Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 1, 2021

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 6C/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620204294
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Gederová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2021:6620204294.3

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec pred sudkyňou JUDr. Jaroslavou Gederovou v spore žalobcu: O. V., J..
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, V., zastúpený advokátom: JUDr. Martinom Landlom, so sídlom
Rázusova 47/4825, Lučenec proti žalovanému: Ľ. H., J.. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. U. XXX/X, V.,
zastúpený advokátom: Mgr. Jozefom Mochnackým, so sídlom T.G. Masaryka 14/A, Lučenec o vydanie
dedičstva oprávnenému dedičovi takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 100% do 3 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o výške nároku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 21.09.2020 bola tunajšiemu súdu predložená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je

podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území X.D., evidovanej na
LV č.XXXX vrátane jej súčasti a príslušenstva. Svoj návrh odôvodnil tým, že je jediným vnukom a teda
neopomenuteľným dedičom po nebohej S. V., V.. V.U., J.. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX.
Poručiteľka pre prípad svojej smrti zanechala závet č.Nz XX/XXXX, N 2/2014, NCRza 5/2014, Znot
1/2014, NCRis 19/2014 zo dňa 02.01.2014, ktorý bol napísaný na Notárskom úrade notárky JUDr.
Jany Rovnej. Zo strany poručiteľky nebol žalobca vydedený. Dedičstvo po poručiteľke sa prejednalo na

Okresnom súde Lučenec, prostredníctvom notára JUDr. Marty Jurinovej pod sp.zn. 14D/551/2017,
Nnot 158/2017. V rámci dedičského konania bol žalobca predvolaný na pojednávanie, ktoré sa konalo
dňa 21.09.2017 na Notárskom úrade, kde sa dozvedel o existencii závetu, v zmysle ktorého po
poručiteľkemaldediťžalovaný.Keďžepočaspojednávaniadňa21.09.2017závetnerozporoval,závetsa
považoval za platný a preto jeho účasť v dedičskom konaní dňom pojednávania zanikla. Celé dedičstvo
po poručiteľke následne nadobudol žalovaný, ktorému bolo nadobudnutie celého dedičstva potvrdené

uznesením Okresného súdu Lučenec zo dňa 22.09.2017 pod sp.zn. 14D/551/2017. Na základe
rozhodnutia tak žalovaný nadobudol celý majetok po poručiteľke a to nehnuteľnosť nachádzajúcu sa
v katastrálnom území X. evidovanej na LV č. XXXX a to byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí
vo vchode č.XX bytovému domu so súpisným číslom XXXX, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 516 m2 ako aj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 75/3550 v pomere k celku
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a príslušenstve. Nakoľko závet

odporuje zákonu a žalobca ako neopomenuteľný plnoletý dedič mal dostať aspoň polovicu z majetku
poručiteľky, domáha sa u žalovaného po prejednaní dedičstva relatívnej neplatnosti závetu. Relatívnej
neplatnosti závetu sa dovolával žalobca prostredníctvom svojho pôvodného právneho zástupcu a to
listom zo dňa 14.03.2018, následne prostredníctvom súčasného právneho zástupcu, listom zo dňa
17.09.2020. Keďže závet odporuje zákonu, v časti v ktorej nenadobudol ako neopomenuteľný dedič
polovicu majetku poručiteľky a žaloba sa dovolal relatívnej neplatnosti závetu, je závet v časti, v ktorej

nenadobudol polovicu nehnuteľnosti neplatný a ako oprávnený dedič má nárok, aby mu žalovaný ako
neoprávnený dedič vydal pripadajúcu časť dedičstva po poručiteľke t.j. spoluvlastnícky podiel vo výške1-ice v pomere k celku na nehnuteľnosti. Poručiteľka zanechala po smrti závet, ktorým zanechala celý
majetok žalovanému, toto je však v rozpore s ustanovením § 479 Občianskeho zákonníka, nakoľko
žalobca ako jediný vnuk poručiteľa (keďže jeho rodičia po poručiteľke nededia) má nárok na polovicu

majetku, ktorý zanechala, teda má nárok na spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1- ice v pomere k celku
na nehnuteľnostiach. Od momentu, kedy prejav vôle dovolávať sa relatívnej neplatnosti závetu došiel
do sféry žalovanému, je závet v časti, v ktorej odporuje zákonu neplatný a preto má nárok, aby mu
žalovaný ako neoprávnený dedič vydal podiel z dedičstva po poručiteľke, ktorý žalobcovi pripadá. Keďže
skutočnosť,žežalobcajeoprávnenýmdedičompoporučiteľkenastalaažpotomakosadovolalrelatívnej

neplatnosti závetu, teda až po právoplatnom prejednaní dedičstva, má za to, že má voči žalovanému
nárok na vydanie podielu z dedičstva, ktorý mu pripadá v zmysle ustanovenia § 485 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Poukázal na to, že pre žalobu oprávneného dediča podľa § 485 Občianskeho zákonníka, v
zmysle rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Českej republiky platí, že ak je predmetom ochrany práva
k nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností, možno žalovať na určenie spoluvlastníckeho práva k
nehnuteľnosti tak, aby rozhodnutie súdu mohlo byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri

nehnuteľností.

2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil súdu pokus o mimosúdnu pokonávku zo dňa
14.03.2018, Zápisnicu o pojednávaní zo dňa 21.09.2017, Uznesenie Okresného súdu Lučenec sp.zn.
14D/551/2017 zo dňa 22.09.2017, čiastočný výpis z LV č.XXXX pre katastrálne územie X. a dovolanie

sa relatívnej neplatnosti závetu zo dňa 17.09.2020.

3. Žalovaný svojim podaním zo dňa 18.12.2020 uviedol, že v rámci dedičského konania po poručiteľke
bolo vykonané dňa 21.09.2017 pojednávanie. Na uvedenom pojednávaní žalobca ako neopomenuteľný
zákonný dedič prehlásil, že súhlasí so závetom spísaným dňa 02.01.2014 pod sp.zn. N X/XXXX, Nz

XX/XXXX, NCRza X/XXXX na Notárskom úrade JUDr. Jany Rovnej s tým, že závetným dedičom je
synovec poručiteľky - žalovaný. Vyššie uvedeným vyhlásením žalobca vyjadril súhlas so závetom. Po
tomto vyhlásení prestal byť účastníkom dedičského konania, pričom dedičstvo bolo potvrdené žalobcovi
ako závetnému dedičovi. Poukázal na to, že neplatnosť závetu pre rozpor s ustanovením §
479 Občianskeho zákonníka je relatívna, čo znamená, že súd môže k nej prihliadnuť iba vtedy, ak

sa jej neoprávnený dedič v konaní o dedičstve dovolá. V prípade, že tento dedič nebol účastníkom
dedičského konania, môže sa svojho práva domáhať v občiansko-súdnom konaní podľa ustanovenia
§ 485 až § 487 Občianskeho zákonníka. Nároky neopomenuteľných dedičov sú nárokmi na podiel
zo všetkého zanechaného majetku a nie na peňažnú úhradu povinného podielu z dedičstva. Keďže
nárok neopomenuteľného dediča je súčasťou jeho dedičského práva, musí sa uplatniť v rámci

dedičského konania o prejednaní dedičstva, pretože nejde o jeho pohľadávku voči dedičom zo závetu.
Poukázali pritom na rozhodnutia R 34/1976 a R 31/1990. Žalobca sa v rámci dedičského konania
nedomáhal neplatnosti závetu, pričom s týmto závetom výslovne súhlasil. V rámci dedičského konania
si svoje dedičské právo ako zákonný neopomenuteľný dedič neuplatnil. Dedičstvo bolo potvrdené
žalobcovi ako závetnému dedičovi. Žalobca sa domáhal relatívnej neplatnosti závetu po právoplatnom

prejednaní dedičstva, potom čo bol neúspešný v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod
sp.zn. 17C/5/2019. Relatívnej neplatnosti sa nedovolal v rámci dedičského konania, ale listom zo
dňa 07.09.2020 adresovaným žalovanému. Nárok neopomenuteľného dediča však je súčasťou jeho
dedičského práva, preto sa musí uplatniť v rámci dedičského konania o prejednaní dedičstva, pretože
nejde o jeho pohľadávku voči dedičom zo závetu. Sú toho názoru, že nie sú dané dôvody pre podanie

žaloby podľa § 485 ods. 1. V danej súvislosti poukázali na rozhodnutie R 44/1986. Z daného dôvodu
žiadali žalobu zamietnuť.

4. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 05.05.2021, ktorého sa zúčastnil žalobca, neprítomný
bol žalovaný. Súd preto rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného.

