Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 7, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120207171
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3120207171.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Denisa Vékonyho a Mgr. Mareka Anovčina v právnej veci navrhovateľky Mgr. U. R., nar. XX.XX.XXXX,
štátnej občianky SR, trvale bytom W., M. XX/X, t. č. bytom W., N. č. XX a manžela navrhovateľky
JUDr. K. R., R.., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana SR, trvale bytom W., R. U. XXXX/XX, právne
zastúpený JUDr. Katarínou Galovou, advokátkou so sídlom v Piešťanoch, E. Belluša č. 10, o rozvod

manželstva a úpravu práv a pomerov manželov na čas po rozvode k maloletej G. R., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpená kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín,
na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. novembra 2021 č.k.
32P/248/2020-135 takto

r o z h o d o l :

OdvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejčastivovýrokochII.,III.,IV.,V. potvrdzuje.

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca

na maloletú a vo výroku VI. m e n í tak, že otec j e p o v i n n ý platiť výživné na
mal. G. sumou 200,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky s účinnosťou od
právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

Otec j e p o v i n n ýplatiť výživné na tvorbu úspor mal. G. v sume 150,- eur mesačne, vždy do 15.
dňa príslušného mesiaca vopred, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré výživné j e otec

p o v i n n ý platiť na osobitný účet maloletej, ktorý je povinná zriadiť matka maloletej, v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku s vinkuláciou do plnoletosti maloletej.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. manželstvo účastníkov rozviedol, výrokom
II. zveril maloletú G. R. na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, výrokom
III. upravil spôsob, akým sa bude realizovať striedavá starostlivosť o maloletú G., výrokom IV. upravil

miesto odovzdania a prevzatia maloletého dieťaťa, výrokom V. upravil, že právo zastupovať maloleté
dieťa, spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia, výrokom VI. zaviazal otca prispievať na
výživu maloletej sumou 200,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a výrokom
VII. vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 23 ods. 1, 2, 3, § 18, § 19

ods. 1 Zákona o rodine vo vzťahu k rozvodu manželstva účastníkov a dospel k záveru, že v manželstve
účastníkovnastalrozvrat,ktorýmožnocharakterizovaťzahlbokýatrvalý,vzťahymedzinimisúnarušené
tak, že manželstvo si neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené, preto v konečnom dôsledkunávrhu na rozvod manželstva vyhovel a manželstvo účastníkov neplniace si svoje spoločenské poslanie
rozviedol.

3. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal právami a povinnosťami rodičov k maloletému dieťaťu na čas po
rozvode, pochádzajúceho z manželstva účastníkov. V tomto kontexte svoje rozhodnutie odôvodnil ust.
§ 100 zákona č. 161/2015 Z. z. CMP a ďalej čl. 5 Zákona o rodine, § 24 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 28 ods. 1, 2, §
62 ods. 1, 2, 4, 5, 6, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 Zákona o rodine. Uviedol, že rodičia nedospeli v priebehu
konaniakrodičovskejdohode.Čosatýkamaloletej,tátopochádzazmanželstvarodičov,ktoríodoktóbra

2019 nežijú v spoločnej domácnosti a od tohto času sa fakticky realizuje striedavá osobná starostlivosť
rodičov. Matka žiadala, aby bola maloletá na čas po rozvode zverená do jej osobnej starostlivosti a
otcovi aby bola uložená povinnosť platiť na ňu výživné po 400,- eur mesačne a zároveň žiadala upraviť
styk maloletej s otcom. Vzhľadom na vykonané dokazovanie mal súd za to, že v najlepšom záujme
maloletejje,abybolazverenádoosobnejstriedavejstarostlivostisostriedanímvtýždňovýchintervaloch,
čím by sa zachoval faktický stav realizovaný od októbra 2019. Navrhovateľka aj takúto formu zverenia

pôvodne vo svojom návrhu žiadala, a preto sa možno dôvodne domnievať, že samotná navrhovateľka
v tom čase považovala striedavú starostlivosť za najlepšiu formu starostlivosti. Navrhovateľka zmenu
svojho návrhu odôvodnila vnímaním nespokojnosti, úzkostlivosti maloletej v roku 2021. Uviedla, že na
začiatku roku 2021 sa maloletá asi mesiac pocikávala v čase návratu do domácnosti matky, po týždni
začala zostávať dlhšie zavretá v izbe, brávala si viac hračky do škôlky ako predtým, držala viac matku

za ruku, nechcela ju od seba pustiť. Spočiatku bola maloletá spokojná a tieto problémy začala vnímať
v priebehu roku 2021. Otec k pocikávaniu uviedol, že u neho sa toto začiatkom roka stalo dvakrát,
avšak neprikladal tomu dôležitosť. Tvrdenia matky o nespokojnosti dieťaťa rozporoval. Mal za to, že
na výchove dieťaťa sa vedia dohodnúť, komunikujú spolu niekoľkokrát denne telefonicky, aj smskami.
Maloletá si občas, keď je uňho na matku spomenie s tým, že následne matka v septembri 2021 potvrdila,

žeproblémymaloletejspocikávanímustúpili,nástupnazákladnúškoluzvládaladobre,adaptovalasana
školské prostredie. Uviedla, že pretrváva adaptácia maloletej na domácnosť jeden až dva dni. Pri matke
sa správa sebavedome, pri otcovi úzkostne a vyžaduje jeho prítomnosť. Otec nesúhlasil s tvrdeniami
matky a má za to, že dieťa je pri ňom spontánne, teší sa a nemá žiadne úzkostné stavy. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že striedavá osobná starostlivosť sa realizuje viac ako 2 roky, otec a matka sú

rovnako spôsobilí maloletú vychovávať, obaja sú spôsobilí riadne si plniť rodičovské povinnosti, má
rovnako emocionálnu vzťahovú väzbu k obom rodičom. Z vyjadrenia materskej škôlky, ktorú maloletá
navštevovala vyplynulo, že striedanie starostlivosti emočne neprežíva, na rodiča sa pri zmene teší,
rovnako na matku, ako na otca, je vždy pekne pripravená na zmenu oboch rodičov. Maloletá pozitívne
hodnotí spoločné chvíle, ktoré trávia s matkou a rovnako sa teší z chvíľ prežitých s otcom v Tatrách.

Nikdy sa o rodičoch nevyjadrila negatívne. Čo sa týka adaptácie maloletej v domácnosti matky jeden
až dva dni po návrate od otca, takáto reakcia je pri realizácii striedavej osobnej starostlivosti prirodzená
a nie neštandardná. Je dôvodné sa domnievať, že takýto diskomfort by maloletá pociťovala i pri
realizácii styku s otcom v prípade zverenia maloletej matke. Súd nevzhliadol žiaden dôvod pochybovať
o schopnosti otca riadne a včas si plniť rodičovské povinnosti a postarať sa zodpovedne o maloletú

po všetkých stránkach, a to aj s poukazom na skutočnosť, že otec bol s maloletou asi 3,5 mesiaca na
rodičovskej dovolenke v čase, keď mala maloletá 2,5 roka a matka už nastúpila do zamestnania. V tomto
období čas trávil prevažne s maloletou sám v Tatranských Zruboch a matka za nimi chodila na víkendy.
Súdkonštatuje,žetvrdenianavrhovateľkysúrozporné,keďženajednejstranenamietazáujemmaloletej
na pokračovaní striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch a na druhej strane uvádza, že

rešpektuje rozhodnutie maloletej. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že je v
najlepšom záujme maloletej pokračovať v striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch. Súd
nepovažoval za dôvodné nariaďovať znalecké dokazovanie, a preto takýto návrh matky na doplnenie
dokazovania nepripustil. Nariadenie znaleckého dokazovania nepovažoval za potrebné ani kolízny
opatrovník, ktorý považoval závery RPPS ÚPSVaR Trenčín za dostatočné. Súd dodáva, že vyhovenie

návrhu matky na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti by bolo v danom prípade krokom späť.
Je namieste, aby sa rodičia v záujme maloletej snažili zosúladiť v podstatných výchovných otázkach,
zároveň rešpektovali, že každý rodič, ako aj vlastná individualita môžu mať odlišný pohľad na výchovu,
potreby maloletej, snažili sa dospieť ku konsenzu a chránili maloletú pred rodičovským konfliktom.

4. Keďže súd rozhodol o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, súčasne
rozhodol aj o vyživovacej povinnosti počas trvania striedavej osobnej starostlivosti. Aj v tejto otázke bol
medzi rodičmi rozpor. Súd prihliadol na vek maloletého dieťaťa, jeho odôvodnené potreby, príjmové,
výdavkové a majetkové pomery oboch rodičov a po zvážení všetkých skutočností určil povinnosť otcoviplatiť na výživu maloletej sumou 200,- eur. Súd túto sumu výživného považoval za zodpovedajúcu
zákonným kritériám pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti. Vychádzal z príjmu otca vo výške 3.355,-
eurvčistomapríjmumatkyvovýške1.060,-eurvčistom.Čosatýkamajetkuvyššejhodnoty,otecvlastní

nehnuteľnosti v R. a W. M., automobil J. U., rok výroby 2013. Matka nehnuteľnosti nevlastní, vlastní
automobil T. R., rok výroby 2010. Súd mal tiež osvedčené, že otec od mája 2021 začal matke prispievať
na výživu po 150,- eur. Táto suma bola posielaná z účtu starého otca s poznámkou výživné. Starý otec
v čestnom prehlásení potvrdil, že finančné prostriedky pochádzali od otca a išlo o dobrovoľné platenie
výživného na maloletú. Matka zároveň takéto zasielanie výživného potvrdila. Otec zároveň potvrdil, že

odkedy nežili v spoločnej domácnosti, poplatok za školné v rozsahu 260 až 440,- eur uhrádzal starý otec
zo strany otca. Čo sa týka aktuálnych výdavkov na maloletú, rodičia uviedli, že matka uhrádza poplatok
za školskú jedáleň 30,- eur, družinu 12,- eur a otec uhrádza platené voľnočasové aktivity maloletej, teda
poplatok za základnú umeleckú školu 70,- eur polročne, gymnastiku 30,- eur mesačne, lyžiarsky klub
Tatranská Lomnica 30,- eur mesačne, kde zároveň zaplatil 12 hodín výučby bežkárskeho vyučovania,
celkovovsume1.500,-eur,individuálnehodinytenisuvrátanevýstroje90,-eurmesačne.Matkavýdavky

na lyžovanie rozporovala, otec ich platenie nepreukázal. Tenis obaja rodičia potvrdili s tým, že maloletá
od decembra 2020 tento nenavštevuje. Výdavky na zubný strojček maloletej uhrádzajú obaja rodičia.
Otec zároveň vyslovil súhlas, že matka bude poberať rodinné prídavky, začala si uplatňovať daňový
bonus na dieťa. Matka uhrádza mesačné výdavky na školu, otec pravidelné mesačné výdavky na
športové aktivity. Keďže príjem a majetok otca je výrazne vyšší a dieťa má právo podieľať sa na životnej

úrovni rodiča, súd uložil otcovi povinnosť prispievať k rukám matky na výživu maloletej sumou 200,-
eur, ktorú považoval za primeranú na dorovnanie životnej úrovne rodičov. Matka v priebehu konania
poukazovala na možnosť otca prispievať na tvorbu úspor pre maloletú a súd mal v náväznosti na vyššie
uvedenézato,ževzáujmemaloletejje,abyprispievalsumou200,-eurnabežnévýživné,ktorépovažuje
za postačujúce na dorovnanie životnej úrovne rodičov. Sporiť maloletej môže otec ako rodič, ktorému je

dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti dobrovoľne. Súd preto rozhodol ohľadne vyživovacej
povinnosti tak, že zaviazal otca platiť výživné na maloletú po 200,- eur mesačne.

5. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 a § 58 CMP.

6. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala, aby krajský súd ako súd
odvolací v prejednávanej veci nariadil znalecké dokazovanie a rozhodol tak, že maloletá bude na čas
po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bude povinný platiť na jej výživu po 200,-
eur mesačne a sumou 150,- eur na tvorbu úspor a zároveň sa upraví styk otca s maloletou, alternatívne
žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a

rozhodnutie. Navrhovateľka namietala zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov. Uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vnútorne rozporné a nezohľadňujúce v konaní
zistené skutočnosti. Úzkostné stavy u maloletej sa prejavujú počas celého výkonu striedavej osobnej
starostlivosti. Súd tieto stavy popisuje ako bežný jav, tieto bagatelizuje a tým ignoruje individuálnosť
každého prípadu. Takýto stav nemôže zodpovedať najlepšiemu záujmu dcéry. Dlhodobé prejavy

úzkosti poukazujú na problém, ktorý súd v odôvodnení odignoroval, čím zaťažil svoje rozhodnutie vadou
nepreskúmateľnosti. Súd opomenul vyhodnotiť, že otcovi nie je cudzie klamať, aby dosiahol, čo chce.
Po dovolenkovom pobyte s otcom v Tatrách mala dcéra úzkostné stavy, vyžadovala sa prítomnosť otca,
čo tvrdenie otca, že pri ňom úzkostné stavy nemá, vážne spochybňuje. Súd odignoroval psychologičkou
zistenú preukázanú nedostatočnú komunikáciu medzi rodičmi, a preto je pochybné, či striedavá

starostlivosť je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Poukázala na judikatúru Ústavného súdu Českej
republiky pod sp. zn. III.ÚS 1206/09, IV. ÚS 1921/17. Zamietnutím návrhu na vykonanie znaleckého
dokazovania došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tým zo strany súdu nebolo dané za
dosť ochrane najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Nakoľko v konaní vyvstali a boli preukázané tak
vážne pochybnosti o tom, či je striedavá starostlivosť v najlepšom záujme maloletej dcéry. V konaní

pred súdom teda boli tvrdené skutočnosti a predložené dôkazy, ktoré záver súdu o tom, že striedavá
osobná starostlivosť je najlepším spôsobom porozvodového usporiadania vzťahu spochybňujú. Čo sa
týka celej doby striedavej osobnej starostlivosti, táto je sprevádzaná plačom dcéry. Po podaní návrhu na
rozvod pribudlo pomočovanie. Plač, pomočovanie, odmietanie neprítomnosti navrhovateľky, až úplné
naviazanie na navrhovateľku, nevôľa odísť zo svojej izby, vyžadovanie si neustálej prítomnosti, dcérine

pocity viny a prosby o ich nezverejnenie pred otcom. Po prvom stretnutí s psychologičkou videla na
dcére pozitívnu zmenu k lepšiemu, avšak nie celkové vymiznutie úzkostných stavov. Dcéra má prvé
dva dni po príchode od otca stav, že si vyžaduje neustálu prítomnosť navrhovateľky. Stavy úzkosti
dcéry nepominuli a vyhlásenia otca, ktorými chce dcére vysvetliť striedavú osobnú starostlivosť tak,že týždeň je s otcom a potom si on oddýchne a ide k mamine, ešte viac prehlbuje a vyvolávajú pocity
viny, že je na obtiaž. Úzkostné stavy majú rovnako preukázané aj správou diagnostického vyšetrenia
zo dňa 17.08.2021. Psychologička takéto úzkostné stavy u dieťaťa nemohla zistiť, pretože dcéra

bola v tom čase v jej osobnej starostlivosti, kedy je sebavedomá a spoločenská. V konaní nebolo
ani rešpektované prianie dcéry ohľadne miesta preberania navrhovateľky. Od rozpadu manželstva
uplynul čas presahujúci dva roky, a teda adaptačný proces, ktorým by boli spojené úzkostné stavy,
by už dávno pominul. Ak úzkostné stavy pretrvávajú takú dlhú dobu v rôznych formách a intenzitách,
je zrejmé, že striedavá osobná starostlivosť nie je v najlepšom záujme dcéry. Poukázala ďalej na

nedostatočnú komunikáciu rodičov, ktorá môže z dlhodobého hľadiska negatívne ovplyvniť emocionálny
vývoj maloletej. Súd prvej inštancie sa v rozsudku nevyporiadal ani s tým, že súčasne s návrhom
na rozvod bol podaný aj návrh na rozhodnutie pri nezhode rodičov o podstatnej veci maloletej, a to
o plnení povinnej školskej dochádzky a s konaním otca, ktoré predchádzalo nástupu maloletej do
školy. Otec až vo vyjadrení k návrhu prvýkrát vyjadril súhlas s nástupom dcéry na plnenie povinnej
školskej dochádzky a následne aj podpísal prihlášku dcéry na školský rok 2021/2022. Poukázala na

tú skutočnosť, že dcéra absolvovala psychologické posúdenie školskej spôsobilosti s tým, že bolo
odporučené jej zaškolenie, o čom má otec vedomosť a následne začal otec konať v priamom rozpore
s tým, čo vyústilo do toho, že dcéra navrhovateľke v júli oznámila, že do školy nepôjde, ale pôjde do
novej škôlky. Otec sa praktikami pri dosiahnutí svojho cieľa o odklade znížil a neobmedzili sa len na
manipuláciu s dcérou, ale manipuloval aj priamo so špeciálnou pedagogičkou. S poukazom na uvedené

je záver psychologičky o tom, že nedostatočná komunikácia medzi rodičmi absentuje z dôvodu, že
ani jeden sa nechce dostať do konfliktu za nepoužiteľný a spochybnený. V priebehu celého konania
navrhovateľka poukazovala na zlú komunikáciu s otcom. Kvalitná vzájomná komunikácia rodičov je
jeden z najdôležitejších faktorov, ktorý má vplyv na to, že striedavá osobná starostlivosť bude tým
najlepším riešením pre maloleté dieťa. Konanie otca svedčí nielen o neschopnosti komunikovať, ale aj

je dôkazom o jeho rodičovskej nespôsobilosti. Dôkazom v tomto smere je aj tá skutočnosť, že počas
rozvodového konania výživné prichádzalo z účtu starého otca. Otec je majiteľom niekoľkých bankových
účtov, a preto niet žiadneho uveriteľného dôvodu, prečo si otec na výživné nezriadil trvalý príkaz. Ďalej
namietala, že vo vzťahu k výživnému súd nedostatočne zistil skutočný stav veci a majetkové pomery
otca neboli zistené dostatočne. Bez ohľadu na to, či z výkonu funkcie otcovi plynú ďalšie príjmy, čistý

ročný príjem otca za rok 2020 je zhruba 40.000,- eur, čo odôvodňuje aj popri stanovení výživného 200,-
eur tvorbu úspor. Majetkové pomery otca sú nadštandardné, a preto za odôvodnené potreby možno
považovať aj tvorbu úspor vo výške 150,- eur. Preto žiadala, aby maloletá bola na čas po rozvode
zverená do jej osobnej starostlivosti s tým, že otec bude prispievať na výživu maloletej sumou 200,- eur
a sumou 150,- eur na tvorbu úspor a zároveň bude upravený styk otca s maloletou, takže budú mať

právo stretávať sa každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 16.00 do 19.00 hod. a každý párny
týždeň od stredy do nedele od 16.00 do 16.00 hod.

7. Otec podal k podanému odvolaniu písomné vyjadrenie, v rámci ktorého žiadal, aby krajský súd
ako súd odvolací napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že s odvolacími dôvodmi

matky nesúhlasí, tieto považuje za neopodstatnené a napadnutý rozsudok považuje za vecne správny,
vychádzajúci zo správne a dostatočne zisteného skutočného stavu veci. Pokiaľ matka vo svojom
odvolanípoukazujenasprávuCPPPaPzodňa17.08.2021,aniztejtosprávynevyplývajúúzkostnéstavy
maloletej.Jepotrebnéuviesťzaakýmúčelombolatátosprávavyhotovená.Tátosprávabolavyhotovená
za účelom posúdenia vhodnosti a pripravenosti maloletej na povinnú školskú dochádzku a preto ani pre

rozhodnutie o zverení dieťaťa, táto nie je rozhodujúca. Ďalej podľa matky súd odignoroval nedostatočnú
komunikáciurodičovakoskutočnosťdôležitúprerozhodnutieostriedavejosobnejstarostlivosti.Nakoľko
sa táto starostlivosť zrealizovala viac ako dva roky a samotná maloletá prejavila spokojnosť s takýmto
stavom, otec uvádza, že je prirodzené, že rozpadom vzťahu vzájomná komunikácia rodičov nemusí
byť ideálna, avšak v danom prípade nedostatočnosť komunikácie je tvrdená jednostranne len zo strany

matky a to až počas prebiehajúceho konania, keď sama matka pôvodne dala návrh na zverenie
striedavej osobnej starostlivosti, ktorá počas prebiehajúceho konania po jeden a pol roku fungujúcej
striedavej osobnej starostlivosti zmenila návrh na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti.
Rozhodujúce je, že RPPS Trenčín na základe svojich zistení a šetrení o stave úrovni komunikácie medzi
rodičmiskonštatovalaodporučilsúduponechaťúpravustykumal.G.srodičmiformoustriedavejosobnej

starostlivosti. Čo sa týka výšky výživného skutočný stav veci bol súdom zistený dostatočne a správne
a správnej z neho boli vyvodené závery aj o výške výživného. Súd tiež dostatočne zdôvodnil, ktoré
skutočnosti považuje na účely určenia výšky výživného za preukázané, a ktoré nie a prečo na takto
zistený skutočný stav veci aplikoval svoj právny záver o výške výživného.8. K podanému vyjadreniu sa opakovane vyjadrila matka maloletej, ktorá zotrvala na svojich odvolacích
námietkach a žiadala, aby odvolací súd rozhodol v zmysle podaného odvolania. Poukázala na tú

skutočnosť, že uviedla dôvody, ktoré ju viedli k záveru, že najlepší záujem dcéry nie je porozvodová
forma zverenia do striedavej osobnej starostlivosti, pričom poukazovala na úzkostné stavy dieťaťa, ktoré
pretrvávajú doteraz. Otec tieto úzkostné stavy bagatelizuje, rovnako ako bagatelizoval jej pomočovanie.
Čo sa týka správy zo dňa 17.08.2021, táto nebola vyhotovená za účelom posúdenia vhodnosti a
pripravenosti dcéry na povinnú školskú dochádzku, nakoľko to ani nebolo potrebné. Naopak bola

vyhotovená na želanie otca ako domnelý výsledok zhody rodičov. Z priloženej správy ako aj nahrávky
vyplýva, že otec do svojej rodičovskej zodpovednosti zahŕňa klamanie o vlastnej dcére, úzkostné stavy
dcéry, klamanie a manipuláciu vlastnej dcéry, klamanie a manipuláciu matky, klamanie a manipuláciu
tretích osôb a neschopnosť prevziať zodpovednosť za svoje konanie. Vo vzťahu ku komunikácii rodičov
zotrvávala na tom závere, že pretrváva stav, že pokiaľ nie je podľa želaní otca, prichádzajú invektívy
a urážky. Okrem toho došlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, pretože neboli upravené v

rámci striedavej osobnej sviatky a prázdniny. Rovnako je nepochybné, že ani vo vzťahu k výživnému
nie je riadne zistený skutočný stav veci, pretože príjem otca s výkonom funkcie námestníka vzrástol,
načo nebolo v konaní prihliadnuté a otec svoj príjem ani v odvolacom konaní neuviedol. Pri rozhodovaní
o výživnom je potrebné prihliadať na valorizáciu príjmov a rovnako je potrebné prihliadať aj na rast
životných nákladov.

9. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie bez ohľadu na
rozsah a dôvody odvolania v súlade s § 65 a § 66 CMP vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného
súdom prvej inštancie, bez potreby zopakovania čo do plnenia dokazovania (§ 383, § 384 CSP, § 68
CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že

odvolanie matky je čiastočne dôvodné s tým, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej
časti čo do nariadenej striedavej osobnej starostlivosti ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1,
2 CSP a sčasti vo výroku týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť
podľa § 388 CSP z týchto dôvodov:

10. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa rozvodu manželstva účastníkov vo výroku I.
odvolaním napadnutý nebol, a preto v tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné a
rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.

11. Predmetom prieskumu zo strany odvolacieho súdu potom boli výroky ohľadom zverenia maloletej do

striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ako aj výrok o určení vyživovacej povinnosti na maloletú.

12. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ
ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na zverenie maloletej, jej zastupovanie a
spôsob preberania maloletej a pretože v celom rozsahu zdieľa jeho právne závery v tejto časti, odvolací

súd v tomto kontexte odkazuje na správne písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverom prvoinštačného súdu v časti týkajúcej sa nariadenej striedavej
osobnej starostlivosti odchýliť okrem povinnosti otca platiť výživné na maloletú.

13. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie FMZV 104/1991 Zb.),

záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už
uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti súdmi, správnymi
alebo zákonodarnými orgánmi.

14. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru uznávajú

právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s
oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

15. Podľa čl. 18 ods. 1 vety prvej Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré súd zmluvnou stranou
dohovoru vynaložia všetko úsilie nato, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú

zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

16. Odvolací súd sa v prejednávanej veci stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej
inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, svojerozhodnutie, ktoré je logicky prepracované a presvedčivé odôvodnil a na zdôraznenie správnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva:

17. Vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie je preukázané, že je v najlepšom záujme
dieťaťa a súčasne najoptimálnejším riešením zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej
starostlivosti rodičov. Súd prvej inštancie skonštatoval spôsobilosť oboch rodičov dieťaťa maloleté dieťa
vychovávať ako aj záujem oboch rodičov mať dieťa v osobnej starostlivosti, čím boli naplnené zákonom
stanoveného podmienky pre striedavú osobnú starostlivosť, ktorá je v najlepšom záujme dieťaťa, ktoré

bude mať tak lepšie zaistené všetky potreby. Faktom je, že matka sa v podanom návrhu, ktorý bol
doručený na súd prvej inštancie dňa 15.10.2020 domáhala okrem rozvodu manželstva aj zverenia
maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Zároveň potvrdila a toto tvrdenie je medzi
účastníkmi zhodné, že od októbra v roku 2019 rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária
spolu, avšak je zrejmé, že od tohto obdobia prakticky maloletá je v striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov. V zázname o šetrení pomerov zo dňa 14.04.2021 sa rovnako konštatuje, že napriek tomu,

že matka nemá záujem o obnovu spolužitia s otcom dieťaťa, matka žiada zveriť dieťa do striedavej
osobnej starostlivosti a otca zaviazať na platenie výživného po 400,- eur mesačne. V tom čase matka
uvádza, že striedavá osobná starostlivosť funguje bez problémov, maloletá je zvyknutá, čo potvrdil v
zásade aj otec maloletej. Matka maloletej prvýkrát mení svoj názor na striedavú osobnú starostlivosť na
pojednávaní dňa 29.04.2021, na ktorom žiada, aby bola maloletá zverená do jej výlučnej starostlivosti

a žiada stanoviť vyživovaciu povinnosť zo strany otca. Matka pri svojej výpovedi potvrdila, že maloletá
ľúbi oboch rodičov a preto jej chce zachovať vzťah k obom rodičom s tým, že pozoruje na dieťati
zmeny a to v poslednom období. Uviedla, že istý čas pozoruje u dieťaťa signály, že niečo nie je v
poriadku. Keď príde od otca ostáva zavretá v izbe, pričom sa jej zverila, že striedanie je pre ňu ťažké,
tatino si ju preberá v škôlke, počíta koľko dní ešte bude s ňou. Maloletá bola vždy samostatná, teraz

si viac bráva hračky do škôlky, drží sa viac za ruku, nechce ju pustiť od seba. Po začiatku roku 2021
sa asi mesiac pocikávala. V súčasnosti sa už nepocikáva. Vie o rozvode, rozpráva sa s ňou o týchto
zmenách, ktoré si všimla s tým, že dieťa si striedali v týždňových intervaloch, niekedy podľa potreby
ju mal otec dlhšie. Najdlhšie ju mal asi 10 dní. Otec na zároveň na pojednávaní potvrdil, že návrh
matky na zverenie maloletej do zverenie do jej starostlivosti je pre neho novou skutočnosťou, nakoľko

deň pred pojednávaním sa s manželkou rozprávali, že si berie dieťa na týždeň do Tatier, prípadne aj
naviac s tým, že asi pred dvoma týždňami mala maloletá v škôlke pohovor s psychologičkou, pričom
táto správa bola veľmi dobrá s tým, že je dieťa šikovné. Potom so psychologičkou volal a táto mu
povedala, že s malou je všetko v poriadku. Uviedol, že sa vedia dohodnúť na výchove, komunikujú
spolu niekoľkokrát denne telefonicky, smskami a vzájomne sa informujú o maloletej. Preto trval na

tom, aby dieťa bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Zároveň zo správy
Detského zámku Kvetinka súkromnej škôlky vyplýva, že dieťa absolvovalo predprimárne vzdelávanie v
ich materskej škole s tým, že striedanie starostlivosti rodičov v súčasnosti emočne neprežíva, na rodiča
pri zmene sa teší, rovnako na matku aj na otca, vždy je pekne pripravená na zmenu od oboch rodičov.
Pozitívne hodnotí spoločné chvíle, ktoré trávia s maminou, rovnako sa teší z chvíľ prežitých v Tatrách

s otcom. Nikdy nepostrehli, že by sa o svojich rodičoch vyjadrila negatívne. Zo správy Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Trenčín z poradensko-psychologického procesu zo dňa 31.08.2021 vyplýva, že
s rodinou boli uskutočnené štyri konzultácie, z toho jedna individuálna s matkou, jedna s otcom a dve
konzultácie boli uskutočnené s oboma rodičmi. Maloletá sa konzultácii nezúčastnila z dôvodu, že rodičia
ju nechceli zaťažovať a vystavovať stresovej situácii, ktorou návštevu úradu môže byť. V závere správy

sa konštatuje, že obaja rodičia majú vhodné predpoklady pre zabezpečenie optimálneho výchovného
prostredia, k citovej väzbe obom rodičom, názoru maloletej na zverenie a úpravu styku sa aktuálne
nevedia vyjadriť, nakoľko dieťa nebolo zapojené do poradensko-psychologického procesu. V závere
však opatrovník konštatuje, že považujú za podstatné, aby rodičia naďalej pracovali na efektívnom
počúvaní druhého rodiča, zlepšovanie vzájomnej komunikácie, vytváraním vzájomných kompromisov a

dohôd, ktoré sú pri výchove ich maloletej dcéry mimoriadne významné. Vzájomná úcta a rešpekt rodičov
je dôležitým predpokladom zdravého emocionálneho vývinu dieťaťa a môžu v budúcnosti napomôcť
pri výchove a vytváraní správnych morálnych hodnôt maloletej. Na základe horeuvedeného potom
odporučilOkresnémusúduTrenčínponechaťúpravustykumaloletejsrodičmiformoustriedavejosobnej
starostlivosti. Na pojednávaní dňa 13.09.2021 matka potvrdila, že striedavá osobná starostlivosť sa stále

realizuje. Má zato, že dcéra s adaptáciou na základnú školu nemá problém. Zo správy z poradensko-
psychologického procesu z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín zo dňa 16.11.2021 je zrejmé,
že dieťa sa zúčastnilo dvoch individuálnych konzultácii so psychológom, pričom na prvé stretnutie sa
dostavila v sprievode matky a na druhé stretnutie prišla v doprovode otca. Dieťa spontánne nadviazalokontakt s psychológom, nebola potrebná prítomnosť rodičov, do kancelárie vstupovala sama. Jej
správanie bolo primerané veku a vývinovému obdobiu. Dieťa sa javí ako veľmi citlivé, vnímavé, ktoré si
uvedomuje celú situáciu v rodine. V priebehu konzultácie sa dokázala rozprávať o bežných veciach, ale

aj náročných témach. Dieťa samo spontánne nadviazalo na túto tému a má zato, že oboch rodičov má
veľmiradaaaktuálnenastavenieúpravystykujejvyhovuje.Nazákladepozorovaniarozhovoruapoužitia
projektových metód majú zato, že maloletá má kladný citový vzťah k obom rodičom a širšej rodine s tým,
že na základe spolupráce s rodinou odporúčajú Okresnému súdu Trenčín rešpektovať prianie dieťaťa
a ponechať úpravu styku maloletej s rodičmi formou striedavo-osobnej starostlivosti. Rovnako obaja

rodičia na pojednávaní dňa 22.11.2021 potvrdili, že naďalej sa realizuje striedavá osobná starostlivosť v
týždenných intervaloch od štvrtka do štvrtka, avšak matka zotrvala na tom, že žiada, aby maloletá bola
zverená do jej osobnej starostlivosti. Namietala, že otec si neplní rodičovské povinnosti, pričom otec
maloletej potvrdil, že žiada o nariadenie striedavej osobnej starostlivosti s ustanovením výživného po
150,- eur mesačne. Kolízny opatrovník na pojednávaní potvrdil, že maloletá má kladný vzťah k obom
rodičom a preto žiadali, aby bola maloletá ponechaná v striedavej osobnej starostlivosti, ktorá prebieha

dlhodobo.

18. Základným zmyslom osobnej starostlivosti každého rodiča musí byť záujem dieťaťa, ktorý je
prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí vrátane tej, ktorá je uskutočňovaná súdmi
aleboinýmiorgánmi.Ust.§24ods.4Zákonaorodineukladásúdu,abyprirozhodovaníozverenídieťaťa

do výchovy rodičov sledoval predovšetkým jeho záujem s ohľadom na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a tiež schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom pritom dbať, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany oboch rodičov. Zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov
nesmie byť výrazom ústupku vzájomnej rivalite rodičov, ktorá sleduje boj o dieťa. Súd nesmie na spôsob

výchovy striedavou osobnou starostlivosťou rezignovať, ak jeden z rodičov s týmto spôsobom výchovy
nesúhlasí a preto je daný dôvod zaoberať sa dôvodmi, na ktorý je nesúhlas druhého rodiča so striedavou
starostlivosťou vybudovaný.

19. V prejednávanej veci je nepochybné, že odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti sa

prakticky realizuje striedavá osobná starostlivosť u maloletej. Realizovanie doterajšej striedavej osobnej
starostlivosti nepoprela ani matka, avšak spochybnila ako spôsobilosť otca na plnenie si jeho
rodičovských povinností, tak aj na psychický stav maloletej, ktorá ťažko znáša odlúčenie a zmenu
výchovného prostredia. Zároveň namietala, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci nenariadil
znalecké dokazovanie. Túto argumentáciu matky v odvolacom konaní je potrebné vyhodnotiť ako

subjektívne týkajúce sa predovšetkým bývalého partnerského vzťahu rodičov bez priameho dopadu
na osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, presnejšie už na dlhšiu dobu vykonávanú striedavú osobnú
starostlivosť rodičov.

20. Bude na oboch rodičoch, aby v rámci vzájomnej komunikácie zjednotili svoj výchovný štýl. Matka

poukazovala na neschopnosť otca postarať sa o maloletú ako aj psychické problémy na strane
dieťaťa. Na druhej strane je toto jej tvrdenie protirečivé, keďže súčasne navrhuje širokú úpravu
styku s maloletou, pri ktorej by nejednotnosť výchovné pôsobenia rodičov na dieťa pokračovala
naďalej. Potrebu zosúladenia výchovného štýlu a s tým spojená spolupráca v súčinnosti oboch rodičov
nevyrieši zverenie dieťaťa do starostlivosti matky, avšak je tu potrebné, pokiaľ to budú obaja rodičia

považovať za vhodné, aby sa podrobili prípadne odbornému poradenstvu s tým, že prípadné zverenie
dieťaťa do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov nevyrieši následky ich nejednotnosti v oblasti
výchovy. Je logické a prirodzené, že sledovaný cieľ v podobe striedavej osobnej starostlivosti možno
dosiahnuť za predpokladu kvalifikovanej komunikácie medzi rodičmi s tým, že ústavnoprávna judikatúra
zdôrazňuje potrebu aplikácie princípu primeranosti, ale i optimalizácie za účelom dosiahnutia obidvoch

legitímnych cieľov a to striedavej osobnej starostlivosti ako aj pozitívnej komunikácie medzi rodičmi.
Ak by sa uvedené ciele postavili proti sebe a uprednostnili jeden pred druhým, postup súdu by nebol
ústavnokonformný.

21. Preto odvolací súd dospel zhodne so súdom prvej inštancie k tomu záveru, že záujmom maloletého

dieťaťa je, aby bolo v osobnej starostlivosti oboch rodičov vychádzajúc zo záverov správ z odborného
poradenstva o doterajšom fungovaní striedavej osobnej starostlivosti a veľmi pozitívnom vzťahu
maloletého dieťaťa k obom rodičom. Nie je preto dôvod narúšať aktuálne fungujúci model striedavej
osobnej starostlivosti a toto by nebolo v najlepšom záujme maloletej. Súd prvej inštancie preto správneprihliadal na prvoradý záujem dieťaťa, ktorý je treba rešpektovať a to zachovanie pozitívneho a
produktívneho vzťahu maloletej k obom rodičom, k čomu slúži práve striedavá osobná starostlivosť.
Správa z odborného poradenstva jednoznačne a výslovne odporúčala, že je v záujme dieťaťa, aby bolo

v kontakte s oboma rodičmi.

22. Námietka matky, že súd prvej inštancie rozhodol o striedavej osobnej starostlivosti bez odborného
znaleckého posudku rovnako dôvodná nebola. Vzhľadom na jednotlivé postoje oboch rodičov v priebehu
šetrenia na strane oboch rodičov, pohovory opatrovníka s oboma rodičmi aj maloletou je zrejmé, že

skutkový, ani dôkazný stav konania neodôvodňoval nariadenie znaleckého dokazovania, ktoré nie je
obligatórnou povinnosťou v prípade nariadenia striedavej osobnej starostlivosti. V preskúmavanom
konaní nesúhlas matky už s fakticky vykonávanou striedavou osobnou starostlivosťou o dieťa
neznamená, že súd prvej inštancie bol povinný nariadiť znalecké dokazovanie. Namiesto posudku
znalca možno použiť potvrdenie, prípadne odborné vyjadrenie príslušného orgánu o správnosti, ktorých
súd nemá pochybnosti. Iný postup súdu prvej inštancie by bol v rozpore so základným právom dieťaťa

na rodičovskú výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov. Dohovor o právach dieťaťa garantuje
dieťaťu právo na udržiavanie pravidelného a osobného kontaktu s oboma rodičmi. Rovnako aj judikatúra
Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu zdôrazňuje, že je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo
rodinné zväzky s oboma rodičmi a dostalo tak príležitosť viesť svoj vzťah s nimi ako aj prejaviť svoje
city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Preto súd prvej inštancie

správne nerezignoval na pokračovanie fungujúceho modelu striedavej osobnej starostlivosti rodičom,
pričom svoje závery náležitým a citlivým spôsobom vysvetlil a tým zodpovedal jednotlivé skutkové a
právne otázky tak, ako to vyžadujú procesné pravidlá. Preto v tejto časti, v ktorej súd prvej inštancie
upravil striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov (výrokom II.) rovnako spôsob realizácie striedavej
osobnej starostlivosti vo výroku III., spôsob odovzdávania a prevzatia maloletej vo výroku IV. odvolací

súd ako vecne správny potvrdil, pričom na tento výrok nadväzuje aj právo oboch rodičov zastupovať
maloleté dieťa a spravovať jeho majetok (výrok V. rozsudku súdu prvej inštancie).

23. Ďalej sa odvolací súd zaoberal námietkami zo strany matky vo vzťahu k určeniu vyživovacej
povinnosti zo strany otca. V tejto časti dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné napadnuté

rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť s tým, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v prejednávanej
veci, avšak nesprávne stanovil výšku vyživovacej povinnosti zo strany otca. Faktom je, že po zistení
osobných majetkových pomerov na strane oboch rodičov, kedy príjem otca predstavuje 3.355,- eur
mesačne v čistom a príjem matky 1.060,- eur mesačne priemerne v čistom, bolo dôvodné napriek
nariadenej striedavej osobnej starostlivosti stanoviť vyživovaciu povinnosť otca na sumu 200,- eur

mesačne. V tomto kontexte bol záver súdu prvej inštancie vecne správny a preto odvolací súd v celom
rozsahu odkazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie v časti určenia bežného výživného. Faktom
je, že v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávnené ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Z vyššie citovaného
ustanovenia zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane

výživouoprávnenéhodieťaťa,jednaknastranepovinného,vtomtoprípadeotca.Nastraneoprávneného
dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby vzhľadom na zákonnú mieru povinností
rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené
potreby dieťaťa pritom nezahŕňajú iba najzakladanejšie potreby, za ktoré sa považuje stravovanie,
bývanie, obliekanie, ale aj širšie potreby zdravotné, kultúrne, súvisiace s dochádzkou do školy, prípravu

na budúce povolanie, trávením voľného času a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu,
schopnosti živiť sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Na strane povinného rodiča sa prihliada
najmä na jeho schopnosti faktické príjmy, ale aj na jeho možnosti, teda nato, čo je objektívne možné, aby
zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti,
pracovné skúsenosti a situáciu na strane trhu práce.

24. Súd prvej inštancie teda pri rozhodovaní o výške výživného správne vychádzal jednak z veku a
odôvodnených potrieb maloletej ako aj zo schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov
a správne napriek nariadeniu striedavej osobnej s prihliadnutím na výšku príjmu na strane otca stanovil
vyživovaciu povinnosť otca na sumu 200,- eur mesačne.

25. Preto dospel odvolací súd k záveru, že vzhľadom k celkovým majetkovým pomerom oboch rodičov
prihliadnuc na príjem na strane otca a veľkosť jeho majetku, príjem na strane matky, že v danej veci
je dôvodné, aby otec prispieval na výživné aj formou tvorby úspor u dieťaťa, pričom vychádzajúc zuvedeného považoval za primerané určiť šetriacu zložku výživného v súlade s návrhom matky po 150,-
eur mesačne. Takto stanovená šetriaca zložka výživného odzrkadľuje možnosti a schopnosti na strane
otca ako aj odôvodnené potreby dieťaťa, nakoľko jeho súčasné výdaje nie sú tak vysoké, aby bolo

potrebné určiť bežné výživné vyššou sumou. Faktom je, že právna úprava výživného na maloleté dieťa
umožňuje za odôvodnené potreby považovať aj tvorbu úspor. Úspory majú slúžiť predovšetkým na
prípravu na budúce povolanie, na štúdium, alebo napríklad na budúce bývanie a podobne. Výška sumy,
ktorú súd určí na tvorbu úspor závisí od majetkových pomerov rodičov, od ich možnosti, schopností
dosahovať príjem, ktorý je tak vysoký, že povinný rodič neplatí len bežné výživné, ale podieľa sa aj na

takejto tvorbe úspor. V prejednávanej veci tak bude otec platiť dcére bežné výživné vo výške 200,- eur
mesačne + 150,- eur mesačne na tvorbu úspor. Výška sumy určenej na tvorbu úspor je podľa názoru
odvolacieho súdu primeraná možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca s tým, že takéto
odôvodnenie výšky výživného na úspory je postačujúce, pretože ťažko možno predpokladať ako sa
vyvinú potreby na strane maloletej. Preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

26. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).