Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 15, 2021

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4T/57/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620010350
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Pavlisová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2021:7620010350.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňou JUDr. Petrou Pavlisovou, na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 16. novembra 2021, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

Z.. T. J., Q.. XX.XX.XXXX T. S., K. S., W. U. Y.
Q. T., U. XX, K. Y. Q. T., G. Q. D.
R. Y. Q. T., Y. XX, K. Y. Q. T.

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

v období od 6. júna 2017 do 13. marca 2018 v Spišskej Novej Vsi, na rôznych miestach i v blízkom okolí
mesta Spišská Nová Ves, v podvodnom úmysle, pod zámienkou sprostredkovania kúpy nehnuteľností
nachádzajúcich sa v katastrálnom území obce Letanovce, okres Spišská Nová Ves, v lokalite zvanej

„Kláštorisko“ od Slovenskej republiky - Ministerstva hospodárstva SR, so sídlom Mlynské Nivy 44/a,
827 15 Bratislava 212, vylákal od Š. E. rôzne sumy peňazí spolu vo výške 84.500 €, ktoré mali byť
použité ako náklady súvisiace so zabezpečením sprostredkovania kúpy nehnuteľností a v časti ako jeho
odmena za sprostredkovanie ich kúpy pre Š. E., pričom konal s vedomím, že sprostredkovanie ich kúpy
nezabezpečí, s vedomím, že Ministerstvo hospodárstva SR nehnuteľnosti na „Kláštorisku“ Š. E. nepredá
i s vedomím, že získané peniaze od Š. E. použije pre svoje potreby, ktoré pre svoje potreby aj použil,
čím pre Š. E., Q.. XX.X.XXXX, W. U. Y., I. W. Č.. XXXX/XX, K. Y. Q. T., toho času bytom Y. Q. T., I.. H.
U. Č.. X, ktorého takýmto spôsobom uviedol do omylu, spôsobil škodu vo výške 84.500 €,

t e d a
- na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku značnú škodu

č í m s p á c h a l
- zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, 3 písmeno a/ Trestného zákona

z a t o m u u k l a d á

Podľa § 221 ods. 3 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 49 ods. 1 Tr. zákona mu výkon trestu podmienečne odkladá
a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona ustanovuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1, ods. 4 písm. d/ Tr. zákona ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v
skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný zaplatiť poškodenému Š. E., Q..
XX.X.XXXX T. S.Z., K. S., W. U. Y., I. W. Č.. XXXX/XX, adresa na doručovanie písomností Y. Q. T., I.

H. U. Č.. X, škodu vo výške 77.000 €.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Spišskej Novej Vsi podal dňa 18.6.2020 na tunajší súd obžalobu na
obvineného Z.. T. J. pre skutok popísaný vo výroku tohto rozsudku, ktorý právne kvalifikoval ako zločin
podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/ Trestného zákona.

Súd vo veci vydal dňa 22.6.2020 trestný rozkaz, proti ktorému podal obvinený v zákonnej lehote odpor,
a preto súd nariadil hlavné pojednávanie.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku.

Obžalovaný Z.. T. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa nejednalo o odkúpenie pozemkov ale
nehnuteľností, kde Š. E. dlhodobo pôsobil ako podnikateľ, ktoré mal za určitých okolností v prenájme
zrejme od obce. Pán E. mal informáciu o tom, že tieto nehnuteľnosti od určitého času sú majetkom
nie obce, s ktorou mal uzavretú nájomnú zmluvu, ale štátu. Za štát tieto nehnuteľnosti malo vedené
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Tiež mal informáciu o tom, že niekto iný ako on, a to

vlastníci pozemkov v okolí a pod stavbami mali podanú žiadosť a malo im byť vyhovené, že si odkúpia
tieto nehnuteľnosti a tým pádom by pán E. skončil s dlhodobým podnikaním v danej lokalite. Vzhľadom
na to, že nie tak dávno predtým, so štátom a Ministerstvom hospodárstva riešil majetkové veci, ponúkol
pánovi Š. E. možnosť, že mu pomôže s danou vecou, aby nebolo vyhovené druhej strane, ktorá mala
zákonný nárok na odkúpenie za cenu znaleckého posudku priamym predajom bez verejnej súťaže.

V danom prípade to bolo pre štát nevýhodné, pretože trhová cena by zodpovedala vyššej cene ako
je znalecký posudok a hlavne tá skupina, nejaké konzorcium, čo sa dalo dokopy, obec Letanovce a
urbár, nemali žiadne morálne právo alebo právo väzby na to, aby tie veci získali, skôr išlo o to, že
si mysleli, že koľko veľa peňazí sa tam dá zarobiť a za každú cenu chceli získať tieto nehnuteľnosti,
aby namiesto Š. E. prevádzkovali služby, ktoré tam vykonával on. S pánom E. sa poznajú dlhé roky,

dá sa povedať historicky, veľakrát sa aj u neho zastavoval, keď chodili na túry. Prokurátor vychádza
iba z dostupných informácii, ktoré sa k nemu dostali. Ak by bola pravda to, čo prečítal prokurátor v
obžalobe, tak keby dostal takú ponuku ako bola v trestnom rozkaze, tak by ju zobral všetkými desiatimi.
Historicky to, čo zrealizovali a čomu sa venuje absolútne nezodpovedá niečomu takému nízkemu ako
to bolo odprezentované prokurátorom. Priznáva morálnu vinu voči klientovi Š. E.. Do dnešného dňa

Š. E. nemá vrátené peniaze, pretože ich pôvodná dohoda bola taká, že mu pomôže s danou vecou,
aby ho niekto odtiaľ nedostal preč, aby tam mohol Š. E. zostať. Zobral plnú zodpovednosť za to, že
ak by to nevyšlo, tak sa mu finančné prostriedky, ktoré budú slúžiť na to, aby tam zostal vrátia späť.
Bohužiaľ do dnešného dňa sa tak nestalo, peniaze nemá ani z 90% vrátených. Robí všetko preto, aby
sa tie peniaze k pánovi Š. E. dostali. Vychádza z toho, že dohoda bola taká, že s celou vecou mu

pomôže, a určite to nebolo tak, že cez neho išli peniaze na zálohu, na kúpu alebo také niečo. Záloha
na kúpu sa platí vlastníkovi, a nie takýmto spôsobom. Celé to úsilie môže potvrdiť aj výpoveď pána U.,
šéfa právneho odboru v danom čase na Ministerstve hospodárstva. Začalo sa to jednaním so starostom
obce Letanovce, s urbárom, ministerstvom. Posudzovali v akom stave je žaloba o určenie vlastníckeho
práva, ktorú viedli voči Ministerstvu hospodárstva, riešili sa problémy, keď pán Š. E. volal, že niekto

blízky urbáru si to chce prenajať. Prišli tam ľudia z Ministerstva hospodárstva, ošetrovalo sa to, aby
neunikla nejaká nehnuteľnosť dlhodobou nájomnou zmluvou. Práve od pána U. sa dozvedel, že niekto
to podpísal práve tomu konzorciu urbáru a obce Letanovce. V tej sekunde volal Š. E., v akom je to
stave. Dodnes nevie prečo to nevyšlo. S pánom U. dosť dlho konzultovali ako postaviť žiadosť Š. E.,
ktorú on formuloval, písali ju, on osobne ju doručoval u pána U. a potom do podateľne ministerstva. Ešte

predtým to prešiel, vylúčili možnosť, aby nedošlo k porušeniu zákona, že nedávali žiadosť o odkúpenie,ale žiadosť o nájom, kde sa to zdôvodnilo morálne, ekonomicky. Pán Š. E. mal morálny, ekonomický
náskok pred svojou konkurenciou, aby to získal, ale nie kúpou ale nájmom, a to bola konečná žiadosť
k čomu sa dopracovali. Bohužiaľ, možno tí druhí mali väčší vplyv, dodnes však nevie prečo. Skončilo

to tak, že niekto zvolil jednoduchšiu cestu z pohľadu štátu a Ministerstva hospodárstva. Argumentovali
tým, že keby vyhoveli ich žiadosti, odbremenili by ich od akýchkoľvek starostí so správou nehnuteľnosti,
lebo vyargumentovali to poistením objektu na náklady klienta nájmu, ktorý predstavoval vyššiu sumu za
určité obdobie ako je samotná kúpna cena, za ktorú to predávali. Samozrejme toto sa odkonzultovalo.
Záver právneho odboru bol taký, že takto by to šlo. No nakoniec to dopadlo tak, ako dopadlo. Pán Š. E.

aj so svojim právnikom pánom J.. U. žiadali o náhradu investícii, ktoré pán E. počas svojho pôsobenia
do daných nehnuteľností dal a prišla im odpoveď, že im nepreplatia takmer nič. Nevie presne aká to bola
suma. Jeho reakcia bola taká, že Š. E. bol jeho kamarát, tak treba pomôcť, okamžite na to reagoval a
v plnej výške im tieto náklady uznali. Mrzí ho, že nebol schopný pánovi Š. E. prostriedky, ktoré do toho
investoval do dnešného dňa vrátiť. Vie, že v krátkom čase sa to dá urobiť, lebo má rozrobené veci tak,
aby to dopadlo dobre. Nevie odkiaľ sa dozvedel, že pán Š. E. chce kúpiť nehnuteľnosti na Kláštorisku.

Niekto mu spomínal, že obec Letanovce má záujem to odkúpiť a dostať odtiaľ Š. E. preč. Stretli sa a
on mu to tiež potvrdil. Povedal mu, že prednedávnom a úspešne riešil obdobnú vec v rámci Spišskej
Novej Vsi a štátu prostredníctvom Ministerstva hospodárstva a tak sa do toho pustili. Oslovil pána E.
v tej veci, že počul, že má taký problém a na základe toho sa dohodli na spolupráci. Najprv rozobrali
situáciu aká je. Pán E. mu vysvetľoval, lebo nevedel všetky detaily, lebo je dôležité vedieť aj pozadie

z druhej strany. Vedeli kto je vlastník pozemkov, aký má právny nárok tento vlastník, a aké sú zákony,
ako štát respektíve Ministerstvo hospodárstva môže postupovať. Pán E. mu objasnil pozadie zo svojej
strany historicky, a to ako dlho tam je a tak ďalej. Urobili analýzu, a tak mu povedal, že by to šlo zvládnuť
tak, aby buď to vedel časom odkúpiť, aby ho tam nechali cez nájomnú zmluvu a tak sa do toho pustili.
Navzájom si vymieňali veľa dokladov, či už s pánom E., alebo s jeho právnikom pánom Mgr. U.. Hovorili

o tom, že ak to bude úspešné, tak jeho odmena by mala byť 20 000 €, no presne si nepamätá. Tú
sumu povedal pánovi E. asi pri prvom stretnutí. Pri prvom stretnutí mu pán E. nedával nič. Celý čas
boli na tom, že odmenu dostane až keď sa veci vykonajú. O lehote dokedy mu pomôže sa nebavili,
lebo to sa takto presne dopredu nedá stanoviť. Dá sa nahrubo stanoviť horizont. Určite sa nebavili o
tom, že či mesiac alebo rok, lebo to nikto nezagarantuje, že ako rýchlo sa také niečo dá urobiť. Povedal

