Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 23, 2020

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 43C/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119433177
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Michálek

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2020:6119433177.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok prostredníctvom sudcu JUDr. Tomáša Micháleka v spore žalobcu: K. - M., B..K..,

K. K.Í.: Z. H. XX/b, C., P.: XX XXX XXX, zastúpeného spoločnosťou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o.,
so sídlom: Šoltésovej 14, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 862 711 proti žalovanému: E. N., H..
XX.XX.XXXX, C.: L. XXXX/XXX, S., o zaplatenie 1.915,49 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.915,49 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne z tejto sumy od 28.08.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

II. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1. Elektronicky podanou žalobou so zaručeným elektronickým podpisom xx.xx.2019 sa žalobca domáhal
od žalovaného zaplatenia sumy 1.915,49 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že na odbernom
mieste žalovaného na adrese L. XXX, S., dochádzalo v období od 31.12.2017 do 30.05.2018 k odberu

zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
Takýto odber je považovaný za neoprávnený odber. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii (plomby) bolo potvrdené aj znaleckým posudkom P.. S. F., K. K. K. XX, XXX XX C. C.. Znalec
v znaleckom posudku č. XXX/PL-XXXX uviedol, že: „Optickým skúmaním povrchu plomby som zistil, že
plomba má odstránené opracovaním obidva zaisťovacie prvky plomby, čo umožňuje jej demontáž pri
použití pomerne malej sily.“ V prípade neoprávneného odberu zemného plynu zákon č. 251/2012 Z. z. o
energetikeaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalejlen„zákonoenergetike“)ukladáodberateľovi

povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávnený odberom plynu.
Konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške 1.915,49 eura, ktorá bola vyčíslená v súlade
s vyhláškou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z. z. ktorou sa ustanovuje
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (ďalej len „vyhláška“) a vyfakturovaná
žalovanému faktúrou číslo XXXXXXXXXX z 13.08.2018, splatná 27.08.2018. Žalobca vyzval listom
žalovaného na úhradu vyfakturovanej sumy za neoprávnený odber zemného plynu vo vyššie uvedenom
období. Žalovaný vzniknutú škodu do dnešného dňa neuhradil, napriek tomu, že faktúra je po dobe

splatnosti a žalobca vyzýval žalovaného na jej uhradenie.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že sa žalobcovi vyjadril dvakrát písomne skôr ako podal
na súd túto žalobu. Žalobca v tejto veci podal na neho aj trestné oznámenie, ktoré bolo odmietnuté
orgánom činným v trestnom konaní ako nedôvodné. Do meradla zemného plynu, ktorý sa nachádza naadrese Cajlanská 196, Pezinok, ktorý je predmetom sporu, žalovaný nijako nezasahoval a ani nemal
možnosť zistiť, či zabezpečenie proti manipulácii bolo poškodeného. Meradlo sa nachádzalo na voľne
prístupnom mieste. Odpočet plynu realizoval žalobca väčšinou bez jeho prítomnosti a sporadicky mu

oznamoval, kedy bude odpočet plynu vykonaný. Dňa 04.04.2018 bola pracovníkom žalobcu vykonaná
kontrola plynomeru s výrobným číslom XXXXXXX, ktorý sa nachádza na Cajlanskej ulici číslo 196
v Pezinku. Pri ohliadke bol žalovaný prítomný. Pracovník žalobcu plynomer odfotil a konštatoval,
že plynomer je v poriadku. Po dvoch mesiacoch rovnaký záver konštatoval pracovník žalobcu pri
demontáži plynomeru 31.05.2018, rovnako za jeho prítomnosti. V druhom prípade mu bolo telefonicky

s predstihom dvoch dní oznámené, že sa bude vykonávať na plynomeri mimoriadny odpočet spotreby
zemného plynu a pre porovnanie spotreby si tento stav odfotografoval. V žiadnom prípade plomby
(plastová a olovená) nevykazovali žiadne znaky poškodenia. Na plastovej plombe sa nenachádzali
žiadne zaisťovacie prvky, ako to konštatuje znalec Ing. Peter Leška. Plastová plomba lícovala s prednou
časťou ciferníka. Nemá vedomosť o poškodení plomby a môže potvrdiť, že plynomer odchádzal od
neho nepoškodený vrátane plomby ako plastovej, tak aj kovovej. Ani v zázname o výmene plynomera

č. XXXXXXXXXX T. XX.XX.XXXX sa neuvádza žiadne podozrenie na porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii. Navrhol, aby bolo nariadené pojednávanie a žaloba žalobcu ako nedôvodná
zamietnutá.

