Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, June 8, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/8/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314214599
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8314214599.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu
JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v spore žalobcu: CREATOR - DESING, s. r. o.,
IČO: 46 864 407, so sídlom Košická 2503/9, 066 01 Humenné, proti žalovanému: Q. P. - O. X., E.: XX
XXX XXX, V. X. Q. Š. XX, XXX XX A., právne zastúpenému JUDr. Tatianou Andrejcovou, advokátkou,
IČO: 37 797 379, so sídlom Laborecká 1896/58, 066 01 Humenné, o vydanie hnuteľných vecí, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 11C/225/2014-385 z 20. októbra 2021 takto

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie.

Priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a

priznal žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania
rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení tohto rozsudku okrem iného uviedol, že predmetom tohto konania
bola žaloba o vydanie vecí, ktoré mal podľa žalobcu žalovaný neoprávnene zadržiavať. Žalobca
poukazoval na neexistenciu platnej nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným a taktiež aj na

nepomer medzi pohľadávkou žalovaného a hodnotou zadržiavaných hnuteľných vecí. V konaní mal súd
za preukázané, že medzi žalovaným ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom bola 6. februára
2013 uzatvorená zmluva o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej bol nájom nebytového
priestoru nachádzajúceho sa v suteréne budovy so súpisným číslom 2326 na ulici Štefánikovej v
Humennom. O existencii platnej nájomnej zmluvy svedčia rozsudok Okresného súdu Humenné, č. k.
21C/226/2014-399 zo 17. apríla 2018 a rozsudok Krajského súdu v Prešove, č. k. 20Co/104/2018-434

z 30. júla 2019. Z sa o týchto rozsudkov vyplýva skutočnosť, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu
platnej nájomnej zmluvy. Z tohto dôvodu je teda tvrdenie žalobcu o neexistencii platného nájomného
vzťahu irelevantné. Zároveň z obsahu týchto rozsudkov vyplýva, že žalovanému v pozícii žalobcu bola
priznaná voči žalobcovi v pozícií žalovaného suma vo výške 3.272,- eur spolu s 5,15 % úrokom z
omeškania od 18. septembra 2014 do zaplatenia a náhrada trov konania v plnom rozsahu, a to z
titulu nezaplatenia za prenajaté nebytové priestory. Súd mal ďalej za preukázané, že žalovaný ako

navrhovateľ podal 19. septembra 2014 na Okresný súd Humenné návrh na vykonanie súpisu hnuteľných
vecí podľa § 672 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)
s odôvodnením, že 17. septembra 2014 navrhovateľ zistil, že odporca z prenajatého nebytového
priestoru odváža hnuteľné veci, pričom odporca dlhuje navrhovateľovi nezaplatené faktúry za nájomné.
Žalovaný v danej veci podal návrh na vykonanie súpisu hnuteľných vecí v zákonnom stanovenej
lehote 8 dní na súd. Taktiež je nepochybné, že na základe uznesenia Okresného súdu Humenné, sp.

zn.17C/229/2014 z 3. októbra 2014 súdny exekútor Mgr. Martin Petruška, exekútorský úrad Humenné
10. novembra 2014 vykonal súpis hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v nebytových pri priestorochžalovaného. V tejto súvislosti súd konštatoval, že žalovaný v danom prípade realizoval zádržné právo
v zmysle ustanovenia § 151s ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože pre realizáciu zákonného
zádržného práva boli splnené zákonom stanovené podmienky, a to existencia pohľadávky žalovaného

akoveriteľavočižalobcoviakodlžníkovi,ktorábolapriznanározsudkomOkresnéhosúduHumenné,č.k.
21C/226/2014-399 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č. k. 20Co/104/2018-434 z 30. júla
2019; predmetom pohľadávky je splatná peňažná pohľadávka, t. j. nezaplatené nájomné; zadržiavaná
vec má povahu hnuteľnej veci; zadržiavaná vec patrí žalobcovi; veriteľ, teda žalovaný má zadržanú
vec vo svojej oprávnenej detencii; právny úkon zadržiavateľa teda žalovaného smeroval k zadržaniu

veci. Podľa názoru súdu v danom prípade boli splnené zákonnom stanovené predpoklady na realizáciu
zádržného práva žalovaného, pretože žalovaný ako záložný veriteľ v zmysle ustanovenia § 672 ods.
1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zadržaním veci žalobcu si zabezpečil svoju splatnú pohľadávku ako
prenajímateľ na zaplatenie nájomného. Tvrdenia žalobcu počas konania o tom, že v danej veci neboli
splnené podmienky pre realizáciu výkonu zádržného práva zo strany žalovaného, je potrebné vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti považovať iba za účelovú obranu. V súvislosti s tvrdením žalobcu

týkajúceho sa nepomeru medzi hodnotou pohľadávky žalovaného a hodnotou zadržiavaných vecí, podľa
názoru súdu žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal skutočnú hodnotu zadržiavaní vecí, pretože
z predložených listinných dôkazov žalobcom vyplýva, že hodnota týchto vecí bola stanovená samotným
žalobcom. Na druhej strane je žiadúce uviesť, že pohľadávka žalovaného nepredstavuje iba 3.272,-eur,
ktoré boli žalovanému priznané ako istina, pretože k tejto sume je potrebné pripočítať aj príslušenstvo, t.

