Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, May 26, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109225844
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7109225844.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň
JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Adriany Murínovej, v spore žalobcov:
1. Z.Q. C. Q.. U., H.. XX.XX.XXXX, C. Ž. XX, E.,
2. U. R., H.. XX.XX.XXXX, C. F. XX, S., Č. Q.,
3. U. R. H.. X.X.XXXX, C. C. XX, E.,

4. Z. E. Q.. Z., H.. XX.X.XXXX, C. S. XXX,
5. G. O. Q.. Z., H.. XX.X.XXXX, C. H. D. XX, E.,
6. Z. Š. Q.. Z., H.. X.X.XXXX, C. E. XX, E.,
7. B. E. Q.. R., H.. X.X.XXXX, C. F. H. X, E.,
8. Ľ. S. Q.. R., H.. X.XX.XXXX, C. C. XX, E.,
9. Z. Q. Q.. R., H.. X.X.XXXX, C. C. X, E.,
10. Z. B. Q.. R. H.. XX.X.XXXX, C. C. X, E.,

11. Z. U., H.. XX.XX.XXXX, C. Ť. XX, E.,
12. B. R., H.. XX.X.XXXX, C. B. X, E.,
13. Z. E., S. S. E., H.. XX.X.XXXX, C. A. R. XX, E.,
14. B. F. Q.. R., H.. X.X.XXXX, C. L. S. XX, E.,
15. Z. U. Q.. R., H.. XX.X.XXXX, C. Z. XX, E.,
17. A. E. Q.. R., H.. XX.XX.XXXX, C. H. E. XX, C.,

18. G. B. Q.. R., H.. XX.X.XXXX, C. E. L. XXX, E.,
19. T. E. Q.. R., H.. XX.X.XXXX, C. D. XX/XXX, K. S.,
20. Z. E., Q.. R., H.. XX.X.XXXX, C. C. XXX,
21. A. R., H.. XX.X.XXXX, C. K. S. XX,
22. A. D., H.. XX.XX.XXXX, C. X. XX, E.,
23. S. D., H.. XX.XX.XXXX, C. S. XX/XX, E.,
24. A. R. H.. X.X.XXXX, C. S. Š. XF/XXXX, E.,

25. B. Q., H.. XX.XX.XXXX, C. U. X, E.,
26. S. K., H.. XX.XX.XXXX, C. A. X, E.,
27. Z. K., H.. XX.XX.XXXX, C. N. X,
28. A. N. Q.. K., H.. XX.XX.XXXX, C. N. Q. Č.. XX,
29. A. K., H.. XX.XX.XXXX, C. S. X, E.,
30. G. R. D., H.. XX.XX.XXXX, C. E. XXX,

31. Ľ. A. Q.. R., H.. X. XX. XXXX, C. H. X, E.,
32. D. M. Q.. P. H.. X.X.XXXX C. O. XXX,
33. U. P. H.. X. X. XXXX, C. O. XXX,
34. X. R., H.. XX. X. XXXX, C. C. XX, Š. C.,
35. G. M. Q.. U., H. XX. X. XXXX, C. K. X, E.,
36. Z.Q. U., Q.. R., C. Ž. XX, E., všetci zastúpení JUDr. Máriom Hollerom, advokátom so sídlom
Krmanova 16, Košice, proti žalovaným: 1/ Mesto Košice, so sídlom Trieda SNP 48/A, Košice, 2/ TJ

Športvýroba Košice s.r.o., so sídlom Rastislavova 104, Košice, v konaní o zaplatenie finančnej náhrady
za zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa
11. januára 2019 č. k. 23C/221/2009-367 r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok v zamietavom výroku vo vzťahu medzi žalobcami v 1. až 15. rade, 17. až 27. rade,
31. až 36. rade a žalovaným v 1. rade tak, že žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobkyni v 1. rade

sumu 786,20 Eur, žalobcovi v 2. rade sumu 786,20 Eur, žalobcovi v 3. rade sumu 524,13 Eur, žalobkyni
v 4. rade sumu 174,71 Eur, žalobkyni v 5. rade sumu 174,71 Eur, žalobkyni v 6. rade sumu 174,71 Eur,
žalobkyni v 7. rade sumu 174,71 Eur, žalobkyni v 8. rade sumu 174,71 Eur, žalobkyni v 9. rade sumu
174,71 Eur, žalobkyni v 10. rade sumu 1.572,40 Eur, žalobkyni v 11. rade sumu 240,23 Eur, žalobcovi
v 12. rade sumu 240,23 Eur, žalobkyni v 13. rade sumu 240,23 Eur, žalobkyni v 14. rade sumu 170,34
Eur, žalobkyni v 15. rade sumu 170,34 Eur, žalobkyni v 17. rade sumu 235,86 Eur, žalobkyni v 18. rade

sumu 170,34 Eur, žalobkyni v 19. rade sumu 34,94 Eur, žalobkyni v 20. rade sumu 34,94 Eur, žalobcovi
v 21. rade sumu 34,94 Eur, žalobcovi v 22. rade sumu 393,10 Eur, žalobcovi v 23. rade sumu 393,10
Eur, žalobcovi v 24. rade sumu 393,10 Eur, žalobkyni v 25. rade sumu 393,10 Eur, žalobcovi v 26. rade
sumu 78,62 Eur, žalobcovi v 27. rade sumu 78,62 Eur, žalobkyni v 31. rade sumu 393,10 Eur, žalobkyni
v 32. rade sumu 786,20 Eur, žalobcovi v 33. rade sumu 786,20 Eur, žalobcovi v 34. rade sumu 786,20

Eur, žalobkyni v 35. rade sumu 786,20 Eur a žalobkyni v 36. rade sumu 786,20 Eur, v lehote troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

II. P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku v jeho prevyšujúcej časti.

III. Žalobcom v 1. až 15. rade, v 17. až 27. rade a v 31. až 36. rade priznáva proti žalovanému v 1. rade
nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

IV. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcami v 28., 29. a 30.
rade a žalovaným v 1. rade a vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným v 2. rade.

V. Vo vzťahu medzi žalobcami v 28., 29. a 30. rade a žalovaným v 1. rade a vo vzťahu medzi žalobcami
a žalovaným v 2. rade stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo aj „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu

zamietol (I.) a nárok na náhradu trov konania žalovanému v 1. a 2. rade nepriznal (II.).

2. Napadnutým rozsudkom súd rozhodol o vylúčenej časti nároku pôvodne uplatneného ešte pod sp.
zn. 15C/792/94, v ktorom konaní sa žalobcovia domáhali proti pôvodne žalovaným v 1. až 3. rade
odstránenia stavby postavenej na pozemku č. 6993/2, ktorá bola zapísaná na LV č. XXXXX k.ú. E.-K. s

tým, že v priebehu konania žalobcovia požadovali eventuálny žalobný petit pre prípad, že odstránenie
stavby nie je účelné, ktorým žiadali zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavby na úkor
vlastníkov pozemku - žalobcov. Pôvodná žaloba bola odôvodnená tým, že na základe rozhodnutia
odboru výstavby ObNV Košice I zo dňa 24.2.1984 predmetná parcela bola vyvlastnená, pričom ide
o parcelu č. 10624 podľa údajov pozemkovej knihy vložka č. 1630 pôvodne vo vlastníctve B. R. v

celosti, ktorá v čase vydania vyvlastňujúceho rozhodnutia bola nebohá, na základe čoho rozhodnutie o
vyvlastnení je ničotný právny akt bez právnych účinkov.

3. O predmetnej žalobe bolo rozhodnuté Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 15C/792/1994 dňa
7.8.2008 rozsudkom (č.l. 420) tak, že súd pripustil späťvzatie žaloby žalobcami v 1., 2., v 5., 6., v 22.

rade a konanie v tejto časti zastavil. Návrh v časti o zaplatenie náhrady za zriadenie vecného bremena
vylúčilnasamostatnékonanie.Súdzriadilčasovoneobmedzenévecnébremenonaťarchužalobcovako
spoluvlastníkov pozemku pôvodne zapísaného v pozemno-knižnej vložke č. 1630, kat. úz. E.-K., parc.
č. 10624 o výmere 1120 m2, ktorému zodpovedá právo vlastníka stavby: 1./ zastavaná plocha, stavba
súp. č. 2746 (Mesto Košice), na ktorom je táto postavená, nerušene užívať časť pozemku označeného

ako diel č. 97 o výmere 287 m2, ktorý svojou polohou zasahuje do parcely súboru C KN č. 6993/28
vo výmere 287 m2, 2./ zastavaná plocha súp. č. 3451 (TJ Športvýroba), na ktorom je táto postavená,nerušene užívať časť pozemku, označeného ako diel 99 o výmere 24 m2, ktorý svojou polohou zasahuje
doparcelysúboruCKNč.6993/41vovýmere24m2,ktorédielysúvyznačenévgeometrickompláneako
súčasti znaleckého posudku P.. Z. D., S., znalca z odboru geodézie a kartografie, č. posudku 15/2005, v

znení jeho doplnku č. 4, overeného Správou katastra Košice zo dňa 21.11.2007, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou tohto rozsudku. Súčasne žalobu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade (TJ VSŽ Košice) zamietol v
celom rozsahu a v prevyšujúcej časti žalobu vo vzťahu k žalovanému v 2. a 3. rade zamietol. O trovách
konania rozhodol tak, že o týchto (o trovách účastníkov konania a o trovách štátu) súd rozhodne po
právoplatnosti tohto rozsudku.

5. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 24.11.2008 č.k. 15C/792/1994-475 vydal opravné uznesenie
v znení, podľa ktorého k rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 15C/792/1994 zo dňa 7.8.2008 je
pripojený geometrický plán ako súčasti znaleckého posudku P.. Z. D., S.., znalca z odboru geodézie
a kartografie, č. posudku 15/2005 v znení doplnku č. 4, overeného Správou katastra Košice zo dňa
21.11.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.12.2008.

6. V dôsledku podaného odvolania žalobcami a tiež žalovanými v 2. a 3. rade Krajský súd v Košiciach
svojim rozsudkom zo dňa 20. apríla 2009 č.k. 5Co/11/2009-496 potvrdil rozsudok v spojení s uznesením
sp. zn. 15C/792/94 z 24.11.2008, odmietol odvolanie žalobcov proti výroku o trovách konania a trovách
štátu a náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

7. Rozsudok okresného súdu tak nadobudol právoplatnosť, pokiaľ ide o jeho výroky I. až V. v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20. apríla 2009 č.k. 5Co/11/2009-496 dňa 19.5.2009 a
pokiaľ ide o jeho výroky VI. a VII. dňa 30.10.2008.

8. Následne bol predmetný vylúčený nárok vedený pod sp. zn. 23C/221/2009, neskôr spojený na
spoločné konanie s vecou sp. zn. 15C/285/1994, pod ktorou bol vedený a od 4.12.2017 opäť vedený
pod sp. zn. 23C/221/2009, o ktorom bolo rozhodnuté napadnutým rozsudkom.

9. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd rozhodol o návrhu žalobcov po pripustenej

zmene žaloby, a to v znení tak, ako ju žalobcovia navrhli vo svojom podaní z 20.8.2018, a tak ako je
vyšpecifikovaná na č.l. 15 až 16 napadnutého rozsudku.

10. Počas konania zomrela žalobkyňa Z. K. M. XX.X.XXXX, na základe čoho súd pokračoval v konaní
s dedičmi poručiteľky v zmysle osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr. Ing. Andreou Kašperovou dňa

10.2.2010 č.k. 13D/527/2008-105, Dnot 206/2009, ktorými sú deti poručiteľky: S. K., H.. X.X.XXXX,
A. K., H.. XX.XX.XXXX, Z. K., H.. XX.X.XXXX B. Q. K., H.. X.XX.XXXX. V priebehu konania zomreli
Q. K. M. XX.X.XXXX B. A. K. M. XX.XX.XXXX, pričom dedičské konanie po poručiteľovi A. K. bolo
zastavené pre nemajetnosť a jeho predpokladanými dedičmi boli jeho deti: A. K., H.. XX.XX.XXXX, A. K.,
H.. XX.X.XXXX B. G. R. D., H.. XX.X.XXXX. Dedičské konanie po Q. bolo zastavené pre nemajetnosť,

pričom poručiteľ zomrel ako bezdetný a slobodný; predpokladanými dedičmi po ňom sú preto jeho
súrodenci, resp. ich deti. Na základe toho súd pokračoval v konaní s: S. K., H.. X.X.XXXX, Z. K., H..
XX.X.XXXX, A. K., H.. XX.XX.XXXX, A. K., H.. XX.X.XXXX B. G. R. D., H.. XX.X.XXXX.