5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa v celom rozsahu sa pridŕžajú žaloby. Uviedli,
že žalobca je neopomenuteľným dedičom po S. V., pričom nebol spomenutý v samotnom závete.
Poukázal na to, že žalobca sa nevzdal v dedičskom konaní svojho práva dovolať sa relatívnej neplatnosti
a keďže je neopomenuteľným dedičom, tak sa tejto neplatnosti dovoláva v súčasnosti. Poukázali pritom

na Judikát Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 21Cdo/1087/2015 zo dňa 28.01.2016. V záverečnej reči uviedol,
že žalobca je neopomenuteľným dedičom po poručiteľke, pričom zákon nestanovuje, že by sa mal
relatívnejneplatnostizávetudovolávaťpriamovdedičskomkonaní.Neplatnostisadovolávavsúčasnosti
a preto majú za to, že ako oprávnený dedič má nárok na vydanie dedičstva, ktorému prináleží.6. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa v celom rozsahu pridŕžajú vyjadrení
založených v spise. Nerozporovali to, že žalobca je neopomenuteľným dedičom, avšak bol účastníkom

dedičského konania, závet uznal a teda v zmysle platnej judikatúry nemá právo domáhať sa vydania
dedičstva. Pokiaľ ide o rozhodnutie, na ktoré odkazoval právny zástupca žalobcu, v tomto smere
poukázal na to, že nie je ho možné aplikovať na daný prípad, nakoľko v danej veci išlo o prípad, keď
nebol vôbec prejednaný nový závet, ktorý sa našiel po skončení dedičského konania. V záverečnej reči
uviedol,ženespochybňuje,žežalobcajeneopomenuteľnýmdedičom,avšakbolúčastníkomdedičského

konania do momentu, kým sa objavil závet. Tento závet nespochybnil, teda uznal ho a dedičom sa stal
synovec poručiteľky Ľ. H. ( t.j. žalovaný ). Poukázal na vyjadrenie založené v spise ako aj na platnú
judikatúru. Mal za to, že žalobca nemá nárok domáhať sa vydania dedičstva v zmysle ustanovenia §
485 Občianskeho zákonníka, preto žiadajú, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a

právny stav veci:

Poručiteľka zomrela dňa XX.XX.XXXX pričom dedičské konanie po nej bolo vedené pod sp.zn.
14D/551/2017, Dnot 158/2017. Poručiteľka pre prípad svojej smrti zanechala závet spísaný formou
notárskej zápisnice sp.zn. NCRis XX/XXXX, N X/XXXX, NCRza X/XXXX, Znot 1/. spísaný na Notárskom

úrade JUDr. Jany Rovnej dňa 02.01.2014. Pre prípad svojej smrti poručiteľka zanechala všetok
majetok t.j. hnuteľné veci, zariadenie, osobné veci, jej patriaci podiel z nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v
katastrálnomúzemíX.voštvrtiS..V..Š.XXvbytovomdomeXXXXspríslušenstvomakoajakýkoľvekiný
hnuteľný a nehnuteľný majetok žalovanému. Zároveň vyhlásila, že má neopomenuteľného dediča vnuka
O. V. (žalobcu), ktorý je synom jej nebohého syna O. V., ktorý zomrel v roku 2004, ktorému nezanecháva

nič z dôvodu, že počas života už nadobudol majetok, ktorý predstavuje jeho dedičský podiel, na základe
darovania nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území V. na LV č. XXX K.arcela č.XXX/
X, XXX/X, XXX/X a to rodinný dom so súpisným číslom XXX nachádzajúci sa na pozemku parcely
č.XXX/X. Darovacia zmluva bola spísaná formou Notárskej zápisnice pod č. Nz XXXXX/XXXX, N XXX/
XXXX u JUDr. Jany Rovnej a bola zavkladovaná pod číslom V XXXX/XXXX zo dňa 20.10.2005. Spolu

hodnota daru bola cca 150.000,--Sk, pričom tento dar v prípade, ak nebude akceptovať závet žiadala
započítať do dedičského podielu. Dňa 21.09.2017 sa konalo pojednávanie v dedičskej veci, ktorého
sa zúčastnil žalobca, kde mu bolo oznámené, že existuje závet, v zmysle ktorého je dedičom X. H.,
t.j. žalovaný. Majetok poručiteľky predstavoval nehnuteľnosti, ktoré boli zapísané na LV č.
XXXX pre katastrálne územie X. a to bytový dom so súpisným č.XXXX postavený na parcele č.XXXX/

X, a to byt č.XX vo vchode XX nachádzajúci sa na X. poschodí s podielom priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XX/XXXX. Žalobca na pojednávaní prehlásil, že so
závetom súhlasí a teda súhlasil aj s tým, že závetným dedičom podľa závetu je žalovaný. Následne
sa konalo ďalšie pojednávanie dňa 22.09.2017, ktorého sa zúčastnil závetný dedič t.j. žalovaný, ktorý
nadobudol nehnuteľnosti patriace žalovanej v celosti. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť a

vykonateľnosť dňa 22.09.2017.

