Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/111/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714210158
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8714210158.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej, v právnej veci žalobkyne: J. E., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúcej v J. na ulici Y. č. XX, zastúpenej Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
v Poprade na Námestí sv. Egídia č. 93, IČO: 44 250 029, proti žalovanej: Slovenská kancelária
poisťovateľov, so sídlom v Bratislave na Trnavskej ceste č. 82, IČO: 36 062 235, v zastúpení Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave na Dostojevského rade č. 4, IČO: 00 151 700, o
zaplatenie sumy 6.288,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Poprad zo dňa 03.02.2017, č.k. 7C/220/2014-79, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej sa priznáva náhrada trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej žaloba pôvodne smerovala
proti žalovanému Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., vo svojom

vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 02.12.2015 (číslo listu 18 spisu) namietala pasívnu legitimáciu
a žiadala aby žaloba bola zamietnutá. Podaním zo dňa 15.12.2015, ktoré bolo doručené súdu dňa
16.12.2015 žalobkyňa navrhla pripustenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov do konania na strane
žalovanej. O pripustení vstupu Slovenskej kancelárie poisťovateľov do konania bolo rozhodnuté
uznesením zo dňa 11.02.2016 č.k. 7C/220/2014-36. Následne v dôsledku späťvzatia žaloby bolo
konanie voči pôvodnému žalovanému Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., zastavené uznesením zo dňa
03.02.2017, č.k. 7C/220/2014-78.

3. V priebehu konania žalovaná vzniesla námietku premlčania, poukazujúc na to, že v zmysle
ustanovenia § 106 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Poukázala na to, že ku škode došlo
dňa 04.09.2011 a voči žalovanej si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu škody až podaním zo dňa
15.12.2016, doručeným súdu dňa 16.12.2015, teda po viac ako 3 rokoch.

4. Zodpovednosť za škodu sa posudzuje v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a to podľa
ustanovení § 420 a § 427, upravujúcich všeobecnú zodpovednosť za škodu (§ 420 Občianskeho
zákonníka) a zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427
Občianskeho zákonníka).5. V zmysle ustanovenia § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, má poškodený priamy nárok na náhradu škody

u poisťovateľa a je povinný tento nárok preukázať. Na premlčanie nároku na náhradu škody proti
poisťovateľovi platí v súlade s ustanovením § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. rovnaká úprava ako na
premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

6.Jenesporné,žeškodabolaspôsobenádňa04.09.2011,pričomžalobkyňabolaúčastníčkoudopravnej

nehody a teda vedela, kto škodu spôsobil. U žalovanej si nárok na náhradu škody uplatnila až podaním
návrhu na pripustenie ďalšieho účastníka do konania zo dňa 15.12.2015 pričom tento bol súdu doručený
dňa 16.12.2015, teda po uplynutí viac ako 4 rokov. Súd prvej inštancie preto poukazujúc na ustanovenie
§ 106 Občianskeho zákonníka, žalobu v dôsledku vznesenia námietky premlčania zamietol.

7. Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

8. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Alternatívne požadovala rozhodnutie zmeniť tak, aby jej žalobe
bolo vyhovené. Ako dôvod uviedla, že v prípade škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla nie
je pasívne legitimovanou osobou škodca, prevádzkovateľ vozidla, ale priamo jeho zákonná poisťovňa.

Teda na rozdiel od všetkých ostatných nárokov na náhradu škody, v prípade tohto druhu zodpovednosti
za škodu nezodpovedá škodca ale zákonná poisťovňa. V súlade s ustanovením § 106 ods. 1
Občianskeho zákonníka, potom výraz „dozvie sa, kto za škodu zodpovedá“ znamená okamih, kedy sa
poškodený dozvie, ktorá poisťovňa je zákonnou poisťovňou prevádzkovateľa. Poškodený nie je povinný
zisťovať ani osobu vodiča ani osobu prevádzkovateľa vozidla, nakoľko voči ním sa nárok neuplatňuje.

Premlčacia doba teda poškodenému začína plynúť od času, kedy sa dozvedel, kto je poisťovateľom
vozidla. Pre tento účel je zistenie poisťovateľa vozidla verejne prístupné na webe Slovenskej kancelárie
poisťovateľov, na ktorom si ktokoľvek môže zistiť existenciu zákonného poistenia ku ktorémukoľvek
motorovému vozidlu evidovanému na území Slovenskej republiky. Platnosť poistenia sa dá zistiť aj
spätne, ku dňu udalosti. Na oficiálnom webe žalovanej bolo v čase podania žaloby evidované, že v

deň nehody, 04.09.2011, bolo vozidlo riadne poistené v poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s..
Táto evidencia preukázateľne pretrvávala aj v priebehu konania, najneskôr ešte dňa 15.12.2015, kedy
žalobkyňa podala návrh na pripustenie ďalšieho účastníka do konania. Až na poslednom pojednávaní
dňa 03.02.2017, teda až po 6 rokoch od vzniku nehody, predložila žalovaná výpis z evidencie, na
ktorom bolo poistenie ku dňu nehody vymazané. Zodpovednosť za údaje v registri verejného poistenia je

