Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Sunday, September 26, 2021

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 3T/99/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620010619
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2021:1620010619.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou v trestnej veci obžalovaného K. Q., nar.

XX.XX.XXXX v G., trvale bytom N. XXX/XX, Q., pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa
§ 211 odsek 1 písmeno b), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 27. septembra 2021, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná
K. Q., nar. XX.XX.XXXX v G., trvalé bydlisko: N. XXX/XX, Q.,

sa u z n á v a z a v i n n ú ,ž e

ako rodič maloletého U.., nar. XX.XX.XXXX, nezabezpečila riadne plnenie jeho povinnej školskej
dochádzky na Základnej škole, K. R., O. X, XXX XX Q., pričom o neplnení povinnej školskej dochádzky
maloletého bola opakovane vyrozumená zo strany školy, Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Malacky,
napriek tomu nápravu nezabezpečila, bezdôvodne maloletého nechávala doma, v dôsledku čoho v
školskom roku 2019/2020 v čase od 2. septembra 2019 do 29. februára 2020 vymeškal celkovo 522

neospravedlnených hodín,

t e d a

vydala osobu staršiu, ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnila viesť
záhaľčivý život, a čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l a

prečin: ohrozovanie mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odsek 1 písmeno b), odsek 3 písmeno a)
Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 211 ods. 3 Tr. zákona, § 54 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zákona,
§ 37 písm. m) Tr. zákona na trest povinnej práce vo výmere 160 (stošesťdesiat) hodín.

Podľa § 55 ods. 1 Tr. zákona je obžalovaná povinná trest povinnej práce vykonať najneskôr do 1 roka
od nariadenia výkonu trestu.Podľa § 55 ods. 3 Tr. zákona je obžalovaná povinná vykonať trest povinnej práce osobne, bez nároku
na odmenu vo svojom voľnom čase.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 12.11.2020 Okresnému súdu Malacky obžalobu
č. 1Pv 306/20/1106-9 na obžalovanú K. Q. pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa §
211 odsek 1 písmeno b), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona, na skutkovom základe opísanom vo
výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní po poučení o svojich právach a povinnostiach urobila vyhlásenie

podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (zákona č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov;
ďalej len Trestný poriadok), že je vinná zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovanej súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f), g),
h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku, zisťoval či obžalovaná :

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa jej kladú za vinu, na čo obžalovaná odpovedala:
Áno.
d) bola ako obžalovaná poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či jej bola daná
možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohla radiť o spôsobe obhajoby, na čo
obžalovaná odpovedala:

Áno.
f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, na čo obžalovaná
odpovedala:
Áno.
g) bola oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jej kladené za vinu,

na čo obžalovaná odpovedala :
Áno.
h) sa dobrovoľne priznala a uznala vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe
kvalifikujú ako určitý trestný čin, na čo obžalovaná odpovedala:
Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovanej o uznaní viny a jej kladných odpovedí na otázky uvedené v §
333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku prijal toto vyhlásenie obžalovanej o uznaní viny
zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom

obžalovaná priznala spáchanie skutku, sa nevykoná.

Súdpretouznalobžalovanúzavinnúzprečinuohrozovaniamravnejvýchovymládežepodľa§211odsek
1 písmeno b), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Súd vzhľadom k prijatiu vyhlásenia obžalovanej podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. vykonal dokazovanie
len ohľadne trestu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, odpisom z registra trestov obžalovanej, výpisom z

evidencie priestupkov, TR OS Malacky sp. zn. 1T/111/2019 zo dňa 30.10.2019, rozhodnutiami súdu o
nariadení ústavnej starostlivosti maloletého dieťaťa.

Pokiaľ sa druhu a výmery trestu týka, tak Trestný zákon vo svojich ustanoveniach, najmä v
ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými

činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedolriadnyživotasúčasneinýchodradiťodpáchaniatrestnýchčinovzasúčasnéhovyjadreniamorálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej
činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto

skutočnosť vždy na zreteli. V zmysle zásady legality trestu je možné uložiť len taký druh trestu a lenv takej výmere, v ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom trestné sadzby za jednotlivé trestné
činy sú ustanovené v osobitnej časti Trestného zákona. Súd pri určovaní druhu a výmery trestu prihliada
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a

na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a zároveň má trest postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Z odpisu registra trestov mal súd preukázané, že obžalovaná bola doposiaľ 1 krát súdne trestaná,
odsúdená bola trestným rozkazom Okresného súdu Malacky, sp. zn. 1T/111/2019 zo dňa 30.10.2019,

právoplatným dňa 28.11.2019, za totožný trestný čin, na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov
podmienečne, s určením skúšobnej doby v trvaní 1 rok do 28.11.2020. Trestnej činnosti sa obžalovaná
v danej trestnej veci teda dopustila v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Z výpisu priestupkov
vyplýva, že obžalovaná nebola doposiaľ prejednávaná v priestupkovom konaní.

Podľa § 211 ods. 1 Tr. zákona, kto vydá, čo aj z nedbanlivosti, osobu mladšiu ako osemnásť rokov

nebezpečenstvu spustnutia tým, že
a) zvádza ju k záhaľčivému alebo nemravnému životu,
b) umožní jej viesť záhaľčivý alebo nemravný život,
c) umožní jej dopúšťať sa konaní, ktoré sú podľa tohto zákona trestnými činmi,
d) umožní jej dopúšťať sa konaní, ktoré sú podľa osobitných zákonov priestupkami alebo

e) bráni jej v povinnej školskej dochádzke, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 211 ods. 1 Tr. zákona, Odňatím slobody na šesť mesiacov
až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
alebo
a) závažnejším spôsobom konania, alebo
b) z osobitného motívu.
Obžalovaná uviedla, že k spáchaniu skutku úprimne ľutuje, uviedla, že konala tak, pretože bola v ťažkej
životnej situácii, nezvládala výchovu maloletého syna, z tohto dôvodu bola nad dieťaťom nariadená

aj ústavná starostlivosť. Situácia sa už zmenila, pomery v rodine sa zastabilizovali na súd opäť vrátil
maloletého U. do jej starostlivosti. Uviedla, že už si uvedomuje vážnosť situácie ona aj jej syn, ktorý
taktiež chce byť doma s rodinou. Uviedla, že je na rodičovskej dovolenke, jej jediný príjem predstavuje
rodičovský príspevok vo výške 300 eur. Má dve mal. deti U. 11 r. a W. 1 r. Žije v spoločnej domácnosti s
druhom, ktorý je otcom jej mladšieho syna., otec maloletého U. na dieťa nijakým spôsobom neprispieva.

Žijú vo viacgeneračnom rodinnom dome, spolu s ďalšími príbuznými, vlastníkom domu je jej babka.

Pri ukladaní trestu súd u obžalovanej prihliadol aj na pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností. Pri ukladaní trestu súd u obžalovanej prihliadol ako na poľahčujúcu okolnosť, že k spáchaniu
trestného činu sa priznala a tento úprimne oľutovala. Z vyjadrenia obžalovanej je zrejmé, že skutok

ktorý vykonala, bol neuvážený, dopustila sa trestnej činnosti z dôvodu, že nezvládla výchovu maloletého
dieťaťa a z tohto dôvodu, bola aj nad výchovou dieťaťa nariadená ústavná starostlivosť. Naopak
obžalovanej priťažovalo, že už bola za trestný čin v minulosti odsúdená (totožná trestná činnosť).
Teda u obžalovanej bol pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností rovnaký, trestná sadzba daného
trestného činu sa nemenila.

Vo všeobecnosti súd konštatuje, že pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať zo závažnosti
spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia
trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia,
zaraďujemedziprečiny,zločiny,prípadneobzvlášťzávažnézločiny.Tomutozaradeniupotomzodpovedá

buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím
slobody), prípade povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanej vychádzal zo závažnosti prečinu, z ktorého bola obžalovaná uznaná
vinnou a ktorú určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je

výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 211 ods. 3 Trestného zákona) v rozpätí šesť mesiacov
až päť rokov. Stanovením rozpätia trestnej sadzby zaradil zákonodarca tento trestný čin - prečin medzi
menej závažné trestné činy, čo možno vyvodiť z toho, že za jeho spáchanie nemusí súd povinne ukladať
trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Trestného zákona argumentum a contrario). Trestom odňatia slobodysa tu má na mysli nielen jeho nepodmienečná forma, ale aj prípadné podmienečné odloženie výkonu
trestu odňatia slobody. Súd za spáchanie prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Trestného zákona môže preto uložiť dokonca len samostatné alternatívne tresty ako napríklad

peňažný trest, trest povinnej práce, trest zákazu činnosti a podobne.

Nakoľko obžalovaná spáchala úmyselný trestný čin počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, s
poukazom na ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona bolo vylúčené uložiť obžalovanej podmienečný
trest odňatia slobody. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade sú splnené zákonom

vyžadované podmienky pre uloženie trestu povinnej práce, nakoľko odsudzuje páchateľa za prečin,
za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody, ktorého horná hranica sadzby trestu odňatia
slobody nepresahuje 5 rokov, obžalovaná s uložením tohto druhu trestu súhlasila a vzhľadom na
povahu spáchaného prečinu, osobné pomery obžalovanej, možnosť jeho nápravy a okolnosti spáchania
trestného činu má súd za to, že takto uložený trest možno považovať za primeraný. Nie je teda
v danom prípade potrebné uložiť trest odňatia slobody a to nepodmienečný, keďže trestný čin bol

spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, pričom s poukazom na ustanovenie § 49
ods. 2 Tr. zák. tak prichádzalo do úvahy uloženie tohto druhu trestu jedine ako nepodmienečného.
Je síce faktom, že k ďalšiemu uloženiu trestu odňatia slobody s povolením podmienečného odkladu
nemohlo dôjsť, avšak ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák., o nemožnosti uloženia trestu odňatia
slobody s povolením podmienečného odkladu, nemožno vždy vykladať tak, že do úvahy prichádza len

uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Na druhej strane, najmä pri ukladaní krátkodobých
nepodmienečných trestov odňatia slobody, musí súd skúmať, či nemôže byť účel trestu splnený
alternatívnym trestom nespojeným s odňatím slobody. Je pritom všeobecne v súdnej praxi uznávané,
že krátkodobé tresty odňatia slobody by mali byť ukladané len výnimočne a taktiež, že záujem
všeobecnej prevencie nemôže prevážiť nad reálnym záujmom individuálnej prevencie. V predmetnej

veci v prospech neuloženia trestu odňatia slobody (v danom prípade jedine nepodmienečného) naviac
svedčí aj okolnosť, že obžalovaná urobila vyhlásenie o vine, skutok úprimne oľutovala a napravila svoje
rodinné pomery tak, že súd v civilnom konaní navrátil maloleté dieťa do jej starostlivosti. V konaní o
zrušení ústavnej starostlivosti ako súd, tak aj orgány sociálnej kurately a dohľadu, mimoriadne starostlivo
posudzujú nápravu pomerov a vhodnosť výchovného prostredia maloletého dieťaťa. Taktiež súd s

poukazom na znenie ust. § 34 ods. 3 Trestného zákona, t.j. že trest má postihovať páchateľa tak, aby
bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu, dáva do pozornosti, že obžalovaná má v osobnej
starostlivosti zverené maloleté deti, je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke a okrem staršieho syna,
zabezpečuje starostlivosť aj o mladšieho syna vo veku 1 rok. Uložením nepodmienečného trestu odňatia
slobody by tak súd neprimerane zasiahol aj do výkonu rodičovskej starostlivosti a mohlo by prísť aj

k ohrozeniu výživy a výchovy maloletých detí. Významne však súd prihliadol aj k ďalšej zásade pre
ukladanie trestov uvedenej v § 34 ods. 1 Tr. zák. Podľa tejto zásady má trest plniť nie len represívnu
funkciu, teda zabraňovať v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale i výchovnú funkciu, teda vytvárať
podmienky pre výchovu páchateľa, aby viedol riadny život. Uložený druh trestu - trest povinnej práce,
tak splnia svoj účel uvedený v § 34 ods. 1 Tr. zák. - trest bude plniť prevýchovnú funkciu najmä tým, že

umožní obžalovanej vlastným pričinením nahradiť spoločnosti ujmu spôsobenú na právom chránených
záujmoch tým, že vo svojom voľnom čase a bez nároku na odmenu odpracuje v prospech spoločnosti
určité práce v rozsahu 160 hodín. Úplne na záver súd uvádza, že obžalovaná si počas výkonu uloženého
trestu bude musieť uvedomiť, že do budúcnosti svoje eventuálne protiprávne konanie nebude môcť pred
prísnejšou sankciou nijako ospravedlniť.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali

odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku)