebohou. Po smrti N. C. nadobudla spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6 v pomere k celku dcéra
spoluvlastníkov (ďalej len „žalovaná v 2. rade“). Strany sporu spolu s ďalšími spoluvlastníkmi Z. E. a jeho
manželkou založili Združenie BKP, ktoré sa malo starať o prevádzku a údržbu spoločných nehnuteľností.
Spoluvlastníci Z. E. a jeho manželka zo Združenia BKP vystúpili a zostávajúci spoluvlastníci rozhodli,
že Združenie BKP 31. decembrom 2002 zaniká. Následne sa zostávajúci spoluvlastníci rozhodli založiť

nový účet, na ktorý budú poukazované všetky príjmy a z ktorého budú hradené všetky výdavky a taktiež
budú robené výbery pre každého spoluvlastníka, či už sa bude jednať o odmenu alebo o podiel na zisku.
Výdavky, ako aj podiel na zisku, resp. odmeny sa podľa dohody mali deliť podľa výšky spoluvlastníckych
podielov, teda na polovicu pre každý manželský pár. Naposledy bol účet vedený (nemajú vedomosť, čiúčet ešte existuje) v Č. X. C., B.. K.. pobočka Poprad pod č. P. K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Podľa
vyššie uvedenej dohody sa postupovalo až do júna 2016, kedy žalovaný v 1. rade požiadal žalobcu v
1. rade o súhlas s výberom 5.000,- eur s tým, že táto čiastka sa v zmysle dohody a doterajšej praxe

rozdelí na polovicu (teda suma 2.500,- eur sa odovzdá žalovaným a suma 2.500,- eur im). Žalovaný v
1. rade skutočne sumu 5.000,- eur z tohto účtu vybral, avšak celú sumu si ponechal s tým, že táto suma
patrí jemu a žalovanej v 2. rade na úhradu dlhu. Žalovaným oznámili, že žiaden dlh neuznávajú, žiaden
dlh neexistuje a že trvajú na tom, aby im 2.500,- eur vyplatili. Žalovaný v 1. rade im zaslal výdavkové
doklady, ktoré tvoria prílohu tejto žaloby, aby svojím podpisom potvrdili, že prijali sumu 2.500,- eur a

sumu 1.038,81 eur, pričom nevedia, či túto sumu si žalovaný v 1. rade rovnako vybral a ponechal pre
seba a žalovanú v 2. rade. Ak áno, rozšíria žalobu aj o túto sumu. Účet žalovaný v 1. rade založil na
svoje meno a žalobca v 1. rade (z dôvodu, že vraj účet nemôže byť vedený na viacerých) figuroval ako
spoludisponent. Žalobca v 1. rade sa pokúsil zistiť stav a pohyb na účte, avšak pre údajné zrušenie
účtu žalovaným v 1. rade bol neúspešný. Na základe uvedených skutočností žiadajú, aby súd uložil
žalovanému v 1. rade povinnosť predložiť pohyb a stav na účte za roky 2015 a 2016, resp. až do jeho

údajného zrušenia. Keďže žalovaní si ponechali najmenej sumu 2.500,- eur bez toho, aby mali na túto
sumu akýkoľvek nárok, získali tým na ich úkor bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 1, ods. 2
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).
2.2 Žalovaní sa k žalobe vyjadrili podaním z 20. januára 2018, v ktorom uviedli, že v skutočnosti s
nadobudnutím spoluvlastníckych podielov v 1/3 k celku na nehnuteľnostiach súhlasia, preto neopakujú

skutočnosti, ktoré uviedli žalobcovia. Medzi prenajímateľmi Z. C. a manželkou N. C., toho času nebohou
a nájomcami A.. Z. S. - advokátska kancelária a Z.. X. S. - notárska kancelária boli vyhotovené nájomné
zmluvy o nájme nebytových priestorov. Keďže v priebehu roka 2013 prestali nájomcovia uhrádzať
nájmy za užívanie zmluvou vymedzených priestorov a ani po viacerých upovedomeniach tieto neboli
uhrádzané, boli nútení zo spoločného účtu spornú peňažnú čiastku vybrať. Na vybranú peňažnú čiastku

boli vystavené príjmové doklady vo výške po 2.500,- eur pre obe strany. A.. S. príjmový doklad vo výške
2.500,-eurnamenožalovanéhov1.radepodpísaladokladnasvojemenovovýške2.500,-eurodmietol
podpísať z dôvodov kompenzácie za už spomínané podlžnosti. Tieto už predtým presahovali sumu
2.500,- eur, ktorú mal podpísať. Žalobca v 1. rade im v roku 2016 listom navrhol, aby túto situáciu vyriešili
tak, že polovica uvedenej čiastky, teda 1.250,- eur mu bude zaplatená do 30. novembra 2016, čím

čiastočne priznal dlžnú sumu. Žalobkyni v 2. rade bola podľa zmluvy vyčíslená dlžná suma za jednotlivé
obdobia vo výške 3.211,48 eur. V priebehu roka 2016 stále nedošlo k vyrovnaniu celkovej dlžnej sumy
za notársky úrad žalobkyne v 2. rade a právnickú kanceláriu žalobcu v 1. rade. Na tomto základe im
boli vyčíslené pohľadávky k 29. januáru 2017. Žalobcom bolo po odpredaji ich podielu 30. januára
2017 predložené finančné vysporiadanie k 10. novembru 2016. Ich zostatok podľa vyčíslenia bol v

prospech žalobcov vo výške 1.209,98 eur. Táto čiastka zostala na spoločnom účte č. XXXXXXXXXX/XX.
Podľa vyčíslenia pohľadávky o nájme za užívanie kancelárskych priestorov, spoluvlastníckeho podielu
v 1/3 vystaveného 29. januára 2017 po prepočte ostáva žalobcom k úhrade 1.752,47 eur. Žalobcovia
i napriek ich vyššie uvedeným požiadavkám stále účelovo neuznávajú ich pohľadávky s tvrdením, že
užívajú iba svoju vlastnícku tretinu. Ich odpoveď im bola zaslaná 2. apríla 2017. Za posledné obdobie,

si žalobcovia neplnili povinnosti vyplývajúce z platných zmlúv, dokonca užívali priestory po predaji ich
tretinového podielu po dobu štyroch mesiacov, za čo neuhradili nájomné, aj keď sa priestory museli
naďalej vykurovať. Žalobu žiadali zamietnuť.
2.3 Žalobcovia v písomnom vyjadrení zo 7. marca 2018 trvali na žalobe v celom rozsahu, žiadali jej
vyhovieť a zaviazať žalovaných na znášanie trov konania. Žalovaní nepopierajú, že zo spoločného

účtu bola vybratá suma 5.000,- eur, že čiastku 2.500,- eur prevzal žalovaný v 1. rade a že napriek
nesúhlasu žalobcu v 1. rade si ponechal aj ďalších 2.500,- eur, pričom požadoval od žalobcu v 1.
rade, aby podpísal doklad, že prevzal sumu 2.500,- eur, hoci túto ako vyššie uvádzajú, si ponechal
žalovaný v 1. rade, teda, že prevzal a ponechal si sumu celkom 5.000,- eur. Doklad na sumu 2.500,-
eur, ktorý bol vystavený na meno žalobcu v 1. rade a ktorý žalobca v 1. rade odmietol podpísať, je

založený v spise, keďže bol pripojený k žalobe. Vyššie uvedené skutočnosti sú medzi stranami sporu
nesporné. Žalovaní argumentujú tým, že čiastku 2.500,- eur si ponechali ako úhradu za dlžné nájomné.
Žalovanému v 1. rade ako ústne tak aj písomne oznámili, že žiaden dlh neuznávajú, žiadne nájomné
nie sú povinní platiť, pretože boli spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností v takom istom pomere k
celku ako žalovaní a neužívali nič nad rozsah ich spoluvlastníckeho podielu. K uzavretiu zmlúv o nájme

došlo z podnetu žalovaného v 1. rade, ktorý tvrdil, že pri meraní zistil, že užívajú viac, než zodpovedá
ich spoluvlastníckemu podielu. Keďže nepredpokladali, že žalovaný v 1. rade skresľuje skutočnosti, boli
uzavreté zmluvy, avšak nie medzi žalovanými a nimi ako spoluvlastníkmi a fyzickými osobami, ale čo je
zrejmé z predmetných zmlúv, nájomcami boli Notársky úrad Z.. X. S. v Poprade a Advokátska kanceláriaA.. Z. S.. Teda je nepochybné, že právne subjekty, ktoré v jednom aj v druhom prípade vystupujú ako
nájomcovia, nie sú ani A.. Z. S. ani Z.. X. S. a jedná sa o právne subjekty, ktoré nemožno stotožňovať
či zamieňať. Notársky úrad Z.. X. S. zanikol 30. júnom 2014 a Advokátska kancelária k 1. marcu 2018.

Žiaden z menovaných subjektov nemá právneho nástupcu a nemožno ich stotožňovať s nimi. Pokiaľ
žalovaní uvádzajú vo svojom vyjadrení, že od roku 2013 im nebolo poukazované nájomné, to sa stalo
preto, že zistili, že výmera, ktorú užívajú, nepresahuje výmeru zodpovedajúcu ich spoluvlastníckemu
podielu. Zánik notárskeho úradu bol žalovanému v 1. rade riadne oznámený, čo vzal na vedomie, preto
až doposiaľ nedal výpoveď pre neplatenie nájomného a nepodal ani žalobu na úhradu nájomného. Až po

dlhšom čase asi v roku 2016 začal žalovaný v 1. rade tvrdiť, že z podnetu žalovanej v 2. rade sa domáha
zaplatenia nájomného a že jeho nezaujíma, že notársky úrad zanikol a podobne. Po zániku notárskeho
úradu žalovaný v 1. rade plne nakladal s miestnosťami, ktoré užíval notársky úrad, vypol kúrenie a
elektrinu, do priestorov privádzal záujemcov o prenájom, napr. R. N. M., bytom Poprad, V. Š., ktorý mal
záujem prenajať miestnosti pre vietnamských pracovníkov pracujúcich v R.. Žalobca v 1. rade nikdy
dlh čiastočne neuznal, čo je zrejmé z listu z novembra 2016. Pokiaľ sa žalovaní domáhajú zaplatenia

nájomného, je potrebné, aby žalovali právne subjekty, s ktorými majú resp. mali uzavreté zmluvy, kde sa
musí riešiť otázka platnosti zmlúv a samozrejme aj otázka výšky nájomného, rovnako opodstatnenosť
nároku, vrátane otázky premlčania, pretože nároky od roku 2013 sú, keďže ide o plynutie premlčacej
doby, pre každú splátku zvlášť premlčané. Z opatrnosti vznášajú námietku premlčania, keďže nároky
boli premlčané už v čase, keď si žalovaný v 1. rade ponechal žalovanú sumu. So žalovanou v 2. rade

nemali uzavretú žiadnu zmluvu, ani dohodou, ba dokonca z ich ani z jej strany nedošlo ani k žiadnemu
jednaniu, takže je naprosto nepochopiteľné, že sa pasuje do pozície účastníčky zmluvného vzťahu. Z
vyššie uvedených dôvodov trvajú na žalobe v celom rozsahu.
2.4 Žalovaní v písomnom vyjadrení z 3. apríla 2018 uviedli, že tvrdenie žalobcov, že k uzavretiu zmlúv
došlo len z ich podnetu, nie je vôbec pravdivé. Pre ich úrady v priestoroch budovy si vybrali miestnosti