3. Žalobca vo vyjadrení z 19.12.2019 uviedol, že meradlo žalovaného sa nachádza na verejne

neprístupnom mieste vo dvore za plotom. Skutočnosť, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii
bolo poškodené, nebolo v danom prípade možné rozpoznať voľným okom a vzhľadom na uvedené
sa meradlá posielajú na expertízne skúmanie. V posudkovej časti znalec uviedol, že zistil, že plomba
má odstránené opracovaním obidva zaisťovacie prvky a optickým skúmaním zistil, že pôvodné
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené a mechanicky odstránené. Poukázal na

to, že Ing. Peter Leška je riadnym znalcom zapísaným v zozname znalcov pod evidenčným číslom
914169. Do predmetu znaleckej činnosti mechanoskopia patrí aj skúmanie plomb a zisťovanie spôsobu
narušenia a prekonania zabezpečovacích a iných predmetov. Absencia zaisťovacích prvkov znamená,
že plombu bolo možné ľubovoľne odnímať a opäť vkladať na je miesto. Je teda zrejmé, že plomba svoj
účel ďalej nebola schopná plniť. V prípade odstránenia plomby je možné aj bez nástroja manipulovať

s číselníkom meradla. Skutková podstata neoprávneného odberu zemného plynu je naplnená odberom
plynu, ktorý je realizovaný meradlom s poškodenou plombou, preto nie je potrebné skúmať, či
meradlo meria správne hodnoty plynu alebo ich nemeria. Žalovaný nebol označený ako poškodzovateľ
zabezpečovacieho zariadenia plomby, ale nesie zodpovednosť za to, že takýmto meradlom odoberal
plyn. Nakoľko stav spotreby zemného plynu indikovaný na meradle nebolo možné v zmysle zákona

č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení so zákonom o
energetike brať do úvahy, bolo potrebné určiť spotrebu zemného plynu na odbernom mieste žalovaného
prostredníctvom vyhlášky a to za obdobie od posledného odpočtu meradla prechádzajúceho dňu
odhalenia poškodenia zabezpečenia meradla do zistenia poškodenia zabezpečenia meradla, teda
od 31.12.2017 do 30.05.2018. Doplnil, že žalovanému v tomto období nebola fakturovaná spotreba

zemnéhoplynuzostranyjehododávateľaprávezdôvoduzánikuplatnostimeradlaaplyn,ktorýžalovaný
odobral, nebol odobraný od jeho dodávateľa. V rozhodnom období totiž žalovaný odoberal plyn priamo
z plynovej sústavy.

4. Žalovaný vo vyjadrení z 20.01.2020 zdôraznil, že meradlo sa nachádza na ulici asi 30 centimetrov

za okrasným plotom, kde je k nemu jednoduchým spôsobom prístup. Meradlo bolo asi pred 10 rokmi
premiestnené žalobcom z pivničných priestorov na verejne prístupné miesto z dôvodu voľného prístupu
k meradlu. Nie je mu zrejmé a o aké odstránené kolíky sa podľa znalca jedná ani kde sa mali nachádzať.
Meradlo bolo po odmontovaní riadne skontrolované a nevykazovalo žiadne poškodenie. Na záver
podotkol, že meradlo si neprevzal žiadny znalec, ale pracovník žalobcu a žalovaný nevie, ako sa s

meradlom manipulovalo.

5. Na pojednávaní konanom na tunajšom súde 24.06.2020 žalobca poukázal na zápis o inštalovaní
meradlaz31.05.2018,vktoromsakonštatuje,žemeradlosanachádzanaverejneneprístupnommieste,
čo podpísal aj žalovaný. Vyzdvihol odpor žalovaného, v ktorom sám uviedol, že pokiaľ žalobca chcel

robiť odpis, vždy vyžadoval jeho súčinnosť, čo nie je potrebné pri verejne dostupnom mieste. Plomba
na meradle sa z vizuálneho hľadiska i z prednej časti javí ako nepoškodená, avšak funguje tak, že sa
dá vytiahnuť iba raz, nakoľko po jej spätnom zasunutí sa aktivujú ochranné prvky a znalec konštatoval,
že tieto prvky javia mechanické poškodenie, plomba sa dá ľahko vybrať a je možné rozobrať meradlo amanipulovať s číselníkom. Žalovaný vyjadril, že meradlo sa nachádza približne 40 centimetrov za plotom
na pozemku, ktorý je síce mestský, ale ním oplotený. Nerozumie fungovaniu plomby, keď táto má byť
majetkom žalobcu, ako je možné ju poškodiť bez vytiahnutia.

