Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Miroslava Hudecová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 19C/12/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119224492
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Hudecová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6119224492.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Hudecovou, v právnej veci
žalobcov: 1/ N. B., M.. B., T.. XX. XX. XXXX, U. H. C. N. D. XXX/XX, H. H., Š. B. G., 2/ Z. B., M.. S.,
T.. XX. XX. XXXX, U. H. C. N. D. XXX/XX, H. H., Š. B. G., žalobcovia 1/ a 2/ v konaní zast. JUDr.
Mariánom Slosjárom, advokát, so sídlom Bakossova 14464/3G, Banská Bystrica, IČO: 42 192 781, proti
žalovanému: JPM finance s.r.o., so sídlom Sabinovská 61, Prešov, IČO: 36 643 602, v konaní zast.
JUDr. Karínou Uhrinovou, advokátka, so sídlom Nám. Š. Moysesa 4, Banská Bystrica, IČO: 37 949 098,
o určenie vlastníckeho práva, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu trov konania
v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky
náhrady trov konania žalovaného.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa podanou žalobou, doručenou súdu dňa 13. 02. 2019 v spojení s podaniami
doručenými súdu dňa 25. 03. 2019 a dňa 30. 05. 2019 a v spojení s uznesením Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 19C/12/2019-83 zo dňa 03. 07. 2019, právoplatným dňa 01. 08. 2019, domáhajú, aby
súd určil, že do podielového spoluvlastníctva žalobcov 1/ a 2/, v spoluvlastníkom podiele 1/2, patrí a)
rozostavaná stavba so súp. č. XXXX/X, pozemok parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
24 m2, pozemok parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 180 m2, pozemok parc. č.
XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 39 m2, pozemok parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 173 m2, pozemok parc. č. XXXX - záhrada o výmere 103 m2, pozemok parc. č. XXXX
- záhrada o výmere 134 m2, evidované na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom H. H., katastrálny
odbor, pre obec H. H., B. H. H., katastrálne územie H. H.; b) byt č. XXX, nachádzajúci sa na prízemí,
vo vchode W.Á. Č.. XX, v bytovom dome súp. č. XXXX, postavenom na pozemku parc. č. XXXX/X -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 640 m2 a k bytu č. XXX prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku, o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 2849/220940, evidované na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom H. H.,
katastrálny odbor, pre obec H. H., okres H. H., katastrálne územie Banská Bystrica, s tým, že žalobcovia
nehnuteľnosti uvedené pod písm. a) a b) v žalobe označili spoločne aj ako „predmet prevodu“.
2. Žalobcovia svoju žalobu odôvodnili tým, že dňa 26. 11. 2009 ako predávajúci uzatvorili so žalovaným
ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetnom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k predmetu prevodu
za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 199 163,51 Eur s tým, že takto dohodnutá kúpna cena bude
uhradená súdnemu exekútorovi, ktorý viedol proti žalobcom exekučné konania sp. zn. EX570/07,
EX173/08, EX495/07, EX441/09, EX571/07, EX191/08, EX432/07 a EX5/08. Vklad vlastníckeho právak predmetu prevodu v prospech žalovaného bol povolený na základe rozhodnutia vtedajšej Správy
katastra Banská Bystrica, č. V 21/2010 zo dňa 04. 02. 2010. Žalobcovia mali v roku 2007 záujem
na predaji nehnuteľností, v tom čase v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, preto v roku
2007 so spoločnosťou LYOD s.r.o., ktorej spoločníčkou a konateľkou bola p. N. T., uzavreli zmluvu
o sprostredkovaní. Financovanie rozostavanej stavby zabezpečovali najskôr cez hypotekárny úver od
HVB Bank, a. s., ktorý na základe odporúčania pani T. predčasne splatili z finančných prostriedkov
poskytnutých im spoločnosťou LYOD s.r.o. Na podklade ústnej zmluvy o úvere, uzavretej medzi
žalobcami na strane dlžníkov a spoločnosťou LYOD s.r.o. na strane veriteľa podpísali notársku zápisnicu
č. N26/2008, NZ1528/2008, NCRls1521/2008 zo dňa 15. 01. 2008, ktorá deklarovala, že žalobcom pred
podpisom tejto zápisnice boli poskytnuté zo strany spoločnosti LYOD s.r.o. finančné prostriedky vo výške
2 000 000,00 Sk, v ktorej sume mala byť zahrnutá aj provízia za sprostredkovanie predaja predmetu
prevodu pre spoločnosť LYOD s.r.o. vo výške 200 000,00 Sk. Takto poskytnuté finančné prostriedky
sa žalobcovia zaviazali vrátiť do 15. 02. 2008 z finančných prostriedkov získaných za predaj predmetu
prevodu. Od podpisu notárskej zápisnice začali na pani T. naliehať, aby sa predaj predmetu prevodu
uskutočnil čo najskôr. Na naliehanie žalobcov došlo v novembri 2009 k rokovaniu medzi žalobcami a
spoločnosťou LYOD s.r.o., na ktorom im bol predložený návrh kúpnej zmluvy, v ktorom bola ako kupujúci
uvedená spoločnosť LYOD s.r.o. Kúpna zmluva zo dňa 26. 11. 2009 bola uzatvorená na notárskom
úrade. Pri jej podpise bolo žalobcom len ukázané, kde majú zmluvu podpísať. Žalobcovia dôverujúc p.
T. si vôbec nevšimli, že pred podpisom, resp. pri podpise, im bola na podpis daná iná zmluva, ktorú
tak uzatvorili v omyle. Návrh kúpnej zmluvy s kupujúcim - spoločnosťou LYOD s.r.o. a Kúpna zmluva,
uzavretá v omyle so žalovaným ako kupujúcim, sú obsahovo totožné, všetky ich ustanovenia majú
absolútne presne rovnaké rozmiestnenie článkov a odsekov, jediným rozdielnym znakom je uvedenie
iného kupujúceho ako bol pôvodne dohodnutý. Dokonca pani T. je konateľkou tak v spoločnosti LYOD
s.r.o. ako aj u žalovaného a teda osoba podpisujúca kúpnu zmluvu za kupujúceho už pri podpise kúpnej
zmluvy vedela, že žalobcov uvádza pri podpise do omylu. Z článku VI . druhá veta Kúpnej zmluvy
vyplýva, že predávajúci mali údajne splnomocniť žalovaného ako kupujúceho k podaniu návrhu na vklad
do katastra nehnuteľností, avšak nie aj na odstraňovanie prípadných vád. Kúpna zmluva však nespĺňa
zákonné požiadavky v zmysle zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností k tomu, aby bol jej vklad
povolený, nakoľko žalobca 1/ nemá na kúpnej zmluve vôbec uvedené rodné číslo a žalobkyňa 2/ mala
nesprávne uvedené rodné číslo. Kúpna zmluva má aj ďalšie vady, ktoré bránia tomu, aby bol jej vklad do
katastra nehnuteľností povolený bez ich odstránenia. Na odstránenie nedostatkov bolo podľa žalobcov
nutné, aby bol ku kúpnej zmluve uzavretý dodatok, žalobcovia však žiadny dodatok ku kúpnej zmluve
neuzatvárali a ani iným spôsobom neodstraňovali nedostatky kúpnej zmluvy. Preto žalobcovia žiadajú,
aby súd najskôr vyriešil platnosť, resp. neplatnosť kúpnej zmluvy. Na základe rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica, č. k. 17C/124/2010-33 zo dňa 12. 10. 2010, právoplatného dňa 18. 11. 2010,
sa žalobcovia rozviedli. Žalobcovia majú za to, že k vysporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov k nehnuteľnostiam došlo, resp. má dôjsť fikciou v súlade s ust. § 149 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, a preto by mal každý zo žalobcov nadobudnúť 1 z nehnuteľností. Podľa žalobcov je
kúpna zmluva neplatná s poukazom na § 49a Občianskeho zákonníka, nakoľko sa jedná o právne
významný omyl v osobe, o ktorom mal žalovaný vedomosť. Žalovaný by nebol len tak náhodou prišiel
na notársky úrad podpisovať „nejakú“ zmluvu. Vec bola dohadovaná pani T. zo spoločnosti LYOD s.r.o.,
ktorá sa neskôr stala aj konateľkou žalovaného, z čoho vyplýva, že ide o jasné prepojenie spoločnosti
LYOD s.r.o. a žalovaného a p. N. T.. Žalobcovia by nikdy neboli uzavreli kúpnu zmluvu so žalovaným,
nakoľko ju chceli uzatvoriť so spoločnosťou LYOD s.r.o. Konaním pani T. však boli predávajúci uvedení
do podstatného právneho omylu spočívajúceho v osobe kupujúceho. Zmluva je absolútne neplatná
aj z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, pričom žalobcovia v tejto súvislosti poukázali na rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 01. 09. 2004, sp. zn. 3 Cdo 137/2003. V čase uzavretia kúpnej zmluvy mali
žalobcovia finančné problémy, ktoré boli práve z dôvodu uzavretia, resp. uznania viacerých dlhov voči
veriteľovi, ktorým bol najmä žalovaný, pričom o platnosti predmetných notárskych zápisníc, ktorými
žalobcovia uznali predmetné dlhy sa viedlo na Okresnom súde Banská Bystrica viacero samostatných
konaní.Žalobcoviasavčaseuzavretiakúpnejzmluvynenachádzalivdobromfinančnomstave,čochceli
riešiť práve predajom nehnuteľností, aby tak získali finančné prostriedky na vysporiadanie svojich dlhov
a zároveň aby im aj nejaké finančné prostriedky zostali za účelom ďalšej existencie. Z tohto dôvodu sa
javí, nakoľko pri podpise kúpnej zmluvy došlo k úmyselnej zámene subjektu na strane kupujúceho zo
spoločnosti LYOD s.r.o. na žalovaného, že kúpna zmluva bola uzavretá v rozpore s požiadavkou dobrých
mravov. Žalobcovia poukazujú na skutočnosť, že na základe neplatnej kúpnej zmluvy je aktuálne v
katastri nehnuteľností evidovaný ako vlastník nezákonne prevedených nehnuteľností žalovaný. Táto
situácia privoláva neželanú právnu neistotu, kedy údaje v katastrálnom operáte neodrážajú nové právneskutočnosti - namietnutú neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 26. 11. 2009. Žalobcovia sú presvedčení, že
bez autoritatívnej intervencie súdu nemôže byť táto právna neistota a nezákonnosť odstránená. Preto
žalobcovia majú za to, že je daný ich naliehavý právny záujem na určení ich vlastníckeho práva, keď
žalobu považujú za jediný možný prostriedok ako zvrátiť tento stav a zároveň jasne určiť, že nezákonne
prevedené nehnuteľnosti patria do podielového spoluvlastníctva žalobcov.
3. Ako listinné dôkazy žalobcovia označili a súdu predložili kúpnu zmluvu (č. l. 11, 47 súdneho spisu),
kópiu LV č. XXXX k. ú. H. H.X. (č. l. 15, 51 súdneho spisu), kópiu LV č. XXXX k. ú. H. H. (č. l. 16, 52
súdneho spisu), kópiu rozhodnutia Správy katastra Banská Bystrica č. V21/2010 zo dňa 04. 02. 2010
(č. l. 17, 53 súdneho spisu), kópiu notárskej zápisnice č. N26/2008, NZ1528/2008, NCRIs1521/2008 zo
dňa 15. 01. 2008 (č. l. 18, 54 súdneho spisu), kópiu návrhu kúpnej zmluvy (č. l. 20, 56 súdneho spisu),
kópiu rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 17C/124/2010-33 zo dňa 12. 10. 2010 (č. l. 24,
60 súdneho spisu). Ako ďalšie dôkazy v konaní navrhli žalobcovia pripojiť katastrálny spis, vedený pod
č. k. V 21/2010.
4. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 19C/12/2019 - 106 zo dňa 07. 11. 2019, právoplatným dňa 06. 12.
2019,bolzamietnutýnávrhžalobkyne2/nanariadenieneodkladnéhoopatreniazdôvodunepreukázania
dôvodnosti takéhoto návrhu.
5. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 13. 01.
2020, uviedol, že má za to, že žalobcovia sa nedovolali relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy v zákonnej
3-ročnej lehote, keď žalovaný si prevzal žalobu dňa 28. 12. 2019 a kúpna zmluva bola uzatvorená
dňa 26. 11. 2009, a preto žalovaný vznáša námietku premlčania práva žalobcov dovolať sa relatívnej
neplatnosti tohto právneho úkonu. Žalovaný ďalej nesúhlasí ani s tvrdením žalobcov, že kúpna zmluva
bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že v čase jej uzavretia boli v zlej finančnej
situácii, ktorú chceli riešiť predajom nehnuteľnosti a že pri podpise kúpnej zmluvy došlo k úmyselnej
zámene subjektu na strane kupujúceho. Žalovaný má za to, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná,
preto navrhuje, aby bola zamietnutá a žalovanému bola priznaná plná náhrada vzniknutých trov konania.
Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobcovia dňa 19. 05. 2010 podali na Okresný súd Banská Bystrica
žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 26. 11. 2009, konanie s totožnými účastníkmi na
totožný predmet konania bolo vedené pod sp. zn. 14C/85/2010 a bolo právoplatne ukončené dňa 15.
11. 2018 na základe uznesenia tunajšieho súdu č. k. 14C/85/2010-385 zo dňa 16. 10. 2018 z dôvodu
späťvzatia žaloby zo strany žalobcov 1/, 2/. Okrem toho medzi účastníkmi prebiehali z podnetu žalobcov
konania o určenie neplatnosti úverových zmlúv, ktoré žalobcovia uzatvorili so žalovaným, a to pod sp.
zn. 7C/87/2010, ktoré bolo zastavené uznesením súdu č. k. 7C/87/2010-325 zo dňa 14. 03. 2017 z
dôvodu späťvzatia a pod sp. zn. 16C/61/2010, ktoré bolo zastavené z dôvodu mimosúdnej dohody o
urovnaní uznesením súdu č. k. 16C/61/2010-142 zo dňa 10. 07. 2015. Žalobcovia 1/, 2/ si od žalovaného
požičiavali značné finančné prostriedky, ktoré v dohodnutej lehote nevrátili, preto boli proti nim vedené
viaceré exekučné konania súdnym exekútorom N.. C. Y. pod č. EX 432/07, EX 495/07, EX 570/07,
EX 571/07, EX 5/08, EX 191/08, EX 173/08, EX 441/09, EX 676/2009, súdnou exekútorkou N.. G.
Y. pod č. EX 753/07, na nehnuteľnostiach viazla ťarcha pre záložné právo mesta H. H., dlhovali na
platbách spojených s užívaním služieb na byt vedený na LV č. XXXX a nesplácali hypotekárny úver
voči UniCredit Bank a.s., ktorá úver predčasne zosplatnila. To, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy boli
v zlej finančnej situácii je nesporné. Žalobcovia sa so žalovaným dohodli, že kúpnu zmluvu podpíšu
26. 11. 2009, pred jej podpisom dňa 23. 11. 2009 im žalovaný odovzdal návrh znenia kúpnej zmluvy,
aby mali možnosť vopred sa s jej obsahom oboznámiť a prípadne zmeniť, doplniť jej ustanovenia. K
návrhu kúpnej zmluvy nemali žiadne pripomienky. Kúpnu zmluvu podpísal dňa 26. 11. 2009 žalobca
1/ a dňa 27. 11. 2009 žalobkyňa 2/. Návrh na vklad bol podaný dňa 05. 01. 2010. Pred podpísaním
kúpnej zmluvy mali žalobcovia dostatočný čas na jej prečítanie a oboznámenie sa, v kúpnej zmluve
bol jasne označený kupujúci a k žiadnej úmyselnej zámene subjektov na strane kupujúcich nedošlo.
Žalobcovia uvádzajú, že dôvodom predaja ich nehnuteľností bolo vysporiadanie ich dlhov, ktoré na
nehnuteľnostiach viazli. Jedným z veriteľov bola UniCredit Bank a.s., ktorej žalobcovia dlhovali sumu 1
540 000,00 Sk. Na úhradu tohto záväzku si požičali finančné prostriedky od firmy LYOD s.r.o., s ktorou
uzavreli zmluvu o úvere na sumu 2 000 000,00 Sk dňa 15. 01. 2008. Firma LYOD s.r.o. si tieto prostriedky
požičala od žalovaného, preto dňa 05. 02. 2008 došlo firmou LYOD s.r.o. k postúpeniu pohľadávky 2 000
000,00 Sk na žalovaného, o tejto skutočnosti boli žalobcovia informovaní listom zo dňa 13. 02. 2008. Po
vysporiadanívšetkýchzáväzkovvočiUniCreditBanka.s.sanajväčšímveriteľomžalobcovstalžalovaný,
ktorý odkúpil od žalobcov ich nehnuteľnosti a z kúpnej ceny vysporiadal všetky záväzky žalovaných,ktoré na nehnuteľnostiach viazli. Žalobcovia napádajú v žalobe postup katastra pri vkladovom konaní V
21/2010, ktorým bola kúpna zmluva zo dňa 26. 11. 2009 odvkladovaná. Tu žalovaný poukazuje na to, že
žalobcovia podali na Krajský súd v Banskej Bystrici žalobu o preskúmanie rozhodnutie katastra, ktorý
žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol právoplatným rozsudkom č. k. 24S/77/2011-57 zo dňa 20.
04. 2012, preto námietku žalobcov nie je možné opätovne posudzovať. Žalovaný po ukončení súdneho
sporu a čiastočne v priebehu konania vykonával na rozostavanej stavbe stavebné práce a rekonštrukciu
bytuvsumecca80000,00Eur.Žalobcoviavžalobeneuvádzajú,akosavprípadevrátenianehnuteľností
do ich vlastníctva chcú vysporiadať s vrátením kúpnej ceny a so zhodnotením nehnuteľností. Žalobcovia
svojim konaním spôsobujú neistotu v právnych vzťahoch, keď pôvodné konania, v ktorých súd mohol
meritórne rozhodnúť, boli z ich podnetu zastavené.
6. Žalovaný v rámci dokazovania žiadal, aby súd ku konaniu pripojil spisy tunajšieho súdu sp. zn.
14C/85/2010, 7C/87/2010, 16C/61/2010, spis Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 24S/77/2011-57,
na pojednávaní vypočul žalobcov 1/, 2/ k dôvodom uzatvorenia kúpnej zmluvy a svedka I.. N. T., ktorej
účasť zabezpečí, k priebehu dojednávania a podpisovania kúpnej zmluvy.
7. Reagujúc na vyjadrenie žalovaného k žalobe žalobkyňa 2/ v replike, doručenej súdu dňa 11. 02.
2020, vo vzťahu k námietke žalovaného o uplynutí trojročnej premlčacej lehoty dovolať sa relatívnej
neplatnosti kúpnej zmluvy uviedla, že sa domáha určenia vlastníckeho práva, a nie určenia relatívnej
neplatnosti. Okrem toho kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 26. 11. 2009 a žaloba o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy, vedená pod sp. zn. 14C/85/2010, bola podaná na Okresnom súde v Banskej Bystrici
dňa 10. 05. 2010. Toto konanie bolo skončené uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k.
14C/85/2010-385 zo dňa 16. 10. 2018, právoplatným dňa 15. 11. 2018. Žaloba o určenie vlastníckeho
práva bola podaná na Okresný súd v Banskej Bystrici dňa 13. 02. 2019 s tým, že žalobu o určenie
neplatnosti právneho úkonu v zmysle ust. § 40a Občianskeho zákonníka možno považovať za dovolanie
sa neplatnosti právneho úkonu. Podľa žalobkyne 2/ sa relatívnej neplatnosti ako žalobcovia domohli
a dovolali podaním pôvodnej žaloby zo dňa 10. 05. 2010. Preto nedošlo k premlčaniu ich práva, ani
práva domáhať sa relatívnej neplatnosti uvedeného právneho úkonu. Žalobkyňa 2/ ďalej popiera všetky
skutočnosti a fakty uvádzané žalovaným, ktoré nesúvisia s určením ich vlastníckeho práva. Tvrdenia
žalovaného o tom, že na rozostavanej stavbe a v byte vykonával rekonštrukčné práce v sume 80 000,00
Eur, považuje za účelové a žiada, aby žalovaný presne doložil ním tvrdené práce za takto uvádzanú
sumu, a to predložením všetkých písomných účtov a fotodokumentácie pred a po rekonštrukčných
prácach.
8. Žalobcovi 1/ bolo vyjadrenie žalovaného k žalobe, vrátene uznesenia, v ktorom bol upozornený, že
má možnosť v lehote 15 dní sa k nemu písomne vyjadriť, prípadne uviesť ďalšie skutočnosti a označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s tým, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy
súd nemusí prihliadnuť, doručené dňa 03. 02. 2020. Žalobca 1/ však možnosť vyjadriť sa nevyužil a
skutkové tvrdenia protistrany nepoprel, t. j. nevyužil žiadne prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany.
9. Žalovaný v duplike, doručenej súdu dňa 28. 02. 2020, prostredníctvom svojho právneho zástupcu
uviedol, že s poukazom na § 112 prvá veta Občianskeho zákonníka je základnou podmienkou neplynutia
premlčacej doby riadne pokračovanie v začatom konaní. V prípade, ak účastník vzal žalobu späť
nastáva stav, ako keby ku konaniu vôbec nedošlo a teda nedošlo ani k spočívaniu premlčania. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 MCdo 12/2005. Vzhľadom na späťvzatie žaloby
žalobcov 1/, 2/ v konaní proti žalovanému, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 14C/85/2010, začala
podľa žalovaného plynúť premlčacia lehota na uplatnenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu dňom
nasledujúcim po podpise kúpnej zmluvy všetkými zmluvnými stranami, t.j. dňom 28. 11. 2009, a s
poukazom na ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka uplynula dňom 28. 11. 2012. Vo vzťahu k
preinvestovaniu finančných prostriedkov do nehnuteľností žalovaný uviedol, že suma vo výške cca 37
000,00 Eur bola preinvestovaná na dve rekonštrukcie bytu (výmena sanity, kuchynskej linky, nové
rozvody elektrického vedenia a stierky) a sumu 43 000,00 Eur zaplatil žalovaný dodávateľským firmám
v súvislosti s dostavovaním rodinného domu, odstraňovaním závad spôsobujúcich zatekanie do domu,
opravou strechy, zateplenia domu, vykonaním terénnych úprav.
10. Súd vo veci samej nariadil pojednávanie. V rámci prednesu na pojednávaní, konanom dňa 23. 07.
2020, právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ uviedol, že trvá na podanej žalobe zo dňa 04. 02. 2019 v zmyslejej následného doplnenia a opravy zo dňa 25. 03. 2019 ako aj na písomných vyjadreniach, ktoré boli
vo veci realizované žalobkyňou 2/ a žiada, aby súd rozhodol v zmysle jej petitu po doplnení. Právny
zástupca žalovaného v rámci prednesu uviedol, že sa pridržiava písomných vyjadrení, ktoré boli súdu
zaslané. Nad rámec písomných vyjadrení uviedol, že medzi účastníkmi prebiehali viaceré súdne spory
ohľadne notárskych zápisníc, ohľadne kúpnej zmluvy, kde boli uskutočnené aj výsluchy účastníkov a
znalecké posudky na podpisy žalobcov. Žalobcovia nepopreli tú skutočnosť, že rozsudkom krajského
súdu bola ich žaloba zamietnutá ohľadom povolenia návrhu na vklad. To znamená, že námietky, ktoré
mali voči katastrálnemu konaniu sú nedôvodné a nemôžu spôsobovať neplatnosť kúpnej zmluvy.
11. Právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ v rámci vyjadrenia sa k dokazovaniu, k právnej stránke veci a
v rámci prednesenia záverečného návrhu uviedol, že vzhľadom na vykonané dokazovanie má za to,
že boli preukázané skutočnosti tvrdené v žalobe. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že zmluva bola
uzatvorená v omyle v rozpore s § 39 a 40a Občianskeho zákonníka a na základe uvedených skutočností
navrhuje, aby súd určil vlastnícke právo tak ako je uvedené v žalobe a jej doplnení a priznal žalobcom
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
12. Právny zástupca žalovaného v rámci vyjadrenia sa k dokazovaniu, k právnej stránke veci a v
rámci prednesenia záverečného návrhu uviedol, že v rámci dokazovania boli uvedené nové skutočnosti,
ktoré neboli obsahom žaloby ani žiadneho vyjadrenia žalobcov, nevyplývajú ani z listinných dôkazov,
ktoré sa nachádzajú v pripojených spisoch k tomuto konaniu. Tieto nové tvrdenia zo strany žalobcov
neboli preukázané žiadnym listinným dôkazom a preto navrhuje, aby súd na ne neprihliadal. Čo sa
týka právnej stránky veci, domnieva sa, že zo strany žalobcov nebolo preukázané, že by kúpna zmluva
bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi. Takisto nebolo preukázané, že by došlo k pochybeniu
v rámci katastrálneho konania, čo nakoniec bolo vyvrátené aj prečítaním listinného dôkazu ohľadne
právoplatného rozhodnutia krajského súdu, ktorý konštatoval, že kataster pri vkladovaní tejto zmluvy
nepochybil. Za rozpor s dobrými mravmi podľa žaloby považujú žalobcovia to, že pristúpili k predaju
svojej nehnuteľnosti z dôvodu dlhov. Podľa jeho názoru takýto dôvod nespôsobuje ešte rozpor s
dobrými mravmi. Kúpnu zmluvu mali možnosť prečítať si v dostatočnom časovom predstihu ešte pred
jej podpísaním niekoľko dní, čo nepoprel ani jeden z účastníkov, keď vypovedali, že na stretnutí v
Sedrii im konateľka LYOD-u, pani T. doniesla znenie kúpnej zmluvy, ktorú si mali možnosť prečítať.
Dnešné námietky žalobcov na pojednávaní, že chceli uzavrieť len kúpnu zmluvu na rodinný dom,
preukázané nie sú a takisto je to vyvrátené tým, že predmet kúpnej zmluvy nebol zmenený ani čo sa
týka verzie kúpnej zmluvy s firmou LYOD ani JPM, pretože tieto kúpne zmluvy sú úplne identické
v predmete kúpnej zmluvy, v kúpnej cene, vo všetkom. Jedine bol rozdiel v subjekte kupujúceho. Z
výpovedí oboch účastníkov vyplynulo, že chceli predať nehnuteľnosti, pretože si chceli vysporiadať
svoje dlhy a žalobkyňa 2/ vypovedala, že preto to chceli predať LYOD-u, pretože voči LYOD-u mali
pohľadávku. Ale v konaní nebolo sporné, že táto pohľadávka vo výške 2 milióny bola postúpená na firmu
JPM finance. Z tohto dôvodu, keď hlavným veriteľom bola firma JPM finance, došlo aj k uzatvoreniu
kúpnej zmluvy, kde práve kupujúcim bola firma JPM finance. Považuje za nesporné, že kúpna cena
bola v plnej výške uhradená. Až na dnešnom pojednávaní vo výpovedi žalobkyňa 2/ povedala, že mala
byť nejaká ústna dohoda o tom, že peniaze mali byť ešte nejako inak vyplatené, čo sa však žiadnym
dôkazom, ani listinným ani iným, nepreukázalo. Ani v predchádzajúcich konaniach, ani dnes, je to úplne
nová informácia, ktorú vypovedala na dnešnom pojednávaní. Od kúpnej zmluvy neodstúpil ani jeden z
účastníkov. Kúpna zmluva obsahovala 4 strany, kde na prvej strane sú uvedení účastníci - firma JPM
finance s.r.o., na poslednej strane, kde sa jedná o podpisy, je takisto ako kupujúci uvedená firma JPM
finances.r.o.Akzvlastnejnedbanlivostisineprečítalicelúkúpnuzmluvu,minimálnenaposlednejstrane,
kde sa podpisovali, museli vidieť, že ako kupujúci tu vystupuje firma JPM finance s.r.o. Preto nepovažuje
za vierohodné ich tvrdenie, že nevedeli, s kým kúpnu zmluvu podpisujú. A táto skutočnosť nemôže
byť na vrub žalovaného, ktorý nezavinil, že si žalobcovia kúpnu zmluvu neprečítali, ak je vôbec toto
ich tvrdenie pravdivé. Tvrdí, že zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonom, neboli porušené žiadne
dobré mravy, kúpna cena bola vyplatená spôsobom presne ako boli dohodnuté zmluvné strany, všetky
exekučné konania boli zastavené, všetky náklady, ktoré boli spojené so zastavením exekučných konaní,
uhradil žalovaný. Takisto je dôležité zvážiť, či osoba kupujúceho bola pre žalobcov tak právne významná,
že by to malo spôsobiť neplatnosť kúpnej zmluvy, keď na dnešnom pojednávaní vypovedali, že dokonca
kupujúcim mal byť pán R., ktorého doteraz ani nespomínali. Vychádza mu z toho, že pre nich bola
podstatná okolnosť predať nehnuteľnosti a vysporiadať si svoje záväzky. Tieto však mali výlučne len vo
vzťahu k žalovanému. Keďže neboli preukázané tvrdenia žalobcov, uvádzané v žalobe, navrhuje, aby
súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.13. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, a to kúpnou
zmluvou (č. l. 11, 47 súdneho spisu), kópiou LV č. XXXX k. ú. H. H. (č. l. 15, 51 súdneho spisu), kópiou
LV č. XXXX k. ú. H. H. (č. l. 16, 52 súdneho spisu), kópiou rozhodnutia Správy katastra Banská Bystrica
č. V21/2010 zo dňa 04. 02. 2010 (č. l. 17, 53 súdneho spisu), kópiou notárskej zápisnice č. N26/2008
zo dňa 15. 01. 2008 (č. l. 18, 54 súdneho spisu), kópiou návrhu kúpnej zmluvy (č. l. 20, 56 súdneho
spisu), kópiou rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 17C/124/2010-33 zo dňa 12. 10. 2010
(č. l. 24, 60 súdneho spisu), ďalej oboznámením obsahu spisov tunajšieho súdu sp. zn. 7C/87/2010, sp.
zn. 14C/85/2010, sp. zn. 16C/61/2010 a oboznámením obsahu spisu Krajského súdu Banská Bystrica
sp. zn. 24S/77/2011, ďalej oboznámením obsahu listín, ktoré si súd zabezpečil z verejných registrov
postupom podľa § 185 ods. 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), a to oboznámením obsahu výpisu z LV č. XXXX, vyhotoveného ku dňu 19.
07. 2020, výpisu z LV č. XXXX vyhotoveného ku dňu 19. 07. 2020 a oboznámením s obsahom úplného
výpisužalovanéhozobchodnéhoregistra,avýsluchomžalobcov1/a2,pričomzpredloženýchlistinných
dokladov, ako aj z obsahu celého spisového materiálu, z prednesov právnych zástupcov strán sporu a
z výsluchu žalobcov 1/ a 2/ zistil nasledovný skutkový stav veci.
14. Z pripojenej kúpnej zmluvy vyplýva, že túto dňa 27. 11. 2009 uzatvorili žalobcovia ako predávajúci
a žalovaný ako kupujúci podľa § 588 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Predmetom prevodu boli nehnuteľnosti v celosti,
špecifikované v bode 1. tohto rozhodnutia, a to za kúpnu cenu spolu vo výške 199 163,51 Eur (6 000
000,00 Sk) s tým, že v článku III. zmluvy bolo zároveň dohodnuté, že kupujúci dohodnutú kúpnu cenu
uhradí súdnemu exekútorovi N.. C. Y., ktorý vedie proti predávajúcim exekúcie pod sp. zn. EX 570/07,
EX 173/08, EX 495/07, EX 441/09, EX 571/07, EX 191/08, EX 432/07, EX 5/08, a to v lehote do 2
mesiacov od podpisu zmluvy. V zmysle čl. VI kúpnej zmluvy predávajúci poverili kupujúceho podaním
návrhu na vklad do katastra nehnuteľností na Katastrálnom úrade v Banskej Bystrici. V čl. VII. kúpnej
zmluvy zmluvné strany vyhlásili, že sú plne spôsobilé na právne úkony, že zmluvu uzatvorili na základe
ich slobodnej a vážnej vôle, dobrovoľne, že zmluva nebola uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných
podmienok, že zmluvu si prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísali.
V závere zmluvy sú výslovne pod kolónkami na podpis uvedené mená a priezviská žalobcov 1/ a 2/
ako predávajúcich, rovnako tak aj obchodné meno žalovaného ako kupujúceho. Z osvedčení o pravosti
podpisu je zrejmé, že žalobca 1/ vlastnoručne podpísal kúpnu zmluvu na notárskom úrade N.. D. Y.
dňa 26. 11. 2009 a že žalobkyňa 2/ vlastnoručne podpísala kúpnu zmluvu na notárskom úrade N.. D.
Y. dňa 27. 11. 2009.
15. Na nepodpísanom texte kúpnej zmluvy zo dňa 26. 11. 2009 sú ako predávajúci označení žalobcovia
1/na2/aakokupujúcijeoznačenáspoločnosťLYODs.r.o.rovnakoakoajvzáverezmluvyprikolónkach
na podpis. V ostatnom je nepodpísaný text kúpnej zmluvy totožný s kúpnou zmluvou zo dňa 27. 11. 2009.
16. Z rozhodnutia Správy katastra Banská Bystrica č. V 21/2010 zo dňa 04. 02. 2010 vyplýva, že
bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam na základe kúpnej
zmluvy uzatvorenej dňa 27. 11. 2009 v prospech žalovaného ako kupujúceho s tým, že právne účinky
vkladu vznikli dňom 04. 02. 2010.