j. priznaný úrok z omeškania vo výške 5,15 % zo sumy 3.272,- eur od 18. septembra 2014 do zaplatenia,
čo za obdobie siedmich rokov predstavuje 1.179,55 eur. K týmto sumám je potrebné pripočítať aj
náhradu trov konania v konaní vedenom pod sp. zn. 21C/226/2014, ktoré boli priznané žalovanému,
pričom podľa vyjadrenia zástupkyne žalovaného hodnota trov právneho zastúpenia predstavuje sumu
cca 5.500,- eur. Vzhľadom na tieto skutočnosti teda nemožno konštatovať ani značný nepomer medzi

hodnotou pohľadávky žalovaného a hodnotou zadržiavaných veci. Z týchto dôvodov súd žalobu v celom
rozsahu zamietol. Súd priznal úspešnému žalovanému proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci tvrdil,
že nárok žalovaného považuje za nedôvodný s poukazom na absenciu platnej nájomnej zmluvy, a
teda právne relevantného vzťahu medzi ním a žalovaným pre možnosť domáhať sa plnenia titulom

nájomného. Spôsob platenia nájomného ako podstatná náležitosť nie je v nájomnej zmluve dohodnutá.
Za dohodnutie spôsobu platenia nájomného nie je možné podľa neho považovať uvedenie čísla účtu
v záhlaví nájomnej zmluvy, v časti identifikácie zmluvných strán tak, ako sa s tvrdením žalovaného
stotožnil súd prvej inštancie v bode 29. napadnutého rozsudku. Rovnako akékoľvek následné faktické
správanie sa zmluvných strán nemôže nahradiť (a ani konvalidovať) povinnosť obsiahnuť túto podstatnú

náležitosť v nájomnej zmluve. Z jeho následného faktického správania sa je zrejmé, že zmluvné strany
nemali dohodnutý spôsob platenia nájomného. Platby faktúr realizoval 7. februára 2013 a 10. marca
2013 v hotovosti, čo vyplýva zo súdneho spisu vedeného pod sp. zn. 21C/226/2014. Súd prvej inštancie
sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s faktickým správaním sa žalovaného, ktorý síce tvrdiac, že on
mal platiť nájomné bezhotovostne, súčasne prijímal hotovostné platby od neho týmto titulom. V danej

veci je sankcia právnej normy za nedodržanie obligatórnych náležitostí nájomnej zmluvy jej neplatnosť
a zákon v tejto časti neumožňuje iné právne posúdenie, ani nevytvára priestor pre sudcovskú úvahu,
ako to učinil súd prvej inštancie v tomto konaní. V dobe použitia zádržného a záložného práva nemal
žiaden dlh, a preto si žalovaný nemohol nárokovať na zadržanie jeho veci. Ohľadom namietaných
nesprávnych skutkových zistení zdôraznil, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o hodnote zadržaných

vecí nezohľadnil, že každá položka, ktorá bola zadržaná, má svoj osobitný kód a aj cenu, a že v
cene sa odzrkadľujú náklady na zabezpečenie, dovoz a predaj tovaru. Žalovaný uzamkol predmety bez
súdneho spísania exekútorom a až po niekoľkých dňoch požiadal o ich spísanie. Odstránenie jeho vecí
z predmetu nájmu bez toho, aby boli riadne spísané súdom poverenou osobou, spôsobuje automatický
zánik zákonného záložného práva prenajímateľa k týmto veciam, v dôsledku čoho sa držba jeho vecí

žalovaným stáva nezákonnou. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že 1. uzná, že žaloba žalobcu o vydanie hnuteľných
vecí je dôvodná; 2. úplnú neplatnosť záložného a zádržného práva; 3. zmluva o nájme je neplatná a 4.
žalobcovi prizná náhradu trov konania v celom rozsahu.4. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že tvrdenia žalobcu sú nepravdivé
a účelové, keďže po celý čas užívania nebytového priestoru mu ako prenajímateľovi neplatil nájomné

a aj napriek tomu tvrdí, že nemá voči nemu žiaden dlh. Žalobca v konaní hodnotu hnuteľných vecí aj
napriek výzve súdu nepreukázal a odmietol súdu predložiť doklady s nadobúdacou cenou hnuteľných
vecí. Žalobca predložil iba ceny ním určené, za ktoré sú hnuteľné veci nepredajné. V konaní preukázal,
že 19. septembra 2014 podal na Okresný súd Humenné návrh na súpis hnuteľných vecí podľa § 672
ods. 2 Občianskeho zákonníka a súdny exekútor Mgr. Martin Petruška, Exekútorský úrad Humenné na

základe uznesenia Okresného súdu Humenné, sp. zn. 17C/229/2014 z 3. októbra 2014 vykonal v zmysle
ustanovenia § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka a na základe jeho návrhu súpis hnuteľných vecí.
Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom
rozsahu potvrdil.

