Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 18, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/13/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118359083
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6118359083.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana
Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu:
Ing. L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v A., R. I. č. XXXX/X, proti žalovanému: X. R., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom v B. J., č. XX, zastúpenému JUDr. Štefanom Mesárošom, advokátom so
sídlom v Nitre, Štefánikova č. 84, o zaplatenie 8.810,- € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 13C/84/2018-88 zo dňa 03.10.2019, ako súdu prvej
inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
8.810,- € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.250,- € od 01.09.2017 do
31.10.2017, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.560,- € od 01.03.2017 do
30.04.2017,atovlehote15dníodprávoplatnostirozhodnutia(prvývýrok)ažalovanémuuložilpovinnosť
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia,

ktorým vyšší súdny úradník rozhodne o ich výške (druhý výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vyhovenie žalobe žalobcu odôvodnil tým, že „mal na základe vykonaného
dokazovania preukázané, že strany sporu uzatvorili dve zmluvy o pôžičke a to dňa 12.10.2016, ktorej
predmetom bola pôžička v sume 4.560,- € a zmluvu o pôžičke zo dňa 17.02.2017, ktorej predmetom
bola finančná suma 5.250,- €; v konaní bolo preukázané, že doba splatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa

12.10.2016 bola dňa 20.02.2017 a túto v celosti žalovaný aj prevzal; tak isto v konaní mal súd za
preukázané, že predmetom zmluvy o pôžičke zo dňa 17.02.2017 bola suma 5.250,- € s tým, že doba
splatnosti takejto pôžičky bol deň 31.08.2017; v konaní zostalo v postavení len tvrdenia žalovaného o
tom, že táto pôžička zo dňa 17.02.2017 mala byť poskytnutá v inej výške ako v sume tak, ako vyplýva z
písomného znenia zmluvy o pôžičke a táto mala byť len vo výške 3.000,- €; súd mal ďalej za preukázané,
že z uvedenej pôžičky uhradil žalovaný sumu 1.000,- € dňa 02.01.2018; zvyšnú časť v rozsahu 8.810,-

€ neuhradil; súd vo veci nenariadil žiadne ďalšie dokazovanie, keďže strany sporu ďalšie dôkazy vo
veci nenavrhli okrem dôkazu, ktorý navrhoval žalovaný a to výsluch osoby, ktorá mala byť svedkom
pri vrátení peňazí z prvej poskytnutej pôžičky; v tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 197
C.s.p. o tom, že pokiaľ strana navrhuje výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na pojednávaní,
o tejto skutočnosti upovedomí súd a taktiež aj protistranu; tento zákonný postup v konaní dodržaný
nebol, okrem iného sa žalobca vyjadril, že takúto osobu nepozná, nemohla byť preto prítomná pri

vrátení finančných prostriedkov; žiadne ďalšie bližšie tvrdenia žalovaný k týmto okolnostiam netvrdil
a ani nepreukazoval; z uvedeného dôvodu preto súd považoval žalobný návrh žalobcu za dôvodný,ktorému vyhovel v celom rozsahu, pretože tvrdenia žalovaného, ktoré by spochybňovali oprávnenosť
nároku žalobcu zostali len v pozícii tvrdení a v konaní preukázané neboli“; na základe uvedeného súd
prvej inštancie žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel.

1.3 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 657 a § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a plne úspešnému žalobcovi priznal
proti žalovanému plnú náhradu trov konania.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu
včas odvolanie zo dňa 16.10.2019 (č.l. 96-97 spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom
rozsahu; vyjadril názor, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.), na základe vykonaných dôkazov dospel súd
prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). V
odvolaní uviedol, že „súd prvej inštancie rozhodol vo veci na základe predložených zmlúv o pôžičke
a výsluchu účastníkov; podľa môjho názoru však dospel jednak k nesprávnym skutkovým zisteniam,

