Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 30, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoP/29/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119207001
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3119207001.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr.
ĽubiceBajzovejaJUDr.AlenyZáhumenskejvprávnejvecinavrhovateľaH.,protiosobevýživoupovinnej
- otcovi H., zastúpeného J., o určenie výživného pre plnoleté dieťa, na odvolanie osoby výživou povinnej
- otcovi proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 6. decembra 2021, č. k. 18Pc/19/2019-114, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 6. decembra 2021 č. k. 18Pc/19/2019-114 súd prvej inštancie uložil otcovi
navrhovateľa,akoosobevýživoupovinnej,prispievaťnavýživunavrhovateľa sumou100Eurmesačnes
účinnosťou od 01.09.2019 do 22.07.2020, sumou 70 Eur mesačne od 23.07.2020 do 22.09.2020, sumou
50 Eur mesačne od 23.09.2020 do 30.06.2021 a sumou 120 Eur mesačne od 01.07.2021, vždy k
15. dňu v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa a zaplatiť zameškané výživné za obdobie od 01.09.2019

do 06.12.2021 v sume 2.297,56 Eur v mesačných splátkach po 50 Eur, zročných vždy do 15.
dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku až do úplného vyrovnania
dlhu, so stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich. Vo zvyšku návrh zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby súd určil jeho otcovi povinnosť
prispievať na jeho výživu sumou 200 Eur mesačne, pretože rozhodnutím Okresného súdu Trenčín zo

dňa 25.09.2018 č. k. 17Pc/5/2018 bolo určené, že vyživovacia povinnosť otca navrhovateľa ku dňu
31.08.2017 zanikla. Z predložených dôkazov zistil, že navrhovateľ odo dňa 01.09.2019 je študentom
VŠ a aktuálne študuje v 3. ročníku bakalárskeho štúdia dennou formou. Z uvedeného vyplýva, že
navrhovateľ nie je schopný živiť sa vlastnou prácou, pretože sa pripravuje na budúce povolanie štúdiom
na vysokej škole. S poukazom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že týmto došlo v zmysle §
62 ods. 1 Zákona o rodine k obnoveniu vyživovacej povinnosti otca k navrhovateľovi od 01.09.2019,
kedy začal navrhovateľ študovať na vysokej škole. Navrhovateľ býva spolu s bratom a ich matkou v

spoločnej domácnosti v dvojizbovom byte. Výdavky spojené so štúdiom na vysokej škole (náklady na
kúpu študijnej literatúry, kníh, písacích potrieb, papiera, karta ISIC, poplatok za školné, poplatok za
členstvo v knižnici, náklady na tlačiarenské služby ohľadom školských prác, ako aj jednorazové náklady
na kúpu notebooku za účelom dištančnej výučby, na opravu počítača), ostatné bežné náklady (na stravu,
oblečenie, obuv, mobilný telefón, hygienické potreby), náklady na športové aktivity (kúpa brankárskych
rukavíc a kopačiek), ktoré špecifikoval a ich nevyhnutnosť vysvetlil, považoval za oprávnené a primerané

potreby, zodpovedajúce veku navrhovateľa, jeho vysokoškolskému štúdiu. Celková priemerná mesačná
výška týchto výdavkov predstavuje podľa tvrdenia navrhovateľa cca 300 Eur. Ďalej zistil, že v období
od 01.09.2019 do 28.11.2019 otec navrhovateľa pracoval a dosahoval príjem cca 10.000 Kč mesačnev čistom, t.j. vo výške 388,35 Eur po prerátaní na menu Euro podľa kurzu platného ku dňu vyhlásenia
rozsudku. Následne od 29.11.2019 do 12.06.2020 otec navrhovateľa vykonával trest odňatia slobody.
Na vec aplikoval ustanovenie § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, pretože príjem otca navrhovateľa

poklesol z dôvodu, že si odpykával trest odňatia slobody za trestný čin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 2, odsek 3 písm. b) Trestného zákona, za ktorý mu bol súdom uložený trest odňatia
slobody v trvaní 18 mesiacov, a preto je potrebné vychádzať z potenciálneho príjmu, ktorý
by otec navrhovateľa mohol dosiahnuť, teda príjem vo výške 10.000 Kč mesačne v čistom, ktorý otec
navrhovateľa dosahoval zo svojej pracovnej činnosti pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody.

