Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/42/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2521201730
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2521201730.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov:
JUDr. Ľuboslava Vanková a Mgr. Matúš Staríček, v právnej veci navrhovateľa - muža, ktorého otcovstvo
má byť zapreté: O. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, S., proti maloletému dieťaťu: J. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Piešťany a proti matke dieťaťa: A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, D. - Z.,

právne zastúpená: JUDr. Barbora Volárová, advokátka, so sídlom Kukučínova 11, Piešťany, o návrhu
navrhovateľa na zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky dieťaťa proti rozsudku
Okresného súdu Piešťany č. k. 6Pc/27/2021-49 zo dňa 10.03.2022 v časti trov konania, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti náhrady trov konania
r u š í a vec sa mu v zrušenej časti vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol tak, že návrh na zapretie otcovstva
zamietol a výrokom II. rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie právne svoje rozhodnutie odôvodnil apl. § 84, § 90, § 91 ods. 1, 2, § 93 ods. 2
Zákona o rodine a vecne tak, že nápravu prípadného rozporu so stavom biologickým možno dosiahnuť
prostredníctvom inštitútu zapretia otcovstva, avšak za splnenia zákonných podmienok. S poukazom na

ustanovenie § 93 ods. 2 zákona o rodine, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením
rodičov, má právo zaprieť otcovstvo pred súdom, teda navrhovateľ je aktívne vecne legitimovaný na
podanie návrhu na zapretie otcovstva, pretože takéto právo patrí mužovi, ktorého otcovstvo bolo určené
súhlasným vyhlásením rodičov. Tu súd poukázal opätovne na § 93 ods. 2 zákona o rodine, podľa
ktorého zapieracia lehota je trojročná, teda navrhovateľ mohol podať návrh na zapretie otcovstva do
troch rokov odo dňa určenia otcovstva, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa

neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa. Jedná sa o prekluzívnu lehotu, jej plynutie je
jednou z prvých skúmaných skutočností v konaní, zmeškanie lehoty znamená zamietnutie návrhu bez
meritórneho rozhodovania.

3. Navrhovateľ doručil návrh na zapretie otcovstva Okresnému súdu Piešťany dňa 21.09.2021 pričom
maloletý sa narodil dňa 14.09.2015 a rodičia urobili súhlasné vyhlásenie o určení otcovstva k mal.

J. krátko po narodení maloletého. Súd preto dospel k názoru, že navrhovateľ podal návrh neskoro,
po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty a preto neostalo súdu iné ako návrh zamietnuť. Navyše sa
navrhovateľovi nepodarilo preukázať, že by jeho otcovstvo k maloletému J. bolo vylúčené, pričom
ním predložený výsledok testu DNA nemôže súd považovať za relevantný dôkaz vylučujúci otcovstvo
navrhovateľa.4. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. O trovách konania súd rozhodol
podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách konania, podala odvolanie matka. Uviedla,
že súd prvej inštancie podľa jej názoru pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci a svoje rozhodnutie riadne nezdôvodnil, čím došlo k porušeniu jej práva
na spravodlivý proces. Matka maloletého dieťaťa si v podaní zo dňa 26.10.2021 uplatnila nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd sa v rozsudku s jej uplatneným nárokom žiadnym spôsobom
nevysporiadal, nezdôvodnil prečo matke nepriznal nárok na náhradu trov konania. Súd v odôvodnení iba
odkázal na znenie ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V predmetnom konaní, ktoré sa týka veci určenia
rodičovstva, zákon umožňuje súdu priznať náhradu trov konania účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech
proti účastníkovi, ktorý úspech nemal. V konaní bola úspešná, nakoľko súd žalobu zamietol ako podanú

oneskorene a nedôvodne, nárok na náhradu trov konania si uplatnila, avšak súd žiadnym spôsobom
nezdôvodnil, prečo v danom prípade neaplikoval ust. § 53 v nadväznosti ust. § 55 CMP a náhradu trov
konania mi nepriznal.

