Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 29, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/96/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817203447
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5817203447.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne - Z.
T., rod. V., nar. XX.X.XXXX, bytom D. X. XXX, v zastúpení právne - JUDr. Eva Luticová, advokátka, s
miestom výkonu činnosti B. XX, O., proti žalovaným: 1/ R. U., nar. XX.X.XXXX, 2/ X. U., rod. Z., nar.
X.XX.XXXX, obaja bytom D. X. XXX, obaja v zastúpení právne - JUDr. Peter Vevurka, advokát s miestom
výkonu činnosti U. XXX/XX, O., o určenie hranice medzi pozemkami a o určenie vlastníckeho práva, na
základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 2C/22/2017-104 zo dňa
24. marca 2021 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaným v rade 1/ a 2/, p r i z n á v a voči žalobkyni spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa dňa
14.6.2017 a v znení jej doplnení zo dňa 7.7.2017, 24.3.2021 sa domáhala žalobkyňa voči žalovaným
1/ , 2/,: a/ určenia, že hranica pozemku evidovaného ako parcela registra „C“, parcelné č. 1252, o
výmere 566 m2 zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne

územie D. X. a pozemkov evidovaných ako parcela registra „C“, parcelné č. 1255/1, o výmere 259 m2
zastavané plochy a nádvoria a parcela registra „C“, parcelné č. 1256/2, o výmere 105 m2, zastavané
plochy a nádvoria, zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie D. X. vedie z bodu
A do bodu B v zmysle Geometrického plánu č. 41962249-45/2016 zo dňa 18.10.2016 vyhotoveného
Ing. L. E., Geodetická kancelária, Hviezdoslavova 45, 029 01 Námestovo, úradne overený Okresným
úradom Námestovo - katastrálny odbor Ing. I. Y., dňa 11.11.2016 pod č. 984/2016. b/ určenia, že spolu s
manželom sú bezpodielovými spoluvlastníkmi novovytvorenej parcely registra C č. 1252/3 o výmere 32

m2, zastavaná plocha a nádvoria, vytvorenej z parcely registra C č. 1252, zastavaná plocha a nádvoria
o výmere 566 m2 v k.ú. D. X. a to geometrickým plánom č. 41962249-45/2016 zo dňa 18.10.2016
vyhotoveným Ing. L. E., Geodetická kancelária, Hviezdoslavova 45, Námestovo, úradne overeným
Okresným úradom Námestovo, katastrálny odbor Ing. I. Y. dňa 11.11.2016 pod č. 984/2016, zároveň
tvoriacim neoddeliteľnú časť rozsudku.

2. Dokazovaním bolo nesporne zistené, že žalobkyňa a jej manžel sú bezpodielovými spoluvlastníkmi

pozemku- parc.reg. C č. 1255/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 193 m2, na LV č. XXX v
kat. úz. D. X., na ktorom pozemku je postavený rodinný dom sup. č. XXX. Žalovaní sú bezpodieloví
spoluvlastníci susediaceho pozemku - parc.reg. C č. 1252, zastavané plochy a nádvoria o výmere 566
m2, na LV č. XXX, v k. ú. D. X.. Voči skutkovému tvrdeniu žalobkyne, že sú s manželom vlastníkmiparcely č. 1252/3 o výmere 32 m2 nachádzajúcej sa medzi ich pozemkami a uvádzaným pozemkom
žalovaných, žalobkyňa odvodzujúc toto svoje tvrdenie z Dohody o osobnom užívaní pozemku č. RII č.
11/82 sa žalovaní ohradili, tvrdili, že sú vlastníkmi uvádzaného pozemku na základe dohody o osobnom

užívaní registrovanej na Štátnom notárstve v Dolnom Kubíne pod č. RII 101/83, kedy nadobudli svoj
pozemok teraz evidovaný ako parc. č. 1252 o výmere 566 m2, užívajúc pozemok od uvedenej doby
nerušene v hraniciach tak, ako je zakreslená v mapách katastra až do roku 2008, kedy žalobkyňa
postavilanaspornompozemkuzbernúšachtunavodu.Považujúsazavlastníkovspornejnehnuteľnosti,
užívali ju ako vlastnú, nadobudli ju do vlastníctva vydržaním.

3. Okresný súd podľa obsahu žalobných petitov považoval žalobu za uplatnenú podľa § 137 písm. c)
Civilného sporového poriadku ( ďalej iba „ CSP“), t.j. za žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem. V prípade prvého žalobného petitu ( podľa obsahu jeho vymedzenia )
bol súd názoru, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože ani
v prípade rozhodnutia určením hranice by nedošlo k vyriešeniu základu sporu - sporu o vlastníctvo

k pozemku, čo v podstate preukazuje aj obsah druhého žalobného petitu, ním sa žalobkyňa domáha
určenia vlastníctva k parc č. 1252/3 ku ktorej na liste vlastníctva sú zapísaní/ evidovaní žalovaní. Vo
vzťahu k druhému určovaciemu petitu súd zistil nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na žalujúcej
strane. Zdôvodnenie aktívnej vecnej legitimácie v spore žalobkyňou, ktorá argumentovala tým, že vo
vzťahu k spoločnej veci vzniká medzi manželmi aktívna a pasívna solidarita priamo zo zákona, z ktorého

dôvodu je každý z manželov oprávnený domáhať sa samostatne a svojim menom vydania celého
predmetu bezpodielového spoluvlastníctva od tretej osoby a takéto plnenie prijať - opierajúca žalobkyňa
svojnázor orozhodnutieNajvyššiehosúduČR,sp.zn.22Cdo4208/2008-okresnýsúdneuznal.Dôvodil
tak, že hoc v žalobkyňou označenej právnej veci žalobu podal len jeden z manželov, najvyšší súd sa
s otázkou pasívnej legitimácie a celkového okruhu účastníkov konania nezaoberal. Na túto skutočnosť

poukázal aj NS ČR v ďalšom rozhodnutí - v uznesení sp. zn. 22Cdo 3914/2019 zo dňa 9.12.2019 v
ktorom uzavrel, že ak je predmetom konania určenie, že nehnuteľnosti tvoria súčasť spoločného majetku
žalobcu a jeho manželky, musí byť manželka žalobcu v konaní zúčastnená buď na strane žalobcu alebo
na strane žalovaného odkazom aj na konštantnú rozhodovaciu prax NS ČR dotýkajúcej sa otázky
účastníctva, a to aj vo vzťahu k procesnému postaveniu druhého manžela. Okresný súd odkazuje v

rozoberanej otázke na obdobnú rozhodovaciu prax súdov SR. Podľa jeho následného názoru možno
aj v súdenom prípade uzavrieť, že pokiaľ ide o právo jedného z manželov podať na súd určovaciu
žalobu, ktorou sa domáha ochrany vlastníckeho práva, úspešnosť žaloby je podmienená okrem iného
skutočnosťou, že účastníkom konania musí byť aj jej manžel, keďže sa domáha určenia bezpodielového
spoluvlastníctva manželov ku parc. č. 1252/3, t.j. určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorého

zápis podlieha evidencii v katastri nehnuteľností a preto musia v konaní vystupovať všetci spoluvlastníci,
teda aj jej manžel. Podmienka naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva môže byť
naplnená len vtedy, ak bude výrok súdu záväzný pre všetky subjekty hmotnoprávneho vzťahu, ktorá
podmienka v dôsledku absencie všetkých účastníkov konania v súdenom prípade splnená nie je. Súhrn
všetkých uvádzaných skutočností napokon viedol súd k zamietnutiu žaloby v celom rozsahu.

4. Rozhodovanie o náhrade trov konania okresný súd oprel o ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovaným plne
úspešným priznal voči žalobkyni neúspešnej nárok na plnú náhradu trov konania.

5. Proti rozsudku sa odvolala v zákonnej lehote žalobkyňa, domáha sa zrušenia rozsudku a žiada

vrátiť vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Primárne vytýka, že zamietnutím žaloby súd
porušil jej právo na spravodlivý proces, označuje za nesprávny postup súdu pokiaľ žalobný návrh
rozdelil na dva samostatné návrhy na určenie práva a tieto dva návrhy aj samostatne posudzoval,
hoc ona takýto zámer nemala a žalobou ani nesledovala. Zdôraznila, že sa domáhala „určenia
hranice“ medzi susednými pozemkami, teda o vzájomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych

práv, kedy slová „určenie hranice“ treba považovať za vyjadrovací spôsob, pod ktorým je potrebné
mať na mysli určenie, ktorá časť zo spornej plochy a ktorému z vlastníkov susedných pozemkov patrí.
Návrh na určenie vlastníckeho práva k spornej ploche, ktoré je súčasťou žalobného petitu, bolo ňou
mienené ako „doplnenie“ návrhu na určenie hranice susedných pozemkov nevyhnutné na zabezpečenie
vykonateľnosti rozsudku, obsiahnuté v žalobnom petite najmä pre účely zápisu výroku rozsudku do

katastra nehnuteľností, v prípade, ak by bolo žalobe vyhovené. Žalobný petit je nevyhnutné posudzovať
ako jeden žalobný návrh na určenie hranice susedných pozemkov, ktorý pozostáva jednak z určenia
hranice medzi susednými pozemkami a jednak z určenia vlastníckeho práva k spornej parcele (o ktorú
sa má hranica medzi susednými pozemkami posunúť). Napokon Najvyšší súd SR vo svojom rozsudkusp.zn. 1 Cdo 11/1997 už konštatoval, že „určenie hranice“ treba považovať za vyjadrovací spôsob,
ktorým tak účastníci ako aj súd, majú na mysli určenie, ktorá časť zo spornej plochy v prírode, ktorému
z vlastníkov susedných pozemkov patrí. Žalobný petit uvedený v žalobe nemožno rozdeľovať na dva

petity ako to posudzoval okresný súd a pokiaľ ich zamietol na základe dvoch samostatných dôvodov,
urobil nesprávne, táto vada v postupe súdu má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ak v zmysle
judikatúry Najvyššieho súdu SR návrh na určenie hranice treba vykladať ako „návrh o určenie, ktorá
časť spornej plochy, ktorému z vlastníkov susedných pozemkov patrí“, potom nemožno takýto návrh
považovaťzanávrh,ktorýneodstránispornosťpráva,tedazanávrh,vočiktorémuabsentujejejnaliehavý

právny záujem.

6. Žalobkyňa je názoru, že aktívna vecná legitimácia jej svedčí priamo zo zákona, v zmysle ktorého z
právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí vzniká medzi manželmi a tretími osobami vzťah aktívnej
a pasívnej solidarity bez ohľadu na to, či ide o bežnú vec alebo o vec inej povahy a či právny úkon
uskutočnil iba jeden z manželov alebo obaja manželia spoločne. Aktívna solidarita manželov má za

následok, že každý z manželov je oprávnený domáhať sa samostatne a svojim menom „ vydania celého
predmetu bezpodielového spoluvlastníctva od tretej osoby a takéto plnenie prijať „ a každý z manželov
je aktívne legitimovaný domáhať sa proti osobám, ktoré podľa stavu zápisu v katastri nehnuteľností
svedčí vlastnícke právo, aj samostatne určenia, že nehnuteľnosť je v spoločnom vlastníctve manželov.

