Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Najvyšší súd Slovenskej republiky

Judgement was issued by JUDr. Emil Bdžoch

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Tdo/82/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110011022
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Bdžoch
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:2110011022.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila Bdžocha a sudcov JUDr.
Martina Piovartsyho a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí 13. mája 2013 v Bratislave
v trestnej veci obvineného X. R. V. spol. , pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods.
1 písm. d/, ods. 3 písm. c / Tr. zák., spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., o dovolaní obvineného Z.

P. podanom prostredníctvom obhajcu JUDr. Juraja Gavalca proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z
8. februára 2011, sp. zn. 5 To 160/2010, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného Z. P. sa odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava z 10. novembra 2010, sp. zn. 30 T 48/2010, boli obvinení X. R.
V. a Z. P., štátni príslušníci Vietnamskej socialistickej republiky uznaní za vinných z obzvlášť závažného

zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania
a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák., spolupáchateľstvom
podľa § 20 Tr. zák., spáchaného v jednočinnom súbehu s prečinom nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 173 ods. 1
Tr. zák., spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák.

Napadnutým rozsudkom krajský súd na podklade odvolaní podaných oboma obvinenými podľa § 321
ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. zrušil uvedený prvostupňový rozsudok v celom rozsahu, pričom podľa §
322 ods. 3 Tr. por. vo veci rozhodol sám tak, že oboch obvinených uznal vinnými zo spáchania obzvlášť
závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák., spolupáchateľstvom
podľa § 20 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

spolu s ďalšími doposiaľ nezistenými osobami vietnamskej národnosti od presne nezisteného času
mesiacaseptember2009aždo21.decembra2009vY.,časťH.,vprenajatomobjektejednoposchodovej
novostavby bez popisného čísla nachádzajúcej sa na parcele číslo XXX/X, nelegálne prechovávali
väčšie množstvo rastlín a rastlinného materiálu rodu Cannabis v mokrom i vysušenom stave a technické
zariadenie na pestovanie týchto rastlín umelo vytvárajúce prirodzené podmienky pre rast a umožňujúce

vypestovať konope s vysokým obsahom účinnej látky, pričom pri prehliadke iných priestorov v dňoch 21.
decembra 2009 a 22. decembra 2009 bolo v tomto objekte okrem už uvedeného technického zariadenia
nájdených a zaistených dovedna 1227 kusov rastlín veľkosti od 6 do 70 cm o celkovej hmotnosti 92,64
kg,vlhkýrastlinnýmateriálohmotnosti1,60kg,ktorévykazovaliznakytypicképrerastlinnýrodCannabis
- konope so zastúpením tetrahydrokanabinolu od 2,3 % do 3,1 %, pričom z tohto množstva je možné
pripraviť 27 769 až 40 562 obvykle jednorazových dávok omamnej látky v celkovej hodnote 47 207,3 Eur

až133854,6EurnačiernomtrhupodľaodbornéhovyjadreniaNárodnejprotidrogovejjednotkyatiežtam
bolo nájdené a zaistené sušené konope s hmotnosťou 458,67 g a s koncentráciou tetrahydrokanabinolu12,3 % hmotnostných, z ktorého množstva je možné pripraviť 1881 až 4587 obvykle jednorazových
dávokomamnejlátkyvcelkovejhodnote3197,70Euraž15137,10Eurnačiernomtrhupodľaodborného
vyjadrenia Národnej protidrogovej jednotky; rastliny rodu Cannabis sú zaradené v zmysle zákona č.

139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov
do I. skupiny omamných látok.

Za to krajský súd obvinenému Z. P. podľa § 172 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38
ods. 3 Tr. zák. a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem)

rokov, pre výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. krajský súd zároveň obvinenému uložil ochranný dohľad
na dobu jedného roka.

Podľa § 83 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. krajský súd uložil aj ochranné opatrenie a to zhabanie vecí uložených
do úschovy Ústredného skladu Ministerstva vnútra SR v Slovenskej Lupči pod č. I., ktoré taxatívne
uviedol pod bodmi č. 1. až 48. výrokovej časti rozsudku.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal obvinený Z. P. písomným podaním z 10. októbra 2012

prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Juraja Gavalca dovolanie.

V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/, g/ Tr. por. a domáhal
sa zrušenia rozsudku krajského súdu.

Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. videl v tom, že orgánmi činnými v
trestnom konaní mu bola zatajená tá skutočnosť, že je sledovaný, spoločne s objektom, v ktorom bol
neskôr zadržaný. S časťou vyšetrovacieho spisu a spisovým materiálom týkajúcim sa sledovania nebol
vôbec oboznámený, pretože mu nebol predložený pri postupe podľa § 208 Tr. por. V tomto smere preto
vôbec nemohol realizovať svoje právo na obhajobu.

Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. bol podľa dovolateľa naplnený predovšetkým tým,
že rozhodujúce skutočnosti pre trestné konanie boli získané na základe nezákonného sledovania osôb
a vecí, ktoré sa uskutočnilo bez vydania príkazu podľa § 113 ods. 2 Tr. por. O tom, že v trestnom konaní
prebiehalo nezákonné sledovanie osôb a vecí podľa § 113 ods. 1 Tr. por., svedčí podľa dovolateľa

odôvodnenie príkazu na prehliadku iných priestorov a pozemkov vydaného vyšetrovateľom Prezídia
Policajného zboru SR, úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Bratislava dňa 21. decembra
2009 pod ČVS: PPZ-169/BOK-B1-2009. Z neho totiž vyplýva, že objekt, kde bola neskôr marihuana
pri prehliadke nájdená, bol „dlhodobo pozorovaný". Ďalej poukázal aj na skutočnosť, že súd svoje
rozhodnutie oprel aj o výsledok znaleckého posudku KEÚ PZ z odvetvia kriminalistickej informatiky č.

PPZ-11142-2/KEU-BA-EXP-2009, ktorým boli preskúmané údaje z mobilných telefónov nájdených pri
prehliadke objektu. S mobilnými telefónmi však podľa dovolateľa orgány činné v trestnom konaní a
znalecký ústav pracovali bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, nakoľko zisťovali údaje
o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke bez písomného príkazu sudcu.

Z týchto dôvodov obvinený Z. P. navrhol, aby dovolací súd podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok a podľa § 388 ods. 1 Tr por. prikázal Krajskému súdu v Trnave, aby vec v potrebnom rozsahu
znovu prerokoval a rozhodol.

Prvostupňový súd v súlade s § 376 Tr. por. doručil dovolanie na vyjadrenie krajskej prokuratúre Trnava.

Prokurátor krajskej prokuratúry v písomnom vyjadrení z 26. októbra 2012 k dovolateľom uplatnenému
dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. uviedol, že ide o vykonštruovaný dovolací
dôvod, nakoľko v uvedenej trestnej veci neprebiehalo žiadne sledovanie osôb a vecí podľa § 113 ods.
1 Tr. por. Poznatky o trestnej činnosti boli získané operatívno-pátracou činnosťou polície podľa zákona
č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. V súvislosti s uplatneným dovolacím

dôvodom podľa§371ods.1písm.g/Tr.por.prokurátorpoukázalnaskutočnosť,žetentodovolacídôvod
nie je možné v zmysle § 371 ods. 4 Tr. por. použiť, nakoľko uvádzané okolnosti dovolateľ nenamietal
v predchádzajúcom konaní, hoci mu boli známe. Okrem toho uviedol, že v posudzovanej veci nešlo o
zisťovanie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke (údajov spravovaných operátorom), aleo skúmanie veci dôležitej pre trestné konanie - telefónneho prístroja ako nosiča údajov. Z týchto dôvodov
navrhol, aby dovolací súd podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného odmietol.

Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že dovolanie proti napadnutému rozsudku je prípustné (§
368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ a § 566 ods. 3 Tr. por.) a bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm.
b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 2 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky

uvedené v § 372 až § 373 Tr. por., ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por.

Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však zistil, že obsahové vymedzenie dovolateľových
dovolacích námietok svedčí o tom, že dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/, g/ Tr. por.
obvinený Z. P. nemôže úspešne uplatniť v konaní pred dovolacím súdom, nakoľko skutočnosti, z ktorých
vyvodzuje ich existenciu (údajné nezákonné sledovanie osôb a vecí podľa § 113 ods. 1 Tr. por. a z neho

prameniace nezákonné dôkazy, v dôsledku ktorých prišlo aj k porušeniu jeho právo na obhajobu) mu
boli známe už v pôvodnom konaní a nenamietal ich najneskôr v konaní pred odvolacím súdom, t.j. do
momentu vyhlásenia dovolaním napadnutého rozsudku krajského súdu (§371 ods. 4 Tr. por.)
Podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak
- bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu (písm. c/),

- rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom (písm. g/).

Podľa § 371 ods. 4 Tr. por. dôvody podľa odseku 1 písm. a/ až g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť bola
tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred
odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti.

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci,
odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371.

Ako na to správne poukázal prokurátor krajskej prokuratúry vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu,

obvinený Z. P. v ňom prostredníctvom svojho obhajcu vlastne vykonštruoval dovolacie dôvody uvedené
v § 371 ods. 1 písm. c/, g/ Tr. por., lebo pokiaľ ich existenciu založil na skutočnostiach, ktoré podľa neho
vznikli ešte v priebehu prípravného konania, je zrejmé, že o týchto musel vedieť už v pôvodnom konaní
a mal možnosť ich aj namietať.

V procesnom spise sa na č.l. 397a až 398 nachádza zápisnica z verejného zasadnutia o predbežnom
prejednaní obžaloby z 15. júla 2010, kde sa uvádza, že obvinený Z. P. na otázku predsedu senátu,
či sa chce vyjadriť k zákonnosti dôkazov získaných v prípravnom konaní uviedol: „moje vyjadrenie je
podobné, ako môjho krajana, dostali sme sa tam ako obete podvodu, neúmyselne sme sa dopustili tohto
poľutovania hodného činu a žiadam súd o zohľadnenie tejto skutočnosti pri výške trestu, aby som sa mal

ešte šancu vrátiť domov", pričom jeho obhajca na tú istú otázku pri predbežnom prejednaní obžaloby
uviedol, že k zákonnosti dôkazov získaných v prípravnom konaní nemá pripomienky.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 10. novembra 2010 (č.l. 414-421) vyplýva, že znalecký posudok
KEÚ PZ Bratislava z odvetvia kriminalistickej informatiky č. PPZ-11142-2/KEU-BA-EXP-2009 bol na

hlavnom pojednávaní oboznámený postupom podľa §269 Tr. por. a krajská prokuratúra ani obhajoba
k nemu nemali pripomienky.

Z obsahu písomného odvolania z 24. novembra 2010 (č. l. 441-442 spisu), ktoré obvinený Z. P. podal
prostredníctvom svojho obhajcu vyplýva, že nezákonnosť sledovanie osôb a vecí podľa § 113 ods. 1 Tr.

por., z nej prameniace nezákonné dôkazy a porušenie práva na obhajobu v ňom obvinený nenamietal.
Tieto námietky neodzneli ani 8. februára na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Trnave, predmetom
ktorého bolo rozhodovanie o odvolaní (č. l. 474 spisu).

V posudzovanej veci sa dovolací súd po vecnej stránke teda nezaoberal otázkou, či bol naplnený

dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., t.j., že malo dôjsť k zásadnému porušeniu práva
obvineného na obhajobu, ako aj dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., t.j., že rozhodnutie
je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, pretože obvinený Z. P.
nesplnil formálnu procesnú podmienku uplatnenia tohto dovolacieho dôvodu, vyplývajúcu z ustanovenia§ 371 ods. 4 Tr. por., nakoľko z predloženého spisového materiálu bolo zistené, že tento dôvod obvinený
nenamietal najneskôr v konaní pred odvolacím súdom.

Za toho stavu Najvyšší súd Slovenskej republiky o dovolaní obvineného rozhodol na neverejnom
zasadnutí tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.