Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 6, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 6T/27/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119010377

Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Tomík

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2021:1119010377.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

6T/27/2019

ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudcom Mgr. Pavlom Tomíkom na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 07.09.2021 rozhodol

r o z h o d o l :

obžalovaná

O.. O. O. V. F. I. G. P. S. Á. , D.. XX.XX.XXXX/XXX S. C. Z., H. N.
Bratislava, Z. X.. Č.. XXXX/1, dôchodkyňa,

j e v i n n á , ž e

24.04.2006 v Bratislave na Župnom námestí č. 10 na notárskom úrade M.. V. M. predložila notárke M..

V. M., ktorá bola poverená Okresným súdom Bratislava IV vo veci vedenej pod sp. zn. 38D/252/06 ako
súdna komisárka na prejednanie dedičstva po poručiteľke O.F. O., R. P. V. H. O. O. z 27.12.2001 v
úmysle, aby bol tento považovaný za pravý závet a to napriek jej vedomosti o tom, že tento závet O. O.
nenapísala a tento je nepravdivý, čím poškodila práva ostatných zákonných dedičov,

t e d a

v konaní pred súdom predložila dôkaz, o ktorom vedela, že je sfalšovaný, na účel použiť ho ako pravý,

č í m s p á c h a l a

zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

- 2 -Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 344 ods. 1 Tr. zák. s použitím ust. § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. k trestu odňatia

slobody v trvaní 1 ( jeden ) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. sa jej výkon uloženého trestu podmienečne odkladá na
skúšobnú dobu v trvaní 2 ( dva ) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovanej O.. O. O., S. Z. A. S.

O., Z. O.. O. G., L.. V. O., F.. N. P., O.. O.F. W., M. M., A. Z. S. A. R. G. (A. O.), V. H., Z. O., O. M.,
O. O. V. Z. M.. V.N. M., Z. M., S. R. O.. V. C. z Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného
zboru Bratislava z odvetvia ručného písma, prečítaním znaleckých posudkov znalkyne Ing. O. Z. z
odboru poľnohospodárstvo odvetvia odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy a Ing. Evy Z. z odboru
stavebníctvo odvetvia oceňovanie nehnuteľností, pozemné stavby a oboznámením listinných dôkazov

zadokumentovaných v spisovom materiáli, pričom súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaná O.. O. O. na hlavnom pojednávaní v zmysle ust. § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por. vyhlásila, že
je nevinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Následne ku skutku vypovedala v podstate zhodne ako v prípravnom konaní, keď okrem iného uviedla,
že testament zo dňa 27.12.2001 jej mamička napísala dobrovoľne, pri plnom vedomí a bolo ta na jej
prianie. Potvrdila, že bola pri tom, ako ho písala, pričom nijakým spôsobom do toho nezasahovala. Keď
hodopísala,dalajejhoprečítať,uložilahodozakladačaanechaltovtichosti.Jejmamanapriekťažkému

zdravotnému postihnutiu si do poslednej chvíle svojho života zachovala pamäť, rozpoznávala osoby a
bol s nimi schopná komunikovať. O závete vedel len jej brat Alojz, ostatní súrodenci o ňom nevedeli,
dozvedeli sa o ňom až v roku 2006 v súvislosti s dedičským konaním u notárky M.. M.. Ďalej sa vo svojej
výpovedi vyjadrovala ku skutočnosti ako sa o svoju mamu starala, k jej zdravotnému stavu, ako aj ku
svojim súrodencom, najmä k tomu, ako sa títo o ňu nestarali a ani jej v tomto smere nijako nepomáhali

a napokon aj k ďalším závetom, ktoré jej mama spísala. Predmetný závet predložila dňa 24.04.2006
notárkeM..V.M.potom,čobolapredvolanákdedičskémukonaniu.Vprípravnomkonanítaktiežuviedla,
že pri tom, ako jej mama písala predmetný závet, bol prítomný O. G., na hlavnom pojednávaní
- 3 -

v tomto smere zmenila svoju výpoveď, keď sa vyjadrila tak, že pri písaní závetu jej mamou nebol nikto
prítomný.

Poškodený S. O., brat obžalovanej, vo svojich svedeckých výpovediach na hlavnom pojednávaní, ako aj
v prípravnom konaní, v podstate zhodne okrem iného uviedol, že o predmetnom závete po jeho zomrelej
O. O. O. sa dozvedel až 20.07.2006 na dedičskom konaní u notárky JUDr. V. M., kde videl jeho kópiu,
pričom sa mu nezdalo mamino písmo, preto požiadal o prerušenie tohto konania. Následne podal žalobu
na civilný súd, ku ktorej sa pridal aj jeho synovec Z. O. a neter R. O.. Jeho matka bývala od roku 1994

u jeho sestry O.. O. O.. Počas návštev mu mama povedala, že sestra i brat ju nabádajú k tomu, aby
im po smrti zanechala svoj majetok, čo však odmietla. V roku 2001 mala jeho mama prsty na rukách
zdeformované od reumy, nemohla ani písať, trpela stareckou demenciou, pričom na brata Slavomíra si
ani nespomínala. Taktiež poukázal na to, že v konaní na Okresnom súde Bratislava IV bol vyhotovený
znalecký posudok k zdravotnému stavu jeho matky, z ktorého vyplynulo, že na základe zistených chorôbjeho matky, táto nebola schopná v tom čase závet napísať. V zmysle závetu malo byť dedičstvo po
matke zanechané obžalovanej a V. O..
Nahlavnompojednávanítaktieždodal,žekeďkonečnepo13-tichrokochpokračovalodedičskékonanie,

obžalovanápredložilanotárkeďalšietritestamenty,pričomsadomnieva,žeajtietonapísalaobžalovaná.
Či mal vedomosť o testamentoch aj niekto z ostatných dedičov, sa vyjadriť nevedel.

SvedokO..O.G.nahlavnompojednávaní,akoajvprípravnomkonaní,zhodnevypovedal,žejekňazom,
pričom nebohú pani O. O. navštevoval v byte na Saratovskej ulici v Bratislave. K jej zdravotnému stavu

uviedol, že nebadal na nej stratu pamäte alebo demenciu, trpela fyzickými zdravotnými problémami z
dôvodu amputácie nohy. K predmetnému závetu sa vyjadriť nevedel, poprel, že by bol prítomný pri jeho
písaní. Nepamätal sa na to, že by sa s ňou bavil o tom, ako chce naložiť so svojím majetkom v prípade
smrti.

SvedokL..V.O.,bratobžalovanej,nahlavnompojednávaníokreminéhouviedol,žemamamuhovorilao

tom, že pripravuje testament, pričom jej povedal, že nemá žiadne nároky, aby ho v ňom zvýhodnila, inak
o ničom inom nevedel, len to, že pripravuje nejaký testament, ale pred smrťou mamy ho nevidel, nečítal
ho. O jeho obsahu sa dozvedel až po začatí dedičského konania, keď mu sestra (obžalovaná) povedala,
že testament je pripravený a že ho v tomto konaní predloží. Taktiež sa vyjadroval k zdravotnému
stavu mamy, mala amputovanú jednu nohu, bola imobilná, psychicky však bola veľmi čulá, veselá,

usmievala sa, chcela, aby za ňou chodil častejšie. Nehovorila mu, či o tom, že pripravuje testament,
vie aj obžalovaná.

Svedkyňa F.. N. P. sa vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní k predmetnému závetu vyjadriť
nevedela, nerozprávali sa spolu o tom. Potvrdila, že za ňou chodila, pričom dcéra (obžalovaná) sa o ňu

príkladne starala, mala čisto. Bola v dobrom duševnom stave.

- 4 -

Svedkyňa O.. O. W. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že s poručiteľkou Máriou Marekovou sa
zoznámila v roku 2000, keď bola hospitalizovaná na geriatrickej klinike v Podunajských Biskupiciach,
keďže tam pracovala. S obžalovanou sa poznala zo školy (kolegyňa z fakulty), bola to jej kamarátka,

pretosazaujímalaopaniO.,ajkeďnebolajejpacientkou.Menovanátrpelaviacerýmichorobami,bolapo
mozgovej príhode, mala značne obmedzenú pohyblivosť, ale svedkyňa si nespomínala na to, že by mala
nejakú psychickú poruchu, že by bola dezorientovaná, dalo sa s ňou normálne komunikovať, rozumela
správne,vedelasprávneodpovedať.Hospitalizáciamenovanejtrvalaasiodmája2020niekoľkotýždňov.
Potom sa s ňou už nestretla, lebo v auguste 2020 s manželom odišli do zahraničia.

Svedok M. M. sa vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní vyjadroval k tomu, ako ho obžalovaná, s
ktorou sa poznal, požiadala, aby zobrali jej mamu do Bratislavy, keď sa budú autom vracať z Valaskej
Belej, prisľúbil jej to a keď sa vracali, tak sa pre ňu zastavili v Novom Meste nad Váhom a priviezli ju
do Bratislavy - Karlovej Vsi. Následne sa vzájomne navštevovali. Potvrdil, že obžalovaná ho požiadala,

že jej mamička chce urobiť závet, tento pripravila obžalovaná a následne ho všetci podpísali - on, jeho
manžela, ako aj mama obžalovanej. Po predložení závetu obhajcom svedkovi k nahliadnutiu, tento
potvrdil, že podpisy na ňom sú jeho, ako aj jeho manželky. Závet napísala obžalovaná, či jej ho mama
diktovala, k tomu sa nevedel vyjadriť. (Poznámka samosudcu - svedok sa vyjadroval k závetu zo dňa
03.04.1995).

Sosúhlasomstránbolinahlavnompojednávanípodľa§263ods.1Tr.por.prečítanésvedeckévýpovede
poškodených R. G.P. (A. O.), V. H., Z. O., O. M., O. O. V. Z. M.. V. M., Z. M. R. prípravného konania.

Poškodená R. G. (A. O.) vo svojej svedeckej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že sa od svojho

strýkadozvedela,žeobžalovanámalasfalšovaťzávetpojejbabke,ktorýjejbabkanenapísala.Potvrdila,
že mala vedomosť o tom, že je dedičom po poručiteľke O. O.. K zdravotnému stavu babky sa nevedela
vyjadriť z dôvodu, že s ňou prichádzala do kontaktu len sporadicky.Poškodená V. H. v prípravnom konaní využila svoje právo odoprieť výpoveď, keďže obžalovaná je jej
sestrou.

Poškodený Z. O. v prípravnom konaní ako svedok vypovedal, že je synom nebohého M. O., ktorý bol
synom nebohej O. O.. O dedičskom konaní sa dozvedel až následne od strýka S. O., ako aj o existencii
predmetného závetu, ktorý mu jeho strýko ukázal, pričom vyjadril podozrenie, že je sfalšovaný. K
zdravotnémustavubabkysavyjadriltak,žezakaždýmkeďjuvidel,bolavhoršomahoršomstaveatrpela
stareckou demenciou. Babka mu nikdy nespomenula, že by chcela odkázať svoj majetok obžalovanej

a ani to, že by chcela spísať závet.

Poškodená O. M. ako svedkyňa v prípravnom konaní vypovedala, že o dedičstve počula len z
rozprávania, závet nevidela, pričom dedičské konanie doposiaľ
- 5 -

nebolo ukončené. Pri návšteve babky, o ktorú sa starala obžalovaná, si všimla, že bola zaopatrená,
bola ťažko zdravotne postihnutá, po operácii bedrového kĺbu, s epileptickými záchvatmi po mozgovej
príhode, imobilná, ale psychicky orientovaná.

Poškodený O. O. vo svojej svedeckej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že sa nevie vyjadriť k
dedičskému konaniu po poručiteľke O. O., ani k jej zdravotnému stavu, mal vedomosť len o tom, že
bola ťažko chorá.

Z. M.. V. M., notárka, si už na predmetné dedičské konanie nespomínala, spomenula si len na to, že
niektorý z účastníkov dedičského konania jej uviedol, že poručiteľka nebola spôsobilá na právne úkony,
závet však nikto nenamietal.

Svedkyňa Z. M. v prípravnom konaní k veci uviedla, že je dlhoročnou priateľkou S. O., s ktorým bola

u jeho matky niekoľkokrát na návšteve. O jeho matku sa starala obžalovaná. Počas rozhovorov jeho
matka nevedela, kto je Slavo, hoci išlo o jej syna, avšak na niektoré veci reagovala správne. Počas
jednej z návštev si všimla, že matka VP. O. mala nenormálne zdeformované prsty na rukách. Po jej smrti
sa jej S. O. zdôveril, že videl testament, na ktorom sa mu nezdalo matkine písmo.

Znalkyňa O.. V. C. z Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Bratislava z odvetvia
ručného písma vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní v zhode so závermi znaleckého posudku
potvrdila, že pisateľkou sporného testamentu zo dňa 27.12.2001 bola obžalovaná O.. O. O..

So súhlasom strán boli podľa § 268 ods. 2 Tr. por. na hlavnom pojednávaní prečítané znalecké posudky

znalkyne Ing. O. Z. z odboru poľnohospodárstvo odvetvia odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy a
L.. I. Z. z odboru stavebníctvo odvetvia oceňovanie nehnuteľností, pozemné stavby, z ktorých vyplýva
všeobecná hodnota nehnuteľností (pozemkov a rodinného domu).

Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní je treba poukázať najmä na rozsudok

Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 23.05.2017 č. k. 25C/79/2007-756 v spojení s uznesením
Krajského súdu Bratislava zo dňa 18.09.2018 č. k. 8Co/226/2017-781, právoplatný dňa 13.12.2018,
ktorými bolo rozhodnuté o neplatnosti predmetného závetu zo dňa 27.12.2001, pričom z dôvodov
týchto rozhodnutí vyplýva, že súdy k tomuto záveru dospeli na základe toho, že mali za preukázané,
že predmetný závet nebol napísaný vlastnou rukou poručiteľky a ani ňou nebol podpísaný, čestné

prehlásenie svedkyne Z. M. z 08.04.2010 ohľadne zdravotného stavu poručiteľky, znalecký posudok
znalkyne Mgr. Márie ZI. z odboru písmoznalectvo odvetvia ručné písmo (identifikácia pisateľa), ako aj
jej odborné vyjadrenie, ktoré boli vypracované v civilnom konaní na Okresnom súde Bratislava IV, v
ktorých nepotvrdila O.. O. O. ako pisateľku sporného závetu a sporného podpisu na ňom, znalecký
posudok znalca O.. Š. B. z odboru zdravotníctvo odvetvia psychiatrie, ktorý bol taktiež vypracovaný vo

vyššie uvedenom civilnom konaní, z ktorého záverov vyplýva, že poručiteľka trpela duševnou poruchou,
ktorá mohla mať za následok, že nevedela posúdiť následky svojho konania, fotokópiu závetu zo dňa
27.12.2001, zápisnicu spísanú notárkou M.. V. M. v dedičskej veci po poručiteľke Márii
- 6 -O. spísanú dňa 20.07.2006, potvrdenie o lustrácii poručiteľa v Notárskom centrálnom registri závetov
(bez záznamu), potvrdenie o registrácii v Notárskom centrálnom registri závetov zo dňa 27.04.2006,
kedy notárka predmetný závet zaregistrovala + originál predmetného závetu, fotokópie ďalších závetov
predložených obžalovanou a to zo dňa 03.04.1995, 30.06.2000 a 21.07.2000 a napokon uznesenie
Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 17.06.2021 č. k. 38D/252/2006-334, právoplatné toho istého dňa,

ktorým bola napokon schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne v zmysle ust. § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel k
záveru, že bolo bez pochybností preukázané, že obžalovaná Mgr. O. O. dňa 24.04.2006 preložila závet
z 27.12.2001 notárke JUDr. Alžbete M. v dedičskom konaní v úmysle, aby tento bol považovaný za

pravý, hoci mala vedomosť, že tento nebol napísaný poručiteľkou, ale jeho pisateľkou bola ona sama,
čím poškodila práva ostatných zákonných dedičov.

K tomuto záveru súd dospel predovšetkým na základe znaleckého posudku znalkyne Kriminalistického
a expertízneho ústavu Policajného zboru Bratislava Mgr. Anny C.j z odvetvia ručného písma, ako aj jej

výpovede na hlavnom pojednávaní, z ktorých vyplýva, že predmetný závet bol napísaný obžalovanou,
teda nie poručiteľkou.

Okrem toho tento záver súdu sa opiera aj o výpovede jednotlivých poškodených, ktorých svedecké
výpovede z prípravného konania boli na hlavnom pojednávaní prečítané, resp. poškodeného S. O.,

ktorý bol ako svedok vypočutý aj na hlavnom pojednávaní, pričom všetci okrem poškodenej V. H., ktorá
využila svoje právo odoprieť výpoveď, popreli, že by mali vedomosť o tom, že by poručiteľka vôbec
nejaký závet zanechala, hoci ju niektorí častejšie, niektorí sporadicky, navštevovali, nikdy sa im o závete
nezmienila a dozvedeli sa o ňom až v priebehu dedičského konania, keď tento závet notárke - súdnej
komisárke obžalovaná predložila, resp. od poškodeného S. O.. Iba svedok L.. V. O. sa vyjadroval, že

mu poručiteľka hovorila, že pripravuje nejaký závet, ale ani on ho nikdy nevidel a dozvedel sa o ňom
až v priebehu dedičského konania, pričom súd považuje za veľmi nepravdepodobné, že by mu o tom
poručiteľka (jeho mama) pri návštevách nepovedala, hoci z obsahu predmetného závetu vyplýva, že
mal tiež dediť z tohto závetu.

Dôležitým faktom je aj skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 23.05.2017
č. k. 25C/79/2007-756 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava zo dňa 18.09.2018
č. k. 8Co/226/2017-781, právoplatným dňa 13.12.2018, bolo rozhodnuté o absolútnej neplatnosti
predmetného závetu zo dňa 27.12.2001 a to z dôvodu, že prvostupňový i odvolací súd mali na základe
vykonanéhodokazovaniavcivilnomkonanízapreukázané,žepredmetnýzávetnebolnapísanývlastnou

rukou poručiteľky a ani ňou nebol podpísaný.

Obhajobu obžalovanej, ktorá od počiatku tvrdila, že závet napísala jej mama, súd vyhodnotil ako účelovú
v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, pričom toto jej tvrdenia mal za vyvrátené vyššie uvedenými
dôkazmi.

- 7 -

Kobhajobeobžalovanéhojepotrebnéuviesť,ženebolivykonanéžiadnedôkazy,ktorébyjupotvrdzovali,
dokonca ani svedok O.. O. G.Á., ktorého v prípravnom konaní označila za osobu, ktorá bola pri písaní
závetu poručiteľkou prítomná, jej túto skutočnosť nepotvrdil a to ani v prípravnom konaní, ani na hlavnom
pojednávaní.

Ostatní svedkovia, ktorí boli na hlavnom pojednávaní vypočutí na návrh obhajoby, títo sa vyjadrovali len
k zdravotnému stavu poručiteľky, o predmetnom závete nemali žiadnu vedomosť.Napokon súd dáva do pozornosti aj svedeckú výpoveď M. M. (tiež na návrh obhajoby), ktorý sa síce
vyjadroval k závetu poručiteľky z 03.04.1995, pri spísaní ktorého bol prítomný spolu s manželkou a aj
ho obaja podpísali, avšak uviedol, že už vtedy tento závet písala obžalovaná, čiže viac ako 6 rokov

pred závetom, ktorý je predmetom tohto konania, čo bol pred mozgovou príhodou poručiteľky, pred
jej hospitalizáciou na geriatrii v Podunajských Biskupiciach, nepochybne v tom čase jej zdravotný stav
musel byť výrazne lepší a napriek tomu sama závet nepísala, aj preto súd nemohol uveriť tvrdeniu
obžalovanej, že s takým časovým odstupom a s výrazne zhoršeným zdravotným stavom by poručiteľka
bola schopná sama napísať závet zo dňa 27.12.2001.

Obžalovaná O.. O. O. ako trestne zodpovedný subjekt tým, že v konaní pred súdom (notár vystupoval
ako súdny komisár) predložila dôkaz, o ktorom vedela, že je sfalšovaný, na účel použiť ho ako pravý,
naplnila zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/
Tr. zák. a to po stránke objektívnej i subjektívnej.

Z hľadiska subjektívnej stránky súd kvalifikoval konanie obžalovanej ako zavinenie v priamom úmysle v
zmysle ust. § 15 písm. a/ Tr. zák., nakoľko chcela svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený
Trestným zákonom.

Napokon aj pokiaľ ide o motív konania obžalovanej, tejto je zrozumiteľný, keďže sa starala o svoju mamu

ako jediná (iba brat L.. V. O. prišiel mamu aspoň navštíviť častejšie), ostatní dedičia jej s mamou nijako
nepomáhali, navštívili ju len sporadicky, alebo ju vôbec neprišli pozrieť, prečo by mali dediť po nej všetci,
keď sa na starostlivosti o ňu vôbec nepodieľali.

Obžalovaná O.. O. O. doposiaľ súdne trestaná nebola, taktiež ani postihnutá pre priestupok.

Pri úvahe o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ust. § 34 Tr. zák., prihliadol najmä na spôsob
spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie (priamy úmysel), pohnútku, na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosti nápravy. Súd u obžalovanej zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr.
zák. (doposiaľ viedla riadny život) a priťažujúce okolnosti podľa § 37 Tr. zák. neboli zistené žiadne.

- 8 -

Nakoľko u obžalovanej prevažoval pomer poľahčujúcich okolností (1:0), súd s poukazom na ust. § 38
ods. 3 Tr. zák. pri ukladaní trestu znížil hornú hranicu trestnej sadzby o tretinu, čiže trest obžalovanej
ukladal v rozmedzí od 1 roka do 4 rokov a 4 mesiacov.

S poukazom na tieto skutočnosti s prihliadnutím na skutočnosť, že od spáchania skutku uplynula doba
viac ako 15 rokov, súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici upravenej trestnej
sadzby, pričom jeho výkon jej podmienečne odložil na skúšobnú dobu vo výmere 2 roky.

Súd má za to, že takto uložený trest je dostatočný a splní si svoj účel tak, ako to má na mysli ust. §
34 ods. 1 Tr. zák., teda zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov, pričom súčasne trest vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Počas skúšobnej doby súd bude skúmať správanie obžalovanej a v prípade, ak sa nedopustí žiadneho
protispoločenského konania, súd po jej uplynutí vysloví, že sa osvedčila a bude sa na ňu hľadieť, ako by
nebola odsúdená. V prípade porušenia podmienok podmienečného odsúdenia obžalovanou súd môže
nariadiť výkon nepodmienečného trestu a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby.