Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 25, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/80/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415010209
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6415010209.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov
JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Martina Ľuptáka, v trestnej veci obžalovaného K. D., stíhaného pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. s poukazom na § 138 písm. h)
Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 26. apríla 2022 o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/173/2015 zo dňa 22.06.2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného K. D. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/173/2015 zo dňa 22.06.2021 bol obžalovaný
K. D. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. č. 300/2005
Z. z. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 23.11.2014 v čase o 17,45 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. BMW 320, ev. č. U po ceste
III/0658 v smere D. - C. tým spôsobom, že v obci W. nad H., pri kostole prechádzal ľavotočivú zákrutu
čiastočne v protismere, nespozoroval v blízkosti vyznačeného priechodu pre chodcov chodca F. Z., ktorý
prechádzal vozovku z pohľadu vodiča z ľavej strany na pravú, tohto zachytil prednou časťou vozidla,
čím porušil § 4 ods. 1 písm. c), e), § 9 ods. 1, § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke v platnom znení, následkom čoho chodec F. Z., nar. XX.XX.XXXX, utrpel zranenia - zlomeninu

predkolenia vľavo, podvrtnutie C - chrbtice, poranenia hlavy a iné, ktoré si podľa správy ošetrujúceho
lekára vyžiadajú dobu liečenia 9 mesiacov.

Za to mu súd podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j), § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 56 ods. 2 Tr. zák. uložil
peňažný trest vo výmere 400 Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd obžalovanému ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný, a to prostredníctvom svojej
obhajkyne. Z písomných dôvodov odvolania v podstate vyplynulo, že toto smerovalo proti výrokom o

vine, treste a konaniu, ktoré predchádzalo vyhlásenému rozsudku.

Obhajoba obžalovaného vytýkala prvostupňovému súdu, že svoj záver o zavinení obžalovaného
urobil na základe údajov zo znaleckého posudku Ing. O. U. č. 8/2015, o zákonnosti ktorých existujú
pochybnosti, ktoré neboli náležitým spôsobom objasnené. Znalec vychádzal z nezákonného dôkazu -
zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody, pričom pri svojej výpovedi pred súdom hodnotil právne

skutočnosti, čo je neprijateľné. Znalec tiež nebral do úvahy zlé viditeľné podmienky s možným dopadom
navýhľadovépomeryúčastníkovcestnejpremávky.Ďalejsúdoprelzáverovineobžalovanéhoodôkazy,ktoré neboli zaobstarané zákonným spôsobom, predovšetkým treba poukázať na náčrtok a plánok
miesta nehody, ktoré neboli povereným príslušníkom policajného zboru dané k podpisu obžalovanému
a dokonca neboli vyhotovené ani za jeho prítomnosti, nebola tam zúčastnená osoba v zmysle § 30 ods.

1 Tr. por. Napriek tomu orgány činné v trestnom konaní tento náčrtok a plánok z miesta nehody dali
k dispozícii znalcovi z odboru cestnej dopravy, ktorý aj na podklade uvedených podkladov vypracoval
znalecký posudok.

V tomto smere znalecký posudok znaleckej organizácie ZNALEX, spol. s r. o. č. 94/2017 v celom

rozsahu vyvrátil tvrdenia Ing. O. U., o ktoré sa oprel súd vo svojom rozhodnutí. Podľa obhajoby znalec
vyvrátil tvrdenie, že by sa obžalovaný pohyboval v protismere, v tejto súvislosti obhajoba poukázala na
ustanovenie § 10 Zákona o cestnej premávke a tiež na výpoveď svedka T. Briežku, ktorý podľa obhajoby
potvrdil, že obžalovaný jazdil priemernou rýchlosťou vo svojom jazdnom pruhu. Tak isto poukázal aj na
čestné prehlásenie pána I. z autoservisu, ktorý potvrdil, že z motorového vozidla BMW 320d nevytekala
žiadna prevádzková kvapalina, pretože nedošlo k poškodeniu chladiaceho alebo mazacieho systému

vozidla, ako i výpoveď K. C., ktorý jednoznačne potvrdil, že stopa bola na ceste dlhšie a jednoznačne
ešte pred nehodou.