Š. E. na aký účel použije peniaze, a to, aby veci boli vybavené. Určite nie na to, že je to záloha na
kúpu nehnuteľnosti. Rozpočet pánovi E. nevystavil. Doklady, že prevzal peniaze si stále podpisovali a
to pri každej sume, ktorú prevzal, tak pánovi E. vystavil doklad. Písali si to na papier. Podpísal pánovi
E. prevzatie peňazí. Povedal pánovi E.S., že zodpovedá v plnom rozsahu, ak veci nebudú v poriadku,
že nemôže mať žiadnu škodu, nebude potom účtovať ani len cestovné. Svojho času prešiel osobným

bankrotom,takabynezostalatátovecnevymáhateľnávprávnejrovine,takdodatočnezmluvouopôžičke
prekryl túto vec pánovi E.Á., aby mal istotu, že ten záväzok zotrváva, kým nie je vyplatený. Nevie, či na
doklade bolo napísané, že či je to pôžička. Vie, že určite si podpísali kto, koľko, kedy prevzal. Nesľúbil
pánovi Š. E., že má v tejto súvislosti vypracovať nejakú štúdiu. Jedinú vec čo dal posúdiť bola žaloba,
ktorá v danom čase bola živá na určenie vlastníckeho práva, tak tam si nezávisle dal urobiť analýzu

právneho stavu, že či je možné to dotiahnuť do úspešného konca alebo nie. Ohľadom toho mu nevznikli
žiadne náklady. Povedal pánovi E., že potrebuje zaplatiť toho človeka, ktorý mal vyhotoviť, ale nevznikli
mu žiadne náklady. Posúdil mu to doktor J. a doktor Z. X.. Analýza nespočívala v tom, že mu písal
nejakú zápisnicu o celej veci, jednoducho mu to dal na posúdenie, a on ho iba informoval. Trvalo to veľmi
rýchlo. Povedal mu výsledok, že ako by ďalej v tejto veci konal, respektíve nekonal. So Š. E. ohľadom tej

veci stretol osobne orientačne 15-krát. Telefonicky to boli hodiny. Vymenili si 60 telefonátov, vymieňali
si vzájomne informácie, konzultovali. Pri týchto stretnutiach žiadal pána E. o ďalšie peniaze. Znalecký
posudok vypracovaný pán E.Á. mal a jednu kópiu má aj on. Nepovedal pánovi E., že potrebuje peniaze
na znalecký posudok. Druhá strana, ministerstvo alebo urbár s obcou Letanovce si dávali vypracovať
znalecký posudok, ktorý mal byť podkladom pre kúpnu cenu. Pán E. mu dával peniaze niekoľkokrát na

účet. Dal mu preto číslo účtu. V danom čase to nebol jeho účet a to preto, lebo v tom čase mal vedené
exekúcie, nemal na svoju osobu vedený žiadny účet. Nevie uviesť meno na koho účet išli peniaze, lebo
bol s kamarátom akurát v banke a ten mu povedal, že je to jeho zamestnankyňa a išiel jej účet, že mu
môže takúto službu urobiť. Fyzicky tú ženu pozná, ale meno nepovie. Pán Š. E. pravidelne informoval
ako prebieha jednanie v súvislosti s vybavovaním záležitostí pre neho. Stále si vymieňali vzájomné

informácie. Nikdy to nebolo tak postavené, že keď mu pán E. nebude poskytovať ďalšie peniaze, tak z
tej kúpy nič nebude. Nepamätá si, že nejakej pani bolo treba odovzdať sumu 7 000 € v tejto súvislosti.
Š. E. nebol nadšený z toho, že mu mal dať peniaze aj nad rámec ich dohody. On ho pýtal, aby to skúsil,
že to dotiahnu do úspešného konca, hoci to bolo nad rámec pôvodnej dohody. Pôvodná dohoda malabyť, že jeho odmena bude 20 000 €. Povedal pánovi E., že potrebuje peniaze na právnika J.. Pán J.
však žiadne peniaze nedostal, a ani ich nepýtal. Pán J. mu akurát zanalyzoval právny stav žaloby, ktorá
bola živá. Pánovi J. žiadne peniaze nedal, lebo žiadne zmluvy nakoniec pre danú vec nepripravoval.

Priamo na Ministerstve hospodárstva jednal s pánom U., bol šéf právneho odboru, potom to bola pani
U. a potom pani Y., nebola to ministerka vnútra iba jej menovkyňa. Uvedeným osobám z Ministerstva
hospodárstva predložil splnomocnenie, ktorým ho pán Š. E. splnomocnil, že je oprávaný v jeho mene v
tejto súvislosti jednať. Také potvrdenie mu vystavil pán E.. Rozhovory s ľuďmi z ministerstva si pamätá
detailne, pretože reálne prebehli. Boli to páni na úrovni. Menila sa tam štruktúra ministerstva, pôvodne

to bol odbor správy majetku, potom odbor správy majetku prešiel pod právne oddelenie a pani Y., či
pani T. mu nesľúbili nič. Skôr mal taký pocit, že sa toho chceli zbaviť a predať to združeniu urbáru a
obce Letanovce. Šéf právneho odboru bol naklonený tej variante, že sú vlastníci a vlastníkmi pozemkov
pod nehnuteľnosťami je niekto iný, tak vlastník pozemkov v takom prípade má od nich právo na priamy
predaj za cenu znaleckého posudku. Takto boli nastavení, no postupne im veci vyargumentovali a dostali
do ich do takej polohy, že tí ľudia sa začali nad tým viac zamýšľať, že rodina pána E. historicky preto

niečo urobila, že ich minimálne morálne poškodzujú. Dali im aj ekonomické návrhy, odbremenili ich
od starostlivosti. Konečná verzia, teda to schvaľovanie nie je na jednej osobe. Pán U., keď mu ukázal
žiadosť po všetkých konzultáciách a vysvetľovaní povedal, že pripúšťa aj takúto možnosť. Jednania na
Ministerstve hospodárstva boli oficiálneho charakteru. Po skončení jednaní bol na 100% presvedčený,
že pána E. minimálne tam nechajú ako nájomcu. O všetkých jednaniach, aj o všetkých skutkoch a

informáciách bol pán E. bol informovaný. Kedy naposledy žiadal od pána E. peniaze si nepamätá. Na
to, aby mal možnosť na Ministerstve s kompetentnými ľuďmi dokazovať, argumentovať, vysvetľovať a
presviedčať, pre normálneho človeka to funguje asi tak, že napíšete žiadosť, po určitom čase vám príde
odpoveď. Sú to však skúsenosti. Dosť veľa s nimi robili. Robil pol roka predtým ako toto prebiehalo.
Kupoval od nich pre klienta jeden areál v rámci Spišskej Novej Vsi, kde dnes by ste to už nespoznali, bolo

tam zbúranisko. Vie, čo všetko musel absolvovať bez toho, aby mu tam niekto otvoril dvere, že ho pustia
do miestnosti a tí kompetentní si nájdu na vás čas a vás aj počúvajú. Nedával nikomu žiadne úplatky. Tú
sumu, ktorú mu dal pán E. použil na to, že mu niekto otváral dvere, že mal možnosť s kompetentnými
vysvetľovať dôvody prečo toto je to správne. Osoba, ktorej to odovzdával, ktorý má tie kontakty, ktorý
zavolal prijmite ho, vypočujte, je to správna vec bol Z.. Z. J.. Nebohému Z.. J. v tejto súvislosti poskytol

peniazepočastiachtak,akoichondostával,atoosobne,keďsastretávalivBratislave,svýnimkousumy
15000€,ktorúmunadrámecpánE.dal,astýmpotrebovalporiešiťsvojeveci.Tých15000€nesúviselo
s danou vecou. Nebohému Z.. Z. J. dal mu sumu 70.000 €. Nevystavoval mu žiadne potvrdenie.
Tiež nepožiadal nebohého Z.. Z. J., aby mu vyúčtoval 70 000 €, ktoré mu on poskytol. Nepotreboval od
neho vyúčtovanie, lebo veci fungovali tak, ako mali. Nevie koľko osôb mu na Ministerstve hospodárstva

v súvislosti s odovzdaním peňazí nebohému Z.. Z.Z. J. v sume 70 000 € otvorilo dvere, no mal prístup
a mal možnosť o všetkých veciach veľmi dobre komunikovať a argumentovať. Či to nebohý Z.. Z. J.
riešil s A. alebo s nejakým Okresným prednostom obrazne povedané, to nevie. Mali spor ohľadom
znaleckého posudku, či cena je dobrá alebo nie. Na základe nejakej žiadosti prišla odpoveď aj telefonát,
že takto určite nie. A keď mal dohodnuté stretnutie na tvary miesta, po dvoch hodinách to dokázal

tak vyargumentovať, že nakoniec vyšlo najavo, že všetko je správ. Ľuďom, ktorí mu otvárali dvere na
Ministerstve hospodárstva nepredložil žiadnu plnú moc. S ľuďmi, s ktorými jednal určite predložil plnú
moc, lebo plnú moc mal podpísanú a vie ju aj doložiť. Nebohý Z.. Z. J. mu nepovedal na čo použil tie
peniaze, podľa neho nikomu nič nedal. Či si ich nechal, tak na to nevie odpovedať. Počas priebehu
jednania s pánom Š. E. bola jeho ekonomická situácia zlá, mal vedené exekúcie, no nevie povedať na

akú sumu a to ani orientačne. V tom čase mal živnosť, ktorá súvisela so zabezpečením respektíve so
sprostredkovaním kúpy a predaja nehnuteľností. Neponúkol by sa Š. E., ale zo skúseností za roky vie, čo
všetko dokázal, čo urobil v rámci tohto regiónu a aj z pohľadu poslednej skúsenosti, ktorá bola úspešná a
to vyriešili a bolo tam 100.000 problémov okolo toho, lebo proces nadobudnutia niečoho alebo získania
nájomnej zmluvy alebo čohokoľvek s ministerstvami, posledné týždne bol štyrikrát v Bratislave za jeden

týždeň nie 4 dni. Dokonca za jeden deň tam bol dvakrát, musel sa vracať stále na ten istý rezort, aby
veci boli úspešné. Nevie povedať v tom čase akú funkciu, či postavenie mal nebohý Z.. Z. J.. Raz bol v
Česko-Slovenskej obchodnej komore, potom čo skončil politickú činnosť bol veľvyslanec istého času v
Prahe. Zomrel asi pred dvoma rokmi, či pred rokom a pol. Cíti sa byť 100% morálne vinný a zaviazaný
pánovi E. a garantuje, že tie peniaze v krátkom čase dostane naspäť, tak ako sú dohodnutí. Na začiatku

povedal, že keď on za niečo garantuje, keď to má dopadnúť alebo dopadlo akokoľvek, stojí si za slovom.
Nejde robiť pánovi E. žiadne vyúčtovanie, že koľko to reálne jeho stálo, alebo koľko dával, proste keď
nemá splnené to, s čím mal byť spokojný, aby nemal žiadnu ujmu musí peniaze dostať naspäť. Pán Š.
E. je naozaj poškodený finančne.Poškodený Š. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovaným pánom J. sa poznali už dlhšie.
Registroval ho v meste dlhú dobu, lebo Spišská Nová Ves je malé mesto, tak o sebe vedeli. Keď pracoval

na Kláštorisku, tak obžalovaný tam aj chodieval občas na túry. Nikdy obžalovanému nespomínal, že má
nejaký problém, že to chce vyriešiť, že je tam nejaký majetkoprávny problém. Kláštorisko bol sen jeho
nebohého otca, tak to chcel udržať a chcel tam pracovať aj naďalej a vytvoriť z toho rodinný podnik.
Viackrát sa o to pokúšal, bolo to viac menej neúspešné, až jedného dňa mu zavolal pán J.. Nemal ho
uloženého ani v telefóne. Volalo mu nejaké číslo, dvihol a predstavil sa mu, a keďže vedel o koho ide,

tak súhlasil s jeho navrhnutým stretnutím, že mu vie s tým pomôcť, že mu to mal už skôr povedať, že
on by to už dávno vyriešil. Stretli sa niekedy v júni 2017 v hoteli Metropol v Spišskej Novej Vsi na káve,
že mu obžalovaný porozpráva ako a aké veci vie pre neho urobiť. Na otázku odkiaľ vie, že je tam nejaký
problém mu obžalovaný odpovedal, že to ho nemusí zaujímať, že on to vie, že mu s tým pomôže, a že
to bude stáť 30 000 €, že 10.000 € hneď a 10.000 €, keď mu donesie nejaké papiere, zmluvy a 10.000
€, keď to bude vybavené. Obžalovaný na neho naliehal, že tých 10.000 € má doniesť hneď okamžite.

Išiel domov, obvolal nejakých známych, ktorí mohli niečo s pánom J. niekedy robiť, a tí mu potvrdili, že
je dosť možné, že to dokáže vybaviť. Tak sa nebál a išiel s tými peniazmi za obžalovaným, stretli sa a
odovzdal mu prvých 10 000 €. Na ďalší deň mu obžalovaný volal, že chce zase nejaké peniaze na nejaký
odhad, prišiel s nejakými poznatkami, že tam je ešte nejaký iný pozemok, ktorý má cirkev, že by ho
mohol kúpiť od cirkvi. Neveril tomu, lebo cirkev nerada pozemky predáva, ale javilo sa mu to ako veľmi

dobrá východisková pozícia potom pri vyjednávaní. Jeho informácie boli také, že sa bude prednostne
predávať majiteľovi pozemku. Majiteľom pozemku bolo urbárske spoločenstvo. Potom to začalo každú
chvíľu, obžalovaný pýtal 5.000 €, 10.000 €, 15.000 €. Povedal obžalovanému, že je to nad rámec a nič sa
nedeje, nič mu nedoniesol, nič sa neposunulo, všetko je po starom. Obžalovaný ho dostal do situácie, že
to pôsobí, že je naivný. V tom prípade aj bol naivný, lebo veľmi túžil kúpiť to Kláštorisko, pretože to bral

akoniečo,akosplnenýsensvojasvojhootca.Obžalovanýhodostaldotakéhostavu,žehocineochotne,
ale vždy mu tie peniaze dal, lebo ho vystrašil, že to kúpi niekto iný. Vždy v tom bol nejaký právnik, nejaký
posudok do Bratislavy, že treba peniaze na nejakého právnika do Bratislavy, potom to bola Bystrica a
zrazu sa odmlčal. Ako už tá suma presiahla obrovskú sumu už aj nad jeho pomery, tak sa obžalovaný
odmlčal. Potom začal o obžalovaného pýtať, aby mu doniesol nejaké papiere. Lebo najprv to bola kúpa,

že tie peniaze budú použité na kúpu, no potom to bolo, že to bude nájomná zmluva. Nakoniec to dopadlo
tak, že jedného dňa mu obžalovaný zavolal, že to kúpil urbár. Išlo o sumu 84.000 €, no nevie, či to nebolo
aj viac, lebo obžalovaný prišiel tu po 100 €, po 500 €, dakedy aj po 1.000 €. Obžalovaný mu pri stretnutí
konkrétne ponúkol, že mu pomôže s kúpou Kláštoriska. Obžalovaný mu ukazoval nejaké papiere, ktoré
boli podpísané pani S., ktorá sedela na ministerstve, lebo s ňou predtým jednal pár rokov aj on. V tom

období tam už ona nepracovala. Tie papiere pôsobili veľmi dôveryhodne, boli tam podpísaní pracovníci,
ktorí robili na ministerstve. Predaj mal byť vybavený do konca októbra. Prvý papier na prvých 10.000
€ v ten prvý deň mu aj obžalovaný vypísal ako zmluvu o pôžičke, avšak on mu peniaze nepožičiaval.
Trošku sa tomu čudoval, že prečo pôžička, no povedal si, že dobre s tým, že to bude do konca októbra.
Obžalovaný mu povedal, aby sa nebál, že sa tie peniaze odpočítajú z toho čo sa bude kupovať. Tiež

obžalovaný od neho pýtal 5.000 € bral, že vypracuje štúdiu. Prvú štúdiu mal vypracovať na pozemok čo
spomínal, plus nejakú štúdiu na zmluvu, na dohodu alebo proste na niečo, že sa mali nejaké papiere
odovzdaťnaministerstve,žesatotammárobiť.Obžalovanýodnehopýtalpeniazezavšetko.Nepamätá
si mená, ktoré u obžalovaný uviedol, že komu dáva peniaze, no raz to bola nejaká žena, raz to bol nejaký
právnikJ..Koľkopotvrdenímuobžalovanývystaviltopresnenevie,aleštyriurčiteboli.Niečovypisovalaj

on. Vždy ho obžalovaný zastavil na ceste, že utekal alebo keď bol s personálom v aute. Stretol sa s ním
veľakrát. Do týždňa raz, no dokopy aj dvadsaťkrát. Obžalovaný spomínal aj nejaký znalecký posudok a
tiež ho pýtal peniaze. Peniaze mu odovzdával na Mieri na parkovisku pri CBA v Spišskej Novej Vsi, na
parkovisku Madaras obchodné centrum v Spišskej Novej Vsi, v Spišskom Štvrtku. Pár krát sa stalo, že
mu obžalovaný zavolal, že musí rýchlo poslať peniaze na účet. Nepýtal sa ho, čí je to účet. Keď suma

prekročila určitú hranicu tak znervóznel a pravidelne sa pýtal obžalovaného ako to postupuje. Stále mu
hovoril, že donesie papiere, ale nech ešte teraz dá, lebo o to príde. Nikdy mu žiadne papiere nedoniesol,
nič konkrétne nevidel. Obžalovaný mu povedal, že odovzdanie jeho peňazí jemu je podmienkou k tomu,
aby ten predaj pre neho prebehol. Tiež mu obžalovaný najmenej šesťkrát povedal, že pokiaľ mu peniaze
nedá, že z predaja nebude nič. Obžalovaný mu povedal, že na Ministerstve hospodárstva koná s pánom

U.. Obžalovanému podpísal splnomocnenie, aby ho zastupoval vo veci predaja pozemku. Podpis neboli
overiť, nenapadlo ho to. Obžalovaný však za ním prišiel pre dom, že rýchlo, rýchlo toto podpíš. Nejaké
papiereobžalovanémudával,dačomudávalajon,užneviečo.Naposledydalobžalovanémupeniazena
jar, asi v marci 2018. Tesne predtým, ako to kúpil urbár, prišiel obžalovaný pýtať 15.000 €. Bol v situácii,v ktorej mu veľmi záležalo na tom, aby sa k tomu dostal. Suma 30.000 €, ktoré ponúkol obžalovaný na
začiatku sa mu zdali ako dobrá investícia, ktorá sa mu za tri roky môže vrátiť, ak to dostane. Obžalovaný
mu nepovedal, komu peniaze odovzdá. Pár krát povedal, že to ide právnikovi, ale či mu povedal pravdu,

to nevie. Dnes už vie, že ho obžalovaný vkuse klamal. Keď už bola tá suma veľká, tak spísal koľko to
bolo, kde to bolo a obžalovaný mu to podpísal. Obžalovaný mu doklad o tom koľko to bolo nedal a ani on
ho doklad nepýtal, lebo bol hlúpy. Z. J. bol asi strýko obžalovaného. Obžalovaný mu však nespomínal,
že Z. J. má byť nápomocný pri vybavovaní jeho záležitostí. Obžalovaný spomenul pána Z. J. až keď
zomrel, čo bolo niekedy v roku 2018. Za tú budovu bol ochotný dať štátu 100.000 €, lebo tam mal

už nejaké investície v tom. Obžalovaný mu vrátil 2.500 €, či 3.000 €. Keď začala druhá vlna Covidu, v
septembri alebo v októbri mu dal 500 € alebo 1000 €. Obžalovaný mu mal najskôr sprostredkovať kúpu
nehnuteľnosti, no keď mu povedal, že tých peňazí je už strašne veľa, a že sa rozpráva o tom, že to
pôjde urbáru, tak obžalovaný prišiel s tým, že vymyslel niečo iné, že bude najprv nájom a potom mu to
odpredajú, že iná cesta nie je. Súhlasil teda aj s tým riešením, že najprv nájom na určitú dobu, aby to
nebolo okaté a potom mu to odpredajú, akože prednostne, lebo sa to dá, keď sa urobí nájomná zmluva.

Obžalovaný mu povedal, že ak to nevyjde, že mu všetky peniaze vráti. Zo začiatku sa s obžalovaným
bavili aj odborne, konzultovali, no potom to už neriešili, ale už len peniaze. Aj keď obžalovaný riešil
cirkevný pozemok, tak mal mu do týždňa doniesť nejaký geometer, niečo čo mal vypracovať nejaký
pán, no nedoniesol mu nič. Vždy obžalovaného pýtal dones, ukáž, dones. Nikdy nič nedoniesol, vždy
obžalovaný prišiel s niečím iným. Splnomocnenie mu doniesol podpísať obžalovaný. On ho ani nečítal,

no podpísal ho.

Svedok H.. U. U., R.. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pána J. pozná preto, lebo sa s
ním stretol pri riešení dvoch záležitostí. Jedna bola predaj reštaurácie alebo zariadenia v Letanovciach.
Stretol sa s ním aj s kolegyňami, a to z iniciatívy pána J., ktorý sa chcel s ním rozprávať v čase, keď

už finišovali predaj toho majetku urbáru a obci. Obžalovaný sa chcel s ním rozprávať o tom ako to celé
vyzerá a či je možné nájsť nejakú cestu ako to predať pánovi Š. E.. S obžalovaným sa stretol, aj keď
vo všeobecnosti sa vyhýba tomu, aby sa so žiadateľmi osobne stretol, nepokladá to za vhodné a ani to
nerobí. S ním sa stretol, lebo mu chcel vysvetliť prečo ministerstvo koná tak ako koná, teda, že prečo to
predáva obci a urbáru, a prečo to nie je možné predať pánovi E., ale takisto aj to, čo urobilo ministerstvo

v prospech pána E. a myslel si, že pán J. to bude schopný nejako pánovi E. vysvetliť. Aj z komunikácie
s pánom E. mal pocit, že nebol stotožnený s postupom Ministerstva hospodárstva. Stretli v roku 2018,
presné dátumy si nepamätá, ale to by sa pravdepodobne dalo zistiť zo systému evidencie návštev na
Ministerstve hospodárstva. Stretli sa dvakrát, a prítomné boli ešte dve ďalšie jeho. Jedna z Ministerstva
hospodárstva, ktorá mala priamo tento prípad na starosti, a potom ešte jej priama nadriadená. Pán

J. navrhoval všetky alternatívy, ktoré už predtým s komunikáciou s pánom E. alebo s jeho právnym
zástupcom poznali, mali ich vyhodnotené, ale už aj v tom čase vedeli absolútne jednoznačne, že nemôžu
v konaní postupovať. S obžalovaným bol aj v elektronickom kontakte. Telefonicky si dohovárali iba to,
kedy sa stretnú. Pán J. nie je z Bratislavy, tak ho oslovil, aby sa dohodli, kedy môže prísť do Bratislavy a
kedy sa môžu stretnúť. Predmetom jednaní bola aj otázka náhrady finančných prostriedkov za investície

pána E. do predmetnej nehnuteľnosti. Povedal pánovi J., že Ministerstvo hospodárstva je pripravené
pánovi E. vyplatiť peniaze, ktoré podľa znaleckého posudku boli uznané ako vložené investície do tohto
zariadenia. Toto rozhodnutie ministerstva konať takto voči pánovi E. už mali dávno predtým rozmyslené.
Pána J. pozná ešte aj z predošlej jeho inej aktivity, kedy išlo o predaj majetku štátneho podniku Rudné
bane v Spišskej Novej Vsi, ktorý schvaľovalo Ministerstvo hospodárstva. Tam došlo k odpredajú tejto

nehnuteľnosti. Stretnutia s obžalovaným neboli záväzného charakteru. Ak sa aj s niekým stretne, nie
je to nikdy záväzne, pretože stále nakoniec musia konať podľa toho, čo im umožňuje zákon. V tomto
prípade vyhláška Ministerstva privatizácie z roku 2000, teda žiadny iný postup nie je možný. Ani na
žiadnom stretnutí iný postup nemôžu dohodnúť. Mal za to, že obžalovaný tomu porozumel. Obžalovaný
mu nepreložil splnomocnenie od pána E., ktoré by ho oprávňovalo s ním jednať, komunikovať, no on

ho od neho ani nevyžadoval. Vedel, že pán E. je zastupovaný pánom U. a s ním aj komunikovali.
Komunikáciu s pánom J. vnímal skôr v ľudskej rovine. Aj komunikáciu s pánom E. alebo s jeho matkou
vnímal v ľudskej rovine, preto bola aj snaha vysvetliť pánovi E., že urobili pre neho maximum čo pre neho
vedeli urobiť. Snažili sa mu to vysvetliť akýmkoľvek spôsobom, ako aj napríklad cez pána J.. S pánom
J. sa stretával s plným vedomím, že on nie je zástupcom pána E., napriek tomu sa s ním stretol, lebo

mu to chcel povedať. Za komunikáciu s pánom J. nevystavili žiadnu faktúru a ani s tým neboli spojené
žiadne poplatky. Ministerstvo hospodárstva nevystavuje faktúry za svoju činnosť, ani poplatky iné, ktoré
pozná zákon o poplatkoch. Keď si pozrel spis na Letanovce, tak prvá bola žiadosť pána E. doručená na
Ministerstvo hospodárstva už v roku 2010. Komunikácia pána U. bola ešte skôr. On tam pracuje od roku2016 a žiadosť tam bola ešte predtým. S pánom J. sa stretol na konci alebo už niekde vtedy, keď už v
zásade boli s obcou a s urbárom v stave, nevie či už aj nemali kúpne zmluvy podpísané, to znamená
bolo to na konci tohto procesu. Splnomocnenie na zastupovanie by im stačilo aj obyčajné, nie úradne

overené. Akceptoval by aj také splnomocnenie, ktoré mu bolo teraz ukázané, no myslí si, že pán E. sa
ním nepreukázal, ale on to ani nevyžadoval. S takým plnomocenstvom nikdy nemal problém, pretože
z toho stretnutia nech by tam bol ktokoľvek a bavili by sa o čomkoľvek, by nemohol vzniknúť žiaden
záväzný záver. Osobu Z.. Z. J. poznal osobne. Doteraz si meno obžalovaného s menom Z. J. vôbec
nespájal, že by mohlo ísť o príbuzných, vôbec to nelustroval. S pánom Z. J. sa stretol niekedy v roku

2000 a s pánom T. J. prvýkrát v roku 2016, a do roku 2000 pána Z. J. nevidel, ani sa s ním nestretol, teda
16 rokov s ním nebol. Pán Z. J. zomrel, no nevie ani v ktorom roku presne. Pri stretnutí s obžalovaným
nebola pre neho dôležitá jeho odbornosť, pretože potreboval obžalovanému povedať ich pohľad s tým,
že to bude vedieť komunikovať pánovi E.. Nebol tam priestor na to, aby si vymieňali právne názory,
že čo hovorí ten zákon alebo tá vyhláška. Postoj ministerstva bol jasný úplne. S obžalovaným sa však
stretol, lebo ho vnímal ako pragmatického človeka, teda naozaj človeka, ktorý sa rozumie minimálne

tej problematiky nakladania s nehnuteľnosťami. Už z prípadu z roku 2016 obžalovaný musel vedieť,
že on o tom nerozhoduje. Obžalovaný mu nikdy nenúkal úplatok za to, keď im vyjdú v ústrety. Na
ministerstvo bola podaná žiadosť, je v spise, nevie či ju podával priamo pán E. alebo pán doktor U. za
neho, ale žiadosť o riešenie tejto veci nájmom podaná bola. Ministerstvo hospodárstva listom na ňu aj
odpovedalo, že to nie je možné. Nepamätá si obsah ich rozhovoru, ale bol by veľmi prekvapený, keby na

tom rozhovore hovorili o tom, že takýto nájom je možný, ale musí o tom rozhodnúť niekto iný. Stále o tom
rozhoduje niekto iný, a to je štatutárny zástupca ministerstva. O čomkoľvek na ministerstve rozhoduje
štatutár, ale nevie si predstaviť, že by niekedy uvažovali o tom, že mu predložia na podpis nájomnú
zmluvu s vedomím, že to nie je možné, aj takto na to odpovedali a nebolo by pre nich dobré ani pre neho,
keby niečo také povedal na tom stretnutí, ani si to vôbec nepamätá. U neho sa obžalovaný nelegitimoval,

lebo totožnosť sa kontroluje na vrátnici a on nepotreboval jeho totožnosť kontrolovať. Priamo osoba T.
J. v tom predaji na žiadnej strane nevystupovala.

V zmysle § 263 ods. 1 Trestného poriadku so súhlasom obžalovaného bola na hlavnom pojednávaní
čítaná výpoveď svedkyne M. W. z prípravného konania.

Svedkyňa vypovedala, že nie je príbuznou obžalovaného, ani jeho známou a ani nie sú v žiadnom
kontakte. Obžalovaného pozná len z videnia. Na začiatku mesiaca marec 2018 ju oslovil Z.. T. J., či nemá
náhodou účet vedený v Tatrabanke. Povedala mu, že má Tatrabanku. Požiadal ju o to, že potrebuje
previesť peniaze od určitej osoby, ktorej meno jej nepovedal na účet v Tatrabanke. Povedal jej, aby
nemusel čakať pár dní na prevod peňazí z inej banky, preto potrebuje účet v Tatrabanke, ktorý on nemal.

Povedal jej, že mu tým poskytne veľkú pomoc, pretože týmto prevod peňazí sa zjednoduší. Nezisťovala
od koho majú prísť peniaze, alebo na aký účel ich chce obžalovaný použiť. Poskytla mu svoje číslo účtu.
Dňa 12.3.2018 na jej osobný účet boli poukázané finančné prostriedky v sume 3.000 €. Na ďalší deň
13.3.2018 boli zaslaných 2.000 €. V súčasnosti už účet v Tatrabanke nemá. V mesiacu marec 2018
si nepozerala výpis z bankového účtu, teda nevie uviesť, kto tie finančné prostriedky v sume 5.000 €

zaslal na jej účet. Prvýkrát, čo jej boli poukázané peniaze dňa 12.3.2018 prišiel za ňou v poobedňajších
hodinách obžalovaný a povedal jej, že na jej účet prišli jeho peniaze, aby mu ich odovzdala. Išla do
pobočky Tatrabanky spolu s ním a vybrala 2.990 €. Viac vybrať nemohla, lebo účet dlhšie nepoužívala,
a keď peniaze prišli, banka si stiahla poplatky za vedenie účtu, ktoré evidovali ako dlh. Všetky tie vybraté
peniaze dala obžalovanému. To isté sa zopakovalo dňa 13.3.2018. Vtedy za ňou prišiel obžalovaný už

ráno a opäť išli do pobočky Tatrabanky, kde vybrala sumu 2.000 €, ktoré mu hneď dala. Obžalovaný jej
poďakoval, peniaze si vzal a odišiel. Aké to boli peniaze, na čo mali slúžiť, na čo ich obžalovaný použil
alebo kam s nimi išiel to jej nepovedal a ona sa ani nepýtala. Osobu Š. E. nepozná. Nevedela, že tie
peniaze na jej účet poslal on.
Obžalovaný k prečítanej výpovedi svedkyne uviedol, že bolo to tak ako uvádzala, jej výpoveď

nespochybňuje. Riešil veci pre pána E., použil jej účet. V súčasnosti už disponuje dvoma svojimi účtami.

V zmysle § 263 ods. 1 Trestného poriadku so súhlasom obžalovaného bola na hlavnom pojednávaní
čítaná výpoveď svedka H. X. z prípravného konania.
Svedok vypovedal, že obžalovaný nie je jeho príbuzným a ani blízkou osobou. Od roku 2014 zastáva

funkciu predsedu, štatutárneho zástupcu Pozemkového spoločenstva Urbár v Letanovciach. Na základe
kúpnej zmluvy č. 16/2018 podpísanej v mesiaci marec 218 ako pozemkové spoločenstvo nadobudli
nehnuteľnosť reštaurácie Kláštorisko s priľahlými budovami. Pozemkové spoločenstvo sa rozhodlo
zaujímať sa o odkúpenie nehnuteľnosti Kláštorisko na základe zasadnutia valnej hromady, ktorása konala začiatkom roku 2015. Na nej preniesli podielnici ako vlastníci pôdy pod nehnuteľnosťou
Kláštorisko návrh, aby pozemkové spoločenstvo odkúpilo nehnuteľnosť reštaurácie Kláštorisko. Na
tomto základe ako štatutárny zástupca sa začal o kúpu tejto nehnuteľnosti zaujímať. V roku 2016

bol za tým účelom viackrát osobne na Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky, kde jednal s
vedúcim právneho oddelenia a to pánom U.. Už v roku 2016 na prvom stretnutí mu pán U. povedal,
že odpredaj nehnuteľnosti Kláštorisko, ktorého vlastníkom bola Slovenská republika bude na základe
platných právnych predpisov možný v prospech ich pozemkového spoločenstva, nakoľko pozemkové
spoločenstvo a jeho urbárnici sú vlastníkmi pôdy nachádzajúcej sa pod nehnuteľnosťami a teda

majú prednostné právo na odkúpenie tejto nehnuteľnosti. Pri všetkých jednaniach na Ministerstve
hospodárstva boli prítomní aj zástupcovia obce Letanovce. Vzhľadom k tomu, že bolo potrebné riešiť
finančné prostriedky na odkúpenie nehnuteľnosti, uskutočnilo sa memorandum s obcou Letanovce,
ktoré bolo podpísané v letných mesiacoch 2016. Obsahom memoranda bola finančná podpora pre
pozemkové spoločenstvo od obce v prípade kúpy nehnuteľnosti. Zároveň si obec uplatnila aj prípadné
sankcie pre pozemkové spoločenstvo, ak by do tohto vzťahu pribralo ďalšie osoby. V roku 2016 sa

veci ohľadom odpredaja začali komplikovať, pretože vtedajší užívateľ nehnuteľnosti Š. E. podal na
súde v Spišskej Novej Vsi žalobu o určenie vlastníctva k tejto nehnuteľnosti. Domnieval sa, že keď
nehnuteľnosť užíval, tak ju získa inštitútom vydržania. Do konca roku 2016 ako spoločenstvo nepodnikali
nijaké kroky a čakali na rozhodnutie Krajského súdu Košice, na ktorý sa Š. E. odvolal. V roku 2017
bolo vydané rozhodnutie súdu, ktoré nepotvrdilo vlastníctvo nehnuteľnosti v prospech Š. E. a preto

opätovne začali riešiť kúpu s Ministerstvom hospodárstva. Na začiatku roka 2017 dali znalcom Z.. Č.
vypracovať znalecký posudok za účelom stanovenia hodnoty nehnuteľnosti, ktorý bol vypočítaný na
sumu 86.708 €. Už vtedy bolo zrejmé, že odpredaj nehnuteľnosti v prospech spoločenstva bude istý.
Š. E. keď zistil, že odpredaj v jeho prospech nebude možný, jednal s nimi ohľadne ďalšieho užívania
nehnuteľnosti aspoň do konca sezóny 2018. V tom čase boli prístupní na takéto jednania s pánom E.,

pretože nehnuteľnosť ešte nebola právne doriešená. Niekedy v letných mesiacoch 2017 ho telefonicky
oslovil pán Z.. J., ktorého dovtedy osobne nepoznal a dožadoval sa stretnutia. Ešte v ten istý deň prišiel
k nemu pán J. domov. Stáli pred domom a rozprávali sa. Z.. J. mu povedal, že združeniu urbárnikov
chce pomôcť pri rýchlejšom prevode nehnuteľnosti Kláštorisko v ich prospech. Zároveň však vyslovil
podmienku, že by vyčlenili obec Letanovce z ich dohody o financovaní kúpy nehnuteľnosti Kláštorisko.

Povedal mu, že do takých nových zväzkov nepôjde, pretože s obcou sa už dohodli na memorande a
spoločenstvu by z nedodržania memoranda hrozili finančné postihy. S tým sa aj rozišli a viac spolu
nekomunikovali. Na najbližšej schôdzi výboru pozemkového spoločenstva oboznámil členov výboru, že
za ním bol pán Z.. J. a tým to skončilo. Začiatkom roka 2018 v mesiaci marec podpisovali kúpnopredajnú
zmluvu s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky o kúpe nehnuteľnosti Kláštorisko. V mesiaci

apríl 20018 prišiel za ním Š. E. na výbor, kde boli prítomní aj zástupcovia obce Letanovce a dohadoval sa
ohľadne prevádzky nehnuteľnosti Kláštoriska s nimi ako s novými vlastníkmi a obcou, ktorá je vlastníkom
sociálnych zariadení pri nehnuteľnosti, a to do konca sezóny 2018. Mali podmienky koľko budú od
neho požadovať za nájom a Š. E. sa mal rozhodnúť do 1.5.2018. Dňa 1.5.2018 mu Š. E. telefonicky
uviedol, že s ich podmienkami súhlasí a nehnuteľnosť prevádzkoval do 15.10.2018, kedy im ju odovzdal

v dezolátnom stave. Nevedel o tom, že Z.. J. mal sprostredkovať kúpu nehnuteľnosti v prospech Š. E..
Čo sa týka jednaní s pánom Š. E.Á., tak občas jednal s ich spoločenstvom jeho splnomocnenec J.. U..
Obžalovaný k prečítanej výpovedi svedka uviedol, že jediný krát s ním rozprával pri jeho dome a pán X.
správne poznamenal, že si dal podmienku, že je ochotný pomôcť ale tak, aby ďalší následný odpredaj od
urbáru smeroval k pánovi Š. E.. Pán X. ho informoval, že na základe valnej hromady už mali schválené

memorandum s obcou a jeho porušenie by bolo penalizované, takže ďalej k spolupráci nedošlo. Keďže
to skrz memoranda nebolo možné, tak on konal už proti urbáru, aby majetok získal pre pána E..

V zmysle § 269 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní prečítané nasledovné listinné dôkazy:

Z kúpnej zmluvy č. 16/2018 vyplynulo, že bola uzatvorená dňa 21.3.2018 medzi predávajúcim
Slovenskou republikou, Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a kupujúcim Pozemkovým
spoločenstvom, Urbár Letanovce. Predmetom zmluvy boli nehnuteľnosti v katastrálnom území obce
Letanovce zapísané na LV č. XXXX ako reštaurácia Kláštorisko a priľahlé budovy a stavby nezapísané
na liste vlastníctva. Kúpna cena bola stanovená podľa znaleckých posudkov na sumu 86.708 €.

Z Uznania dlhu a dohody o jeho úhrade vyplynulo, že bola spísaná v zmysle § 558 Občianskeho
zákonníka dňa 24.7.2018 medzi veriteľom Š. E. a dlžníkom Z.. T. J.. Dlžník prehlásil, že uznáva svoj dlh
voči veriteľovi, ktorý vznikol v súvislosti s tým, že veriteľ na základe Zmluvy o pôžičke požičal dlžníkoviv období od 30.9.2017 do 16.4.2018 sumu v celkovej výške 84.000 € bezúročne s termínom splatnosti
do 30.4.2018. Veriteľ a dlžník sa dohodli, že dlžník splatí dlh v dodatočnej lehote, a to najneskôr do
31.10.2018. Zároveň sa dlžník zaväzuje, že zabezpečí, aby pohľadávka veriteľa bola zabezpečená

záložným právom na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. Spišská Nová Ves vo vlastníctve
Z.. T. J..
K uvedenému obžalovaný uviedol, že Zmluva o pôžičke bola ručením a potvrdením o prevzatí
finančnýchprostriedkov,ževprípade,akobchodnevyjde,peniazebudúvrátenévplnejvýške.Čiastočne
boli finančné prostriedky vrátené, nie je sa čím chváliť, bolo to nejakých 8-9.000 €.

Z výpisu z LV č. XXXX vyplynulo, že vlastníkom stavieb reštaurácia Kláštorisko, garáž a skladovacie
priestory, rekreačná chatka B, rekreačná chatka A je Pozemkové spoločenstvo, Urbár Letanovce na
základe kúpnej zmluvy V-816/2018 zo dňa 10.4.2018.

Z Dohody o vrátení pôžičky spísanej dňa 16.4.2018 v Spišskej Novej Vsi vyplynulo, že ju podpísal

obžalovaný a poškodený. Obžalovaný sa zaviazal vrátiť poškodenému sumu 80.000 € do konca
mesiaca apríl, ktorú si od neho požičal v priebehu roka 2017/2018.

Z výpisov z účtu Tatra banky na meno M. W. vyplynulo, že dňa 12.3.2018 bola na účet prijatá suma
3.000 € a dňa 13.3.2018 suma 2.000 €.

Z faktúry č. 2017023 vyplynulo, že dodávateľom je obžalovaný a odberateľom je poškodený. Vystavená
je dňa 7.8.2017, dátum splatnosti dňa 24.8.2017 na sumu 4.800 € za poradenstvo a zastupovanie pri
jednaniachsMinisterstvomhospodárstvaSlovenskejrepubliky(vlastníkomnehnuteľnosti) -LVč.XXXX,
smerujúce k získaniu užívacieho práva k predmetným nehnuteľnostiam.

Zo zmluvy o pôžičke vyplynulo, že bola spísaná dňa 6.6.2017 obžalovaným v Spišskej Novej Vsi, kde
je uvedené, že dňa 6.6.2017 poškodený Š. E. poskytol sumu 10.000 € v hotovosti obžalovanému. Túto
sumu mu obžalovaný vráti najneskôr do 20.10.2017.

Zo zmluvy o pôžičke vyplynulo, že dňa 8.6.2017 poškodený Š. E. poskytol sumu 1.000 € v hotovosti
obžalovanému. Túto požičanú sumu mu obžalovaný vráti najneskôr do 20.10.2017.

Zo zmluvy o pôžičke vyplynulo, že dňa 9.6.2017 poškodený Š. E. poskytol sumu 1.000 € v hotovosti
obžalovanému. Túto požičanú sumu mu obžalovaný vráti najneskôr do 20.10.2017.

Zo zmluvy o pôžičke vyplynulo, že poškodený Š. E. poskytol sumu 15.000 € obžalovanému. Túto pôžičku
mu obžalovaný vráti najneskôr do 30.11.2017.

Zo záznamu vyplynulo, že obžalovaný dlhuje poškodenému spolu sumu 84.500 €.

Z výpisu z účtu na meno M. W.Á. v Tatra banke vyplynulo, že dňa 12.3.2018 bola z účtu vybratá hotovosť
v sume 2.990 €.

Z výpisu z účtu na meno M. W.Á. v Tatra banke vyplynulo, že dňa 13.3.2018 bola z účtu vybratá hotovosť

v sume 2.000 €.

Zo správy advokáta H.. N. J., R.. vyplynulo, že písomne podal odpoveď na otázky Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Spišská Nová Ves a uviedol, že jeho advokátska kancelária nemá žiadnu vedomosť
o kúpe nehnuteľnosti Kláštorisko v roku 2018. Vylúčil, aby sa akokoľvek podieľali právnymi radami na

predmetnom prevode, o ktorom sa prvýkrát dozvedeli až zo žiadosti polície. Osobu Z.. T. J. a Š. E.
nepozná. V predmetnej záležitosti s nimi nekomunikoval, ani im ich kancelária neposkytla právne rady.
Uviedol, že v Bratislave pôsobí aj iný advokát s priezviskom J..

Zo správy advokáta H.. H. J. vyplynulo, že písomne podal odpoveď na otázky Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Spišská Nová Ves a uviedol, že o kúpe nehnuteľnosti Kláštorisko v roku 2018 ich
kancelárianemávedomosť.OsobuZ..T.J.pozná.Mátotomenouloženévkontaktochvosvojommobile.
Nemávedomosťojehobydlisku,čiinéinformácieojehoosobe.OhľadomkúpynehnuteľnostiKláštorisko
v prospech osoby Š. E. s ním nikdy nekomunikoval.K uvedenému obžalovaný uviedol, že s H.. J. sa pozná, na tému Kláštorisko sa bavili asi dvakrát,
ale akákoľvek spolupráca a debaty boli ukončené po tom, ako preskúmal žalobu prípadne rozsudok o
určenie vlastníckeho práva pána E. voči štátu zastúpenom pánom U.. Po jeho zisteniach vylúčil ďalšie

možnosti akéhokoľvek riešenia z jeho strany z pohľadu advokátskej kancelárie. H.. J. si neúčtoval žiadne
peniaze.

Z vyjadrenia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zo dňa 25.9.2019 vyplynulo, že Š.
E. prejavil záujem o odkúpenie reštaurácie Kláštorisko, keďže ju dlhodobo prevádzkoval. Písomnú

komunikáciu s pánom Z.. T. J. ministerstvo neeviduje. Pán Z.. T. J. bol viackrát z vlastnej iniciatívy na
Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky, kde komunikoval s riaditeľom odboru legislatívy a práva
doc. H.. U. U., R.. o kúpe reštaurácie pánom Š. E.. Ministerstvo však nehnuteľnosť nemohlo predať
pánovi E., keďže nevlastnil pozemky pod stavbou, o čom bol aj pán J. opakovane informovaný. Záznam
z rokovania s pánom Z.. J. ministerstvo neeviduje. Je možné že stretnutia s pánom J. sa zúčastnili aj
zamestnankyne ministerstva, t. j. pani Z.. T. T. a pani Z.. X. Y.. Vzhľadom na dlhší časový úsek, ktorý

ubehol od stretnutí, to však nemôžu potvrdiť. V prílohe zaslali aj kópie písomností, ktoré adresoval
ministerstvu Š. E. a jeho právny zástupca J.. U..
Obžalovaný k uvedenému uviedol, že ako bolo povedané zo strany ministerstva hospodárstva,
jednania prebiehali niekoľkokrát. Ak by bola jednoznačná odpoveď, že sa to nedá pánovi E. predať,
tak by nebolo niekoľko stretnutí na ministerstve, či už s doktorom U., Z.. T., Č. Z.. Y.. Jednali s

pánom U. o viacerých možnostiach. Pán U. mu povedal, že urbár má právo odkúpiť to v zmysle
zákona, no riešili ďalšie možnosti ako to odkúpiť cez urbár pre pána E. prostredníctvom iného
vlastníctva pozemkov, prostredníctvom uzatvorenia nájomnej zmluvy s podmienkou možnosti odkúpenia
v budúcnosti. Ministerstvu hospodárstva nevznikala povinnosť to predať urbáru, tým pádom riešili ako
jednu alternatívu prenájom nehnuteľnosti v prospech pána E., či už s možnosťou odkúpenia do budúcna

alebo bez tejto možnosti, tým pádom by sa urbár zastúpený pánom X. nestal vlastníkom týchto
nehnuteľností, a tým pádom by sa nemohlo naplniť memorandum medzi urbárom a obcou Letanovce a
vznikol by reálny priestor s odstupom času na odkúpenie týchto nehnuteľností pre pána E..

Z Doplnenia informácií Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky zo dňa 20.12.2019 pánom

doc. H.. U. U., R.., riaditeľom odboru legislatívy a práva vyplynulo, že stretnutia na ministerstve boli
vždy z iniciatívy Z.. J. a bolo to v roku 2017 dva, trikrát. Predmetom stretnutí bola snaha pána J.
získať informácie o tom, v akom stave je predaj nehnuteľností Kláštorisko a zo strany ministerstva
konštatované, že to nie je možné predať pánovi E.. Všetka komunikácia bola iba informatívneho
charakteru. Stretnutia s pánom J. sa uskutočnili ako ministerstvo už oznámilo aj na osobnom stretnutí

pánovi E., že mu nie je možné tieto nehnuteľnosti predať. Rovnako bol informovaný aj právny zástupca
pána E. J.. U.. Komunikácia s pánom J. bola uzavretá tak, že nehnuteľnosti nie je možné predať pánovi
E., pretože nie je vlastník pozemkov pod stavbami vo vlastníctve Ministerstva hospodárstva, a že jediná
možnosť je predať tieto stavby vlastníkovi pozemkov, čo je obec Letanovce a Pozemkové spoločenstvo,
Urbár v Letanovciach. Podľa § 4 ods. 2 písm. d/ vyhlášky č. 364/2000 Z. z. ministerstvo predalo

stavby vlastníkom pozemkov pod stavbami. Pán E.Á. nemal žiaden právny titul na kúpu stavieb od
Ministerstva hospodárstva. O tejto skutočnosti bol opakovane informovaný písomne, ako aj na osobných
stretnutiach pán E., jeho právny zástupca, ako aj pán J.. Pán J. nepredložil žiadne splnomocnenie a ani
to nebolo zo strany ministerstva vyžadované, keďže zo strany ministerstva nešlo o rokovanie o predaji,
ale len o informovanie o stave veci, ktoré nebolo možné zmeniť. Dôvodom stretnutí s pánom J. bola

snaha vysvetliť mu, prečo nie je možné stavby vo vlastníctve ministerstva predať pánovi E.. Pán J. bol
požiadaný,abytotlmočilavysvetlilpánoviE..Včasepredajadotknutýchnehnuteľnostídošloopakovane
k stretnutiam so zástupcami obce Letanovce, zástupcami Pozemkového spoločenstva, pánom E. a jeho
matkou a ich právnym zástupcom. Účelom všetkých stretnutí bolo vysvetliť ako a prečo ministerstvo
postupuje a dosiahnuť ich pochopenie. Keďže bolo zrejmé, že pán E. nebol s postupom ministerstva

stotožnený, snažili sa využiť všetky cesty ako mu to vysvetliť a dokomunikovať, aby nedochádzalo k
zbytočnému nedorozumeniu v obci Letanovce. Na to slúžili z pohľadu ministerstva stretnutia s pánom J..
Obžalovaný k uvedenému uviedol, že vyjadrenia Ministerstva hospodárstva alebo jeho zástupcu sa
týkajú výlučne zrealizovaného obchodu alebo v danom čase budúceho obchodu ak hovorí o jednaniach,
ktoré prebiehali na Ministerstve hospodárstva. To znamená, že ministerstvo a urbár nakoniec využili

zákonnú možnosť odpredaja, resp. odkúpenia nehnuteľnosti vlastníkovi pozemku. O žiadnych iných
možnostiach tieto vyjadrenia nehovoria. Ako už spomenul, tých možností tam bolo viac. Chce uviesť,
že bude potrebné z jeho pohľadu, aby zabezpečil ešte žiadosť adresovanú Ministerstvu hospodárstva,
ktorú osobne dal do podateľne za Š. E., akým spôsobom sa s touto žiadosťou ministerstvo vysporiadalo,lebo o tejto žiadosti sa nikde v spise nehovorí, hoci áno, skončilo to tak, že ministerstvo tie pozemky
odpredalo urbáru. Z tejto žiadosti vyplýva, že počítali s viacerými alternatívami, netlačili ministerstvo na
stretnutiach k tomu, aby tie nehnuteľnosti nepredali urbáru. V tejto žiadosti jednoznačne poukázali na

iné reálne riešenie, preukázali aj ekonomický, aj morálny aspekt v prospech pána E., resp. ekonomický
v prospech ministerstva.

Indikatívnouinformáciouzcentrálnehoregistraexekúciívyplynulo,ževočiobžalovanémubolovedených
viaceroexekúcií,atoEX2446/2011zodňa13.12.2011naistinu31.000€,EX121/2004zodňa16.9.2004

n istinu 5.823,14 € s príslušenstvo, EX 296/2004 zo dňa 11.11.2004 na istinu 2.362,91 €, EX 330/2002
zo dňa 29.7.2002 na istinu 2.193,12 € s príslušenstvom, EX 280/2002 zo dňa 4.6.2002 na istinu 1.853,48
€ s príslušenstvom, EX 12/2002 zo dňa 17.1.2002 na istinu 1.853,48 € s príslušenstvom, EX 2149/2009
zo dňa 8.9.2009 na istinu 1.739,60 €, EX 4866/2013 zo dňa 7.11.2013 na istinu 1.240,21 €, EX 189/2012
zo dňa 9.8.2012 na istinu 100 € s príslušenstvom, EX 11/2002 zo dňa 17.1.2002 na istinu 79,13 € s
príslušenstvom, EX 591/2001 zo dňa 5.11.2001 na istinu 34,82 € s príslušenstvom.

Obžalovaný k uvedenému uviedol, že exekúcie mal, nemyslí si, žeby to malo nejaký vplyv na vec, ktorú
riešili. K dnešnému dňu neeviduje na svoje meno žiadnu exekúciu, možno penalizáciu 960 € z Daňového
úradu, čo ešte nevyrovnal.

Zo správy Daňového úradu Košice vyplynulo, že daňový subjekt Z.. T. J. nepodal daňové priznanie k

dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2017 do podania správy dňa 1.4.2020.
Obžalovaný k uvedenému uviedol, že zrušil živnosť.

Zo správy podanej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves zo dňa 6.4.2020
vyplynulo, že obžalovaný je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 30.12.2019. Dávku

v nezamestnanosti nevypláca úrad práce, ale sociálna poisťovňa. Obžalovaný má ukončené
vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, študijný odbor prevádzka a ekonomika cestnej, mestskej a
vodnej dopravy. Pracoval ako špecialista v oblasti ekonómie. Pri zaevidovaní uviedol ako požadovanú
profesiu na sprostredkovanie zamestnania riadiaci pracovník (manažér) v oblasti účtovníctva a
financovania. Počas evidencie mu nebolo ponúknuté vhodné pracovné miesto. Nebol poberateľom

pomoci v hmotnej núdzi a nebol v okruhu spoločne posudzovaných osôb, nebol poberateľom žiadnych
štátnych sociálnych dávok.

Zo správy podanej Sociálnou poisťovňou, pobočka Spišská Nová Ves vyplynulo, že obžalovaný podľa
evidencie registra poistencov a sporiteľov SDS vedenom Sociálnou poisťovňou bol v období 1.1.2017

evidovaný ako zamestnanec u zamestnávateľa SZČO-IČ odvádzateľa 3032664085 od 1.10.2016 do
8.2.2018. V uvedenom období nepoberal dávky v nezamestnanosti, ani nemocenské dávky.

Z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 9C/92/2016 zo dňa 26.1.2017, právoplatného
dňa 27.4.2018 vyplynulo, že v uvedenom konaní išlo o spor žalobcu Š. E., právne zastúpeného J.. U.

proti žalovanej Slovenskej republike konajúcej prostredníctvom Ministerstva hospodárstva Slovenskej
republiky za účasti intervienta Obec Letanovce o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v
katastrálnom území obce Letanovce, a to stavieb na parcele C-KN č. XXXX/X. Súd rozhodol, že žalobu
zamieta.

Z prehľadu Geodetického a kartografického ústavu Bratislava, Úrad geodézie, kartografie a katastra
Slovenskejrepublikyvyplynulo,ženamenoobžalovanéhonebolivkatastrinehnuteľnostinájdenéžiadne
záznamy.

Z prehľadu období, v ktorých poškodený Š. E. poskytoval obžalovanému finančné prostriedky vyplynulo

spracovanéhovyšetrovateľomnazákladevýsluchupoškodenéhovyplynulo,žeišlospoluosumu84.500
€, ktorá bola postupne odovzdávaná poškodeným, a to dňa 6.6.2017 suma 10.000 € odovzdaná na
ulici Obrancov mieru v Spišskej Novej Vsi, dňa 8.6.2017 suma 1.000 € odovzdaná pri kine Mier v
Spišskej Novej Vsi za účelom vypracovania štúdie slúžiacej na odkúpenie pozemku, dňa 9.6.2017 suma
1.000 € odovzdaná pri kine Mier v Spišskej Novej Vsi ako odmena pre osobu, ktorá vypracuje štúdiu

k pozemku, bližšie nezistený deň v júli 2017 suma 10.000 € odovzdaná v Spišskom Štvrtku, bližšie
nezistenom období od júla 2017 do novembra 2017 suma 400 € odovzdaná pri železiarstve nezábudka
v Spišskej Novej Vsi, v bližšie nezistený deň v letných mesiacoch 2017 poukázaná suma 2.600 € na
účet v ČSOB na posudky a prípravu kúpnej zmluvy, v bližšie nezistený deň mesiaca júl 2017 suma 7.000€ odovzdaná v kaviarni Madaras v Spišskej Novej Vsi pre nejakú pani, ktorá mala rozhodovať o kúpe,
v bližšie nezistenom období od júla 2017 až novembra 2017 suma 500 € slúžiaca ako náklady na cestu
do Bratislavy, v bližšie nezistený deň v letných mesiacoch 2017 poukázaná suma 2.000 € na účet v

ČSOB slúžiace na kúpu nehnuteľnosti, v bližšie nezistený deň v letných mesiacoch 2017 poukázaná
suma 5.000 € na účet v ČSOB slúžiace na kúpu nehnuteľnosti, v bližšie nezistenom období od júla 2017
až novembra 2017 suma 5.000 €, ktorá mala byť použitá na kúpu ako platba pre právnika J. z Bratislavy,
dňa 7.8.2017 suma 4.800 € za úhradu faktúry vystavenej obžalovaným, v bližšie nezistenom období od
júla 2017 až novembra 2017 suma 150 € na benzín pre obžalovaného, v bližšie nezistenom období od

júla 2017 až novembra 2017 suma 50 € na benzín pre obžalovaného, dňa 4.11.2017 suma 15.000 €
odovzdaná pre nejakého bližšie nestotožneného pána N., dňa 30.11.2017 suma 15.000 | odovzdaná
na ulici U. Č.. X v Spišskej Novej Vsi, dňa 12.3.2018 suma 3.000 € poukázaná na účet v Tatra Banke
patriaci M. W., dňa 13.3.2018 suma 2.000 € poukázaná na účet v Tatra Banke patriaci M. W..

Z Úradného záznamu k prevereniu výšky úhrady škody vyplynulo, že poškodený Š. E. uviedol, že

obžalovaný dňa 26.2.2020 uhradil sumu 2.500 €. Po uvedenom dátume obžalovaný uhradil ďalšie sumy
z iných účtov. Celkovo uhradil sumu 4.800 € a teda ku dňu 11.5.2020 neuhradil sumu 79.700 €.

Zo správy Mesta Spišská Nová Ves na obžalovaného vyplynulo, že je prihlásený k trvalému pobytu
na ulici U. XX/X Y. Q. T.. Je ženatý, otec dvoch detí. Nie je platcom dane z nehnuteľnosti. V

evidencii priestupkov tunajšej Mestskej polície má záznamy a to dňa 8.9.2009, 25.1.2010, 9.2.2010
za nezaplatené parkovné, 17.6.2011 za státie na priechode pre chodcov, 8.12.2011 za vyhradené
parkovisko, 17.9.2012 a dňa 23.1.2016 za nezaplatené parkovné, dňa 20.6.2017 zákaz zastavenia, dňa
23.11.2018vyhradenéparkovisko,dňa29.1.2019zákazzastavenia,dňa24.7.2019zastátiemotorového
vozidla na zeleni.

Z Výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplynulo, že v
období od 11.6.2015 do 13.5.2020 má evidované priestupky, a to dňa 5.12.2019 podľa § 22 ods. 1
písm. m/ Zákona o priestupkoch, dňa 19.9.2019 podľa § 22 ods. 1 písm. l/ Zákona o priestupkoch, dňa
6.9.2019 podľa § 22 ods. 1 písm. l/ Zákona o priestupkoch, dňa 24.7.2019 podľa § 25 ods. 1 písm. s/

Zákona č.8/2009 Z. z., dňa 24.7.2009 podľa § 22 ods. 9 písm. s/ Zákona o priestupkoch, dňa 2.7.2019
podľa § 22 ods. 1 písm. h/ Zákona o priestupkoch, dňa 15.5.2019 podľa § 47 ods. 1 písm. d/ Zákona
o priestupkoch, dňa 26.2.2019 podľa § 22 ods. 1 písm. l/ Zákona o priestupkoch, dňa 20.2.2019 podľa
§ 22 ods. 1 písm. l/ Zákona o priestupkoch, dňa 29.1.2019 podľa § 22 ods. 3 Zákona o priestupkoch,
dňa 2.11.2018 podľa § 22 ods. 1 písm. h/ Zákona o priestupkoch, dňa 17.5.2018 podľa § 22 ods. 1

písm. h/ Zákona o priestupkoch, dňa 16.5.2018 podľa § 22 ods. 1 písm. h/ Zákona o priestupkoch, dňa
10.5.2018 podľa § 22 ods. 1 písm. h/ Zákona o priestupkoch, dňa 13.3.2018 podľa § 22 ods. 1 písm. l/
Zákona o priestupkoch, dňa 12.3.2018 podľa § 22 ods. 1 písm. h/ Zákona o priestupkoch, dňa 27.2.2018
a dňa 15.2.2018 podľa § 22 ods. 1 písm. l/ Zákona o priestupkoch, dňa 28.11.2017 a dňa 15.10.2017
podľa § 22 ods. 1 písm. h/ Zákona o priestupkoch, dňa 11.9.2017 podľa § 22 ods. 1 písm. l/ Zákona o

priestupkoch,dňa30.8.2017podľa§22ods.1písm.h/Zákonaopriestupkoch,dňa23.8.2017podľa§22
ods. 1 písm. l/ Zákona o priestupkoch, dňa 25.6.2017 podľa § 22 ods. 1 písm. l/ Zákona o priestupkoch,
dňa 4.5.2017 podľa § 22 ods. 1 písm. l/ Zákona o priestupkoch, dňa 7.2.2017, dňa 9.1.2017 a dňa
27.10.2016 podľa § 22 ods. 1 písm. l/ Zákona o priestupkoch, dňa 28.9.2016 podľa § 22 ods. 1 písm. h/
Zákona o priestupkoch, dňa 29.6.2016 podľa § 22 ods. 1 písm. l/ Zákona o priestupkoch, dňa 23.1.2016

podľa § 22 ods. 9 písm. a/ Zákona o priestupkoch, dňa 23.1.2016 podľa § 25 ods. 1 písm. o/ Zákona
č. 8/2009 Z. z., dňa 15.12.2015 podľa § 16 ods. 2 Zákona č. 8/2009 Z. z., dňa 1.12.2015 podľa § 22
Zákona o priestupkoch o priestupkoch, dňa 8.10.2015 podľa § 16 ods. 4 Zákona č. 8/2009 Z. z., dňa
21.9.2015 a dňa 7.7.2015 podľa § 4 ods. 2 písm. l/ Zákona č. 8/2009 Z. z., dňa 11.6.2015 podľa § 16
ods. 4 Zákona č. 8/2009 Z. z..

Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný má dva záznamy. Prvé je rozhodnutie Okresným
súdom Rožňava sp. zn. 1T/77/2008 zo dňa 1.12.2008, kedy mu bol pre trestný čin podľa § 250 ods.
1, 3 Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona (účinný do 31.12.2005) uložený
peňažný trest vo výške 50.000,-Sk, ktorý zaplatil a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Rozsudkom

tunajšieho súdu sp. zn. 3T/15/2013 zo dňa 16.10.2013 bol uznaný vinným z trestného činu podľa § 278
ods. 1 Tr. zákona a bolo upustené od jeho potrestania, a teda hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený.Obžalovaný na doplnenie dokazovania dal na založenie do spisu listiny, a to Plnomocenstvo zo dňa
6.6.2017, ktorým ho poškodený Š. E. splnomocnil k prejednaniu usporiadania vlastníckych vzťahov
nehnuteľnosti, časť chatovej osady Kláštorisko zapísaných na LV XXXX. Plnomocenstvo je podpísané

oboma stranami.

Obžalovaný na doplnenie dokazovania dal na založenie do spisu listinu Žiadosť o prenájom
nehnuteľnosti zo dňa 12.9.2017 adresovanú poškodeným Š. E. Ministerstvu hospodárstva Slovenskej
republiky, menovite D.. H.. U., R.. Z tejto listiny vyplynulo, že poškodený žiadal o uzatvorenie dlhodobej

nájomnej zmluvy na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v katastrálnom území obce Letanovce.
Obžalovaný k uvedenému uviedol, že to bola finálna verzia možného riešenia po nejakom procese, ktorý
mohol trvať približne jeden rok konzultácii s pánom U., ktorý zastupoval pána E., so Š. E., s obcou,
s Ministerstvom hospodárstva a po všetkých záveroch, ktoré boli urobené dospeli k takejto variante.
Skôr ako to podal do podateľne, samozrejme to vypracoval on a podpísal to pán E., odkonzultoval to
s doktorom U. a až následne to dával do podateľne. Keď si to niekto prečíta tak vidí, že sa to nedá

zapísať za 5 sekúnd, že niekto to odflákol, lebo sú tam spomínané niektoré veci aj čo sa týka histórie, aj
čo sa týka súdnych sporov prebiehajúcich. Svojho času pre firmu X. zabezpečoval obdobný prípad, vie
preukázať ak to bude nevyhnutné, že takáto záležitosť tiež X. za ňu zaplatil viac ako 60 000 €, našťastie
to prebehlo v poriadku, riešil veci pre jedného klienta ešte pred X. vec na Ministerstve hospodárstva,
bolo to menšieho rangu a vec bola vybavená za 48 hodín, a takisto dostal dobre zaplatené za túto vec.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku jednotlivo
a v ich súhrne, pričom zistil, že skutok zločinu podvodu sa stal tak, ako je uvedený vo výroku tohto
rozsudku.

Obžalovaný uviedol, že je nevinný zo spáchania skutku. Priznal však, že peniaze od poškodeného
vypýtal, avšak v úmysle pomôcť poškodenému pri kúpe nehnuteľností v katastrálnom území obce
Letanovce, v lokalite zvanej Kláštorisko. Na súde priznal morálnu vinu a to, že keďže ku kúpe nedošlo,
nevrátil doposiaľ poškodenému peniaze v plnej výške. Uviedol, že nešlo o podvod. Poškodenému sa
ponúkol, že mu pomôže, lebo sa poznali roky a navyše v minulosti riešil majetkové veci so štátom

a Ministerstvom hospodárstva. Na Ministerstve hospodárstva sa snažil o to, aby pri kúpe uvedenej
nehnuteľnosti nebolo vyhovené druhej strane, t. j. obci Letanovce a Pozemkovému spoločenstvu
Urbár, ktorá mala zákonný nárok na odkúpenie nehnuteľností. Keď kúpa nebola úspešná, snažil sa
aspoň o to, aby poškodený mal nehnuteľnosti v nájme. Uviedol, že robil všetky kroky pre to, aby
bol úspešný. Viackrát sa s poškodeným stretol, telefonovali si, vymieňali si dokumenty, konzultovali.

Rovnako konzultoval aj ministerstvom hospodárstva, s pánom H.. U. o tom, ako postaviť žiadosť
poškodeného Š. E. tak, aby bola úspešná. Potvrdil, že v prípade úspechu sa s poškodeným bavili o
jeho odmene 20.000 €. Doklady, že prevzal peniaze od poškodeného si podpisovali, a to pri každej
sume, ktorú prevzal. Nakoľko prešiel osobným bankrotom a mal na seba veľa exekúcií, tak aj zmluvou
o pôžičke prekryl túto vec. Poprel, aby sľúbil poškodenému Š. E., že časť peňazí, ktoré mu poškodený

dal, malo byť na vypracovanie nejakej štúdie. Jedinú vec čo dal posúdiť bola žaloba, ktorá v danom
čase bola živá, a to žaloba na určenie vlastníckeho práva. Ohľadom toho však nevznikli žiadne náklady.
Potvrdil, že poškodený Š. E. mu dával peniaze niekoľkokrát osobne, a aj na účet, a že v danom čase
nemal účet práve kvôli exekúciám, tak peniaze išli cez osobný účet ženy, ktorú po mene nepoznal, a
ktorá mu urobila takúto službu. Potvrdil aj to, že Š. E. nebol nadšený z toho, že mu mal dať peniaze aj

nad rámec ich dohody, no nakoniec mu peniaze dal, aby to dotiahol do úspešného konca. Tiež potvrdil,
že povedal poškodenému, že potrebuje peniaze na právnika J.. Pán J. však žiadne peniaze nedostal,
a ani ich nepýtal, lebo žiadne zmluvy nakoniec pre danú vec nepripravoval. Potvrdil, že na Ministerstve
hospodárstva jednal s pánom U., šéfom právneho odboru, ako aj s pani U. a pani Y.. Uvedeným osobám
z Ministerstva hospodárstva predložil splnomocnenie, ktorým ho pán Š. E. splnomocnil, že je oprávnený

v jeho mene v tejto súvislosti jednať. Podľa neho jednania na Ministerstve hospodárstva boli oficiálneho
charakteru. Po skončení jednaní bol na 100% presvedčený, že poškodeného minimálne nechajú ako
nájomcu. Sumu, ktorú mu dal poškodený použil na to, aby mu niekto otváral dvere, že mal možnosť
kompetentným vysvetľovať dôvody prečo ich žiadosť je správna. Osoba, ktorej odovzdával peniaze a
ktorá mala kontakty bol Z.. Z. J., toho času nebohý. Nebohému Z.. Z. J. dal sumu 70.000 €. Nevystavoval

mu žiadne potvrdenie a nevie na čo nebohý peniaze použil.

Obžalovaný je v konaní usvedčovaný výpoveďou poškodeného Š. E., ako aj výpoveďou ďalších
svedkov a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spisovom materiáli. Aj poškodený Š. E. potvrdil, žes obžalovaným sa poznali už dlhšie. Nikdy mu však sám od seba nespomínal, že má nejaký problém,
ale zavolal mu sám obžalovaný s tým, že mu pomôže, a že to bude stáť 30.000 €. Suma 10.000
€ mala byť uhradená hneď a 10.000 €, keď mu donesie nejaké papiere, zmluvy a 10.000 €, keď to

bude vybavené. Obžalovaný na neho naliehal, že prvých 10.000 € má doniesť okamžite. Peniaze
obžalovanému odovzdal. Na ďalší deň mu obžalovaný volal, že potrebuje peniaze na nejaký odhad a
potom to bolo každú chvíľu, že obžalovaný pýtal 5.000 €, 10.000 €, 15.000 €. Povedal obžalovanému,
že je to nad rámec a nikde sa to neposúvalo. Bol naivný, lebo veľmi túžil kúpiť Kláštorisko. Obžalovaný
mu hovoril, že potrebuje peniaze na právnika, na posudok do Bratislavy. Keď suma presiahla obrovskú

sumu, tak sa obžalovaný odmlčal. Obžalovaný mu taktiež povedal, že peniaze budú použité na kúpu
Kláštoriska, no potom, že to bude najskôr nájomná zmluva. Nakoniec to dopadlo tak, že mu obžalovaný
zavolal,žetokúpilurbár.Išloosumu84.000€,možnoaj viac,leboobžalovanýprišielajpomenšiesumy,
po 100 €, po 500 €, či po 1.000 €. Papiere, ktoré mu obžalovaný ukazoval pôsobili veľmi dôveryhodne,
boli tam podpísaní pracovníci, ktorí robili na ministerstve. Na prvých 10.000 € mu obžalovaný vypísal
zmluvu o pôžičke, avšak on mu peniaze nepožičiaval. Obžalovaný mu povedal, aby sa nebál, že sa tie

peniaze odpočítajú z toho čo sa bude kupovať. Tiež obžalovaný od neho pýtal 5.000 € na vypracovanie
štúdie, či pre právnika J.. Potvrdil, že obžalovaný mu povedal, že na Ministerstve hospodárstva koná
s pánom U. a aj to, že mu podpísal splnomocnenie, aby ho zastupoval vo veci predaja pozemku.
Obžalovaný mu nespomínal, že nebohý Z.. Z. J. má byť nápomocný pri vybavovaní jeho záležitostí.
Obžalovaný mu sľúbil sprostredkovať kúpu nehnuteľnosti, no potom prišiel s tým, že vymyslel niečo

iné, že to bude najprv nájom a potom mu to odpredajú, že iná cesta nie je a tak súhlasil aj s tým
riešením. Poškodený uviedol, že peniaze, ktoré od neho obžalovaný vypýtal na sprostredkovanie kúpy
nehnuteľnosti mu doposiaľ v plnej výške nevrátil. Svedok H.. U. U., R.. potvrdil, že obžalovaného pozná,
lebo sa s ním stretol pri riešení dvoch záležitostí. Jedna bola predaj reštaurácie alebo zariadenia v
Letanovciach. Stretli sa z iniciatívy obžalovaného v čase, keď už finišovali predaj toho majetku urbáru

a obci Letanovce. Obžalovaný chcel nájsť spôsob ako to predať pánovi Š. E.. S obžalovaným sa stretol,
lebo mu chcel vysvetliť prečo ministerstvo to predáva obci a urbáru, a prečo to nie je možné predať
pánoviE.Á.amyslelsi,žeobžalovanýtobudeschopnýpánoviE.vysvetliť.Obžalovanýnavrhovalvšetky
alternatívy, ktoré už predtým s komunikáciou s pánom E. alebo s jeho právnym zástupcom poznali, mali
ichvyhodnotené,aleužajvtomčasevedeliabsolútnejednoznačne,ženemôžuvkonanípostupovaťako

navrhuje obžalovaný. Predmetom jednaní bola aj otázka náhrady finančných prostriedkov za investície
pána E. do predmetnej nehnuteľnosti. Povedal pánovi J., že Ministerstvo hospodárstva je pripravené
pánovi E. vyplatiť peniaze, ktoré podľa znaleckého posudku boli uznané ako vložené investície do tohto
zariadenia. Toto rozhodnutie ministerstva konať takto voči pánovi E. už mali dávno predtým rozmyslené.
Stretnutia s obžalovaným neboli záväzného charakteru. Obžalovaný mu nepreložil splnomocnenie od

pána E., ktoré by ho oprávňovalo s ním jednať, komunikovať, no on ho od neho ani nevyžadoval.
Vedel, že pán E. je zastupovaný pánom J.. U. a s ním aj komunikovali. Komunikáciu s obžalovaným
vnímal skôr v ľudskej rovine. S pánom J. sa stretával s plným vedomím, že on nie je zástupcom pána
E., napriek tomu sa s ním stretol, lebo mu to chcel vysvetliť. Za komunikáciu s pánom J. nevystavili
žiadnu faktúru a ani s tým neboli spojené žiadne poplatky. Postoj ministerstva bol jasný úplne. Na