6. Vykonaným dokazovaním vo veci oboznámením sa s listinnými dôkazmi pripojenými k žalobe -
vyúčtovaním škody za odber zemného plynu číšlo XXXXXXXXX z 13.08.2018, prípisom žalovanému z
13.08.2018,výpočtomškodyspôsobenejneoprávnenýmodberomzemnéhoplynu,zápisomovykonanej
kontrole odberného miesta z 31.05.2018, výpismi z interného systému žalobcu, informatívnym výpisom

listu vlastníctva číslo 9525 vedeného Katastrálnym odborom Okresného úradu Pezinok pre katastrálne
územie Pezinok, fotodokumentáciou, vyúčtovaním číslo XXX/XXXX vystaveným P.. S. F. X. B. 2018,
cenníkom externých služieb žalobcu účinným od 05.06.2013 a znaleckým posudkom číslo XXX/PL-
XXXX zo 7. augusta 2018 súd zistil nižšie uvedený skutkový stav.

7. Žalovaný je odberateľom zemného plynu na adrese L. XXX, S.. Pracovník žalobcu 31. mája 2018

vymenil meradlo nachádzajúce sa na verejne neprístupnom mieste za plotom v blízkosti rodinného
domu, ktorého výlučným vlastníkom je žalovaný. Žalovaný výmenu meradla pracovníkom žalobcu
potvrdil vlastnoručným podpisom na zápise o vykonanej kontrole odberného miesta. Pred samotnou
výmenou meradla pracovník žalobcu vyhotovil fotodokumentáciu. Demontované meradlo bolo zaslané
znalcovi P.a účelom bližšieho posúdenia jeho stavu. Znalec vo svojom posudku číslo XXX/PL-XXXX

T. X. B. XXXX konštatoval, že optickým skúmaním povrchu plomby bolo zistené odstránenie obidvoch
zaisťovacích prvkov plomby opracovaním, čo umožňuje jej demontáž pri použití pomerne malej sily.
Na základe zistených skutočností potvrdil, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii
bolo porušené jeho mechanickým poškodením. Žalobca vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku
vypočítal použitím hodnôt uvedených vo vyhláške množstvo neoprávnene odobratého zemného plynu

v období od 31.12.2017 do 30.05.2018 s výslednou cenou 1.712,90 eura, ktorú žalovanému vyúčtoval
faktúrou číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti 27.08.2018. Do faktúry žalobca zahrnul aj náklady
zisťovania neoprávneného odberu zemného plynu vo výške 202,59 eura pozostávajúce z poplatku za
zaistenie meradla vrátane dopravy vo výške 137,22 eura, znaleckej odmeny vo výške 35,- eur, poplatku
za overenie plynomeru G4-G6 vo výške 12,44 eura a poplatku za opravu plynomeru O.-O. vo výške

17,93 eura a žalovanému vyúčtoval celkom sumu vo výške 1.915,49 eura. Žalovaný vyúčtovanú sumu
ani po lehote splatnosti žalobcovi nezaplatil.

8. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike neoprávneným odberom plynu je odber meraný
určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo

určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

9. Podľa § 82 ods. 2 prvá veta zákona o energetike odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je
povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej
siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla.

10. Podľa § 82 ods. 3 zákona o energetike ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm.
l) .

11. Podľa § 82 ods. 4 prvá veta zákona o energetike ak ide o prvý neoprávnený odber plynu
odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva

plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky.

12. Podľa § 1 ods. 9 vyhlášky ak v prípadoch neoprávneného odberu plynu s meradlom, ktoré
neoprávnene zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo odber plynu alebo na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu

plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete
vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného
odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu.13. Podľa § 1 ods. 14 vyhlášky k škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú
nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného
odberu plynu.

14. Podľa § 25 ods. 12 písm. d) zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov účinného od 01.07.2018 platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak je poškodená,
pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka.

15. Podľa § 76 ods. 11 zákona o energetike odberateľ plynu je povinný prevádzkovať odberné plynové
zariadenia tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla v rozpore s
osobitným predpisom je zakázaný.

XX. Podľa § 3 písm. c) bod 12 zákona o energetike na účely tohto zákona sa rozumie v plynárenstve
odberateľom plynu v domácnosti fyzická osoba, ktorá nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu v domácnosti.

17. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že na odbernom mieste žalovaného H. L. XXX
N. S. dochádzalo v období od 31.12.2017 do 30.05.2018 k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (plomby). Pracovník žalobcu demontoval
poškodené meradlo a namontoval nové meradlo v prítomnosti žalovaného 31.05.2018. Vzhľadom na

zistené poškodenie meradla žalobca vypočítal množstvo neoprávnene odobratého zemného plynu
v uvedenom období. Pri výpočte žalobca postupoval podľa príslušných ustanovení vyhlášky. K
takto vypočítanej škode žalobca pripočítal nevyhnuté náklady spojené zisťovaním a odstraňovaním
neoprávneného odberu plynu na odbernom mieste žalovaného - zaistenie neoprávneného odberu
vrátane dopravy, zaplatenej odmeny za znalecký posudok Ing. Petrovi Leškovi, overenie plynomeru a

oprava plynomeru. Všetky tieto úkony s výnimkou znaleckej odmeny žalobca spoplatnil v súlade s jeho
cenníkom externých služieb účinným od 05.06.2013.

18. Žalovaný poprel nárok žalobcu v celom rozsahu, keď tvrdil, že na meradle neboli žiadne viditeľné
poškodenia a ak k nejakému poškodeniu na meradle došlo, mohol ho spôsobiť ktokoľvek, keďže

meradlo sa nachádza na dvore pri jeho rodinnom dome len niekoľko metrov za plotom. Spornou tak
v tomto konaní nebola výška uplatnenej náhrady škody žalobcom, ale to, či žalovaný za vzniknutú
škodu zodpovedá. Súd len na doplnenie uvádza, že zo skutkových tvrdení žalobcu a ním predložených
listinných dôkazov bolo preukázané, že k vzniku škody na odbernom mieste žalovaného došlo. Žalobca
si svoj nárok na náhradu škody uplatnil s poukazom na ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) a ods. 2

zákona o energetike, teda domáhal sa náhrady škody podľa osobitného zákona, ktorý obsahuje vlastnú
úpravu náhrady škody spôsobenej dodávateľovi plynu (žalobca) neoprávneným odberom odberateľom
plynu (žalovaný). V prípade neoprávneného odberu zemného plynu meraného meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, zákon o energetike stanovuje objektívnu
zodpovednosť odberateľa zemného plynu, t. j. zodpovednosť bez zreteľa na jeho zavinenie. Žalovaný

ako odberateľ zemného plynu zodpovedá za to, že odoberal zemný plyn meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol
spôsobiť ktokoľvek. Porušenie zabezpečenie meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané na
odberateľa samotného, prípadne na iné osoby, ktoré či už na podnet odberateľa zemného plynu alebo s
jeho vedomím toto zabezpečenie meradla porušili. I vyhláška vykonávací predpis zákona o energetike

upravuje, že ak nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu zemného plynu, odber sa účtuje odo
dňa, ku ktorému bola na odbernom mieste vykonaný prevádzkovateľom siete posledný fyzický odpočet
určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu zemného plynu.

19. Súd vzhľadom na objektívnu zodpovednosť žalovaného ako odberateľa zemného plynu, na

ktorého meradle bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, zaviazal žalovaného
na zaplatenie náhrady škody žalobcovi spolu s nevyhnutnými nákladmi spojenými so zisťovaním a s
odstraňovaním neoprávneného odberu plynu v celkovej výške 1.915,49 eura.

20.Žalobcasadomáhalodžalovanéhoajzaplateniaúrokuzomeškaniavovýške5%ročnezožalovanej

sumy od 28.08.2018.

21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

22. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Od 16.03.2016 je základná úroková sadzba ECB vo výške 0 %.

24. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne počnúc dňom nasledujúcim po
dni splatnosti faktúry číslo XXXXXXXXXX, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému náhradu škody a
nevyhnutné náklady zisťovania neoprávneného odberu.

25. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

27. Súd priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

28. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku môže žalovaný podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresnom
súde Pezinok.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. novoty v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť

len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 48 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku na návrh oprávneného možno vykonať exekúciu, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.