Obhajoba ďalej poukázala na závery znaleckého posudku znaleckej organizácie ZNALEX č. 94/2017, z
ktorého bolo tiež vyvrátené tvrdenie, že by obžalovaný poškodeného videl alebo mohol vidieť, pretože

mal výhľad počas celého jeho pohybu na vozovke od vojdenia až po zrážku zakrytý stĺpikom ľavých
predných dverí. Spozorovať chodca mohol len buď výrazným posunom hlavy vodiča k volantu alebo
posunom hlavy na sklo bočných dverí. V tomto smere obhajoba poukázala na výpoveď T. D., ktorý
uviedol, že obžalovaný poškodeného nevidel, opakovane hovoril „ja som ho nevidel“. Pokiaľ ide o
osvetlenie miesta činu, obhajoba poukazuje na výpoveď svedka K. C., ktorý túto situáciu ozrejmil. V tejto

súvislosti mal obžalovaný za to, že bolo potrebné vykonať rekonštrukciu na zistenie, kedy mohol vodič
motorového vozidla spozorovať poškodeného a vykonať dokazovanie aj prostredníctvom znaleckého
posudku Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline a takto získané dôkazy vyhodnotiť v intenciách § 2 ods.
12 Tr. por.

S odkazom na závery znaleckého posudku znaleckej organizácie ZNALEX obhajoba konštatovala,
čo bolo technickou príčinou dopravnej nehody, pričom z konštatovania znalca vyplýva, že technickou
príčinou dopravnej nehody bolo vytvorenie oblasti zakrytého výhľadu stĺpikom ľavých predných dverí
vodičovi vozidla BMW 320d na chodca pohybujúceho sa mimo prechodu pre chodcov. Významný vplyv
napriebehdopravnejnehodymáchýbajúcedopravnéznačenievmiestedopravnejnehodyvymedzujúce

jazdnépruhy.Zuvedenýchzáverovpotommožnoustáliť,žeobžalovanývčasevznikudopravnejnehody
viedol motorové vozidlo rýchlosťou v danom úseku cesty povolenou a vzhľadom na okolnosti dopravnej
situácieajprimeranou.Obžalovanýsaakovodičmotorovéhovozidlasprávaladekvátneadisciplinovane,
pričom z objektívnych dôvodov (rozhľad, poveternostná situácia, stav komunikácie) nebolo možné, aby
sa s motorovým vozidlom pohyboval pri pravom okraji vozovky. Obžalovaný svojím konaním neporušil

žiadne z ustanovení zákona o cestnej premávke, ktorého následkom bol vznik dopravnej nehody.

Ďalej podľa obhajoby pri posudzovaní zavinenia obžalovaného nebolo brané do úvahy porušenie
pravidiel cestnej premávky na strane chodca, pričom opísala, v čom vidí toto porušenie. Súd prvého
stupňa sa riadnym spôsobom nevysporiadal s otázkou vzájomného pomeru relevantných porušení

pravidiel jednak zo strany poškodeného, čo sa príčiny vzniku dopravnej nehody týka. Je pritom na mieste
konštatovať, že u obvineného nešlo o porušenie dôležitej povinnosti, zatiaľ čo na mieste poškodeného
možno vysloviť existenciu porušenia viacerých jemu zákonom č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke
uložených povinností. Preto obhajoba ďalej konštatovala, že v tomto prípade obžalovaný pri hodnotení
všetkých okolností zachoval potrebnú opatrnosť a podľa jeho názoru neexistuje nedbanlivostné

zavinenie také, že by mal a mohol predvídať vznik trestnoprávneho následku. V tejto súvislosti, pokiaľ ide
o tvrdenie súdu, že obžalovaný sa plne nevenoval vedeniu vozidla, podľa obhajoby súd nekonkretizoval,
čo z preukázaných skutočností malo obžalovanému signalizovať alebo napovedať resp. vyhodnotením
akej z dôkazných zistených skutočností o aktuálnom stave v cestnej premávke obžalovaný mal alebo
mohol dospieť k vedomosti o tom, že môže nastať škodlivý následok, ale aj napriek tomu bol nedbanlivý.

Ďalej súd nekonkretizoval, akú povinnosť, ktorá podstatne zvyšuje stupeň nebezpečnosti činu pre
spoločnosť, obžalovaný porušil a rovnako nekonkretizoval príčinnú súvislosť medzi porušením takejto
povinnosti na strane obžalovaného a následkom trestného činu.V súvislosti so zranením poškodeného, teda preukázaním ťažkej ujmy na zdraví obhajoba konštatovala,
že doposiaľ táto nebol preukázaná. Vo vzťahu k odbornému vyjadreniu Znaleckej organizácie s.r.o. č.
10/2016 žalovaný počas konania namietal, že nespĺňa základné náležitosti zákona o znalcoch, pričom

obhajoba poukázala na liečebný postup poškodeného.