výlučne na žalovanej, v nijakom prípade nemôže byť nesprávnosť na ťarchu poškodeného. Subjektívna
premlčacia lehota preto mohla začať plynúť najskôr po doručení vyjadrenia k žalobe a najneskôr po
výmaze poistenia z registra. V žiadnom prípade však táto lehota nemohla začať plynúť skôr, a preto
uplatnený nárok nie je a nemôže byť premlčaný. Navyše vznesená námietka premlčania zo strany
žalovanej je v rozpore s dobrými mravmi. V čase pred podaním žaloby komunikovala so žalobkyňou

spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., hoci z jej pohľadu ako zástupca žalovanej. Vo vyjadrení
k žalobe spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., preukázala neexistenciu poistnej zmluvy ku
dňu nehody a poukázala na pasívnu legitimáciu žalovanej. Žalovaná pritom v tom istom čase stále
registrovala poistenie v poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., platné ku dňu nehody. Ako mala
žalobkyňa za stavu tejto právnej neistoty vierohodne určiť pasívne legitimovaný subjekt nie je známe.

Tento stav pritom nijako nezavinila, sama je obeťou dopravnej nehody, ktorú takisto nijako nezavinila.
Uplatnenienámietkypremlčaniazostranyžalovanej,ktorájeprávetýmsubjektom,ktorývovecizásadne
pochybil, je v hrubom rozpore s dobrými mravmi

9. Žalovaná navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

10. Vo veci už Krajský súd v Prešove raz rozhodol, a to rozsudkom zo dňa 25.04.2018 č.k. 7Co
4/2018 - 103, ktorým odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil. V dôsledku dovolania podaného zo
strany žalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 11.07.2019 vydaným vo
veci 5Cdo 57/2019 rozsudok Krajského súdu v Prešove z 25.04.2018 zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že konanie je postihnuté vadou zmätočnosti spočívajúcou v
nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a zakladá tak prípustnosť i dôvodnosť podaného
dovolania v prejednávanej veci. Tento nedostatok spočíva predovšetkým v tom, že odvolací súd sa v
odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal odvolacou argumentáciou dovolateľky ohľadne záväznostiúdajov v registri zriadenom podľa § 25 ods. 1 veta prvá Zákona o povinnom zmluvnom poistení,
nakoľko pri podaní žaloby vychádzala z údajov v ňom uvedených v domnienke, že ide o správne
údaje z hľadiska ich verejnej dostupnosti prostredníctvom elektronických prostriedkov. Z odôvodnenia

rozhodnutia odvolacieho súdu tiež nevyplýva, že by sa zaoberal odvolacou argumentáciou dovolateľky,
ktorou napadla žalovaným uplatnenú námietku premlčania poukazujúc na jej rozpor s dobrými mravmi.
Odvolací súd sa s vyššie uvedeným vôbec nevysporiadal, nakoľko v jeho odôvodnení absentuje
akákoľvek zmienka o posúdení námietky premlčania z hľadiska jej súladu s dobrými mravmi. Jeho
rozhodnutie je z týchto dôvodov nedostatočné a nepreskúmateľné.

11. Po vrátení veci na ďalšie konanie odvolací súd viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho opätovne v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a §
381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez
nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené.

12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

13. Vo veci nie je možné stotožniť sa s tvrdením, podľa ktorého subjektívna premlčacia doba začala
plynúť až od času, kedy sa žalobkyňa dozvedela o tom, kto je poisťovateľom vozidla. Aj keď ustanovenie
§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla umožňuje poškodenému uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo
proti poisťovateľovi, uvedené neznamená, aby pre beh 2 ročnej subjektívnej premlčacej doby upravenej

v ustanovení § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka mal akýkoľvek význam okamih, kedy sa poškodený
dozvie o tom, ktorá poisťovňa je zákonnou poisťovňou prevádzkovateľa.

14. V súvislosti s posudzovaním námietky premlčania vznesenej zo strany žalovanej je potrebné
poukázať na ustanovenie § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého na premlčanie nároku na

náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá
škoduspôsobila.Vpoznámkektomutoustanoveniujeuvedenýodkazna§106Občianskehozákonníka.
Žalovaná postavenie osoby, ktorá škodu spôsobila nemá, a preto ani premlčanie nároku na náhradu
škody nemôže byť u žalovanej posudzované inak ako u osoby, ktorá škodu spôsobila.

15. Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za 2
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

16. V prejedávanej veci osobou, ktorá škodu spôsobila bol M. M., ktorý pri vedení motorového vozidla
spôsobilžalobkyniakospolujazdkynizraneniapridopravnejnehodedňa04.09.2011,začobolodsúdený

trestným rozkazom Okresného súdu Levice zo dňa 04.07.2012 vydaným vo veci 3T/140/2012. Osoba
škodcu teda žalobkyni bola známa už v čase dopravnej nehody. Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského
uplatnenia, podľa lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného MUDr.
B. M. dňa 30.11.2012 (číslo listu 54 spisu) liečenie žalobkyne trvalo od 04.09.2011 do 30.11.2011.
Predpokladom pre vydanie lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia je ustálenie

zdravotného stavu poškodeného. Platí ustanovenie § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za
bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, podľa ktorého, lekársky posudok sa vydáva
len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského
uplatnenia, spravidla až po uplynutí 1 roka od poškodenia na zdraví.

17. Ak znalec znalecký posudok o sťažení spoločenského uplatnenia vypracoval dňa 30.11.2012,
nepochybne tak urobil v čase, keď zdravotný stav žalobkyne bol už ustálený pre potreby hodnotenia
následkov poškodenia zdravia. Dvojročná subjektívna premlčacia doba, počítaná najneskôr od
30.11.2012 ku dňu podania návrhu na pripustenie žalovanej do konania, teda ku dňu 16.12.2015, už
uplynula.

18. Pokiaľ ide o ustanovenie § 25 ods. 1 veta prvá zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších
predpisov, toto ukladalo kancelárii na účely zabezpečenia činnosti informačného strediska viesť register,ktorý obsahuje údaje o poistení zodpovednosti podľa § 11, údaje o poistných udalostiach, na ktorých
malo účasť motorové vozidlo a údaje z centrálnej evidencie vozidiel a z evidencie dopravných nehôd v
elektronickej forme. Takýto zákonom zriadený register má nepochybne charakter verejnej listiny, ktorá či

už podľa ust. § 134 O.s.p. účinného do 30.06.2016 alebo podľa ust. § 205 C.s.p. účinného od 01.07.2016
potvrdzovala i pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje, samozrejme za predpokladu,
ak nie je dokázaný opak.

19. V prejednávanej veci tento opak zo strany žalovanej resp. jej zástupcu preukázaný bol. Z obsahu

spisu vyplýva vedomosť žalobkyne o postavení žalovanej ako pasívne vecne legitimovanej osoby
v spore ešte pred podaním žaloby dňa 03.09.2014 smerujúcej pôvodne proti spoločnosti Allianz -
Slovenská poisťovňa, a.s. Už v oznámení zo dňa 28.01.2013 (č.l. 55 spisu) bolo vtedajšiemu zástupcovi
žalobkyne Európske Centrum Odškodného, s.r.o., oznámené, že Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.,
koná z poverenia Slovenskej kancelárie poisťovateľov. Konanie z poverenia Slovenskej kancelárie
poisťovateľov vyplýva aj z ďalších listín, a to z oznámenia o poukázaní náhrady škody zo dňa 06.03.2013

(č.l. 56 spisu), z odpovedi na odvolanie k poistnej udalosti zo dňa 07.06.2013 (č.l. 57 spisu) a
z oznámenia zo dňa 23.07.2014 (č.l. 61 spisu). V oznámení zo dňa 23.07.2014 bolo vtedajšiemu
právnemu zástupcovi žalobkyne spoločnosti M., s.r.o., oznámené, že Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s., škodu rieši na základe poverenia od žalovanej, nakoľko bola spôsobená prevádzkou vozidla bez
platného poistenia zodpovednosti. Žalovaná resp. jej zástupca, vychádzajúc z vyššie uvedených listín,

nezavádzali žalobkyňu vo vzťahu k osobe pasívne legitimovaného subjektu. Práve naopak, poskytli
žalobkyni, resp. jej vtedajším zástupcom správne a dostatočné informácie o tom, kto poskytuje poistné
plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bez poistenia zodpovednosti.

20. Napriek vyššie uvedenému žalobkyňa žalobou podanou na súde dňa 03.09.2014 si svoj nárok

uplatnila proti osobe, ktorá vo veci pasívne vecne legitimovaná nebola.

21. S poukazom na uvedené ani vznesenie námietky premlčania zo strany žalovanej po tom, čo bola
pripustená do konania, nemožno považovať za konanie odporujúce dobrým mravom. Takýmto mohlo byť
v prejednávanej veci iba také konanie žalovanej, ktoré by v dôsledku zavádzajúcich údajov znemožnilo

žalobkyni v čase podania žaloby označiť žalovanú ako pasívne vecne legitimovaný subjekt. Žalobkyňa,
ako to už bolo skôr konštatované, v čase podania žaloby disponovala dostatkom informácií o tom, že
pasívne vecne legitimovanou osobou je žalovaná a nie Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Ak napriek
tomužalobkyňavžalobepodanejnasúdedňa03.09.2014označilainýsubjekt,ktorývsporenebolvecne
pasívne legitimovaný, uvedené pochybenie nemožno pripísať na ťarchu žalovanej, ktorá urobila všetko

preto, aby žalobkyňa mohla včas, ešte pred uplynutím premlčacej doby, za pasívne vecne legitimovanú
osobu v spore označiť žalovanú. Za takejto situácie žalovaná sa nedopustila žiadneho konania, ktoré v
súvislosti so vznesenou námietkou premlčania by bolo možné hodnotiť ako odporujúce dobrým mravom.

22. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok

ako vecne správny potvrdil.

23. Zároveň úspešnej žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100
% podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2, § 396 ods. 1 a § 453 ods. 3 C.s.p. s tým, že o výške náhrady
týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

24. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).