7. Žalobkyňa poukazuje ďalej na to, že súd postupoval v rozpore s § 181 ods. 2 Civilného sporového
poriadku, keď riadne neuviedol predbežné právne posúdenie veci, tým porušil obligatórne uloženú
povinnosť a aj jej právo na spravodlivý súdny proces. Uskutočniť prednes predbežného právneho
posúdenia prejednávanej veci je základnou, obligatórnou povinnosťou súdu v rámci tzv. predvídateľnosti
súdneho rozhodnutia, v rámci nej je súd povinný určiť, ako sa mu na základe doterajšieho konania

javí priebeh sporu, následne by mal stranám sporu umožniť adekvátne reagovať na vzniknutú procesnú
situáciu a vytvoriť im priestor na uplatnenie primeraných prostriedkov procesného útoku a procesnej
obrany vo vzťahu k ochrane ich subjektívnych práv a oprávnených záujmov. Porušením obligatórnej
povinnosti súdu predniesť riadne predbežné právne posúdenie veci, aj vydaný rozsudok je pre ňu
prekvapujúci v kontexte skutočnosti, že by mohla predísť vydaniu rozsudku, ktorým bola jej žaloba

zamietnutá pre procesné dôvody.

8. Žalovaní v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadajú potvrdenie rozsudku pre vecnú správnosť, s
prijatými závermi sa v celom rozsahu stotožnili. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 24.3.2021
je nesporné, že súd postupoval v súlade s ustanoveniami CSP a aj s ust. § 181 ods.2 CSP. Záver

súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalujúcej v celom rozsahu akceptujú, uvedenú
podmienku konania je povinnosťou súdu skúmať v každom jeho štádiu - v tomto smere odkazujú
aj na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR z 29.6.2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009. Žalobkyňa sa
domáha určenia konkrétne vymedzeného pozemku do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda
do vlastníctva aj manžela, ktorý ako to správe uviedol okresný súd mal byť účastníkom konania či už

na strane žalobcov alebo na strane žalovaných, s uvedenou otázkou sa okresný súd vysporiadal a ju
podrobne aj zodpovedal poukázaním aj na viaceré rozhodnutia súdov v SR aj NS ČR.

9. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej iba „CSP“), po zistení
že odvolanie v zákonom stanovenej lehote podala na to oprávnená procesná strana, proti rozhodnutiu

ktorému je odvolanie prípustné, odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, procesným postupom podľa § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil z dôvodu vecnej správnosti podľa § 387 ods. 1 CSP.

10. Odvolací súd primárne sa vyjadruje k procesným otázkam.

11. Žalobkyňa v žalobe uplatnila dva žalobné nároky, jednak požadovala určiť hranicu medzi konkrétne
vymedzenými pozemkami a jednak žiadala určiť konkrétne vymedzený pozemok do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov ( svojho a manžela ). Pokiaľ okresný súd vo výroku svojho rozsudku
uviedol zamietajúci výrok formulovaný „iba“ ako zamietnutie žaloby, je takýto výrok dostatočný a

plne rešpektovaný (i súčasnou) súdnou praxou. Predbežné prejednanie sporu je svojou povahou
fakultatívnym úkonom súdu. Pokiaľ konajúci súd uvedenú možnosť nevyužije, nie je povinný osobitnejšie
v odôvodnení (meritórneho) rozhodnutia tento postup ani vysvetľovať.12. Žaloba žalobkyne spĺňa charakter tzv. určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c/ CSP. Podľa tohto
procesnoprávneho ustanovenia „žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Naliehavosť právneho záujmu v prípade určenia, či tu
právny vzťah alebo právo je, alebo nie je v zmysle ustanovenia § 137 písm. c/ CSP sa viaže na konkrétny
určovací petit - to, čoho sa žalobca v konaní domáha a súvisí s vyriešením otázky, či môže žalobou s
daným určovacím petitom dosiahnuť odstránenie spornosti práva, alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.
V súdenom prípade riešenie vlastníctva k vymedzenému pozemku bola zásadná vo vzťahu k obom v

žalobe vymedzeným žalobným nárokom.

