Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 11, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 26Sa/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3020200273
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3020200273.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne sudcom JUDr. Ing. Miroslavom Manďákom v právnej veci žalobcu RNDr. Z. C.,

bytom T. U. XXXX/XX, U., zastúpeného JUDr. S. C., bytom ako žalobca proti žalovanému Generálnemu
riaditeľovi Sociálnej poisťovne so sídlom ulica 29. augusta 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.06.2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie žalovaného

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.02.2020 bol žalobcovi
podľa § 70 ods. 1, § 82, § 114 ods. 1 a § 293ax zákona č. 461/2003 Z.z. od 27.03.2016 priznaný
invalidný dôchodok v sume 207,20 eur mesačne a tento bol postupne zvyšovaný podľa § 82, § 293dq, §
293dr a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2017 na sumu 211,20 eur mesačne, s
účinnosťou od 01.01.2018 na sumu 215,30 eur mesačne, od 01.01.2019 na sumu 220,90 eur mesačne
a od 01.01.2020 ma sumu 227,40 eur mesačne. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že dôchodok sa

žalobcovi priznal najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dôchodok s tým, že žalobcovi nevznikol
nároknainvalidnýaničiastočnýinvalidnýdôchodokpodľapredpisovúčinnýchpred01.01.2010zdôvodu
nezískania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia, preto sa jeho nárok opätovne posúdil
podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Podľa odborného posudku posudkového lekára Sociálnej
poisťovne, pobočka Trenčín o invalidite zo dňa 18.12.2019 bol žalobca uznaný za invalidného z dôvodu
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou s
tým, že pokiaľ by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu, ktoré by odôvodňovalo

stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho
zdravotného postihnutia, má žalobca možnosť požiadať o opätovné posúdenie invalidity a zvýšenie
sumy invalidného dôchodku. Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že správny orgán I. stupňa
vychádzal zo zistenia, že pred vznikom invalidity opätovne určenej po 31.12.2009 získal žalobca 7 752
dní (21 rokov a 87 dní) obdobia dôchodkového poistenia a tým dosiahol potrebný počet rokov obdobia
dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, keďže pri veku nad 45 rokov je týmto
obdobím najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Suma invalidného dôchodku

207,20 eur bola vypočítaná podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. a postupne zvyšovaná podľa §
82, § 293dq, § 293dr a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2017 na sumu 211,20 eur
mesačne, s účinnosťou od 01.01.2018 na sumu 215,30 eur mesačne, od 01.01.2019 na sumu 220,90
eur mesačne a od 01.01.2020 ma sumu 227,40 eur mesačne. Súčasťou odôvodnenia rozhodnutiaje aj odborný posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín o invalidite zo dňa
18.12.2019.

2. Voči uvedenému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.02.2020
podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný tak, že
odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 13.02.2020 potvrdil. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že na základe
podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený dňa 30.01.2020 posudkovým

lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín, ktorý zotrval na svojom pôvodnom posudku. Zdravotný
stavžalobcubolnásledneposúdenýiposudkovýmlekáromústrediaSociálnejpoisťovnedňa08.04.2020
so záverom, že medicínsky sa jedná o X. C., dekompenzovanú v roku 2009 s Z., Q. a známkami
portálnej R. podľa sono na J. H., čomu zodpovedá posúdenie v kapitole X, oddiel D, položka 1, písm.
c) prílohy zákona č. 461/2003 Z.z. a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 %
(60 % + 10 %) počnúc 01.09.2009 s tým, že nárok na výplatu invalidného dôchodku žalobcovi podľa

tohto posúdenia nevznikol, z ktorého dôvodu bol žalobca dňa 18.12.2019 posúdený znova a uznaný
bol invalidným s rovnakou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (60 % + 10 %), a
to za použitia inej zákonnej normy (§ 293ax zákona č. 461/2003 Z.z.), ktorý má zákonom stanovený
dátum vzniku invalidity od 01.01.2010 bez možnosti zmeny posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ďalej vyplýva, že u žalobcu pri dlhodobej Z. došlo

k vymiznutiu Z., malé J. D. podľa K. z roku 2018 nekrvácajú, H. výsledky R. testov sú normálne, F.
C. Y. sú v norme, Z. bola preliečená, C. je negatívna, nejde o poruchy D., J. na podklade X. nie je
prítomná. Takémuto stavu, vzhľadom na primerane dobré prejavy X., zodpovedá posúdenie v kapitole
X, oddiel D, položka 1, písm. c) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť určenou na 60 % (na dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia).

Žalobca má aj ďalšie ochorenia, ktoré umožnili zvýšiť rozhodujúce postihnutie o maximálne 10 % na
celkových 70 %. Žalovaný dodal, že skutkový stav bol zistený objektívne, nie sú diskrepancie medzi
závermi odborných vyšetrení a posúdením zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom ústredia
Sociálnej poisťovne a subjektívne ťažkosti žalobcu sú dokázanými diagnózami vysvetlené. Žalovaný
zdôraznil, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu bola stanovená choroba C. ťažkého stupňa

s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % a za iné ochorenia bola zvýšená
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. K námietkam žalobcu žalovaný uviedol,
že žalobca si uplatnil nárok na invalidný dôchodok žiadosťou spísanou dňa 25.10.2019 v pobočke
Sociálnej poisťovne v Trenčíne a dôchodok žiadal priznať od 09.01.2009 s tým, že podľa odborného
posudku o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trenčín z

25.10.2019 bol žalobca uznaný za invalidného podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. od 09.01.2009,
pretože však v posledných 10 rokoch pred vznikom invalidity (v období od 09.01.1999 do 08.01.2009)
nezískal žalobca žiaden deň obdobia dôchodkového poistenia (naposledy bol zamestnaný v roku 1992),
nesplnil žalobca podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku
na invalidný dôchodok a jeho žiadosť bola zamietnutá rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 08.11.2019.

Následne si žalobca žiadosťou zo dňa 18.12.2019 opätovne požiadal o priznanie invalidného dôchodku
od 01.01.2010 a podľa odborného posudku o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, pobočky Trenčín zo dňa 18.12.2019 bol žalobca uznaný invalidným podľa § 71 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z.z. od 01.01.2010. Z dôvodu, že žalobcovi nevznikol nárok na invalidný dôchodok
podľa predpisov účinných pred 01.01.2010 (z dôvodu nesplnenia podmienky potrebného počtu rokov

dôchodkového poistenia), nárok na invalidný dôchodok bol posúdený v súlade s § 293ax zákona č.
461/2003 Z.z. a invalidný dôchodok bol žalobcovi priznaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 13.02.2020 v súlade s § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. tri roky spätne od uplatnenia nároku
na invalidný dôchodok (od 27.03.2016). K ďalšej námietke žalobcu žalovaný uviedol, že i keď medzi
žalobcom, resp. jeho manželkou a pobočkou Sociálnej poisťovne v Trenčíne prebiehala už v roku 2010

komunikácia týkajúca sa invalidného dôchodku žalobcu, správne konanie v roku 2010 nezačalo, nakoľko
žalobca o invalidný dôchodok nepožiadal žiadosťou na predpísanom tlačive tak, ako to vyžaduje § 184
zákona č. 461/2003 Z.z. K výpočtu invalidného dôchodku žalovaný uviedol, že rozhodujúce obdobie na
určenie priemerného osobného mzdového bodu bolo určené podľa § 63 ods. 7, § 293ax ods. 4 zákona
č. 461/2003 Z.z. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v rozhodujúcom období (od roku 1984 až do roku

2009) na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískal aspoň 22 kalendárnych rokov a tieto
nezískal ani po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 01.01.1984, a preto bol priemerný
osobný mzdový bod žalobcu vypočítaný z nižšieho počtu kalendárnych rokov (§ 63 ods. 8 veta druhá
zákona č. 461/2003 Z.z.), zohľadniac dobu štúdia a základnej vojenskej služby.II.
Argumenty žalobcu a vyjadrenie žalovaného

3. Žalobca sa podanou správnou žalobou zo dňa 02.09.2020 domáha zrušenia v záhlaví tohto rozsudku
označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.
odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 560 122 6180 0 zo dňa
13.02.2020, ktorým bol žalobcovi podľa § 70 ods. 1, § 82, § 114 ods. 1 a § 293ax zákona č. 461/2003 Z.z.

od 27.03.2016 priznaný invalidný dôchodok v sume 207,20 eur mesačne a tento bol postupne zvyšovaný
podľa § 82, § 293dq, § 293dr a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2017 na sumu
211,20 eur mesačne, s účinnosťou od 01.01.2018 na sumu 215,30 eur mesačne, od 01.01.2019 na
sumu 220,90 eur mesačne a od 01.01.2020 ma sumu 227,40 eur mesačne.

4. V žalobe žalobca uviedol, že s uvedeným rozhodnutím nesúhlasí a žiada, aby súd rozhodol, že

podanie žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok je z roku 2010, vznik invalidity žalobcu od 09.01.2009 a
neschopnosť pracovať voči zdravej osobe najmenej 61 % (celkovo najmenej 71 %).

5. Žalobca poukázal na to, že koncom roka 2008 bol hospitalizovaný v nemocnici Trenčín s
vážnymi zdravotnými problémami, v roku 2009 bol dlhodobo práceneschopný a pre akútne zhoršenie

zdravotného stavu viackrát hospitalizovaný a vzhľadom k dlhodobej zlej prognóze vývoja svojho
zdravotného stavu podal začiatkom roka 2010 žiadosť o priznanie invalidného dôchodku s tým, že
pobočkou Sociálnej poisťovne Trenčín bol prvýkrát pozvaný na posúdenie svojho zdravotného stavu a
spísanie formálnej žiadosti o invalidný dôchodok až v roku 2011 a opätovne až 25.10.2019. Lekársky
posudok vypracovala posudková lekárka MUDr. U. a uznala žalobcu invalidného so 70 % znížením

schopnosti pracovať voči zdravej osobe s dátumom vzniku invalidity 09.01.2009. Rozhodnutím zo dňa
08.11.2019 bola však žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zamietnutá z dôvodu nedostatočného počtu
rokov dôchodkového poistenia žalobcu počas 10 rokov predchádzajúcich dátumu vzniku invalidity a
riešením malo byť spísanie novej žiadosti s dátumom vzniku invalidity 01.01.2010 a k spísaniu tejto
žiadosti došlo 18.12.2019.

6. Žalobca je toho názoru, že dátum podania žiadosti a dátum vzniku invalidity nie sú navzájom
závislé. Podľa zákonného stavu pred 01.01.2010 by v posudzovaní podmienok pre vznik nároku na
invalidný dôchodok (5 rokov dôchodkového poistenia za posledných 10 rokov pred vznikom invalidity
pre osoby staršie ako 28 rokov) mohla Sociálna poisťovňa postupovať iba v prípade podania žiadosti

žalobcu o invalidný dôchodok pred 31.12.2009. Žiadosť však žalobca podával až po 01.01.2010, kedy
platí požiadavka na dôchodkové poistenie žiadateľa o invalidný dôchodok staršieho ako 45 rokov v
minimálnej dĺžke 15 rokov pred vznikom invalidity a túto podmienku žalobca spĺňa. Dodal, že voči
zamietnutému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne zo dňa 08.11.2019 k žiadosti o invalidný dôchodok zo
dňa 25.11.2019 podal dňa 27.12.2019 odvolanie, na ktoré Sociálna poisťovňa doposiaľ nereagovala, a

preto dňa 21.08.2020 podal sťažnosť.

7. Žalobca zároveň namieta, že v rozhodnutí žalovaného je viacero chýb a nepresností, ktoré
nekorešpondujú s lekárskymi posudkami posudkového lekára.

8. Taktiež žalobca namieta, že lekárske posudky obsahujú zavádzajúce, chybné a klamlivé tvrdenia.
Tvrdenie, že posudkový lekár pracuje len s hodnotami číselne vyjadrenými ako násobky 5 je nepravdivé,
nakoľko viacero súdnych rozhodnutí pracuje pri určení zníženej schopnosti pracovať voči zdravej osobe
s číslami ako 41 % a 61 %.

9. Rovnako žalobca nesúhlasí s charakteristikou postihnutia svojej pečene ako C. A a tvrdí, že
správne malo byť toto jeho postihnutie charakterizované ako C. B. K tvrdenej absencii hepatálnej
encefalopatie žalobca poukazuje na správu gastroenterológa MUDr. N. H., ktorá dokumentovala
prítomnosť encefalopatie II. stupňa.