sami. Keďže sú spoluvlastníkmi a ich podiel v 1/3 je v každom m2, preto boli vyhotovené jednotlivé
zmluvy. Bolo úplne logické, že k vyhotoveniu zmlúv muselo dôjsť, inak by ekonomika, t. j. platby za
spotrebované energie (plyn, voda, elektrina atď.) nebola možná. Na základe toho si boli rovní pri
vyúčtovaní hospodárskych výsledkov. Doklady o príjmoch žalobcovia určite majú, v prípade potreby ich
môžu predložiť oni. Na základe toho nemôžu žalobcovia tvrdiť, že užívali len svoje priestory, lebo inak by

nemali nárok na odplatu. Spochybnenie o právnych subjektoch nikdy nenamietali, ani keď pri vyplácaní
na všetkých vystavených dokladoch bolo uvedené len meno žalobcu v 1. rade. O zániku notárskeho
úradu ich žalobkyňa v 2. rade neoboznámila. Úrad podľa žalobcov zanikol 30. júna 2014, ale ich časť v
1/3 bola stále užívaná, a to až do 10. marca 2017, čo sú štyri mesiace po odpredaji ich podielu v budove,
kedy vysťahovali uvedené priestory. O tom, že boli priestory využívané z ich strany aj po 30. júni 2014,

svedčí aj fakt, že žalobkyňa v 2. rade považovala za potrebné umývať prístupové schodisko 13. októbra
2014. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný v 1. rade o dlžné nájomné nestaral, je nepravdivé. Žalobkyňa v
2. rade sa mu cielene vyhýbala a žalobca v 1. rade hľadal neustále výhovorky a stále odsúval termíny.
Nakoniec sa vyjadril, že jeho notársky úrad nezaujíma. Ako dôkaz má žalovaný v 1. rade záznamy
rozhovorov o zaplatení dlhov a riešení situácie. Dlžná suma bola žalobkyni v 2. rade znížená za rok

2015 na polovicu, čo je zrejmé z konečného vyúčtovania za rok 2017. O vymáhaní súdnou cestou nikdy
neuvažovali už aj preto, že na spoločnom účte boli peňažné prostriedky, ktoré nakoniec bolo nutné využiť
ako náhradu nevyplateného nájomného. Ďalšie nehorázne tvrdenia žalobcov, že žalovaný v 1. rade
privádzal záujemcov o prenájom do ich priestorov, nie sú pravdivé. Boli to len priestory, ktoré boli voľné,
nikým neobsadené. K vyjadreniu o plnom nakladaní s ich priestormi uvádza, že v miestnostiach bolo

len regulované vykurovanie vzhľadom na spúšťanie nového kotla. K premlčaniu zaplatenia nájomného
nedošlo. Splátka za nájomné podľa zmluvy vo výške 356,83 eur za štvrtý kvartál 2013 bola splatná do
31. decembra 2013, urgencia k zaplateniu dlhu bola od začiatku roku 2014, k vybratiu a ku kompenzácii
dlhu došlo 11. októbra 2016 a to je stále v nepremlčanej lehote. Keďže od začiatku bolo dohodnuté, že
vyhotovovanie zmlúv, ktoré súvisia s prenájmom a s užívaním budovy, bude mať na starosti žalobca v

1. rade, tvrdenie žalobcov, že so žalovanou v 2. rade nemajú uzatvorenú zmluvu je neopodstatnené.
2.5 Žalobcovia vo vyjadrení z 26. marca 2019 uviedli, že z vyjadrenia žalovaných vyplýva, že nepopierajú
ani základ ani výšku uplatneného nároku. K uzatvoreniu zmlúv došlo nie na podnet, ale na tvrdé
naliehanie žalovaného v 1. rade, ktorý aj vyčíslil resp. vypočítal tzv. prenajatú plochu a výšku tzv.
nájomného. Po celý čas neužívali nič viac ako miestnosti označené na náčrte v pripojenej prílohe. Ako

spoluvlastníciv1/3vpomerekcelkuneužívaliakokancelárskepriestoryviacakovyplývazpredmetného
náčrtu, pričom výmera zodpovedajúca spoluvlastníckemu podielu bola podstatne vyššia. Pokiaľ tvrdia,
že neužívali viac ako zodpovedá ich spoluvlastníckemu podielu, mali a majú na mysli, že neužívali nikdy
väčšiu výmeru ako by zodpovedala spoluvlastníckemu podielu v 1/3. Poukazujú na rozsudok Okresnéhosúdu Humenné sp. zn. 9C/112/2006 ako aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/7/09,
z ktorých je nepochybné, že tzv. zmluvy, ktoré boli „uzatvorené“ na naliehanie žalovaného v 1. rade
sú neplatné a že „tieto zmluvy o nájme nebytových priestorov sú v skutočnosti neplatné a to z toho

dôvodu,žesubjekty,ktoréichuzavreli,nemajúprávnusubjektivitu“.Ďalejjevrozsudkuodvolaciehosúdu
uvedené, že to platí ako o advokátskej kancelárii, tak aj o notárskom úrade, pretože nie sú právnickými
osobami a nemajú právnu subjektivitu. Notársky úrad zo zákona zanikol dňom 30. júna 2014 bez
právneho nástupcu. Priestory boli k dispozícii na prenájom a žalovaný v 1. rade s nimi nakladal tak, ako
to uvádzajú v predchádzajúcom vyjadrení. Žalovaný v 1. rade ich ponúkal na prenájom, hoci teraz túto

skutočnosťpopiera,avšakjemožnénadanúokolnosťvypočuťsvedka.Navrhujúodžalovanýchvyžiadať
originály údajných upomienok na zaplatenie tzv. nájomného, pretože nikdy im žiadna upomienka nebola
doručená a pokiaľ žalovaný v 1. rade tvrdí, že hľadali výhovorky, tak je treba jednoznačne povedať, že
mu bolo povedané, že nič sa mu platiť nebude, pretože neexistuje žiaden dlh. Nároky, ktoré si uplatňuje
žalovaný v 1. rade, sú resp. boli by premlčané, pretože žalovaný v 1. rade nikdy nárok neuplatnil tak, ako
to upravujú ustanovenia § 100 až 110 Občianskeho zákonníka a beh premlčacej lehoty nebol prerušený

ani tým, že si protiprávne a svojvoľne prisvojil im patriacu čiastku zodpovedajúcu žalovanému nároku.
So žalovanou v 2. rade, resp. ona s nimi, nikdy nejednala ani o prenájme ani o nájomnom a neexistuje
ani žiadna zmluva, ktorou by sa zaviazali resp. mali jej zaplatiť čiastku, ktorú si spolu so žalovaným v 1.
rade ponechala. Žalovaný v 1. rade bol oboznámený s tým, že 30. júnom 2014 notársky úrad zanikol,
ako aj s tým, (čo mu bolo výslovne povedané), že zmluvy sú neplatné a tzv. nájomné mu vyplatené

nebude. Kľúče od kancelárií notárskeho úradu boli uložené v kancelárii žalobcu v 1. rade a žalovaný v
1. rade mal k nim prístup vždy, keď potreboval či už ukázať priestory záujemcom alebo vypnúť kúrenie
a elektrinu, čo urobil prakticky hneď po 1. júli 2014.
2.6 Žalobca v 1. rade pri výsluchoch na pojednávaniach trval na žalobe a písomných vyjadreniach v
celom rozsahu. Tvrdil, že je nesporné, že suma 2.500,- eur nebola vyplatená, pretože osobne odmietol

podpísať prevzatie tejto sumy tak, ako to požadoval žalovaný v 1. rade, pretože túto sumu mu odmietol
vyplatiť. Nie je možné akceptovať takúto skutočnosť, ako v jednom z početných vyjadrení uvádzajú
žalovaní, že po vzájomnej porade sa dohodli neriešiť vec cestou súdu, ale priamo si ponechať zo
spoločného účtu peniaze, ktoré mali byť vyplatené ako žalovaným tak aj žalobcom. Notársky úrad
žalobkyne v 2. rade zo zákona zanikol 30. júna 2014 a on skončil advokátsku prax k 1. marcu 2018,

teda týmto dňom zanikla aj jeho advokátska kancelária. Nie je možné v danom spore riešiť otázky
celkovej existencie od vzniku spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, pretože pokiaľ žalovaní mali a majú
nároky voči žalobcom, bolo ich povinnosťou postupovať v súlade so zákonom a uplatniť svoje práva
cestou súdu. Pokiaľ ide o v žalobe uvedenú dohodu o delení si zisku, resp. odmeny, išlo o dohodu
ústnu asi z roku 2001 alebo 2002, teda potom, čo ďalší spoluvlastník Z. E. s manželkou vystúpili zo

Združenia BKP, ktoré bolo založené s úmyslom použiť financie, ktoré budú platené spoluvlastníkmi na
spoločný účet, ako investície do nehnuteľnosti, príp. podľa dohody naložiť aj tak, že by sa podľa výšky
spoluvlastníckych podielov rozdelili. Táto dohoda bola žalobcami a žalovanými rešpektovaná a plnená,
až do dátumu, ktorý je uvedený na pokladničnom bloku výdaj a príjem, ktorý on odmietol podpísať,
pretože žalovaný v 1. rade sa rozhodol peňažné prostriedky si ponechať. Predtým žiadne nezrovnalosti

ohľadneplneniadohodyneboli.Naozrejmenieudáva,žeZ.E.podalvočižalobcompäťalebošesťžalôb,
pričom spory boli vedené Okresným súdom Poprad, Stará Ľubovňa a Humenné a hoci bol menovaný
neúspešný, stále tvrdil, že ako spoluvlastník má nárok, aby mu platili nájomné. Dokonca na Okresnom
súdeHumennénaotázkupredsedusenátuodpovedal,žetouplatňujepreto,leboterajšížalobcoviamajú
vysoké príjmy. Za celý čas od vzniku spoluvlastníctva až do odpredaja ich spoluvlastníckeho podielu

Z. E. nepoukázal na spoločný účet Združenia BKP žiadne peňažné prostriedky a po celý čas bol a
aj teraz je presvedčený o tom, že to bolo so súhlasom terajšieho žalovaného v 1. rade. On ani jeho
manželka neboli nájomníkmi ale spoluvlastníkmi s rovnakými právami a povinnosťami. Žalovaný v 1.
rade tvrdil, že nemal kľúče od notárskeho úradu. Potom nevie, ako sa dostal do priestorov notárstva, kde
vodil Vietnamcov, ktorí mali záujem prenajať priestory na ubytovanie. Trvali však na kúpeľni alebo na

nejakých priestoroch na umývanie, čomu nebolo možné v tak krátkom čase vyhovieť. Žalovaný v 1. rade
sa nielenže dozvedel, že notársky úrad zanikol, ale od prvej chvíle to vedel, pretože táto skutočnosť mu
bola povedaná a bolo vyvesené oznámenie pre stránky. Žalobkyňa v 2. rade sama platila upratovačku,
ktorá upratovala aj pre pani E. a spol.. Keď upratovačka odišla, sem tam to pozametal aj žalovaný v
1. rade, hoci neporiadok tam urobil väčšinou Z. E.. V súlade s Občianskym zákonníkom ponúkol na

odkúpenie spoluvlastnícky podiel žalovanému v 1. rade aj Z. E., tí však absolútne neprejavili nezáujem.
Kľúče odovzdal svojím právnym zástupcom, pretože ich nevyfasoval ani od Z. E. ani od žalovaného
v 1. rade a iné kľúče ako od notárstva a svojej advokátskej kancelárie nemal. Celá vec spočívala v
tom, že žalovaný v 1. rade a Z. E. robili všetko možné, aby odišli z tejto budovy, predkladali kdejakénezmyselné znalecké posudky, kde napr. výnos z budovy mal byť 55.000,- Sk ročne, ale budova podľa
znalca mala odhadom hodnotu 10.000,- Sk až 15.000,- Sk. Keď žalovaný v 1. rade tak strašne trpel a
tak sa mu ukrivdilo, nič mu nebránilo, aby takisto ako Z. E. podával žaloby a domáhal sa tzv. svojich

práv. On sa mu nevyhrážal, on ho neurážal. Slušne s ním jednal. Písomnosti, ktoré predkladá žalovaný
v 1. rade aj v zastúpení žalovanej v 2. rade, nesúvisia s predmetom sporu, pretože predmetom sporu je
to, že žalovaný v 1. rade, ktorý vybral aj s jeho súhlasom určitú čiastku z banky, požadoval od neho, aby
podpísal prevzatie sumy 2.500,- eur, čo ináč je zrejmé z dôkazov, ktoré pripojil k žalobe. Pochopiteľne, že
akékoľvek písomnosti adresované notárskemu úradu po 30. júni 2014 buď neboli doručené alebo vôbec

sa netýkali daného sporu, pretože právny subjekt zanikol bez právneho nástupcu, a teda už neexistoval.
Pokiaľ sa žalovaní bránia, resp. poukazujú na skutočnosti spred mnohých rokov, napr. roky 2003 a 2004,
len dodáva, že to je snaha zatiahnuť do jednania pred súdom celý priebeh trvania spoluvlastníckeho
vzťahuknehnuteľnosti,ktorúužžalobcoviaodroku2016nevlastnia.Žalobcovianezavinili,žezdruženie,
ktoré existovalo medzi spoluvlastníkmi obytného domu a príslušných parciel, zaniklo kvôli tomu, na čo
už poukazoval a predložil aj písomný doklad, že Z. E. za druhý polrok 2001 vyhotovil tzv. vyúčtovanie,

z ktorého cituje: „E. 65.000,- Sk doplatok, p. C. doplatok 66.000,- Sk, S. = 0“. To bol dôvod, prečo
Z. E. vystúpil, lebo žalobca nesúhlasil s vyúčtovaním a žiadal doklady o príjme a výdavkoch. Nevie
ako si žalovaný v 1. rade predstavuje odovzdanie nehnuteľnosti, keď oni neboli klasickí nájomníci ale
spoluvlastníci. Nevie, čo mu mal odovzdávať. V záverečnej reči zotrval na žalobe podľa písomného
podania aj čo sa týka nároku z hľadiska právneho aj skutkového, pretože nebol produkovaný žiaden

dôkaz, ktorý by čo i len spochybňoval, že žalovaný v 1. rade si sumu 2.500,- eur ponechal, a preto takýto
postup považuje za jednoznačne protiprávny, a preto aj bola podaná žaloba. Ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania nemá. Pokiaľ ide o trovy konania, uplatňuje si ich vo výške zaplateného súdneho poplatku.
2.7 Žalovaný v 1. rade pri výsluchoch na pojednávaniach uviedol, že trvá na tom, aby žaloba bola
v plnom rozsahu zamietnutá a uviedol skutočnosti podľa písomných vyjadrení. Čo sa týka súdov s

Z. E. v žiadnom prípade sa nedá porovnať vzťah medzi žalobcami a žalovaným, nakoľko mali jasné
zmluvy. Zo strany žalobkyne v 2. rade od samého začiatku boli problémy v neplatení, v neuhrádzaní
dohodnutých finančných čiastok. Na základe toho spoluvlastník Z. E. zo združenia vystúpil v roku 2001, k
31. decembru. Za existencie nových vzťahov medzi žalobcami, ktoré vznikli na základe zmlúv, prebiehali
platby a jednotlivé vyplácanie zo vzniknutého zisku až do roku 2014. V tomto prípade žalobca v 1. rade

nemal námietky voči tomu, že užíva len svoj podiel, ktoré začal zdôvodňovať tým, že on užíva len svoj
podiel a nemá dôvod mu vyplácať dohodnuté sumy za užívanie. Sám žalobca v 1. rade v liste zo 7.
januára 2014 pri pokuse o vytvorenie zmlúv jednotlivo zo strany vlastníkov s jednotlivými nájomcami
uvádza, že potom podľa tejto zmluvy by každý spoluvlastník musel mať svoj účet, na ktorý by mu hradili
nájomné a vzniklé náklady, to znamená plyn, elektrika, voda, smeti a ostatné drobné platby spojené s

prevádzkou. To by sa nedalo, lebo by musel mať každý zmluvu s plynárňami, s vodárňami a podobne,
takže by sa nedalo takto existovať. Na základe toho vznikol pôvodne a aj potom spoločný účet, ktorý
fungoval, existoval a bol bez problémov. Z. E. mu do dnešného dňa nevyplatil za užívanie priestorov za
svoj byt od roku 2002 ani cent. Žalobcovia svoj podiel predali a prakticky kľúče neodovzdali. K týmto
kľúčom sa po naliehaní dostal cca po pol roku. Kľúče boli odovzdané zrejme kupujúcim. Viackrát, keď

tieto veci riešil so žalobcom v 1. rade, tak stále odkladal termíny, že to budú riešiť nabudúce. Čo sa týka
vyplatenia čiastky 2.500,- eur, na ktoré akože by mali žalobcovia nárok, podľa celkovej situácie nárok
na to nemali, pretože neplatili nájomné. Nemali nárok na zisk v žiadnom prípade a tieto peniaze boli
zo zisku. Keby platili tretinu, ako vyplývalo zo zmluvy, tak by mali nárok. Žalobcovi v 1. rade absolútne
poctivo slúžil, nikdy v ničom ho neoklamal a čestne robil na tej budove. Do dnešného dňa vedie účty

