Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, July 13, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoCsp/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8819200704
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8819200704.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: O. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom XXX XX Z. K. č. XXX, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy 1,
829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava,
IČO: 36 613 843, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.627,04 Eur s príslušenstvom, o

odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 3Csp/44/2019-65 zo dňa
14.10.2019 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia
vracia vec súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie.

2. Stranám sporu nepriznal náhradu trov konania.

3. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 159; 256 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

4. Konštatoval, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala proti žalovanému vydania bezdôvodného

obohatenia vo výške 3.627,04 Eur spolu s 5% úrokom z omeškania odo dňa 26.05.2017 do troch dní
od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania.

5. Na Okresnom súde Vranov nad Topľou je vedené konanie pod sp. zn. 10Csp/151/2018, ktoré je
totožné pokiaľ sa týka nároku, výšky nároku a právneho základu a strán sporu.

6. Súdne konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia (§ 156 CSP). Začatie konania bráni tomu, aby na súde
(ktoromkoľvek) prebiehalo konanie tých istých strán, týkajúce sa tej istej veci, t.j. konanie o tom istom
spore. V prípade, ak by nastala uvedená skutočnosť (tzv. litispendencia), súdu zákon ukladá povinnosť
konanie, ktoré sa začalo na základe neskôr podanej žaloby, zastaviť.

7. Keďže na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 10Csp/151/2018 sa vedie konanie odo dňa
17.10.2018, v ktorom sama žalobkyňa uviedla, že chce pokračovať, súd musí pre litispendenciu jedno
z konaní zastaviť.

8. Nakoľko ide o konania týkajúce sa tých istých strán, rovnakého predmetu konania (totožnosť
nároku uplatneného z rovnakého skutkového základu) a rovnakých skutkových okolností, z ktorých sa

odvodzuje uplatnený nárok, súd prvej inštancie postupujúc v súlade s vyššie citovaným ustanovením
zákona predmetné súdne konanie, pre prekážku litispendencie, ako konanie, ktoré sa začalo neskôr,zastavil a konštatoval, že v konaní o predmete tohto konania sa bude na tunajšom súde pokračovať vo
veci sp.zn. 10Csp/151/2018.

9. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že na strane žalobcu existuje procesné
zavinenie napríklad vtedy, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, alebo ak podal
žalobu hoci existovala prekážka res iudicate alebo prekážka litispendencie.

10. V tomto prípade však nárok na náhradu trov v tomto konaní nevznikol na strane žalovaného, nakoľko

tu absentuje pasívna vecná legitimácia, čo je neodstrániteľná prekážka úspechu v konaní.

11. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania má byť rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V tejto súvislosti súd prvej inštancie
poukázal aj na článok 17 (zrejme CSP), kde je stanovený princíp hospodárnosti konania, ako aj postup
súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu. Nakoľko žalovanému žiadne trovy

konania nevznikli, súd prvej inštancie rozhodol už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, a to tak, že
stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

12. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie s ohľadom na späťvzatie žaloby zo strany žalobcu konanie
v celom rozsahu zastavil. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanému nárok na
náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že nárok na náhradu trov v tomto konaní nevznikol na strane
žalovaného, nakoľko tu absentuje pasívna vecná legitimácia, čo je neodstrániteľná prekážka úspechu
v konaní.

13. Žalovaný citujúc čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky, §§ 89 ods. 1, 3; 255 ods. 1; 256 ods. 1, 2
CSP ďalej uviedol, že žalovaný vzhľadom k citovaným ustanoveniam a rovnako tak k okolnostiam
prejednávaného prípadu zastáva názor, že napadnutý výrok súdu v časti trov konania nie je správny.
Trovy konania, ktoré vo veci vynaložil žalovaný, sú nepochybne účelne vynaložené trovy konania a sú

nevyhnutnepotrebnénadosiahnutieúspechuvtejtoveci.Taktovynaloženétrovykonaniatvorianáklady,
ktoré by neboli vznikli v prípade, ak by žalobkyňa nepodala na súd žalobu. Bola to teda žalobkyňa, ktorá
iniciovala súdne konanie a teda práve žalobkyňa zapríčinila vznik trov konania na strane žalovaného.
Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, súd mal žalobkyňu v
zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP zaviazať na náhradu takto vzniknutých trov konania. Súd je totiž povinný

prihliadať aj na okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu nároku na súde a k ich postoju v konaní
(R 24/1964). Žalobkyňa žalovala osobu, ktorá nie je pasívne legitimovaná a túto vadu konania žalovaný v
konaní namietal. Takéto svojvoľné uplatňovanie práva zo strany žalobkyne právny štát nemôže pripustiť.
Žalovaný, ktorý je do sporu zavlečený proti svojej vôli a musí sa v spore brániť, nemôže napokon sa
dostať do pozície nevýhodnejšej, keď spor v konečnom dôsledku vyhrá. Nárok na náhradu trov konania

súd priznáva strane sporu, nie zvolenému právnemu zástupcovi. Klient, ktorý splnomocňuje advokáta
na zastupovanie v konaní, je povinný advokátovi zaplatiť za vykonané úkony právnej služby odmenu. V
prípade, ak by táto odmena nebola hradená z priznaných trov právneho zastúpenia, povinnosť „preplatiť“
vzniknuté náklady by sa preniesla na klienta advokáta, čo by bolo v posudzovanom prípade krajne
nespravodlivé, keďže žalovaný sa žiadnym spôsobom nepodieľal na vzniku súdneho sporu a len využil

svoje ústavné právo na právnu pomoc. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, ak pri rozhodovaní
o trovách konania rozhodoval tak ako je uvedené vo výroku napadnutého uznesenia.

14. Na základe vyššie uvedeného žalovaný žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom rozsahu
preskúmal a v zmysle ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku ho zmenil tak, že prizná

žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, resp. v zmysle ustanovenia
§ 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

15. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

16. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti ako aj konanie mupredchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že uznesenie v jeho napadnutej časti je potrebné zrušiť.

17. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny
právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

18. Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane (§ 256

ods. 1 Civilného sporového poriadku; ďalej len CSP).

19. Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257
CSP).

20. Podľa odvolacieho súdu sa nemožno stotožniť s preskúmavaním pasívnej vecnej legitimácie

žalovaného v nadväznosti na dôvod zastavenia konania v tejto veci. Uznesenie o zastavení konania je
procesným rozhodnutím, ktoré nemôže obsahovať vecnú argumentáciu podanej žaloby, ale vo svojom
odôvodnení sa má zamerať len na procesné predpoklady zastavenia konania. Je nutné si uvedomiť, že
dôvodom zastavenia konania v prejednávanom prípade bola prekážka litispendencie, teda prekážka už
začatého toho istého konania medzi tými istými stranami sporu, nebol to iný žiaden dôvod.

21. Pri rozhodovaní o trovách konania mal súd prvej inštancie aplikovať ustanovenie § 256 CSP, v rámci
ktorého mal svoju pozornosť zamerať len na skúmanie procesného zavinenia zastavenia konania.

22. Ťarchu procesného zavinenia zastavenia konania v prejednávanej veci znáša žalobkyňa, ktorá ako

jediná s dispozičným oprávnením dvakrát podala žalobu v tej istej veci, čo v konečnom dôsledku viedlo
k zastaveniu konania súdom prvej inštancie.

23. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie nesprávne vyložil ustanovenie § 256 CSP, lebo procesne
zavinila žalobkyňa zastavenie konania. Za daného stavu by mal súd prvej inštancie priznať náhradu trov

konania žalovanému voči žalobkyni.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené sa preto javia byť dôvodnými odvolacie námietky žalovaného v tom
smere, že žalobkyňa iniciovala súdne konanie a teda práve žalobkyňa zapríčinila vznik trov konania
na strane žalovaného. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania,

súd prvej inštancie by tak mal žalobkyňu v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP zaviazať na náhradu takto
vzniknutých trov konania protistrane.

25. Prihliadajúc však na to, že ide o spor s povahou ochrany slabšej zmluvnej strany a tiež na dôvod,
pre ktorý došlo zo strany žalobkyne k opätovnému podaniu žaloby, je odvolací súd toho názoru, že

je v danom prípade potrebné skúmať, či pri rozhodovaní o trovách konania nie sú splnené zákonné
podmienky na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.

26. Na základe vyššie uvedeného a v záujme zachovania dvojinštantnosti súdneho konania odvolací
súd postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP uznesenie v jeho napadnutej časti zrušil a vrátil vec

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

27. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní skúmať na oboch stranách sporu podmienky
možnosti aplikácie ustanovenia § 257 CSP, a to aj s prihliadnutím na povahu sporu. Ak súd prvej
inštancie by dospel k záveru o tom, že v danom prípade nie sú dané dôvody hodné osobitného

zreteľa na nepriznanie trov konania žalovanému, je povinný vyložiť ustanovenie § 256 ods. 1 CSP tým
spôsobom, že prizná žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania, no musí pred tým
zvážiť, či žalovanému vôbec mohli vzniknúť nejaké účelné trovy tohto konania vzhľadom na dôvod jeho
zastavenia.

28.RozhodnutieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvPrešovevpomerehlasov3:0(§393ods.2CSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).