Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215217955
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7215217955.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu
JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Františka Čisovského v spore žalobcu: Ministerstvo zdravotníctva
Slovenskejrepubliky,sosídlomvBratislave,Limbová2,P.O.BOX52,IČO:00165565,protižalovanému:
Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, so sídlom v Košiciach, Rastislavova 43, IČO: 00606707,
zastúpenému Advokátskou kanceláriou ALENA ZADÁKOVÁ & spol. advokátska kancelária, so sídlom

v Košiciach, Kováčska 32, IČO: 17072760, o zaplatenie 608.873,73 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 30.4.2019, č. k. 33Cb/149/2015-129 v
spojení s Opravným uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 18.11.2019, č. k. 33Cb/149/2015-176
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom, v spojení s opravným uznesením, súd prvej inštancie zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 608.873,73 € (výrok I.), stranám sporu náhradu trov konania nepriznal (výrok II.) a
štátu náhradu trov konania nepriznal (výrok III.).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu elektronickým podaním
bez zaručeného elektronického podpisu dňa 16.6.2015 a doplnenou písomným podaním doručeným

súdu dňa 18.6.2015 domáhal, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 608.873,73 € titulom
nezaplatenia úrokov z omeškania na účet vedený v A. číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX s uvedením
konštantného a variabilného symbolu. Žalobca v opísaní skutkového a právneho stavu uviedol, že
zmluvný vzťah medzi Ministerstvom zdravotníctva SR (ďalej MZ SR) - veriteľom, Ministerstvom financií
SR (ďalej MF SR) a žalovaným - dlžníkom vznikol Zmluvou o návratnej finančnej výpomoci č. 2009/06-
FNKE poskytovanej v súlade s § 13 a § 19 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej

správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 100a zákona č.
578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských
organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 192/2009
Z. z. dňa 17.12.2009.

3. Uviedol, že žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, poukázal na § 100a zákona NR SR č.

578/2004 Z. z. a na nemožnosť presunu kompetencií z MF SR na MZ SR a na prednosť verejnoprávnych
predpisovpredzmluvnýmiustanoveniami,nanedostatokaktívnejlegitimácienastranežalobcuzdôvodu
vymáhania predmetnej pohľadávky a z dôvodu, že predmetnú pohľadávku mala vymáhať Slovenská
republika v zastúpení niektorého kompetentného štátneho orgánu a nechával na zvážení súdu, ako sa
vysporiada s námietkou aktívnej legitimácie žalobcu s tým, že MZ SR nie je nositeľom hmotnoprávneho
nároku a nositeľ daného nároku je Slovenská republika s poukazom na odborné publikácie a škodový

nárok, o ktorom rozhodoval Najvyšší súd SR. Žalovaný ďalej poukázal na 3. námietku, na splatnosť
úrokov z omeškania a na oznámenie o odpustení návratnej finančnej výpomoci, na list zo dňa 13.1.2012.4. Okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom poverenej zástupkyne žalobcu, právneho zástupcu
žalovaného, obsahom fotokópií predložených listinných dôkazov a zistil skutkový stav veci, podľa

ktoréhomedzistranaminebolosporné,ženazákladeZmluvyonávratnejfinančnejvýpomocič.2009/06/
FNKE bola z účtu MZ SR č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX poskytnutá finančná výpomoc v prospech účtu
žalovaného - dlžníka. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný vrátil návratnú finančnú výpomoc -
časť po lehote splatnosti na účet MZ SR č. XXXXXXXXXX/XXXXX - depozitný účet vedený v A. M.
v S.. Konštatoval, že Zmluva o návratnej finančnej výpomoci č. 2009/06/FNKE (ďalej „Zmluva“) bola

uzatvorená podľa § 13 a § 19 zákona NR SR č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej
správy v znení neskorších zmien a doplnkov, § 100a zákona NR SR č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti v znení neskorších zmien a doplnkov, pričom zmluvnými stranami boli MZ SR -
veriteľ, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedený v A. M., MF SR, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedený
v A. M. a žalovaný - dlžník, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedený v A. M.