13. Otázka vecnej legitimácie je stav vyplývajúci z hmotného práva, ktoré odpovedá na to, či práve
žalobca je nositeľom subjektívneho práva a či práve ním označený žalovaný je nositeľom tvrdenej
subjektívnej povinnosti korelujúcej so žalobcovým subjektívnym právom. Iba na to, aby sa niekto stal
účastníkom konania ( po stránke procesného práva ) netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho

vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo aby bola
protinemupodanážaloba(vtakomprípadesastávažalovaným).Čivšakbudevsporežalobcaúspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok.
Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či určitá fyzická alebo právnická osoba sa
len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom

objektívne je alebo nie je. Vecná legitimácia so zreteľom na hmotné právo ustanovuje kto je nositeľom
uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade.

14. Skúmanie naliehavosti právneho záujmu na podanej určovacej žalobe z pohľadu ustanovenia § 137
písm. c/ CSP súdom prvej inštancie bol náležitý a výsledok prieskumu po vecnej stránke aj správny.

15. Žalobkyňa v predmetnej žalobe žiadala určiť hranicu medzi pozemkami a určiť konkrétne označený
pozemok do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Aj určenie hranice medzi pozemkami je vždy
sporom o právo vlastníctva, v súdenej veci určenie geometrickým plánom zameraného pozemku do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov - žalobkyne a jej manžela je vecným nárokom dotýkajúcim

sa oboch, pretože v prípade úspechu ich vlastnícke právo by sa konštituovalo súdnym rozhodnutím
a na jeho základe by boli zapísaní v príslušnom katastri nehnuteľnosti aj na príslušný list vlastníctva.
Možno súhlasiť s argumentáciou žalobkyne, že aktívna solidarita manželov má za následok, že každý z
nich je oprávnený domáhať sa samostatne a svojim menom vydania celého predmetu bezpodielového
spoluvlastníctva od tretej osoby, avšak ide o situáciu, keď je žalovaný už nárok na plnenie vyplývajúci

z výkonu práva vlastníka ( ochrany práva vlastníka ) už z existujúceho vlastníctva. V súdenom
prípade vlastníctvo k v žalobe vymedzenému pozemku má byť iba určené/ konštituované rozhodnutím
súdu. Hoc z hľadiska procesného žalobkyňa je procesne spôsobilou účastníčkou konania na podanie
žaloby, avšak z hľadiska vecného je významné kto je nositeľom tvrdeného hmotnoprávneho vzťahu.
V súdenom prípade nejde o ochranu práva k veci už patriacej do BSM, nejde o výkon práva už z

existujúceho bezpodielového spoluvlastníctva k veci ale o spor o tom, či a vôbec sú žalobkyňa a jej
manžel geometrickým plánom vymedzeného pozemku tvrdeným právnym titulom - dohody o osobnom
užívaní ktorú uzavreli v minulosti obaja, jeho vlastníkmi. Odvolací súd v zhode s názorom okresného
súduuzatvára,ževtomtosporeakovecnelegitimovanýsubjektmalbyťúčastníkomajmanželžalobkyne
a pokiaľ nebol absentuje okruh účastníkov o právach a oprávneniach ktorých sa má v spore konať.

Nedostatok vecnej legitimácie ( na čo súd je povinný prihliadnuť v každom štádiu konania ) v spore vždy
vedie k zamietnutiu žaloby a zároveň znamená aj záver o neexistencii naliehavého právneho záujmu
na v žalobe požadovanom určení ( § 137 písm. c CSP ) ako sa to stalo i v tejto posudzovanej veci.

16. V bezprostredne súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania rozhodovanie súdu

zásadou úspechu / neúspechu aplikáciou ust. § 255 ods. 1 CSP má svoj zákonný rámec.

17. Z uvádzaných dôvodov odvolaniu žalobkyne nebolo možné vyhovieť.

18. Podľa § 396 ods. 1 CSP v aplikácii s ust. § 255 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodoval o nároku na

náhradu trov odvolacieho konania a to tak, že priznal tento procesný nárok žalovaným v odvolacom
konaní úspešným voči žalobcovi, ktorý v uvádzanom štádiu konania úspešný nebol. Tu odvolací súd
dodáva, že o výške náhrady trov tohto odvolacieho konania rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2
CSP súd prvej inštancie.19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.