Poukázal na záver Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 3Cdo 236/2018 zo dňa 20.02.2019. V
dôsledku pandémie koronavírusu, otec navrhovateľa, vzhľadom na druh ním vykonávanej práce trénera
kanoistiky a veslovania, nemohol riadne pokračovať v tejto činnosti a dosahovať zárobok z nej. Preto
sa podľa názoru súdu otec navrhovateľa dôvodne zaevidoval na úrade práce v Prahe dňa 23.07.2020
ako uchádzač o zamestnanie a získal tak síce nižší, ale štátom garantovaný pravidelný mesačný príjem
v podobe podpory nezamestnanosti. Súd prvej inštancie potom za obdobie od 23.07.2020 vychádzal

z výšky príjmu otca navrhovateľa - podpory v nezamestnanosti, ktorá mu bola priznaná od 23.07.2020
vo výške 5.314 Kč, od 23.09.2020 vo výške 4.088 Kč, od 23.11.2020 vo výške 3.679 Kč po zostávajúcu
podpornú dobu, ktorej celková dĺžka je 11 mesiacov. K zlepšeniu situácie na stane otca navrhovateľa
došlo od 01.07.2021, kedy sa zamestnal, pričom podľa potvrdenia zamestnávateľa dosahoval priemerný
čistý zárobok vo výške 23.817,- Kč (935,39 Eur po prepočítaní kurzom platným v deň rozhodovania

súdu). Čo sa týka výdavkov otca navrhovateľa a jeho majetkových pomerov, súd prvej inštancie zistil,
že otec navrhovateľa býva v dvojizbovom byte, ktorý je podľa jeho vyjadrenia vo výlučnom vlastníctve
jeho manželky. V spoločnej domácnosti žije s manželkou, ktorá je zamestnaná a jej príjem predstavuje
sumu 50.000 - 55.000,- Kč mesačne brutto. Náklady na bývanie hradia spolu s manželkou. Celkovo
svoje výdavky spočítal na sumu 15.000,- Kč (589,11 Eur podľa kurzu platného ku dňu rozhodovania

súdu). Okrem toho zohľadnil aj jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca navrhovateľa, a to k synovi
T., ku ktorému mu bolo určené výživné rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 12.02.2021 č.
k. 20Pc/14/2019-170. Aktuálna výška výživného pre syna T. predstavuje sumu 50 Eur. K tomu otec
navrhovateľa spláca aj zameškané výživné po 5 Eur. Celkovo tak prispieva synovi T. sumou 55 Eur
mesačne. Z uvedených dôvodov dospel k záveru, že je opodstatnené určenie výživného v prospech

navrhovateľa na sumu 100 Eur mesačne od 01.09.2019 do 22.07.2020 vychádzajúc zo zárobku otca vo
výške 10.000 Kč/388,35 Eur mesačne. Súd má za to, že hoci príjem otca navrhovateľa nebol v danom
období príliš vysoký, bol dostatočný na to, aby pokryl nevyhnutné výdavky ako otca, tak aj jeho dvoch
synov. Po odpočítaní sumy 100 Eur a po zohľadnení jeho ďalšej vyživovacej povinnosti, ktorá
bola za rovnaké obdobie stanovená v rovnakej sume, otcovi navrhovateľa zostane dostačujúca suma

na zabezpečenie jeho nevyhnutných základných životných potrieb, pričom táto suma prevyšuje sumu
životného minima stanovenú príslušnými predpismi Českej republiky. Od 23.07.2020 otec navrhovateľa
začal poberať podporu v nezamestnanosti vo výške 5.314 Kč/206,40 Eur mesačne. Tomuto príjmu
zodpovedá suma 70 Eur mesačne. Od 23.09.2020 došlo k zníženiu výšky podpory v nezamestnanosti
na sumu 4.088,- Kč/163,80 Eur a od 23.11.2020 sa podpora v nezamestnanosti znížila na sumu 3.679

