Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 28, 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoE/3/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5606202284
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5606202284.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Máčajom,
so sídlom G., K. XX, proti povinnej Z. W., nar. XX.X.XXXX, bytom K., S. X, prechodne K., V. XX, o
vymoženie 408,28 eur s príslušenstvom, v štádiu konania o trovách exekúcie, ktorá exekúcia je vedená
Exekútorským úradom súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom G., L. XX, na základe

odvolania pôvodného súdneho exekútora JUDr. Jozefa Rišiana, so sídlom Exekútorského úradu L., K.
XXXX, proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7Er/287/2006-25 zo dňa 2.11.2010, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách exekúcie m e n í tak, že určuje trovy exekúcie
pôvodného súdneho exekútora JUDr. Jozefa Rišiana vo výške 50,22 Eur.

N e d o t k n u t ý m z o s t á v a uznesenie okresného súdu vo výrokoch o vyhovení návrhu

oprávneného na zmenu súdneho exekútora a o poverení súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
vykonaním exekúcie, ktoré výroky neboli odvolaním napadnuté.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konanie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora

a poveril vykonávaním exekúcie (namiesto pôvodného súdneho exekútora JUDr. Jozefa Rišiana)
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Vychádzal z návrhu oprávneného a zo znenia § 44 ods. 9
Exekučného poriadku (ďalej len EP); citovaného v napadnutom rozhodnutí.
Zároveň exekučný súd určil trovy exekúcie pôvodného súdneho exekútora JUDr. Jozefa Rišiana vo
výške 47,88 eur. V tomto smere konštatoval, že pri zmene súdneho exekútora nedochádza k zastaveniu
exekúcie,atedaniejepotrebnérozhodovaťotom,ktouhradítietotrovyexekúcie.Okresnýsúdpodrobne

(konkrétnym vymedzením a rozborom jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, vrátane ich právneho
posúdenia) zdôvodnil, prečo neakceptoval vyúčtovanie JUDr. Rišiana. Súčasne uzavrel, že zvýšenie
sumy trov exekúcie o daň z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) patrí súdnemu exekútorovi iba z odmeny,
a nie aj z hotových výdavkov.

Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie

pôvodný súdny exekútor JUDr. Jozef Rišian, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že oprávnený bude
povinný uhradiť mu trovy exekúcie v sume „50,22 eur s DPH“. Namietal, že bolo povinnosťou
exekučného súdu rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (§ 200 ods. 2 EP). Napadnuté
rozhodnutie je v dotknutej časti nepreskúmateľné, keďže mu síce trovy exekúcie boli priznané, ale
nebolo rozhodnuté, kto ich má uhradiť. Vzhľadom k tomu, že oprávnený požiadal o zmenu súdneho
exekútora bez opodstatneného dôvodu, mal by byť zaviazaný k úhrade trov exekúcie pôvodného

súdneho exekútora.Odvolateľ nesúhlasil taktiež s nepriznaním DPH aj z hotových výdavkov, čo odporuje (i) nálezu
Ústavného súdu SR II. ÚS 31/04. Napokon namietal nepriznanie mu náhrady hotových výdavkov -
poštovného za „ukončenie, vyúčtovanie a vrátanie poverenia“, ktoré, hoci vzniknú až v budúcnosti, sú

spojené s predmetnou exekúciou.

Ostatní účastníci zostali v odvolacom konaní nečinní.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1

O.s.p. (z toho dôvodu nedotknutým zostalo uznesenie súdu prvého stupňa v odvolaním nenapadnutých
výrokoch o vyhovení návrhu na zmenu súdneho exekútora a o poverení nového súdneho exekútora
vykonaním exekúcie) a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v preskúmavanej časti
napadnuté uznesenie súdu zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku.

Z ustanovenia § 200 ods. 2 EP vyplýva, že exekučný súd je oprávnený rozhodnúť o tom, kto platí trovy

exekúcie, len v prípade, že rozhodne súčasne o zastavení exekúcie. V prejednávanej veci však
nedošlo (v čase vydania napadnutého uznesenia) k naplneniu hypotézy právnej normy obsiahnutej vo
vyššie označenom ustanovení, keďže súd nerozhodol o zastavení exekúcie. Tá pokračovala, pričom jej
vykonaním bol poverený iný súdny exekútor, čo zákon priamo predpokladá a dovoľuje. Súd nemohol
nad rámec svojej právomoci (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR) rozhodovať o tom, kto bude hradiť trovy exekúcie;

uvedené totiž závisí až od výsledku exekúcie. Trovy exekúcie pôvodného súdneho exekútora, ako
aj trovy exekúcie "súčasného" súdneho exekútora sú trovami tej istej exekúcie. Preto niet dôvodu (a
predovšetkým ani právneho základu), aby o náhrade časti trov prebiehajúcej exekúcie - o trovách
pôvodného súdneho exekútora, bolo rozhodnuté už pri vyhovení návrhu na zmenu súdneho exekútora,
a o náhrade ich zvyšku - o trovách "súčasného" súdneho exekútora, až neskôr podľa výsledku exekúcie.

Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že možnosť uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť trovy
exekúcie je v § 203 ods. 1 EP podmienená jeho zavinením vo vzťahu k procesnému výsledku exekúcie
- k jej zastaveniu, nie však vo vzťahu k zmene osoby súdneho exekútora. Nie je preto namieste ani
hovoriť o zavinení oprávneného v prípade, keď tento „len“ využíva svoje právo v zmysle § 44 ods. 9 EP;
čo môže vykonať aj bez uvedenia dôvodu. Platná právna úprava totiž nerozlišuje medzi opodstatneným

a neopodstatneným uplatnením práva na zmenu súdneho exekútora zo strany oprávneného.

Tak isto nedôvodná je námietka odvolateľa ohľadom nepriznania náhrady hotových výdavkov spojených
s ukončením exekúcie. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že pôvodný súdny exekútor si náhradu
(týchto) trov - hotových výdavkov z titulu poštovného „za ukončenie, vyúčtovanie účastníkom a vrátenie

poverenia“, ako budúcich nákladov, ani neuplatňoval. Zároveň vo všeobecnosti platí, že možno priznať
len náhradu výdavkov skutočne vynaložených a riadne preukázaných. Nie je možné rozhodovať o
náhradevýdavku,ktorýmábyťeštelenvynaložený,keďženieje,okreminého,známaanijehokonkrétna
výška, prípadne vôbec jeho vynaloženie.

Odvolanie JUDr. Rišiana je čiastočne opodstatnené, pokiaľ ide o nepriznanie zvýšenia hodnoty trov o
DPH z hotových výdavkov. S účinnosťou od 1.1.2012 Exekučný poriadok v ustanovení § 196 ods. 1
priznáva súdnemu exekútorovi DPH aj z náhrad určených podľa uvedeného zákona, teda aj z hotových
výdavkov. K predmetnej novelizácii (zák. č. 348/2011 Z. z.) neboli zákonodarcom prijaté osobitné
prechodné ustanovenia, v dôsledku čoho je nutné aplikovať všeobecný princíp účinnosti procesných

predpisov (medzi ktoré Exekučný poriadok patrí), a to, že odo dňa účinnosti právneho predpisu, resp.
jeho novelizácie, sa tento vzťahuje na všetky prebiehajúce konania.
Vzhľadom k tomu, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu zákon priznával súdnemu exekútorovi
zvýšenie trov o DPH aj z hotových výdavkov, odvolací súd zvýšil hodnotu trov priznaných súdnemu
exekútorovi JUDr. Jozefovi Rišianovi súdom prvého stupňa o 2,34 Eur (19 % z priznaných hotových

výdavkov 12,33 Eur) na 50,22 Eur.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko
títo si predmetný procesný nárok neuplatnili (§ 151 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné.