Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Malacky

Judgement was issued by JUDr. Viera Malinowska

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 29CbVO/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620202113
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2022:1620202113.2

Uznesenie

Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09
Bratislava, IČO: 31 797 903, proti žalovaným: 1/ Mesto Šaľa, Nám. sv. Trojice 7, 927 00 Šaľa, IČO: 00
306 185, 2/ IC Holding, s. r. o., Bratislavská 29, 917 02 Trnava, IČO: 50 346 342, v konaní o určenie
neplatnosti zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žalovanému 1/ voči žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalovanému 2/ voči žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Malacky dňa 26.08.2020 ako kauzálne príslušnému

súdu podľa § 30 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s poukazom na
§ 180 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej v texte „ZVO“) domáhal vyslovenia neplatnosti Kúpnej zmluvy č. XXX/XXXX uzatvorenej podľa
ustanovenia § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov v znení neskorších predpisov medzi žalovaným 1/ kupujúcim a žalovaným 2/ ako
predávajúcim dňa 28.08.2019.

2. Pred prejednaním veci v jej merite žalobca doručil dňa 22.04.2022 súdu podanie zo dňa 22.04.2022,
ktorým zobral žalobu späť v celom rozsahu. Svoj procesný postup odôvodnil tým, že podľa § 180 ZVO v
znení účinnom do 30.03.2022 ak úrad pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistí, že verejný
obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 v rozpore s týmto zákonom uzavrie zmluvu, koncesnú
zmluvu, rámcovú dohodu alebo dodatok k zmluve, koncesnej zmluve alebo rámcovej dohode, v lehote

jedného roka odo dňa jej uzavretia podá návrh na určenie jej neplatnosti súdom. Žalobca poukázal na
závery deklarujúce, že zistil zásadné porušenie zákona o verejnom obstarávaní pri uzatváraní zmluvy,
konkrétne rozhodnutia predsedu úradu č. XXXX-P/XXXX. zo dňa 10.05.2019, ktorým predseda úradu
potvrdil rozhodnutie úradu č. XXXX-XXXX/XXXX, XXXX-XXXX/XXXX. zo dňa 04.01.2019. Žalobca
poukázal na ust. § 180 v znení zák. č. 395/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o verejnom
obstarávaní s účinnosťou od 31.03.2022 podľa ktorého je povinnosťou úradu v prípade zistenia rozporu

so zákonom pri uzatvorení alebo zmene zmluvy, koncesnej zmluvy či rámcovej dohody, podať návrh
na určenie jej neplatnosti v tom prípade, ak predmet zmluvy nebude v celom rozsahu splnený. V
nadväznosti na túto zmenu novela v prechodných ustanoveniach, konkrétne v § 187h ods. 13, upravila
povinnosť úradu, cit.: „Ak úrad podal podľa predpisov účinných do 30. marca 2022 návrh podľa § 180 a
vzhľadom na povahu zmluvného plnenia prevažuje všeobecný záujem na pokračovaní v plnení zmluvy,
koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody alebo podaný návrh neplní svoj účel, úrad vezme návrh

späť.“ Zo skutočností deklarovaných žalovaným 1/ na základe žiadosti žalobcu o poskytnutie súčinnosti
zo dňa 22.02.2022 vyplýva, že predmet zmluvy je užívaný ako nájomné byty a obchodné priestory.Nájomné byty sú užívané výlučne fyzickými osobami, pričom žalovaný 1/ udržuje plnú obsadenosť
nájomných bytov. Za účelom splatenia dohodnutej ceny vo výške 5 269 000 € uzatvoril dňa 22.06.2017
žalovaný 1/ so Štátnym fondom rozvoja bývania Zmluvu o úvere č. XXX/XXX/XXXX. na poskytnutie

úveru vo výške 5 084 000 € a na základe Zmluvy č. XXXX-PRB/XXXX zo dňa 6. 9. 2017 uzatvorenej
medzi žalovaným 1/ a Ministerstvom dopravy a výstavby SR bola žalovanému 1/ poskytnutá dotácia
v celkovej výške 125 100 €, k ktorej zmluvy vyplýva žalovanému 1/ o. i. povinnosť udržať nájomné
byty v stave spôsobilom na riadne užívanie a ich vybavenie v súlade s projektovou dokumentáciou
skutočného vyhotovenia stavby predloženou v kolaudačnom konaní, prenajať nájomné byty v stavbe

fyzickým osobám, využívať predmet zmluvy výlučne ako nájomné byty a pod. Podmienkou poskytnutia
dotácie je predloženie platnej a účinnej zmluvy ako aj listu vlastníctva, ktorou žalovaný 1/ preukázal
nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu zmluvy. Vlastníkom predmetu zmluvy je práve žalovaný
1/, preto možno konštatovať, že prevodom vlastníckeho práva k predmetu zmluvy zo žalovaného 2/ na
žalovaného 1/ došlo k splneniu účelu zákazky, ktorým bola výstavba bytového domu. S ohľadom na
novelu zákona o verejnom obstarávaní žalobca dospel k záveru, že v danom prípade došlo k splneniu

predmetu zmluvy a je založená povinnosť úradu ako žalobcu podľa § 187h ods. 13 ZVO zobrať späť
dôvodne a ex lege podaný návrh na určenie neplatnosti zmluvy.

3. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

4. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

6. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci vzal žalobca žalobu voči žalovaným späť skôr, než sa začalo
predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie, súd konanie zastavil podľa citovaných
zákonných ustanovení bez posúdenia postoja žalovaných k späťvzatiu žaloby, keďže ich prípadný
nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol v zmysle § 146 ods. 1 CSP bez právneho významu.