5. K vyjadreniu žalovaného podal žalobca odvolaciu repliku, v ktorej uviedol, že tvrdenia žalovaného

nie sú ničím opodstatnené, sú nepravdivé a účelové a ako už súdu preukázal, k dátumu prevedenia
zádržného práva neexistoval žiadny dlh. Aj tento dlh si žalovaný len fiktívne vyrobil, keďže on žiadal
náhradu škody za vytopený tovar a nábytok. Žalovaný potvrdil, že žiadne faktúry mu nedoručil a ani raz
upomienkou nežiadal peniaze. Žalovaný ani raz nepreukázal výšku nákladov a tvrdenie, že je pomer
zadržaných vecí v poriadku, je zavádzajúce a nepravdivé. Taktiež tvrdenie, že veci sú za ním určené

ceny nepredajné, je nepravdivé, pretože bol výhradným dovozcom značkového tovaru na Slovensku a
predajné ceny boli cenami odporúčanými predajcom. Na trhu fungoval niekoľko rokov.

6. K odvolacej replike žalobcu podal žalovaný odvolaciu dupliku, v ktorej uviedol, že trvá na svojom
stanovisku, v zmysle ktorého žalobca v konaní hodnotu hnuteľných vecí aj napriek výzve súdu

nepreukázal a odmietol súdu predložiť doklady s nadobúdacou cenou hnuteľných vecí, preto táto obrana
žalobcu neobstojí. Napadnutý rozsudok považuje za správny, vydaný na základe riadne zisteného
skutkového stavu a správneho právneho posúdenia, preto navrhol, aby ho odvolací súd v celom rozsahu
potvrdil.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“)) pred vecným prejednaním podaného odvolania skúmal procesné podmienky, za ktorých
môže vo veci konať a rozhodnúť (§ 378 ods. 1 CSP, § 161 ods. 1 CSP).

8. Pri tomto prieskume odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu bolo súdu prvej inštancie odoslané

14. decembra 2021 o 11:36 hod. z e-mailovej adresy L..M.-J..U. a v ten istý deň bolo doručené do
e-mailovej schránky podateľne Okresného súdu Humenné. Toto podanie nebolo v 10-dňovej lehote
dodatočne doručené v listinnej podobe ani v elektronickej podobe s autorizáciou podľa osobitného
predpisu. Rovnako bolo súdu doručená aj odvolacia replika žalobcu, ktorá bola súdu prvej inštancie
odoslaná 16. februára 2022 o12:42 hod. z e-mailovej adresy L..M.-J..U. a v ten istý deň bola doručená

do e-mailovej schránky podateľne Okresného súdu Humenné.

9. Vzhľadom na skutočnosť, že ani v elektronickom súdnom spise sa nenachádzalo odvolanie žalobcu
doručené súdu zákonom ustanoveným spôsobom, resp. dôkaz o jeho dodatočnom doručení v lehote
10 dní v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe s autorizáciou podľa osobitného predpisu,

odvolací súd prostredníctvom telefonického rozhovoru s asistentkou senátu súdu prvej inštancie overil,
či odvolanie žalobcu naozaj nebolo dodatočne doručené súdu prvej inštancie v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe s autorizáciou podľa osobitného predpisu, pričom asistentka senátu poskytla
informáciu, že odvolanie žalobcu nebolo súdu doručené inak ako e-mailom.

10. Podľa § 123 ods. 2 CSP podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby,
späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

11. Podľa § 125 ods. 1 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe.
Podľa § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobeautorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

12. Podané odvolanie nebolo súdu dodatočne doručené v listinnej podobe ani v elektronickej podobe
so zaručeným elektronickým podpisom.

13. Podľa § 386 písm. d) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak
pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

14. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

15. Za okolností, keď žalobca odvolanie súdu dodatočne nedoručil v listinnej podobe, ani v elektronickej

podobe so zaručeným elektronickým podpisom, odvolaciemu súdu neostala iná možnosť len podané
odvolanie pri postupe podľa § 386 písm. d) CSP odmietnuť. Bez podaného odvolania nebolo možné v
odvolacom konaní pokračovať.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.

1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a ustanovením § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto
rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalovaný úspešný v celom rozsahu,
preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % a
zároveň žalobca v odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle
ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 odsek 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).