8. Podľa ustanovenia § 479 Občianskeho zákonníka, maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko,
koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica
ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k

vydedeniu uvedených potomkov.

9. Podľa§484Občianskehozákonníka,súdpotvrdínadobudnutiededičstvapodľadedičskýchpodielov.
Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne
dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta

sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto
započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi
uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený.

10. Podľa § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným

dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok,
ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na
ujmu pravého dediča.11. Dedičstvo sa v zmysle ustanovenia § 460 Občianskeho zákonníka nadobúda smrťou poručiteľa.
Predmetom dedenia sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré boli pred poručiteľovou smrťou v jeho
vlastníctve. Dediť môže len ten, v ktorého prospech svedčí niektorý z dedičských titulov dedenia, t.j.

závet alebo zákon. Zákon pripúšťa dedenie na základe dvoch dedičských titulov izolovane, ale aj
oboch titulov kumulatívne. Výlučne zo zákona sa dedí vtedy, keď zomrelý nezanechal platný závet
alebo osoba povolaná na dedenie zo závetu sa dedičstva neujme. Výlučne zo závetu sa dedí, ak
poručiteľ zanechal celý svoj majetok dedičom zo závetu a nezostali po ňom dedičia zo zákona; ak
poručiteľ zanechal celý svoj majetok dedičom zo závetu, po ňom síce zostali dedičia zo zákona, avšak

medzi nimi niet tzv. neopomenuteľných dedičov (§479 Občianskeho zákonníka); ak poručiteľ zanechal
celý svoj majetok dedičom zo závetu, zostali síce po ňom aj neopomenuteľní zákonní dedičia, ale
títo nededia, pretože sú nespôsobilí dediť alebo ich poručiteľ vydedil, alebo dedičstvo odmietli. Zákon
pripúšťa možnosť dediť kumulatívne zo zákona ako aj zo závetu a to v prípadoch, ak poručiteľ disponoval
v závete iba časťou svojho majetku; ak poručiteľ zanechal síce celý svoj majetok dedičom zo závetu,
ale niektorý z nich nededí, či už preto, že sa nedožil poručiteľovej smrti, alebo dedičstvo odmietol, resp.

ide o nespôsobilého dediča; ak poručiteľ síce zanechal celý svoj majetok dedičom zo závetu, avšak
nerešpektoval ustanovenie § 479 Občianskeho zákonníka o neopomenuteľných dedičoch.

12. V prípade ustanovenia § 479 Občianskeho zákonníka, za neopomenuteľných dedičov zákon
považuje iba potomkov poručiteľa, pokiaľ môžu dediť v prvej skupine zákonných dedičov. Zákon pritom

rozlišuje medzi maloletými a plnoletými potomkami. Neopomenuteľnými dedičmi sú predovšetkým deti
poručiteľa, ak sa niektorý z nich nedožil smrti poručiteľa, jeho deti. Zákon zároveň stanovuje aj veľkosť
podielu, ktorý má nadobudnúť plnoletý potomok poručiteľa a to v rozsahu jednej polovice zákonného
dedičského podielu. Ak na miesto bezprostredného poručiteľovho potomka nastupujú jeho potomkovia
t.j. vnuci poručiteľa, zodpovedá ich právo na dedičstvo právu ich predka na povinný podiel z dedičstva,

bez ohľadu na to, či sú sami maloletí, ak ich predkovi ako plnoletému potomkovi prislúcha iba jedna
polovica jeho dedičského podielu. Pre určenie výšky povinného podielu je rozhodujúci stav v dobe smrti
poručiteľa a nie stav v dobe zriadenia závetu. Veľkosť podielov pritom závisí od počtu dedičov, ktorí
by pripadali ako dedičia prvej skupiny zákonných dedičov a nadobudli by dedičstvo za predpokladu,
že poručiteľ by nezriadil platný závet. Ak neopomenuteľný dedič za života poručiteľa od neho niečo

bezplatne dostal, pripočíta sa mu tento dar k povinnému podielu. Ak poručiteľ na neopomenuteľného
dedičavzávetenepamätal,alebonedostaldedičstvovovýškezodpovedajúcejjehopodieluatentodedič
sa dovolal svojho práva na povinný podiel, prislúcha mu podiel na všetkých majetkových hodnotách
patriacich do dedičstva, ktorý zodpovedá výške povinného podielu v pomere k celkovej výške dedičstva.
Je pritom možné, aby neopomenuteľní dedičia zo zákona, ktorí uplatnili svoj nárok podľa ustanovenia §

479 Občianskeho zákonníka uzavreli dohodu s dedičmi zo závetu. Ak neopomenuteľní dedičia vyhlásia
po poučení o svojom dedičskom práve, že uznávajú závet a že s ním súhlasia, prejedná sa dedičstvo
a potvrdí sa jeho nadobudnutie podľa závetu (R XX/XXXX). Ochrana neopomenuteľných dedičov sa
poskytuje tým, že závet sa považuje v tej časti, ktorá odporuje právu neopomenuteľných dedičov na
jeho dedičský podiel za neplatný. V danom prípade ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Závet

sa teda považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je týmto právnym úkonom poručiteľa dotknutý, neplatnosti
právneho úkonu nedovolá. Aj pre prípad, že by závetca opomenul svojich neopomenuteľných dedičov
v závete, je potrebné použiť ustanovenia o započítaní na zákonný dedičský podiel, avšak len v pomere
medzi neopomenuteľnými dedičmi (R XX/XXXX). Neopomenuteľný dedič sa svojho práva
na povinný podiel môže dovolať v rámci dedičského konania. Ak sa však neplatnosti závetu v tomto

konaní nedovolá, znamená to, že s dedičským nástupníctvom podľa závetu súhlasí. Týmto počínaním
súčasne dáva najavo, že dedičstvo neodmieta, i keď mu z dedičstva nemá nič pripadnúť. To má ten
následok, že ak dodatočne vyjde najavo ďalší majetok poručiteľa, dedičstvo odmietnuť už nemôže. Ak
neopomenuteľný dedič nebol účastníkom dedičského konania, môže sa svojho práva na povinný podiel
domáhať v občianskom súdom konaní a to na základe žaloby o ochrane oprávneného dediča. Toto právo

sa premlčuje v trojročnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva, schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva alebo
vykonané vyporiadanie medzi dedičmi súdom. Právo podať žalobu na vydanie dedičstva môže len ten,
kto nebol účastníkom konania o dedičstve, hoci ním byť mal (V. XX/XXXX). Žaloba oprávneného
dediča smeruje proti nepravému dedičovi a jej obsahom je teda vydanie majetku, ktorý má z dedičstva.

Túto žalobu možno podať iba za predpokladu, že dedičstvo bolo potvrdené nepravému dedičovi a toto
konanie bolo právoplatne skončené. Podanie žaloby o vydanie dedičstva neprislúcha tomu, kto bol síce
ukrátený na svojom dedičskom práve, avšak dedičského konania sa zúčastnil. Nápravy by sa takýto
dedič mohol domáhať iba v rámci obnovy dedičského konania, poprípade mimoriadnym dovolaním.13. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca je neopomenuteľným dedičom po poručiteľke, rovnako
nebolo sporné ani to, že žalobca ako neopomenuteľný dedič pred smrťou poručiteľky nadobudol

nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX pre katastrálne územie V. a to rodinný dom so súpisným číslom
XXX, postavený na parcele č.XXX/X a parcelu č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 97
m2, parcela č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 337 m2 a parcela. č. XXX/X záhrada o
výmere 1 944 m2. Uvedenú nehnuteľnosť nadobudol na základe darovacej zmluvy č. I. XXXX/XX zo
dňa 20.10.2005. Sporným vo veci zostalo, či sa žalobca môže dovolávať relatívnej neplatnosti z titulu

žaloby o vydanie dedičstva oprávnenému dedičovi.

