Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Peter Revický

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoSpotrebiteľské zmluvy

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13Csp/10/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119236330
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:6119236330.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou Remedium Legal, s.r.o.,
advokátska kancelária, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: C. Q., A.. XX.X.XXXX, X.
XXXX/XX, XXX XX F., o zaplatenie 686,99 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou pôvodne na Okresný súd Banská Bystrica dňa 22.2.2019 (v rámci upomínacieho
konania o návrhu na vydanie platobného rozkazu) sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz,
ktorým by rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť mu sumu 686,99 Eur s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl.
Občianskeho zákonníka zo dňa 21.6.2017 medzi postupcom Slovak Telekom, a.s. a žalobcom postúpil
postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému, ktorý bol fyzická osoba zapísaná v živnostenskom
registri. Uviedol, že postupca uzatvoril so žalovaným dňa 6.2.2013 zmluvu č. XXXXXXXXXX,
ktorej predmetom bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických
komunikáciách. Na základe tejto zmluvy poskytol žalovanému telekomunikačné služby špecifikované
v zmluve za podmienok stanovených v zmluve a vo všeobecných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal
zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. Žalobca ďalej
uviedol, že postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s
platnými cenovými podmienkami postupcu. Postupca vystavil žalovanému vyúčtovacie faktúry, pričom
neuhradený zostatok z týchto faktúr postúpil žalobcovi tak ako je uvedené v žalobe (pozn. súdu: žalobca
faktúry špecifikoval variabilným symbolom, sumou a dátumom splatnosti) so splatnosťou od 25.3.2015
do 25.1.2016.

3. Ďalej žalobca uviedol, že postupca a žalovaný sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti
vznikne postupcovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty s tým, že zmluvná pokuta okrem
sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej postupcovi v
dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré postupca poskytol žalovanému na
základe Zmluvy. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za poskytnuté
telekomunikačné služby ako aj zľava z ceny mobilného telefónu, ktorá predstavuje rozdiel medzi
neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bol žalovanému na základe zmluvy mobilný telefón poskytnutý.
Žalobca uviedol, že benefity poskytnuté žalovanému sú uvedené v zmluve alebo v Cenníku, a že
vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bola vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje

denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy
v dôsledku porušenia záväzku viazanosti alebo do dňa prerušenia poskytovania telekomunikačných
služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti: základ pre výpočet - ((počet dní uplynutých z doby
viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti)*základ pre výpočet), a vzhľadom na to je výpočet zmluvnej
pokuty nasledovný 434,68 Eur = 620 - (242/810)*620. Žalobca si zo zostatku postúpených faktúr
uvedených vyššie uplatnil (ako uviedol) len úhradu vyúčtovaných položiek nasledovne:
VS faktúry: XXXXXXXXXX, na sumu: 50,29 EUR, so splatnosťou: 25.3.2015,
VS faktúry: XXXXXXXXXX, na sumu: 52,19 EUR, so splatnosťou: 27.4.2015,
VS faktúry: XXXXXXXXXX, na sumu: 49,69 EUR, so splatnosťou: 25.5.2015,
VS faktúry: XXXXXXXXXX, na sumu: 49,69 EUR, so splatnosťou: 25.6.2015,
VS faktúry: XXXXXXXXXX, na sumu: 50,45 EUR, so splatnosťou: 27.71.2015 a
VS faktúry: XXXXXXXXXX, na sumu: 434,68 EUR, so splatnosťou: 25.1.2016 s tým, že ostatné
vyúčtované položky, ktoré boli postupcom na žalobcu postúpené, si neuplatňuje. Uviedol, že žalovaný po
postúpení pohľadávky vykonal úhrady 0,- Eur a dodal, že si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania
podľa ust. § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.

4. Upomínací súd jeho návrhu vyhovel a platobný rozkaz vydal, proti platobné rozkazu však podal
žalovaný odpor, čím sa platobný rozkaz podľa § 11 ods. 5 zák. č. 307/2016 Z.z. zrušil, o čom upomínací
súd žalobcu upovedomil a vyzval aby navrhol pokračovanie v konaní, a keďže žalobca v stanovenej
lehote navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového
poriadku, upomínací súd túto vec postúpil na prejednanie tunajšiemu súdu.

5. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že je dlhoročný (aj v súčasnosti) klient
spoločnosti Telekom, kde využíva služby - paušálne cez rôzne akcie s internetom v mobilnom telefóne
+ opakovane - veľakrát mu bol poskytnutý - predaný mobilný telefón v akcii - paušál s 24-mesačnou
viazanosťou, čo je aj v súčasnosti. Ďalej využíva satelitnú televíziu od Digi, čo je dcérska spoločnosť
Telekomu, tiež je klientom tejto spoločnosti viacero rokov (aj v súčasnosti). Uviedol, že nikdy mu, žiadnou
formou nebolo oznámené, že niečo finančne nie je v poriadku. Naopak, viackrát na obchodných miestach
Slovak Telekomu mu ponúkajú akciové ponuky ako vzornému klientovi, stále ho oslovujú cez SMS,
hovorom a internet, a že všetky jeho platby a všetko s tým súvisiace je v poriadku, preto dostáva ponuky
(aj v týchto dňoch).

6. Vo vyjadrení k odporu žalobca uviedol, že žalovaný v podanom odpore neuviedol žiadne skutočnosti,
ktoré by spochybňovali žalovaný nárok. Dodal, že žalovaný dňa 3.11.2014 uzavrel Dodatok k Zmluve o
poskytovaní verejných služieb, v zmysle ktorého mu bol okrem iného poskytnutý program služieb Happy
XL NAJ, v uvedenom dodatku zároveň požiadal o doručovanie faktúr elektronicky na e-mailovú adresu
Q..I., a že uvedenú zmluvu uzavrel ako fyzická osoba - podnikateľ. Žiadne ďalšie skutkové tvrdenia a
ani návrhy na doplnenie dokazovania nepredložil.

7. V replike k vyjadreniu žalobcu sa žalovaný vyjadril tak, že v odpore jasne, zrozumiteľne - vecne
zdôvodnil „neexistujúci žalovaný nárok žalobcom“, ani nič iné s tým súvisiace, že neexistuje v tejto veci
žiadna pohľadávka ani nič iné voči jeho osobe, vyjadrenie žalobcu k jeho odporu je zištné-celkovo, vo
viacerých vetách nepravdivé-zavádzajúce a na záver nerešpektuje v poslednej jeho vete právnu úpravu,
a tým navádza k porušovaniu jeho procesných práv s tým, že k uvedeným skutočnostiam a ďalším
náležitostiam sa vyjadrí na pojednávaní.

8. V duplike k vyjadreniu žalovaného následne žalobca iba opätovne zrekapituloval, že žalovaný
uzatvoril s pôvodným veriteľom dňa 6.2.2013 zmluvu o poskytovaní verejných služieb (ku ktorej dňa
3.11.2014 uzavrel dodatok, ktorého predmetom bola aktivácia programu služieb - Happy XL NAJ a
bol zároveň poskytnutý telefón za akciovú cenu), ako aj priebeh vyúčtovania poskytnutých služieb zo
strany pôvodného veriteľa a výpočet zmluvnej pokuty a uzavrel, že žalovaný neuviedol skutočnosti a ani
nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu.

9. Na pojednávaní žalovaný doplnil, že služby (spoločnosti Slovak Telekom) uhrádza prostredníctvom
Raiffeisen bank, nakoľko majú prepojené účty s Tatra bankou, to znamená platby by mali byť evidované
ihneď. Uhrádza to v hotovosti a úhrady prebiehajú tak, že príde do banky, predloží mobilný telefón s
fakturačnými údajmi, pracovníčka banky tieto údaje zosníma a na základe toho on realizuje úhradu.

Zmluvy (so Slovak Telekom) uzatváral hlavne za účelom bežného telefonovania a úhrady za tieto služby
nemal zahrnuté v účtovníctve podnikateľa.

10. Strana žalobcu na pojednávaní uviedla, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného o jeho spotrebiteľskom
postavení, označila ich za účelové a poukázala na to, že žalovaný k uzavretiu zmluvy vydokladoval
svoje živnostenské oprávnenie, a vzhľadom na to by premlčacia doba mala byť štvorročná. Žiadne
ďalšie skutkové tvrdenia a ani návrhy na doplnenie dokazovania na pojednávaní (pred ukončením
dokazovania) nepredložené neboli.

11. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“) táto časť zákona upravuje záväzkové
vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú
ich podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 101 OZ platí, že pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

15. Podľa § 54a OZ premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne
zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo
spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na
základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

16. Poskytnutie telekomunikačných služieb a ich vyúčtovanie v konaní sporné neboli, a sporná bola
len ich úhrada. Vzhľadom na odlišnú právnu úpravu niektorých inštitútov (najmä premlčania) však bolo
potrebné v danom prípade posúdiť najskôr povahu a režim právneho vzťahu odvodzovaného zo zmluvy
o poskytovaní telekomunikačných služieb uzavretej medzi žalobcom (resp. jeho právnym predchodcom)
a žalovaným.

17. Nebolo sporné, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o poskytovaní
verejných služieb, v ktorej bol označený ako účastník fyzická osoba podnikateľ s údajmi jeho zápisu v
živnostenskom registri. Zo strany žalobcu však v konaní nebolo nie len preukázané, ale ani len tvrdené,
že by sa tento záväzkový vzťah mal týkať podnikateľskej činnosti žalovaného, resp. že by žalovaný pri
jej uzatváraní konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, čo by
bolo v zmysle ust. § 261 ods. 1 OBZ a § 52 ods. 4 OZ predpokladom aplikácie Obchodného zákonníka
na ich vzťahy. Je potrebné si totiž uvedomiť, že aj podnikatelia môžu vystupovať ako subjekty bežných
občianskoprávnych vzťahov a môžu medzi sebou uzatvárať zmluvy, ktoré sa netýkajú (obojstranne)
ich podnikateľskej činnosti, resp. pri ktorých nekonajú v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Napokon, aj z ust. § 52 ods. 4 OZ je zrejmé, že spotrebiteľom môže byť aj
podnikateľ fyzická osoba, ktorá má svoju obchodnú alebo inú podnikateľskú činnosť, ak pri uzatváraní
a plnení (spotrebiteľskej) zmluvy nekoná v rámci svojho predmetu, a to je aj tento prípad.

18. Žalobca nie len že nepreukázal, ale ani len netvrdil, že by žalovaný, v zmluve síce označený ako
podnikateľ, uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Zo žalobcom uvedených tvrdení ani predloženej zmluvy nevyplýva, že by žalovaný s týmito
službami (napr. v rámci poskytovania verejných telekomunikačných služieb) ďalej podnikal, a preto ho
súd považoval za spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 OZ a vychádzal zo spotrebiteľskej povahy právneho
vzťahu. Súd pritom poukazuje aj na to, že dokonca aj samotný žalobca si v žalobe uplatňoval úroky
z omeškania vo výške podľa § 517 ods. 2 OZ (a nie podľa § 369 OBZ), vec bola vedená v registri
spotrebiteľských vecí („Csp“), a ani žalobca (okrem tvrdení o tom, že žalovaný bol podnikateľ) neuviedol
žiadne tvrdenia o obchodnej povahe veci a na tvrdenia žalovaného o spotrebiteľskej povahe veci
nereagoval žiadnym dôkazným návrhom, a preto súd dospel k záveru o spotrebiteľskej povahe veci s
potrebou jej posudzovania podľa všeobecných predpisov občianskeho práva (a aplikácie Občianskeho
zákonníka).

19. V danom prípade je pritom nepochybné, že žalobca sa v tomto konaní domáhal úhrad splatných
viac ako tri roky pred podaním žaloby, a keďže všeobecná trojročná premlčacia doba jednotlivých úhrad
podľa § 101 OZ plynula odo dňa ich splatnosti, všetky požadované úhrady boli v čase podania žaloby,
ak by aj skutočne uhradené neboli, už premlčané. Vzhľadom na to preto, keďže žalobca si svoje právo
uplatnil na súde až dňa 15.1.2020 po uplynutí viac ako troch rokov od ich splatnosti, a teda až po uplynutí
premlčacej doby, toto právo (ak by tu aj bolo) už v tomto konaní v zmysle ust. § 54a OZ nie je možné
vymáhať, a preto súd žalobu zamietol.

20. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa §
255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262
ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 257 CSP výnimočne
súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto by mal súd v zmysle ust. § 262 ods. 1
CSP aj bez návrhu (s prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí,
priznať mu podľa § 255 ods. 1 CSP plnú náhradu trov konania, o ktorej výške by následne v zmysle §
262 ods. 2 CSP rozhodol po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (ktoré by vydal
súdny úradník). Keďže však žalovanej strane v doterajšom konaní podľa obsahu súdneho spisu doposiaľ
žiadne konkrétne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním
alebo bránením práva (trovy konania) nevznikli, a neúspešný žalobca na náhradu trov konania nemá
právo, súd náhradu trov konania stranám nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.