Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Sunday, May 29, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoCsp/14/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8321202678
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8321202678.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu: J. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
Z. nad J. XXX, XXX XX Y. nad J., právne zastúpený: JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom
ul. Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou
JUDr.AndreouCvikovou,s.r.o.,sosídlomKubániho16,81104Bratislava,vkonaníoprimeranéfinančné
zadosťučinenie vo výške 1 200,- eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné
č.k. 21Csp/98/2021-47 zo dňa 14. decembra 2021, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Mení rozsudok v jeho vyhovujúcom výroku tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 210,38
eur a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalobca má nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„ I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 200 eur a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom
o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné súdny poplatok za žalobu vo
výške 72 eur a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne posúdil okrem iného ustanovením § 3 odsek 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca podal na Okresný súd Humenné žalobu o
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 200 eur voči žalovanému. Žalobu odôvodnil tým, že v
súdnomkonanínaOkresnomsúdeHumennésp.zn.21Csp/33/2019ourčenieneprijateľnostizmluvných

podmienok, bol žalobca v postavení spotrebiteľa úspešný a bolo určené, že zmluvná podmienka v
Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.12.2011 v bode 8.1. je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, rovnako v bode 8.4. je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.4. Z tohto dôvodu si žalobca ako spotrebiteľa podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 uplatňuje
nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Výšku tohto nároku v sume 1 200 eur odôvodnil tým,
že z vyššie uvedeného právoplatného rozsudku Okresného súdu Humenné je zrejmé, že v jednej

zmluve žalovaný použil dve neprijateľné zmluvné podmienky a za každú si uplatňuje sumu 600 eur, ako
primerané finančné zadosťučinenie.

5. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca nemá nárok na primerané finančné
zadosťučinenie v takej výške ako si uplatňuje a neboli splnené podmienky podľa Zákona o ochrane

spotrebiteľa. Podľa neho táto žalovaná pohľadávka nie je žalobcom dostatočne odôvodnená. rozsudku
Okresného súdu Humenné sp. zn. 21Csp/33/2019 zo dňa 09.07.2019, právoplatný dňa 28.08.2019
vyplýva, že súd vyhovel žalobe žalobcu - spotrebiteľa a určil, že v Zmluve o revolvingovom úvere
uzavretej medzi stranami konania zo dňa 21.12.2011 č. XXXXXXXXXX sú žalovaným uvedené na
vopred pripravený formulároch dve neprijateľné zmluvné podmienky a to v bode 8.1. a v bode 8.4..

6. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého z uvedenej Zmluvy
o revolvingovom úvere je zrejmé, že žalovaný PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., ako podnikateľ, ktorý
podniká v uvedenej oblasti a poskytuje úvery a pôžičky, opakovane, cieľavedome a úmyselne uviedol
tieto dve neprijateľné zmluvné podmienky v jednej zmluve a z jeho strany nejde o exces - o jedno
rázové vybočenie ale o nekalú obchodnú praktiku, pretože tieto podmienky uviedol vo viacerých

zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi, nie len vo vzťahoch ku žalobcovi. Z tohto dôvodu ide o vážne
porušenie práva, pretože žalovaný musí podnikať v uvedenej oblasti v súlade so svojim povolením tak,
aby neporušoval právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, teda aby neuvádzal vedome a úmyselne
neprijateľné zmluvné podmienky vo svojich zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa. Ide o závažné porušenie jeho povinností, pretože

má postupovať s odbornou starostlivosťou a z tohto dôvodu súd považuje žalobu za plne dôvodnú
a výšku primeraného finančného zadosťučinenia v sume 1 200 eur za primeranú, teda za každú
jednu neprijateľnú zmluvnú podmienku z jednej zmluvy 600 eur. Podľa súdu boli splnené podmienky
stanovené Zákonom o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 v § 3 ods. 5 v nadväznosti na § 4 ods. 2
písm. b) tohto zákona. Súd má zato, že v konaní bolo jednoznačne preukázané porušenie právnych

noriem na ochranu spotrebiteľa a to už vo vyššie uvedenom právoplatne skončenom konaní, kde bola
vyslovená neprijateľnosť týchto dvoch zmluvných podmienok. Bolo preukázané zo strany žalobcu, že
úspešne si uplatnil toto porušenie práva vo vyššie uvedenom právoplatne skončenom súdnom konaní
a jednoznačne z vyššie uvedeného súdneho konania a právoplatného rozsudku vyplýva, že je tu
zodpovednosť žalovaného, pretože tento pripravuje vopred formulárovo rovnaké zmluvy so znením

neprijateľných zmluvných podmienok. Tým boli naplnené ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane
spotrebiteľa a žalobca má v celom rozsahu nárok.