17. Z osvedčeného odpisu notárskej zápisnice N 26/2008, NZ 1528/2008, NCRis 1521/2008,
vyhotovenej dňa 15. 01. 2008 na notárskom úrade N.. C. N., vyplýva, že žalobcovia ako povinné osoby
- dlžníci č. 1 a č. 2 pred ním urobili spoločne a nerozdielne vyhlásenie, že dňa 15. 01. 2008 uzavreli
so spoločnosťou LYOD s.r.o. ako oprávnenou osobou - veriteľom v zmysle § 497 a nasl. Obchodného
zákonníkazmluvuoúvere,nazákladektorejsaoprávnenáosobazaviazalaposkytnúťpovinnýmosobám
č. 1 a č. 2 v celosti a v hotovosti peňažné prostriedky vo výške 2 000 000,00 Sk a zároveň povinné osoby
č. 1 a č. 2 svojimi podpismi potvrdili, že im veriteľ vyplatil v hotovosti k ich rukám peňažné prostriedky vo
výške 2 000 000,00 Sk, ktoré sa zaviazali spoločne a nerozdielne vrátiť veriteľovi spolu s dohodnutým
úrokom vo výške 20 000,00 Sk mesačne najneskôr do 15. 02. 2008 s tým, že notárska zápisnica je
titulom pre výkon rozhodnutia v zmysle zákona č. 99/1963 Zb. rovnako ako exekučným titulom podľa
§ 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z.18. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/124/2010-33 zo dňa 12. 10. 2010,
právoplatným dňa 18. 11. 2010, bolo manželstvo žalobcov 1/ a 2/, uzatvorené dňa XX. XX. XXXX,
rozvedené.
19. Z informatívneho výpisu z LV č. XXXX pre katastrálne územie H. H., vyhotoveného ku dňu 19. 07.
2020, mal súd osvedčené, že výlučným vlastníkom, t.j. v podiele 1/1, rozostavanej stavby bez súpisného
čísla, postavenej na CKN parc. č. XXXX/XX, a pozemkov CKN parc. č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X,XXXX,XXXX,ježalovaný,atotitulomkúpnejzmluvyč.V21/2010zodňa23.08.2011-ČZ2642/2011.
20. Z informatívneho výpisu z LV č. XXXX pre katastrálne územie H. H., vyhotoveného ku dňu 19. 07.
2020, mal súd osvedčené, že výlučným vlastníkom, t.j. v podiele 1/1, bytu č. XXX, nachádzajúceho sa
na prízemí bytového domu so súp. č. XXXX, vchod č. XX, postavenom na pozemku parc. č. XXXX/X,
vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu, na príslušenstve a na
pozemku CKN parc. č. XXXX/X a CKN parc. č. XXXX/X o veľkosti XXXX/ XXXXXX, je žalovaný, a to
titulom kúpnej zmluvy č. V 21/2010 zo dňa 23. 08. 2011 - ČZ 2642/2011.
21. Podľa informatívneho výpisu žalovaného z obchodného registra Okresného súdu Prešov je zrejmé,
že I.. N. T.Á. sa stala konateľkou žalovaného dňa 07. 10. 2014.
22. Zo spisu tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn. 14C/85/2010 vyplýva, že žalobcovia 1/ a 2/ dňa
19. 05. 2010 podali proti žalovanému žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy V 21/2010 zo dňa 04. 02.
2010. V spise sú okrem iných pripojené aj listinné dôkazy, predložené súdu žalovaným, a to zmluva
o postúpení pohľadávky, uzatvorená podľa § 524 Občianskeho zákonníka dňa 05. 02. 2008 medzi
spoločnosťou LYOD s. r.o., IČO: 36 704 474, ako postupcom a žalovaným ako postupníkom, predmetom
ktorej bolo postúpenie pohľadávky z postupcu na postupníka voči žalobcom 1/ a 2/ vo výške 2 000
000,00 Sk s príslušenstvom titulom notárskej zápisnice 26/2008, NZ 1528/2008, NCRis 1521/2008,
vyhotovenej dňa 15. 01. 2008 na notárskom úrade N.. C. N. (č. l. 87 súdneho spisu); ďalej oznámenia
postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 05. 02. 2008, adresované žalobcom 1/ a 2/, každému osobitne,
a odoslané podľa potvrdenia pošty dňa 05. 02. 2008, v ktorých postupca žalobcom 1/ a 2/ oznámil,
že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 05. 02. 2008 sa žalovaný stal ich veriteľom
dňom 05. 02. 2008 (č. l. 88 a nasl. súdneho spisu); oznámenia postupníka o postúpení pohľadávky zo
dňa 13. 02. 2008, adresované žalobcom 1/ a 2/, každému osobitne, v ktorých žalovaný ako postupník
žalobcom 1/ a 2/ oznámil, že postúpením pohľadávky č. N 26/2008 sa stal ich veriteľom (č. l. 90 a nasl.
súdneho spisu). Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/85/2010-385 zo dňa 16. 10.
2018, právoplatným dňa 15. 11. 2018, bolo konanie zastavené z dôvodu, že právny zástupca žalobkyne
2/ podaním doručeným súdu 26. 06. 2018 oznámil, že na základe osobného rokovania so žalovaným
a jeho právnym zástupcom na podanej žalobe netrvá a po súhlase žalobcu 1/ je pripravený vykonať
späťvzatie predmetnej žaloby. Právny zástupca žalobcu 1/ podaním doručeným súdu 07. 09. 2018
uviedol, že návrh v celom rozsahu berie späť a žiada konanie zastaviť.
23. Zo spisu tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn. 16C/61/2010 vyplýva, že žalobkyňa 2/ dňa 25. 05.
2010 podala proti žalovanému žalobu, ktorou sa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa
09. 05. 2007, zmluvy o úvere zo dňa 13. 06. 2007, zmluvy o úvere zo dňa 03. 07. 2007, zmluvy o úvere
zo dňa 09. 07. 2007, zmluvy o úvere zo dňa 31. 10. 2007, zmluvy o úvere zo dňa 15. 11. 2007, zmluvy
o úvere zo dňa 13. 12. 2007, zmluvy o úvere zo dňa 29. 01. 2008, zmluvy o úvere zo dňa 19. 02. 2008
a zmluvy o úvere zo dňa 22. 02. 2008 a náhrady trov konania. Právny zástupca žalobkyne 2/ podaním
doručeným súdu 02. 07. 2015 vzal návrh v celom rozsahu späť a žiadal, aby súd konanie zastavil z
dôvodu, že dňa 17. 06. 2015 účastníci uzavreli zmluvu o urovnaní, na základe ktorej došlo k vyriešeniu
veci dohodou. Keďže žalobkyňa 2/ vzala návrh v celom rozsahu späť, súd konanie uznesením č. k.
16C/61/2010-142 zo dňa 10. 07. 2015, právoplatným dňa 01. 08. 2015, zastavil.
24. Zo spisu tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn. 7C/87/2010 vyplýva, že žalobkyňa 2/ dňa 20. 05.
2010 podala žalobu proti spoločnosti LYOD s.r.o. a žalovanému o neplatnosť zmluvy o úvere zo dňa 15.
01. 2008 a o neplatnosť zmluvy o úvere zo dňa 04. 03. 2008. Konanie bolo z dôvodu späťvzatia žaloby
v celom rozsahu uznesením tunajšieho súdu č. k. 7C/61/2010-325 zo dňa 14. 03. 2017, právoplatným
dňa 19. 04. 2017 zastavené.25. Zo spisu Krajského súdu Banská Bystrica vedeného pod sp. zn. 24S/77/2011 vyplýva, že žalobcovia
1/ a 2/ podali proti Správe katastra Banská Bystrica za účasti ďalšieho účastníka JPM Finance, s.r.o.
žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. V 21/2010 zo dňa 23. 08. 2011 na tom
skutkovom základe, že žalovaná rozhodnutím zo dňa 23. 08. 2011 pod číslom V 21/2010 na základe
kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 27. 11. 2009 medzi žalobcami ako predávajúcimi a ďalším účastníkom
ako kupujúcim povolila podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej
len „katastrálny zákon“) vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam, ktoré sú
predmetom tohto konania, podľa žalobcov je však kúpna zmluva neplatná z dôvodu, že žalobkyňa 2/ má
v kúpnej zmluve nesprávne uvedené rodné číslo, že prílohou kúpnej zmluvy nebolo vyhlásenie o tom,
že na predmete prevodu nie sú nedoplatky, že v kúpnej zmluve je nepresne označené spoločenstvo
a zmluva o zriadení spoločenstva, a že žalobcovia nemali záujem spoločnosť JPM Finance, s.r.o.
poveriť podaním návrhu na vklad, pretože si mysleli, že zmluvu uzatvárajú so spoločnosťou LYOD
s.r.o. Z rozhodnutia Správy katastra Banská Bystrica č. V 21/2010 zo dňa 23. 08. 2011 vyplýva, že
bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam na základe kúpnej
zmluvy uzatvorenej dňa 27. 11. 2009 v prospech žalovaného ako kupujúceho s tým, že právne účinky
vkladu vznikli dňom 23. 08. 2011, a to po tom ako rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č.
k. 24S/54/2010-65 zo dňa 20. 08. 2010 bolo rozhodnutie Správy katastra Banská Bystrica (žalovaný
správny orgán) č. V 21/2010 zo dňa 04. 02. 2010 zrušené a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie,
nakoľko správny orgán súdu nepredložil správny spis, keď súd je v takých prípadoch povinný v zmysle
§ 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku zrušiť napadnuté rozhodnutie, ktoré sa pre súd stalo
nepreskúmateľným. Podľa rozdeľovníka rozhodnutie Správy katastra Banská Bystrica č. V 21/2010
zo dňa 23. 08. 2011 bolo doručované tak žalovanému ako aj žalobcom 1/ a 2/. Krajský súd Banská
Bystrica rozsudkom č. k. 24S/77/2011-57 zo dňa 20. 04. 2012, právoplatným dňa 20. 06. 2012, žalobu
zamietol podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku s odôvodnením, že „..bol navrhovateľom
účastník konania, ktorým je účastník právneho úkonu a návrh na vklad obsahoval všetky náležitosti
uvedené podľa § 30 ods. 4 a 5. Žalovaná preto postupovala v súlade so zákonom, keď potom ako jej bol
doručený návrh so všetkými tam uvedenými náležitosťami pokračovala v konaní. Následne navrhovateľ
predložil Správe katastra požadovanú listinu, a preto v žiadnom prípade nemožno dospieť k záveru, že
návrh nepodal účastník konania....Správa katastra musí vklad povoliť vždy keď sú splnené podmienky
povolenia vkladu. Z obsahu správneho spisu je nepochybné, že navrhovateľ v priebehu konania doložil
správnemu orgánu povinnú prílohu k zmluve o prevode vlastníctva k bytu a to vyhlásenie správcu
bytu HVH COMP, s.r.o., že na predmetnom byte nemá vlastník ku dňu 03. 08. 2011 nedoplatky na
pravidelných mesačných úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a nebytového priestoru a na
tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv....nie je sporné, že kúpna zmluva obsahuje aj správne rodné
číslo žalobkyne ako predávajúcej a správnosť tohto údaja je potvrdená štátnym notárom pri osvedčení
jej podpisu. Nie je sporné ani to, že žalovaná správne vyhodnotila, že žalobcovia boli oprávnení nakladať
s prevádzanými nehnuteľnosťami. Z obsahu kúpnej zmluvy vyplýva, že zrejmá chyba z jej prvej strany,
je odstránená na poslednej strane, ktorá obsahuje správny údaj o rodnom čísle účastníka zmluvy.
Pokiaľ žalovaná predloženú kúpnu zmluvu posúdila ako listinu, ktorá už obsahuje aj odstránenie zrejmej
chyby v písaní a teda za listinu, ktorá je spôsobilá v zmysle § 42 katastrálneho zákona na zápis práv k
nehnuteľnostiam,nevybočilazmedzílogickéhouvažovania...súdzdôvodovuvedenýchvžalobenezistil
rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom.“
26. Žalobca 1/ po zákonnom poučení v rámci výsluchu uviedol, že po nezhodách v manželstve sa
rozhodli predať rodinný dom. Oslovili pani T. ako realitnú kanceláriu, ktorá začala v tejto veci konať.