Kč/142,84 Eur mesačne. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v celom uvedenom období, t. j. od
23.09.2020 do 30.06.2021, je primeraná suma výživného vo výške 50 Eur mesačne. Od 01.07.2021
sa otec navrhovateľa zamestnal a jeho čistý mesačný príjem predstavuje priemerne sumu 23.817,-
Kč/935,39 Eur. Tento príjem po zohľadnení výdavkov na živobytie, ako aj jednej ďalšej vyživovacej
povinnosti umožňuje otcovi prispievať na výživu navrhovateľa sumou 120 Eur mesačne. Uvedená suma

zodpovedá majetkovým pomerom otca a odôvodneným potrebám navrhovateľa. Určením výživného
vznikol otcovi navrhovateľa dlh na výživnom za obdobie od 01.09.2019 do dátumu vyhlásenia rozsudku
06.12.2021 vo výške 2.297,56 Eur. Za sledované obdobie otec navrhovateľovi na jeho výživu neprispel
žiadnou sumou. Zameškané výživné súd povolil otcovi navrhovateľa v zmysle § 232 ods. 3 CSP
splácať navrhovateľovi v mesačných splátkach po 50 Eur pod následkom straty výhody splátok, ak otec

navrhovateľa nesplní riadne a včas čo i len jednu splátku. Keďže navrhovateľ svojim návrhom požadoval
sumu vo výške 200 Eur, zamietol návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti ako nedôvodný. Uviedol, že podľa
§ 52 CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2.ProtitomutorozsudkuvrozsahuvýrokovI.aII. podalvčasodvolanie otecakoosobavýživoupovinná.

Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že navrhovateľovi prizná mesačné
výživné vo výške 50 EUR a to od podania návrhu na začatie konania. Namietal, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie nereflektuje faktický stav, akurát mu dáva za vinu v minulosti „neplatenie“ výživného, aj
napriek tomu, že si túto svoju chybu už dostatočne uvedomil a predovšetkým ju pocítil v rámci výkonunepodmienečnéhotrestu.Namietal,žejevykreslenýakoosoba,ktorásanedostavilabezospravedlnenia
k nariadenému pojednávaniu, napriek tomu, že žiadne predvolanie na pojednávanie na Okresnom
súde v Trenčíne nebolo jeho zástupkyni ani jemu doručené. Nesúhlasí so súdom

stanovenou výškou výživného, lebo na platení takto stanoveného výživného nemá v súčasnej dobe
dostatočný príjem a ani možnosť vyššieho zárobku z dôvodu stále neistej epidemiologickej situácie a tiež
s ohľadom na vek blízky veku odchodu do starobného dôchodku. Poukazoval, že navrhovateľ si mohol
privyrobiť formou príjmu mimo hlavný pracovný pomer v rámci štúdia. Upozorňoval, že navrhovateľ ani
jeho brat T. mu neboli schopní povedať, že začali študovať a že stále študujú, nemal ani možnosť celú

vec prípadne riešiť dohodou.

3. Navrhovateľ k odvolaniu uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne
a navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil. Uviedol, že spolu s bratom s otcom nekomunikovali, pretože
nevedeli, kde žije, otec neustále menil bydlisko, v Čechách si zmenil aj občianstvo. Aj v posledných
rokoch komunikuje len cez svojho právneho zástupcu, a pritom sa vyhovára na svoju zlú finančnú

situáciu. Uviedol, že o tom, že študuje na vysokej škole, vie otec 3 roky. Nesúhlasí so znížením sumy
výživného, a ak súd vyhovie odvolaniu, trvá na tom, aby mu dlžnú sumu otec vyplatil naraz.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2
C.s.p. z nasledovných dôvodov:

5. V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku neuviedol

svoje úvahy o svojej právomoci a o rozhodnom práve pre posúdenie vyživovacej povinnosti, hoci si
to charakter veci ako veci s medzinárodným/cudzím prvkom vyžadoval. Cudzí prvok vo veci je daný
tým, že osoba výživou povinná je občanom Českej republiky a má obvyklý pobyt v Čechách. Česká
republika je členským štátom EÚ. Preto prichádzajú do úvahy právne predpisy EÚ upravujúce otázku
rozhodného práva vo veciach vyživovacej povinnosti. Takýmto predpisom je nariadenie Rady (ES)