jednak nevykonal navrhnutý dôkaz, ktorý mohol mať podľa môjho názoru zásadný vplyv na rozhodnutie
vo veci samej, vyššie a nepripustil žiadne iné prostriedky procesnej obrany“; ďalej argumentoval,
že medzi ním a žalobcom „bola dňa 12.10.2016 uzatvorená zmluva o pôžičke; podľa bodu II. tejto
zmluvy bola predmetom pôžičky suma 4.560,- €; podľa bodu III. prevzatie tejto pôžičky v hotovosti, čo
zdôrazňujem, sa malo zrealizovať dňom podpisu zmluvy; podľa bodu IV. sa táto pôžička mala vrátiť a

bola teda splatná dňa 20.02.2017; k vráteniu pôžičky podľa bodu V. malo dôjsť v plnej výške v hotovosti
na adrese B. J. XX, teda na adrese môjho trvalého pobytu; tak ako som to uvádzal aj v písomnom
vyhotovení odporu, žalobca mi neposkytol pôžičku v sume 4.560,- € v hotovosti pri podpise zmluvy, čo
v podstate i sám potvrdil vo svojom vyjadrení k odporu, ale poslal mi na účet a to dňa 13.10.2016, čo
vyplýva z potvrdenia o zrealizovaní transakcie z A. a.s., sumu 3.000,- €; o tom, že mi mal v hotovosti

odovzdaťčiastku1.560,-€,čožalobcatvrdí,neexistuježiadnydoklad;suma1.560,-€malapredstavovať
dohodnutý úrok za poskytnutie pôžičky, preto sa táto suma písala v celosti do zmluvy o pôžičke; súd
prvej inštancie sa touto skutočnosťou vôbec nezaoberal a nevysporiadal; žalobca tvrdil a tvrdí, že som
mu túto pôžičku nikdy nevrátil; toto však nie je pravda; ja som mu tieto peňažné prostriedky vrátil spolu
s dohodnutým úrokom dňa 17.02.2017, teda 3 dni pred uplynutím splatnosti prvej zmluvy o pôžičke;

je nelogické, že ak by nebola vrátená a splatená prvá pôžička, poskytoval by žalobca ďalšiu pôžičku s
neistotou jej vrátenia, ak by tomu tak bolo pri prvej pôžičke; k uzatvoreniu druhej zmluvy o pôžičke medzi
mnou a žalobcom zo dňa 17.02.2017 došlo práve i z dôvodu, že som žalobcovi prvú pôžičku vrátil a
mal mať teda istotu, že mu vrátim i druhú poskytnutú pôžičku; keď som vracal žalobcovi sumu 4.560,- €,
dohodli sme sa na tom, že mi z tejto sumy poskytne ďalšiu pôžičku v sume 3.000,- €; táto skutočnosť je

potvrdená i tým, že v zmluve o pôžičke je pôvodne uvedená suma 3.000,- €, ktorá je prečiarknutá a až
nad ňou je dopísaná suma 5.250,- €, pričom suma nad 3.000,- € mala predstavovať úrok za túto druhú
poskytnutú pôžičku; súd prvej inštancie sa s týmito skutočnosťami v rámci svojho rozhodovania vôbec
nevysporiadal; ja som už v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že prítomný pri vrátení peňazí bol
p. T. M.; bohužiaľ jeho účasť na pojednávaní sa mi nepodarilo zabezpečiť; na pojednávaní môj právny

zástupca uviedol aj adresu, z ktorej je možno svedka predvolať; výsluch tohto svedka má a mal zásadný
výzvam pre rozhodnutie vo veci samej“; na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Žalobca vo vyjadrení zo dňa 09.12.2019 (č.l. 110-112 spisu) k odvolaniu žalovaného uviedol, že