5. Súd prvej inštancie citoval články Zmluvy ( konkrétne čl. 1, 2, 2.3., 2.4., 2.6., 2.7., 2.8., 3.1., 3.2., 3.3.)
a uviedol, že z nich vyplýva dohoda medzi stranami sporu o dni splatnosti úrokov a spôsobu výpočtu
úrokov z omeškania, pričom posledné úrokové obdobie sa malo skončiť dňom konečnej splatnosti
návratnej finančnej výpomoci. Poukázal na to, že žalovaný porušil dohodnuté zmluvné ustanovenia s
tým, že nesplnil dohodnutý splátkový kalendár, ktorý tvorí Prílohu č. 2 k Zmluve a aj keď mal právo

navrhnúť zmenu splátkového kalendára, toto právo nevyužil. Okresný súd ďalej uviedol, že listom zo
dňa 13.1.2012 žalobca oznámil žalovanému, že na základe príslušných ustanovení uznesenia Vlády č.
938 zo dňa 17.12.2008 bolo odpustenie splácania návratných finančných výpomocí s tým, že z titulu
odpustenia splácania návratných výpomocí a zníženia štátnych finančných aktív v sume 128.397.139,71
€ došlo k odpusteniu splácania návratných výpomocí, avšak všetky práva a povinnosti zmluvných strán

vzniknutévsúvislostisposkytnutímnávratnejfinančnejvýpomocikudňu17.8.2011zostávajúvplatnosti.
Poukázal na Uznesenia Vlády č. 938 zo dňa 17.12.2008, z ktorého malo vyplynúť, že odpustením
splácania návratných finančných výpomocí zanikli všetky práva a povinnosti zmluvných strán vzniknuté
v súvislosti s poskytnutím návratnej finančnej výpomoci zo štátnych finančných aktív ku dňu 17.8.2011
s výnimkou práv a povinností, ktoré zostali v platnosti a zmluvné strany sú nimi viazané.

Na základe vyššie uvedeného, súd prvej inštancie uzavrel že žalovaný bol okrem príslušných úrokov
povinný do dňa odpustenia návratnej finančnej výpomoci povinný odviesť úroky v súlade s uzatvorenou
zmluvou,vyčíslenéMZSRažežalobcovivznikolnároknazaplatenievyúčtovanýchúrokovzomeškania.

6. K žalovaným namietanej aktívnej legitimácii žalobcu, okresný súd uviedol, že v predmetnej zmluve

strany sporu dohodli aj s odkazom na § 100a zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,
že žalobca je v postavení veriteľa, žalovaný v postavení dlžníka a MF SR na základe tejto zmluvy
určilo žalobcu ako veriteľa, ktorý poskytuje finančné prostriedky žalovanému a žalovaný tieto finančné
prostriedky vráti žalobcovi na uvedené číslo účtu. Žalovaný so všetkými podmienkami zmluvy súhlasil,
na účet mu bola pripísaná finančná výpomoc od MZ SR a časť finančných prostriedkov žalovaného bola

vrátená na účet MZ SR. Podľa názoru súdu prvej inštancie, žalovaný súhlasil s týmito podmienkami v
prípadeMFSRaveriteľa,ústrednéorgányštátnejsprávy,ktorésúnapojenénaštátnyrozpočetadohoda
medzi nimi bola akceptovaná žalobcom a podľa názoru súdu žalobca je v predmetnej právnej veci
aktívne legitimovaný a žiadnym spôsobom nedošlo k porušeniu zákona. Aj uvedené čísla účtov a úprava
vzťahom medzi MF SR, MZ SR a žalovaným bola do dňa podania žaloby akceptovaná žalovaným ako

dlžníkom. Nakoniec v tomto smere prvoinštančný súd uviedol, že nedošlo k porušeniu verejnoprávnych
predpisov o správe pohľadávok z dôvodu, že obidve ministerstvá sú financované štátnym rozpočtom a
vzťahy medzi nimi v predmetnej zmluve boli vyriešené a ustanovenia § 100a vyššie uvedené zákona
neboli porušené.

7. K namietanému premlčaniu uplatneného nároku žalovaným, okresný súd konštatoval, že nedošlo k
premlčaniu ani časti uplatneného peňažného nároku žalobcu a poukázal na to, že príslušný zmluvný
vzťah sa riadi príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a teda aj premlčanie a k námietke
žalovaného o odpustení návratnej finančnej výpomoci zo dňa 13.1.2012, uviedol, že sa netýka
vyúčtovaných úrokov z omeškania a uplatneného nároku žalobcu aj v predmetnom liste žalobcu

je uvedené existencia a účinnosť jednotlivých ustanovení zmluvy a odpustenie návratnej finančnej
výpomoci.8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol alebo ak dospeje k záveru, že nie je dôvod na jeho
zamietnutie, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,

pričom ako odvolacie dôvody uviedol, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.) a že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.).

9. Vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku identifikoval pri troch zásadných námietkach a to pri
posúdení otázok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, premlčania a zániku záväzku dissolúciou.

10. K posúdeniu otázky aktívnej legitimácie žalobcu odvolateľ uviedol, že v rámci konania pred súdom
prvej inštancie, bola z jeho strany prezentovaná rozsiahla argumentácia týkajúca sa aktívnej legitimácie

žalobcu, ktorú je možné zjednodušene zhrnúť nasledujúco: Žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný
na vedenie súdneho sporu z dôvodu, že sa jedná o pohľadávku štátu, a teda žalobcom mala byť
správne Slovenská republika v zastúpení príslušného ústredného orgánu štátnej správy a zároveň
žalobcom nemôže byť Ministerstvo zdravotníctva SR, keďže pohľadávky štátu spravuje Ministerstvo
financií, ktoré je aj treťou stranou Zmluvy o návratnej finančnej výpomoci, a na základe Zmluvy nie je

možné delegovať kompetenciu medzi štátnymi orgánmi, teda „pravým“ veriteľom je Ministerstvo financií
SR. Argumentácia vyplýva z jednej základnej skutočnosti, a to, že Zmluva o nenávratnej finančnej
výpomoci bola uzatvorená na základe verejnoprávnych predpisov, konkrétne na základe zákona č.
523/2004 Z. z. a zákona č. 578/2004 Z. z. S uvedenou námietkou sa vysporiadava súd prvej inštancie
v rámci odseku 14., kde uvádza právnu úpravu, na základe ktorej bola Zmluva uzatvorená, v rámci

odseku 36. kde uvádza, že zmluvné strany sa dohodli na postavení zmluvných strán ako veriteľ a dlžník,
v rámci odseku 38. kde uvádza, že žalovaný súhlasil s podmienkami a podľa jeho názoru žiadnym
spôsobom k porušeniu zákona nedošlo, v rámci odseku 39. kde uvádza, že keďže obidve ministerstva
sú napojené na štátny rozpočet, tak vzťahy v zmluve boli medzi nimi vyriešené. Ďalšie odôvodnenie
napadnutý rozsudok neobsahuje. Zhrnutím je teda možno uviesť, že okresný súd sa s argumentáciou

žalovaného vysporiadal tým spôsobom, že keďže MZ SR aj MF SR sú napojené na štátny rozpočet a
uzatvorilimedziseboudohodu,takporušenýzákonnebol.Argumentáciouuvedenouvpredchádzajúcom
odseku súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nereaguje na námietku nami prezentovanú, keďže ten
posudzoval „porušenie zákona“ pri uzatvorení samotnej Zmluvy, čo je však v priamom rozpore s tým
čo sme argumentovali. Konštantne sme tvrdili, že Zmluva je platná, keďže MZ SR je len „platobným

miestom“ a MF SR má oprávnenie uzatvárať zmluvy na poskytovanie finančných prostriedkov. Naše
argumentácie smerovali výlučne proti aktívnej vecnej legitimácií žalobcu, pričom vychádza z úpravy, že
štátne orgány môžu konať len to, na čo sú zmocnené zákonom a keďže MZ SR nemá takéto oprávnenie
(zákonné zmocnenie), keďže nie je správcom pohľadávky štátu, tak nemôže pred súdom uplatňovať
práva vo vlastnom mene a na vlastný účet. Je potrebné zdôrazniť, že vzájomný vzťah založený Zmluvou

nie je súkromnoprávny a nespravuje sa súkromnoprávnym predpisom (okrem napr. otázky premlčania),
čo výslovne vyplýva z ustanovenia bodu 4.5. Zmluvy. V rámci námietok sme rozsiahlo argumentovali o
spôsobe aplikácie právnych predpisov na právny vzťah, čo však okresný súd nezohľadnil a s uvedenou
argumentáciou sa vysporiadal strohým konštatovaním, že žalobca je aktívne legitimovaný. Napadnuté
rozhodnutie je tak nepreskúmateľné, pre nezohľadnenie/ nevysporiadanie sa z hlavnými námietkami,

keďže neobsahuje ani základné vysvetlenie právnej úvahy, ako mali byť predmetné právne predpisy
zo strany súdu prvej inštancie aplikované. Podstatnou časťou námietky je aj nedostatok aktívnej
legitimácie žalobcu z dôvodu, že pohľadávka vzniknutá na základe Zmluvy je pohľadávkou štátu, a teda
aktívne vecne legitimovaným je Slovenská republika. S touto námietkou sa súd prvej inštancie žiadnym
spôsobom nevysporiadal a ani nezohľadnil nami prezentovanú argumentáciu. Námietka je zásadného

charakteru, keďže jej zodpovedanie je nevyhnutné pre posúdenie dôvodnosti žaloby ako takej. Rovnako
je možné poukázať aj rozpory uvedené v odôvodnení, keďže okresný súd raz uvádza, že právny vzťah
sa riadi verejnoprávnymi predpismi (odsek 12.) a na druhom mieste uvádza, že sa jedná o zmluvný vzťah
podľa § 497 ObZ (ustanovenia Zmluvy o úvere), teda súkromnoprávny vzťah. Uvedená skutočnosť je
významná z toho dôvodu, že protirečivé závery arbitrárneho charakteru sa premietajú aj do nesprávneho

právneho posúdenia veci, čo vo výsledku znamená, že napriek tomu, že súd prvej inštancie mal názor
o verejnoprávnom charaktere zmluvného vzťahu, tak pristúpil k rozpornému posúdeniu, keď založil
„súkromnoprávnu“ aktívnu legitimáciu žalobcu.11. K otázke premlčania odvolateľ uviedol, že námietka premlčania bola z jeho strany uplatnená vo
vzťahu k časti úrokov, keďže žaloba bola doručená súdu bez zaručeného elektronického podpisu dňa
16.6.2015 a podpísaná až 18.6.2015, pričom splatnosť časti úrokov nastala dňa 17.12.2010 a 17.6.2011.

Súd prvej inštancie sa s uvedenou námietkou vysporiadava výlučne v rámci jediného odseku 40., kde
uvádza, že premlčanie nenastalo, keďže vzájomný vzťah sa riadi Obchodným zákonníkom. Žiadne
bližšie zdôvodnenie neuvádza a neuvádza ani to, prečo by nemali byť úroky premlčané, ak uplynula
aj premlčacia lehota v zmysle ObZ, teda štvorročná. Uvedené vníma ako zásadnú svojvôľu zo strany
súdu prvej inštancie, keďže predmetná otázka, bola riešená aj v rámci pojednávania, na ktorom zákonná

sudkyňa uviedla, že časť úrokov je premlčaná, pričom opakovane vyzývala právneho zástupcu žalobcu,
aby sa k uvedenému vyjadril, čo ten neuskutočnil.

12. Nakoniec žalovaný v odvolaní, k zániku záväzku odpustením uviedol, že predmetnú námietku
odôvodnil tým, že žalobca v liste zo dňa 13.1.2012 uvádza, že všetky práva a povinnosti zmluvných strán
vzniknuté v súvislosti s poskytnutím NFP zanikajú ku dňu 17.8.2011, teda záväzok zanikol dissolúciou

podľa ustanovenia § 572 ods. 2 OZ, keďže nato, aby žalobca mohol úspešne uplatniť svoj nárok
musí tento nárok v prvom rade vzniknúť a musí byť splatný, konkrétne v našom prípade nárok na
zaplatenie úrokov vzniká 17.12.2011, či po zániku záväzku jeho zrušením. S uvedenou námietkou sa
súd prvej inštancie „vysporiadal“ v rámci odseku 43., kde cituje obsah predmetného listu a uvádza, že
z toho dôvodu sa to týka aj vyúčtovaných úrokov. Bližšie odôvodnenie nie je obsahom odôvodnenia.

Poukazujúc na uvedené je možné uviesť, že napadnuté rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné,
keďže okresný súd žiadnym spôsobom „neodpovedá“ na argumentáciu, že právo na zaplatenie úrokov
nevzniklo, teda na základe predtým uskutočnenej dissolúcie zanikol záväzkový vzťah a nové práva
nemohli vznikať.

13.Žalobcavovyjadreníkodvolaniužalovanéhoopätovnepoukázalnaobsahsvojichpísomnýchpodaní
učinených v priebehu konania. Mal za to, že prvoinštančný súd sa vysporiadal s podstatnými právnymi
a skutkovými okolnosťami rozhodujúcimi pre priznanie nároku.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané

v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti takému rozhodnutiu, na prejednanie ktorého
je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p.. Odvolanie prejednal podľa § 379
- § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

15.Vdanomprípadesaodvolacísúdstotožnilsodôvodnenímnapadnutéhorozhodnutia,ktorésadotýka
otázky aktívnej legitimácie žalobcu a v tomto smere sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia v tejto časti poukazuje súd
i na samotnú citáciu ust. § 100a ods. 1 písm. a) a ust. § 100a ods. 2,3 a 4 zákona č. 578/2004
Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, z ktorej aktívna legitimácia Ministerstva zdravotníctva

Slovenskej republiky priamo vyplýva.

16. V smere premlčania a zániku záväzku dissolúciou, je však nevyhnutné prisvedčiť dôvodom, ktoré
žalovaný v odvolaní uviedol. Pri posúdení premlčania sa súd prvej inštancie uspokojil len so suchou
konštatáciou, že k premlčaniu uplatneného nároku nedošlo, s poukazom na príslušné ustanovenie

Obchodného zákonníka. Z odôvodnenia rozsudku absolútne nevyplýva ako a na základe čoho k
takémuto záveru dospel, ktoré splatné záväzky posudzoval a to v nadväznosti na premlčaciu dobu.
Rovnako absentuje i zdôvodnenie priznania záväzku splatného k 17.12.2011, keď sám súd prvej
inštancie uzavrel, že záväzky zanikajú 17.8.2011 na základe uznesenia Vlády SR č. 548 zo dňa
17.8.2011. Už len na záver odvolací súd v zhode s odvolateľom uvádza, že nie je zrejmé, na základe

čoho okresný súd používa pojem úroky z omeškania, ak tieto predmetom tohto konania nie sú.

17.Ztýchtodôvodovodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciepodľa§§389ods.1písm.b/
C. s. p. zrušil, pretože súd prvej inštancie tým, že nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

18. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní, bude predovšetkým vymedziť splatnosť jednotlivých
záväzkov uplatňovaných žalobcom v konaní a tieto z hľadiska žalovaným uplatnenej námietkypremlčania i posúdiť podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, ako aj prijať relevantný
záver o zániku záväzku z hľadiska logickej i časovej postupnosti s prihliadnutím na právny názor
odvolacieho súdu uvedený v tomto zrušujúcom uznesení (§ 391 ods. 2 C. s. p.).

19. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania v súlade
s ust. § 396 ods. 3 CSP.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota

plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo

jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).