6. Matka maloletého zdôrazňuje, že žaloba na zapretie otcovstva bola podaná 3 roky po uplynutí

zákonnej prekluzívnej lehoty, naviac navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by bolo jeho otcovstvo k
maloletémuJ.D.vylúčené.Poukazujetiežnapochybnéokolnostiodberuslínmaloletýmdeťompreúčely
domáceho DNA testu. Žaloba tak bola podaná zjavne bezdôvodne a oneskorene, preto je s prihliadnutím
na ust. § 55 CMP spravodlivé požadovať, aby bol otec maloletého zaviazaný k náhrade trov konania.
Pokiaľ jej súd prvej inštancie náhradu trov konania nepriznal, mal uviesť dôvod, pre ktorý má za to,

že v danom prípade ich voči navrhovateľovi nemožno spravodlivo požadovať. Na základe uvedených
skutočností navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho výroku II. podľa
ust. § 388 CSP zmenil tak, že prizná matke nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

7. Navrhovateľ sa k doručenému odvolaniu matky maloletého dieťaťa nevyjadril.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným účastníkom konania (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365

ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§
367 ods. 3 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a
dospel k záveru, že odvolanie matky maloletého je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o náhrade trov konania zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie
dňa 21.09.2021, domáhal zapretia otcovstva k mal. J..

10. Súd prvej inštancie návrh navrhovateľa zamietol, pričom počas konania si matka maloletého, ktorá

žiadala návrh zamietnuť, výslovne uplatnila nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

11. Podľa ust. § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,
ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

12. Podľa ust. § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

13. Súd prvej inštancie v prípade rozhodnutia o náhrade trov konania uviedol, že o trovách konania súd

rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

14. Z hľadiska vymedzenia konaní (vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov), kam možno zaradiť i konanie na zapretie otcovstva, je možné identifikovať zásadu úspechu ajz hľadiska začatia konania, ktoré sa môže začať v zásade len na návrh, možno do istej miery akceptovať
náhradu trov konania ako formu procesnej sankcie. Nárok na náhradu trov konania vzniká účastníkovi,
ktorý mal v konaní úspech. Identifikácia miery úspechu sa pomeriava podľa obsahu návrhu na začatie

konania z hľadiska petitu návrhu na začatie konania. V týchto konaniach je možné identifikovať procesný
úspech vzhľadom na skutočnosť, že už z povahy veci v zásade vyplýva vznik určitého skutkového a
právneho nesúladu, ktorého vyriešenie má podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

15. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad sp. zn. I. ÚS 265/05) pokiaľ súd

dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie súdu považovať za arbitrárne,
teda za rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v
znení neskorších ústavných zákonov) a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie
FMZV č. 209/1992 Zb.). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na

všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (napríklad sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS
209/04). Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam (sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04).

16. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať
aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne
odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 220
CSP. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ústavne konformným výkladom

ustanovenia § 220 CSP pritom treba dospieť k záveru, že s požiadavkami v ňom uvedenými je v rozpore
aj úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť
rozhodnutiejeodrazomprávaúčastníkanadostatočnéapresvedčivéodôvodneniespôsoburozhodnutia
súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Ak ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práva na tento argument (rozhodnutie ÚS SR

sp. zn. II. ÚS 410/03).

17. Odvolacia námietka matky maloletého dieťaťa je dôvodná, nakoľko výrok rozsudku v časti náhrady
trov konania je nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie neodôvodnil prečo s ohľadom na výsledok
konania a výslovné uplatnenie nároku na náhradu trov konania matkou maloletého, rozhodol spôsobom

uvedeným vo výroku napadnutého rozsudku. Preto odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako podľa § 389
ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vec mu v zrušenej časti
vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní
zaoberať sa nárokom matky maloletého na náhradu trov konania, opätovne rozhodnúť o nároku na
náhradu trov konania, pričom uznesenie bude potrebné riadne v súlade s § 220 ods. 2 CSP odôvodniť,

a to i s prihliadnutím na argumentáciu matky maloletého prezentovanú v priebehu konania.

18. Podľa § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie opätovne rozhodne o náhrade trov konania, vrátane
tohto odvolacieho konania.

19. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).