„v odvolaní žalovaný opäť zavádza a tvrdí, že som mu neposkytol pôžičku v sume 4.560,- €; opäť
zdôrazňujem, tak ako v predošlom vyjadrení, že sumu 1.560,- € som žalovanému dal v hotovosti do
jeho vlastných rúk a zvyšných 3.000,- € som mu poslal na účet; súd disponuje výpisom môjho účtu,
kde som žalovanému dňa 12.10.2016 poslal na jeho účet sumu 3.000,- €; kvôli tomuto sme spolu
so žalovaným spísali aj zmluvu o pôžičke a taktiež mi žalovaný podpísal bez nátlaku aj výdavkový

pokladničný doklad; na zmluve a aj na pokladničnom doklade je celá dlžná čiastka 4.560,- €; odovzdanie
peňazí sa uskutočnilo v S. na autobusovej stanici C.; žalovaný mi do dnešného dňa z tejto dlžnej
sumy vrátil iba 1.000,- €; ak by mi žalovaný vrátil aj zvyšných 3.560,- € tak, ako vo svojom vyjadrení
tvrdí, určite by sme o tom spísali dokument, ktorý by to potvrdzoval; neexistuje žiadny dôkaz o vrátenízvyšných 3.560 €, ide o čistú špekuláciu zo strany žalovaného, ktorý sa chce takto vyhnúť splateniu
peňazí; dňa 17.02.2017 som žalovanému druhý krát požičal peniaze, išlo o sumu 5.250,- €; bolo to
z dôvodu, že žalovaný potreboval ďalšie finančné prostriedky a argumentoval mi tým, že ak mu tieto

peniaze požičiam, tak mi vráti aj predošlú dlžnú čiastku 3.560,- € naraz a aj niečo navyše; nemal som
mu prečo nedôverovať, pretože sme sa dobre poznali, keďže sme boli kamaráti a spolužiaci 5 rokov na
vysokej škole; preto som dal žalovanému v hotovosti sumu 5.250,- € s tým, že mi ich vráti do 31.08.2017;
ešte pred požičaním peňazí som žalovanému vravel, že ak mu mám požičať ďalšie peniaze, nech so
mnou spíše ďalšiu zmluvu o pôžičke, aby som mal dôkaz, že peniaze som mu naozaj dal a aby som

bol takto chránený; žalovanému to nerobilo problém, novú zmluvu mal už prichystanú a stačilo ju len
vyplniť; ako som už predtým spomínal, žalovaný sa pri jej vyplňovaní pomýlil a namiesto sumy 5.250,-
€ napísal 3.000,- €; upozornil som ho na to a preto žalovaný sám preškrtol sumu 3.000,- € a nad ňu
napísal novú sumu 5.250,- €; ďalej žalovaný na zmluvu napísal slovom už správnu sumu 5.250,- €;
žalovaný podpísal túto novú zmluvu dňa 17.02.2017 bez nátlaku a bola to jeho slobodná voľba; do
dnešného dňa mi žalovaný zo sumy 5.250,- € nevrátil ani jedno euro a vo svojom vyjadrení klame, že

bola pri vrátení peňazí prítomná osoba T. M.; neexistuje žiadny dôkaz o vrátení sumy 5.250,- €, ide o
čistú špekuláciu zo strany žalovaného, ktorý sa chce takto vyhnúť splateniu peňazí; stojím si za svojim
predošlým vyjadrením, že osobu T. M. som nikdy nevidel, nikdy som sa s ním nerozprával a nikdy som
o ňom ani nepočul; ešte raz podotýkam, že ide o čisté klamstvo zo strany žalovaného“; na základe
skutočnosti, že súd prvej inštancie úplne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k

správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil s tým, že ak bude na pojednávanie predvolaný svedok navrhnutý žalovaným,
navrhuje, aby „bol taktiež predvolaný svedok zo strany žalobcu, ktorým je Y.. Q. M., trvalým bydliskom
N. XX, XXX XX A.“.

2.3 Žalovaný v replike zo dňa 15.01.2020 (č.l. 117 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu
uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na skutočnostiach uvedených v odvolaní; ďalej uviedol, že „vo
vzťahu k prvej pôžičke som od žalobcu reálne obdržal sumu 3.000,- €, ktorú mi žalobca poskytol
prevodom, čo potvrdzuje potvrdenie o zrealizovaní transakcie z A., a.s.; žiadnych 1.560,- € mi žalobca
v hotovosti do mojich rúk neodovzdal; až po vrátení tejto prvej pôžičky, čo bolo v deň poskytnutia druhej

pôžičky, mi žalobca poskytol ďalšiu pôžičku; tak ako som to už uvádzal vo svojom odvolaní, je predsa
nelogické,abyniektoposkytovalďalšiupôžičkubeztoho,žebymalvysporiadanúprvúpôžičku;prítomný
pri vrátení peňazí bol p. T. M., ktorého som navrhol v rámci dokazovania vypočuť; žalobca navrhuje
vypočuť a predvolať svedka Y.. Q. M.; doposiaľ žalobca v žiadnom svojom vyjadrení, či už písomnom
alebo ústnom, túto osobu ako svedka neoznačil; z tohto dôvodu ani neviem, k čomu by sa táto osoba

mala vyjadrovať; v prípade ak by odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, nevidím žiadny
problém v tom, aby bola táto osoba vypočutá, bude však potrebné uviesť k akým skutočnostiam a
okolnostiam by mala vypovedať“.

2.4 Repliku žalovaného doručil súd prvej inštancie žalobcovi do vlastných rúk dňa 02.02.2020 (č.l. 119

spisu) na vedomie.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd žiadne dôkazy a bol viazaný skutkovým stavom tak,

ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa
§ 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. mu vec vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

4.2 Podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.4.3 Podľa § 391 ods. 1 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť

konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

4.4 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky ako aj predchádzajúce konanie
spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že sú splnené zákonné
podmienky na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Z dôvodu, že odvolací súd je

rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal
len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal
vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§
380 ods. 2 C.s.p.).

4.5 Odvolanie žalovaného je dôvodné. V prejednávanom spore sa žalobca proti žalovanému domáhal

zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom z titulu nevrátenej pôžičky (na základe dvoch zmlúv o
pôžičke). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu
na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi a výsluchom žalobcu na pojednávaní dňa
03.10.2019, keď mal preukázané, že žalobca na základe dvoch zmlúv o pôžičke požičal žalovanému
spolusumu9.810,-€,zktorýchžalovanývrátilžalobcovilensumu1.000,-€;žalovanývpriebehukonania

opakovane produkoval skutkové tvrdenie, že žalobca mu v skutočnosti z titulu samotných pôžičiek
poskytol nižšiu sumu a súčasne skutkové tvrdenie, že žalobcovi vrátil vyššiu sumu ako tvrdených
1.000,- €, pričom na preukázanie svojho tvrdenia o vrátení pôžičky navrhol vykonať dokazovanie
výsluchom svedka (T. M.), ktorým mal byť prítomný pri odovzdávaní peňazí žalobcovi; súd prvej
inštancie navrhovaný dôkaz výsluchom svedka nevykonal s odôvodnením, že žalovaný v rozpore s

ustanovením § 197 ods. 1 C.s.p. účasť svedka na pojednávaní nezabezpečil; v zmysle súdnej praxe
„procesnému právu strany navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch
(a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, z akých
dôvodovtakneurobil;nevyhoveniedôkaznémunávrhustranysporumožnozaložiťlentromidôvodmi;(1)
prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý

dôkaz, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; (2) ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz
neoverí, resp. nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou
potenciou; nakoniec (3) tretím je nadbytočnosť dôkazu, t.j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku
ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných
pochybností overené alebo vyvrátené; ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl.

46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý
proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť
vydanéhorozhodnutiaprenedostatokdôvodov,alesúčasnetiežjehoprotiústavnosť“(porovnajnapríklad
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/202/2018 zo dňa 29.10.2019); okrem
toho môže súd v zásade odoprieť aj vykonanie dôkazu, ktorý bol získaný v rozpore so zákonom

(nezákonný dôkaz); z hľadiska prejednávaného sporu je zrejmé, že navrhnutý dôkaz výsluchom svedka,
ktorý mal byť podľa tvrdenia žalovaného prítomný pri vrátení požičaných peňazí podľa jednej zo zmlúv
o pôžičke žalobcovi, je potenciálne spôsobilý podstatným spôsobom ovplyvniť zistenie rozhodujúcich
skutočností podstatných pre rozhodnutie súdu, preto neboli splnené vyššie uvedené podmienky súdnej
praxe na jeho odmietnutie; nesúhlas žalobcu s výsluchom svedka, ktorého vypočutie navrhol žalovaný,

je bez právneho významu; na druhej strane je zrejmé, že len súd rozhoduje, ktorý z navrhnutých dôkazov
vykoná, preto pokiaľ súd strane neoznámi, či navrhnutý dôkaz vykoná, strana nemôže vedieť, či súd
pristúpi k vykonaniu dokazovania navrhnutými dôkaznými prostriedkami (osobitný význam nadobudne
oznámenie zo strany súdu, ktoré dôkazy vykoná, práve v prípade výsluchu svedka, ktorého prítomnosť
je strana podľa § 197 ods. 1 C.s.p. povinná na pojednávaní zabezpečiť); z obsahu spisu (osobitne zo

zápisnice o pojednávaní zo dňa 03.10.2019) odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie si nesplnil svoju
povinnosť podľa § 181 ods. 2 C.s.p. (osobitne súd prvej inštancie stranám neuviedol, ktoré dôkazy
vykoná a ktoré dôkazy nevykoná) a ani iným spôsobom pred pojednávaním (napr. spolu s predvolaním
na pojednávanie) neoznámil stranám, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná; z uvedeného je zrejmé, že
z dôvodu absencie uvedeného oznámenia nemal žalovaný do skončenia pojednávania dňa 03.10.2019

vedomosť, či súd prvej inštancie ním navrhnutý dôkaz výsluchom svedka vykoná alebo nie; v súlade
s článkom 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého má súd v konaní
okrem iného postupovať bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb možno
dospieť k záveru, že povinnosť strany podľa § 197 ods. 1 C.s.p. zabezpečiť na pojednávaní prítomnosťsvedka a upovedomiť o tom súd a protistranu, vzniká až po splnení povinnosti súdu podľa § 181 ods.
2 C.s.p., resp. predtým len po osobitnom oznámení, že súd navrhnutý dôkaz výsluchom svedka na
pojednávaní vykoná; na rozdiel od dokazovania napr. listinnými dôkazmi, by bolo podľa odvolacieho

súdu v rozpore s princípom postupu súdu v konaní bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
sporovej strany (článok 17 základných princípov C.s.p.), keby táto mala vždy na každé pojednávanie
zabezpečiť prítomnosť navrhovaného svedka bez toho, aby bolo zrejmé, či na tomto pojednávaní dôjde
k vykonaniu tohto dôkazu alebo nie; z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie bezdôvodne odmietol
vykonaťžalovanýmnavrhnutédokazovanievýsluchomsvedka(T.M.);uvedenýnedostatokvprocesnom

postupe súdu prvej inštancie nie je (vzhľadom na zásadne opravný charakter odvolacieho konania)
účelné napraviť v odvolacom konaní; v dôsledku nesprávneho procesného postupu nevykonal súd
prvej inštancie žalovaným navrhovaný dôkaz výsluchom svedka, keď toto dokazovanie nie je účelné
vykonať zo strany odvolacieho súdu; na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie je nevyhnutné zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p.) a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ako aj v obsahu spisu identifikoval podstatné vyjadrenia strán, s ktorými sa súd prvej inštancie
nevysporiadal (predovšetkým vysporiadanie sa s námietkami žalovaného), vzhľadom na zrušenie
napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie však nebolo potrebné a
účelné tento nedostatok v odvolacom konaní napraviť (§ 387 ods. 3 C.s.p.).