7. Čo sa týka obrany žalovaného, táto je len všeobecná, nič konkrétne a právne relevantné jeho
vyjadrenia neobsahovali a neobsahujú a preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

8. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C.s.p.“) a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v
celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku. Keďže bol žalobca ako spotrebiteľa oslobodený od platenia súdneho poplatku, súd zaviazal

neúspešného žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku štátu, tak ako je uvedené vo výrokovej časti
rozsudku v súlade so Zákonom o súdnych poplatkoch.

9. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm.
b) C.s.p., súd nesprávnym procesným postupom a nedostatočným odôvodnením znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnymskutkovýmzisteniam,§365ods.1písm.h)C.s.p.,nakoľkorozhodnutiesúduprvejinštancie
vychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniavecipretožesúdrozhodolnazákladenepríslušnejprávnej
normy. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutej časti zmenil a žalobu zamietol,

eventuálne zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie.

10. Žalovaný tvrdí, že napádaný rozsudok je nepreskúmateľný a neobsahuje žiadny skutkový a ani
žiadny právny záver súdu, na základe ktorých by súd dospel k skutkovým a právnym záveromodôvodňujúcich existenciu nároku vo výške 1.200,- eur. Ako vyplýva z napádaného rozsudku, súd prvej
inštancie neuviedol žiadne skutočnosti a dôvody, ktoré odôvodňujú uvedenú sumu a ktoré majú oporu
v dokazovaní. V prípadoch, v ktorých súd rozhoduje na základe vlastnej úvahy, musí byť rozhodnutie

riadne a preskúmateľne odôvodnené. V prvom rade majú byť označené konkrétne preukázané
skutočnosti, ktoré odôvodňujú základ nároku, potom skutočnosti ktoré odôvodňujú rozhodnutie o jeho
výške a to tak, aby úvahy súdu boli individualizované v konkrétnych pomeroch prejednávanej veci.
Takejto požiadavke na odôvodnenie však napádaný rozsudok nevyhovuje. Krajský súd v Prešove,
v rozsudku sp. zn. 14Co91/2012, uviedol, že účelom finančného zadosťučinenia má byť nastolenie

rovnováhy zmluvných strán, a nie vytvorenie neoprávneného obohatenia.

11. Žalovaný namietal aj zjavnú neprimeranosť priznaného nároku, a to s ohľadom na skutočnosť, čo
v konaní bolo vlastne preukázané. Zadosťučinenie je chápané ako forma náhrady ujmy v nemajetkovej
oblasti. Právny poriadok pozná takúto formou náhrady či odškodnenia v rôznych prípadoch a situáciách.
Pre porovnanie je možné poukázať na to, že žalobcom požadovaná suma napríklad dosahuje sumu

bolestného v prípade niektorých stredne ťažkých úrazov či poškodení zdravia (príloha k zákonu č.
437/2004 Z.z.). Týmto poukázal na to, že požiadavka žalobcu, ak by bolo oprávnená, je zjavne
neprimeranou. Žalovaný namietal aj nezákonnosť výroku III. pre jeho predčasnosť, keďže o poplatkovej
povinnosti podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení sa môže
rozhodovať až po právoplatnom skončení konania. Navrhol, aby odvolací súd vyhovel podanému

odvolaniu a rozhodol tak, ako je uvedené v článku II. tohto odvolania.

12. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca. Uviedol, že pripustením argumentácie žalovaného by
bola popretá samotná podstata a zmysel inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia. Nakoľko
žalobca-spotrebiteľ úspešne uplatnil porušenie svojho práva na súde, bola tým splnená hypotéza vyššie

právnej normy § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Je zrejmé, že judikované neprijateľné zmluvné
podmienky mali evidentne majetkový charakter, pričom jedná sa o viacnásobné porušenie práva, ktoré
bolo už judikované stovkami rozhodnutí súdov na všetkých inštanciách. Preto vzhľadom nielen na
intenzitu, ale najmä postoj žalovaného k svojmu konaniu v rozpore so zákonom a dobrými mravmi,
je potrebné jeho konanie sankcionovať práve takou výškou, ktorá bude napĺňať funkcie primeraného

finančného zadosťučinenia. Žalobca poukázal okrem rozsudkov Krajského súdu v Prešove, na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 30.01.2019, ktorým bolo priznané
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 194,98 eur, čo predstavuje 25 násobok poplatku,
ktorý bol určený za neprijateľný. Ak by žalobca postupoval v intenciách Najvyššieho súdu SR, tak
v tomto prípade by mohol od žalovaného požadovať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4