čestne. Mali budovu obsadenú, zisky mali pomerne dobré. V záverečnej reči uviedol, že keď sa žalovaný
v 1. rade cíti taký nevinný, prečo nedal doklad, ktorý súdu predložil, aby mu aspoň polovicu vyplatil z
tých 2.500,- eur. Toto cítil asi, že nie je pravda, že mu to patrilo. Nepatrilo mu to vôbec. Trvá na tom, aby
zmluva bola anulovaná a žaloba zamietnutá ako bezpredmetná. Žalobcovia si veci účelovo vymýšľali a
predkladali, aby si obhájili svoje veci. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemá. Trovy konania si

neuplatňuje, doposiaľ mu žiadne trovy konania nevznikli, je dôchodca.
2.8 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že žalobcovia boli bezpodielovými
spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/3 v pomere k celku na predmetných
nehnuteľnostiach. Rovnaký spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach nadobudol žalovaný v 1. rade
spolu s manželkou N. C.. Po smrti manželky žalovaného v 1. rade N. C. žalovaná v 2. rade ako dcéra

nebohej a žalovaného 1. rade dedením nadobudla spoluvlastnícky podiel v pomere 1/6 k celku, rovnako
tak aj žalovaný 1. rade. Tieto manželské páry s ďalšími spoluvlastníkmi Z. E. a jeho manželkou založili
za účelom správy predmetných nehnuteľností, ich udržiavania a hospodárenia s nimi Združenie BKP.
Podieloví spoluvlastníci (tiež podielu 1/3) Z. E. a manželka zo Združenia BKP k 27. decembru 2002vystúpili a ostatní členovia združenia z tohto dôvodu v činnosti nepokračovali; 31. decembrom 2002
došlo v skutočnosti k rozpusteniu tohto združenia. Žalobcovia a žalovaný v 1. rade s manželkou N.
C. sa rozhodli založiť nový účet, na ktorý budú poukazované všetky príjmy a z ktorého budú hradené

všetky výdavky a taktiež robené výbery pre každého spoluvlastníka, či už sa bude jednať o odmenu
alebo o podiel na zisku. Výdavky ako aj podiel na zisku resp. odmeny sa podľa dohody delili podľa výšky
spoluvlastníckych podielov, teda na polovicu pre každý manželský pár. Tieto skutočnosti neboli sporné.
Podľavyššieuvedenejdohodysapostupovaloaždojúna2016,kedyžalovanýv1.radepožiadalžalobcu
v 1. rade o súhlas s výberom 5.000,- eur s tým, že táto čiastka sa v zmysle dohody a doterajšej praxe

rozdelí na polovicu, teda suma 2.500,- eur pre žalovaných a suma 2.500,- eur pre žalobcov. Žalovaný
v 1. rade 9. júna 2016 (č. l. 41 spisu) skutočne sumu 5.000,- eur z účtu vybral, avšak túto sumu si v
plnej výške ponechal s tým, že táto suma patrí jemu a žalovanej v 2. rade na úhradu dlhu. Žalobcovia
oznámili žalovaným, že žiaden dlh neexistuje a že trvajú na tom, aby im sumu 2.500,- eur vyplatili.
Žalovaný v 1. rade zaslal žalobcom výdavkové doklady, a to výdavkový doklad č. 2/2016 z 30. júna 2016
na sumu 2.500,- eur a výdavkový doklad č. 3/2016 z 31. decembra 2016 na sumu 1.038,81 eur, aby

tieto podpísali a tak potvrdili, že prijali sumu 2.500,- eur a sumu 1.038,81 eur (žalobcovia o túto sumu
žalobu nerozšírili, nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade vybral len sumu 5.000,-
eur). Notársky úrad žalobkyne v 2. rade zanikol 30. júnom 2014 a advokátska kancelária žalobcu v 1.
rade zanikla k 1. marcu 2018.
2.9 Rozsudkom Okresného súdu Humenné, č. k. 9C/112/2006-209 zo 7. októbra 2008 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 1Co/7/09 z 11. marca 2009 bola zamietnutá žaloba
manželov E. proti žalobcom o zaplatenie 52.236,- Sk s prísl.. V rozsudku súdu druhej inštancie je
konštatované, že zmluvy o nájme nebytových priestorov sú v skutočnosti neplatné, a to z toho dôvodu,
že subjekty, ktoré ich uzavreli, nemajú právnu subjektivitu (v týchto zmluvách bolo ako prenajímateľ
síce uvedené Združenie BKP, ale tak ako v tomto prípade nájomcami boli notársky úrad a advokátska

kancelária); ďalej súd druhej inštancie skonštatoval, že to platí ako o advokátskej kancelárii, tak aj o
notárskom úrade, pretože je nepochybné, že právnu subjektivitu nemajú, pretože nie sú právnickými
osobami.
2.10 Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobcovia boli spoluvlastníkmi predmetných
nehnuteľností v takom istom podiele ako žalovaní a neužívali nič nad rozsah ich spoluvlastníckeho

podielu; nebolo preukázané, že žalobcovia užívali plochu väčšiu, než aká zodpovedá ich
spoluvlastníckemu podielu so zreteľom na celkovú výmeru podlahovej plochy nehnuteľnosti.
Skutočnosť,žežalobcoviasvojpodielužívalivoformekancelárskychpriestorov,atedaslúžilimnavýkon
zárobkovej činnosti, nezakladá pre žalovaných nárok na platenie nájmu, keďže každý spoluvlastník
môže využívať svoj spoluvlastnícky podiel podľa svojho uváženia.

2.11 Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že dôvod neplatnosti zmlúv o nájme konštatovaný
vo vyššie citovanom rozsudku Krajského súdu v Prešove platí aj v prípade zmlúv o nájme, na ktoré
poukazovali žalovaní v tomto konaní. Okrem toho notársky úrad žalobkyne v 2. rade zanikol 30. júnom
2014 a advokátska kancelária k 1. marcu 2018. Žiaden z menovaných subjektov nemá právneho
nástupcu. Súd tiež dodal, že so žalovanou v 2. rade nebola uzatvorená žiadna zmluva o nájme.

