Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 29, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoCsp/8/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117216566
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8117216566.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne: J. Q., nar.: XX.XX.XXXX,
bývajúcej v Y., na ul. J. č. XX, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo
Svidníku, na ul. Sov. hrdinov č. 163/66, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, na ul. Pribinovej č. 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Kubániho č. 16, IČO: 47 233 516, o primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 227,18 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov zo dňa 10.09.2021 č.k. 13Csp 154/2017-24, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Žalobkyni sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 50
eur. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania
v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v konaní vedenom pod sp. zn. 12C 80/2016 si

žalobkyňa uplatnila voči žalovanému nárok na určenie neprijateľnosti dvoch zmluvných podmienok a
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 227,18 eur. Rozsudkom Okresného súdu Prešov
zo dňa 31.01.2017 č.k. 12C 80/2016-26 bolo žalobe žalobkyne v plnom rozsahu vyhovené.

3. Podľa ust. § 3 ods. 5 veta prvá a tretia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa proti
porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ
proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní

porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

4. V danom prípade si žalobkyňa uplatnila voči žalovanému právo na primerané finančné zadosťučinenie
za to, že na súde ako spotrebiteľka úspešne uplatnila voči žalovanému porušenie predpisov na ochranu
spotrebiteľavovecivedenejnaOkresnomsúdePrešovpodsp.zn.12C80/2016.Niejepritompodstatné,

že o týchto nárokoch, ktoré boli odôvodnené porušením spotrebiteľského práva, bolo rozhodnuté
rozsudkom pre zmeškanie bez nariadenia pojednávania, pretože je zrejmé, že súd pritom vychádzal z
podanej žaloby a jej odôvodnenia, voči ktorej žalovaný nenamietal, a preto jej súd v celom rozsahu
vyhovel. Tým bolo pritom zároveň právoplatne vymedzené úspešné uplatnenie porušenie práva alebopovinnosti, ktoré aktuálny procesný súd nie je oprávnený preskúmavať, a preto právny základ žalobkyne
na finančné zadosťučinenie je daný a zostávalo určiť už len jeho primeranú výšku.

5. Ust. § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia,
neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným
kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na
všetky okolnosti každého prípadu stanovil rozsah finančného zadosťučinenia (Rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 127/2017 z 30.01.2019).

6. Pokiaľ ide o všetky okolnosti daného prípadu, ktoré by mal súd zohľadňovať pri určovaní výšky
primeraného finančného zadosťučinenia, v tejto súvislosti sa pripomenulo, že v návrhom konaní je
výlučne na žalobcovi a jeho zodpovednosti, čoho (akého práva) a na základe akých skutočností sa v
súdnom konaní domáha. V zmysle ust. § 132 ods. 1 C.s.p. musí žalobca v žalobe uviesť pravdivé a
úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda

vymedziť skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení (dôkazná povinnosť) a uviesť žalobný návrh. Žalobným návrhom je súd viazaný. Žalobca
teda procesne zodpovedá za to, čo a prečo žaluje a za výber a formuláciu procesných prostriedkov. Je
preto zásadne vecou toho, kto navrhuje začatie konania, aby žalobu prispôsobil po stránke formulačnej
a obsahovej § 132 ods. 1 C.s.p. Podľa § 132 ods. 2 C.s.p. opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno

nahradiť odkazom na označené dôkazy. Podľa § 150 ods. 1 C.s.p., strany majú povinnosť pravdivo a
úplne uvádzať podstatné rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

7. V danom prípade žalobkyňa svoj nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
odôvodnila len svojou úspešnosťou v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia a učenie

neprijateľnosti zmluvnej podmienky a tým, že si uplatňuje satisfakciu za porušenie jej spotrebiteľských
práv, keď svoje práva musela brániť v súdnom konaní podaním žaloby. Žalobkyňa v pôvodnom konaní
zastúpená advokátom netvrdila, že by dodávateľa pred pôvodným konaním neúspešne vyzvala na
vydanie bezdôvodného obohatenia a upozornila ho na vytýkané neprijateľné zmluvné podmienky. K
požiadavke zadosťučinenie neuviedla žiadne negatívne dôsledky porušenia práva zo strany dodávateľa

v okolnostiach tohto prípadu na jej súkromný či spoločenský život a ani to, že by od žalovaného
ešte pred podaním svojej žaloby niečo neúspešne žiadala alebo reklamovala. Súd prvej inštancie mal
preto za to, že žalobkyňa zastúpená advokátom netvrdila a nepreukázala také okolnosti, ktoré by
odôvodňovali priznanie finančného zadosťučinenia v ňou požadovanej výške 227,18 eur a za primeranú
výšku zadosťučinenia sa tak považovala suma vo výške 50 eur.

8. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.

9. Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na nové

konanie. Ako dôvod uviedol, že rozsudok, pokiaľ ide o výšku nároku, je nepreskúmateľný a z obsahu
odôvodnenia nevyplýva, na základe akých úvah, dokázaných skutkových okolností a z nich vyvodených
skutkových záverov a následného právneho posúdenia sa dospelo k záveru o existencii nároku na
primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 eur. Žalobkyňa v žalobe neuviedla žiadne skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali výšku finančného zadosťučinenia v sume 227,18 eur, ale ani vo výške 50 eur.

Žalobkyňa v konaní neuvádzala žiadne skutočnosti, ktoré by tvrdený nárok preukazovali. Je preto
nepreskúmateľné, ako súd dospel k záveru o danosti nároku v sume 50 eur.

10.Zust.§132ods.1,§291ods.3a§296C.s.p.vyplýva,žežalobkyňaajvpostaveníspotrebiteľkymala
povinnosť uviesť skutočnosti, ktoré uplatňujú ňou uplatňovaný nárok. Z § 296 C.s.p. v spojení s § 291

ods. 3 C.s.p. vyplýva, že žalobkyňa tak mala spraviť pri podaní žaloby. V podanej žalobe sa však žiadne
skutočnosti, ktoré odôvodňujú a preukazujú sumu primeraného zadosťučinenia, neuvádzali. V zmysle
citovaných ustanovení súd nebol oprávnený nedostatok žaloby nahradzovať vlastnou činnosťou alebo
úvahou. Odôvodnenie rozsudku je v rozpore s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. a rozsudok je nepreskúmateľný.

11. Podaná žaloba, čo do obsahu a uvádzaných tvrdení, neobsahovala žiadne konkrétne skutočnosti a
dôvody na preukázanie požadovaného nároku. Za týchto skutkových okolností preto nie je na mieste
aplikovať princíp o tom, že výška priznaného plnenia závisela od úvahy súdu a že danosť nároku
bola preukázaná. Uvedený spôsob rozhodovania je viazaný na to, že súd prvej inštancie kvalifikujerozhodujúce skutkové okolnosti iným spôsobom ako boli posudzované pri podaní žaloby, prípadne výjdu
najavo ďalšie skutočnosti. V prejednávanej veci ale žalobkyňa od počiatku neuvádzala žiadne konkrétne
skutočnosti, na základe ktorých sa mohla oprávnene domnievať o danosti nároku vo výške žalovanej

sumy.

12. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal rozsudok v jeho
napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania
a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

13. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

14. Všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa nie je Občiansky zákonník,
ale zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k tomuto
právnemu predpisu aj Občiansky zákonník má povahu osobitného predpisu a vo svojich ustanoveniach
len dopĺňa všeobecnú úpravu danú zákonom č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov o ďalšie
osobitné ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľov. Je to zrejme z ust. § 3 ods. 3 zákona č.

250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom v poznámke k tomuto ustanoveniu je
daný odkaz na ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

15. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. v znení

neskorších predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká
spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu práv
a povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa

porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
vočivšetkýmspotrebiteľom.Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinností
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie

od toho, kto za porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi
zodpovedá.

16. Vychádzajúc z tohto ustanovenia predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné
zadosťučinenie je úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a

osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby
spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností
dôjde.

17. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č.

250/2007 Z.z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože
toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinností ustanovenej zákonom
č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť
ujmu spotrebiteľovi. Od 10.06.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom
spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinností ustanovenej zákonom č.

250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi.

18. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie
práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie
práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, resp. v rámci svojej obrany proti dodávateľom

uplatnenému nároku.

19. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo
vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskoršíchpredpisov po tom čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo
povinnosti na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie
až z rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej.

20. Vo veci 12C 80/2016 Okresného súdu Prešov sa žalobkyňa domáhala určenia neprijateľnosti
dvoch zmluvných podmienok, ako aj vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 227,18 eur s
prísl. Vo vzťahu k obom takto uplatneným nárokom mala žalobkyňa v konaní plný úspech. Uvedené
priamo vyplýva z rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 31.01.2017 č.k. 12C 80/2016-26, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 08.03.2017. Ukončením konania vo veci 12C 80/2016 Okresného súdu
Prešov bol naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti umožňujúci
žalobkyni požadovať od žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie. Žalobkyňa si tak bez
akýchkoľvek pochybností v inom súdnom konaní úspešne uplatnila právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia a určenie neprijateľnosti dvoch zmluvných podmienok voči žalovanému.

21. Ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov má plniť jednak
funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od
protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity
spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich
práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného

práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý toto ustanovenie zákona
vyžaduje je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonomaosobitnýmipredpismi.Zatakétoúspešnéuplatnenieporušeniaprávaalebopovinnostimožno
bez akýchkoľvek pochybností označiť i stav, ak v prospech spotrebiteľa je súdom judikovaný nárok

z bezdôvodného obohatenia alebo vo výroku rozsudku určená neprijateľnosť konkrétne vymedzenej
zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Žiadnu inú podmienku, t.j. ani podmienku
aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna
ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu,
keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodné obohatenie) je dôkazné bremeno na strane

spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie, či už výšky škody, ujmy, príčinnej
súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by
bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá,
ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť
finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého

jednotlivého prípadu stanovil rozsah finančného zadosťučinenia. Uvedené priamo vyplýva z rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.01.2019 vydaného vo veci 6Cdo 127/2017.

22. Aj keď zákon, ako to už bolo skôr konštatované, nevyžaduje pre vznik práva na primerané finančné
zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma, v prejednávanej veci k vzniku ujmy na

stranežalobkynebezakýchkoľvekpochybnostídošlo.Žalovanýnapriekbezúročnostiabezpoplatkovosti
poskytnutého úveru prijal od žalobkyne i plnenie, na ktoré mu nárok nevznikol. Bezdôvodné obohatenie
sa žalovaného nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi. Zákaz konať v rozpore s
dobrými mravmi priamo vyplýva z ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v
zneníneskoršíchpredpisov.Konanievoveci12C80/2016OkresnéhosúduPrešovtrvalood03.03.2016,

kedy bola žaloba podaná na súde, do právoplatného ukončenia konania v tejto veci dňa 08.03.2017. V
tomto časovom úseku bola žalobkyňa viac ako jeden rok bezdôvodne vystavená psychickému vypätiu
a stavu právnej neistoty. Pritom je zrejmé, že tento stav vyvolal žalovaný, ktorý do zmluvy naformuloval
neprijateľné zmluvné podmienky a snažil sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatiť.

23. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa
zohľadňujú rôzne kritéria a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná
funkcia a podobne. Za primerané v prejednávanej veci je potrebné považovať finančné zadosťučinenie
vo výške 50 eur, tak ako to určil súd prvej inštancie. Takto priznané finančné zadosťučinenie je
vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je akousi určitou satisfakciou za stav,

ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý pri
dojednávaní úverovej zmluvy závadne konal.24. Správnym je i rozhodnutie o trovách konania. V danom prípade predmetom konania bol nárok
žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie. Výška uplatňovaného nároku teda bez akýchkoľvek
pochybností závisela od úvahy súdu. Aj keď Civilný sporový poriadok už nemá ustanovenie obdobné

úprave obsiahnutej v ust. § 142 ods. 3 O.s.p., uvedené neznamená, aby nová právna úprava vylučovala
osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nároku na náhradu trov v prípadoch, keď výška
plnenia závisela od úvahy súdu. Pri uplatňovaní nároku na primerané finančné zadosťučinenie bolo
povinnosťou žalobkyne v žalobe uviesť jeho požadovanú výšku. Z povahy tohto nároku však vyplýva, že
presné stanovenie výšky plnenie je závislé od úvahy súdu. Je preto spravodlivé, aby aj súdom prisúdená

výška plnenia bola braná za základ pre výpočet jednotlivých trov konania, vrátane tarifnej hodnoty pre
určeniezákladnejsadzbytarifnejodmenyzajedenúkonprávnejslužbyvprípade,žestranajezastúpená
advokátom, lebo až vtedy je známa hodnota sporu. V sporovom konaní je kritérium procesného úspechu
prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov, čomu zodpovedá aj systematické začlenenie ust. § 255
C.s.p. Podľa tohto kritéria súd môže priznať náhradu trov v plnej výške aj vtedy, ak súd priznal nárok
úspešnej strane, nie však v požadovanej výške. Ide o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu.

25. Úspešnej žalobkyni bola priznaná i náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa ust. §
255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 a § 396 ods. 1 C.s.p. s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne
súd prvej inštancie.

26. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).