10. Žalobca tvrdí, že záverečná hodnota miery jeho neschopnosti pracovať voči zdravému vyjadrená
percentuálne ako 60 % nezodpovedá medicínskym zisteniam a diagnostikovaným stavom ochorenia.
Poukázal i na svoje ďalšie ochorenia, a to R., amputáciu S. C. dominantnej M. a Z..11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 28.10.2020, ktoré si súd od neho vyžiadal navrhol žalobu ako
nedôvodnúzamietnuť.Uviedol,žepodkladomprevydanierozhodnutiažalovanéhobolodbornýposudok
o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, Trenčín zo dňa

08.04.2020, podľa ktorého je miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť určená na
60 %, na dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia, a to vzhľadom na primerane dobré prejavy X.. U
žalobcu pri dlhodobej Z. došlo k vymiznutiu Z., malé J. D. podľa K. z roku 2018 nekrvácajú, biochemické
výsledky R. testov sú normálne, F. C. Y. sú v norme, Z. bola preliečená, C. je negatívna, nejde o C.
D., J. na podklade X. nie je prítomná. Takémuto stavu zodpovedá posúdenie v kapitole X, oddiel D,

položka 1, písm. c) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. Žalovaný dodal, že v dlhodobej posudkovej
praxi sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje spravidla v celých číslach a
päťpercentných intervaloch, a preto nie je možné uznať mieru poklesu na 60,001 % ako žiada žalobca.
Pokiaľ má žalobca ďalšie ochorenia, tieto umožňujú zvýšiť rozhodujúce postihnutie maximálne o 10 %
na celkových 70 %.

12. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v odvolacom konaní bolo ustálené, že žalobca je invalidný podľa
§ 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 %
s dátumom vzniku invalidity od 09.01.2009 a podľa § 293ax zákona č. 461/2003 Z.z. od 01.01.2010.
Dodal, že žalobca podmienky pre uznanie invalidity podľa kapitoly X, oddiel D, položka 1, písm. d) prílohy
4 zákona č. 461/2003 Z.z. nesplnil, čo mu bolo posudkovými lekármi vysvetlené. Žalobca nemá závažné

C. R. Y., B. Y. stavy, Z., ani známky J.. Dátum vzniku invalidity bol pôvodne určený dňom 09.01.2009,
avšak k uvedenému dátumu nezískal žalobca potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia,
preto posúdenie invalidity podľa § 293ax zákona č. 461/2003 Z.z. a uznanie invalidity k 01.01.2010 je
správne.

13. Záverom žalovaný uviedol, že žalovaný začal vo veci invalidného dôchodku konať až v roku 2019,
preto mu bol v súlade s § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. priznaný invalidný dôchodok 3 roky spätne
od uplatnenia nároku od 27.03.2016.

III.

Posúdenie skutkových tvrdení a právnych argumentov

14. Sudca Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 2 písm. b/ S.s.p.), v ktorého
právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 a 2 písm. c/ S.s.p.), ako

vecne (§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 3 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu
v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§
119 S.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu s tým, že pri správnej žalobe
fyzickej osoby v sociálnych veciach nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 S.s.p.) a
po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), bez povinnosti byť v

konaní obligatórne zastúpený advokátom (§ 49 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 6 ods. 2 písm. c/ a § 199 ods.
1 písm. c/ S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom
súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2 písm. c/, § 7 S.s.p.), vec prejednal a rozhodol na pojednávaní (§ 107
ods. 1 písm. a/ S.s.p.) a po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako
aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu, súc viazaný právnym názorom kasačného súdu (§

469 S.s.p.), dospel správny súd k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného sú v súlade so
zákonom, nie je možné priznať správnej žalobe úspech a teda žaloba nie je dôvodná, preto verejne
vyhláseným rozsudkom (§ 137 ods. 2 S.s.p.) vyslovil, že sa žaloba zamieta (§ 190 S.s.p.).

15. V danej veci už správny súd rozhodol rozsudkom č.k. 26Sa/11/2020-69 zo dňa 17.02.2021 tak, že

správnu žalobu zamietol, na základe podanej kasačnej sťažnosti žalobcu však Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky svojímrozsudkom sp. zn. 9Sk/9/2021 zo dňa 09.02.2022 rozsudok správneho súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že bolo potrebné poučiť žalobcu o možnosť požiadať
o nariadenie pojednávania s tým, že vzhľadom na vyjadrenie žalobcu obsiahnuté v kasačnej sťažnosti
správny súd v ďalšom konaní bez ďalšieho vo veci nariadi pojednávanie a vo veci znovu rozhodne.

16. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.17. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

18. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa

neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

19. Podľa § 71 ods. 4 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho
zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho

vývoja, ďalšej liečby.

20. Podľa § 71 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z., komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov,
pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť
prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

21. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

22. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

23. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z., jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

24. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z., mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti

rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

25. Podľa § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z., ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie,
ktoréjepríčinoudlhodobonepriaznivéhozdravotnéhostavu,určísamierapoklesuschopnostivykonávať

zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré
je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
26. Podľa § 71 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z.z., dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity
sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

27. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár
neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený

požiada.

28. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo
dospel k rovnakému záveru ako v predchádzajúcom rozhodnutí, teda že žalovaný ako aj správny orgán
I. stupňa v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedli dokazovanie s cieľom preveriť pokles

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu. Správne orgány sa snažili úplne a presne zistiť
skutkový stav, za týmto účelom si zaobstarali nevyhnutné podklady a dôkazy. Záver správneho orgánu
I. stupňa a žalovaného, že žalobca je invalidným a má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v rozsahu 70 % je správny, rovnako je správne určený i dátum vzniku nároku žalobcu na invalidnýdôchodok od 27.03.2016, ako aj výška invalidného dôchodku a jeho postupné zvyšovanie. Zdravotný
stav žalobcu bol opakovane posudzovaný, či už posudkovým lekárom pobočky alebo posudkovým
lekárom ústredia, a to s rovnakým záverom, že jeho pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za

rozhodujúce zdravotné postihnutie je 60 % (§ 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z.) a za iné ochorenia bola
zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o ďalších 10 % (§ 71 ods. 8 zákona
č. 461/2003 Z.z.), teda celkovo 70 %. Pre úplnosť krajský súd uvádza, že rozsah poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť posudzujú posudkoví lekári podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.

29. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

30. Podľa § 72 ods. 1 písm. f) zákona č. 461/2003 Z.z. účinného do 31.12.2009, počet rokov
dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov je

najmenej päť rokov.

31. Podľa § 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. účinného do 31.12.2009, počet rokov dôchodkového
poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity, a ak ide
o poistenca vo veku nad 28 rokov, z posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity.

32. Napriek tomu, že odborným posudkom o invalidite zo dňa 25.10.2019 bol žalobcovi ako dátum vzniku
invalidity určený 09.01.2009, nemohol byť žalobcovi od tohto dátumu 09.01.2009 priznaný invalidný
dôchodok, nakoľko ako správne uviedli správne orgány oboch stupňov, podľa vtedy platnej právnej
úpravy žalobca nespĺňal podmienku, žeby v posledných 10 rokoch pred vznikom invalidity (v období od

09.01.1999 do 08.01.2009) získal potrebných 5 rokov dôchodkového poistenia (žalobca nezískal žiaden
deň obdobia dôchodkového poistenia, keď naposledy bol zamestnaný v roku 1992).

33. Podľa § 293ax ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistencovi, ktorému nevznikol nárok na invalidný
dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2010 z

dôvodu nezískania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia a ktorý nesplnil podmienky nároku
na starobný dôchodok alebo nebol mu priznaný predčasný starobný dôchodok, Sociálna poisťovňa
na jeho žiadosť znovu posúdi dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a rozhodne o nároku na invalidný
dôchodok a o jeho sume podľa zákona účinného od 1. januára 2010.

34. Podľa § 72 ods. 1 písm. g) zákona č. 461/2003 Z.z., počet rokov dôchodkového poistenia na vznik
nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.

35. Podľa § 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na
invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

36. Na základe vyššie cit. ust. zákona správne orgány opätovne posúdili nárok žalobcu na invalidný
dôchodok a správne ustálili, že pred vznikom invalidity žalobcu opätovne určenej po 31.12.2009 žalobca
získal 7 752 dní (21 rokov a 87 dní) obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienku potrebného
počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.

37. Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má
percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin
percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného
mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný

dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia
dôchodkovéhoveku,aaktuálnejdôchodkovejhodnoty;§63ods.1tretiavetaaštvrtávetaplatiarovnako.

38. Suma invalidného dôchodku žalobcu bola určená vo výške 206,20 eur mesačne. Vychádzajúc z
administratívneho spisu je krajský súd toho názoru, že takto určený invalidný dôchodok zodpovedá 7

752 dňom obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia 2 943 dní, aktuálnej dôchodkovej
hodnote a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 %, teda bol vypočítaný správne.
Rovnako bol správne určený tri roky spätne v zmysle § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a správnebol taktiež invalidný dôchodok postupne zvyšovaný v súlade s § 82, § 293dq, § 293dr a § 293dx zákona
č. 461/2003 Z.z.

39. Námietky žalobcu krajský súd nepovažuje za dôvodné. Správny súd, rovnako ako vo svojom
predchádzajúcom rozsudku zdôrazňuje, že subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné
postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo určeniu
iného rozhodujúceho zdravotného postihnutia a jeho zaradeniu do inej kvalifikácie nie je rozhodujúce,
pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobcu vykonávať

zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
u žalobcu bola opakovane preskúmavaná posudkovými lekármi s rovnakým výsledkom, že pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je u žalobcu 70 % a krajský súd nezistil žiaden dôvod
sa od odborných záverov posudkových lekárov odchýliť. Zároveň správny súd nepovažoval za
opodstatnenú požiadavku vznesenú zástupkyňou žalobcu na pojednávaní dňa 11.05.2022, aby bol vo
veci vypracovaný znalecký posudok, nakoľko ako je zrejmé z vyššie uvedených skutočností, správny

súd považuje mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť nespochybniteľne
preukázanú opakovane vykonanými šetreniami zo strany posudkových lekárov.

40. K otázke vzniku invalidity žalobcu od 09.01.2009 sa krajský súd vyjadril v bode 32 tohto rozsudku
a opakuje, že pokiaľ by bol vznik invalidity u žalobcu datovaný 09.01.2009, nevznikol by mu nárok

na invalidný dôchodok, nakoľko podľa vtedy platnej právnej úpravy žalobca nespĺňal podmienku, že
v posledných 10 rokoch pred vznikom invalidity, t.j. v období od 09.01.1999 do 08.01.2009 nezískal
potrebných 5 rokov dôchodkového poistenia (žalobca nezískal žiaden deň obdobia dôchodkového
poistenia, keď naposledy bol zamestnaný v roku 1992). Na tomto mieste krajský súd považuje za
potrebné zdôrazniť, že pokiaľ by bol u žalobcu určený ako vznik invalidity dátum 09.01.2009, musel by

pre priznanie invalidného dôchodku spĺňať podmienky v zmysle úpravy účinnej do 31.12.2009, a to bez
ohľadu na to, že žiadosť podal až po 01.01.2010. Pokiaľ má žalobca iný právny názor, krajský súd sa
s ním nestotožňuje.

41. Ako nedôvodnú námietku krajský súd vyhodnotil i tvrdenie žalobcu, že v rozhodnutí žalovaného sú

chyby, nepresnosti a že nekorešponduje s lekárskymi posudkami posudkového lekára. Taktiež nie je
dôvodná ani námietka, že lekárske posudky obsahujú zavádzajúce, chybné a klamlivé tvrdenia. Krajský
súd po preskúmaní administratívneho spisu takéto nedostatky nezistil.

42. Vychádzajúc z popísaného skutkového stavu a zákonnej úpravy potom krajskému súdu nezostávalo

iné len konštatovať, že správne orgány v preskúmavanej veci rozhodli v súlade so zákonom.

43. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

44. Pretože krajský súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutie ako i konanie mu
predchádzajúce sú v súlade so zákonom, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 190 S.s.p.
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a žalobu zamietol.

45. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak v danej veci nevyšli najavo skutočnosti, pre ktoré by bolo

možné spravodlivo žiadať priznanie náhrady trov konania žalovanému, preto krajský súd rozhodol tak,
že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva (§ 168 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v

Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,

ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhéhostupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum
právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo
sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v
akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).