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalovaný podané odvolanie ťažiskovo odôvodnil nevykonaním navrhnutých dôkazov potrebných na

zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.), nesprávnymi skutkovými zisteniami na
základe vykonaných dôkazov (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Odvolací súd dospel k
záveru, že súd prvej inštancie bez právneho dôvodu nevykonal žalovaným navrhnutý dôkaz výsluchom
svedka (bod 4.5 odôvodnenia); vzhľadom na nevyhnutnosť doplniť dokazovanie možno súčasne dospieť

k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol na základe nesprávnych skutkových zistení, v dôsledku čoho
nemôže byť (ako predčasné) správne ani jeho právne posúdenie veci.

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd zrušil aj závislý výrok napadnutého rozsudku o

trovách konania (§ 379 písm. a/ C.s.p.). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391
ods. 2 C.s.p.).

7.1 Podľa § 391 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

7.2 V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie postupovať v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch
procesného útoku a prostriedkoch procesnej obrany (§ 149 a nasledujúce C.s.p.), resp. v súlade s

ustanoveniami o dokazovaní (§ 185 a nasledujúce C.s.p.), keď v tomto smere:
(1) v prvom rade doplní dokazovanie o výsluch svedka (T. M.) navrhnutý žalovaným;
(2) po výzve na žalobcu, na preukázanie ktorých jeho skutkových tvrdení navrhol vo vyjadrení zo dňa
09.12.2019 vykonanie dôkazu výsluchom svedka (Y.. Q. M.), zváži vykonanie aj tohto dôkazu;
(3) po doplnení dokazovania sa neopomenie vysporiadať s námietkami žalovaného ohľadne skutočne

poskytnutej sumy jednotlivých pôžičiek (rozpor so zmluvami) ako aj so skutočnosťou, že na výdavkovom
pokladničnom doklade zo dňa 12.10.2016 nie je uvedené, kto uvedenú sumu 4.560,- € žalovanému
vyplatil;(4) po ustálení skutkového stavu veci v rámci právneho posúdenia zohľadní ustálenú súdnu prax
najvyšších súdnych autorít (článok 2 ods. 2 základných princípov Civilného sporového poriadku),
podľa ktorej je veriteľ v prípade peňažnej pôžičky (vzhľadom na charakter zmluvy o pôžičke ako

reálneho kontraktu) okrem samotného uzavretia zmluvy o pôžičke vždy povinný preukázať aj skutočné
odovzdanie peňazí dlžníkovi (porovnaj napríklad rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Cdo/293/2008 zo dňa 15.12.2009, sp. zn. 3Cdo/325/2009 zo dňa 30.06.2010, sp. zn.
4Cdo/138/2009 zo dňa 31.01.2011 a sp. zn. 5Cdo/238/2010 zo dňa 21.03.2012 alebo uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/78/2010 zo dňa 23.05.2012) s tým, že veriteľa

zaťažuje dôkazné bremeno ohľadne preukázania skutočného (reálneho) odovzdania peňazí dlžníkovi
aj v prípade, že zmluva o pôžičke obsahuje osobitné dojednanie o plnení (odovzdaní) predmetu pôžičky
dlžníkovi (porovnaj napríklad uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 303/2011
zo dňa 23.06.2011 alebo sp. zn. IV. ÚS 37/2013 zo dňa 23.01.2013); prípadné dojednanie v zmluve
o pôžičke o odovzdaní peňazí dlžníkovi (ako v prípade prejednávaného sporu) tak toto samé osebe
nenahrádza preukázanie skutočného odovzdania peňazí dlžníkovi, pretože až skutočným odovzdaním

peňazí dlžníkovi vzniká samotná pôžička;
(5) ďalej vzhľadom na tvrdenie žalovaného o bezhotovostnom poskytnutí časti pôžičky pri rozhodovaní
zohľadní závery súdnej praxe, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka
sa nevyžaduje písomná forma; táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom;
podstatnou náležitosťou obsahu takejto zmluvy je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým

určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého
druhu (peniaze); keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i
skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi; dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi
zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Cdo/328/2012 zo dňa 11.09.2013); k odovzdaniu peňazí podľa zmluvy o pôžičke

nemusí dôjsť v rovnakom čase ako bola uzavretá zmluva o pôžičke; vznik pôžičky predpokladá nielen
dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky; ku skutočnému odovzdaniu predmetu
pôžičky (peňazí) nemusí nutne dôjsť len v dobe uzavretia zmluvy o pôžičke; k odovzdaniu peňazí môže
dôjsť aj bezhotovostným prevodom na účet dlžníka a nie je možné ani vylúčiť, aby sa zmluvné strany
dohodli, že peniaze, ktoré už boli dlžníkovi odovzdané z iného dôvodu a ktoré je povinný veriteľovi vrátiť

budú naďalej (od uzavretia zmluvy o pôžičke) tvoriť predmet pôžičky (porovnaj rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 33Odo/209/2005 zo dňa 28.03.2007); peniaze je možné dlžníkovi požičať
nielen v hotovosti, ale aj formou bezhotovostného platobného styku a to aj na účet tretej osoby,
pretože pod pojmom prenechanie peňazí v súlade so zmyslom a účelom pôžičky je potrebné rozumieť
umožnenie dlžníkovi disponovať s požičanými peniazmi; nevyžaduje sa fyzické odovzdanie predmetu

pôžičkydlžníkovi,bolobypretozbytočnýmanedôvodnýmobmedzenímautonómievôlezmluvnýchstrán
nepripustiť určenie bankového účtu tretej osoby ako miesta, kam má byť predmet pôžičky prevedený,
ak sa na tom strany zmluvy o pôžičke dohodnú; uskutočnením prevodu je potom splnená podmienka
odovzdania (prenechania) predmetu pôžičky dlžníkovi podľa § 657 Občianskeho zákonníka (porovnaj
rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28Cdo/3790/2008 zo dňa 11.11.2008); v prípade

poukázania pôžičky bezhotovostným spôsobom na účet tretej osoby podľa dojednania zmluvných
strán v zmluve o pôžičke musí ísť o účet, ku ktorému má dlžník dispozičné oprávnenie (porovnaj
rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28Cdo/3790/2008 zo dňa 11.11.2008 a sp. zn.
33Cdo/4312/2008 zo dňa 29.09.2010); reálna podstata zmluvy o pôžičke je splnená aj v prípade, keď
podľa dohody zmluvných strán v zmluve o pôžičke poukáže veriteľ predmet pôžičky (peniaze) na účet

dlžníkovho veriteľa, pričom dlžník sa zaviaže veriteľovi takto poskytnutú pôžičku v dohodnutej dobe
splatiť, keď uskutočnením prevodu je tiež splnená podmienka odovzdania (prenechania) predmetu
pôžičky dlžníkovi podľa § 657 Občianskeho zákonníka (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 33Cdo/671/2011 zo dňa 29.08.2012); s možnosťou prenechania peňazí ako predmetu
pôžičky dlžníkovi bezhotovostným spôsobom sa stotožnila aj slovenská súdna prax (pozri rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/55/1998 zo dňa 01.11.1998 uverejnený v časopise
Zo súdnej praxe č. 6/1998 pod zn. 65/1998) a s poukazom na niektoré citované súdne rozhodnutia
aj komentárová literatúra (pozri Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Sedlačko, F., Tomašovič, M.,
a kolektív: Občiansky zákonník II. § 451 - § 880. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015, str. 2283;
Krajčo, J.: Občiansky zákonník pre prax - komentár; Judikatúra NS SR, NS ČR, ESD, ESĽP; Tretí

diel; vydavateľstvo EUROUNION, 2015, str. 2847; Fekete, I.: Občiansky zákonník 2. Veľký Komentár,
Bratislava: Eurokódex 2011, str. 1968-1969);
(6) svoje rozhodnutie súd prvej inštancie primeraným spôsobom odôvodní.8. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o
náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených

v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).