Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 46C/44/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118216258
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:5118216258.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu:

Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava -
Petržalka, adresa na doručovanie: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., oddelenie regresných náhrad,
P. O. Hviezdoslava č. 26, Žilina, proti žalovanému: X. Q., K.. X.X.XXXX, I. O. E. XXX/XX, I.S. K. B.,
právne zastúpený: JUDr. Jánom Kasenčákom, advokátom so sídlom Brečtanová 28, Bratislava - Nové
Mesto, o zaplatenie 2.144,28 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.144,28 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a druhoinštančného konania
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3.12.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
2.144,28 Eur a nákladov vymáhania v sume 6,20 Eura ako nákladov konania pred podaním žaloby a
náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný viedol ako cyklista pod vplyvom alkoholu bicykel v obci I. K. B.
V. Q. S. T.. W.. P. B. W. X. R. V. „. S. D. H.. B. P. K. V. B. X. B. P. X. P. R. Q. B. G.. Š. R., A..Č.. G.-

XXXEO, čím došlo k zrážke vozidla s bicyklom a následnému pádu cyklistu - žalovaného na vozovku.
Skutkový stav poškodenia zdravia bol zistený na základe Správy ORPZ v Žiline, okresný dopravný
inšpektorát č. ORPZ-ZA-OD12-259/2017-P zo dňa 14.3.2018 a rozhodnutím o priestupku bol žalovaný
uznaný vinným z porušenia ustanovení § 4 ods. 2 písm. d), § 20 ods. 1, § 32 ods. 1, § 55 ods. 2
zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Žalobca nahradil svojmu
poistencovi -žalovanémunákladynaliečebnústarostlivosťvsúvislostisužitímalkoholuvcelkovejvýške
2.144,28Eur,ktorépozostávaliznákladovnalekárskuslužbuprvejpomocivovýške45,66Eur,spoločné

vyšetrovacie a liečebné zložky vo výške 119,68 eur, všeobecnú ambulantnú starostlivosť vo výške 13,-
Eur, špecializovanú ambulantnú starostlivosť 556,94 eur a ústavnú starostlivosť vo výške 1.409,- Eur,
ktoré ako účelne vynaložené vyhodnotil aj revízny lekár. Žalobca listom zn. RP 1733078201 zo dňa
30.5.2018 - výzvou na úhradu náhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, vyzval žalovaného na
zaplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti v lehote 15 dní od doručenia výzvy. K úhrade bol žalovaný
vyzvaný opätovne upomienkou zo dňa 2. 7. 2018 a pokusom o zmier zo dňa 7.11.2018. Žalobcovi vznikli
okrem nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť aj náklady konania spojené s vymáhaním

pohľadávky vo výške 6,20 Eur.

3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz sp.zn. 46C/44/2018-15 zo dňa 20.12.2018, voči ktorému podal dňa
23.1.2019 žalovaný odpor. Súd následne uznesením zo dňa 20.2.2019.4. V podanom odpore (č.l. 21) doručenom súdu dňa 23.1.2019 žalovaný žiadal platobný rozkaz zrušiť
a žalobu zamietnuť. Argumentoval, že z prílohy č. 3 vyplýva, že ide o vyčíslenie nákladov za poskytnutú

zdravotnú starostlivosť pri poškodení zdravia zavineného treťou osobou. Žalovaný ako poškodený preto
nerozumie, prečo má uhrádzať náklady spojené s úkonmi zdravotnej starostlivosti zavinené treťou
osobou. Uznesením zo dňa 20.2.2019 súd zrušil platobný rozkaz v celom rozsahu.

5.Dňa6.3.2019doručilžalobcavyjadreniekvyjadreniužalovaného(č.l.51),vktoromopätovnepoukázal

na ustanovenia § 9 ods. 7 písm. b) a § 22 ods. 2 písm. a) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení.
Žalobca tvrdil, že žalovaný mal preukázateľne podľa správy dopravného inšpektorátu v Žiline v čase
dopravnej nehody dňa 22.4.2017 nameraný pre vyšetrení dychovou skúškou alkohol v množstve 0,34
mg/l a bol uznaný vinným z porušovania ustanovenia § 4 ods. 2 psím. d) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke. Pri tejto nehode utrpel podľa znalca z odboru zdravotníctva obmedzenie v obvyklom spôsobe
života po dobu 3 týždňov a práceneschopnosti 5 týždňov. Žalovaný bol o rozsahu poskytnutej zdravotnej

starostlivosti oboznámený vo výzve zo dňa 30.5.2018. Napriek tejto výzve, upomienke zo dňa 2.7.2018
a pokuse o mimosúdne vyrovnanie zo dňa 3.8.2018, žalovaný nereagoval. Žalobca tiež poukázal na
rozpis zdravotnej starostlivosti, ktorú schválil revízny lekár. Vo vzťahu k namietanej prílohe č. 3 žalobca
konštatoval, že ide o jeden z výstupov z evidenčného systému žalobcu, ktorý sa alternatívne používa
pi pri poškodení zdravia zavineného treťou osobou. Opravené vyčíslené potvrdené revíznym lekárom

žalobca predložil ako prílohu vyjadrenia.

6. Právny zástupca žalovaného požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalobcu o 120
dní, čo súd z dôvodu hospodárnosti konania nepripustil a umožnil mu predĺženie lehoty do 30.4.2019.
Žalovaný sa v lehote stanovenej súdom nevyjadril.

7. Následne súd vo veci nariadil pojednávanie na 2.9.2019, ktoré odročil z dôvodu oneskoreného
doručovania predvolania právnemu zástupcovi žalovaného, ktorý namietal nedostatok časového
priestoru na jeho prípravu. Na pojednávaní dňa 23.9.2019 súd vec prejednal a rozhodol. Rozsudkom
súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 2.144,28 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo

zvyšnej časti (nákladov vymáhania pohľadávky v sume 6,20 Eur) žalobu zamietal a žalobcovi priznal
proti žalovanému nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, o ktorom Krajský súd v Žiline rozhodol uznesením sp.zn.
6Co/15/2020 zo dňa 30.9.2020 (č.l. 154) tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v I. výroku

a III. súvisiacom výroku o trovách. V druhom výroku zostal rozsudok prvej inštancie nedotknutý. V
odôvodnení odvolací súd konštatoval, že okresný súd síce konštatoval, že žalovaný spochybnil rozsah
žalobou uplatneného nároku žalobcu, ale neuviedol, ktoré konkrétne výkony neboli realizované. Podľa
názoru odvolacieho súdu žalovaný však v danom prípade nemohol dostatočným spôsobom svoju
procesnú obranu konkretizovať, nakoľko skutkové tvrdenia žalobcu spolu s predloženými listinami

nedávajú konkrétny obraz o rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorá bola žalovanému poskytnutá.
Uvedené považoval za nejasnosť v dôkaznej situácii zo strany žalobcu, čo vytvorilo predpoklad na
zrušenie napadnutého rozhodnutia. Súd druhej inštancie zdôraznil, že v ďalšom konaní súd prvej
inštancie po dôslednom oboznámení sa so skutkovými tvrdeniami a predloženými listinami vyhodnotí, či
žalobca uniesol dôkazné bremeno žalobou uplatneného nároku, pričom v zmysle základných princípov

sporového konania prihliadne na procesnú obranu žalovaného.

9. Po doručení uznesenia odvolacieho súdu, súd prvej inštancie opätovne nariadil pojednávanie na
17.3.2021, ktoré z preukázaných zdravotných dôvodov na strane právneho zástupcu žalovaného odročil
na 17.5.2021, na ktorom vec prejednal. Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní predložila ďalšie listinné

dôkazy, z ktorých odvodzovala svoj žalobný nárok, a to rozpis diagnóz, potvrdení, všeobecné zmluvné
podmienky, potvrdenia o poskytnutej zdravotnej starostlivosti a jej úhrade zo strany ŽILPO a Fakultnej
nemocnice s poliklinikou Žilina. Zotrvala na podanej žalobe a uviedla, že náklady vynaložené žalobcom
za poskytnutie zdravotnej starostlivosti žalovanému, ako poistencovi VŠZP, si uplatňuje v zmysle
ustanovenia § 9 ods. 7 písmeno c) zákona 580/2004 a to: že došlo k poškodeniu zdravia v dôsledku

toho, že žalovaný, pod vplyvom alkoholu mal kolíziu s dopravným prostriedkom a utrpel zranenia. Tento
skutkový stav má doložený žalobca hlavne z hlásenia úrazu, ktoré vystavil poskytovateľ zdravotnej
starostlivosti a to FNsP Žilina, kde teda je opis zranení s tým, že predbežná doba liečby je nad 42 dní.
To, že žalovaný spochybňuje náklady zdravotnej starostlivosti, že im nerozumie, nevie aká zdravotnástarostlivosť bola vynaložená považovala za účelové, pretože pri každom poskytnutí zdravotnej
starostlivosti, hlavne ústavnej sa vyžaduje takz. informovaný súhlas pacienta, poistenca. V danom
prípade je nesporné, že informovaný súhlas žalovaného bol daný. Keď žalovaný zdravotnú starostlivosť

prijímal vtedy nenamietal, že nevie aké výkony zdravotnej starostlivosti mu boli poskytnuté až následne,
keď si uvedomil, resp. keď sme ho kontaktovali v súvislosti s následkami tejto udalosti tak začal účelovo
spochybňovať výkony zdravotnej starostlivosti. Poukázala na to, že žalobca predložil k žalobe rozpis
nákladov zdravotnej starostlivosti, pričom v rámci predsúdnej komunikácie boli žalovaného zaslané
diagnózy, no napriek tomu k úhrade nedošlo. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu

namietal, že bol nejaký výkon, ktorý bližšie nešpecifikoval, dokonca, že bol dvakrát v tom istom dni u
dvoch lekárov. Uvedené nie je výnimočné. Naopak, podotkla, že zdravotná poisťovňa pri uplatňovaní
svojichzákonnýchnárokovpostupujesamozrejmepredovšetkýmvsúladesprávnymipredpismi.Výkony
zdravotnej starostlivosti v zmysle príslušnej právnej úpravy, zmysle zmluvy, ktorú zdravotná poisťovňa
uzatvára s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, v zmysle všeobecných zmluvných podmienok sa
výkony zdravotnej starostlivosti predkladajú zdravotne poisťovni na elektronických nosičoch. Pri svojich

zmluvných vzťahoch medzi poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti sa riadi poisťovňa
aj metodickými usmerneniami Úradu pre dohľad, ktoré sú súčasťou zmluvných dojednaní a ktoré sú
súčasťou aj všeobecných obchodných podmienok. V prípade, že teda takéto el. nosiče sú doručené
do zdravotnej poisťovne, podliehajú prieskumu a kontrole revíznymi lekármi zdravotnej poisťovne. Táto
činnosť je rovnako upravená v zákone 581/2004 Z.z. o kontrole týchto výkonov zdravotnej starostlivosti.

Revízny lekár kontroluje potrebnosť, účelnosť a hospodárnosť vynaloženej zdravotnej starostlivosti,
pretože je nemysliteľné, keďže sa jedná o obchodný vzťah medzi poisťovňou a poskytovateľom
zdravotnej starostlivosti, aby zdravotná poisťovňa poskytovateľovi uhradila čokoľvek, čo si naúčtuje.
Preto podliehajú tieto výkazy kontrole revíznymi lekármi a revíznymi zamestnancami poisťovne. V
prípade, že je hlásenie o poškodení zdravia, poistenca, či už z dôvodu zavinenia protiprávneho konania

tretej osoby, alebo užitia alkoholu, alebo návykovej látky, tieto výkony zdravotnej starostlivosti odčlení
revízny lekára vyčísli ich náhradu za účelom uplatnenia zákonného nároku zdravotnej poisťovne.
Tieto diagnózy, ktoré súvisia s úrazom sú podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb označované
písmenom „s“ tak ako je to aj v predloženom prehľade. Zdôraznila, že rozhodnutie krajského súdu
v danej veci je alibistické, pretože v iných prípadoch, keď takéto rozhodnutia okresných súdov boli

napadnuté odvolaním, tak sa odvolací súd stotožnil s výkladom žalobcu o poskytovaní, preverovaní
a uplatňovaní náhrady výkonov zdravotnej starostlivosti. Zástupkyňa žalobcu mala za to, že žalobca
predložil dostatok relevatných dôkazov na priznanie plnenia, no napriek tomu predložila aj potvrdenia a
vyjadrenia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti o skutočnostiach, že táto zdravotná starostlivosť bola
poistencovi a pacientovi poskytnutá v súvislosti s tou udalosťou a že bola aj uhradená. Právny zástupca

žalovaného poukázal na závery rozhodnutia odvolacieho súdu a zdôraznil, že namieta vykonanie
dôkazov predložených žalobcom na pojednávaní z dôvodu, že boli podané po lehote. Trval na tom,
že zo strany žalobcu dochádza opakovane k porušovania práva žalovaného na spravodlivý proces.
Zdôraznil, že žalobcovi bola doručovaná výzva na predloženie dôkazov, čo nevykonal a nedoložil ich do
súdneho spisu, a tak sa k nim nemohol vyjadriť. Poukázal na tvrdenie zástupkyne žalobcu, ktorá uviedla,

že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti pošle zdravotnej poisťovni na preplatenie zdravotné výkony
a zdravotná poisťovňa má svojho revízneho lekára a on to skontroluje a čo považuje za neoprávnené,
tak to škrtne. Zdravotná poisťovňa má takýto nárok na takéto právo, ale keď už to následne vyúčtuje
druhej strane tak druhá strana sa nemá právo k tomuto vyjadriť, čo malo byť už v samotnom liste, v
samotnej predžalobnej výzve, alebo súčasťou samotnej žaloby. V ďalšom tvrdil, že je to práve žalobca,

ktorý nikdy nemá normálne hospodárenie, ktorý si prepláca úkony ako sa mu zachce. Preto má pacient
právo kontrolovať, aké zdravotné úkony mu boli vlastne poskytnuté v akom rozsahu, v akom množstve.
Okrem toho, jedna vec je diagnóza, druhá vec je, čo sa mu poskytlo na liečenie tejto diagnózy. Diagnóza
je jedna vec, ale liečebné postupy sú v rámci metodík, či už Ministerstva zdravotníctva alebo Úradu pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktoré žalovaný nevie posúdiť. Zástupkyňou žalobcu predložené

listinné dôkazy právny zástupca žalovaného súdu vrátil s tým, že ide o listinné dôkazy predložené
žalobcom boli predložené v rozpore s koncentračnou zásadou či po lehote ustanovenej súdom. Súd
pojednávanie odročil na neurčito a žalovanému uložil 15-dňovú lehotu na vyjadrenie sa k predloženým
listinným dôkazom.

10. Žalovaný ani jeho právny zástupca sa v lehote určenej súdom nevyjadrili, a tak súd nariadil
pojednávanie na 4.10.2021, na ktorom vec rozhodol. Na pojednávaní súd opätovne vyhodnotil, či
žalobca uniesol dôkazné bremeno a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:10. Podľa § 132 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba „CSP“):
1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej
viny pripojiť.

11. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

12. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

13. Podľa § 8 ods. 1 a 2 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, zdravotná poisťovňa
uhrádza na základe zmlúv uzatvorených podľa § 7 poskytnutú zdravotnú starostlivosť v rozsahu

ustanovenom osobitným predpisom podľa dohodnutej ceny [§ 7 ods. 9 písm. c) alebo písm. e)].
Podkladom na úhradu zdravotnej starostlivosti je finančné zúčtovanie, ktorého obsah a štruktúru určuje
úrad [§ 20ods. 2 písm. k)], ak sa zdravotná poisťovňa s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti
v zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti (§ 7 a 7a) nedohodnú inak. Splatnosť úhrady za
poskytnutúzdravotnú starostlivosť je 30 dní odo dňa doručenia účtovného dokladu, ak sa zmluvné strany

nedohodli inak.

14. Podľa § 9 ods. 1, 5, 6 zákona č. 581/2004 Z.z.:
1) Zdravotná poisťovňa vykonáva kontrolnú činnosť u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorým
uhrádza úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Zdravotná poisťovňa vykonáva kontrolnú činnosť

aj v zariadeniach sociálnej pomoci, s ktorými má uzatvorenú zmluvu podľa § 7a ods. 1. Zdravotná
poisťovňa má právo vykonať kontrolu kedykoľvek a bez predchádzajúceho oznámenia.
5) Zdravotná poisťovňa vykonáva kontrolnú činnosť u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti revíznymi
lekármi, revíznymi farmaceutmi a revíznymi sestrami; ak ide o kontrolu hospodárnosti vynakladania
prostriedkov verejného zdravotného poistenia, aj inými zamestnancami poverenými výkonom kontroly.

6) Revízni lekári kontrolujú
a) rozsah a kvalitu poskytnutej ambulantnej zdravotnej starostlivosti a ústavnej zdravotnej starostlivosti
vzhľadom na zdravotný stav poistenca,
b) účtovné doklady a dokumentáciu súvisiacu s rozsahom poskytnutej zdravotnej starostlivosti podľa
písmena a),

c) opodstatnenosť zaradenia poistenca do zoznamu a vedenia poistenca v zozname (§ 6 ods.2),
d) vykazovanie zdravotnej starostlivosti uhrádzanej podľa klasifikačného systému.

15. Podľa ust. § 9 ods. 7 písm. b) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení o zmene a
doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba

ZZP), zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť voči poistencovi, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku užitia alkoholu alebo inej
návykovej látky; to neplatí, ak ide o maloletého poistenca, ktorý je umiestnený v resocializačnom
stredisku pre drogovo závislých a inak závislých na základe rozhodnutia súdu.

16. Podľa ust. § 22 ods. 2 písm. a) zákona č. 580/2004 Z.z., poistenec je povinný uhradiť náklady za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa § 9 ods. 7.

17. Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba OZ), príslušenstvom
pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

18. Predmetom sporu po zrušení I. a III. Výroku rozsudku sa stal nárok žalobcu na zaplatenie sumy
2.144,28 Eur. V zmysle záväzného právneho názoru odvolacieho súdu je úlohou okresného súdu
opätovne žalobný nárok v tejto časti posúdiť a po dôslednom oboznámení sa so skutkovými tvrdeniami
a predloženými listinami vyhodnotiť, či žalobca uniesol dôkazné bremeno žalobou uplatneného nároku,

a to náležite odôvodniť.

19. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané nasledujúce skutočnosti: Z obsahu správy
OkresnéhoriaditeľstvapolicajnéhozboruvŽiline,Okresnéhodopravnéhoinšpektorátuzodňa14.3.2018(č.l. 3) mal súd za preukázané, že dňa 22.4.2017 došlo k dopravnej nehode, v dôsledku ktorej došlo k
zrážke bicykla vedeného žalovaným a motorového vozidla vedeného X. V.. Žalovaný viedol neosvetlený
bicykel po miestnej komunikácii a v dôsledku nedania prednosti v jazde vošiel do jazdnej dráhy

motorového vozidla. Po vykonaní dychovej skúšky bolo zistené, že žalovaný mal zistené ovplyvnenie
alkoholom v množstve 0,34 mg/l, t.j. 0,71 promile. Žalovaný utrpel ľahké zranenie, ktoré si vyžadovalo
3 týždne obmedzenia v obvyklom spôsobe života a práceneschopnosť 5 týždňov. Okrem toho bola
spôsobená vecná škoda žalovanému poškodením bicykla a okuliarov a škoda na vozidle vo výške 200,-
Eur. Zároveň bolo vydané rozhodnutie o priestupku č.p. ORPZ-ZA-OD12-259/2017-P, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 10.10.2017, v zmysle ktorého bola uložená sankcia žalovanému pre porušenie § 4
ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Súd má preto za nesporné, že v dôsledku
popísanejdopravnejnehody,ktorúspôsobilsamotnýžalovanýporušenímpredpisovocestnejpremávke,
došlo k vzniku škody na jeho zdraví (okrem toho aj vecnej škody). Žalovaný tieto tvrdenia v spore
nespochybnil. Naopak potvrdil, že bol právoplatne uznaný vinným zo spáchania priestupku, a tak mal
súd uvedené v zmysle § 151 ods. 1 CSP za nesporné.

20. Z hlásenia úrazu zo dňa 22.4.2017 Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline (č.l. 5) vyplýva,
že žalovanému bolo vykonané lekárom rýchlej zdravotnej pomoci ambulantné vyšetrenie po dopravnej
nehode v I. K. B. so záverom - zlomenina IV a V rebra vpravo, vykĺbenie AAC vpravo a tržná rana hlavy.
Uvedené tvrdenia žalobcu žalovaný v priebehu sporu nespochybnil, a tak ich má súd za nesporné.

21.Zvyčíslenianákladovzaposkytnutúzdravotnústarostlivosť pripoškodenízdraviazavinenéhotreťou
osobou (č.l. 6) vyplýva celkový sumár nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému X.
Q., t.j. žalovanému za obdobie od 22.4.2017 do 22.11.2017 s dátumom poslednej úhrady dňa 9.1.2018 v
celkovej výške 2.144,28 Eur a náklady konania 6,20 Eur. Revízny lekár uvedené schválil dňa 30.5.2018.

22. Z opraveného vyčíslenia nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pri poškodení zdravia (č.l.
58)vyplývacelkovýsumárnákladovnazdravotnústarostlivosťžalovanéhoakopoškodenéhozaobdobie
od 22.4.2017 do 22.11.2017 s dátumom poslednej úhrady dňa 9.1.2018 v celkovej výške 2.144,28 Eur
a náklady konania 6,20 Eur. Revízny lekár uvedené schválil dňa 30.5.2018.

23. Z rozpisu vynaložených nákladov (č.l. 53) na zdravotnú starostlivosť žalovaného v dôsledku
poškodenia zdravia dňa 22.4.2017 vyplýva, že žalobca vynaložil na zdravotnú starostlivosť žalovaného
celkovo 2.144,28 Eur, pričom uvedený rozpis obsahuje všetky vykonané zdravotné výkony a
lekárske ošetrenia v súvislosti s diagnózou S43, pričom podľa medzinárodnej klasifikácie diagnózy „S“

predstavujú úrazové diagnózy. Žalobca svoj nárok odôvodnil realizáciou tých výkonov, ktoré sú späté
iba s úrazovou diagnózou žalovaného, čo potvrdil samotný revízny lekár dňa 30.5.2018.

24. Žalobca žalovaného výzvou zo dňa 30.5.2018 (č.l. 8) vyzval na úhradu nákladov za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť v celkovej výške 2.144,28 Eur a nákladov konania vo výške 6,20 Eur.

Upomienkou k výzve zo dňa 2.7.2018 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej čiastky do 13.7.2018.
Pokusom o zmier zo dňa 3.8.2018 (č.l. 52) žalobca vyzval žalovaného na úhradu nákladov formou
písomného uznania dlhu. Následne pokusom o zmier zo dňa 7.11.2018 (č.l. 10) žalobca opätovne vyzval
žalovaného na úhradu nákladov v lehote do 20.11.2018 s tým, aby sa vyjadril, akým spôsobom navrhuje
predmetný dlh vysporiadať.

25. Súd má za nesporné, že žalovaný je poistencom žalobcu, nakoľko túto skutočnosť žalovaný v
priebehu sporu nespochybnil. Žalovaný v konaní nepoprel, že spôsobil dopravnú nehodu dňa 22.4.2017,
v dôsledku ktorej mu vznikla škoda na zdraví, preto má súd uvedené za nesporné. Rovnako žalovaný
nespochybnil, že mu bola poskytnutá zdravotná starostlivosť, v podanom odpore konštatoval, že nevie

verifikovať rozsah poskytnutej zdravotnej starostlivosti a nevie sa vyjadriť, či mu boli jednotlivé zákroky
vykonané.

26. Žalobca na podporu svojich tvrdení týkajúcich sa žalobou uplatneného nároku predložil súdu
viacero listín, pričom pre potreby určenia výšky úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poskytnutú

žalovanému sú smerodajné najmä listiny označené ako „Vyčíslenie nákladov za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť pri poškodení zdravia“ zo dňa 30.05.2018 (č.l. 58 súdneho spisu) a listina položkovito
určujúca jednotlivé úkony zdravotnej starostlivosti zo dňa 06.03.2019 označená ako „NN-001 Prípad
náhrady vynaložených nákladov“ (č.l. 54-57 súdneho spisu). Konkretizácia úkonov je obsahomdetailnejšieho rozpisu úkonov predloženého zástupkyňou žalovaného na pojednávaní dňa 17.5.2021
(č.l. 204-205) ako aj rozpisu úkonov na č.l. 180 a nasledovne, ku ktorým sa žalovaný ani v dodatočnej
lehote určenej súdom nevyjadril.

27. Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie a vrátení veci na ďalšie konanie, mal súd za
to, že v tomto novom konaní má súd opätovne posúdiť, či žalobca uniesol dôkazné bremeno
ohľadom preukázania svojho nároku uplatneného v tomto konaní. V prvom rade súd konštatuje,
že žalobca ako verejná zdravotná poisťovňa má určené svoje práva a povinnosti priamo zákonom,

t.j. zákonom č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach a tiež zákonom č. 580/2004 Z.z. o
zdravotnom poistení. Podľa názoru súdu prvej inštancie je povinnosťou zdravotnej poisťovne nielen
uhrádzať poskytovateľom zdravotnej starostlivosti na základe uzatvorených zmlúv poskytnutú zdravotnú
starostlivosť. Z tejto povinnosti priamo vyplýva aj vykonávanie kontrolnej činnosti u poskytovateľov
zdravotnej starostlivosti, ktorým uhrádza úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť (§ 8 a 9). Na
účely kontroly vykonávajú revízni lekári kontrolu rozsahu a kvality poskytnutej starostlivosti, účtovnú