14. V zmysle dedičského spisu sp.zn. 14D/551/2017 je zrejmé, že jediným dedičom po poručiteľke mal
byť O. V.U., syn poručiteľky, ktorý však zomrel. Teda ako zákonný dedič prichádzal do úvahy jeho syn O.
V., t.j. žalobca, ktorý na pojednávaní konanom dňa 21.09.2017 prehlásil, že súhlasí so závetom, ktorý
bol spísaný dňa 02.01.2014 pod sp.zn. N X/XXXX, Nz XX/XXXX, NCRls XX/XXXX, NCRza X/XXXX na

Notárskom úrade JUDr. Jany Rovnej a zároveň súhlasil s tým, že závetným dedičom podľa tohto závetu
sa stal synovec poručiteľky a to Ľ. H., t.j. žalovaný. Je teda zrejmé, že žalobca ako neopomenuteľný
dedič uznal závet a súhlasil s ním a zároveň súhlasil aj s dedičským nástupníctvom. Z daného dôvodu
bolo dedičstvo potvrdené podľa závetu.

15. Začiatok účastníctva v dedičskom konaní závisí od toho, kedy sa súd dozvie o skutočnostiach, z
ktorých dedičské právo vyplýva, a trvá tak dlho, pokiaľ chovanie alebo konanie osoby, ktorej svedčí
niektorý z titulov dedenia, smeruje k tomu, aby sa skutočne stal dedičom, alebo pokiaľ nebudú zistené
ďalšieskutočnosti,ktoréukazujú,žededičomjeniektoiný,prípadne,žeporučiteľnemážiadnehodediča.
Účastníkom sa osoba stáva od okamihu uplatnenia svojho dedičského práva na súde, prípadne notára.

Postavenie účastníka stratí, ak bude v konaní zistené, že mu nesvedčí žiadny z dedičských titulov,
alebo že z iných dôvodov nemôže dediť. Ak zanechal poručiteľ závet, treba považovať za účastníkov
konaniavedľazávetnýchdedičovtiežneopomenuteľnýchdedičovaďalšieosoby,ktorýmsvedčídedenie
zo zákona. Ich účastníctvo trvá tak dlho, pokiaľ sa nepreukáže, že k dedeniu zo zákona nedôjde. Ak
nastúpi dedenie zo závetu, neopomenuteľní a zákonní dedičia prestávajú byť účastníkmi konania vtedy,

ak sa nedovolali neplatnosti závetu (porovnaj rozsudok NS SR sp.zn. 2Cdo 26/2011). Žalobca tak bol
účastníkom konania do momentu, keď uznal závet, nerozporoval ho a zároveň súhlasil s dedičským
nástupníctvom. V danom prípade nebol spor o hmotné právo a súdny komisár nebol povinný odkázať
účastníkov konania na podanie žaloby o neplatnosť závetu.

16. Súd nesúhlasí s vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, že dedič nie je povinný dovolať sa
relatívnej neplatnosti priamo v dedičskom konaní, pretože zákon to výslovne nestanovuje. Súd tu
poukazuje na to, že dedičský súd musí vždy zisťovať stav a obsah závetu a upovedomiť tých, o ktorých
sa možno dôvodne domnievať, že sú dedičmi, o ich dedičskom práve a poučiť ich aj o relatívnej
neplatnosti závetu (§ 479, § 40a Občianskeho zákonníka) ako aj o absolútnej neplatnosti závetu (§ 37

- § 40 Občianskeho zákonníka). Taktiež dedičský súd mal povinnosť poučiť dedičov o postupe podľa
ustanovenia § 194 CSP. Je potrebné poukázať na to, že nárok neopomenuteľného dediča je
súčasťou jeho dedičského práva, preto musí byť uplatnený už v rámci konania o prejednaní dedičstva,
pretože nejde o jeho pohľadávku voči dedičom zo závetu. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že
žalobca sa zúčastnil dedičského konania, bol poučený notárkou o všetkých skutočnostiach, pričom sám

závet uznal, nerozporoval ho, teda nebol spor o platnosť závetu v čase dedičského konania a súhlasil
s tým, že dedičom sa stane žalovaný. Žalobca ako neopomenuteľný dedič bol oprávnený domáhať sa
svojho práva na povinný podiel výlučne v rámci dedičského konania a rovnako v dedičskom konaní
mohol namietnuť relatívnu neplatnosť závetu podľa § 40a a § 479 Občianskeho zákonníka, čo nespravil.
Žalobca sa svojich práv sa v priebehu dedičského konania nedovolal, čím možno konštatovať, že došlo

k uzavretiu dohody s dedičom zo závetu t.j. žalovaným. Uvedená dohoda bola uzavretá tým spôsobom,
že žalobca v dedičskom konaní vyhlásil po poučení o svojom dedičskom práve, že závet uznáva
a súhlasí s ním, z daného dôvodu mohol dedičstvo nadobudnúť žalovaný. Pokiaľ žalobca nesúhlasil
so závetom, čo sa nestalo, mal sa dovolávať relatívnej neplatnosti závetu už v dedičskom konaní,
ktoréhobolúčastníkom,pretoževdedičskomkonanísamalanotárkavysporiadaťsprípadnourelatívnou

neplatnosťou závetu. Žalobca ako účastník konania mal vedomosť o závete a jeho obsahu, pričom
po ukončení dedičského konania nenastala žiadna nová skutočnosť, ktorá by mala vplyv na určenie
dedičstva.Ajsamotnározsiahlajudikatúrapoukazujenato,žeosoba,ktorásícebolaukrátenánasvojom
dedičskom práve, ale zúčastnila sa pôvodného konania o dedičstve, sa môže nápravy domáhať ibacestou riadnych, prípadne mimoriadnych opravných prostriedkov. Žalobca teda mal možnosť domáhať
sa nápravy a to v rámci obnovy dedičského konania, resp. mimoriadnym dovolaním, keďže žalobu o
vydanie majetku môže s úspechom podať len tá osoba, ktorá nebola účastníkom konania o dedičstve.

Pokiaľ ide o žalobcom predložený rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 21Cdo 1087/2015
zo dňa 28.01.2016 je potrebné dodať, že ho nie je možné aplikovať na tento prípad, keďže v danom
konaní po skončení dedičského konania vyšli najavo nové skutočnosti - nový závet, ktorý mal vplyv
pre určenie dedičských podielov. V predmetnej veci boli všetky skutočnosti majúce vplyv pre určenie
dedičských podielov známe už v priebehu dedičského konania a zároveň žalobca súhlasil s tým, že ako

dedič nenadobudne svoj zákonný podiel a uznal závet.

17. Súd dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že žalobca už počas života poručiteľky nadobudol
nehnuteľnosti, ktoré tvoria jeho dedičský podiel, ktoré sú zapísané na LV č. XXX nachádzajúce sa v
katastrálnom území V.. Žalobca teda nadobudol ešte pred smrťou poručiteľky ako neopomenuteľný
dedič darom dedičstvo od poručiteľky, ktoré poručiteľka žiadala do dedičstva započítať. Súd poukazuje

na to, že dedičské podiely môžu byť započítané aj z darov, ktoré nie sú predmetom dedičstva (§ 484
Občianskeho zákonníka). Predmetom zápočtu bol teda dedičský podiel, ktorý žalobca ako potomok
bezplatne dostal od poručiteľky. V danom prípade poručiteľka výslovne prikázala, aby bol vykonaný
zápočet darov s ohľadom na neopomenuteľného dediča, ktorý by sa mohol dovolávať relatívnej
neplatnosti závetu. Žalobca sa nedovolal neplatnosti závetu v dedičskom konaní, pričom spor o

neplatnosť závetu je sporom o hmotné právo a sporná otázka o neplatnosť závetu sa musela vyriešiť
výlučne v dedičskom konaní, naopak v dedičskom konaní závet nespochybnil, teda nemôže sa úspešne
dovolávať vydania dedičstva, keďže nemá aktívnu vecnú legitimáciu. Rovnako je zrejmé, že žalovaný
nebol zvýhodnený oproti žalobcovi, keďže obaja nadobudli nehnuteľnosti od poručiteľky. Súd na základe
uvedeného uzatvára, že žalobca ako účastník konania mal namietnuť neplatnosť závetu priamo v

dedičskom konaní, čo neurobil, naproti tomu súhlasil so znením závetu, na strane druhej sám nadobudol
svoj zákonný podiel vo forme daru od poručiteľky ešte za jej života. Vzhľadom na to, že žalobca nebol
aktívne legitimovaným na podanie žaloby o vydanie dedičstva, keďže bol účastníkom konania a zároveň
nadobudol od poručiteľky ako neopomenuteľný dedič svoj zákonný podiel, súd žalobu zamietol.

18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, pričom žalovaný bol
úspešný v plnom rozsahu, súd mu preto priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Lučenec (§ 355 ods. 1 CSP a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).