194,25 eur (25 x 167,77 eur). Primeranosť priznanej sumy 1 200,- eur je vzhľadom najmä na postoj
žalovaného a množstvo porušení spotrebiteľských noriem evidentne daná. Žalovaný nechce niesť
akúkoľvek zodpovednosť za porušenie svojich zákonných povinností. Navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť ako vecne správny a priznať náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi.

13. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že odôvodnenie rozsudku sa nedá spojiť s
konkrétnymi okolnosťami, to, ako súd dospel k sume 1200,- eur v rozsudku nie je žiadnym spôsobom
konkretizované a súd svoje úvahy ani žiadnym spôsobom neopísal a nešpecifikoval. To spôsobuje
jeho nepreskúmateľnosť, arbitrárnosť a nezrozumiteľnosť. Navrhol, aby odvolací súd vyhovel odvolaniu
žalovaného.

14. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Podľa názoru žalobcu súd správne vyvodil záver,
že sú splnené hmotnoprávne predpoklady podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa a
priznaná suma plní sankčnú, satisfakčnú, preventívnu a odradzovaciu funkciu voči žalovanému, ktorý
dlhodobo nerešpektuje práva spotrebiteľov. Odmietavý postoj žalovaného nielen v základnom konaní,

ale aj v tomto konaní, je dôkazom o primeranosti priznanej sumy. Preto prvoinštančný súd dospel
k správnemu právnemu záveru. Odseky 5. a 6. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku
prvoinštančného súdu sú presvedčivé, preto nemožno iba z dôvodu stručnosti rozsudku vyvodiť záver
o jeho nepreskúmateľnosti. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

15. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.),
vzhľadomnavčaspodanéodvolanie,preskúmalrozhodnutievjehonapadnutomrozsahu,akoajkonaniemu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania
(§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

16. Všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa nie je Občiansky zákonník,
ale zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k tomuto
právnemu predpisu aj Občiansky zákonník má povahu osobitného predpisu a vo svojich ustanoveniach
len dopĺňa všeobecnú úpravu danú zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov o ďalšie
osobitné ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľov. Je to zrejme z ust. § 3 ods. 3 zákona č.

250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom v poznámke k tomuto ustanoveniu je
daný odkaz na ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

17. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 v znení neskorších
predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká spotrebiteľovi

právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu práv a
povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie

porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
vočivšetkýmspotrebiteľom.Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinností
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, kto za porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi

zodpovedá.

18. Vychádzajúc z tohto ustanovenia predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné
zadosťučinenie je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby

spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností
dôjde.

19. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože

toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinností ustanovenej zákonom
č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť
ujmu spotrebiteľovi. Od 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom
spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinností ustanovenej zákonom č.
250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi.

20. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie
práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie
práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, resp. v rámci svojej obrany proti dodávateľom
uplatnenému nároku.

21. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo
vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov po tom čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo
povinnosti na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie

až z rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej.

22. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom bola dňa
21.12.2011 uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“),
ktorá je svojou povahou zmluvou spotrebiteľskou a to v zmysle ustanovenia § 52 a nasledujúcich

Občianskeho zákonníka.

23. Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 21Csp/33/2019-70 zo dňa 9. júla 2019 súd žalobe
vyhovel a určil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 210,38 eur s úrokom z omeškania vovýške 5 % ročne z tejto sumy od 27.3.2019 až do zaplatenia a zároveň určil, že zmluvné podmienky
uvedené v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 21.12.2011, v čl. 8, bod 8.1 a v čl. 8 , bod
8.4 sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

24. Žalobca si bez akejkoľvek pochybnosti v inom súdnom konaní úspešne bránil porušenie svojich
spotrebiteľských práv.

25. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť

jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradzovalo od získavania
plnení z neplatných právnych úkonov týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv a jednak to treba chápať
ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším
dodávateľom a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno
predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom
nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Aj keď zákon, ako to už bolo skôr konštatované,

nevyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola privodená
nejaká ujma, v prejednávanej veci vznik ujmy na strane žalobcu bez akýchkoľvek pochybností hrozil.
Používanie neprijateľných zmluvných podmienok a bezdôvodné uplatnenie peňažného nároku nemožno
hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi. Takéto konanie žalovaného nemožno hodnotiť inak
ako konanie odporujúce dobrým mravom. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi priamo vyplýva z

ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Pritom je
zrejmé, že tento stav vyvolal žalovaný, ktorý naformuloval vadnú zmluvu.

26. Odvolací súd sa však nestotožnil s výškou primeraného zadosťučinenia priznanou súdom prvej
inštancie. Výšku súdom prvej inštancie priznaného finančného zadosťučinenia, v celom žalobcom v

žalobe uplatnenom rozsahu, však v danom prípade nie je možné považovať za primeranú a to vzhľadom
na v predchádzajúcom relevantnom súdnom konaní priznanú výšku bezdôvodného obohatenia a
okolnostiuplatnenianárokuvobochprípadoch,naktorépoukazovaliodvolateľvodvolacíchnámietkach.
Relevantné ustanovenie § 3 ods. 5 cit. Zákona o ochrane spotrebiteľa neustanovuje žiadne kritéria pre
vymedzenie výšky, resp. spôsobu výpočtu finančného zadosťučinenia pre spotrebiteľa.

27. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa
zohľadňujú rôzne kritéria, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná
funkcia a podobne. Výška primeraného finančného zadosťučinenia, ktorú ustálil súd prvej inštancie
vo výške 1200,- eur, nepovažuje odvolací súd za primeranú. Podľa názoru odvolacieho súdu pri

určení výšky priznaného zadosťučinenia je primeraná rozsahu a povahe porušenia práv žalobcu suma
210,38,- eur, ktorá zodpovedá výške, o ktorú sa žalovaný chcel bezdôvodne obohatiť, vzhľadom
na bezúročnosť a bezpoplatkovosť konštatovanú súdom prvej inštancie v základnom konaní sp.zn.
21Csp/33/2019, zodpovedá svojmu účelu, teda poskytne žalobcovi ako spotrebiteľovi satisfakciu
a odradí dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Priznanie nároku vo výške prevyšujúcej

výšku priznaného bezdôvodného obohatenia je zjavne v rozpore so zásadou proporcionality nárokov
vyplývajúcich vo vzťahu založeného predmetnou úverovou zmluvou.

28. Odvolací súd preto v zmysle vyššie uvedeného napadnutý rozsudok v časti priznanej výšky
primeraného finančného zadosťučinenia zmenil podľa ust. § 388 C.s.p. tak, že priznal žalobcovi nárok

na primerané finančné zadosťučinenie vo vzťahu k žalovanému vo výške 210,38 eur a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol.

29. Podľa ust. § 255 odsek 1, odsek 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. V danom prípade predmetom konania bol nárok žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie.
Výška uplatňovaného nároku, teda bez akýchkoľvek pochybností závisela od úvahy súdu. Aj keď Civilný
sporový poriadok už nemá ustanovenie obdobné úprave obsiahnuté v ust. § 142 ods. 3 O.s.p., uvedené

neznamená, aby nová právna úprava vylučovala osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a
nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od úvahy súdu. Pri uplatňovaní nároku
na primerané finančné zadosťučinenie bolo povinnosťou žalobcu v žalobe uviesť jeho požadovanú
výšku. Z povahy tohto nároku však vyplýva, že presné stanovenie výšky plnenia je závislé od úvahysúdu. Je preto spravodlivé, aby aj súdom prisúdená výška plnenia bola braná za základ pre výpočet
jednotlivých trov konania, vrátane tarifnej hodnoty pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby v prípade, že strana je zastúpená advokátom, lebo až vtedy je známa hodnota

sporu. V sporovom konaní je kritérium procesného úspechu prvoradým kritériom posudzovania náhrady
trov, čomu zodpovedá aj systematické začlenenie ust. § 255 C.s.p. Podľa tohto kritéria môže súd priznať
náhradutrovkonaniavplnejvýškeajvtedy,aksúdpriznalnárokúspešnejstrane,nievšakvpožadovanej
výške. Ide o prípady, keď výška nároku závisí od úvahy súdu.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust.
§ 255 ods. 1, ods. 2 C.s.p., tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu
100 %.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).