11. V súvislosti s dedičským konaním po nebohej Z. K. súd dal do pozornosti skutočnosť, že predmetom

prejednania v dedičskom konaní sp. zn. 13D/527/2009 bola aj nehnuteľnosť vedená v KN na LV č.
XXXXX kat. úz. K. Z. ako parcela E KN parc. č. 10624 - orná pôda o výmere 1556 m2 vedená pod B/14 na
meno poručiteľky v podiele 30/960 z celku (pôvodne vedená na pozn.kn. vložke 1630), ktorú nadobudol
dedič S. K. v celosti, s tým, že v prípade scudzenia pozemkov vyplatí dedičom Q., A. B. Z. K. po 1/4 v
pomere k dedičstvu. Tiež súd zdôraznil, že predmetom prejednania dedičstva bola - len nevyvlastnená

časť pôvodného pozemku; vyvlastnená časť pôvodného pozemku, ktorej sa týka toto konanie nebola
predmetom dedenia.

12. Vec právne posúdil podľa § 135c ods. 1, 2, 3, § 136 ods. 1 a 2, § 137 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 1 ods. 1, § 7, § 34 ods. 1 prvá veta, § 49 ods. 9, § 36a, § 70 ods. 1, 2, § 71 ods. 1 až 3

Katastrálneho zákona. Súd poukázal na to, že ust. § 135c OZ upravuje osobitný typ vlastníckych žalôb,
pričom Občiansky zákonník stanovuje rozhodnutím súdu možné spôsoby vyporiadania neoprávnenej
stavby: odstránenie stavby na náklady jej vlastníka, prikázanie stavby za náhradu do vlastníctva
vlastníka pozemku, ak by odstránenie stavby nebolo účelné a vlastník pozemku s tým súhlasí, inak,najmä zriadením vecného bremena v prospech vlastníka stavby za náhradu. Uviedol, že základnou
podmienkou domáhania sa ochrany vlastníckeho práva žalobou podľa § 135c OZ je preukázanie, že
žalobca (žalobcovia) je vlastníkom pozemku, na ktorom je postavená neoprávnená stavba. Uvedené

ustanovenie poskytuje vlastníkovi pozemku právny nástroj na riešenie právnych vzťahov voči vlastníkovi
tzv. neoprávnenej stavby, teda stavby zriadenej na cudzom pozemku bez toho, aby staviteľ mal k
pozemku právo. K vecnej legitimácii uviedol, že osobou oprávnenou podať žalobu o vysporiadanie
neoprávnenej stavby je vlastník pozemku, pričom žalovaným je vlastník neoprávnenej stavby a ide
o hmotnoprávny vzťah medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby. Uviedol ďalej, že aktívna

legitimácia na úspešné podanie takejto žaloby svedčí jedine vlastníkovi pozemku (R 65/1972). Jedine
v prípade vyriešenia predbežnej otázky o vlastníctve pozemku v prospech žalobcu môže súd pristúpiť
k riešeniu vzťahov k neoprávnenej stavbe.

13. Súd teda skúmal existenciu vlastníckeho práva žalobcov k pozemkom, ku ktorým žalobcovia tvrdia
svoje vlastníctvo a ku ktorým malo byť uvedeným rozsudkom zriadené vecné bremeno v prospech

žalovaných a vo vzťahu ku ktorému sa dožadujú vyplatenia finančnej náhrady. Zdôraznil, že žalobcovia
tvrdia, že ich (spolu)vlastnícke právo k pozemkom - na ktorých má byť zriadené vecné bremeno, za ktoré
žiadajú finančnú náhradu od žalovaných - bolo konštatované v odôvodnení vo vyššie uvedom rozsudku
zo dňa 07.08.2008. Okresný súd Košice I rozsudkom - výrokom vyslovil, že zriaďuje vecné bremeno
na ťarchu žalobcov ako spoluvlastníkov pozemkov vo vzťahu k pozemkom označeným ako diel č. 97 o

výmere 287 m2, ktorý svojou polohou zasahuje do parcely súboru CKN č. 6993/28 o výmere 287 m2,
na ktorom je postavená stavba s. č. 2746 a ako diel 99 o výmere 24 m2, ktorý svojou polohou zasahuje
do parcely súboru KNC č. 6993/41 vo výmere 24 m2, na ktorom je postavená stavba s.č. 3451, ktoré
diely boli vyznačené v geometrickom pláne, ako súčasti znaleckého posudku P.. Z. D., S.., znalca z
odboru geodézia a kartografia, č. posudku 15/2005, v znení doplnku č. 4, overeného Správou katastra

Košice zo dňa 21.11.2007, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku. Konštatoval preto, že k
takto vymedzeným pozemkom (diel č. 97 a diel 99) žalobcovia tvrdia svoje spoluvlastnícke právo ako i to,
že k nim je zriadené vecné bremeno v prospech žalovaným a súčasne, že toto rozdelenie nie je zapísané
v katastri nehnuteľnosti. K tomu uviedol, že znalecký posudok č. 15/2005 vrátane geometrického plánu
je podľa tvrdenia znalca P.. D.Č., ako aj samotných žalobcov neaktuálny a nie je možné ho do KN

zapísať. Vyvodil preto, že pozemky označené v znaleckom posudku P.. D. č. 15/2005 ako diel č. 97 a
diel č. 99 dosiaľ neboli zapísané do KN a ani už ich nie je možné zapísať vzhľadom na neaktuálnosť
geometrického plánu. Aktuálne v čase rozhodovania súdu vo veci preto neexistuje pozemok označený
akodiel97ovýmere287m2,ktorýsvojoupolohoubymalzasahovaťdoparcelysúboruCKNč.6993/28a
diel č. 99 o výmere 24 m2, ktorý svojou polohou by mal zasahovať do parcely súboru CKN č. 6993/41.

A teda súd mal za to, že žalobcovia nevedia aktuálne, ku dňu rozhodnutia vo veci preukázať existenciu
pozemkov označených ako diel č. 97 o výmere 287 m2, a diel 99 o výmere 24 m2, a ani svoje
vlastnícke právo k nim (spoluvlastníctvo, spoluvlastnícke podiely). Žalovaný v 1. rade (mesto Košice)
je stále v katastri nehnuteľností vedený ako vlastník parciel, a to: parcely súboru CKN č. 6993/28 a
parcely súboru CKN 6993/41, na ktorých sú postavené stavby, ku ktorým malo byť zriadené vecné

bremeno. Súd v rozsudku zo dňa 07.08.2008 sp.z. 15C/792/1994 vo výroku konštatoval žalobcov
ako spoluvlastníkov predmetných pozemkov, avšak spoluvlastnícke podiely žalobcov k predmetným
pozemkom neboli jednoznačne určené výrokom súdu a ani spoluvlastníctvo žalobcov s uvedením
podielov nebolo k predmetným pozemkom zapísané do KN. Súd za danej situácie nemohol hodnoverne
zistiť (overiť) skutočné spoluvlastnícke podiely - pre potreby konania o vyplatenie finančnej náhrady

žalobcom podľa ich spoluvlastníckych podielov.

14. Súd po prejednaní veci predmetný skutkový stav právne uzavrel tak, že podľa jeho názoru nárok
žalobcov tak, ako bol uplatnený, nie je daný. Je síce pravdou, že rozsudkom zo dňa 07.08.2008 súd
zriadil vecné bremeno na ťarchu žalobcov ako spoluvlastníkov pozemku, ktorému zodpovedá právo

vlastníka stavby nerušene užívať pozemok, avšak tento rozsudok nebol zapísaný do KN, ako vyplýva
z oznámenia OU Košice, katastrálny odbor zo dňa 20.07.2016. Súd z obsahu spisu tunajšieho súdu
15C/792/1994 nezistil, žeby rozsudok zo dňa 7.8.2008 bol vydaný v rozpore s tým, čo navrhovali
žalobcovia (v tej časti, v ktorej bolo vyhovené). Je vecou žalobcov, ktorí sú pánmi sporu, naviac keď sú
kvalifikovane zastúpení advokátom, aby si zvolili spôsob ochrany svojho práva tak, aby bol efektívny

a účinný. Súd síce nie je viazaný právnou kvalifikáciou, ale je viazaný návrhom na začatie konania, v
tom zmysle, že nemôže (výrokom) určiť vlastnícke právo žalobcov, pričom sami to v petite (vyslovene)
nežiadajú určiť.15. Súd žalobu zamietol aj z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, keďže aj na pojednávaní konanom
dňa 15.6.2018 súd upozornil právneho zástupcu žalobcov, že objekt Vodárnička súp. č. 3451 vedený na
LV č. XXXXX k. ú. K. Z. je vo vlastníctve osoby A. K.Š., H.. N. XXXX s tým, že uvedená osoba by mala

byť oprávnená z vecného bremena vo vzťahu k užívaniu pozemku parc. č. 6993/41 (diel 99 o výmere
24 m2). Keďže pre súd je záväzný stav v čase rozhodnutia minimálne v tejto časti, pokiaľ ide o užívanie
pozemku pod Vodnárničkou, aby zaviazal ktoréhokoľvek zo žalovaných za odplatu za zriadenie vecného
bremena, pokiaľ už nie je vlastníkom a teda už nie je oprávnený z vecného bremena. To, že uvedené
subjekty (vlastník stavby A. K.) by mali byť stranami sporu potvrdzuje najmä to, že vecné bremeno nie je

zapísané v KN a tak uvedené subjekty ani nevedia, že sú oprávnenými z vecného bremena (ako právni
nástupcovia pôvodných) a že s uvedeným je spojená povinnosť finančnej náhrady.

16. Súd napokon žalobu zamietol aj z dôvodu, že spôsob ochrany vlastníckeho práva ako bol zvolený
žalobcami v konaní 15C/792/1994 neodstránil právnu neistotu a de facto spôsobil duplicitu vlastníckeho
práva.

17. Tiež dodal, že po vydaní rozhodnutia zomrela pôvodná žalobkyňa Z. K. rodená R., na základe čoho
súd konal vo veci z jej dedičmi ako žalobcami v 26. až 30. rade, avšak podľa dedičských rozhodnutí
nebol jej spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti (diel 97 o výmere 287 m2, ktorý mal byť
vytvorený z časti parcely súboru CKN 6993/28 a diel 99 o výmere 24 m2, ktorý mal byť vytvorený z časti

parcely súboru CKN 6993/41) prejednaný v dedičskom konaní a teda možno konštatovať, že žalobcovia
v 26. až 30. rade nepreukázali, že sú vlastníkmi pozemkov, vo vzťahu ku ktorým malo byť zriadené
vecné bremeno a vo vzťahu, ku ktorým požadujú finančnú náhradu (nedostatok aktívnej legitimácie). Z
predmetných dedičských rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že predmetom dedičského konania bola len
nevyvlastnená časť parcely 10624 o výmere 1556 m2 vedená na LV č. XXXXX. Súd teda konštatoval,

že sporná parcela (vyvlastnená časť vo výmere 1120 m2 - aktuálne evidovaná na LV XXXXX (s iným
parcelným označením v prospech zapísaného vlastníka Mesto Košice) nebola predmetom dedičského
konania - jedná sa o iný pozemok, je iný označením, výmerou, i hodnotou, i druhom). Pokiaľ žalobcovia
tvrdia, že im svedčí vlastnícke právo titulom dedenia po ich právnych predchodcoch, nemôžu sa preto
bezďalšiehovkonaníúspešnedomáhať,žesúvlastníkmiveci(domáhajúsa,abysasúdvysporiadalako

s predbežnou otázkou, že sú vlastníci), resp. sa úspešne domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva.
Dedičia z titulu svojho dedičského nároku sú vecne legitimovaní len na podanie žaloby, že poručiteľ bol
v čase svojej smrti vlastníkom veci - pričom žalobcovia výslovne odmietli takúto formuláciu petitu. Súd
má za to, že dohoda a rozdelenie majetku po poručiteľovi medzi dedičmi - mimo dedičského konania
nie je možná (fakticky by mohlo dôjsť napr. k obídeniu niektorých dedičov - napr. aj v tomto prípade - ak

by sa mali podľa názoru žalobcov stiahnuť výsledky dedičského konania (dedičských dohôd) týkajúcich
sa nevyvlastnenej parcely aj na vyvlastnené pozemky - pričom jednoznačne dedičské dohody sa týkali
iba vyvlastnených častí. I v tomto prípade žalobcovia po Z. K. - sami (mimo dedičského konania) určili
výšku svojich spoluvlastníckych podielov - každý po 1/5, pričom uvedené by nezodpovedalo ani výške
zákonných dedičských podielov (napr. S. K. B. Z. K. by po nebohej patril zákonný podiel vo výške

1/4 z dedičstva, pričom žalobcom v 28., 29., 30. rade by mal patriť zákonný podiel vo výške 1/12,
pokiaľ by nedošlo k dohode). Odkazom na § 132 OZ a § 460 OZ konštatoval, že Občiansky zákonník
v § 132 ods. 1 demonštratívne vymenúva právne skutočnosti, na základe ktorých možno nadobudnúť
vlastníctvokveci.Vlastníctvomožnonadobudnúťoriginálnealeboderivátne.Priderivátnomnadobúdaní
vlastníctva odvodzuje vlastník svoje vlastnícke právo od skoršieho vlastníka a nadobúda vlastníctvo len,

ak jeho predchodca bol vlastníkom (nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má). Derivátne
možno nadobudnúť vlastníctvo jeho prevodom alebo prechodom, medzi právne skutočnosti, na základe
ktorých dochádza k prechodu vlastníctva patrí aj dedenie. Pri dedení sa vlastníctvo nadobúda už smrťou
poručiteľa, avšak v rozsahu vyplývajúcom z dedičského rozhodnutia. Dedičské rozhodnutie má síce iba
deklaratórny charakter, ale dedič až po takomto prejednaní dedičstva (keďže skôr nie sú známe výsledky

dedičského konania) je oprávnený sa preukazovať ako vlastník. V zmysle § 460 OZ sa dedičstvo
nadobúda smrťou poručiteľa. Na význam tohto ustanovenia upozornil Najvyšší súd SR už v rozsudku
z 27.4.2004 pod sp. zn. 1Cdo/104/2003, v ktorom uviedol, že i keď sa dedičstvo nadobúda smrťou, nie
sú tým bez ďalšieho určené konkrétne veci ani podiely, ktoré jednotliví dedičia z dedičstva nadobúdajú.
Právna úprava dedenia vychádza z uplatnenia úradnej ingerencie pri nadobúdaní dedičstva. Riešenie

právnych vzťahov, ktoré vznikli v dôsledku smrti poručiteľa, patrí do právomoci súdu. Kým sa konanie o
dedičstve právoplatne neskončí takým spôsobom, že sa potvrdí nadobudnutie veci z dedičstva viacerým
dedičom do podielového spoluvlastníctva, zostáva otvorená otázka, či ku vzniku spoluvlastníctva k tejto
veci vôbec dôjde. Vyporiadanie má spätnú účinnosť a jeho účinky nastávajú už ku dňu smrti poručiteľa.Pokiaľ nie je právoplatným rozhodnutím dedičského súdu potvrdené, že v dôsledku dedenia dedič
nadobudol vec, resp. jej spoluvlastnícky podiel, nemôže sa dedič domáhať ochrany svojho vlastníckeho
práva žalobou o určenie vlastníctva. (Súd má za to, že ani ako vyriešenia predbežnej otázky v konaní o

ochranu vlastníctva v zmysle § 135c OZ). Takýto dedič je aktívne legitimovaný, len má na podanie žaloby
o určenie, že vec (jej spoluvlastnícky podiel) patrí do dedičstva po poručiteľovi. Najvyšší súd SR dodáva,
že princíp úradnej ingerencie do nadobúdania dedičstva, ktorá je zverená súdu, akcentovali aj ďalšie
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok 3Cdo/332/2007, uznesenie sp. zn. 4Cdo/267/2009).
Rozhodovacia prax Najvyššieho súdu je ustálená na názore, že ak nebol zachovaný postup upravený

ustanoveniami § 175a až § 175zd Občianskeho súdneho poriadku, nemožno ho obchádzať žalobou,
ktorou sa právny nástupca poručiteľa domáha určenia, že je (spolu) vlastníkom veci patriacej do
dedičstva (rozsudok NS SR z 31.3.2014 sp. zn. 3MCdo/4/2013). Ak je viac dedičov a dedičstvo ohľadne
spornej veci nebolo ešte vyporiadané, nemôžu sa dedičia alebo jeden z nich bez ďalšieho domáhať, že
sú vlastníkmi veci. Dedičia z titulu svojho dedičského nároku sú vecne legitimovaní len podanie žaloby,
že poručiteľ bol v čase svojej smrti vlastníkom veci (uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/106/2008). Zmyslom

a účelom konania o dedičstve je zistenie okruhu dedičov poručiteľa, okruhu aktív a pasív dedičstva,
konanie sa končí vydaním rozhodnutia o dedičstve. Bez ohľadu, aký čas uplynul odo dňa smrti poručiteľa
do vydania rozhodnutia, deklarujú sa ním právne vzťahy s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. Podstata
a spôsob ingerencie štátu do prejednania dedičstva ostali zachované aj podľa právnej úpravy účinnej od
1.7.2016 (Civilný mimosporový poriadok). Súd poukazujúc na predložené dedičské rozhodnutia má za

to, že nemôže bez prejednania dedičstva konštatovať, že žalobcovia sú vlastníkmi majetku, ktorý vlastnil
ich predchodca, preto v dôsledku smrti svojho právneho predchodcu mali žalobcovia možnosť žalovať
to, že uvedený vlastnícky podiel patrí do dedičstva po ich právnom predchodcovi. Dedič sa nemôže
s úspechom domáhať žalobou určenia (ani ako predbežnej otázky v konaní o ochranu vlastníckeho
práva), že je vlastníkom veci (patriacej do dedičstva), pokiaľ táto vec nebola najskôr predmetom konania

o dedičstve. Jednoznačne z doložených dedičských rozhodnutí vyplýva, že predmetom prejednania
bola len nevyvlastnená časť pôvodnej parcely a výsledky dedičského konania nemožno vztiahnuť aj
na vyvlastnenú časť pozemku, keďže ide zjavne o iný druh pozemku, s inou hodnotou a inou výmerou
ako ten, ktorý bol prejednaný v dedičských konaniach, pričom ani zo žiadneho doloženého dedičského
rozhodnutia nevyplýva, že by sa boli dedičia výslovne dohodli vo vzťahu k tejto vyvlastnenej časti. Preto

za danej dôkaznej situácie žalobcov v 26. až 30. rade nemožno považovať za vlastníkov pozemku, ku
ktorému tvrdia zriadenie vecného bremena v prospech žalovaných a ku ktorému sa domáhajú vyplatenia
finančnej náhrady a preto im nesvedčí aktívna legitimácia. Pre podanie takejto žaloby, preto súd voči
nim žalobu zamietol.

18. O trovách konania rozhodol podľa § 251, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP s tým, že vzhľadom
na neúspech žalobcov by žalovaným patril nárok na náhradu trov konania, avšak úspešným žalovaným
súd nepriznal náhradu trov konania, nakoľko im v priebehu konania žiadne trovy nevznikli.

19. Proti predmetnému rozsudku podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie voči výroku I. z

odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Nestotožnili sa s postupom súdu, ako
aj s tým, ako sa súd postavil k okruhu účastníkov konania - strán sporu, k otázke nezapísaného
geometrického plánu vyhotoveného v pôvodnom konaní, k otázke aktívnej legitimácie žalobcov,
k otázke, či bol pozemok, ktorý bol predmetom pôvodného konania - sporný pozemok - riadne
označený a identifikovateľný, k otázke predbežného posúdenia vlastníckeho práva žalobcov k

spornému pozemku. V prvom rade zdôraznili, že predmetom konania je vylúčený nárok z pôvodného
súdneho konania vedeného pred súdom pod sp. zn. 15C/792/1994 (ďalej aj ako pôvodné konanie).
Pôvodné konanie bolo právoplatne ukončené dňa 19.5.2009 a to na základe rozsudku Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 20.4.2009 č.k. 5Co/11/2009-496. Boli toho názoru, že rozsudkom súdu z
7.8.2008 č.k. 15C/792/1994-920 v znení rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.4.2009 č.k.

5Co/11/2009-496, ktorým bolo pôvodné konanie právoplatne ukončené, bol vytvorený záväzný právny
stav, z ktorého mal súd vychádzať aj pri rozhodovaní vo vylúčenom súdnom konaní. Podľa pôvodne
záväzného právneho predpisu - Občianskeho súdneho poriadku - v zmysle § 159 ods. 2 platilo, že
výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, ak je ním rozhodnuté o
osobnom stave, je záväzný pre každého. Rovnako v zmysle aktuálneho právneho predpisu v zmysle §

226CSPplatí,žeprávoplatnosťjevlastnosťsúdnehorozhodnutia,ktoráspôsobujezáväznosťazásadnú
nezmeniteľnosť rozhodnutia a v zmysle § 228 ods. 1 CSP platí, že výrok právoplatného rozsudku je
záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak
nie je ustanovené inak. S prihliadnutím na odôvodnenie rozsudku, predovšetkým od bodu 54 vyššie jezrejmé, že sa súd nepovažoval byť viazaný obsahom už právoplatných rozhodnutí súdu a Krajského
súdu v Košiciach v pôvodnom konaní, ale skutkový stav nanovo posudzoval a posúdil ho právne inak.
V uvedenom žalobcovia vnímajú odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP. Súd

svoju viazanosť naznačuje v bode 92 odôvodnenia rozsudku, ale súčasne v tom istom bode to vzápätí
popiera a spochybňuje, že daná viazanosť sa vzťahuje aj na strany sporu. K okruhu účastníkov konania
- strán sporu boli toho názoru, že tento okruh bol daný a uzavretý vydaním rozhodnutí v pôvodnom
konaní, pretože súdne konanie vedené pod sp. zn. 23C/221/2009 je možné považovať iba za tzv.
vylúčené konanie. Postup súdu, ktorý v rozpore s danou viazanosťou opätovne skúmal aktuálne zápisy v

katastrinehnuteľností,žalobcoviapovažujúzanesprávny.Skutkovýstavsapoprávoplatnostirozhodnutí
vydaných v pôvodnom konaní reálne zmenil, čo sa odzrkadlilo aj v postupe osôb v obdobnom postavení
ako žalobcovia, ktorí v iných konaniach museli svoj žalobný návrh rozšíriť aj proti ďalším stranám sporu
na strane žalovaných, na ktorých žalovaný v 2. rade účelovo previedol niektoré nehnuteľnosti. Jedným z
týchto subjektov je aj A. K., dcéra konateľky žalovaného v 2. rade. Súd uvedené žalobcom vytýka v bode
8, 9 odôvodnenia rozsudku. Žalobcovia sú však toho názoru, že keďže sa jedná o vylúčené konanie,

ktorého právny aj skutkový stav bol uzavretý, bolo nevyhnutné rešpektovať skutkový stav zistený v
roku 2009. Výlučne, v prípade ak by po roku 2009 nastala na strane strán sporu zmena spojená s
právnym nástupníctvom, jedine v tomto prípade by bol daný zákonný dôvod na zmenu na strane sporu.
Žalobcovia sa k tomu vyjadrovali aj vo svojom písomnom podaní zo dňa 20.8.2018. Takáto situácia
nastala v prípade Z. K. Q. R., ohľadne ktorej žalobcovia navrhli, aby súd pokračoval v konaní s jej

dedičmi.Identifikáciuprávnehonástupníctvarealizovalpriamosúdvosvojomuznesenízodňa11.7.2017
sp. zn. 15C/258/1994. Žalobcovia súdu oznámili, aby po smrti nebohej pokračoval so všetkými právnymi
nástupcami, ktorí aj prostredníctvom svojich zosnulých právnych predchodcov prichádzajú do úvahy
ako dedičia a formálne aj dedičmi sú. V predmetných dedičských konaniach nebol nárok na vyplatenie
náhrady za zriadené vecné bremeno výslovne prejednaný (ozrejmenie k bodom 99, 100 odôvodnenia

rozsudku).

20. K otázke nezapísaného geometrického plánu uviedli, že žalobcovia nesúhlasia s výčitkou zo strany
súdu o tom, že geometrický plán vyhotovený v rámci pôvodného konania ako príloha rozhodnutia nie
je zapísaný v katastri nehnuteľností. V prvom rade boli toho názoru, že zápis vecného bremena do

KN a vyplatenie náhrady za zriadené vecné bremeno nie sú vzájomne podmienené. Podstatné je,
aby dané vecné bremeno preukázateľne existovalo, čo sa stalo na základe právoplatného rozhodnutia
vydaného v pôvodnom konaní. V tejto súvislosti poukázali na znenie § 151o Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ teda z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd podmieňuje priznanie nároku na náhradu za
zriadené vecné bremeno splnením povinnosti žalobcov zapísať vecné bremeno do KN, takáto povinnosť

však žalobcom nevyplýva z platnej právnej úpravy ako rovnako nevyplýva ani z výrokovej časti
rozhodnutia vydaného v pôvodnom konaní. Ide iba o nepodloženú požiadavku súdu, ktorú žalovaní ani
len nenamietali. Žalobcovia tak ako to už uviedli v podaní z 20.8.2018 boli toho názoru, že príslušný
okresný úrad, katastrálny odbor nepostupoval správne. Rovnako žalobcovia nesúhlasia so záverom
súdu obsiahnutom v bodoch 80 až 87, v ktorom súd konštatuje, že nimi sformulovaní žalobný petit

by nebol spôsobilým pre zápis do evidencie katastra nehnuteľností. Akoby sa tým snažil naznačiť,
že je povinnosťou riešiť predmetnú vec podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva a až následne
potom riešiť vzťah novozapísaného vlastníka pozemku vo vzťahu k tenisovému areálu, ktorý sa na
pozemkoch nachádza. Uvedené je v zjavnom rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania.
Súd v bode 88 odôvodnenia rozsudku akoby žalobcom vytýkal, že sa oni sami neobrátili na vtedajšiu

správu katastra a nepožiadali o zápis spomínaného geometrického plánu. Predmetný postoj súdu je
neadekvátny a ničím neopodstatnený. Ak kedykoľvek po právoplatnom ukončení pôvodného konania
mala alebo má ktorákoľvek strana sporu záujem o zápis vecného bremena do evidencie katastra
nehnuteľností, mohla tak urobiť kedykoľvek potom, čo nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie vydané v
pôvodnom konaní a ktorým sa zriadilo časovo predmetné vecné bremeno. V zmysle § 151o OZ platí,

že vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania
o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo so zákona. Právo
zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ust. § 134 tu
platia obdobne. To sa nestalo. Žalobcom takáto povinnosť nikdy nevyplývala z platnej právnej úpravy
ani súdneho rozhodnutia. Bolo predovšetkým v záujme žalovaných, aby takýto krok urobili, čo sa však

do dnešného dňa nepreukázalo.

21. K otázke aktívnej legitimácie žalobcov zdôraznili, že zo zisteného skutkového stavu v pôvodnom
konaní, pôvodná pozemkovoknižná vlastníčka - B. R., Q.. E. (ďalej ako pôvodná vlastníčka) mala vovýlučnom vlastníctve pozemok - parcelu EKN č. 10624 o výmere 2676 m2, zapísaný v pozemnoknižnej
vložke č. 1630 (v texte ako pôvodný pozemok). V roku 1984 došlo k vyvlastneniu časti pôvodného
pozemku o tvrdenej veľkosti 1120 m2 (v texte odvolania ako sporný pozemok). Pôvodná vlastníčka

o vyvlastnení nevedela. Keď sa celá situácia zverejnila, okamžite bola na súd podaná žaloba, ktorou
bol iniciovaný tento súdny spor. Súd skonštatoval, že uvedené vyvlastňovacie konanie je právne
neúčinné a pôvodná vlastníčka neprestala byť vlastníkom pôvodného pozemku v jeho pôvodnej
výmere, teda aj sporného pozemku. Po zapísaní vyvlastňovacieho konania do príslušnej pozemkovej
evidencie bola pôvodná vlastníčka evidovaná ako výlučná vlastníčka pozemku, ktorý sa parcelným

číslom v celom rozsahu zhodoval s parcelným číslom pôvodného pozemku, ibaže jeho výmera bola
zmenšená o výmeru, ktorá bola vyvlastnená. Z uvedeného dôvodu sa preto aj v prípade úmrtia
pôvodnej vlastníčky stal predmetom dedenia vlastnícky podiel na zostatkovej časti pôvodného pozemku.
Uvedené jednoznačne vyplýva aj z konštatovania súdu v odôvodnení rozsudku, vo viacerých bodoch
odôvodnenia, čo žalobcovia ani nikdy nespochybňovali. Pôvodný pozemok predstavoval dlhý pás, z
ktorého v rámci vyvlastňovacieho konania bola vyvlastnená jeho stredová časť - sporný pozemok.

Pôvodnej vlastníčke tak po vyvlastnení ostali oba konce daného pásu pozemku - pôvodného pozemku
zmenšeného o sporný pozemok. Po realizácii ROEP sa zmenilo formálne označenie zostatkovej
časti pôvodného pozemku. Vzhľadom na uvedenú zmenu formálnej evidencie pozemkov sa po
vykonaní ROEP už v dedičských rozhodnutiach nemohlo objavovať označenie pôvodného pozemku
ako parcela EKN č. 10624, ale iba nové označenie parciel. Súd vo viacerých bodoch odôvodnenia

svojho rozsudku spochybňuje vlastnícke právo žalobcov a ich aktívnu legitimáciu v tomto, aj pôvodnom
konaní. Žalobcovia sú toho názoru, že súd túto možnosť ani len nemá, pretože sa jedná o vylúčené
súdne konanie z pôvodného konania. Ako jeden z čiastkových dôvodov pre zamietnutie žaloby súd
považuje absenciu určitosti označenia sporného pozemku. Žalobcovia s uvedeným záverom absolútne
nesúhlasia. Po uvedení znenia bodu 68. odôvodnenia rozsudku odvolatelia zdôraznili, že skutočnosť

vyplývajúcu z bodu 68. odôvodnenia rozsudku nespochybňujú, za týmto účelom sa aj geometrický plán
v pôvodnom konaní vyhotovoval (a prostredníctvom neho bol sporný pozemok na účely pôvodného
konania, ako aj tohto súdneho konania a súvisiaceho zápisu do evidencie katastra nehnuteľností -
jednoznačne a nezameniteľne identifikovaný). Nestotožňujú sa však so záverom súdu, že až vytvorením
nového pozemku na základe geometrického plánu môže dôjsť k jeho formálnemu prejednaniu v

dedičských konaniach. Žalobcovia majú za to, že sporný pozemok ako súčasť pôvodného pozemku
bol riadne prededený a to aj bez toho, aby musel získať novú číselnú identifikáciu v zmysle nového
geometrického plánu. Z obsahu odôvodnenia rozsudku tiež vyplýva, že súd žalobcom uvádzal, že
podľa jeho názoru je nevyhnutné, aby sa domáhali určenia vlastníckeho práva k spornému pozemku.
Žalobcovia sú toho názoru, že tento postup nie je nevyhnutný, ani hospodárny, navyše by si to

vyžadovalopripusteniezmenyžalobnéhonávrhu,ktorémubysúdvyhovieťnemuselavznikupoplatkovej
povinnosti, ktorá by po 25 rokoch opätovne zaťažila iba žalobcov. Preto sú presvedčení, že nimi zvolený
postup je jednoznačný, určitý a právne opodstatnený. Každý zo súčasných žalobcov nastúpil ako dedič
po svojom právnom predchodcovi a k uvedenému nástupníctvu boli predložené aj súvisiace dedičské
rozhodnutia. Predmetom dedenia bol pôvodný pozemok v pôvodnom označení ako parcela EKN č.

10624. Z uvedeného je zrejmé, že predmetom dedenia bol vždy pôvodný pozemok, ktorého súčasťou je
sporný pozemok, ale po zapísaní právne neúčinného vyvlastnenia zmenšený o vyvlastnenú časť (čiže
bol nesprávny údaj výlučne v časti jeho výmery) a po realizácii ROEP sa označenie parciel úplne zmenilo
kvôli prečíslovaniu. Žalobcovia sú toho názoru, že sporný pozemok bol v rámci jednotlivých dedičských
konaní riadne prejednaný a bol predmetom dedenia. Sú preto toho názoru, že súd dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam § 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

22. Vo vzťahu k aktuálnemu postupu súdu, na základe ktorého došlo k zamietnutiu žaloby uviedli, že:
- predmetné súdne konanie sa vedie od roku 1994 a súčasní žalobcovia nastupovali po svojich právnych

predchodcov rovnakým spôsobom vyše 25 rokov,
- súd zakaždým musel rozhodovať, či bude alebo nebude pokračovať s danou osobou ako právnym
nástupcom na strane žalobcov po smrti pôvodného účastníka, čiže musel mať za preukázané, či daný
právny nástupca má alebo nemá právny vzťah k predmetu sporu,
- počas celého tohto obdobia bol predmetný spor opakovane posudzovaný Krajským súdom v Košiciach

ako odvolací súd, Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako dovolací súd a Ústavným súdom
Slovenskej republiky,- každý z týchto súdov bol ex offo povinný zaoberať sa otázkou aktívnej legitimácie pôvodných aj
súčasných žalobcov, pričom žiadny z nich nikdy nedospel k záveru, že by títo neboli v tomto súdnom
spore aktívne legitimovaní,

-otázkaaktívnejlegitimácievrámcisúdnehokonaniajeskúmanáakoprváabazálnavec,bezpotvrdenia
ktorej nie je možné riešiť samotnú podstatu vedenia súdneho sporu a nie je akceptovateľné, aby sa tým
súd zaoberal po 25 rokoch vedenia súdneho sporu,
- žalobcovia majú za to, že zvolenie zamietnutia žaloby po 25 rokoch vedenia súdnych sporov
odôvodňujúc to nedostatkom aktívnej legitimácie bez toho, aby sa súd skutočne zaoberal právnou a

skutkovou podstatou súdneho sporu je ničím nepodložené a účelové a výslovne predstavuje presunutie
problému na Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd,
- uvedený postup jednoznačne možno považovať za prieťahy v konaní a odňatie možnosti realizácie
práva na spravodlivý proces všetkých účastníkov tohto súdneho konania (aj na strane žalovaných).

23. Žalovaný v 1. rade navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

24. Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že žalobcovia svojimi
vyjadreniami v odvolaní len potvrdili to, že sa snažia nezákonným spôsobom obísť dedičské konania
a tým, aj platenie dane z dedičstva, katastrálne konanie z dôvodu vedených iných vlastníkov v
katastri nehnuteľností, a to všetko v snahe získať neoprávnený majetkový prospech od všetkých

žalovaných. Uviedol, že súd kedykoľvek v priebehu konania skúma vecnú aktívnu legitimáciu žalobcov.
Žalobcovia v tomto konaní nevedia preukázať v zmysle platnej právnej úpravy zriadenie vecného
bremena na ťarchu žalobcov ako spoluvlastníkov pozemku v prospech žalovaného v 2. rade, a teda
vznik nároku na náhradu za zriadenie vecného bremena v zmysle žalobného návrhu. Považovali za
potrebné poukázať na to, že samotná skutočnosť, že určitá osoba prichádza do úvahy ako zákonný

dedič po poručiteľovi, neumožňuje súdu konať s ňou ako s vlastníkom tohto majetku poručiteľa,
nadobudnutie ktorého nebolo v dedičskom konaní po poručiteľovi potvrdené alebo pokiaľ nebola o
tomto majetku uzatvorená medzi dedičmi dohoda, ktorú súd schválil. Bez rozhodnutia súdu o potvrdení
dedičstva, či o schválení dedičskej dohody vo vzťahu ku ktorému konkrétnemu majetku poručiteľa,
nie je možné označiť osobu prichádzajúcu do úvahy ako dedič poručiteľa, a to bez ohľadu na to,

či už nadobudnutie iného majetku po poručiteľovi jej bolo súdom potvrdené alebo ho nadobudla na
základe súdom schválenej dedičskej dohody. Dedičské konanie je pritom osobitným konaním, pričom
zo žiadneho ustanovenia OSP ani Civilného sporového či mimosporového poriadku nevyplýva, že by
v sporovom konaní, ktoré sa týka majetku patriaceho do dedičstva po nebohom vlastníkovi, mohol
súd potvrdiť nadobudnutie tohto vlastníctva do úvahy prichádzajúcim dedičom vlastníka a nahradiť tak

dedičské konanie. Takýto postup vylučovalo aj ust. § 107 ods.1, ods. 3 OSP, ktoré súčasne odcitoval.
Následne v súčasnosti situáciu, kedy strana konania zomrie upravuje ust. § 63 CSP, ktoré súčasne
odcitoval. Ako je zrejmé z vykonaného dokazovania, vlastníkom spornej časti pozemku v katastrálnom
území K. Z., zapísanom na LV č. XXXXX je žalovaný v 1. rade Mesto Košice. Bez ohľadu na to, že
práva zriadené súdnym rozhodnutím vznikajú právoplatnosťou súdneho rozhodnutia (§ 151o ods. 3

OZ), do katastra nehnuteľností sa zapisujú v katastrálnom konaní. V situácii, keď nebolo žalobcom v
dedičskom konaní potvrdené nadobudnutie tej časti nehnuteľnosti, ktorá bola pôvodne vyvlastnená, nie
je možné im priznať priamy nárok na vyplatenie náhrady za zriadenie vecného bremena. Po odcitovaní
§ 151o ods. 1 OZ, § 34 ods. 1, § 36 ods. 1, § 36a ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. uviedol, že výrok
I rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. 15C/792/1994-920 zo dňa 7.8.2008 je nezrozumiteľným,

nevykonateľným a nezodpovedá úprave inštitútu vecného bremena zakotvenej v § 151n OZ. Rozsudok
má presným, jasným a nespochybniteľným spôsobom upraviť právne vzťahy osôb oprávnených a
povinných z vecného bremena. V označenom výroku spomenutého rozsudku však chýba akákoľvek
identifikácia nehnuteľnosti s vlastníctvom, s ktorým sú spojené oprávnenia vyplývajúce z práva vecného
bremena. Takýto výrok je nezrozumiteľný a zmätočný, keďže súd zriaďujúc vecné bremeno spojené s

vlastníctvom nehnuteľnosti neuviedol vo výroku s vlastníctvom akej nehnuteľnosti je právo vecného
bremena spojené. Inak povedané súd síce zriadil vecné bremeno ale bez toho, aby identifikoval vec.
Po odcitovaní § 228 ods. 1 CSP uviedol, že výrok a nie iné časti rozsudku sú subjektívne záväzné
pre strany konania, pre ich právnych nástupcov. So zreteľom na § 218 ods. 1 CSP, podľa ktorého
obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku a v spojení s § 228 CSP a §

151n ods. 1, ods. 2 OZ je nesporné, že súd žiadne vecné bremeno v prospech žalovaného v 2.
rade spojeného s vlastníctvom nehnuteľnosti nezriadil, pretože výrok I vyššie uvedeného rozsudku
neidentifikuje nehnuteľnosť v prospech vlastníkov, ktorej sa vecné bremeno zriaďuje, túto nie je možné
identifikovať vo výroku I rozsudku. Je nesporné, že označený rozsudok, jeho výrok I, je listinou, ktoránevychádza z údajov katastra. Žalobcovia nie sú napísaní na LV č. XXXXX. Zápis práva vecného
bremena tak nie je možné v katastri nehnuteľnosti zapísať ani v prospech žalovaných v 1. a 2. rade,
ale ani na ťarchu tam uvedených pozemkov, pretože žalobcovia nie sú zapísaní v katastri nehnuteľností

ako ich vlastníci. Označené rozhodnutie súdu je teda nevykonateľné. Pokiaľ právny zástupca žalobcov
sa viackrát vyjadril, že žalobcovia nechcú byť zapísaní na liste vlastníctva, ale chcú len zaplatiť za
zriadenie vecného bremena, za takéhoto skutkového stavu nikdy nemôže dôjsť k oprávnenému nároku
na odplatu za zariadenie vecného bremena. Žalobcovia sa uchyľujú k nepravdivým tvrdeniam o správaní
sa žalovaného v 2. rade v konaní z dôvodu, že žalobcovia sú si vedomí, že v konaní nevedia uniesť

dôkazné bremeno. Žalobcovia nevedia a ani nemôžu svojimi účelovými vyjadreniami zmeniť existujúci
skutkový a právny stav. Ani v jednom z obdobných súdnych sporov, ktoré žalobcovia uvádzajú vo svojom
odvolaní, súd nerozhodol o nároku žalobcov tak, ako sa o ňom žalobcovia domáhajú v tomto konaní. V
Náleze ÚS SR č. III US 16/2012 zo dňa 28.3.2012 sa uvádza, že nielen vlastnícke právo žalobcov, ale aj
vlastnícke právo žalovaných požíva ústavnú a zákonnú ochranu, ktorých záver prevzal NS SR do svojho
uznesenia sp. zn. 1Cdo/186/2013 v obdobnej veci tunajšieho súdu sp. zn. 15C/806/1994. Nezákonným

spôsobom sa nemôže založiť právne zákonný stav, a preto súd nemôže vyhovieť žalobnému návrhu
žalobcov. K argumentácii žalobcov rozsudkami Okresného súdu Košice I sp. zn. 18C/417/1994 zo dňa
26.4.2019 a sp. zn. 15C/527/2002 zo dňa 5.3.2019 je nutné uviesť, že súd žaloby voči žalovanému v 3.
rade (v tomto konaní žalovaný v 2. rade) zamietol.

25. Odvolatelia vo svojej odvolacej replike uviedli, že zotrvávajú na obsahu podaného odvolania v celom
rozsahu, v ktorom sa podrobne zaoberajú aj skutočnosťami, na ktoré poukazuje žalovaný v 2. rade.
Sú toho názoru, že okruh strán sporu bol daný a uzavretý vydaním rozhodnutí v pôvodnom konaní,
pretože súdne konanie vedené pod sp. zn. 23C/221/2009 je možné považovať iba za tzn. vylúčené
konanie. Postup súdu prvej inštancie, ktorý v rozpore s danou viazanosťou opätovne skúmal aktuálne

zápisy v KN, žalobcovia považujú za nesprávny. Z toho dôvodu aj tvrdenia žalovaného v 2. rade v
jeho vyjadrení k podanému odvolaniu sú nesprávne. Konštatovali, že žalovaný v 2. rade sa pridržiava
všetkých svojich doterajších tvrdení, resp. tvrdení, ktoré uvádzal vo všetkých obdobných konaniach.
Na svojich tvrdeniach zotrvávajú aj žalobcovia, pričom je zrejmé, že právne názory strán sporu sú
diametrálne odlišné. Naďalej zotrvali na svojom odvolacom návrhu zmeniť rozsudok a vyhovieť žalobe

v celom rozsahu alebo napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie.

26. Na výzvu odvolacieho súdu z 30.11.2021 adresovanú zástupcovi žalobcov, žalobcovia podaním z
3.12.2021 ozrejmili slovné spojenie „k celku“ odkazom predovšetkým na ich podanie z 20.8.2018 keď,
pokiaľ ide o jednotlivé podiely, slovné spojenie k celku predstavuje číselné vyjadrenie spoluvlastníckeho

podielu konkrétneho žalobcu (v zlomku) na nehnuteľnosti - pozemku pôvodne zapísanému v
pozemnoknižnej vložke č. 1630 k.ú. E.-K., parc. č. 10624 o výmere 1120 m2. Veľkosť spoluvlastníckeho
podielu k celku pritom vyplýva z jednotlivých dedičských rozhodnutí, ktoré žalobcovia od začiatku
súdneho konania predkladali do súdneho spisu a konkrétne ich veľkosti spoluvlastníckych podielov
jednotlivých žalobcov boli špecifikované napríklad v ich vyjadrení zo dňa 30.4.2007. K ozrejmeniu

výpočtu peňažného nároku uviedli, že suma 1.478.736,24 Sk špecifikovaná znaleckým posudok č.
43/2006 P.. Ľ. F. z 3.10.2006 predstavuje sumu 49.085,05 Eur ako hodnota vecného bremena pozemku
o výmere 1120 m2, čo po prepočte na 1 m2 predstavuje hodnota vecného bremena 43,83 Eur. Na
základe toho potom, ak rozsudkom bolo zriadené časovo neobmedzené vecné bremeno na ťarchu
žalobcov ako spoluvlastníkov pozemku, ktorému zodpovedá právo vlastníka stavby, avšak iba v rozsahu

dielov: diel č. 97 o výmere 287 m2 (mesto Košice) a diel č. 99 o výmere 24 m2 (TJ Športvýroba),
žalobcovia nemohli od žalovaných požadovať zaplatenie celej sumy náhrady vo výške 49.085,05 Eur,
ktorá zodpovedala náhrade vo vzťahu k pozemku vo výmere 1120 m2. S prihliadnutím na diel č. 97
o výmere 287 m2 vyplýva, že danej výmere zodpovedá náhrada vo výške 12.579,21 Eur (287 m2 x
43,83 Eur/1 m2) a s prihliadnutím na diel č. 99 o výmere 24 m2 danej výmere zodpovedá náhrada vo

výške 1.051,92 Eur (24 m2 x 43,83 Eur/1 m2). V zmysle právoplatného rozhodnutia tak žalovaní majú
byť zaviazaní na zaplatenie týchto súm s vymedzením tejto sumy medzi jednotlivých žalobcov podľa
veľkosti ich spoluvlastníckeho podielu na pozemku, vo vzťahu ku ktorému sa vecné bremeno zriadilo.
Tak napríklad žalobkyni v 1. rade Z. C. patrí spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/16 k celku na pozemku,
vo vzťahu ku ktorému sa zriadilo vecné bremeno, a preto výška jej peňažného nároku zodpovedá 1/16

zo sumy 12.579,21 Eur, teda sume 780,20 Eur a zo sumy 1.051,92 Eur zodpovedá sume 65,75 Eur.
Takto žalobcovia postupovali u všetkých žalobcov.

27. Žalovaní sa k podaniu žalobcov nevyjadrili.28. V priebehu odvolacieho konania odvolací súd vlastnou činnosťou zistil úmrtie žalobkyne v 16. rade Z.
R., Q.. E., H.. X.X.XXXX, M. Ú. XX.X.XXXX a tiež výsledok dedičského konania po nebohej, na základe

čoho odvolací súd rozhodol uznesením zo dňa 18. februára 2022 č.k. 5Co/5/2020-465 o tom, že v konaní
na jej strane pokračuje s dedičkou P.. A.Ú. E., H.. XX.X.XXXX - žalobkyňou v 17. rade. Predmetné
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 10.3.2022.

29. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov ako podané

včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po nariadenom
pojednávaní v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné čiastočne.

30. Odvolatelia v odvolaní uplatnili odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, t.j. súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).
31. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP , a to vzhľadom na to, že súd
vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani
inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré
súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický

rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli
najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo
ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. § 192 , § 193
a § 205 CSP .
32. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav.

O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil
síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

33. Podstatou odvolania je názor odvolateľov, podľa ktorého tým, že pôvodné konanie bolo právoplatne
ukončené, bol vytvorený záväzný právny stav, z ktorého mal súd vychádzať pri rozhodovaní vo

vylúčenom súdnom konaní.

34. Odvolací súd sa s predmetnou odvolacou námietkou čiastočne stotožňuje.

35. Predmetom konania je vylúčený nárok o určenie peňažnej náhrady z vecného bremena, ktoré

bolo zriadené v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. 15C/792/1994, a to na základe rozsudku
zo dňa 7.8.2008 č.k. 15C/792/1994 -420 v spojení s opravným uznesením zo dňa 24.11.2008 č.k.
15C/792/1994-475 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.4.2009 č.k.
5Co/11/2009-496 (ďalej aj rozsudok zo dňa 7.8.2008).

36. Vecné bremeno bolo rozsudkom zo dňa 7.8.2008 zriadené na ťarchu konkrétneho okruhu žalobcov
akopodielovýchspoluvlastníkovpozemku,čímbolaskonečnouplatnosťouvyriešenáotázkaichaktívnej
legitimácie. Súd prvej inštancie v rozpore s uvedeným posudzoval nanovo otázku aktívnej legitimácie
identických žalobcov (ďalej aj pôvodných žalobcov) a v tejto súvislosti skúmal existenciu vlastníckeho
právapôvodnýchžalobcovkpozemku,kuktorémubolonaichťarchuzriadenévecnébremenoaskúmal,

či pozemok, ktorý bol predmetom pôvodného konania, je riadne označený a identifikovateľný.

37. Uvedené súvisí so zásadou tzv. prejudiciality a záväznosti (nemennosti) právoplatného rozsudku.38. Odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/44/2010 zo dňa
31. 01. 2012, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č.
3/2013 pod číslom 40 (R 40/2013), ktorého právna veta znie: „Pokiaľ už bola v občianskoprávnom

konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní,
v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením“. Najvyšší súd v
predmetnom rozhodnutí vyslovil, „Keďže súd nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť to, o čom už
bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore účastníkov, nie je rozhodujúce, či súd v právoplatne
skončenom konaní vec správne alebo nesprávne právne posúdil. So zreteľom na právoplatnosť a z

toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia nesmie byť táto otázka položená a
akékoľvek jej „nové“ právne posudzovanie v inom (ďalšom) konaní tých istých účastníkov je neprípustné.
Iné riešenie by znamenalo, že súd môže porušiť viazanosť uloženú mu zákonom v § 159 ods. 2 O.
s. p. (teraz § 228 CSP - pozn. dovolacieho súdu). Pokiaľ súd spomenutý prejudiciálny účinok ignoruje
(nevezme za základ pre svoje rozhodnutie prejudikovaný hmotnoprávny vzťah a rozhodne v rozpore s
prejudikovaným hmotnoprávnym vzťahom), nerešpektuje záväzné súdne rozhodnutie a koná v rozpore

s ústavou, v zmysle ktorej môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a
spôsobom, ktorý ustanoví zákon (viď čl. 2 ústavy). Zásada právnej istoty je integrálnou súčasťou práva
na spravodlivý proces. Popretie prejudiciálnej záväznosti právoplatného súdneho rozhodnutia znamená
zásah do stability práva a právnych vzťahov ako aj do riadneho výkonu spravodlivosti.“

39. Rovnako v ďalšom svojom rozhodnutí zo dňa 29.04.2010 sp. zn. 1 Cdo 133/2009 Najvyšší súd
SR uviedol, že: „Prejudicialitu možno vo všeobecnosti (v jej podstate) chápať aj ako kauzálny vzťah
medzi dvomi subjektívnymi právami, z ktorých jedno je podmienené druhým. Svoje miesto nachádza
predovšetkým v prípadoch, kedy právoplatným rozhodnutím o veci sa vyriešila otázka, ktorá má zásadný
význam pre ďalší spor: od jej posúdenia závisí rozhodnutie v tejto ďalšej veci (porovnaj napr. Bohumil

Dvořák, Právní moc civilních soudních rozhodnutí, Praha 2008, str. 62 a nasl.). Jej vznik predpokladá,
že určitý právny vzťah sa stal predmetom procesu, pričom právny vzťah, o ktorom bolo právoplatne
rozhodnuté, musí súd pri rozhodovaní o inej veci (právnom vzťahu) posudzovať len tak, ako sa
stalo v právoplatnom rozhodnutí. Pri tomto objektívne existujúcom vzťahu - pozitívnoprávnej stránke
prejudiciality - skúmajú sa jeho dôsledky (najmä to, kedy a do akej miery je súd viazaný právoplatným

rozhodnutím o predbežnej otázke, kedy a v akom rozsahu a s akými účinkami si môže súd predbežnú
otázku, ktorá doposiaľ nebola právoplatným rozhodnutím vyriešená, sám posúdiť, aký je postup v
prípadoch, keď si takúto otázku sám vyriešiť nesmie).“

40. Podobne Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku zo dňa 25. marca 2015 sp. zn. 4Cdo 84/14 uvádza:

„Keďže súd nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté v
osobitnom spore účastníkov, nie je rozhodujúce, či súd v právoplatne skončenom konaní vec správne
alebo nesprávne právne posúdil. Klásť si takúto otázku je nielen zbytočné, táto otázka je úplne
nepatričná (nemá byť prečo položená). So zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť a
nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia je akékoľvek „nové“ právne posudzovanie právoplatného

súdneho rozhodnutia v inom (ďalšom) konaní tých istých účastníkov vylúčené (neprípustné). Iné riešenie
by znamenalo, že súd môže porušiť viazanosť uloženú mu zákonodarcom v citovanom ustanovení
§ 159 ods. 2 O.s.p. V prípadoch, kde súd spomenutý prejudiciálny účinok (vplyv právoplatného
rozhodnutia vydaného v občianskom súdnom konaní založený na záväznosti tohto rozhodnutia aj
v ďalšom občianskom súdnom konaní tých istých účastníkov) ignoruje, t. j. ak nevezme za základ

pre svoje rozhodnutie prejudikovaný hmotnoprávny vzťah (rozhodne v rozpore s prejudikovaným
hmotnoprávnym vzťahom), dochádza k nerešpektovaniu záväzného súdneho rozhodnutia, čo je v
rozpore aj so základným zákonom štátu. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy totiž „štátne orgány môžu konať iba na
základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“. Podľa čl. 2 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd, ktorá je uvedená ústavným zákonom č. 23/1991 Zb., (ďalej „listina“), „štátnu

moc možno uplatňovať iba v prípadoch a v medziach ustanovených zákonom, a to spôsobom, ktorý
ustanovízákon“.Všeobecnýsúdnerešpektujúcipredchádzajúceprávoplatnésúdnerozhodnutievoveci,
ktoré predstavuje predbežnú otázku v nasledujúcom občianskom súdnom konaní, vybočuje z medzí
vytýčených čl. 2 ods. 2 ústavy a čl. 2 ods. 2 listiny a porušuje tým právo na spravodlivý proces a právo
na súdnu ochranu (čl. 6 ods. 1 dohovoru, čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny). Popretie prejudiciálnej

záväznosti právoplatného súdneho rozhodnutia znamená zásah do stability práva a právnych vzťahov
ako aj do riadneho výkonu spravodlivosti; zásada právnej istoty je integrálnou súčasťou práva na
spravodlivý proces. Aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre venuje ochrane stavu právnej
istoty ako základnému aspektu právneho štátu náležitú pozornosť. Vo veci Brumărescu proti Rumunskuz28.októbra1999ESLPdospelkzáveru,žesúčasťouprávanaspravodlivýprocesjetiežprincípprávnej
istoty. Upresnil, že právna istota predpokladá rešpektovanie princípu právnej moci, teda konečnej
povahy súdnych rozhodnutí. Podľa tohto princípu žiadna zo strán nemá právo žiadať preskúmanie

právoplatného a vykonateľného rozsudku len za tým účelom, aby sa domohla nového posúdenia veci
a nového rozhodnutia. Prieskum sa nesmie stať maskovaným odvolaním a púha skutočnosť, že môžu
existovať dva rôzne pohľady na rovnakú záležitosť, nie je dostatočným dôvodom na nové rozhodnutie
veci. Od tohto princípu je možné sa odchýliť len v prípade, že pre to existujú podstatné a naliehavé
dôvody(por.RyabykhprotiRuskuz24.júla2003,č.52853/99,§52).Vrozporesprincípomprávnejistoty

by však v zásade nemali byť mimoriadne opravné prostriedky proti (síce) právoplatným rozhodnutiam,
ktoré sú (ale) dané k dispozícii obom stranám konania v presne definovaných prípadoch a ktorých
využitie je striktne časovo obmedzené (por. 000 Link Oil SPB proti Rusku, rozhodnutie, 25. júna 2009,
č. 42600/05, oddiel A).“

41. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku zo dňa 25. marca 2015 sp. zn. 4Cdo 84/14 odkazuje tiež

na rozhodnutie Ústavného súdu SR: „Otázkou prejudiciálneho účinku právoplatného rozhodnutia sa
zaoberala nielen judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (por. uznesenie z 29. apríla 2010 sp.
zn. 1 Cdo 133/2009, uznesenie z 25. apríla 2012 sp. zn. 5 MCdo 16/2010), ale aj judikatúra Ústavného
súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č.k. II. ÚS 349/09-36 z 20.
januára 2010 rozhodol o porušení základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky (ďalej „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej „dohovor“), zdôrazniac, že vzhľadom
na zásadu prejudiciality vyplývajúcu z ustanovenia § 135 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ako
aj na zásadu viazanosti súdu právoplatnými rozhodnutiami vydanými v inom konaní podľa § 159 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku konajúci všeobecný súd nemá možnosť výberu v otázke, či bude

rešpektovať právoplatné rozhodnutie vydané v inom konaní, ktoré rieši otázku javiacu sa prejudiciálnou
v súvislosti s riešením daného prípadu.“

42. Napokon nastolenou otázkou sa zaoberá Najvyšší súd SR vo veci sp. zn. 4Obdo 6/2020, keď
súčasne odkazuje na spomínané rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo 133/09 a 1Cdo 44/2010.

43. Pokiaľ ide o aktuálnu právnu úpravu, podľa § 228 ods. 1 CSP je výrok právoplatného rozsudku
záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku,
ak nie je ustanovené inak. Predmetné zákonné ustanovenie upravuje tzv. materiálnu stránku
právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorá spočíva v záväznosti tohto rozhodnutia pre určitý okruh

subjektov. Materiálna stránka právoplatnosti súdneho rozhodnutia sa teda prejavuje predovšetkým v
záväznosti rozhodnutia, resp. záväznosti výroku rozhodnutia pre určitý počet subjektov. Hovoríme o
subjektívnej hranici záväznosti súdneho rozhodnutia. V tomto zmysle je výrok právoplatného rozsudku
záväzný predovšetkým pre sporové strany. Civilný sporový poriadok dôsledne sleduje líniu záväznosti
rozhodnutia vydaného v sporovom konaní inter partes a prakticky jedinú relevantnú výnimku predstavuje

rozhodnutie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, kde je výrok rozhodnutia záväzný erga
omnes. Výnimku z takto všeobecne stanovenej subjektívnej hranice záväznosti súdneho rozhodnutia
stanovuje jednak samotný Civilný sporový poriadok (napr. v odseku 2 tohto ustanovenia), ale aj osobitné
predpisy. Skutočnosť, že výrok právoplatného rozsudku už nie je záväzný pre všetky orgány, neznamená
nič iné než to, že akýkoľvek orgán verejnej moci je pochopiteľne viazaný tým, ako vec právne posúdil

súd, avšak len medzi danými sporovými stranami. Rovnako je výrok rozsudku záväzný pre právnych
nástupcov sporových strán (Veľké komentáre, Civilný sporový poriadok, Števček a kol., Nakladatelství
C.H.BECK, 2016, str. 834-835).

44.Správnyjepretonázorodvolateľovotom,žeprávoplatnýmrozsudkomzodňa7.8.2008bolvytvorený

záväzný právny stav, z ktorého mal súd vychádzať pri rozhodovaní o vylúčenom nároku.

45. Odvolací súd k uvedenému názoru odvolateľov ale dopĺňa, že uvedené platí výlučne vo vzťahu k tým
(aktuálnym) žalobcom, ktorí sú súčasne žalobcami, vo vzťahu ku ktorým bolo rozhodnuté rozsudkom zo
dňa 7.8.2008 (ďalej aj pôvodní žalobcovia), pretože súd týmto právoplatným rozsudkom vyriešil otázku

aktívnej legitimácie a s tým súvisiacu otázku existencie vlastníckeho práva žalobcov (obe otázky ako
prejudiciálne otázky) iba vo vzťahu ku konkrétnemu okruhu žalobcov.46. Uvedený názor odvolateľov neplatí bez výhrad, pretože po zriadení vecného bremena mohli nastať
zmeny v osobe nositeľov práv a povinností vyplývajúcich zo zriadeného vecného bremena, ktoré súd
nemohol nechať bez povšimnutia. Aj v prejednávanom prípade súd konštatoval zmenu:

a) na strane žalobkyne v 29. rade, ktorá zomrela v priebehu konania (dňa 11.9.2008)
b) v dôsledku úmrtia Q. K., H.. X.XX.XXXX, ktorý zomrel v priebehu konania (dňa XX.X.XXXX),
c) v dôsledku úmrtia A. K., H.. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel v priebehu konania (dňa XX.XX.XXXX),
d) na strane žalovaného v 2. rade, ktorý v priebehu konania (po právoplatnosti rozsudku zo dňa
7.8.2008) previedol vlastnícke právo k tzv. Vodárničke na tretiu osobu (A. K.).

47. Vecné bremeno bolo súdom zriadené podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, teda ako vecné
bremeno in rem. Z povahy a podstaty vecného bremena in rem pritom vyplýva, že vecné bremeno sa
vzťahuje na každého nového vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva.

48. V dôsledku úmrtia Z. K. ako pôvodnej žalobkyne v 29. rade súd konštatoval, kto pokračoval v

konaní po poručiteľke (jej deti). Súčasne, pretože v priebehu konania zomreli aj dvaja z jej detí ako
dedičov zo zákona v I. dedičskej skupine, súd pokračoval v konaní s predpokladanými dedičmi po nich.
Uvedené rieši iba otázku procesného nástupníctva a nie súčasne otázku vecnej legitimácie. Správne
preto postupoval súd, pokiaľ vo vzťahu k aktuálnym žalobcom v 26. až 30. rade, ktorí do konania
vstúpili až v súvislosti s úmrtím pôvodnej žalobkyne v 29. rade a v súvislosti s úmrtím jej procesných

nástupcov (A. K., H.. XX.XX.XXXX B. Q. K., H.. X.XX.XXXX), posudzoval ich aktívnu legitimáciu. Pokiaľ
totiž platí, že práva a povinnosti zo zriadeného vecného bremena in rem sa vzťahujú na každého nového
vlastníka, uvedené logicky znamená, že pre priznanie peňažnej náhrady musí každý procesný nástupca
pôvodného žalobcu ako tvrdený nový vlastník preukázať svoju aktívnu legitimáciu, hoci ju aj odvodzuje
od pôvodného žalobcu. Súd v tomto prípade neskúmal aktívnu legitimáciu pôvodného žalobcu, ale

skúmal aktívnu legitimáciu nových žalobcov.

49. V konaní nebolo sporným, že po žalobkyni v 29. rade neb. Z. K. boli jej dedičmi zo zákona v
prvej dedičskej skupine jej deti: S. K., H.. X.X.XXXX, A. K., H.. XX.XX.XXXX, Z. K., H.. XX.X.XXXX
B. Q. K., H.. X.XX.XXXX, s ktorými pokračoval v konaní a z ktorých v priebehu konania zomreli A. B.

Q.. Súčasne súd prvej inštancie v súvislosti s dedičským konaním po poručiteľke zistil skutkový stav,
podľa ktorého predmetom prejednania v dedičskom konaní po neb. poručiteľke bola len nevyvlastnená
časť pôvodného pozemku a vyvlastnená časť pôvodného pozemku, ktorej sa týka toto konanie, nebola
predmetom dedenia.

50. V konaní nebolo sporným, že dedičské konanie po poručiteľovi A. K., H.. XX.XX.XXXX, bolo
zastavené pre nemajetnosť a jeho predpokladanými dedičmi boli jeho deti: A. K., H.. XX.XX.XXXX, A. K.,
H..XX.X.XXXXB.G.R.D.,H..XX.X.XXXX.PokiaľideoQ.K.,H..X.XX.XXXX,dedičskékonaniepoňom
bolo zastavené pre nemajetnosť; poručiteľ zomrel ako bezdetný a slobodný a preto predpokladanými
dedičmi po ňom sú jeho súrodenci, resp. ich deti. Na základe týchto skutočností súd ďalej pokračoval

v konaní s S. K., H.. X.X.XXXX ako žalobcom v 26. rade, s Z. K., H.. XX.X.XXXX ako žalobcom v 27.
rade, s A. Š., H.. XX.XX.XXXX ako žalobkyňou v 28. rade, s A. K., H.. XX.X.XXXX ako žalobcom v 29.
rade a s G. R. D., H.. XX.X.XXXX ako žalobkyňou v 30. rade.

51. Preto pokiaľ aktuálni žalobcovia v 26. a v 27. rade ako stále žijúci dedičia po pôvodnej žalobkyni v 29.

rade odvíjajú svoju aktívnu vecnú legitimáciu titulom dedenia po pôvodnej žalobkyni v 29. rade, ktorej
súd "priznal" aktívnu legitimáciu rozsudkom zo dňa 7.8.2008 ako podielovej spoluvlastníčke pozemku,
nič nebráni považovať aj tieto osoby za nových (spolu)vlastníkov jej spoluvlastníckeho podielu. Za stavu,
že v pôvodnom dedičskom konaní nebol tento majetok známy (nebol predmetom dedičstva) a nebol
v konaní o dedičstvo prejednaný, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia

považovaní za vlastníkov tejto veci v rovnakom pomere. Z právnych úkonov týkajúcich sa tejto veci sú
totiž oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne a majú postavenie vyplývajúce z
ustanovenia § 77 CSP (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 222/2010).

52. Žalobcovia v 26. a v 27. rade sú preto aktívne legitimovanými vo vylúčenom nároku o priznanie

peňažnej náhrady zo zriadeného vecného bremena ako noví spoluvlastníci po pôvodnej žalobkyni v 29.
rade titulom dedičského práva, každý s rovnakým podielom.

53. O odlišný prípad však ide v prípade aktuálnych žalobcov v 28. až 30. rade.54. Podľa názoru odvolacieho súdu za situácie, ak žalobca odvíja svoju aktívnu legitimáciu od svojho
predchodcu-poručiteľa, ktorý mal nadobudnúť spornú vec (spoluvlastnícky podiel na pozemku) sám na

základe dedičského práva, pokiaľ táto vec nebola do konania o vyporiadanie dedičstva po jeho právnom
predchodcovi, v ktorom vystupovalo viac dedičov, zahrnutá, takýto žalobca svoju tvrdenú aktívnu
legitimáciu v konaní nepreukázal. V takomto prípade je potrebné najskôr vec dodatočne prejednať v
konaní o vyporiadaní dedičstva po pôvodnom vlastníkovi (príp. po predchádzajúcom určení, že bol ku
dňu úmrtia vlastníkom), a až potom možno rozhodovať o vlastníctve jeho dedičov, resp. zaoberať sa

tvrdeným vlastníctvom ako predbežnou otázkou (porovnaj Konanie o dedičstve /cezhraničné dedenie/,
J. Krajčo, Vydavateľstvo EUROUNION, 2016, str. 212).

55. Aktuálni žalobcovia v 28. až 30. rade (súčasne ide o žalobcov odlišných od pôvodných žalobcov),
svoju aktívnu legitimáciu odvíjajú od svojho predchodcu - poručiteľa A. K. a poručiteľa Q. K., ktorí sami
mali nadobudnúť sporný pozemok na základe dedičského práva od svojej právnej predchodkyne, avšak

súčasne s tým, že tento sporný pozemok nebol zahrnutý do konania o vyporiadanie dedičstva po ich
právnej predchodkyni, v ktorom vystupovalo viac dedičov. Za daného stavu potom žalobcovia v 28. až
30. rade nepreukázali svoju aktívnu legitimáciu v konaní.

56. Niet pochýb o tom, že pôvodní vlastníci neprestali byť vlastníkmi sporného pozemku v jeho

pôvodnej výmere. Po zapísaní vyvlastňovacieho konania do príslušnej pozemkovej evidencie boli
pôvodní vlastníci evidovaní ako podieloví spoluvlastníci pozemku, ktorý sa parcelným číslom v celom
rozsahu zhodoval s parcelným číslom sporného pozemku, ibaže jeho výmera bola zmenšená o výmeru,
ktorá bola vyvlastnená. Z tohto dôvodu sa preto aj v prípade úmrtia každého pôvodného vlastníka stal
predmetom dedenia spoluvlastnícky podiel na zostatkovej časti sporného pozemku. Nesprávny je potom

záver odvolateľov o tom, že z uvedeného je zrejmé, že predmetom dedenia bol vždy sporný pozemok,
ale po zapísaní právne neúčinného vyvlastnenia zmenšený o vyvlastnenú časť (čiže podľa žalobcov
bol nesprávny údaj výlučne v časti jeho výmery). Nesprávny je preto tiež ich záver o tom, že sporný
pozemok bol v rámci jednotlivých dedičských konaní riadne prejednaný a bol predmetom dedenia.

57. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku zhodnotil skutkový stav, podľa ktorého predmetom
prejednania v dedičskom konaní po neb. Z. K. sp. zn. 13D/527/2009 bola len nevyvlastnená časť
pôvodného pozemku a vyvlastnená časť pôvodného pozemku, ktorej sa týka predmetné konanie, nebola
predmetom dedenia. Ide o súdom zistený skutkový stav, ktorým je odvolací súd viazaný v súlade s § 383
CSP (okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní, čo ale nie je prejednávaný prípad), ktorý

sa nepodarilo spochybniť žalobcami v odvolaní vyjadreným názorom o tom, že v dedičskom konaní bol
vždy prejednaný pozemok s nesprávnym údajom v časti jeho výmery.

58. Na to, aby bolo možné konštatovať, čo presne bolo predmetom dedičského prejednania, je v
prípade nehnuteľnosti, konkrétne pozemku, potrebné upriamiť pozornosť na konkrétne údaje, ktoré

pozemok nezameniteľným spôsobom identifikujú. Medzi tieto údaje nepochybne patria parcelné číslo,
číslo pozemnoknižnej vložky alebo číslo LV s uvedením príslušného katastrálneho územia a pod.,
ale tiež konkrétna výmera, v akej bol pozemok v dedičskom konaní prejednaný. Pri posúdení
predmetu dedičského konania bola v okolnostiach prípadu práve relevantnou výmera predmetného
pozemku (parcely), preto neobstojí argumentácia odvolateľov založená iba na tom, že išlo o nesprávny

údaj výlučne v časti výmery identického pozemku. Predmetom dedičského konania bola predmetná
nehnuteľnosť v jej nevyvlastnenej časti, pretože to vyplýva z obsahu dedičského rozhodnutia po neb.
Z. K. sp. zn. 13D/527/2009 (Osvedčenie o dedičstve 13D 527/2009), ako uvedené zhodnotil súd prvej
inštancie.

59. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov vo vzťahu k nárokom žalobcov v 28. až 30. rade neboli preto
naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP a odvolanie týchto žalobcov je
nedôvodné. Odvolací súd preto zamietavý výrok napadnutého rozsudku ohľadne nárokov žalobcov v
28. až 30. rade potvrdil ako vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP).

60. Odvolací súd ďalej vlastnou činnosťou zistil úmrtie žalobkyne v 16. rade Z. R., Q.. E., H.. X.X.XXXX,
T. M. XX.X.XXXX a tiež výsledok dedičského konania po nebohej, na základe čoho odvolací súd
rozhodol uznesením zo dňa 18. februára 2022 č.k. 5Co/5/2020-465 o tom, že v konaní na jej stranepokračuje s dedičkou P.. A. E., H.. XX.X.XXXX - žalobkyňou v 17. rade. Predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 10.3.2022.

61. Žalobkyňa v 17. rade je tak nielen pôvodnou žalobkyňou, pretože sa na ňu vzťahuje rozsudok zo
dňa 7.8.2008, súčasne v súvislosti s jej procesným nástupníctvom po neb. žalobkyni v 16. rade ako
stále žijúca dedička po poručiteľke odvíja svoju aktívnu vecnú legitimáciu titulom dedenia po pôvodnej
žalobkyni v 16. rade, ktorej súd "priznal" aktívnu legitimáciu rozsudkom zo dňa 7.8.2008 ako podielovej
spoluvlastníčke pôvodného pozemku (v rozsudku zo dňa 7.8.2008 označená ako žalobkyňa 20a). Aj

v tomto prípade (ako je tomu vo vzťahu k žalobcom v 26. a 27. rade) nič nebráni považovať aj túto
osobu za novú vlastníčku spoluvlastníckeho podielu pripadajúceho na jej poručiteľku. Za stavu, že v
pôvodnom dedičskom konaní nebol tento majetok známy (nebol predmetom dedičstva) a nebol v konaní
o dedičstvo prejednaný, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní
za vlastníkov tejto veci v rovnakom pomere. Z právnych úkonov týkajúcich sa tejto veci sú totiž oprávnení
a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne a majú postavenie vyplývajúce z ustanovenia § 77

CSP (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 222/2010). V prejednávanom prípade
je žalobkyňa v 17. rade jedinou dedičkou po poručiteľke.

62. Žalobkyňa v 17. rade je preto aktívne legitimovanou vo vylúčenom nároku o priznanie peňažnej
náhrady zo zriadeného vecného bremena tiež ako nová vlastníčka po pôvodnej žalobkyni v 16. rade (v

rozsudku zo dňa 7.8.2008 označenej ako žalobkyňa 20a) titulom dedičského práva.

63. Po právoplatnosti rozsudku zo dňa 7.8.2008 nastala zmena na strane žalovaného v 2. rade, ktorý
previedol vlastnícke právo k tzv. Vodárničke na tretiu osobu, A. K.. Ide o súdom zistený skutkový stav,
podľa ktorého objekt Vodárnička súp. č. 3451 vedená na LV č. XXXXX k. ú. K. Z. (v časti tohto objektu

súd rozsudkom zo 7.8.2008 zriadil vecné bremeno na ťarchu časti pozemku označeného ako diel 99
o výmere 24m2, tak ako to vyplýva z rozsudku zo dňa 7.8.2008) je vo vlastníctve osoby: A. K., H.. N.
XXXX, ktorý súčasne ako nezmenený zistil tiež odvolací súd na pojednávaní konanom dňa 28.4.2022.
V tejto súvislosti súd konštatoval na strane žalovaného v 2. rade nedostatok pasívnej legitimácie, s
ktorým právnym názorom odvolací súd súhlasí. Za skutkového stavu, ktorý nebol medzi stranami sporu

sporným, podľa ktorého v čase rozhodovania súdu o vylúčenom nároku, t.j. o nároku na zaplatenie
peňažnej náhrady zo zriadeného vecného bremena, vlastníctvo k cudzej stavbe, v prospech ktorej bolo
vecné bremeno zriadené, svedčí osobe odlišnej od žalovaného, takýto žalovaný nemá viac pasívnu
legitimáciu, pretože ako nevlastníkovi mu zo zriadeného vecného bremena nevyplývajú žiadne práva
a povinnosti. Niet preto žiadneho rozumného dôvodu, aby takáto osoba, hoci v prospech ktorej bolo

súdom zriadené vecné bremeno, po zániku vlastníckeho práva vo vzťahu k stavbe, v prospech ktorej
bolo vecné bremeno zriadené, bola zaviazaná na zaplatenie peňažnej náhrady z vecného bremena.

64. Žalovaný v 2. rade preto nemá v predmetnom konaní pasívnu legitimáciu, preto odvolanie žalobcov
v časti, v ktorej namietajú nesprávne právne posúdenie svojich nárokov voči žalovanému v 2. rade,

ohľadne ktorého súd žalobu zamietol, nie je opodstatnené. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej
inštancie v jeho zamietavom výroku vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným v 2. rade potvrdil ako vecne
správny (§ 387 ods. 1 CSP).

65. Odvolací súd ďalej uvádza, že podľa jeho názoru už spomenutá zásada prejudiciality a záväznosti

(nemennosti) právoplatného rozsudku ďalej znamená, že súd v predmetnom konaní prejednávajúcom
vylúčený nárok musí vychádzať z toho, akým spôsobom bol v právoplatnom rozsudku pozemok, na
ťarchu ktorého súd vecné bremeno zriadil, označený a identifikovaný, a teda nemôže nanovo určiť alebo
inak spochybniť označenie a identifikovanie pozemku, tak ako sa to snažil súd prvej inštancie, pretože
označenie a identifikácia pozemku boli s konečnou platnosťou vyriešené v rozsudku zo dňa 7.8.2008.

Preto akékoľvek úvahy súdu vzťahujúce sa k otázke riadneho označenia a identifikácie zaťaženého
pozemku sú právne irelevantné.

66. Odvolací súd sa stotožňuje tiež s odvolacou námietkou odvolateľov, ktorou nesúhlasia s výčitkou zo
strany súdu o tom, že geometrický plán vyhotovený v rámci pôvodného konania ako príloha rozhodnutia

nie je zapísaný v katastri nehnuteľností. V kontexte uvedeného odvolací súd, v zhode s názorom
odvolateľov, má za to, že zápis vecného bremena do KN a určenie (vyplatenie) peňažnej náhrady za
zriadené vecné bremeno nie sú vzájomne podmienené. V tejto súvislosti odvolatelia správne poukázali
na znenie § 151o OZ zo záverom, že pokiaľ z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd podmieňujepriznanie nároku na náhradu za zriadené vecné bremeno splnením povinnosti žalobcov zapísať vecné
bremeno do KN, takáto povinnosť žalobcom nevyplýva z platnej právnej úpravy a rovnako nevyplýva
ani z výrokovej časti rozsudku zo dňa 7.8.2008. Odvolací súd iba dopĺňa, že pokiaľ súd zriaďuje vecné

bremeno podľa § 135c OZ, s takýmto konaním je spravidla spojené konanie o určenie peňažnej náhrady
(okrem prípadu, že vecné bremeno bolo zriadené bez náhrady). Uvedené platí aj v prejednávanom
prípade s tým jediným rozdielom, že súd v pôvodnom konaní nárok o náhradu z vecného bremena vylúčil
na samostatné konanie. Nič však nebránilo súdu súčasne so zriadením vecného bremena rozhodnúť
tiež o konkrétnej náhrade, preto podmieňovať priznanie peňažnej náhrady za zriadené vecné bremeno

zápisom vecného bremena do KN, resp. jeho geometrického plánu, nemá opodstatnenie.

67. Napokon odvolací súd považuje za dôvodnú odvolaciu námietku, ktorou odvolatelia namietajú názor
súdu vyplývajúci z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku spočívajúci v tom, že bolo nevyhnutné,
aby sa žalobcovia domáhali určenia vlastníckeho práva k spornému pozemku. Uvedená námietka súvisí
s ďalším dôvodom, pre ktorý súd žalobu zamietol tak, ako bol vyjadrený v bode 97. napadnutého

rozsudku, podľa ktorého „spôsob ochrany vlastníckeho práva ako bol zvolený žalobcami v konaní
15C/792/1994 neodstránil právnu neistotu a de facto spôsobil duplicitu vlastníckeho práva.“ Odvolací
súd uvádza, že úlohou súdu bolo rozhodnúť o vylúčenom nároku v súvislosti so zriadeným vecným
bremenom rozsudkom zo dňa 7.8.2008, takže polemizovať o vhodnosti žaloby v pôvodnom konaní (aj
vzhľadom na čas, ktorý od podania žaloby ubehol) nie je namieste. (Ne)vhodnosť žaloby v pôvodnom

konaní, v ktorom bolo rozhodnuté o zriadení vecného bremena, teda v ktorom bolo fakticky rozhodnuté o
základe vylúčeného nároku o priznanie náhrady zo zriadeného vecného bremena, nemožno vzťahovať
na tento vylúčený nárok.

68. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je dôvodné odvolanie žalobcov v 1. až 15., v 17. až 27. rade

a v 31. až 36. rade ohľadne ich nároku uplatneného voči žalovanému v 1. rade, pretože súd ohľadne
týchto žalobcov rozhodol v rozpore so zásadou prejudiciality a záväznosti rozsudku zo dňa 7.8.2008,
čím bol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žalobcom v 1. až 15. rade, 17.
až 27. rade, 31. až 36. rade vo vzťahu k žalovanému v 1. rade prináleží peňažná náhrada za vecné
bremeno zriadené rozsudkom zo dňa 7.8.2008, na základe čoho odvolací súd v tejto časti rozsudok

zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 CSP).

69. Odvolací súd na pojednávaní konanom dňa 28.4.2022 doplnil dokazovanie, keď oboznámil znalecký
posudok č. 043/26 z č.l. 240d spisového materiálu sp. zn. 15C/792/94. Znalecký posudok, ktorého
zadávateľom bol Okresný súd Košice I, bol vypracovaný znalkyňou P.. Ľ. F. a jeho predmetom bolo

stanovenie všeobecnej hodnoty vecného bremena. Zo stany 55. tohto posudku odvolací súd zistil záver,
podľa ktorého hodnota vecného bremena, pokiaľ ide o parc. č. E KN č. 10624 (vzťahujúcu sa na konanie
15C/792/1994), znalkyňa určila na hodnotu 1.478.736,24 Sk. Znalecký posudok bol vypracovaný k
30.10.2006.

70. Zástupca žalobcov k predmetnému znaleckému posudku na pojednávaní vedenom pred odvolacím
súdom uviedol, že novú aktualizáciu posudku žalobcovia nepožadujú. Žalovaný v 1. a žalovaný v 2. rade
na pojednávaní vedenom pred odvolacím súdom uviedli, že sa k oboznamovanému dôkazu nevyjadrujú.

71.Odvolacísúdpristanoveníkonkrétnejvýškytejtonáhradyvychádzalzozáverovznaleckéhoposudku

č. 043/26 znalkyne P.. Ľ. F., ktorá hodnotu vecného bremena, pokiaľ ide o parc. č. E KN 10624, ustálila
na sumu 1.478.736,24 Sk. V danom prípade táto hodnota bola stanovená k výmere 1.120m2, ktorú
žalobcovia na účely výpočtu uplatnených náhrad označili slovným spojením „k celku“. Žalobcom, ktorí
sú identickí s okruhom žalobcov v rozsudku zo dňa 7.8.2008 ako podielovým spoluvlastníkom, tiež
žalobcom v 26. a 27. rade a napokon žalobkyni v 17. rade, ktorá okrem toho, že je pôvodnou vlastníčkou,

je tiež aktívne legitimovanou titulom dedenia po poručiteľke - pôvodnej žalobkyni neb. Z.Á. R., H..
X.X.XXXX (podľa rozsudku zo 7.8.2008 ide o žalobkyňu v 20a. rade), patrí peňažná náhrada vo veľkosti
na nich pripadajúceho spoluvlastníckeho podielu „k celku“ tak, ako to vyplýva z jednotlivých dedičských
rozhodnutí a tak, ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku zo dňa 7.8.2008 v rámci zhodnotenia aktívnej
legitimácie pôvodných žalobcov zo strany súdu, z čoho následne vychádzali vo svojich podania tiež

samotní žalobcovia, napr. vo svojom podaní zo dňa 20.8.2018, ktoré v celom jeho znení vyplýva tiež
z bodu 42. napadnutého rozsudku. Prepočtom sumy 1.478.736,24 Sk na 49.085,05 Eur, potom na
1m2 pripadá hodnota vecného bremena vo výške 43,83 Eur. S prihliadnutím na to, že vo vzťahu k
žalovanému v 1. rade na ťarchu žalobcov bolo zriadené vecné bremeno, ktorému zodpovedá právovlastníka stavby nerušene užívať pozemok o výmere 287 m2, danej výmere zodpovedá náhrada vo
výške 12.579,21 Eur (287 x 43,83). Pokiaľ žalobkyni v 1. rade pripadá spoluvlastnícky podiel vo veľkosti
1/16 k celku, jej výška peňažnej náhrady je 1/16 z 12.579,21 Eur, teda suma 780,20 Eur. Rovnaký

mechanizmus výpočtu platí obdobne vo vzťahu k ostatným žalobcom.

72. Na základe uvedeného pripadá jednotlivým žalobcom (v 1. až 15. rade, 17. až 27. rade, 31. až
36. rade) peňažná náhrada nasledovne: žalobkyni v 1. rade (podiel 1/16 k celku) vo výške 786,20 Eur,
žalobcovi v 2. rade (podiel 1/16) vo výške 786,20 Eur, žalobcovi v 3. rade (podiel 1/24) vo výške 524,13

Eur, žalobkyni v 4. rade (podiel 1/72) vo výške 174,71 Eur, žalobkyni v 5. rade (podiel 1/72) vo výške
174,71 Eur, žalobkyni v 6. rade (podiel 1/72) vo výške 174,71 Eur, žalobkyni v 7. rade (podiel 1/72) vo
výške 174,71 Eur, žalobkyni v 8. rade (podiel 1/72) vo výške 174,71 Eur, žalobkyni v 9. rade (podiel
1/72) vo výške 174,71 Eur, žalobkyni v 10. rade (podiel 1/8) vo výške 1.572,40 Eur, žalobkyni v 11.
rade (podiel 11/576) vo výške 240,23 Eur, žalobcovi v 12. rade (podiel 11/576) vo výške 240,23 Eur,
žalobkyni v 13. rade (podiel 11/576) vo výške 240,23 Eur, žalobkyni v 14. rade (podiel 39/2880) vo výške

170,34 Eur, žalobkyni v 15. rade (podiel 39/2880) vo výške 170,34 Eur, žalobkyni v 17. rade (2x podiel
27/2880) vo výške 235,86 Eur, žalobkyni v 18. rade (podiel 39/2880) vo výške 170,34 Eur, žalobkyni
v 19. rade (podiel 1/360) vo výške 34,94 Eur, žalobkyni v 20. rade (podiel 1/360) vo výške
34,94 Eur, žalobcovi v 21. rade (podiel 1/360) vo výške 34,94 Eur, žalobcovi v
22. rade (podiel 1/32) vo výške 393,10 Eur, žalobcovi v 23. rade (podiel 1/32) vo výške

393,10 Eur, žalobcovi v 24. rade: (podiel 1/32) vo výške 393,10 Eur, žalobkyni v 25. rade (podiel 1/32) vo
výške 393,10 Eur, žalobcovi v 26. rade (podiel 1/160) vo výške 78,62 Eur, žalobcovi v 27. rade (podiel
1/160) vo výške 78,62 Eur, žalobkyni v 31. rade (podiel 1/32) vo výške 393,10 Eur, žalobkyni v 32. rade
(podiel 1/16 k celku) vo výške 786,20 Eur, žalobcovi v 33. rade (podiel 1/16 k celku) vo výške 786,20
Eur, žalobcovi v 34. rade: (podiel 1/16 k celku) vo výške 786,20 Eur, žalobkyni v 35. rade (podiel 1/16 k

celku) vo výške 786,20 Eur a žalobkyni v 36. rade (podiel 1/16 k celku) vo výške 786,20 Eur.

73. Vzhľadom na zmenu napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o vzťah medzi žalobcami v 1. až 15. rade,
17. až 27. rade a 31. až 36. rade a žalovaným v 1. rade, rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods.
2 CSP o trovách celého konania medzi týmito stranami sporu. Označení žalobcovia ohľadne svojho

nároku vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, pokiaľ ide o priznanie peňažnej náhrady zo zriadeného
vecného bremena, boli v konaní úspešní v celom rozsahu, preto voči neúspešnému žalovanému v 1.
rade majú právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. V tomto prípade ide o nárok na náhradu trov
konania pred súdom prvej inštancie ako aj o náhradu trov odvolacieho konania, o ktorej konkrétnej výške
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia v súlade s

§ 262 ods. 2 CSP.

74. Pokiaľ ide o potvrdzujúci výrok, tento sa týka vzťahu medzi žalobcami a žalovaným v 2. rade a vzťahu
medzi žalobcami v 28., 29. a 30. rade a žalovaným v 1. rade. Výrok napadnutého rozsudku v tejto časti
bol vecne správny, preto odvolací súd ohľadne označených strán sporu potvrdil súčasne tiež výrok o

trovách konania ako vecne správny.

75. V súvislosti s potvrdzujúcim výrokom odvolací súd v súlade s § 396 ods. 1 CSP rozhodol o trovách
odvolacieho konania vo vzťahu k dotknutým stranám sporu tak, že v odvolacom konaní úspešnému
žalovanému v 1. rade vo vzťahu k nároku žalobcov v 28., 29. a 30. rade a žalovanému v 2. rade vo

vzťahu k žalobcom, hoci by v súlade s § 255 ods. 1 CSP ako plne úspešné strany sporu mali nárok na
náhradu trov odvolacieho konania, im odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
im nevznikli žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania.

76. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,

osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).