kontrolu a kontrolu dokumentácie, opodstatnenosti zaradenia poistenca do zoznamu a vykazovanie
zdravotnej starostlivosti. Práve v zmysle citovaných zákonných ustanovení má súd za to, že zdravotná
poisťovňa predložením vyčíslenia nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pri poškodení zdravia
(č.l. 58), ktorá bola vyhotovená revíznym lekárom v zmysle citovaného zákona, splnila svoju povinnosť
a preukázala dôvodnosť a opodstatnenosť vykonaných úkonov zdravotnej starostlivosti, ktoré uhradila

poskytovateľom. V kompetencii revíznych lekárov je práve posúdenie dôvodnosti poskytnutia toho-
ktorého úkonu zdravotnej starostlivosti. Revízny lekár je odborne znalá osoba, ktorá vykonáva
kontrolnú činnosť v zmysle zákona. Súd má preto za to, že činnosť revízneho lekára nemožno bez
reálneho preukázania jeho prípadného pochybenia alebo zneužitia právomoci spochybňovať. Revízny
lekár potvrdil náklady konkrétneho poškodeného v konkrétnom prípade. Žalobca dôkladne vysvetlil

postup poisťovne v obdobných prípadoch, kedy zo systému zdravotného poistenia a vykonaných
zdravotných úkonov sú vyňaté iba tie výkony, ktoré priamo súvisia s úrazovou diagnózou, čo je v
súlade s právnym poriadkom. Ich účelnosť a výšku vždy následne posúdi revízny lekár, ako tomu
bolo aj v posudzovanom prípade. Z vyčíslenia nákladov ako aj z rozpisu za poskytnutú zdravotnú
starostlivosťvyplývaoznačeniekonkrétnehopoškodeného,konkrétnydátumpoškodeniazdravia(dátum

úrazu) 22.4.2017 a rozpis konkrétnych nákladov za obdobie od 22.4.2017 do 8.11.2017, t.j. za
relevantné obdobie od dopravnej nehody do ukončenia liečenia. Z tabuľky je zrejmé, na základe akej
konkrétnej faktúry (číslo faktúry, napr. fa č. 2017VY3300018925), akému konkrétnemu zdravotníckemu
zariadeniu (napr. ambulantná pohotovostná služba), za aké konkrétne obdobie (napr. od 22.4.2017
do 22.4.2017) boli uhradené aké konkrétne náklady (v akej konkrétnej výške, napr. 13,57 eur) a

kedy, t.j. ktorý konkrétny deň, k úhrade došlo (napr. 1.6.2017). Z vykonaného dokazovania je zrejmé,
že v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti (poškodenému) preukázateľne vznikli na základe
vykonaných zdravotných výkonov a ošetrení (u poškodeného) náklady poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti,ktoríichuplatniliužalobcuakopoisťovateľapoškodeného.Zákonjednoznačnešpecifikuje,
že poisťovňa má voči tretej osobe nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.

Žalovaný nespochybnil, že poškodenému bola poskytnutá zdravotná starostlivosť (to sa pri preukázanej
závažnosti jeho úrazu ani nedá konštatovať) spochybnil iba jej rozsah a skutočné vynaloženie
nákladov zo strany žalobcu poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Rovnako nespochybnil, že žalobca
uhradil žalovanú sumu poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, a tak súd dokazovanie vo vzťahu
k uvedenému považoval za nadbytočné, nakoľko uvedené nebolo sporné. Preto ani dodatočné

preukázanie žalobcu, že poskytovateľom reálne uhradil náklady poskytnutej zdravotnej starostlivosti
súd nepovažuje za podstatné. Navyše, súd považuje za irelevantné, či zdravotná poisťovňa - žalobca,
uhradila poskytovateľom zdravotnej starostlivosti vzniknuté náklady, nakoľko zákon neuvádza výslovne,
že nárok poisťovne vzniká až po ich uhradení poskytovateľom zdravotnej poisťovne. Žalovaný bližšie
neodôvodnil, t.j. neuviedol, aké výkony a z akých dôvodov považuje za nepreukázané, nesúvisiace.

Konštatoval len, že nevie verifikovať rozsah poskytnutej zdravotnej starostlivosti, pretože nevie vyjadriť
či jednotlivé zákroky uvedené v rozpise súvisia s úrazom a či mu boli reálne vykonané. Žalobca ako
zdravotná poisťovňa preukázal, že revízny lekár všetky zdravotné úkony posúdil v zmysle záväzných
ustanovení zákonov a Metodického pokynu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Žalovaný
opačné skutočnosti nepreukázal, v spore iba vzbudzoval pochybnosti o ich realizácii, rozsahu a tiež

pochybnosti o revíznom lekárovi, avšak bez relevantného preukázania svojich tvrdení. Vykonané úkony
a náklady poskytovateľov tak má súd jednoznačne za preukázané, a práve tieto náklady je žalovaný
povinný uhradiť v zmysle § 9 ods. 7 písm. c) zákona č.580/2004 Z.z., nakoľko poškodenému bola
poskytnutá zdravotná starostlivosť v dôsledku protiprávneho konania žalovaného. Žalobca preukázal vkonaní nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť konkrétnym rozpisom výkonov,
vyčíslením, ich finančných ohodnotením a dňom úhrady, overeným a skontrolovaným revíznym lekárom.
Nejedná sa teda len o interný doklad bez relevancie. Revízny lekár vykonáva kontrolnú činnosť na

základe zákona. Naopak, žalovaný nijakým spôsobom súdu nepreukázal svoje domnienky o tom, že
zdravotná starostlivosť nebola poškodenému poskytnutá, resp. nebola poskytnutá v takom rozsahu
ako tvrdí žalobca, že nesúvisela s úrazom, nebola poskytovateľom uhradená, že mohlo dôjsť k
pochybeniam, prípadne k zneužitiu právomoci revízneho lekára, prípadne, že došlo k vystaveniu faktúr
za zdravotné úkony, ktoré poškodenému neboli uskutočnené, alebo ktoré nesúviseli s predmetným