V závere odvolania obhajoba konštatovala, že súd rozhodol v danej veci bez toho, aby jeho rozhodnutie
odkazovalo aj na vykonané dokazovanie, a tak poskytovalo rozumné vysvetlenie a odôvodnenie
všetkých pre vec rozhodujúcich skutočností zakladajúcich vinu obžalovaného. Preto navrhla zrušiť

napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu a požiadala, aby odvolací súd vo veci rozhodol sám, alebo
aby vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Naverejnomzasadnutíprokurátorkrajskejprokuratúryuviedol,ženapadnutýrozsudokpovažujevcelom
rozsahu za zákonný a správny, prvostupňový súd sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými
skutočnosťami, s ktorými sa vysporiadať mal, bral do úvahy aj znalecké posudky, tak isto pri ukladaní

trestu prihliadol na zavinenie poškodeného, v rozsudku uviedol, prečo sa priklonil k znaleckému posudku
Ing. U. a z toho dôvodu navrhol, aby odvolanie obžalovaného bolo ako nedôvodné zamietnuté.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedla, že sa pridržiavajú písomných dôvodov ich
odvolania a z toho dôvodu požiadala zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby

oslobodiť.

Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie

obžalovaného K. D. nie je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu v súlade s
ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne tak, ako mu to

ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. súd vyložil, ktoré
skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých
skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a

akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali.

Z pohľadu krajského súdu je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v
napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade
s požiadavkami § 2 ods. 12 Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne uviedol, ktoré

skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení dôkazov. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval,
keď posudzoval dokazované skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu.
Predmetná trestná vec bola pred krajským súdom prejednávaná už po druhýkrát, pričom po zrušení a
vrátení veci prvostupňovému súdu ten doplnil potrebné úkony podľa pokynu krajského súdu a vo veci

opätovne rozhodol. Výrok o vine okresný súd oprel predovšetkým o závery znaleckého posudku znalca
z odboru cestnej dopravy Ing. O. U., ktorý bol vypracovaný na základe údajov zadokumentovaných na
mieste dopravnej nehody, ako aj na základe listinných dôkazov - záznamu z dopravnej nehody, zápisnice
o obhliadke miesta dopravnej nehody, plánku a náčrtku miesta nehody a fotodokumentácii z miesta
dopravnej nehody, pričom obžalovaný a svedok T. D. podpísali záznam o dopravnej nehode. Zápisnicu

o obhliadke miesta dopravnej nehody podpísal súdny znalec z odboru dopravy, ktorý aj vypracoval
znalecký posudok vo veci - Ing. O. U..

Vyššie uvedené listinné dôkazy z miesta dopravnej nehody spracoval svedok kpt. Bc. N. W., ktorý bol
vypočutý na hlavnom pojednávaní a pri výsluchu zotrval na záveroch týchto listinných dôkazov.

Z uvedeného dôvodu sa ani krajský súd nemohol stotožniť s námietkou obhajoby, ktorou napádala
závery znaleckého posudku znalca X.. O. U.. Tento znalec bol na mieste dopravnej nehody a pokiaľ ide
o výhľadové pomery na mieste dopravnej nehody, tie hodnotil ako dobré vzhľadom na to, že bola tma asvietilo pouličné osvetlenie. V tomto smere výpovede poškodeného a svedka T. D. potvrdili, že pouličné
osvetlenie v kritickom čase riadne svietilo. V tomto prípade je podstatný záver súdneho znalca o tom, že
výhľadové pomery v inkriminovanom úseku cesty (na mieste dopravnej nehody) boli dobré a názory kpt.

Bc. N. W. a pracovníkov Okresného úradu Rudno nad Hronom o nevhodnosti pouličného osvetlenia sú
irelevantné a polemické, keďže nevystihujú konkrétne svetelné podmienky na mieste dopravnej nehody.
Znalec preveril viditeľnosť v inkriminovanom čase a konštatoval, že viditeľnosť bola na 37 metrov. Preto
na námietku obhajoby o zlej viditeľnosti odvolací súd neprihliadol.

Pokiaľ ide o ďalšiu námietku obhajoby proti znaleckému posudku znalca Ing. O. U., že znalecký posudok
bol vypracovaný na podklade nezákonných dôkazov, k tomuto odvolací súd konštatuje, že na mieste
dopravnej nehody bol súdny znalec Ing. O. U., ktorý spolu s kpt. Bc. N. W. aj podpísali zápisnicu
o obhliadke miesta dopravnej nehody, obžalovaný podpísal záznam o dopravnej nehode. Pokiaľ ide
o náčrtok a plán dopravnej nehody, ktorý vypracoval kpt. Bc. N. W., k tomu je potrebné uviesť, že
tieto doklady a skutočnosti v nich uvedené, kpt. Bc. N. W. na hlavnom pojednávaní potvrdil. Navyše

odvolací súd konštatuje, že zakreslenie polohy vozidla obžalovaného zodpovedá aj fotodokumentácii
zadováženej na mieste dopravnej nehody. Preto ani na túto námietku obhajoby krajský súd neprihliadol.

Nepravdivé bolo aj tvrdenie obhajoby, že obžalovaný sa nepohyboval v protismere. Z fotodokumentácie
je totiž zrejmá poloha vozidla obžalovaného, ako aj vecné stopy zistené na mieste dopravnej nehody.

Z týchto vecných stôp okrem iného vyplýva trasologická stopa určená ako miesto zrážky vozidla s
chodcom, nachádzajúce sa v protismernom jazdnom pruhu pre smer do obce D.. Iná stopa - rozliata
tekutina, pravdepodobne pivo, nachádzajúce sa v protismernom jazdnom pruhu, ďalej igelitová taška
chodca, nachádzajúca sa v protismernom jazdnom pruhu pred vozidlom a vecná stopa - evidenčné
číslo vozidla, taktiež nachádzajúce sa v protiidúcom jazdnom pruhu. Rovnako biologická stopa chodca

sa nachádzala v protiidúcom jazdnom pruhu. Zápisnicu o úkone vypracoval svedok kpt. Bc. N. W. a
osobou pribratou k obhliadke bol súdny znalec Ing. O. U.. Z uvedeného dôvodu odvolací súd ani na túto
námietku obhajoby neprihliadol.

Podobne tvrdenie obhajoby, že na cestnej komunikácii v mieste dopravnej nehody neboli vyznačené

jazdné pruhy, krajský súd vyhodnotil ako irelevantnú, pretože z fotodokumentácie zadováženej z miesta
dopravnej nehody je zreteľne vidieť, aj pri tých svetelných podmienkach, ktoré boli v čase dopravnej
nehody, stredovú čiernu čiaru vytvorenú asfaltovaním povrchu cestnej komunikácie medzi dvoma
jazdnými pruhmi. Navyše obžalovaný jazdil po známej trase (ceste), keďže býva vo vedľajšej dedine a
situáciu v mieste dopravnej nehody dobre poznal.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd neprihliadol ani na ďalšie námietky obhajoby, pretože tieto
nemali reálny základ v zistenom skutkovom stave a vykonaných dôkazoch, ich účelom bolo spochybniť
zadovážené dôkazy z miesta dopravnej nehody, a preto obhajobu obžalovaného krajský súd musel
vyhodnotiť ako účelovú, ktorá ho mala zbaviť trestnej zodpovednosti alebo túto znížiť na minimum.

S poukazom na ustálený skutkový stav potom okresný súd správne konanie obžalovaného právne
kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. č. 300/2005 Z. z.
s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák., pretože inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví
závažnejším spôsobom konania, teda porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona.

Prvostupňový súd výrok o vine v napadnutom rozsudku riadne odôvodnil na stranách 14 až 15, s ktorým
odôvodnením sa odvolací súd plne stotožnil a aby sa neopakoval, v podrobnostiach naň poukazuje.
Okresný súd obžalovanému pričítal porušenie povinnosti vodiča podľa § 4 ods. 1 písm. c), e), § 9 ods.
1 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v platnom znení, teda, že obžalovaný sa mal plne venovať

vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, že mal dbať na zvýšený opatrnosť voči cyklistom
a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré používajú
bielu palicu a starým osobám, ako aj povinnosť na vozovke alebo v jazdnom pruhu jazdiť vpravo pri
pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu, to neplatí pri obchádzaní, predchádzaní, otáčaní alebo
odbočovaní, čo obžalovaný neurobil.

V prejednávanom prípade obžalovaný porušil tri povinnosti vodiča, pričom toto porušenie povinnosti
bolo v príčinnej súvislosti so spôsobením následku - dopravnej nehody, pri ktorej poškodený utrpel
predmetné zranenia. Preto porušením viacero základných povinností vodiča so spôsobeným následkomokresný súd správne vyhodnotil ako porušenie dôležitej povinnosti s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák.
Preto ani v tomto prípade krajský súd neprihliadol na argumentáciu obhajoby vo vzťahu k jej tvrdeniu o
neporušení dôležitej povinnosti vodiča obžalovaným.

V neposlednej rade odvolací súd nevzal do úvahy ani tvrdenia obhajoby o záveroch znaleckých
posudkov vypracovaných v trestnom konaní. Rozhodne s hodnotením obhajoby záverov oboch
znaleckých posudkov sa krajský súd nemohol stotožniť, v tomto smere prvostupňový súd správne
prihliadol na závery znaleckého posudku znalca Ing. O. U., ktorý bol na mieste dopravnej nehody,

vykonával potrebné znalecké úkony na mieste dopravnej nehody a následne vypracoval znalecký
posudok na podklade získaných dôkazov z miesta činu. V jeho postupe odvolací súd nevzhliadol také
pochybenia, ktoré by mohli znehodnotiť závery znaleckého posudku.

V konečnom dôsledku aj tvrdenie obhajoby o zakrytom výhľade obžalovaného stĺpikom dverí
motorového vozidla, v dôsledku ktorého nemohol vidieť prechádzajúceho chodca cez vozovku, uvedené

v záveroch znaleckého posudku č. 94/2017 ZNALEX, s.r.o. Znaleckej organizácie Zvolen, krajský súd
nemohol vziať v úvahu, pretože obžalovaný sa zjavne nevenoval dostatočne vedeniu motorového
vozidla, zakrytý výhľad stĺpikom motorového vozidla nemohol ovplyvniť rozhľad obžalovaného, pretože
jazdil síce povolenou rýchlosťou v obci, obžalovaný však poznal túto trasu, jazdil v blízkosti autobusovej
zastávky, z ktorej pred jeho príchodom odišiel autobus, bol povinný zvýšiť svoju opatrnosť, čo neurobil

(mal stále zapnutý tempomat na udržiavanie rýchlosti). V konečnom dôsledku nejazdil pri pravom okraji
vozovky tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 9 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v
platnom znení. Naopak jazdil v strede vozovky, pričom v ľavotočivej zákrute čiastočne v protismere.
Z uvedeného dôvodu obžalovaný naplnil skutkovú podstatu predmetného trestného činu ublíženia na
zdraví v zmysle § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák.

Prvostupňový súd nepochybil ani pri ukladaní trestu obžalovanému, pri jeho ukladaní prihliadol ku
všetkým skutočnostiam, na ktoré bol povinný podľa zákona prihliadnuť. Správne vyhodnotil osobu
obžalovaného, ako aj možnosti jeho nápravy a pomery. V jeho osobe je potrebné vidieť občana,
ktorý nebol doposiaľ súdne trestaný, v evidenčnej karte vodiča však má 15 záznamov, naposledy z

03.08.2017, pričom v blokovom konaní mu bola uložená pokuta vo výške 100,- Eur, ako to prvostupňový
súd citoval na strane 15 napadnutého rozsudku. Okresným úradom, Odborom všeobecnej vnútornej
správy Žarnovica však priestupkovo postihnutý nebol. Pri ukladaní trestu prvostupňový súd správne
vzal do úvahy aj uplynutú dobu viac ako 7 rokov, preto vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu
obžalovaného, ako aj na uplynulú dobu od spáchania skutku, prvostupňový súd správne ukladal

obžalovanému výchovný peňažný trest do výške 400,- Eur, ktorý aj odvolací súd považuje za primeraný
a splňujúci zákonné predpoklady pre individuálnu a generálnu prevenciu. Takto uložený peňažný trest,
vrátane určenia náhradného trestu odňatia slobody vo výmere 2 mesiace pre prípad, že by výkon
peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, v sebe zahŕňa aj požiadavku na zohľadnenie správania
poškodeného počas skutku, ktorý porušil tak isto svoje povinnosti chodca v zmysle § 53 ods. 1, 3 Zákona

č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Navyše, vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného
prvostupňový súd obžalovanému neuložil žiadny zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel. Podľa
záverov krajského súdu uložený trest splní svoj účel v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Za takéhoto stavu, keď Krajský súd v Banskej Bystrici nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku,
odvolanie obžalovaného Martina Boboniča ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.