Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Malacky

Judgement was issued by Mgr. Ing. Anna Přikrylová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zmenené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7C/18/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611200436
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. Mgr. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2020:1611200436.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobcu: J.. T. G., nar.

XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX U., zastúpený: AS Legal s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom
Hlučínska 1/11, 831 03 Bratislava, proti žalovanej: O. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. X apríla XX, XXX
XX J., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Almáši Gabriel, s.r.o., so sídlom Niťová 3, 821 08
Bratislava, o zaplatenie sumy 124.477,19 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná 1.) je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 7.052,45 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 7.052,45 Eur od 03.03.2011 do zaplatenia všetko do troch od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Súd priznáva žalovanej 1.) náhradu trov konania v rozsahu 35,22 %, o ktorých výške rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Súd konanie v časti o zaplatenie 102.704,80 Eur s príslušenstvom zastavuje.

Súd priznáva žalovanej 1.) v zastavenej časti náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa21.01.2011sažalobcadomáhalzaplateniasumy126.136,89
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 01.06.2009 do zaplatenia a náhrady trov
konania pôvodne voči žalovanej 1.). Žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.11.2007 uzavrel s matkou
žalovanej 1.) zmluvu o poskytovaní právnej pomoci vo veci zastupovania v dedičskom konaní vedenom
na Okresnom súde Košice II č.k. XXD/XXXX/XXXX maloletej dedičky O. F. po nebohom Z.., G. N.,
zomr. dňa XX.XX.XXXX. Uvedenú zmluvu o právnom zastupovaní uzavreli strany v zmysle zákona č.

586/2003 Z.z. o advokácii a vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov pri
poskytovaní právnej pomoci. Z uzavretej zmluvy z bodu 4 vyplýva, že klient a advokát sa dohodli po
právoplatnom skončení dedičskej veci na podielovej odmene za právne zastupovanie vo výške 20% z
hodnoty prisúdeného majetku, čo predstavuje sumu 3.800.000,- Sk, po prepočte konverzným kurzom
126.136,89 Eur. Okresný súd Košice II uznesením sp. zn. XXD/XXXX/XXXX zo dňa 03.12.2008 a
následnedňa12.02.2009rozhodolvzmysleuzavretejdohodynanotárskomúradeJUDr.PavlaSemjana
zo dňa 05.11.2008 a tento právny úkon bol schválený aj rozhodnutím poručenského súdu Okresného

súduMalackyzodňa31.03.2009.Zuvedenéhoprávoplatnéhorozhodnutiavyplýva,žemaloletejdedičke
bola vyplatená čiastka v dedičskom konaní 19 miliónov Sk. Žalobca vyzval listom zo dňa 14.05.2009
zákonnúzástupkyňumatkumaloletejpoprávoplatnomskončenídedičskejvecinavyplateniedohodnutej
podielovej odmeny, pričom táto ju doposiaľ neuhradila.2. Návrhom doručeným súdu dňa 18.04.2011 žalobca navrhol pripustenie matky maloletej žalovanej 1.)
do konania ako žalovanej 2.) z dôvodu, že v prípade posúdenia neplatnosti zmluvy o právnom zastúpení

v dôsledku neschválenia predmetnej zmluvy poručenským súdom, sa domáha zaplatenia dlžnej sumy
voči matke maloletej. V súvislosti s pripustením žalovanej 2.) žiadal žalobca aj zmenu petitu.

3. Súd uznesením č.k. 7C/18/2011-3 zo dňa 30.05.2011 pripustil vstup žalovanej 2.) do konania a
zároveň pripustil aj s tým súvisiacu zmenu žaloby.

4. Súd rozhodol o žalobe rozsudkom č. k. 7C/18/2011 - 264 zo dňa 02.12.2016 tak, že zastavil konanie
v časti o zaplatenie 1.659,70 Eur s príslušenstvom, z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti a vo zvyšku
zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa proti žalovaným 1.) a 2.) domáhal zaplatenia 126.136,89 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne, od 1.6.2009 do zaplatenia, právnym titulom podielovej
odmeny advokáta za právne zastúpenie žalovanej 1.), v dedičskom konaní po jej otcovi Ing. G. N., ktorý

dňa XX.X.XXXX zomrel. Súd po právnej stránke posúdil nárok žalobcu podľa ustanovení § 28 ods.
1, § 31 ods. 1, § 32 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, § 7 ods. 1, 2, § 8 ods. 1, 3 vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej
aj vyhláška). Súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná 2.), ako zákonná zástupkyňa maloletej
žalovanej1.)uzavrela dňa27.11.2007sožalobcom,akoadvokátomzmluvuoposkytnutíprávnejpomoci

vo veci zastupovania žalovanej 1.), ako dedičky v dedičskom konaní po jej nebohom otcovi Z.. G. N..
V zmluve o právnej pomoci v článku 4. bola dohodnutá podielová odmena vo výške 20% z hodnoty
prisúdeného majetku dedičovi. Súd poukázal na to, že túto zmluvu o poskytnutí právnej pomoci uzavrela
žalovaná 2.), ako matka, teda zákonná zástupkyňa v tom čase maloletej žalovanej 1.) a dospel k záveru,
že predmetný úkon matky nebolo potrebné schváliť poručenským súdom. Súd prvej inštancie uviedol,

že žalovaná 2.), ako zákonná zástupkyňa postupovala v súlade s ustanovením § 32 ods. 1 Zákona
o rodine a chránila práva maloletej s náležitou starostlivosťou. Nešlo o priame nakladanie s majetkom
maloletej, nešlo o dispozíciu s majetkom žalovanej 1.), pretože v tomto čase ešte žiadnym majetkom
nedisponovala. Ani skutočnosť, že dedič dedí majetok ku dňu smrti poručiteľa nič nemení na skutočnosti,
že v čase podpisu zmluvy žalovaná 1.) žiadnym konkrétnym majetkom, s ktorým by žalovaná 2.),

ako zákonná zástupkyňa nakladala, nedisponovala. Poručenský súd by pre prípadné schvaľovanie
takéhoto právneho úkonu nemohol ani posúdiť, či by sa jednalo o úkon v prospech maloletej, nakoľko
samotná výška odmeny sa v čase uzatvorenia zmluvy nedala určiť. Jednalo sa o úkon, ktorý vykonala
žalovaná 2.) s náležitou starostlivosťou (tak, ako jej to prikazuje ustanovenie § 32 ods. 1 Zákona o
rodine), s cieľom zachovať, respektíve zvýšiť majetkovú sféru maloletej. Majetok žalovanej 1.) v čase

uzavretia zmluvy sa týmto úkonom nezmenšoval, ani sa nevystavoval riziku zníženia. Či sa v danom
prípade jednalo o bežnú vec, je potrebné posúdiť vždy podľa okolností každého prípadu. Aj napriek
skutočnosti, že ustanovenie § 28 Občianskeho zákonníka (ani s použitím § 145 Občianskeho zákonníka)
nedefinuje pojem bežná vec, úkon žalovanej 2.) (uzavretie zmluvy o právnej pomoci) nie je úkonom,
na ktorý by sa vzťahovalo ustanovenie § 28 Občianskeho zákonníka. Nešlo o dispozíciu s konkrétnym

nehnuteľným ani hnuteľným majetkom žalovanej 1.) v čase uzavretia zmluvy o poskytnutí právnej
pomoci. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie zmluvu o právnej pomoci vyhodnotil ako platne
uzavretú, pričom túto okolnosť posudzoval ako prejudiciálnu otázku, ktorej zodpovedanie predchádzalo
rozhodnutiu o veci samej. Následne súd ustálil, že žalovaná 2.) nie je v právnom vzťahu so žalobcom,
teda nie je v spore vecne pasívne legitimovaná. Vo vzťahu k samotnému vecnému nároku súd prvej

inštancie poukázal na to, že pre priznanie podielovej odmeny je potrebné kumulatívne splnenie dvoch
podmienok, a to 1.) že výsledok konania je podľa okolností prípadu veľmi neistý, a 2.) že advokát o
tejto neistote klienta poučil. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca splnenie prvej podmienky,
poučenie klienta o neistom výsledku, nepreukázal, teda že žalobca, ako advokát o neistom výsledku
žalovanú 2.) - klientku (zákonnú zástupkyňu maloletej 1.) poučil. Skonštatoval, že v zmysle ustanovenia