č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach
vyživovacej povinnosti. Právomoc súdu Slovenskej republiky je daná podľa článku 3 písm. b/ nariadenia
Rady (ES) č. 4/2009 obvyklý pobyt oprávneného navrhovateľa v Slovenskej republike. Podľa
článku 15 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti
v členských štátoch je viazané Haagskym protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z

23. novembra 2007. V zmysle čl. 3 Haagskeho protokolu sa vyživovacia povinnosť spravuje právnym
poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného. Keďže oprávnený má obvyklý pobyt v Slovenskej
republike, je potrebné na posúdenie vyživovacej povinnosti použiť slovenské hmotné právo, konkrétne
Zákon o rodine č. 36/2005 Z.z., ako správne vykonal súd prvej inštancie.

6. Tvrdenie otca v odvolaní, že žiadne predvolanie na pojednávanie na súd prvej inštancie nebolo
jemu ani jeho advokátke doručené, nie je pravdivé. V spise na č.l. 75A sa nachádza Európsky formulár
osvedčenia o doručení alebo nedoručení písomnosti, v ktorom Obvodní soud pro Prahu 10, na žiadosť
súdu prvej inštancie, potvrdil vykonanie doručenia súdnej písomnosti - predvolania súdu prvej inštancie
na pojednávanie nariadené na termín 28.10.2021 o 10.00 hod a náhradný termín 06.12.2021 o 10.00

hod v budove Okresného súdu Trenčín, poštou otcovi a zároveň pripojil potvrdenie o prevzatí súdnej
písomnosti otcom dňom 23.08.2021 (doručenku do vlastních rukou). Splnomocnenie advokátky na
svoje zastupovanie v danom súdnom konaní oznámil otec súdu prvej inštancie až 29.08.2021, teda po
vykonanomdoručení(viďč.l.74spisu).Súdprvejinštancienemalpretopovinnosťdoručovaťpredvolanie
jeho splnomocnenej zástupkyni. Otec bol riadne a včas predvolaný na pojednávanie, na ktorom došlo

k vyhláseniu napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie v ods. 5 odôvodnenia rozsudku pravdivo
uviedol, že za účelom prejednania veci nariadil na deň 06.12.2021 pojednávanie, na ktoré sa otec
nedostavil, hoci mal predvolanie riadne a včas doručené, svoju neúčasť neospravedlnil a o odročenie
pojednávania nepožiadal. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď prejednal vec v neprítomnosti
otca navrhovateľa. Uvedená odvolacia námietka je bez významu.

7. K hmotnoprávnym námietkam odvolateľa odvolací súd poukazuje na správne a riadne odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje, a v celom rozsahu naň podľa § 387 ods. 2 C.s.p.
odkazuje.8. Súd prvej inštancie vo vzťahu k dostatočnosti súčasných zárobkových pomerov otca pre plnenie
vyživovacejpovinnostivurčenejsumeakjehoreálnymmožnostiamuviedol,žepriemernýčistýmesačný

príjem otca predstavuje sumu 23.817,- Kč/935,39 Eur a zhodnotil, že tento príjem po zohľadnení
výdavkov na živobytie ako aj jednej ďalšej vyživovacej povinnosti mu umožňuje prispievať na výživu
navrhovateľa sumou 120 Eur mesačne a že uvedená suma zodpovedá majetkovým pomerom otca a
odôvodneným potrebám navrhovateľa. Odvolací súd sa stotožňuje s uvedeným hodnotením veci súdom
prvej inštancie. Suma 120 Eur mesačne, ktorá bola určená ako aktuálne výživné, predstavuje cca 12%

z čistého príjmu otca (935,39 Eur mesačne). Po zohľadnení tvrdených výdavkov otca vyhodnotených
súdom prvej inštancie ako primeraných (nie však nevyhnutných) vo výške 589,11 Eur a zohľadnení
výživného pre navrhovateľa vo výške 120 Eur mesačne vrátane mesačných splátok dlhu na zročnom
výživnomvovýške50Eurmesačneajehoďalšejvyživovacejpovinnostivrátanesplátkydlhunazročnom
výživnom vo výške 55 Eur mesačne, stále otcovi zostáva z príjmu suma dostatočná pre zabezpečenie
aj iných nie nevyhnutných výdavkov.