Žalovaní teda nepreukázali, že existuje odplatná dohoda o užívaní predmetných nebytových priestorov
nachádzajúcichsavnehnuteľnostinaŠ.ulicič.XX/XXvPoprade,nazákladektorejbyimmaližalobcovia
zaplatiťpeňažnúčiastkuvovýške2.500,-eur.Naviacpodľakonštantnejjudikatúryspoluvlastníkovidomu
nemožno zriadiť právo nájmu k bytu v spoločnom dome.
2.12 Súd prvej inštancie žalobe vyhovel v celom rozsahu, pretože žalobcovia svoj nárok riadne

preukázali a odôvodnili. Žalovaní sú v zmysle ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka povinní
bezdôvodné obohatenie vydať tomu, na úkor koho sa obohatili, teda žalobcom. Žalovaní sa na
úkor žalobcov bezdôvodne obohatili tým, že polovicu peňažných prostriedkov v sume 2.500,- eur
(preukázateľne vybratých z účtu v celkovej sume 5.000,- eur) nevyplatili žalobcom, a to bez právneho
dôvodu.

2.13 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa ustanovenia § 136, § 137 ods. 1, § 139
ods. 1, § 451, § 456, § 488, § 489. Úroky z omeškania priznal súd žalobcom v súlade s ustanovením §
517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka a ustanovením § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.
87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
2.14 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný

sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s ustanovením § 262 ods. 1, ods. 2 CSP a priznal úspešným
žalobcom proti neúspešným žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100 %.3. Proti rozsudku v celom rozsahu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní. Tvrdili, že
hlavným dôvodom nevyplatenia spornej sumy bolo, že žalobkyňa v 2. rade prestala od roku 2013 bez
uvedenia dôvodu uhrádzať sumu za užívanie 1/3 z ich spoluvlastníckeho podielu a žalobca v 1. rade

prestal od roku 2015 bez uvedenia dôvodu uhrádzať sumu za užívanie 1/3 z ich spoluvlastníckeho
podielu, v dôsledku čoho žalobcom počas obdobia neplatenia nevznikal nárok na vyplatenie podielu na
zisku, ktorý pozostával z vybratej sumy 5.000,- eur. Zdôraznili, že v prílohe č. 7 k listu z 20. januára 2018
súdu predložili podrobný rozpis jednotlivých platieb a z nich vzniknutých nákladov. Listom z 2. októbra
2016 a viacnásobným osobným upozorňovaním žalobcom pripomínali ich nedoplatky tak, ako to bolo

súdu predložené v liste z 12. októbra 2020 v prílohe č. 11. Po vybratí sumy 5.000,- eur dlhšiu dobu
očakávali, že žalobcovia dlh vysporiadajú. Keďže k tomu nedošlo, z tejto sumy si ponechali aj druhú
polovicu, ktorá zodpovedala výške dlžnej sumy žalobcov voči ním. Konštatovali, že žalovaný v 1. rade
v záverečnej reči upozornil na to, že podľa predloženej prílohy č. 2 z 20. januára 2018 sa žalobca v
1. rade rozhodol uhradiť z dlžnej sumy čiastku 1.250,- eur, čím jednoznačne priznal dlh voči ním. Mali
za to, že prejednávaný spor sa nedá porovnať so sporom, ktorý rozhodoval Okresný súd Humenné v

roku 2008, pretože oni neužívali žiadnu časť budovy. Žalobcovia však užívali priestory aj po odpredaní
spoluvlastníckeho podielu, a to až do 30. apríla 2017. Hoci žalobca v 1. rade popieral nárok žalovanej
v 2. rade na čokoľvek z dôvodu, že s ňou nebola uzatvorená žiadna zmluva, o žalovanej v 2. rade ako
o dedičke rozhodol Okresný súd Stará Ľubovňa 29. marca 2012 a žalobcovia boli o tejto skutočnosti
uznesením súdu oboznámení. Podotkli tiež, že nariadené súdne konanie sa nie ich zavinením dvakrát

nekonalo a žalobca v 1. rade sa raz konania nezúčastnil. Na základe uvedených skutočností žalovaní
očakávali, že odvolací súd dané skutočnosti znova prehodnotí.

4. Súd prvej inštancie uznesením, č. k. 9C/52/2017-128 z 25. mája 2021 uložil žalovaným povinnosť, aby
v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia doplnili odvolanie voči rozsudku doručené mu 24.

októbra 2019, pričom ich poučil, že odvolanie je potrebné doplniť nasledovne: jasne označiť rozhodnutie,
proti ktorému odvolanie smeruje (číslo konania, číslu listu, deň vydania rozhodnutia), v akom rozsahu
uvedené rozhodnutie napádajú, čoho sa odvolaním domáhajú, odvolací návrh (ako má súd vo veci
rozhodnúť) a že pri každom podaní je náležitosťou podania aj uvedenie spisovej značky tohto konania
9C/52/2017.

5. Žalovaní podaním doručeným súdu prvej inštancie 11. júna 2021 doplnili odvolanie proti rozsudku, č.
k. 9C/52/2017-114 o údaj, proti ktorému rozhodnutiu súdu prvej inštancie sa odvolávajú a o skutočnosti,
že sa odvolávajú proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v celom rozsahu a že žiadajú, aby odvolací
súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie na základe skutočnosti, že súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zároveň v tomto podaní tvrdili, že
nie je pravda, že žalovaný v 1. rade požadoval od žalobcu v 1. rade súhlas na vybratie peňažných
prostriedkov zo spoločného účtu, ktorý je vedený na meno Z. C.. Žalovaný v 1. rade tiež neposlal
výdavkový blok žalobcovi v 1. rade, ale mu ho dal podpísať v jeho kancelárii 11. októbra 2016. Dôkazom
toho, že od roku 2013 do roku 2016 sa žalovaný v 1. rade snažil dohodnúť na splnení nevyplateného

dlhu žalobcami je príloha č. 11, v ktorej sú uvedené jednotlivé stretnutia, ktoré neboli uskutočnené alebo
iba zo strany žalovaného v 1. rade navrhnuté, avšak neuskutočnené z dôvodu, že žalobcovia sa mu
dlhodobo vyhýbali.

6. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaných v súdom určenej lehote písomne nevyjadrili.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP,
po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými
osobami (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovanými a preskúmal rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP

bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní
zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto
postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382,
§ 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného
odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré

boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože
rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súduv Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie
uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaných
nie je dôvodné a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie
dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným
spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil.

V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie
súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

11. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu k zisťovaným
skutočnostiam), zákonnosti (a to z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania) a pravdivosti (hodnovernosť

zdroja). Po „individuálnej selekcii“ následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (pri tomto
hodnotení už pravdivosť dôkazu posudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi).
K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením
dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

12.Zobsahuspisumáodvolacísúdzapreukázané,žepozánikuZdruženiaBKPsažalobcovia,žalovaný
v 1. rade a jeho manželka N. C. ako vtedajší spoluvlastníci nehnuteľnosti rozhodli, že založia nový účet,
na ktorý budú poukazované všetky príjmy a z ktorého budú hradené všetky výdavky a taktiež budú
robené výbery pre každého spoluvlastníka, či už sa bude jednať o odmenu alebo o podiel na zisku.
Výdavky, ako aj podiel na zisku, resp. odmeny sa budú deliť podľa výšky spoluvlastníckych podielov,

teda na polovicu pre každý manželský pár. V júni 2016 žalovaný v 1. rade požiadal žalobcu v 1. rade o
súhlas s výberom 5.000,- eur s tým, že táto čiastka sa v zmysle dohody a doterajšej praxe rozdelí na
polovicu (teda suma 2.500,- eur sa odovzdá žalovaným a suma 2.500,- eur žalobcom). Žalovaný v 1.
rade skutočne sumu 5.000,- eur z tohto účtu vybral, avšak celú sumu si ponechal s tým, že táto suma
patrí jemu a žalovanej v 2. rade na úhradu dlhu.

13. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že z vyššie citovanej dohody spoluvlastníkov
nehnuteľností nielenže nevyplýva skutočnosť, že spoluvlastník nemá nárok na vyplatenie podielu zo
zisku, resp. odmeny, ak v určitom období nepoukazuje platby na uvedený účet, ale vyššie citovaná
dohoda ani neoprávňuje spoluvlastníka nehnuteľností za predpokladu, že iní spoluvlastníci v určitom

období nepoukazujú platby na uvedený účet, ponechať si peňažné prostriedky, ktoré z tohto účtu vybral
a ktoré mal odovzdať neplatiacim spoluvlastníkom. Okrem toho, ak mal žalovaný v 1. rade vedomosť
o tom, že žalobkyňa v 2. rade už v roku 2013 a žalobca v 1. rade už v roku 2015 prestali na tento
účet poukazovať dohodnutú sumu, mohol ich na splnenie ich povinností včas vyzvať a ak by si ani po
takýchto výzvach svoje povinnosti nesplnili, mohol si uplatniť svoje nároky na zaplatenie dlžnej sumy,

ktoré voči nim mal žalobou.

14. Pokiaľ žalovaní argumentovali tým, že podľa predloženej prílohy č. 2 z 20. januára 2018 sa žalobca
v 1. rade rozhodol uhradiť z dlžnej sumy čiastku 1.250,- eur, čím jednoznačne priznal dlh voči ním,odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v 1. rade v predmetnom liste potom ako podotkol,
že tzv. dlh neuznáva, navrhol žalovaným, že im vyplatí 1.250,- eur z jemu patriacej sumy 2.500,- eur
pod podmienkou, že na túto sumu mu dajú potvrdenie (nájomné 2016), rovnakú sumu, t. j. 1.250,- eur

vyplatia aj jemu a všetko to zrealizujú do 30. novembra 2016.

15. Odvolací súd hodnotí ako irelevantné pre posúdenie nároku uplatneného žalobcami námietky
žalovaných, že žalobcovia užívali priestory aj po odpredaní spoluvlastníckeho podielu, a to až do 30.
apríla 2017, že nie je pravda, že žalovaný v 1. rade požadoval od žalobcu v 1. rade súhlas na vybratie

peňažných prostriedkov zo spoločného účtu, ktorý je vedený na meno Z. C. a že žalovaný v 1. rade
neposlal výdavkový blok žalobcovi v 1. rade, ale mu ho dal podpísať v jeho kancelárii 11. októbra 2016.
Odvolací súd má za to, že ak užívaním nehnuteľnosti žalobcami po jej odpredaji vznikli akékoľvek dlhy
alebo iné záväzky voči žalovaným, žalovaní sa mohli voči žalobcom splnenia týchto záväzkov domáhať.
Súčasne výber peňazí z účtu v banke bez požiadania žalobcu v 1. rade o súhlas s týmto výberom a
miesto, kde bol žalobcovi v 1. rade výdavkový blok daný k dispozícii za účelom jeho podpisu nemajú

za okolností, keď žalobcom nebol im patriaci podiel vybratých peňazí vyplatení a žalobca v 1. rade
výdavkový blok nepodpísal, vplyv na povinnosť žalovaných zaplatiť žalobcom žalovanú sumu.

16. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalobcu v 1. rade, ktorý v konaní popieral nárok žalovanej
v 2. rade z dôvodu, že s ňou nebola uzatvorená žiadna zmluva, pretože len vedomosť o nadobudnutí

spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach žalovanou v 2. rade nezakladala žalobcom povinnosť
poskytovať jej akékoľvek plnenia.

17. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcom
2.500,- eur s príslušenstvom zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.

18. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovaných za nedôvodné a
vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, ods.
2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396
ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP a ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom
takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalovaní v odvolacom konaní úspech nemali a nemajú právo
na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcom v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné
trovy nevznikli, preto odvolací súd nárok na ich náhradu sporovým stranám nepriznal.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).