ministerstvo bola podaná žiadosť pána Š. E. alebo pána doktora U. za neho o riešenie tejto veci
nájmom. Ministerstvo hospodárstva listom na ňu odpovedalo, že to nie je možné. Uvedené je potvrdené
listom, t. j. písomným vyjadrením Ministerstva hospodárstva zo dňa 25.9.2019, ako aj z doplnenia
vyjadrenia zo dňa 20.12.2019. Z týchto písomností vyplynulo, že poškodený Š. E. skutočne prejavil
záujem o odkúpenie reštaurácie Kláštorisko, keďže ju dlhodobo prevádzkoval. Bolo potvrdené aj to, že

obžalovaný Z.. T. J. bol viackrát z vlastnej iniciatívy na Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky,
kde komunikoval s riaditeľom odboru legislatívy a práva doc. H.. U. U., R.. o kúpe reštaurácie pánom Š.
E.. Ministerstvo však nehnuteľnosť nemohlo predať pánovi Š. E., keďže nevlastnil pozemky pod stavbou,
o čom bol aj obžalovaný opakovane informovaný. V doplnení vyjadrenia D.. H.. U. U., R.. uviedol, že
obžalovaný prišiel na ministerstvo v roku 2017 dva, trikrát. Všetka komunikácia bola iba informatívneho

charakteru. Na stretnutiach obžalovanému ministerstvo oznámilo, že nie je možné nehnuteľnosti predať
poškodenému. Rovnako o tom bol informovaný aj právny zástupca poškodeného J.. U.. Komunikácia
s obžalovaným bola ukončená tak, že jediná možnosť je predať stavby vo vlastníctve ministerstva
vlastníkovi pozemkov, čo je obec Letanovce a Pozemkové spoločenstvo Urbár v Letanovciach. Podľa
§ 4 ods. 2 písm. d/ vyhlášky č. 364/2000 Z. z. ministerstvo predalo stavby vlastníkom

pozemkov pod stavbami. O tejto skutočnosti boli opakovane informovaní písomne, ako aj na osobných
stretnutiach poškodený, jeho právny zástupca J.. U., ako aj obžalovaný. Svedok H.. H. J. potvrdil, že
sa s obžalovaným pozná, má v mobile telefónne číslo s menom obžalovaného, bližšie informácie
však o obžalovanom nevedel. Poprel, aby mal nejakú vedomosť o kúpe nehnuteľnosti Kláštorisko. Ajvýpoveďou svedkyne M. W. bolo potvrdené to, čo povedal obžalovaný a poškodený, že obžalovaný
ju oslovil s tým, aby na jej osobný účet v Tatrabanke prišli peniaze od poškodeného, po ktoré si
okamžite obžalovaný po prevode peňazí prišiel. Uvedené je potvrdené aj výpismi z účtu zo dňa

12.3.2018 a dňa 13.3.2018. V neposlednom rade aj svedok H. X., predseda a štatutárny zástupca
Pozemkového spoločenstva Urbár v Letanovciach potvrdil, že na základe kúpnej zmluvy č. 16/2018
podpísanej v mesiaci marec 2018 ako Pozemkové spoločenstvo nadobudli nehnuteľnosť reštaurácie
Kláštorisko s priľahlými budovami. Uvedené je potvrdené samotnou kúpnou zmluvou, ako aj výpisom
z LV č. XXXX. Svedok uviedol, že v roku 2016 bol za účelom kúpy nehnuteľnosti viackrát osobne na

Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky, kde jednal s vedúcim právneho oddelenia, a to pánom
U.. Už v roku 2016 na prvom stretnutí mu pán U. povedal, že odpredaj nehnuteľnosti Kláštorisko,
ktorého vlastníkom bola Slovenská republika bude na základe platných právnych predpisov možný
v prospech ich pozemkového spoločenstva, nakoľko pozemkové spoločenstvo a jeho urbárnici sú
vlastníkmi pôdy nachádzajúcej sa pod nehnuteľnosťami a teda majú prednostné právo na odkúpenie
tejto nehnuteľnosti. Potvrdil, že v letných mesiacoch 2017 ho telefonicky oslovil obžalovaný, ktorého

dovtedy osobne nepoznal a dožadoval sa stretnutia. Na stretnutí mu obžalovaný povedal, že združeniu
urbárnikov chce pomôcť pri rýchlejšom prevode nehnuteľnosti Kláštorisko v ich prospech. Zároveň však
vyslovil podmienku, že by vyčlenili obec Letanovce z ich dohody o financovaní kúpy nehnuteľnosti
Kláštorisko. Povedal mu, že do takých nových zväzkov nepôjde, pretože s obcou sa už dohodli na
memorande a spoločenstvu by z nedodržania memoranda hrozili finančné postihy. S tým sa aj rozišli a

viac spolu nekomunikovali. Začiatkom roka 2018 v mesiaci marec podpisovali kúpnopredajnú zmluvu s
Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky o kúpe nehnuteľnosti Kláštorisko.

Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný oslovil poškodeného a ponúkol mu pomoc, službu, a to
sprostredkovanie kúpy nehnuteľností v lokalite zvanej Kláštorisko. Obžalovaný tak konal aj na základe

predloženej plnej moci, podpísanej obomi stranami, ktorú dal podpísať poškodenému. Uvedenou plnou
mocou sa však obžalovaný podľa vyjadrenia zástupcu Ministerstva hospodárstva nepreukázal a ani to
od neho nevyžadovali, nakoľko ich jednania neboli oficiálneho charakteru. Súd uvádza, ako to vyplynulo
z výpovede svedka H.. U., či písomných vyjadrení ministerstva, ako aj svedka H. X., obžalovaný bol
informovaný o tom, že ministerstvo uvedené nehnuteľnosti nemôže predať poškodenému, pretože nie

je vlastníkom pozemkov pod stavbami, teda že mu v tom bránia zákonné prekážky a jediná možnosť
je odpredať ich vlastníkovi pozemku, t. j. Pozemkové spoločenstvo Urbár Letanovce a obec Letanovce.
Opakovane to ministerstvo obžalovanému vysvetľovalo, písomne, či na osobných stretnutiach s tým,
aby to tlmočil poškodenému, napokon takáto odpoveď z ministerstva prišla aj poškodenému a jeho
právnemu zástupcovi J.. U.. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný vedel o tom, že uvedená

kúpa nehnuteľnosti poškodeným nemôže prebehnúť, bol o tom informovaný, no neustále pýtal peniaze
od poškodeného v súvislosti s vybavovaním veci, ktoré mu poškodený vo svojej naivite dával, keďže
si myslel, že obžalovaný je kompetentnou osobou konať s ministerstvom vzhľadom k tomu, že už v
minulosti s ministerstvom jednal, a to úspešne. Poškodený poskytoval obžalovanému peniaze tak, ako
ho o ne obžalovaný žiadal, či už osobne, alebo na účet M. W. a vyhováral sa, že peniaze potrebuje

na právnika, na znalecký posudok, či na otvorenie „tých správnych dverí.“ Napokon obžalovaný na
hlavnom pojednávaní uviedol, že sumu 70.000 €, ktorú vybral od poškodeného, dal dnes už nebohému
Z.. Z. J. bez akéhokoľvek potvrdenia. Obžalovaný dobre vie, že túto skutočnosť nie je možné z
objektívnychdôvodovpreveriť...apodľanázorusúduideovýhovorkuobžalovaného.Jepotrebnéuviesť,
že obžalovaný pýtal od poškodeného peniaze aj cez Zmluvu o pôžičke, čo nekorešponduje s účelom ich

dohody, t. j služby sprostredkovania kúpy nehnuteľnosti za odplatu (odmenu). Súd poukazuje aj na fakt,
že obžalovaný sa sám ponúkol pomôcť poškodenému pri kúpe nehnuteľnosti a takúto pomoc podľa
výpovede svedka H. X. ponúkol aj jemu, t. j. Pozemkovému spoločenstvu. Konanie obžalovaného takto
vyznieva rozporuplne a len zvyšuje jeho úmysel dostať sa k peniazom, ktoré nevedno na aký účel boli
použité...

Čo sa týka výšky škody, tak táto je riadne vyčíslená a zadokumentovaná v súdom spise. Vyplýva z
dohody na uznanie dlhu a jeho úhrady, zo zmlúv o pôžičke, z dohody o vrátení pôžičky, zo záznamov,
výpisov z účtov, ako aj výpovedí obžalovaného, či poškodeného. Škodu obžalovaný uznal a po
častiach, hoci malých, sa túto škodu snaží uhrádzať poškodenému. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu

poškodeného na hlavnom pojednávaní, na ktorom súd vyhlásil rozsudok, škoda predstavuje sumu
77.000 €. Túto sumu obžalovaný nespochybnil.Súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 277 ods. 2 Trestného poriadku odmietol návrh obhajoby na
doloženie faktúr obžalovaného s firmou X.. Týmto dôkazom mal obžalovaný preukázať, že suma 80.000
€, ktorú mu poskytol poškodený v tejto veci na sprostredkovanie kúpy nehnuteľnoti, nebola neadekvátna,

nakoľko obžalovaný takéto úkony robil aj pre firmu X..
Súd uvádza, že ide o nedôvodný návrh obhajoby a obžalovaného, nesúvisí s týmto konaním a nijako
by tento dôkaz nevyvrátil skutočnosť, že obžalovaný vedel, že daný obchod nebude možný. Uvedené
je podporené vykonaným dokazovaním.

Rovnako súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 277 ods. 2 Trestného poriadku odmietol návrh
obžalovaného na vypočutie splnomocneného zástupcu poškodeného J.. H. U..
Taktiež má súd za to, že ide o nedôvodný návrh obžalovaného. Splnomocnený zástupca poškodeného
bol prítomný na každom hlavnom pojednávaní, k veci sa vyjadril zo svojej pozície.

Obžalovaný takto svojim konaním po subjektívnej, ako aj objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu

zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zákona, pretože na škodu cudzieho majetku seba
obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu.

Podľa § 125 ods. 1 Tr. zákona škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 €. Značnou
škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy.

Z konania obžalovaného a okolností spáchania skutku je zrejmé, že konal v priamom úmysle podľa § 15
písm. a/ Tr. zákona, pretože chcel ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, ktorý sleduje ochranu
cudzieho majetku.

Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z ustanovení § 31 a § 34 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad
jeho ukladania. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd v zmysle v ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadol na
spôsob spáchania činov - úmyselným zavinením, následok, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti
a na osoby obžalovaných, ich pomery a možnosť ich nápravy.

Súd podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, pričom u obžalovaného nezistil poľahčujúcu a ani priťažujúcu okolnosť. V minulosti bol
obžalovaný dvakrát súdne trestaný, no v oboch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený.

Vzhľadom na zistený pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd postupoval podľa § 38 ods. 2 Tr.

zákona a uložil obžalovanému trest na spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní 3 rokov. Trestná sadzba
zločinu podvodu v odseku 3 je od 3 do 10 rokov. V zmysle § 51 ods. 1 Tr. zákona a § 49 ods. 1 Tr.
zákona mu súd výkon tohto trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom, a to
v trvaní 2 rokov. Oproti trestnému rozkazu súd skrátil skúšobnú dobu o jeden rok, a to s poukazom na
snahu obžalovaného uhradiť poškodenému škodu, na priznanie si „morálnej viny“. Obžalovaný navyše

vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že v krátkom čase vie uhradiť škodu, má rozrobené veci tak,
aby to dobre dopadlo. Súčasne súd uložil obžalovanému aj povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť
v skúšobnej dobe poškodenému spôsobenú škodu.

V zmysle § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd rozhodol samostatným výrokom aj o povinnosti nahradiť škodu

poškodenému, a to v sume 77.000 €, ktorá bola riadne a včas uplatnená. Ide o výšku škody upravenú
splnomocneným zástupcom poškodeného na poslednom hlavnom pojednávaní, nakoľko obžalovaný
časť peňazí poškodenému uhradil, čo potvrdil aj samotný obžalovaný.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že uloženie podmienečného trestu na

spodnej hranici trestnej sadzby so skúšobnou dobou v trvaní dvoch rokov s probačným dohľadom bude
preobžalovanéhodostatočnýmponaučením,abysavbudúcnostivyvarovalpodobnéhokonania,apreto
súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od
jeho oznámenia na Okresný súd Spišská Nová Ves.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku,

ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe.
Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať

alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do
doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.