9. K námietke otca ohľadom požadovaného privyrobenia si navrhovateľa popri štúdiu odvolací súd
uvádza, že navrhovateľovi bolo priznané výživné (bola obnovená vyživovacia povinnosť otca) práve
preto, že nie je schopný sám sa živiť z dôvodu jeho sústavnej prípravy na budúce povolanie. Zatiaľ
čo rodič je zo zákona povinný vyživovať svoje dieťa, pokiaľ nie je schopné samo sa živiť, dieťa nemá

zákonom uloženú povinnosť zabezpečovať si príjem popri sústavnej príprave na budúce povolanie.
Okrem toho pre posúdenie takýchto príjmov ako vlastných príjmov dieťaťa, ktoré by ovplyvňovali rozsah
vyživovacej povinnosti, by muselo ísť o príjmy, ktoré majú určitú povahu trvalosti a opakovateľnosti.
Ojedinelé príjmy dieťaťa, ktoré docieli napr. svojou pracovnou činnosťou v období školských prázdnin,
nemôžuovplyvniťvýškuvyživovacejpovinnostipovinného,jednakvzhľadomnato,že lenmálozasahujú

do priemeru, z ktorého je táto povinnosť stanovená, jednak vzhľadom na to, že slúžia oprávnenému k
dosiahnutiu určitého prilepšenia, nie však k úhrade jeho základných osobných potrieb (R 76/68).

10. Súd prvej inštancie nedával otcovi za vinu neplatenie výživného, ako otec tvrdí v odvolaní. Túto
skutočnosť súd prvej inštancie neuviedol medzi okolnosťami, ktoré bral do úvahy pre svoje rozhodnutie.

Odsúdením otca pre neplatenie výživného sa zaoberal len v súvislosti s jeho obranou o neschopnosti
plniť výživné v čase, keď vykonával trest odňatia slobody pre zanedbanie povinnej výživy. S uvedenou
obranou otca sa vysporiadal s prihliadnutím na princíp potenciality príjmov podľa § 75 ods. 1 Zákona o
rodine, ktorý správne aplikoval a interpretoval na danú vec. Záujem zákonodarcu na tom, aby v rámci
majetkových vzťahov odvodených od príslušných osobných rodinnoprávnych vzťahov boli uspokojené

potreby subjektov týchto vzťahov, siaha až do tej miery, že umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti
a pomery, ktoré sú reálne dané (prednosť pred princípom fakticity), ale aj tie, ktoré by za určitých
podmienok mohli existovať. Je to odôvodnené existenčným charakterom výživného a v potrebe zabrániť
povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V prípade výkonu trestu odňatia slobody by sa
malo vychádzať z predchádzajúcich príjmov a majetkových pomerov povinného (rozsudok Krajského

súdu v Ústí nad Labem zo dňa 23. januára 1998 sp. zn. 10Co/550/2001). Ak sa zbavil rodič svojim
úmyselným konaním, pre ktoré bola na neho uvalená väzba, objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu
povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu dieťaťa, ktoré
má základné právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu (nález Ústavného súdu ČR zo 06.02.2008
sp.zn. IV.ÚS 1181/07).

11. K námietke otca o možnosti vyriešenia veci dohodou, odvolací súd poukazuje na správnu obranu
navrhovateľa, že odvolateľ vedel o návrhu už tri roky, podľa č.l. 5 spisu od 26.09.2019, kedy mu bol
návrh doručený, napriek tomu po celý čas nevykonal kroky smerom k zmiernemu vyriešeniu sporu.

12. Uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné považovať za
opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdiť.

13. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

14. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.15. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Civilný mimosporový
poriadok v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V konaní nebola zistená žiadna okolnosť,

ktorá by oprávňovala súd rozhodnúť o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 55 CMP.
17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak dieťa dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne
príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa

zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných
majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných
papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia
nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie

priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene
premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.