7. Žalobca v späťvzatí žaloby súčasne navrhol, aby o trovách konania súd rozhodol tak, že stranám
sporu náhradu trov konania neprizná s poukazom na § 257 CSP, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa, pričom uvedené ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok, čo
má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre

strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok. Žalobca poukázal na právnu úpravu, a to, že
tak ako bolo jeho povinnosťou podať návrh na určenie neplatnosti, rovnako k späťvzatiu žaloby pristúpil
z dôvodu zmeny právnej úpravy, ktorá mu takúto povinnosť stanovila v § 187h ods. 13 v kontexte § 180
ods. 1 ZVO v znení účinnom od 31.03.2022, preto podľa žalobcu nemožno konštatovať, že procesne
zavinil zastavenie konania. Späťvzatie žaloby nie je výsledkom postupu žalobcu, ale zákonodarcu, ktorý

mu túto povinnosť stanovil priamo do zákona o verejnom obstarávaní.

8. Podaním návrhu na určenie neplatnosti zmluvy v súlade s § 180 ZVO žalobca nesledoval osobné
záujmy či nadobudnutie osobného prospechu, plnil svoju zákonnú povinnosť a sledoval zabezpečenie
ochrany hospodárskej súťaže ako verejného záujmu. V kontexte rozhodnutia predsedu úradu č. 3691-

P/2019 zo dňa 10.05.2019 má za to, že preukázal, že žalobu podal dôvodne, pričom si plnil svoju
zákonnú povinnosť a domnieva sa, že bez ohľadu na výsledok súdneho konania, by práve nepriznanie
trov stranám sporu bolo možné považovať za primerané, spravodlivé a účelné. Vyššie uvedené
skutočnosti, najmä ex lege povinnosť úradu podať návrh na určenie neplatnosti zmluvy a aj novelou
zákona o verejnom obstarávaní daná povinnosť zobrať tento návrh späť, je podľa názoru žalobcu takým

dôvodom hodným osobitného zreteľa, ktorý umožňuje trovy konania stranám sporu nepriznať.

9. Súd s poukazom na rozhodovacej činnosti súdnych autorít (viď. napr. Nález Ústavného súdu SR sp.
zn. I. ÚS 387/2019-60 z 02.04.2020, rozsudok ESĽP Čepek proti Českej republike, sťažnosť č. 9815/10)
umožnil žalovanému 1/ a žalovanému 2/ vyjadriť k návrhu žalobcu na rozhodnutie o trovách a k prípadnej

aplikácii § 257 CSP.

10. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.11. Podľa § 256 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane.

12. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

13. Žalovaný 1/ na výzvu v podaní zo dňa 03.05.2022 uviedol, že si náhradu trov konania voči žalobcovi

neuplatňuje.

14. Žalovaný 2/ sa k výzve súdu nevyjadril.

15. V sporových konaniach vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda tzv. zásada úspechu
vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Ustanovenie § 256 CSP

vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. Zmyslom zásady zavinenia je
sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu
tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu,
ku ktorému súd nedospel z dôvodu späťvzatia žaloby. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v
dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú

zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na
strane žalovaného.

16. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu voči žalovaným späť, primárne procesne platí, že zavinil
zastavenie konania. Konštatovanie žalobcu o tom, že žaloba bola podaná dôvodne, by bolo pre

rozhodovanieotrováchrelevantnélenvprípade,akbybolažalobavzatáspäťpresprávaniežalovaných.
Tedanapr.vprípadežalôbnaplnenie,akbyprišlokdobrovoľnémusplneniupovinnosti, ktorejsažalobca
podanou žalobou domáha, po podaní žaloby. V prejednávanej veci však takýto záver nie je možné prijať,
nakoľko vec nebola prejedná meritórne a zo správania žalovaných nevyplýva, že žalobu považovali za
dôvodnú, naopak, žalovaný 1/ ju považoval za nedôvodnú. Z uvedených dôvodov preto nejde o prípad

podľa § 146 ods. 1, prvá veta CSP a platí, že by žalovaným patril voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania, nakoľko procesnej nezvinili jeho zastavenie. Žalobca ako dominus litis („pán sporu“) disponuje
žalobou, je oprávnený na podanej žalobe zotrvať, navrhovať jej zmenu, príp. ju vziať čiastočne alebo
celkom späť. Procesný postup žalobcu v súvislosti s disponovaním so žalobou má následne vplyv na
rozhodovanie o náhrade trov konania podľa zásady úspech v konaní podľa § 255 CSP, príp. podľa

zásady za zavinenie zastavenia konania podľa § 256 CSP.

17. Súčasne však platí, že súd môže priznať v civilnom sporovom konaní len taký nárok, ktorý si strana
sporu uplatní a vyplýva zo spisu. Žalovaný 1/ výslovne uviedol, že si nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi neuplatňuje, preto súd o trovách konania vo vzťahu žalobca - žalovaný 1/ rozhodol tak,

že žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. Ak si strana náhradu trov
konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných
princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov
konania nepriznáva (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 2. 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018).

18. Žalovaný 2/ bol procesne nečinný, zo spisu sp. zn. 29CbVO/14/2020 súd zistil, že žalovanému 2/
žiadne trovy konania doposiaľ nevznikli, preto súd o trovách konania vo vzťahu žalobca - žalovaný 2/
rozhodol tak, že žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. Ak úspešnej
strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne
účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).

19. Keďže z vyššie uvedených dôvodov súd nepriznal žiadnemu zo žalovaných nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi, neskúmal dôvody hodné osobitného zreteľa upravené ustanovením § 257 CSP,
nakoľko takýto postup by bol v posudzovanej veci nadbytočný.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. a), m) CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.