Potom sa dohodli v Sedrii, že spíšu zmluvu o predaji, ktorá mu bola poskytnutá a skutočnosť bola v
konečnom dôsledku iná. U notára podpísali zmluvu na JPM finance. Takže boli podvedení. Dom na H. O.
si dali predať, mal to kúpiť pán R., a to je celé. Na otázku právneho zástupcu žalobcov 1/ a 2/, či študoval
zmluvu na notárskom úrade, uviedol, že áno. Detailne sa s ňou neoboznámil. Ako prebiehal podpis
zmluvy na notárskom úrade, si už úprimne veľmi nepamätá. Bola im podstrčená iba zadná strana zmluvy
a tú podpísali. To bolo celé. Zmluvu s bývalou manželkou nepodpisoval naraz. Predmetom prevodu mal
byť rodinný dom, nie aj byt. O byte nebola nikdy reč. Ten nechceli predávať. Pána Y. nepoznal, iba pani
T., ktorá ich klamala. Žalobca 1/ na otázku právneho zástupcu žalovaného, či pred podpisom zmluvy na
notárskom úrade poznal obsah tejto listiny uviedol, že nepoznal. V Sedrii mu bola daná zmluva na firmu
LYOD, ale vo finále podpísali zmluvu na JPM finance. Zmluvu na firmu LYOD si čítal. V čom bol rozdiel
medzi zmluvou s firmou LYOD a zmluvou s firmou JPM finance si nepamätá. Na notárskom úrade nemali
čas prečítať si listinu, ktorú podpisovali. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, v čom bolo pre nichdôležité uzavrieť zmluvu s firmou LYOD žalobca 1/ uviedol, že preto, lebo sa rozviedol s manželkou a
chceli to predať. Mal vedomosť o tom, že majú dlžoby. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, v čom
bola pre neho podstatná osoba kupujúceho uviedol, že nevie. Rozdiel bol v tom, že sa dohodli s pani
T., že má nejakého kupca pána R., ktorý to kúpi a zaplatí im peniaze. Či bola zmenená výška kúpnej
ceny alebo boli iné podmienky, to on nevie. Chceli to predať pánovi R.. Pani T. ich klamala celý čas.
Keď vystupuje ako realitná kancelária, chce niekomu niečo predať, tak v podstate donesie kupca, a to
je celé. No ale pani T. to nikdy nespravila. Potom to bolo prepísané na pána Y.. On pána Y. v živote
nevidel. On nepozná takého človeka. Dlžoby vyplatené boli. To je v poriadku, ale dom nepredali pánovi
R.. Pána R. pozná. On stále očakával, že príde pán R.. Pán R. je podnikateľ, vlastní stavebnú firmu. Či
mali voči zmluve, ktorú dostali na preštudovanie pred jej podpisom na notárskom úrade nejaké výhrady,
si nepamätá. Chceli proste predať dom pánovi R..
27. Žalobkyňa 2/ po zákonnom poučení v rámci výsluchu uviedla, že jej bývalý manžel možno preto
nevie tak reagovať, lebo bol do toho minimálne zainteresovaný, pretože s pani T. na 98 % jednala
ona. Bolo to také vzájomné oslovenie na predaj domu. Pani T. sa im určitým spôsobom ponúkla, že im
sprostredkuje predaj domu. Aj na polícii uviedla, že dom mal byť predaný pánovi R., ktorý mal stavebnú
firmu vo D. alebo nejakým Talianom, ktorí vlastnia veľkú firmu. To sa celý čas rozprávalo. Pani T. im stále
sľubovala, že už prídu kupci, že dom sa predáva za 5 000 000,00 Sk a potom sa stala taká udalosť,
že im zavolala okolo piatej poobede, že majú prísť do Sedrie, že má pripravenú zmluvu, že notárske
zápisnice sú splatné, a aby predišli exekúciám, že ona urobí návrh zmluvy. Čakali v Sedrii asi hodinu,
lebo im povedala, že jej ekonómka a právnička donesú tú zmluvu. Ona im potom tam položila tú zmluvu,
bolo to urobené na jej firmu a bol tam dohodnutý len rodinný dom. O byte nebola žiadna zmienka.
Byt predávať nechceli. Celý čas sa rozprávali o rodinnom dome. Povedala im, že to musia ísť rýchlo k
notárovi podpísať. Išiel iba manžel, pretože ona nemala pri sebe občiansky preukaz. Tak jej povedala,
že hneď na druhý deň má byť u notára, lebo keď tam nebude, tak bude z toho problém. Ono to bolo
tak, že ona mala s pani T. kamarátsky vzťah. A keď mali manželskú krízu, ona jej ponúkla riešenie na
všetko. Ona jej určitým spôsobom dôverovala. Ono to bolo tak, že tú zmluvu, ktorú im dala pani T. v
Sedrii, manžel zobral v nejakej roztržitosti. Ešte večer jej vravel do telefónu, že je tam firma LYOD a nič
viacej. Čiže ona takisto prišla k notárovi, podpísala to a neštudovala to. Ona bola pri nej, bavili sa úplne o
niečom inom. Keď idete s kamarátkou k notárovi a ona vám stále niečo rozpráva, tak to podpísala. Bolo
im ale povedané, že návrh na vklad sa nebude podávať, lebo potom príde akože ten naozajstný kupec,
ten dom sa prevedie na neho a im budú vyplatené ostatné peniaze, pretože celý čas, ako ona s pani T.
jednala, boli dohodnutí, že sú jej dlžní 2 000 000,00 Sk so všetkým úplne a že ostatnú kúpnu čiastku im
ona vyplatí a myslí si, že aj ústna dohoda je dohoda a takto to bolo povedané. Chcela by ešte namietať
to, čo vypovedal pán Y.Á., pretože ona ani nevedela, kto je to pán Y., vedela, že je to pani T. nevlastný
otec, ako jej to ona stále hovorila, ona ho možno evidovala, ale nevedela, kto je, čo je a nikdy s ním
nejednala, až potom. Určite nebola za ním, že ide predávať dom. To namieta, to nie je pravda. Cíti krivdu.
Pani T. im stále nejakým spôsobom podsúvala peniaze. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či
žiadala o doplatenie kúpnej ceny, žalobkyňa 2/, odpovedala, že áno. Pani T. odvtedy, ako bola podpísať
u notára, tak im absolútne nedvíhala telefón, zatajovala sa. Potom sa náhodou dozvedeli, že dom je
prepísaný na pána Y.. S pani T. sa ústne dohodli, že keď sa rozhodne pán R., ktorý chce kúpiť dom,
že im potom kúpnu cenu doplatí. Lenže ona sa už potom zatajovala, nakoniec potom sa prvýkrát stretli
s pánom Y., ktorý im povedal, že sú mu dlžní 18 miliónov, lebo že on im všetko zráta, úroky a nevie
čo. Že to chceli predať pánovi R., to uviedla aj na polícii, vedomosť o tom mala aj jej bývala právna
zástupkyňa N.. H.. Pán Y. sa na políciu nedostavil ani na jeden výsluch kvôli PN a podobným veciam,
tak to bolo zastavené. Ona si to čítala všetko. Na notárskom úrade pred podpisom kúpnej zmluvy nebola
informovaná, čo je predmetom kúpnej zmluvy, k nahliadnutiu ju mala. Kúpna zmluva bola robená tak,
že ona mala prísť ráno o ôsmej na notársky úrad, ale meškala, pani T. bola nahnevaná, lebo voľakde
išla, ona tam rýchlo podpísala a išla preč. Nikto jej nebránil v tom, aby si prečítala kúpnu zmluvu, ale
bránil jej v tom možno nedostatok času pani T.. Kúpnu zmluvu si prešli deň predtým v Sedrii, ona im ju
ukázala a jej bývalý manžel zobral tú zmluvu pod pazuchu, ešte ju tam pred ňou aj podpisoval, lebo on
je určitým spôsobom roztržitý a zobral ju so sebou. Preto ju dali aj na políciu. Nerozumie tomu a to by
chcela aj vysvetliť, že prečo im ona ukazovala zmluvu na LYOD a zrazu bola u notára firma JPM finance.
Toto je pre ňu nevysvetliteľné a dodnes na to nedostala žiadnu odpoveď. Na otázku právneho zástupcu
žalovaného, v čom bolo pre ňu podstatné, aby predali nehnuteľnosti firme LYOD, žalobkyňa 2/ uviedla,
že podstatné bolo to, že tam mali ten úver, pani T. sa ponúkla sama, že ona ten úver vyplatí. To bolo tým
dôvodom. Informáciu o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky nemali. Poštu si preberali, ale dozvedeli
sa to až od jej právnej zástupkyni N.. H., že išlo o postúpenie pohľadávky. Nevie, či boli zastavené všetkyexekúcie, ktoré sa mali vyplatiť z kúpnej ceny, lebo to už potom riešila jej právna zástupkyňa, ale vie
určite, že jedna zastavená nebola. Ktorá to bola, to už nevie povedať. Pani T. to chcela predať pánovi
R., lebo ona sama sa ponúkla, že im ten úver vyplatí. Pohľadávka 2 milióny korún mala byť vyplatená
pani T. vtedy, keď to pán R. kúpi za 5 miliónov korún, a bolo dohodnuté s pani T., že ostatné peniaze
budú vyplatené im. Aj ústna dohoda je dohoda a nestála by tu, keby to nebola pravda.
28. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
29. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
30. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
31. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
32. Podľa § 40 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo
zrušiť iba písomne. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon
robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak.
Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
33. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.
34. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je
určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
35. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh
určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
36. Podľa § 44 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie
návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť.
37. Podľa § 46 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie
zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o
zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.
38. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
39. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.40. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
41. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.
42. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.
43. Podľa § 774 Občianskeho zákonníka sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje
obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi
poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
44. V danom prípade sa žalobcovia 1/ a 2 / podanou žalobou domáhajú určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, každý z nich v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1 - ca z celku.
45. Účelom určovacej žaloby je vniesť istotu do neistých právnych vzťahov, ak k odpovedajúcej náprave
nemožno dospieť inak. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je, že strany sporu majú vecnú
legitimáciu a na požadovanom určení majú naliehavý právny záujem s tým, že povinnosť tvrdenia a
dôkazná povinnosť zaťažuje v tomto smere žalobcu. Naliehavý právny záujem nie je spravidla daný
tam, kde je možné žalovať priamo na splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a) CSP. Určovacia žaloba
sa výnimočne pripúšťa aj tam, kde je možné žalovať priamo na splnenie povinnosti. V takom prípade
naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak sa ňou vytvára pevný právny základ pre
právny vzťah strán sporu a tým sa predíde prípadným ďalším žalobám na plnenie, resp. ak určovacia
žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu riešeného právneho vzťahu.
Preto čo sa týka určovacej žaloby súd sa ako prvým zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu
žalobcov 1/ a 2/ na požadovanom určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pričom súd má za to, že
pri danom určovacom výroku je daný naliehavý právny záujem žalobcov 1/ a 2/, ktorí ako predchádzajúci
bezpodieloví spoluvlastníci v prípade otázky spornosti vlastníckeho práva naliehavý právny záujem na
takomto určení majú.
46. Otázkou, ktorá je však podstatná pre konanie, je či sú splnené skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
určiť, že žalobcovia 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, každý z nich v
spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1 - ca z celku, pričom na jej vyriešenie je potrebné vysporiadať sa
s otázkou platnosti, resp. neplatnosti uzavretej kúpnej zmluvy vo vzťahu k jednotlivým tvrdeniam strán
sporu a zisteného skutkového stavu. Preto je v tomto smere irelevantná námietka žalobkyne 2/, že sa
domáha určenia vlastníckeho práva, a nie určenia relatívnej neplatnosti zmluvy.
47. Z vykonaného dokazovania vyplýva a medzi stranami nebolo sporné, že medzi žalobcami 1/ a 2/
ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka bola reálne
uzatvorená kúpna zmluva, na základe ktorej žalobcovia predali žalovanému nehnuteľnosti za kúpnu
cenuspoluvovýške199163,51Eur(6000000,00Sk),keďnáslednedošlokzavkladovaniuvlastníckeho
práva k týmto nehnuteľnostiam v prospech žalovaného titulom predmetnej kúpnej zmluvy, a to pod č.
V 21/2010 zo dňa 23. 08. 2011, keď predchádzajúce rozhodnutie Správy katastra Banská Bystrica č.
V 21/2010 zo dňa 04. 02. 2010 bolo rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 24S/54/2010-65
zo dňa 20. 08. 2010 pre nepreskúmateľnosť zrušené. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že kupujúci
dohodnutú kúpnu cenu uhradil súdnemu exekútorovi N.. C. Y., ktorý viedol proti žalobcom exekúcie
pod sp. zn. EX 570/07, EX 173/08, EX 495/07, EX 441/09, EX 571/07, EX 191/08, EX 432/07, EX
5/08, ktorá skutočnosť vyplynula aj z výsluchu žalobcu 1/ na pojednávaní. Ďalej nebolo sporné ani to,
že nehnuteľnosti patrili pôvodne do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov ako manželov, keď ich
manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/124/2010-33 zo dňa 12. 10.
2010, právoplatným dňa 18. 11. 2010, rozvedené.
48. Súd vyhodnocoval žalobu o určenie vlastníckeho práva z dvoch pohľadov, a to z pohľadu prípadnej
relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 27. 11. 2009 a z pohľadu možnej absolútnej neplatnosti tejto
kúpnej zmluvy.49. Vo vzťahu k prípadnej relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy s poukazom na § 49a Občianskeho
zákonníka, keď podľa žalobcov 1/ a 2/ zmluvu uzavreli v omyle v osobe, sa súd musel v prvom
rade vysporiadať s námietkou premlčania, uplatnenou žalovaným v podaní doručenom súdu dňa 13.
01. 2020. V tejto súvislosti súd musí dať za pravdu žalobcom 1/ a 2/, že k premlčaniu dovolania
sa relatívnej neplatnosti z tohto dôvodu nedošlo, keď medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovia
prvýkrát podali žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy na súd dňa 19. 05. 2010, keď konanie bolo vedené
tunajším súdom pod sp. zn. 14C/85/2010 a bolo právoplatne ukončené uznesením tunajšieho súdu
č. k. 14C/85/2010-385 zo dňa 16. 10. 2018 z dôvodu späťvzatia žaloby zo strany žalobcov 1/, 2/,
právoplatného dňa 15. 11. 2018. V rámci tohto konania bola žaloba žalovanému doručená dňa 25.
05. 2010, t.j. doručenie žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy žalovanému je potrebné považovať
za dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu. Doručením dovolania sa končí relatívna neplatnosť a
nastáva neplatnosť, ktorú účinkami možno prirovnať k neplatnosti absolútnej. Právo dovolať sa relatívnej
neplatnosti sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Ak v priebehu premlčacej doby
dôjde k dovolaniu sa tohto práva, právny úkon sa stáva neplatným od začiatku a túto neplatnosť možno
uplatniť v súdnom alebo inom konaní bez ohľadu na plynutie času. Námietku o premlčaní dovolania sa
relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy tak súd nepovažoval za dôvodnú vzhľadom na čas, kedy došlo k
uzavretiu zmluvy (dňa 27. 11. 2009), a kedy došlo k dovolaniu sa jej neplatnosti žalobcami (dňa 25. 05.
2010). Pokiaľ žalovaný poukazoval v tejto súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo
12/2005, tak súd konštatuje, že uvedené rozhodnutie nemožno aplikovať na daný skutkový stav, keď
predmetné rozhodnutie sa zaoberá otázkou plynutia premlčania v prípade zastavenia súdneho konania
o uplatnenom práve na náhradu škody v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania.
50. Za právne významný omyl sa považuje aj omyl, ktorý sa týka osoby (error in persona), (napr.
v prípade zámeny osôb majúcich rovnaké meno a priezvisko). Omyl v osobe je podstatný, pokiaľ
by sa bez neho právny úkon nebol uskutočnil. To znamená, že prejavujúci by nebol prejavil vôľu,
keby nebol v omyle. Ide o subjektívny predpoklad vyhlásenia úkonu za neplatný. Súd však musí
konštatovať, že žalobcovia 1/ a 2/ neuniesli dôkazné bremeno ohľadne ich tvrdenia, že kúpnu zmluvu
uzavreli v právne významnom omyle v osobe, o ktorom mal podľa tvrdenia žalobcov 1/ a 2/ žalovaný
vedomosť, keď sami v žalobe uvádzajú, že už v roku 2007 mali záujem na predaji nehnuteľností a z
tohto dôvodu uzavreli so spoločnosťou LYOD s.r.o., zmluvu o sprostredkovaní. Sprostredkovateľskou
zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca
sa zaväzuje poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu vtedy, keď bol výsledok dosiahnutý pričinením
sprostredkovateľa. Podstatou a teda predmetom sprostredkovateľskej zmluvy je obstaranie uzavretia
zmluvy pre záujemcu, keď toto obstaranie uzavretia zmluvy môže spočívať v tom, že sprostredkovateľ
nájde partnera, ktorý chce so záujemcom uzavrieť zmluvu, že zoznámi budúcich zmluvných partnerov,
že bude spolupôsobiť pri prerokúvaní veci a pripraví uzavretie zmluvy. Preto súd v kontexte skutkových
tvrdení žalobcov 1/ a 2/, uvedených v žalobe, neuveril ich tvrdeniu, že chceli uzatvoriť zmluvu so
spoločnosťou LYOD s.r.o., pretože v tom prípade by s touto spoločnosťou, ktorej predmetom činnosti
bola okrem iného aj realitná činnosť, čo ako vyplynulo z výsluchu žalobcov 1/ a 2/ na pojednávaní
bol vlastne dôvod, prečo žalobcovia oslovili konateľku tejto spoločnosti p. N., neuzatvárali zmluvu o
sprostredkovaní za účelom nájdenia osoby, ktorá by mala záujem kúpiť ich nehnuteľnosti, ale priamo
kúpnu zmluvu, resp. zmluvu o budúcej zmluve. Napokon zo samotného výsluchu žalobcov 1/ a 2/
jasne vyplynulo, že konateľku spoločnosti LYOD s.r.o. oslovili ako realitnú kanceláriu, ktorá mala
sprostredkovať predaj ich nehnuteľností (pozri napr. bod 26. rozhodnutia - výsluch žalobcu 1/: Oslovili
pani T. ako realitnú kanceláriu, ktorá začala v tejto veci konať...Keď vystupuje ako realitná kancelária,
chce niekomu niečo predať, tak v podstate donesie kupca, a to je celé..; pozri napr. bod 26. rozhodnutia -
výsluch žalobkyne 2/: ...s pani T. na 98 % jednala ona. Bolo to také vzájomné oslovenie na predaj domu.
Pani T. sa im určitým spôsobom ponúkla, že im sprostredkuje predaj domu... Pani T. im stále sľubovala,
že už prídu kupci, a pod.). Navyše žalobcovia 1/ a 2/ si svoje skutkové tvrdenie, že osoba kupujúceho
bola pre nich podstatná, nakoľko kúpnu zmluvu chceli uzatvoriť výlučne so spoločnosťou LYOD s.r.o.,
svojou výpoveďou sami vyvrátili, keď v rámci svojho výsluchu na pojednávaní viackrát zopakovali, že
nehnuteľnosti chceli predať p. R.. Súd ešte poznamenáva, že žalobca 1/ na otázku právneho zástupcu
žalovaného nevedel odpovedať na otázku, v čom bola pre neho podstatná osoba kupujúceho. Uviedol
len, že sa s manželkou rozviedol a chceli to predať. Z výpovede žalobcu 1/ tak vlastne vyplynulo, že
pre žalobcov 1/ a 2/ nebola podstatná osoba kupujúceho, podstatné bolo pre nich nehnuteľnosti predať,
za ktorým účelom ako sami žalobcovia 1/ a 2/ v žalobe tvrdia začali od 15. 01. 2008, t.j. od podpísanianotárskej zápisnice č. N26/2008, NZ1528/2008, NCRls1521/2008, na konateľku spoločnosti LYOD s.r.o.
naliehať, aby sa predaj nehnuteľností uskutočnil čo najskôr.
51. Súd tiež v tejto súvislosti zdôrazňuje, že omyl môže vyvolať nepriaznivé právne následky len za
podmienky, že sa na omyle podieľal druhý účastník právneho úkonu. Podiel druhého účastníka na omyle
konajúceho môže spočívať v tom, že tento účastník omyl konajúceho priamo vyvolal alebo o ňom, hoci
ho sám nevyvolal, so zreteľom na všetky okolnosti musel vedieť. V tomto smere ako dôkaz neobstojí
tvrdenie žalobcov, že žalovaný o tejto skutočnosti vedel vzhľadom k tomu, že konateľka spoločnosti
LYOD s.r.o. sa neskôr stala aj konateľkou žalovaného, z čoho vyplýva, že ide o jasné prepojenie
spoločnosti LYOD s.r.o. a žalovaného, nakoľko z výpisu z obchodného registra žalovaného je zrejmé,
že sa tak stalo až dňa 07. 10. 2014, t.j. s odstupom cca 5 rokov od uzatvorenia dotknutej kúpnej
zmluvy, pričom pre posúdenie platnosti či neplatnosti kúpnej zmluvy je rozhodujúci čas jej uzavretia, a
nie skutočnosti, ktoré nastali až následne po jej uzavretí a nesúvisia s obsahom ani účelom zmluvy.
52. Navyše konajúca osoba sa v zmysle § 49 prvej vety Občianskeho zákonníka môže účinne dovolať
podstatného omylu vyvolaného osobou, ktorej bol právny úkon určený, len ak ide o ospravedlniteľný
omyl. Ak by totiž právny poriadok chránil neobmedzene každú formu omylu prejavujúcej osoby,
dôvera v prejavy vôle vo všeobecnosti by tým mohla byť narušená. Požiadavka ospravedlniteľnosti sa
odvodzuje aj od zásady vigilantibus iura scripta sunt (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 29 Cdo1830/2007). Ospravedlniteľným je pritom len taký omyl, ku ktorému došlo i napriek
tomu, že konajúca (mýliaca sa) osoba postupovala s obvyklou mierou opatrnosti (že vyvinula obvyklú
starostlivosť), ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého vyžadovať, aby
sa takému omylu vyhol, čo v tomto prípade splnené nebolo, keď podľa tvrdenia žalobcov 1/ a 2/, si
žalobcovia 1/ a 2/ zmluvu pred jej uzatvorením neprečítali, iba ju podpísali, kde im bolo ukázané, a to
napriek tomu, že kúpna zmluva im k nahliadnutiu daná bola, nikto im nebránil v tom, aby si zmluvu
prečítali, a na poslednej strane hneď vedľa kolónky na podpis žalobcov 1/ a 2/ ako predávajúcich
bolo výslovne uvedené aj obchodné meno žalovaného ako kupujúceho. Takýto omyl nie je podľa
názoru súdu ospravedlniteľným omylom, lebo žalobcovia 1/ a 2/ ako predávajúci zanedbali pri uzavretí
zmluvy obvyklú mieru opatrnosti, ktorú bolo možné od nich požadovať a pri zachovaní ktorej by
sa omylu vyhli. Rovnako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že „ustanovenie § 49a
Občianskeho zákonníka však nemožno vykladať tak, že na jeho základe je osoba, ktorá sa omylu
dovoláva, zbavená povinnosti si sama, podľa okolností konkrétneho prípadu, zabezpečiť objektívne
informácie o okolnostiach, ktoré považuje táto osoba za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného
právneho úkonu a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými náznakmi
riešenia zamýšľaného právneho úkonu.“ (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3 Cdo 192/2008). Ospravedlniteľnosť omylu podrobne rozpracoval vo svojej ustálenej judikatúre aj
Najvyšší súd Českej republiky, podľa ktorého o ospravedlniteľný omyl nejde, ak bol omyl konajúcej
osoby zavinený jej nedbanlivosťou pri využití možnosti overiť si rozhodné právne skutočnosti (napr.
rozhodnutieNajvyššiehosúduČeskejrepublikysp.zn.28Cdo1988/2006,rozhodnutieNajvyššiehosúdu
Českej republiky sp. zn. 32 Cdo 928/2009, rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22
Cdo 2526/2016, a pod.). O ospravedlniteľný omyl teda nepôjde vtedy, „měla-li jednající, a omylu se pak
dovolávající osoba, možnost se takovému omylu vyhnout vlastní pečlivostí při seznání skutečností pro
uskutečnění právního úkonu rozhodujících. Nelze totiž akceptovat možnost, že by se bylo lze účinně
dovolat neplatnosti pro omyl podle ustanovení § 49a o. z. za situace, kdy by omylu se dovolávající
osoba zanedbala pro ni ve věci objektivně existující možnost přesvědčit se o pravém stavu věci, a bez
příčiny se ve svém úsudku nechala mylně ovlivnit případnými dojmy, náznaky řešení, resp. hypotézami o
vlastnostech předmětu zamýšleného právního úkonu“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 30 Cdo 1251/2002). Možno teda uzatvoriť, že ľahkovážne konanie strany žalobcov 1/ a 2/
nemožno považovať za konanie v omyle s následkom neplatnosti právneho úkonu.
53. Je ponechané zásadne na uvážení a rozhodnutí samotných subjektov, či vôbec a s kým zmluvu
uzavrú, aký bude jej obsah, aká bude jej forma a okrem iného aj aký typ zmluvy subjekty pre konkrétny
prípad zvolia. Rovnako je na ich vôli, či sa v súvislosti s právnymi úkonmi, ktorých sú účastní, správajú
aspoň s minimálnou mierou obozretnosti, ktorú je možné od subjektov obvykle vyžadovať vzhľadom k
tomu, že právne úkony ( o to viac, ak sa dotýkajú nehnuteľností) nesú so sebou dôsledky. Pokiaľ by
aj bolo pravdivé tvrdenie žalobcov 1/ a 2/, že skutočne mali vôľu uzatvoriť kúpnu zmluvu výlučne so
spoločnosťou LYOD s.r.o., uzatvorením sprostredkovateľskej zmluvy s touto spoločnosťou a následne
podpísanímkúpnejzmluvybezjejprečítania,t.j.bezakéhokoľvekošetreniaichzáujmov,konalivrozporeso zásadou, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva
patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú
o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou
a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva
bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové,
osobné, satisfakčné a pod.
54. Súd v súvislosti s tvrdením žalobcov 1/ a 2/ v rámci ich výsluchu na pojednávaní, že chceli predávať
len rodinný dom, byt nie, že o byte nebola žiadna zmienka, uvádza, že v podanej žalobe žalobcovia
netvrdili, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy došlo aj k omylu v predmete predaja, keď sami žalobcovia
tak rozostavanú stavbu so súp. č. 2144/6 ako aj byt č. 110 v žalobe označili spoločne aj ako „predmet
prevodu“ a v žalobe uvádzali, že mali záujem predať predmet prevodu čo najskôr. Civilné sporové
konanie je založené na princípe kontradiktórnosti, kedy sa priorizuje procesná aktivita sporových strán,
ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie
svojich tvrdení (§ 150 ods. 1 CSP). Procesná zodpovednosť za vedenie sporu je tak na sporových
stranách, kedy výsledok konania závisí na iniciatíve sporových strán a ich aktivite v konaní, t. j. od
kvality predložených dôkazov a kvality ich procesnej aktivity. Za výsledok konania sú teda zodpovedné
výhradnesporovéstrany,pričomžalobcuajžalovanéhozaťažujedôkaznébremeno,ktoréhoneunesenie
má za následok stratu sporu. Zároveň je však potrebné zdôrazniť aj to, že výsluch strany, ktorý je iba
podporným dôkazom, je potrebné odlišovať od prednesu strany. Ak sa vo výsluchu strany
objaví skutočnosť, ktorá dovtedy stranou tvrdená nebola, ako tomu bolo v danom prípade, keď
žalobcovia omyl v predmete kúpnej zmluvy netvrdili, ani žiadnym listinným dôkazom nepreukazovali, ide
o nové tvrdenie, pričom výpoveď strany v tomto smere nemôže byť považovaná za tvrdenie rozhodných
skutočností a zároveň aj za dôkazný prostriedok na preukázanie tohto tvrdenia. Nakoľko však žalobcovia
1/ a 2/ takýto prostriedok procesného útoku (t. j. nové skutkové tvrdenie) uplatnili až po okamihu
sudcovskej koncentrácie konania (§ 153 CSP), tak súd na takéto nové tvrdenie neprihliadal, a to aj s
poukazomnato,žedoplnenierozhodujúcichskutočnostítvrdenýchvžalobejespoukazomna§139ods.
2CSPzmenoužaloby,pričomvdanomprípade,žalobcovia1/a2/,zastúpeníprávnymzástupcom,návrh
na zmenu žaloby v tomto smere súdu nepodali, keď zmena žaloby je výlučne dispozitívnym úkonom
žalobcu a je prejavom jeho slobody v dispozícii s konaním a predmetom konania. Pre úplnosť veci však
súd uvádza, že tvrdenie žalobcov 1/ a 2/, že uzavreli kúpnu zmluvu v omyle v predmete prevodu, nie
je dôveryhodné, keď sami žalobcovia v žalobe tvrdia, že návrh kúpnej zmluvy, ktorú chceli uzatvoriť
so spoločnosťou LYOD s.r.o., a kúpna zmluva uzavretá so žalovaným „sú obsahovo totožné, všetky
ich ustanovenia majú absolútne presne rovnaké rozmiestnene článkov a odsekov, jediným rozdielnym
znakom je uvedenie iného kupujúceho....“, a navyše takéto tvrdenie nie je ani opodstatnené, keďže s
poukazom na vyššie uvedené (pozri bod 52. a 53. tohto rozhodnutia) nemôže ísť ani o ospravedlniteľný
omyl, a to aj s poukazom na skutočnosť, že predmet prevodu podľa kúpnej zmluvy, uzatvorenej so
žalovaným, bol totožný s predmetom prevodu, uvedeným v návrhu kúpnej zmluvy, kde ako kupujúci
bola uvedená spoločnosť LYOD s.r.o., pričom s týmto návrhom kúpnej zmluvy boli žalobcovia 1/ a 2/
minimálne deň vopred oboznámení, mali možnosť si ho preštudovať a pripomienkovať, keď žalobca
1/ si tento návrh kúpnej zmluvy, predložený žalobcom 1/ a 2/ p. N. T., konateľkou spoločnosti LYOD
s.r.o., po stretnutí zobral aj so sebou, t.j. žalobcovia 1/ a 2/ boli oboznámení aj s predmetom predaja a
z dokazovania nevyplynulo, že by ho namietali, pripomienkovali, alebo že by s ním v čase podpísania
napadnutej kúpnej zmluvy nesúhlasili. Uvedená argumentácia ohľadne skutočnosti, tvrdenej žalobcami
ažvrámciichvýsluchu,savzťahujeajnanovétvrdeniežalobkyne2/vrámcijejvýsluchunapojednávaní,
že im nebol doplatený zvyšok kúpnej ceny, keď rovnako takého skutkové tvrdenie žalobcovia 1/ a 2/
v žalobe neuvádzali. Súd v tejto súvislosti pre úplnosť veci poznamenáva, že i prípadné nezaplatenie
kúpnej ceny, resp. jej časti, by nebolo spôsobilé k záveru o žalobcami tvrdenej neplatnosti kúpnej
zmluvy, keď nezaplatenie kúpnej ceny alebo jej časti by bolo len dôvodom na využitie iného prostriedku
právnej ochrany v prípade vzniku takejto situácie, ktorým je napr. odstúpenie od zmluvy (§ 517 ods. 1
Občianskeho zákonníka).
55. Keďže žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno ohľadom relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy podľa
§ 49a Občianskeho zákonníka, súd žalobu z tohto dôvodu vyhodnotil ako nedôvodnú.
56. V súdnom konaní je pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy potrebné rozlišovať medzi dôvodmi
neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené, napr. napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s
dobrýmimravmi,prípadneomyl,aostatnými,kuktorýmsúdmôžeprihliadnuťajzúradnejpovinnosti,akonapr. nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod.
(pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 208/2010). Uvedený záver je zvýraznený aj
dispozičným princípom v zmysle čl. 7 CSP a čl. 8 CSP, ktoré ukladajú stranám sporu procesné povinnosti
a procesné bremená. Na realizáciu týchto povinností následne nadväzujú procesné povinnosti strán
stanovené v § 150 - 154 CSP o prostriedkoch procesného útoku a procesnej obrany. Na ich základe
súd v zmysle § 191 ods. 1 CSP prihliadne len na to, čo vyšlo počas konania najavo. Súd na absolútnu
neplatnosť právneho úkonu prihliada z úradnej povinnosti len vtedy, ak sa o dôvode neplatnosti dozvie
procesne korektným spôsobom. Pokiaľ nie je konkrétny dôvod absolútnej neplatnosti v spore tvrdený
a ani inak nevyjde najavo, nie je dôvod na to, aby súd po tejto okolnosti z vlastnej iniciatívy pátral
a nahrádzal tak v sporovom konaní zákonom predpokladanú aktivitu strán (pozri napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21 Cdo 4841/2007), ak nejde o zákonom predpokladanú
ochranu slabšej strany, čo však nie je daný prípad (pozri Š., I.., S., Z.., H.,N.., Q., I.., G., Q.., U., I..
a kol. Občiansky zákonník II. § 1 - 450. Komentár. 2. vydanie, Praha C. H. Beck, 2019). Možno teda
uzavrieť, že strana sporu, ktorá sa domáha dôsledkov z neplatného právneho úkonu, má dôkazné
bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. Nie
je žiadny dôvod uvažovať o prenesení dôkazného bremena na stranu žalovanej strany, o to viac za
stavu, keď zmluvné strany v písomnom prejave, t.j. v kúpnej zmluve, osvedčili, že sú plne spôsobilé na
právne úkony, že zmluvu uzatvorili na základe ich slobodnej a vážnej vôle, dobrovoľne, že zmluva nebola
uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, že zmluvu si prečítali, jej obsahu porozumeli
a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísali (pozri článok VII posledný odsek kúpnej zmluvy).
57. Pri skúmaní podmienok absolútnej neplatnosti právneho úkonu súd vychádzal zo žalobcami 1/ a 2/
uvádzaných skutkových tvrdení ako aj z vykonaného dokazovania a obsahu spisového materiálu.
58. Súd preskúmaním rozhodujúcich skutočností dospel k záveru, že dotknutý právny úkon - kúpna
zmluva uzatvorená medzi žalobcami 1/ a 2/ ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim nevykazuje
existenciu vád spôsobilých k záveru o jej absolútnej neplatnosti.
59. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcov 1/ a 2/, že kúpna zmluva nespĺňa zákonné požiadavky v zmysle
katastrálneho zákona k tomu, aby bol jej vklad povolený, nakoľko žalobca 1/ nemá na kúpnej zmluve
vôbec uvedené rodné číslo a žalobkyňa 2/ mala nesprávne uvedené rodné číslo, súd uvádza, že
preskúmanienáležitostíkúpnejzmluvyvzmyslekatastrálnehozákonaužbolopredmetomposudzovania
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Banská Bystrica V 21/2010, vedenom
na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 24S/77/2011, keď krajský súd rozsudkom zo dňa
20. 04. 2012 žalobu žalobcov zamietol s odôvodnením, že „nie je sporné, že kúpna zmluva obsahuje
aj správne rodné číslo žalobkyne ako predávajúcej a správnosť tohto údaja je potvrdená štátnym
notárom pri osvedčení jej podpisu... súd z dôvodov uvedených v žalobe nezistil rozpor napadnutého
rozhodnutia so zákonom.“ Súd preto s poukazom na čl. 17 CSP, v zmysle ktorého súd postupuje v
konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,
koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, nevykonal
dokazovanie pripojením katastrálneho spisu, vedeného pod č. k. V 21/2010, ktorý dôkaz vzhľadom
na vyššie uvedený právny názor súdu je vo vzťahu k predmetu konania irelevantný a teda nie je
spôsobilý privodiť pre žalobcov iné, pre nich priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Napokon rozsudok
vydaný Krajským súdom v Banskej Bystrici vo veci o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Správy
katastra Banská Bystrica V 21/2010 je pre strany sporu záväzný. Uvedené právoplatné rozhodnutie
ohľadne preskúmania zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Banská Bystrica V 21/2010 predstavuje
pre súd záväzne vyriešenú prejudiciálnu otázku a súd je ním tiež viazaný. Vo vzťahu k namietanému
nedostatku, že žalobca 1/ nemá na kúpnej zmluve vôbec uvedené rodné číslo, súd uvádza, že takýto
nedostatok nebol Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 24S/77/2011 o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej č. V 21/2010 zo dňa 23. 08. 2011 konštatovaný a žalobcami 1/ a 2/ nebol v
uvedenom konaní ani namietaný, keď vzhľadom k uvedenému vyznieva takéto tvrdenie žalobcov 1/ a
2/ nedôveryhodne a účelovo, a to aj s poukazom na tú skutočnosť, že z textu predloženej napadnutej
kúpnej zmluvy, napr. do konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 14C/85/2010 (č. l. 26 súdneho
spisu), do konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 16C/61/2010 (č. l. 45 súdneho spisu), či v
konaní vedenom Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 24S/77/2011 (č. l. 16 rub súdneho
spisu) je zrejmé, že na mieste, kde malo byť napísané rodné číslo žalobcu 1/ (ktoré je mimochodom
správne uvedené v nepodpísanom návrhu kúpnej zmluvy) nejaký údaj bol uvedený, avšak v kúpnych
zmluvách, predkladaných súdu, bol prekrytý. Napokon rovnako ako pri žalobkyni 2/, tak ani v tomtoprípade nebolo sporné, že kúpna zmluva obsahuje (správne) rodné číslo žalobcu 1/ ako predávajúceho,
a to minimálne v osvedčení o pravosti podpisu zo dňa 26. 11. 2009, vyhotovenom notárom a pevne
zviazanom s kúpnou zmluvou. Preto ani v prípade, ak by rodné číslo žalobcu 1/ na prvej strane kúpnej
zmluvy skutočne uvedené nebolo (čo však v konaní preukázané nebolo), nemalo by to za následok
neplatnosť kúpnej zmluvy.
60. Súd súhlasí s tvrdením žalobcov 1/ a 2/, že právny úkon môže byť absolútne neplatný aj z dôvodu
rozporu s dobrými mravmi. Konanie v rozpore s dobrými mravmi predstavuje také konanie, ktoré je
zjavne právne neprijateľné, pretože je z hľadiska oprávnených záujmov strán hrubo nevyvážené. V
rozpore s dobrými mravmi je právny úkon, ktorý nezodpovedá mravným zásadám, príp. kultúrnym a
spoločenským normám, ktoré sú všeobecne prijímané v určitej spoločnosti a vytvárajú tak všeobecnú
mienku o tom, čo jej touto spoločnosťou akceptované a považované za poctivé a slušné konanie.
Rozpor s dobrými mravmi je však potrebné posudzovať individuálne, s prihliadnutím najmä na konkrétne
okolnosti konania účastníka v príslušnej dobe a na všeobecne uznávanú mienku o tom, aký obsah
konania je z uvedených hľadísk prijateľný. Aby bol právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka
neplatný, musí ísť o určitý kvalifikovaný rozpor s dobrými mravmi. Extenzívny výklad tohto ustanovenia
prípustný nie je. V rozpore s dobrými mravmi je napríklad úkon, k uzatvoreniu ktorého dochádza z iných
dôvodov, ako je dosiahnutie hospodárskeho cieľa právneho úkonu či z dôvodu uspokojenia iných potrieb
a kedy hlavným motívom osoby robiacej právny úkon je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu
alebo privodiť ujmu na majetku, ktorý mu bol zverený (tzv. šikanózny výkon práva), čo v danom konaní
preukázané nebolo. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je síce všeobecný súd povinný prihliadať
z úradnej povinnosti, avšak ako už bolo v bode 56. tohto rozhodnutia uvedené, súd má túto povinnosť len
za predpokladu, že v priebehu konania vyjdú najavo také skutočnosti týkajúce sa vzniku, zmeny, zániku,
náležitostíprávnehoúkonualebojehoobsahu,naktorépríslušnáprávnanormaviažesankciuabsolútnej
neplatnosti právneho úkonu. Podmienkou takéhoto postupu súdu je preto vždy predchádzajúce zistenie
skutočností zakladajúcich absolútnu neplatnosť právneho úkonu (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 42/2015 - 16 zo dňa 22. 01. 2015). Z procesného hľadiska tak žalobcovia
1/ a 2/ namietajúci neplatnosť kúpnej zmluvy pre jej rozpor s dobrými mravmi boli povinní v prvom
rade uviesť relevantné skutočnosti, z ktorých mal takýto rozpor vyplývať, a tieto skutočnosti následne
zákonným spôsobom preukázať. Žalobcovia však v posudzovanej veci len vo všeobecnosti tvrdili, že
kúpna zmluva bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že v čase jej uzavretia boli v
zlej finančnej situácii. V tomto smere však súd poukazuje, že len samotné uzatvorenie kúpnej zmluvy v
čase, keď žalobcovia mali dlhy, nemožno považovať za kvalifikovaný rozpor s dobrými mravmi a teda
bez ďalšieho takáto skutočnosť nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy. V prvom rade súd poukazuje
na to, že rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi musí vychádzať z objektívnych kritérií, keď súd je
povinný prihliadať na všetky okolnosti daného prípadu vrátane doby, kedy k právnemu úkonu došlo a
na postavenie účastníkov. V danom prípade však v konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané,
že dotknutá kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 27. 11. 2009, pričom žalobcovia 1/ a 2/ chceli predať
nehnuteľnosti minimálne už od roku 2007, keď práve z tohto dôvodu žalobcovia oslovili konateľku
spoločnosti LYOD s.r.o. (realitnú kanceláriu) a uzatvorili s ňou sprostredkovateľskú zmluvu na predaj
nehnuteľností s tým, že predajom nehnuteľností si chceli vysporiadať svoje záväzky, keď dokonca sami
v žalobe uvádzajú, že „od podpisu notárskej zápisnice začali na pani T. naliehať, aby sa predaj predmetu
prevodu uskutočnil čo najskôr.“ Napokon v konaní bolo listinnými dôkazmi preukázané, že žalobcovia
uzatvorili kúpnu zmluvu so žalovaným, ktorý sa titulom zmluvy o postúpení pohľadávky, uzatvorenej dňa
05. 02. 2008 so spoločnosťou LYOD s. r.o., IČO: 36 704 474, stal veriteľom pohľadávky vo výške 2 000
000,00 Sk s príslušenstvom voči žalobcom 1/ a 2/ titulom notárskej zápisnice 26/2008, NZ 1528/2008,
NCRis 1521/2008, vyhotovenej dňa 15. 01. 2008 na notárskom úrade N.. C. N., a rovnako žalobca 1/ v
rámci svojho výsluchu na pojednávaní potvrdil, že „Dlžoby vyplatené boli. To je v poriadku..“ Žalobcovia
1/ a 2/ rovnako v konaní neuniesli dôkazné bremeno ani vo vzťahu k ich tvrdeniu, že pri podpise kúpnej
zmluvy došlo k úmyselnej zámene subjektu na strane kupujúceho.
61. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo
skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než
je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Rozdelenie bremena tvrdenia
a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma ich práva
a povinnosti. Skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto
právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu
skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jehoprerozdeľovaniu. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia 1/ a 2/ neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu k ním
tvrdeným skutočnostiam, súd vyhodnotil ich žalobu o určenie vlastníckeho práva ako nedôvodnú a preto
ju v celom rozsahu zamietol.
62. Súd ešte vo vzťahu k navrhovanému dokazovaniu zo strany žalobcov 1/ a 2/ ohľadom investícií do
nehnuteľností v súvislosti s rekonštrukčnými prácami a stavebnými úpravami uvádza, že takýto dôkaz
nevykonal, nakoľko vo vzťahu k predmetu konania je bez významu skutočnosť aké investície boli na
nehnuteľnostiach v období po uzatvorení kúpnej zmluvy zo strany žalovaného vynaložené. Súd rovnako
nevykonal dokazovanie ani výsluchom svedka - I.. N. T., keď žalovaný na vykonaní takéhoto dôkazu
netrval.
63. O náhrade trov konania, vrátane trov konania o neodkladnom opatrení, súd rozhodol podľa § 255
ods. 1 CSP. V konaní mal žalovaný úspech v celom rozsahu, preto mu vznikol nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. V súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP súd rozhodol len o nároku na náhradu
trov konania. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP). Z tohto dôvodu určil súd začiatok lehoty
na plnenie podľa § 232 ods. 2 CSP od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o určení výšky
náhrady trov konania žalovaného.
64. Záverom súd poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
stranami sporu (porovnaj nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 241/07 zo dňa 18. 09. 2008). Taktiež Európsky
súd pre ľudské práva pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody,
na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. 01. 1999). Judikatúra Európskeho súdu pre
ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.
Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na
tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 05. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 02. 1998). Súd preto
nepovažoval za potrebné zaoberať sa tvrdeniami žalobcov 1/ až 4/, ktoré nie sú právne relevantné a
nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o žalobe.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Banská Bystrica.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul)
ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať
exekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.