úrazom.. V priebehu konania žalovaný nespochybnil realizáciu žiadneho konkrétneho výkonu zdravotnej
starostlivosti, iba tvrdil, že žalobca nepreukázal, že tieto boli skutočne poskytnuté poškodenému v
súvislosti s úrazom. Súd však opätovne zdôrazňuje, že z listinných dôkazov predložených žalobcom
vyplýva konkrétne číslo faktúr, ktoré sa jednotlivých úkonov týkajú. Z uvedených listinných dôkazov je
zrejmé, že tieto zdravotné výkony sa týkajú poškodeného, tykajú sa RP 17330782 ako čísla priradeného
prípadu poškodeného. Sú presne špecifikované úkony zdravotnej starostlivosti a tiež obdobie ich

poskytnutia, či deň úhrady. Tieto skutočnosti sú overené revíznym lekárom. Žalobca pritom tvrdil a súd
má za nesporné, že ide o štandardnú klasifikáciu zdravotných úkonov používanú v medzinárodnom
meradle. Naviac, súd má z predložených dokladov preukázanú aj príčinnú súvislosť medzi poškodením
zdravia žalovaného, poskytnutou zdravotnou starostlivosťou a úrazom, teda protiprávnym konaním
žalovaného. Z listinných dokladov vyplýva, číslo priradené poškodenému RP 17330782, dátum

poškodenia ako aj klasifikácia S zodpovedajúca výkonom pri úraze. Z listinných dokladov vyplýva aj
sumár 2.144,28 eur, a to jednoduchým matematickým súčtom tam uvedených položiek (č.l. 58-59 spisu).
Navyše, súd zdôrazňuje, že rozpis úkonov doručil žalobca už dňa 6.2.2019 v rámci vyjadreniu k odporu,
a to pod názvom „Prípad náhrady vynaložených nákladov“. Ďalšia konkretizácia všetkých úkonov a
materiálov predložená zástupkyňou žalovaného na pojednávaní dňa 17.5.2021 bola iba špecifikáciou

už predložených výkonov zdravotnej starostlivosti.

28. Žalovaný v priebehu sporu celú svoju argumentáciu založil na jedinom argumente, t.j. že nerozumie
zoznamu úkonov zdravotnej starostlivosti a podľa jeho názoru má práve poisťovňa - žalobca, povinnosť
presne uviesť, čo všetko bolo žalovanému v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti uhradené.

Súd v tomto smere poukazuje na to, že v zmysle § 22 ods. 2 písm. a) zákona č. 580/2004 Z.z. je
poistenec - žalovaný povinný uhradiť náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa § 9 ods.
7 citovaného zákona, t.j. v prípadoch, že mu bola preukázateľne poskytnutá zdravotná starostlivosť
po dopravnej nehode, ktorú zapríčinil žalovaný pod vplyvom alkoholu. Sporné bolo, či všetky úkony
zdravotnej starostlivosti, ktoré žalobca uhradil, mu poskytnuté boli. Súd má za to, že žalovaný nenavrhol

vykonať žiaden dôkaz, ktorým by preukázal opak. K argumentácii právneho zástupcu žalovaného v
záverečnej reči, že poisťovňa mala presne uviesť zoznam nielen úkonov (ktorým ako sám povedal
nerozumie) ale aj rozpis materiálu, t.j. napríklad koľko obväzu bolo spotrebovaného, či aké lieky boli
poskytnuté, uvádza, že verifikácia týchto skutočnosti vyžaduje odborné posúdenie. Súd má totiž za to,
že ani v prípade, ak žalovaný namietal konkrétne nevykonanie úkonu zdravotnej starostlivosti či použitia

zdravotníckeho materiálu, by podľa názoru súdu nepostačilo iba toto tvrdenie žalovaného, že mu
uvedený úkon či materiál poskytnutý nebol. Je práve na odborne znalej osobe, aby prípadne posúdila,
či žalobcom deklarovaný a preukázaný rozsah zdravotnej starostlivosti, bol žalovanému v súvislosti s
úrazom reálne a adekvátne poskytnutý. Po predložení detailného rozpisu úkonov a diagnóz spojených s
daným prípadom na pojednávaní dňa 17.5.2021 samotný právny zástupca žalovaného konštatoval, že

uvedené nevie sám posúdiť, pričom na posúdenie bude potrebné znalecké dokazovanie. Súd zotrváva
na názore, že ak mal žalovaný v priebehu sporu pochybnosť o tom, že zdravotná starostlivosť, ktorá mu
bola poskytnutá a uhradená žalobcom, bola vyúčtovaná v rozpore s tým, čo reálne bolo potrebné a čo
súviselo s nehodou a ujmou na jeho zdraví, na tento účel mohol už od počiatku (v samotnom odpore)
navrhnúť vykonať znalecké dokazovanie či iné odborné posúdenie tejto otázky. Toto neučinil ani po

poskytnutí dodatočnej lehoty zo strany súdu na pojednávaní dňa 17.5.2021, kedy súd využil možnosť
postupupodľa§181ods.4CSP,t.j.akstranaalebojejzástupcaniesúschopnípredniesťnapojednávaní
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, môže
im súd určiť lehotu na dodatočné splnenie tejto povinnosti. Po márnom uplynutí lehoty nemusí súd
na tieto skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy prihliadať. Podľa názoru súdu neobstojí argumentácia

o neskoršom predložení zoznamu úkonov a diagnóz, nakoľko na posúdenie dôvodnosti a relevancie
výkonov zdravotnej starostlivosti je oprávnená len a výlučne odborne znalá osoba. Takéto posúdenie
nie je v kompetencii žalovaného ani súdu. V danej veci súd preto konštatuje, že takouto odborne
znalou osobou je práve revízny lekár, ktorý uvedené posúdil, čo žalobca adekvátne súdu preukázal. Pripochybnostiach mal žalovaný navrhnúť taký dôkaz, ktorý je spôsobilý vyvrátiť správnosť jeho postupu.
Pokiaľ totiž žalovaný spochybňoval nárok žalobcu mal nielen tvrdiť, ale svoje tvrdenie aj relevantne
preukázať, t.j. doložiť dôkazy alebo navrhnúť dokazovanie na preukázanie svojich tvrdení. Nakoľko

žalovaný iba spochybnil správnosť vyčíslenia nákladov overených zákonným postupom príslušným
revízným lekárom ako osobou na to oprávnenou a bež ďalšieho iné netvrdil a nevrhol preukázať, je
zrejmé, že procesná obrana žalovaného neobstojí. Ani popretie akejkoľvek položky v rozpise bez
ďalšieho nemá za následok úspešné popretie skutkových tvrdení žalobcu. Súd teda opätovne dospel k
záveru, že žalovaný účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu a nim predložené listinné dôkazy.

29. Na zdôraznenie tohto právneho názoru súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn.
8Co/74/2020 v obdobnej právnej veci, v ktorej rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil práve z dôvodov
nedostatočnej procesnej obrany žalovaného: „Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu
s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť
skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti. Popretie

tvrdení protistrany ako samostatná procesná povinnosť vyplýva z ust. § 151 CSP, ktoré zakotvuje
procesné následky (sankciu) za jej nesplnenie. Skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného
útoku.“

30. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k dôvodnosti podanej žaloby, a tak v jej

zostávajúcej časti vyhovel a žalovaného zaviazal na úhradu sumy 2.144,28 Eur.

31. Z opatrnosti súd v závere poznamenáva, že z rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva povinnosť
súdu prvej inštancie žalobu v jej zostávajúcej časti zamietnuť, ale opätovne posúdiť v kontexte vyjadrení
strán sporu a predložených listinných dôkazov to, čo žalobca uniesol dôkazné bremeno. Odvolací súd

mal za to, že skutkové tvrdenia žalobcu spolu s predloženými listinami nedávajú konkrétny obraz o
rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorá bola žalovanému poskytnutá. Uvedené považoval za nejasnosť
v dôkaznej situácii zo strany žalobcu, čo vytvorilo predpoklad na zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Pričom nebolo plne v možnostiach žalovaného relevantne reagovať a brániť sa v priebehu sporového
konania, keď údaje obsiahnuté v podaniach žalobcu predložených súdu nedostatočným spôsobom

vymedzujú žalobou uplatnený nárok. Súd preto detailne, s ohľadom na relevantnú právnu úpravu
upravujúcu činnosť žalobcu ako zdravotnej poisťovne, s ohľadom na kompetencie revízneho lekára,
ktorý v zmysle zákona vykonal kontrolu zdravotnej starostlivosti, dospel k záveru o unesení dôkazného
bremena žalobcom. Uvedené je vecou právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie o tom, či
žalobca uniesol dôkazné bremeno v kontexte toho, či žalovaný účinne poprel skutkové tvrdenia žalobcu.

Nakoľko má súd za to, že žalovaný účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu v kontexte listinných
dôkazov nim predložených, žalobe ako dôvodnej vyhovel. Súd navyše zdôrazňuje, že v zmysle §
151 ods. 2 CSP sú na účinné popretie skutkových tvrdení protistrany kladené kvalitatívne nároky: „Ak
strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o
predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.“ Na to, aby sa považovalo popretie

skutkových tvrdení protistrany za procesne účinné (to znamená také, ktoré vyvolá zamýšľané účinky) je
potrebné, aby popierajúca strana slovne poprela skutkové tvrdenia; a zároveň uviedla vlastné tvrdenia o
predmetných skutkových okolnostiach. Súd má za to, že žalovaný bez ďalšieho poprel tvrdenia žalobcu,
no vlastné tvrdenia neuviedol.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobcovi ako úspešnej strane sporu v základe žalobného nároku priznal
nárok na náhradu trov prvoinštančného a druhoinštančného konania v rozsahu 100 %, nakoľko tie tvoria

jeden celok.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.