§ 7 vyhlášky nie je podmienkou, aby toto poučenie bolo v písomnej forme a v prípade, že samotná
zmluva o poskytnutí právnej pomoci toto poučenie neobsahuje, ešte neznamená, že poučenie nebolo
urobené. Z vykonaného dokazovania vyplynuli dve protichodné tvrdenia, keď žalobca tvrdil, že žalovanú
2.) poučil a žalovaná 2.) tvrdila, že žalobca ju nepoučil. Ani svedok A. vo výpovedi nepotvrdil, že
žalobca o tomto žalovanú 2.) poučil. Žalobca, ako advokát vykonávajúci advokátsku prax určitú dobu,

v záujme zachovania právnej istoty pre seba, mal takéto poučenie zakomponovať do zmluvy, prípadne
inej písomnej formy, a ako sám vo vyjadrení uviedol, spísanie záznamu o poučení je vhodné, čiže
sám si je vedomý väčšej istoty v prípade použitia písomnej formy. Použitím písomného záznamu by
sa vyhol dôkaznej núdzi, ktorá v dôsledku nevyhotovenia poučenia v písomnej forme v tomto prípadevznikla. Súd mal ďalej preukázané aj nesplnenie druhej podmienky pre priznanie podielovej odmeny, a
to podmienky, že výsledok konania je podľa okolností prípadu veľmi neistý. Súd prvej inštancie uviedol,
že v danom prípade išlo o zastupovanie v dedičskom konaní. Dedičské konanie je konaním nesporovým,

v ktorom notár, ako súdny komisár je povinný dedičstvo prejednať aj bez súčinnosti strán. Ide o konanie
nesporové, ktoré nie je viazané na aktivitu dedičov a produkovanie dôkazov z ich strany. Ide o konanie,
ktorého výsledkom je vždy prejednanie dedičstva a v prípade nedohody dedičov prikázanie dedičských
podielov zákonným dedičom. Uvedené konanie nie je možné subsumovať pod pojem „výsledok konania
podľa okolností veľmi neistý“. Aj samotné okolnosti konkrétneho dedičského konania, či už v čase smrti

poručiteľa (XX.X.XXXX) alebo v čase prevzatia právneho zastupovania (27.11.2007) nasvedčovali tomu,
že poručiteľ nezanechal závet a dedičské právo maloletej žalovanej 1.) nebolo nijakým spôsobom
spochybnené. Súd nevyhodnotil ako pravdivé tvrdenie žalobcu, že majetok v čase prevzatia právneho
zastupovania bol prakticky minimálny. V dedičskom konaní bol nesporne stanovený okruh dedičov a
boli zistené a ocenené aj nehnuteľnosti patriace do dedičstva. Akékoľvek vyjadrenia ostatných dedičov,
ako aj vyjadrenia dedičov, respektíve žalovanej 2.) publikované v článkoch denníka SME nezakladajú

neistotu výsledku konania tak, ako to má na mysli ustanovenie § 7 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z. z.. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že neistota spočívala vo veľkosti dedičského podielu žalovanej
1.), keďže ostatní dedičia sa snažili zatajiť, zmenšiť a prepísať majetok poručiteľa. Z obsahu pripojeného
dedičského spisu nebolo možné tvrdiť, že do času, do kedy žalobca prevzal právne zastupovanie
vo veci sa majetok zmenšoval a následne od prevzatia právneho zastupovania sa majetok poručiteľa

stabilizoval. Ani tu nie je preukázané splnenie podmienky neistoty výsledku konania. Neistotu výsledku
taktiež nemožno oprieť o rozdiel medzi skutočným reálnym dedičským podielom a zákonným dedičským
podielom, ako tvrdil žalobca. V predmetnom dedičskom konaní neexistovala možnosť, že by žalovaná
1.) nedostala z dedičstva vôbec nič, čiže výsledok bol istý. Skutočnosť, že do času prevzatia právneho
zastupovania(27.11.2007)vdedičskomkonaníprebiehaliúkony,akosúpismajetku,oceňovaniemajetku

a výmena notárov a až následne prebiehali dedičské pojednávania na notárskom úrade taktiež
neznamená neistotu výsledku dedičského konania. Súd poukázal na to, že žalobcovi nebolo možné
priznať ani náhradu hotových výdavkov, keďže hotové výdavky neboli žalobcom špecifikované.

5. Žalobca podal voči rozsudku odvolanie. Počas odvolacieho konania žalobca T. G. narodený

XX.XX.XXXX, advokát, so sídlom Y. 2, U. zomrel dňa XX.XX.XXXX, preto odvolací súd v zmysle
ustanovenia § 63 ods. 2 C.s.p. uznesením č. k. 2Co/117/2017 - 302 zo dňa 30.01.2019, rozhodol, že
vo veci pokračuje s jeho dedičmi. Následne, z dôvodu postúpenia pohľadávky rozhodol odvolací súd
uznesením č.k. 2Co/117/2017 - 314 zo dňa 30.04.2019 o zmene osoby žalobcu tak, že sa ním stal W.
G., narodený XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, U..

6. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 2Co/117/2017-332 zo dňa 19.06.2019 rozsudok súd prvej
inštancie vo výroku, ktorým zamietol žalobu voči žalovanej 2.) a súvisiacom výroku o trovách konania
medzi žalobcom a žalovanou potvrdil. Vo výroku, ktorým bola žaloba voči žalovanej 1.) zamietnutá a
súvisiacom výroku o trovách medzi žalobcom a žalovanou 1.) rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie

konanie. Odvolací súd skonštatoval, že sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorým
vyslovil, že v súdenej veci nebolo preukázané kumulatívne, teda súčasné splnenie dvoch podmienok
dohody o podielovej odmene, ktorými sú 1.) veľmi neistý výsledok konania a 2.) poučenie klienta
advokátom o tomto veľmi neistom výsledku konania. Skutočnosť poučenia o veľmi neistom výsledku
konania z predmetnej písomnej zmluvy o právnej pomoci vôbec nevyplýva. Súd prvej inštancie správne

uviedol, že nedodržanie písomnej formy ešte neznamená, že advokát automaticky klienta nepoučil,
pretože tak mohol urobiť aj ústne, čím si však advokát sám oslabuje svoje možnosti splnenie danej
podmienky preukázať. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca si k jeho
skutkovým tvrdeniam k tejto podmienke dôkaznú povinnosť adekvátne nesplnil, pretože pokiaľ svedok
J.. R. A. vypovedal len to, že žalobca sa vyjadril pred žalovanou 2.), že chce mať určitý podiel, ak

dedičstvo vybaví a mal za to, že dedičské konanie bolo komplikované, keď kauza okolo dedičstva
bola medializovaná, trvala dlhší čas a dedičia sa hádali, pričom iné okolnosti rokovania žalobcu so
žalovanou 2.) svedok uviesť nevedel, nie je možné týmto dôkazom potvrdiť, že v jeho prítomnosti
bola žalovaná 2.), o veľmi neistom výsledku predmetu právneho zastúpenia jednoznačne poučená,
a v čom vôbec táto veľká neistota výsledku dedičského konania, keď dedičské právo žalovanej 1.)

spochybnené nebolo spočíva, prečo by sa výsledok nemal dostaviť. Za takejto situácie, keď žalobca
ako osoba znalá práva v záujme čistoty právneho vzťahu netrval na podchytení podmienok dohody o
podielovej odmene do jej písomnej formy, keďže požadovanú právnu pomoc kvalifikoval ako vec s veľmi
neistým výsledkom, súd prvej inštancie správne ustálil, že dôkazy žalobcu neumožňovali prijať záver opravdivosti tejto skutočnosti. Nesplnenie čo i len jednej z podmienok pre dojednanie podielovej odmeny
vediekrozhodnutiuvneprospechžalobcu,vzáujmektoréhojepodľahmotnéhoprávapreukázaťtvrdené
skutočnosti. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu o nepreukázaní aj druhej podmienky platnosti

predmetnej dohody, ktorou sú také okolnosti prípadu, pre ktoré je výsledok konania veľmi neistý, so
zdôraznením intenzity „veľmi neistý“. Dojednanie o podielovej odmene predpokladá spornosť nároku,
čo sa premieta aj do právnej úpravy vyjadrenej v ustanovení § 8 odsek 1,2 vyhlášky č. 655/2004 Z.
z., podľa ktorého má advokát právo na dohodnutú podielovú odmenu len za predpokladu, že klient,
s ktorým sa dohodol na poskytnutí právnych služieb za túto odmenu, mal plný úspech vo veci. Ak sa

skončí konanie uvedené v § 7 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. len čiastočným úspechom klienta, advokát
má právo na pomernú časť dohodnutej podielovej odmeny. Dedičské konanie je konanie nesporové,
jeho výsledkom je prejednanie daného dedičstva po poručiteľovi a to aj bez aktivity dedičov súdnym
komisárom, podľa výšky zákonných podielov. Z tohto pohľadu potom nie je možné ustáliť, v čom má
byť naplnený plný alebo čiastočný úspech klienta, ako podmienky pre zistenie výšky nároku advokáta na
podielovúodmenu.Podielováodmenaješpecifickátým,žeadvokátniejehonorovanýzavyprodukovaný

objem svojej odbornej práce, ale výlučne iba za vymienený konečný efekt vo forme úplného alebo
čiastočného úspechu klienta v konaní. Predmetný úspech by bol v danej veci zmerateľný vtedy, ak by
si zmluvné strany zrozumiteľne a určito dojednali definíciu úspechu žalovanej 1.) v dedičskom konaní,
ktorým mohol byť aj úspech spočívajúci v dosiahnutí výšky dedičstva prevyšujúcej výšku zodpovedajúcu
dedičskému podielu (čo zo zmluvy nevyplýva), keď úspech zákonného podielu bol pre žalovanú 1.)

predvídateľný. Dedičské právo žalovanej 1.) nebolo spochybnené, nebolo sporné, čím podmienka veľmi
neistej okolnosti výsledku dedičského konania nemohla byť naplnená, a preto vo vzťahu k dedičskému
nároku žalovanej 1.) nie je možné súhlasiť s názorom žalobcu, že výsledok dedičského konania bol pre
ňu nepredvídateľný, pretože žalovaná 1.) musela dostať podiel zodpovedajúci zákonnému nároku, ktorý
má merateľnú výšku, i keď v čase začatia dedičského konania nevyčíslenú. Odvolací súd nesúhlasil

so záverom súdu prvej inštancie, že z dôvodu nesplnenia podmienok platnosti dohody o podielovej
odmene nemožno žalobcovi priznať žiaden peňažný nárok. Vyhláška číslo 655/2004 Z. z. rozlišuje
zmluvnú a mimozmluvnú odmenu advokáta. Pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnej pomoci sa
môže advokát dohodnúť s klientom na druhu zmluvnej odmeny (§ 2 ods. 1 vyhlášky). Ak nedôjde k
dohode podľa odseku 1, predpokladá sa, že sa advokát dohodol s klientom na odmene určenej podľa

ustanovení tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 2 ods. 2 ). Pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych
služieb môže advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny
musí byť v súlade s dobrými mravmi (§ 2 ods. 1 vyhlášky ). Ak nedôjde k dohode podľa odseku 1, na
určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o základnej sadzbe tarifnej odmeny.
Podielová odmena môže byť dohodnutá vo forme podielu na hodnote veci, ktorá je predmetom konania

pred súdom alebo iným orgánom, ak je výsledok tohto konania podľa okolností prípadu veľmi neistý
a advokát o tom klienta poučil (§ 7 ods. 1 vyhlášky). Právny vzťah zastúpenia klienta sa zakladá
zmluvouoposkytnutíprávnejpomoci.Pokiaľvprípadeniektorýchzmlúvjeabsenciadohodyokonkrétnej
odplate za poskytnuté plnenie spravidla sankcionovaná neplatnosťou zmluvy, v prípade zmluvy o
právnej pomoci je tento následok vylúčený právnou úpravou, ktorá stanovuje nevyvrátiteľnú domnienku

dohody o tarifnej odmene advokáta (§ 2 odsek 2 vyhlášky, podporne uznesenie NS SR sp. zn. 3M
Cdo/8/2011 zo dňa 9.5.2012). Za tejto situácie potom treba konštatovať, že právnemu predchodcovi
žalobcu vznikol právny nárok na odmenu za právnu pomoc, ktorú poskytol žalovanej 1.) v dedičskej
veci po poručiteľovi Z.. G. N., vedenej na Okresnom súde X. II, pod sp. zn. XXD XXXX/XXXX, D.
XXX/XXXX. Odvolací súd poukázal na to, že ak súd rozhoduje o nároku na peňažné plnenie, ktoré

vychádzazoskutkovýchtvrdení,ktoréumožňujúposúdiťnárokpoprávnejstránkeajpodľainýchnoriem,
ako je žalobcom navrhované, je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto posúdiť bez ohľadu na to, či
v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia je alebo nie je uvedený, alebo je uvedený nesprávne.
Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto právna kvalifikácia
ani nie je obligatórnou náležitosťou žaloby. Na rovnakom právnom základe spočívajú aj rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad sp.zn. 5 Cdo/196/2009 z 22.9.2010, sp.zn. 5 Cdo
385/2012 z 6.2.2013, sp.zn. 4 MCdo/15/2010 z 27.7.2011 a najnovšie aj sp.zn. 7 Cdo/25/2018. Súd
prvej inštancie nepostupoval správne, keď vec žalobcu neposúdil po právnej stránke podľa ustanovení
o tarifnej odmene advokáta, a preto z tohto dôvodu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku,
ktorým zamietol žalobu žalobcu voči žalovanej 1.) a vec mu v tomto rozsahu vrátil ďalšie konanie a

nové rozhodnutie. Odvolací súd uviedol, že bude úlohou súdu prvej inštancie pri svojom ďalšom postupe
zohľadniť predmetný názor odvolacieho súdu a dať žalobcovi možnosť špecifikácie nároku na odmenu
za právnu pomoc, podľa ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o tarifnej odmene, s rešpektovaním
procesných podmienok nielen o prostriedkoch procesného útoku, ale aj procesnej obrany a v zmyslerozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-537/13 z 15.1.2015 aj podmienok kladených na
spotrebiteľský spor.

7. Predmetom žaloby po čiastočnom zastavení konania v časti o zaplatenie 1.659,70 Eur (50.000,- Sk)
zostala suma 124.477,19 Eur.

8. Žalobca druhým späťvzatím po začatí pojednávania vo veci vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy
102.704,80 Eur späť a žiadal konanie zastaviť z dôvodu vyčíslenia jednotlivých úkonov právnej služby

a ich uplatnenia v sume 23.432,09 Eur.

9. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) žalobca môže vziať žalobu späť.

10. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

11. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

12. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti o zaplatenie 102.704,80 Eur
zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby so súhlasom žalovanej.

13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou právnej pomoci zo dňa 27.11.2007,
vyúčtovaním trov zo strany pôvodného žalobcu zo dňa 14.05.2009, zápisnicou sp. zn. XXD/XXXX/XXXX

zo dňa 05.11.2008, opravným uznesením Okresného súdu X. II sp. zn. XXD/XXXX/XXXX, vyjadrením
žalobcu zo dňa 28.11.2014 a zo dňa 14.10.2016, rozsudkom Okresného súdu Malacky sp.zn. XP/XXX/
XXXX zo dňa 31.03.2009, právoplatný dňa 20.04.2009, kópiou podnetu na preverenie zákonnosti zo dňa
07.09.2004, dodatok k sťažnosti zo dňa 22.12.2004, kópie článkov denníka SME, výzvami z dedičského
konania právneho zástupcu dedičov zo dňa 12.02.0008 a zo dňa 03.03.2008, výzvami pôvodného

žalobcu ako právneho zástupcu žalovanej 1.) zo dňa 05.12.2007, 01.01.2008, 31.01.2008, 13.03.2008,
26.06.2008, 14.01.2009, 03.03.2009, kópiami poštových podacích lístkov, so spisom Okresného súdu
X. sp. zn. XXD/XXXX/XXXX, špecifikáciou úkonov právnej služby žalobcom zo dňa 29.11.2019 a zo
dňa 02.01.2020 s prílohami, vyjadrením žalobcu zo dňa 17.02.2020 a zo dňa 11.05.2020, vyjadrením
žalovanej zo dňa 30.04.2020 a zistil tento skutkový a právny stav.

14. Žalobca vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky pre priznanie podielovej odmeny advokáta,
vyčíslil jednotlivé úkony právnej služby na základe tarifnej odmeny. Žalobca sa domáhal po čiastočnom
späťvzatí zaplatenia tarifnej odmeny vo výške 23.432,09 Eur, po započítaní zloženej zálohy v sume
1.659,70Eur(50.000,-Sk),zaplateniasumy21.772,39Eur.Tarifnúodmenuvyčíslilzanasledovnéúkony

právnej služby:
1.) príprava a prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom - 27.11.2007 úkon
evidentný,
2.) písomné podanie na Notársky úrad H.. R. Y. - 5.12.2007,
3.) štúdium spisu na Notárskom úrade H.. Y. v X. a vypracovanie právneho rozboru veci - 10.12.2007

(úradný záznam zo dňa 10.12.2007),
4.) písomné podanie protistrane vo veci - 01.01.2008 (list adresovaný H.. P. J. zo dňa 1.1.2008),
5.) písomné podanie protistrane vo veci - 30.01.2008 (list adresovaný JUDr. P. J. zo dňa 30.1.2008),
6.) písomné podanie na Notársky úrad H.. R. Y. - 13.03.2008 (list na Notársky úrad H.. R. Y. zo dňa
13.03.2008),

7.) rokovanie s protistranou v U.e - 25.04.2008 (zápisnica zo dňa 09.09.2015, žalovaná 2.) rade sama
potvrdila že k takémuto stretnutiu došlo, toto rokovanie bolo s negatívnym výsledkom, prípis od H.. J.
zo dňa 29.4.2008, kde sa vyjadruje že k stretnutiu došlo spolu s klientkou N., podanie je v dedičskom
spise č.l. 343),
8.) rokovanie s protistranou v X. - XX.XX.XXXX (evidentné z podaní H.r. J. zo dňa 12.02.2008 a

03.03.2008, rovnako evidentné z prípisu od H.. J. zo dňa 29.04.2008, zo zápisnice zo dňa 29.07.2008,
kdesavyjadruje,žesavedúintenzívnejednania,rokovaníjeviaceroamásatakétorokovanieuskutočniť
aj v X., rovnako evidentné zo zápisnice zo dňa 13.05.2015, kde pôvodný žalobca uvádza (č.l.142), že k
druhému rokovaniu došlo v X., ktoré prinieslo posun k dohode),9.) písomné podanie protistrane vo veci - 26.06.2008 (list adresovaný H.. P. J. zo dňa 26.06.2008),
10.) účasť na dedičskom konaní na Notárskom úrade H.. R. Y. v X. - 5.11.2008 (zápisnica zo dňa
05.11.2008, nachádza sa v dedičskom spise, konanie sa začalo 10:00),

11.) účasť na dedičskom konaní na Notárskom úrade H.. R. Y. v X. - 5.11.2008 (3 hodiny 40 minút,
teda 2x právny úkon, úradný záznam zo dňa 05.11.2008, ktorý uvádza, že sa konanie začalo o 10:00
a skončilo o 13:40,
12.) písomné podanie na Okresný súd X. II - 14.01.2009 (list na Okresný súd X. II zo dňa 14.01.2009),
13.) písomné podanie na Okresný súd X. II - 03.03.2009 (list na Okresný súd X. II zo dňa 03.03.2009).

Základnú sadzbu tarifnej odmeny za jednej úkon právnej služby žalobca vypočítal z podielu žalovanej
na dedičstve vo výške 19.000.000,- Sk (630.684,46 Eur), jeden úkon právnej služby je teda v sume
1.688,13 Eur. Ďalej si žalobca uplatnil režijné paušály k jednotlivým úkonom právnej služby a to za rok
2007 v sume 17,73 Eur (3 režijné paušály v sume po á 5,91 Eur), za rok 2008 v sume 50,48 Eur (8
režijných paušálov v sume po á 6,31 Eur) a za rok 2009 v sume 13,90 Eur (2 režijné paušály v sume po
á 6,95 Eur). Celkovo tak predstavujú jednotlivé úkony právnej služby spolu s režijnými paušálmi sumu

22.027,80 Eur (13 krát 1.688,13 Eur, RP v sume 17,73 Eur, v sume 50,48 Eur a v sume 13,90 Eur).
Ďalej si žalobca uplatnil náhradu za cestovné - 3 krát Bratislava - X. a späť, t.j. 2700 km, 30 hodín a
to za štúdium spisu na Notárskom úrade H.. Y. v X. dňa 10.12.2007, rokovanie s protistranou v X. dňa
20.05.2008 a účasť na dedičskom konaní na Notárskom úrade H.. R. Y. v X.. Cena pohonných hmôt
bola v decembri 2007 40,82 Sk za liter nafty, v máji 2008 43,07 Sk za liter nafty a v novembri 2008

38,14 Sk za liter nafty. Pri spotrebe motorového vozidla Mercedes -U., C XXX O. a prejdení 900km dňa
10.12.2007 je to suma 84,14 Eur (2.534,93 Sk), dňa 20.05.2008 je to suma 88,78 Eur (2.674,65 Sk)
a dňa 05.11.2008 je to suma 78,62 Eur (2.368,50 Sk). Celkovo sú náhrady za palivové látky v sume
251,54 Eur. Základná náhrada za používanie motorových vozidiel pri pracovných cestách za 2700 km
je 534,75 Eur (11.160,- Sk na základe opatrenia MPSVaR SR č. 260/2004 Z.z. a 4.950,- Sk na základe

opatrenia MPSVaR č. 181/2008 Z.z.). Náhrada za stratu času za 30 hodín cesty je 618,- Eur (§ 17 ods.
1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), t.j. 9,86 Eur za 20 polhodín v roku 2007 v sume 197,20 Eur a 10,52 Eur
za 40 polhodín v roku 2008 v sume 420,80 Eur.

15.Žalovanákvyčísleniujednotlivýchúkonovprávnejslužbyvovyjadreníuviedla,žečosatýka1.úkonu,

právny predchodca žalobcu nastúpil do právneho zastupovania ako tretí advokát a existujú stanoviská,
ktoré hovoria o tom, že pri zmene advokáta takýto úkon právnej služby advokátovi nepatrí. Čo sa týka
2. úkonu, tento úkon sa netýka veci samej, nie je uvedený ako úkon právnej služby vo vyhl. č. 655/2004
Z.z. Ide o štandardné oznámenie, v ktorom sa oznamuje prevzatie plnej moci a žiada sa o odročenie.
Čo sa týka 3. úkonu žalovaná poukázala na rozhodnutie NS SR č. 3Obo/35/2016, podľa ktorého nejde

o úkon vo veci samej. Čo sa týka právneho rozboru veci, toto nebolo vykonané, žalobca takýto rozbor
nepreukázal. Žalovaná neuznala ani úkon č. 4. a 5., zákonná zástupkyňa v tom čase maloletej žalovanej
neuložila pokyn na takéto úkony právnej služby, išlo o vlastnú iniciatívu právneho predchodcu žalobcu
bez vedomostí klientky, oba úkony nie sú úkonmi vo veci samej. List zo dňa 01.01.2008 je výzvou na
zaslanie návrhu dohody, neobsahuje žiadny návrh, takýto úkon nie je účelný a absentuje podací hárok

o tom, že tento list bol zaslaný právnemu zástupcovi dedičov. Čo sa týka listu zo dňa 30.01.2008 ide o
urgenciu v súvislosti s výzvou na zaslanie dohody a platí to isté, ako pri liste zo dňa 01.01.2008. Úkon
č. 6 sa netýka vo veci samej, nie je úkonom podľa vyhlášky, je to žiadosť o odročenie pojednávania. Čo
sa týka úkonu č. 8, žalovaná nemá vedomosť, že by sa takéto rokovanie konalo. Z listinných dôkazov
nevyplýva,kedysakonalo,koľkotrvalo,obsahrokovania.Úkonč.9,taktiežniejeúkonomprávnejslužby

vo veci samej podľa vyhlášky. Čo sa týka úkonov č. 12 a 13, tieto úkony žalovaná neuznáva, nejde o
úkony právnej služby vo veci samej, nie sú úkonmi podľa vyhlášky, tieto úkony nie sú účelné, keďže v
prípade nepodania odvolania predmetné uznesenia by nadobudli právoplatnosť relatívne v krátkej dobe.
Čo sa týka úkonov č. 10 a 11 účasť na dedičskom konaní dňa 05.11.2008, žalovaná namietala cestovné
náklady motorovým vozidlom, nakoľko zo zápisnice notára vyplýva, že na pojednávanie na notárskom

úrade právny predchodca žalobcu cestoval lietadlom. Letenku hradila zákonná zástupkyňa v tom čase
maloletej dedičky. Žalobca nemôže požadovať náhradu za stratu času pri ceste motorovým vozidlom. Čo
sa týka úkonu č. 7 žalovaná tvrdila, že medzi zákonnou zástupkyňou žalovanej a právnym predchodcom
žalobcu nedošlo k dohode o tarifnej odmene, preto náhrada za takýto úkon právnemu predchodcovi
žalobcu nepatrí. Ďalej žalovaná namietala požadované úroky z omeškania, právny predchodca žalobcu

žaloval pôvodne podielovú odmenu, žalovaná sa nemohla dostať do omeškania.

16. Žalobca k vyjadreniu žalovanej k jednotlivých úkonom uviedol, že čo sa týka prvého úkonu - príprava
a prevzatie právneho zastúpenia, žalovaná nešpecifikovala, aké stanoviská hovoria o tom, že takýtoúkon pre zmene advokáta advokátovi nepatrí. Žalobca poukázal na Nález ÚS sp.zn. ÚS 24/2010, zo
dňa 8.4.2010 v ktorom ústavný súd zaujal stanovisko pri podobnom probléme, že „nepriznanie odmeny
za úkon právnej služby spočívajúci v prevzatí a príprave zastúpenia vrátane prvej porady s klientom

z dôvodu, že odmena za rovnaký úkon už bola priznaná v konaní inému právnemu zástupcovi, je na
mieste len v tých prípadoch, keď účastníka konania zastupuje ním zvolený, splnomocnený advokát. Je
právom účastníka v priebehu konania meniť právneho zástupcu. Každý zo splnomocnených advokátov
musí vec prevziať a oboznámiť sa s ňou. V prípade úspechu účastníka, ktorý v priebehu konania
vystriedal viacerých advokátov, pri priznaní náhrady trov konania nemôže ísť ale na ťarchu účastníka,

ktorý v predmetnej veci nebol úspešný, skutočnosť, že viacerí právni zástupcovia, ktorí v priebehu
konania zastupovali úspešného účastníka, sa museli oboznámiť s vecou.“ Z predmetnej judikatúry
vyplýva, že nepriznanie právneho úkonu prípravy a prevzatia je možné len v prípade keď si tento úkon
nárokuje strana ktorá bola v konaní úspešná voči neúspešnej strane a ak si účtuje viacej rovnakých
úkonov prípravy a prevzatia od viacerých advokátov. Úspešná strana sporu tak nemôže žiadať zvýšené
trovy konania na ťarchu neúspešnej strany v konaní pretože náklady vyplývajúce z rozhodnutia o

zmene advokátov je len na ťarchu toho kto sa tak rozhodol. V tomto konaní sa takáto domnienka
neuplatňuje, pretože sama žalovaná strana sa rozhodla zvoliť si ďalšieho advokáta. Pokiaľ by mala
zákonná zástupkyňa žalovanej záujem minimalizovať náklady právneho zastúpenia, mohla poveriť
zastúpením len jedného advokáta. Čo sa týka úkonov 2 a 3 argumentáciu žalovanej žalobca považuje
za účelovú a neodôvodnenú. Čo sa týka úkonov 4 a 5 žalobca má za to, že predmetné úkony boli účelné

nakoľko smerovali k uzavretiu dedičskej dohody, pôvodný žalobca sa vyjadroval k veci a to predmetu
dedičskej dohody a jasne bránil záujmy svojej klientky, pričom ak by sa tak nevyjadroval a ignoroval
komunikáciu s protistranou z dôvodu neúčelnosti, tak by sa zákonná zástupkyňa žalovanej sťažovala, že
pôvodný žalobca je neaktívny a nezastupuje jej záujmy a nemusela tak vôbec splnomocniť pôvodného
žalobcu a mohla konať sama. Práve naopak, dôvodom právneho zastúpenia bolo docielenie dohody s

ostatnými dedičmi, keďže sama zákonná zástupkyňa žalovanej uviedla, že pôvodný advokát bol príliš
agresívny a ostatní dedičia s ním nechceli komunikovať, preto má žalobca za to, že pôvodný žalobca
mal súhlas na vykonanie týchto úkonov. Zároveň týmto postupom sa dospelo k úspešnému vytvoreniu
dedičskej dohody, ktorá bola výhodná pre žalovanú a teda došlo k úspešnému výsledku. Je nelogické,
abyadvokátbolpovinnýžiadaťpokynnavykonaniekaždéhoúkonu,aleprávenatoslúžisplnomocnenie.

Žalovaná nepredložila žiadne ustanovenie právnych predpisov z ktorého by za predpokladu účelnosti
a vhodnosti úkonu právnej služby bol advokát povinný žiadať si písomný súhlas či pokyn na každý
jednotlivý úkon. Takýto formalistický postup nebol bežný ani v čase poskytovania právnej pomoci v r.
2007-2008, nie je ani dnes a úplne by paralyzoval efektívne poskytovanie právnej pomoci zo strany
advokátov. Advokát je síce povinný postupovať v podľa pokynov klienta, ak nie sú v rozpore so zákonom,

avšak uvedené neznamená, že advokát je povinný žiadať na každý jednotlivý úkon písomný pokyn či
súhlas klienta. K úkonu č. 8 žalobca uviedol, že rokovaniu v X. došlo dňa 20.05.2008. Uvedené vyplýva
aj z výpovede pôvodného žalobcu H.. T. G. v zápisnici zo dňa 13.05.2015, kde uviedol, že „druhé
rokovanie sa uskutočnilo v X. kde prišlo k posunu dedičia navrhovali, aby maloletá dostala majetok, ktorý
bol v nevyhovujúcom stave, napr. nehnuteľnosť v U. T. v rekonštrukcii, kde bol porušený pamiatkový

zákon, po viacerých rokovaniach a písomných vyjadreniach prišlo k dohode, bol som urgovaný notárom
ohľadom dedičskej dohody s požiadavkou na vytýčenie termínu pojednávania, kde by došlo k uzavretiu
dohody. Nakoniec prišlo k uzatvoreniu dedičskej dohody ako je v dedičskom rozhodnutí.“ Je to práve
tento úkon, ktorý bol prelomový pri vyjednávaniach kde dedičia zmenili názor o možnosti uzatvoriť
dohodu a začal sa sled rokovaní, ktoré viedli k vytvoreniu dedičskej dohody, ktorej predmetom bolo, že

žalovaná obdržala dva a pol násobne väčší podiel ako ostatní dedičia, t.j. viac ako 250 % úspešnosť
oproti zákonnému podielu 1/4. Uvedené potvrdzuje aj vyjadrenie právneho zástupcu ostatných dedičov
z podania zo dňa 12.02.2008, v ktorom uvádza, že jeho klienti sú pripravení a ochotní uzavrieť dedičskú
dohodu na základe skutočnej a reálnej hodnoty a navrhuje vzájomné stretnutie v X.. Celý list jasne
vyjadrujenutnosťprebraťvšetkyrelevantnévecitýkajúcesadedičstvaosobneasámzástupcaostatných

dedičov nalieha na osobné stretnutie v X.. Zároveň z podania zo dňa 3.3.2008, vyplýva záujem a
naliehavosť právneho zástupcu ostatných dedičov na uskutočnenie vzájomného stretnutia. Opätovne
právny zástupca ostatných dedičov nalieha na osobné stretnutie a poukazuje na rozsiahlosť agendy
dedičstva a nutnosti ukotvenia aktív a pasív dedičstva. Je zrejmé že k osobnému stretnutiu došlo dňa
25.04.2008 (úkon č. 7), kde pôvodný žalobca rokoval s pani N. ako dedičkou, ale pri týchto rokovaniach

sa neposunulo nikam, tieto rokovania boli spontánne naplánované a vytvorené len pod podmienkou
neprítomnosti pôvodnej žalovanej 2.). Je tak logické uvažovať, že k vytvoreniu jednotlivých posunov a
podmienok dedičskej dohody, ktorá bola o vyše 250 % výhodnejšia pre žalovanú tak muselo dôjsť až
pri nasledujúcich rokovaniach. S poukazom na prípis zo dňa 29.04.2008, právny zástupca ostatnýchdedičov žiadal o odročenie pojednávania dedičstva z 30.4.2008 z dôvodov prebiehajúcich rokovaní
ohľadom uzatvorenia dedičskej dohody približne o 40 dní. Tento list datovaný dňom 29.4.2008 teda
4 dni po neúspešnom rokovaní v U. (úkon č. 7), rokovanie ktoré aj pôvodná žalovaná 2.) označila

za úplne neúspešný (zo zápisnice zo dňa 09.09.2015), jasne logicky naznačuje, že muselo dôjsť k
ďalšiemu rokovaniu medzi stranami kde by sa táto neúspešnosť zmenila. Žalobca poukázal na zápisnicu
zo dňa 29.7.2008, kde právny zástupca ostatných dedičov (H.. J.) uviedol, že sa vedú intenzívne
jednania o uzavretí dedičskej dohody s matkou maloletej dedičky E. F. a uvádza, že v priebehu 30 dní
je možné, že dôjde k dohode o vyporiadaní dedičstva medzi účastníkmi. Uvedené opätovne poukazuje

na existenciu viacerých rokovaní a zároveň uvádza predpoklad úspešnosti uzatvorenia takejto dohody,
logicky to tak naznačuje, že muselo byť aspoň jedno ďalšie rokovanie od 25.4.2008 do uzavretia
dohody o dedičstve. Alternatíva, že by k takémuto osobnému rokovaniu nedošlo a k uzavretiu dohody
došlo bez akejkoľvek komunikácie s pôvodným žalobcom je vylúčená. Spôsob komunikácie musel byť
natoľko k veci a jadru právneho zastúpenia, teda uzavretiu dohody o dedičstve, že len také spontánne
uzavretie bez písomných podaní protistrane alebo bez osobného stretnutia, ktoré by svojou podstatou

podávali základ na právny úkon podľa vyhlášky je nelogické. Predsa len keby sa neuskutočnilo osobné
stretnutie, musel by sa písomne poslať návrh dedičskej dohody a jeho odsúhlasenie, a ak nie tak
jediná alternatíva je osobné stretnutie. Rovnako alternatíva, že pôvodný žalobca nijakým spôsobom
nepomohol pri uzatváraní dohody a k tejto dohode došlo výlučne prostredníctvom zákonnej zástupkyne
žalovanej a právnym zástupcom ostatných dedičov alebo len dedičov je vylúčená. Čo sa týka námietok

žalovanej ohľadom leteckej prepravy na pojednávanie na notárskom úrade žalobca uviedol, že žalovaná
nepodložila svoje tvrdenie ohľadom leteckej prepravy na pojednávanie a samotný záznam o žiadosti
posunutia termínu z dôvodu leteckej cesty nepreukazuje na koho náklady sa cesta vykonala a či sa
nakoniec cesta vykonala letecky. Čo sa týka námietok žalovanej ohľadom úrokov z omeškania žalobca
uviedol, že nárok na vznik úrokov z omeškania sa neviaže k právnej kvalifikácii nároku ale k celkovému

titulu. Aj napriek zmene kvalifikácie nároku je bežné, že súd priznáva úroky z omeškania. Žalovaná
strana mala možnosť vyhodnotiť, akú časť nároku bude zaviazaná uhradiť a z akého titulu a v prípade
záujmu i časť nároku dobrovoľne uhradiť s cieľom vyhnúť sa omeškaniu.

17. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 30.04.2020 namietala, že žalobca uplatnený nárok odvodzoval od

zmluvy o právnej pomoci, konkrétne od hodnoty podielu, Po zmene svoj nárok odvodzuje od jednotlivých
úkonov právnej služby, ktoré mal pôvodný žalobca vykonať v rámci zastupovania žalovanej v dedičskom
konaní a teda žiada tarifnú odmenu. Skutková podstata oboch právnych inštitútov, a to podielová
odmena a tarifná odmena vykazuje iné obsahové a formálne náležitosti. Bolo tak zrejmé, že zo strany
žalobcu boli v doručenom zmenenom návrhu poskytnuté iné skutkové tvrdenia. Vykonaná zmena má za

následok aj úplnú zmenu dôkazného bremena žalobcu, ktorá sa v súčasnosti viaže k preukázaniu iných
skutkových tvrdení, t.j. najmä aké konkrétne úkony právnej služby pôvodný žalobca v dedičskom konaní
vykonal. Žalobca oproti žalobou uplatnenému nároku pristúpil tak k uplatneniu kvalitatívne, skutkovo
a právne odlišného nároku. Súd má teda posúdiť nárok žalobcu ako zmenu žaloby v zmysle § 140
ods. 2 C.s.p., pričom s poukazom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-537/13 je

predmetný spor spotrebiteľským sporom a teda podľa § 294 C.s.p. zmena žaloby sa v spotrebiteľských
sporoch nepripúšťa a žalobu je potrebné v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaná ďalej vzniesla námietku
premlčania. Návrh na zmenu žaloby je podaním vo veci samej, s ktorým sú preto spojené hmotnoprávne
a procesnoprávne účinky. V prípade zmeny nároku nastávajú hmotnoprávne účinky dňom, kedy súdu
došla zmena žaloby. S týmto okamihom je potom spojený dôsledok pre spočívanie premlčania, a to,

že sa týmto dňom beh premlčacej doby zastavuje a tento okamih je tiež rozhodný pre posúdenie, či
premlčacia lehota máme uplynula. Pôvodný žalobca mal možnosť uplatniť si svoj nárok na odmenu za
právne zastupovanie ihneď po právoplatnom skončení dedičského konania. V čase zmeny žaloby tak
premlčacia doba už márne uplynula. Čo sa týka argumentácie žalobcu ohľadom úrokov z omeškania
žalovaná uviedla, že je jednou zo základných povinností advokáta po skončení právneho zastupovania

zaslať klientovi vyúčtovanie poskytnutých právnych služieb. Nie je úlohou iného advokáta v prípadnom
následnom spore domýšľať si, o aké skutkové tvrdenia a právnu kvalifikáciu si advokát alebo jeho
právny nástupca v budúcnosti oprie uplatnenú peňažnú sumu. Najmä ak žalobca zastáva názor, že
advokát nie je povinný žiadať si pokyn alebo súhlas klienta na vykonanie každého úkonu, ale slúži na
to splnomocnenie. Vyvstáva potom otázka, ako mal právny zástupca žalovanej vyhodnotiť akú časť

peňažného nároku má žalovaná zaplatiť, keď pôvodný žalobca ani neinformoval žalovanú o vykonaných
úkonoch.18. Žalobca na námietku žalovanej ohľadom neprípustnosti zmeny žaloby poukázal na odôvodnenie
uznesenia odvolacieho súdu, v ktorom odvolací súd nesúhlasil s nepriznaním odmeny v žiadnej výške,
ale súdu prvej inštancie dal do pozornosti tarifnú odmenu s poukazom na § 2 ods. 2 vyhlášky. Žalobca

má za to, že podanie, v ktorom bola vyčíslená tarifná odmena, je len špecifikáciou nároku na odmenu za
právnu pomoc a takáto špecifikácia nie je zmenou žaloby, je len doplnenie alebo spresnenie skutkového
stavu. Poukázal na rozhodnutia R 38/1999 a rozsudok NS SR sp.zn. 5Cdo 58/99. Čo sa týka úrokov z
omeškaniažalovanámalamožnosťvyhodnotiť,akúčasťžalovanéhopeňažnéhonárokubudezaviazaná
uhradiť a z akého titulu a v prípade záujmu i časť nárok dobrovoľne uhradiť s cieľom vyhnúť sa

omeškaniu. Žalovaná mohla usúdiť, že práca advokáta nie je bez odmeny a teda podľa vyhlášky má
právo na tarifnú odmenu a mohla uhradiť úkony, s ktorým súhlasila, že právny predchodca žalobcu
vykonal.

19. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii odmena advokáta sa určuje na základe
dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena.

20. Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov (ďalej len „vyhláška“)
za poskytovanie právnych služieb odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom
a jeho klientom (ďalej len „zmluvná odmena“); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa
použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14).

21. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (účinnej v čase od 01.06.2006 do 01.01.2009) odmena
vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,
b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú aj začatú hodinu,

c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej,
d) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo
za konanie pred súdom alebo iným orgánom, pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a
to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných
počas dvoch hodín,

e) vypracovanie právneho rozboru veci,
f) rokovanie s protistranou, a to za každé dve začaté hodiny,
g) návrh na predbežné opatrenie, ak dôjde k nemu pred začatím konania, odvolanie proti rozhodnutiu o
predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, mimoriadne dovolanie, sťažnosť
proti rozhodnutiu o návrhu na obnovu konania, podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona,

h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

22.Podľa§14ods.5vyhláškyč.655/2004Z.z.zaúkonyprávnejslužby,ktoréniesúuvedenévodsekoch
1 až 3, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.

23. Po oboznámení sa s vyčíslenými úkonmi ako aj s námietkami žalovanej proti jednotlivým úkonom
dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu aj po späťvzatí v časti o zaplatenie sumy 102.704,80 Eur je
dôvodná iba v časti. Z trinástich uplatnených a vyčíslených úkonov právnej služby súd priznal žalobcovi
5 úkonov právnej služby.

24. V prvom rade súd počítal sadzbu tarifnej odmeny podľa vyhlášky účinnej v čase vykonania
jednotlivých úkonov právnej služby. V danom prípade nebolo sporným, že žalovanej ako dedičke bola v
dedičskom konaní vyplatená suma 19.000.000,- Sk (630.684,46 Eur). Táto suma tvorí tarifnú hodnotu
veci, z ktorej sa určuje sadzba tarifnej odmeny. Sadzbu tarifnej odmeny bolo potrebné stanoviť v
slovenskej mene a až následne prepočítať konverzným kurzom na menu Euro. Úkon právnej služby je

teda vo výške 50.650,-Sk, po prepočte konverzným kurzom (30,126 Sk/1 Euro) je to suma 1.681,27 Eur.

25. Súd priznal žalobcovi úkon právnej služby za prípravu a prevzatie právneho zastúpenia vrátane
prvej porady, nakoľko takýto úkon právnemu predchodcovi udelením plnej moci dňa 27.11.2007 patrí.
Žalovaná namietala tento úkon s tým, že právny predchodca žalobcu nastúpil do právneho zastupovania

akotretíadvokátapoukázalnastanovisko,žeprizmeneadvokátatakýtoúkonprávnejslužbyadvokátovi
nepatrí. K problematike nepriznania viacerých úkonov právnej služby prevzatí a prípravy právneho
zastúpenia sa vyjadril Ústavný súd v náleze sp.zn. ÚS 24/2010 zo dňa 08.04.2010. Daná situácia
sa však na tento prípad nevzťahuje. Z nálezu vyplýva, že nepriznanie úkonu prípravy a prevzatia jemožné len v prípade, keď si tento úkon nárokuje strana, ktorá bola v konaní úspešná voči neúspešnej
strane a účtuje si viac rovnakých úkonov prípravy a prevzatia od viacerých advokátov. V tomto sa súd
stotožňuje s tvrdením žalobcu. To, že žalovaná si zvolila v dedičskom konaní najprv jedného advokáta

a následne po odvolaní plnej moci druhého advokáta nemôže byť na ťarchu toho druhého zvoleného
(v tomto prípade právneho predchodcu žalobcu), nakoľko odvolanie pôvodného a zvolenie si nového
advokáta bolo výlučne v kompetencii žalovanej (jej zákonnej zástupkyne) a právny predchodca žalobcu
pri prevzatí zastupovania má právo na takýto úkon a je povinný si vec naštudovať a oboznámiť sa s
ňou, za čo mu vyhláška priznáva odmenu. Súd teda priznal žalobcovi tento úkon právnej služby v sume

1.681,27 Eur + režijný paušál 178,- Sk (5,91 Eur), spolu v sume 1.687,18 Eur.

26. Súd ďalej priznal žalobcovi úkon - štúdium spisu na Notárskom úrade JUDr. Y. v X. dňa 10.12.2007
ako úkon podľa § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky. Z dedičského spisu (čl. 331 dedičského spisu) vyplýva,
že dňa 10.12.2007 sa právny predchodca žalobcu dostavil na Notársky úrad za účelom štúdia spisu
od 10:13 do 11:05 hod. Právnemu predchodcovi žalobcu patrí aj náhrada sa stratu času podľa § 17

ods. 1 vyhlášky za čas strávený cestou z U. do X. za 20 polhodín po á 9,86 Eur (297,- Sk), v sume
197,20 Eur a režijný paušál v sume 5,91 Eur, spolu v sume 1.884,38 Eur. Súd nepriznal žalobcovi
náhradu za cestovné z dôvodu, že žalobca nedoložil, akým motorovým vozidlom právny predchodca
žalobcu cestoval. Do spisu doložil kópiu osvedčenia o evidencii motorového vozidla J. U. až z roku
2008, teda nebol jeho vlastníkom ku dňu 10.12.2007, kedy študoval spis. Nebolo možné priznať ani

cestu hromadným dopravným prostriedkom, keďže ku dňu rozhodnutia súdu (rok 2020) nebolo možné
zistiť výšku cestovného hromadným dopravným prostriedkom ku dňu 10.12.2007, t.j. necelých 13 rokov
naspäť.

27. Žalobcovi ďalej patrí úkon právnej služby - rokovanie s protistranou v U. dňa 25.04.2008 ako úkon

podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky. Zákonná zástupkyňa v tom čase maloletej žalovanej na pojednávaní
dňa 09.09.2015 potvrdila, že došlo k stretnutiu právneho predchodcu žalobcu a p. N., ona sama pri tom
čakala mimo kancelárie s H.. J. (právnym zástupcom p. N. a ostatných dedičov). Samotné stretnutie
potvrdil aj H.. J. v liste zo dňa 29.04.2008 adresovanom Notárskemu úradu so žiadosťou o preloženie
termínu pojednávania dedičstva. Súd teda priznal žalobcovi tento úkon právnej služby v sume 1.681,27

Eur + režijný paušál 190,- Sk (6,31 Eur), spolu v sume 1.687,58 Eur.

28. Posledné dva úkony, ktoré súd priznal žalobcovi je účasť na dedičskom konaní na Notárskom úrade
H.. R. Y. v X. dňa 05.11.2008. Je nesporné zo zápisnice dedičského konania sp.zn. XXD/XXXX/XXXX
(čl. 365 dedičského spisu), že na tomto dedičskom pojednávaní sa zúčastnil právny predchodca žalobcu

ako právny zástupca v tom čase maloletej žalovanej a tiež zákonná zástupkyňa žalovanej. Zo zápisnice
ďalej vyplýva, že dedičské pojednávanie sa začalo o 10:00 hod a skončilo o 13:15 hod., teda trvalo 3
hodiny 15 minút. Žalobcovi patrí úkon podľa § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky vo výške 2 krát 1.681,27
Eur, teda spolu vo výške 3.368,85 Eur. K zápisnici vyhotovil notár H.. R. Y. úradný záznam, z ktorého
vyplynulo, že účastníci požiadali o posun pojednávania vytýčeného na 13:30 hod. a to na 10:00 hod.

z dôvodu, že právny predchodca žalobcu a zákonná zástupkyňa žalovanej mali letenky z X. do U. o
15:00 hod. žalobca si uplatnil za tento úkon aj cestovné motorovým vozidlom, z úradného záznamu je
však zrejmé, že právny predchodca žalobcu na toto dedičské pojednávanie cestoval lietadlom. Žalobca
namietal, že informácia uvedená v úradnom zázname notárom ohľadom cesty lietadlom neznamená, že
letenku hradila zákonná zástupkyňa žalovanej, sám však nedoložil doklad, že by letenku hradil právny

predchodca žalobcu. Z uvedeného mal súd preukázané, že právny predchodca skutočne cestoval na
dedičské pojednávanie dňa 05.11.2008 lietadlom a zároveň nemal preukázané, že by túto letenku sám
hradil, preto súd náhradu za cestovné k tomuto úkonu nepriznal. Súd priznal aj náhradu sa stratu času
podľa § 17 ods. 1 vyhlášky za čas strávený cestou z U. do X. lietadlom a to za 8 polhodín po á 10,52 Eur
(317,- Sk), v sume 84,16 Eur a režijný paušál v sume 6,31 Eur. Keďže súd nemal k dispozícii reálne časy

letov z U. do X. a z X. do U. súd priznal náhradu za stratu času za 8 polhodín (2 hodiny cesta lietadlom
z U. do X. a 2 hodiny cesta lietadlom naspäť). Celkovo patrí žalobcovi za tento úkon suma 3.453,01 Eur
ako tarifná odmena, náhrada za stratu času a režijný paušál (3.368,85 Eur + 84,16 Eur + 6,31 Eur).

29. Súd teda priznal žalobcovi odmenu za 5 úkonov právnej služby spolu s režijným paušálom a

náhradou za stratu času spolu vo výške 8.712,15 Eur (1. úkon 1.687,18 Eur, 2. 1.884,38 Eur, 3. úkon
1.687,58 Eur, 4. a 5. úkon 3.453,01 Eur). Keďže žalovaná zložila zálohu vo výške 1.659,70 Eur (50.000,-
Sk), žalobca má nárok na odmenu vo výške 7.052,45 Eur. V časti prevyšujúcej túto sumu, t.j. v časti ozaplatenie 14.719,94 Eur (požadovaných 21.772,39 Eur - priznaných 7.052,45 Eur) súd žalobu zamietol
z nasledovných dôvodov.

30. Žalobca si uplatňoval odmenu za úkon právnej služby za písomné podanie na Notársky úrad H..
Y. dňa 05.12.2007 (čl. 241 spisu resp. čl. 433 spisu). Odmena za takýto úkon právnej služby žalobcovi
nepatrí, ide o oznámenie prevzatia právneho zastupovania a žiadosť o odročenie pojednávania, nie je
úkonom vo veci samej tak, ako to má na mysli § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky. To isté sa týka úkonu zo dňa
13.03.2008 ako písomné podanie na Notársky úrad. Ide taktiež len o žiadosť o odročenie pojednávania

a poskytnutie lehoty. Ide o jednoduchý administratívny úkon, ktorý nie je riešením konkrétneho problému
v dedičskom konaní, neobsahuje také zásadné informácie, ktoré by vychádzali zo samotného sporu
resp. prejednávaného dedičstva. Súd taktiež nepriznal žalobcovi tri úkony právnej služby a to písomné
podanie protistrane zo dňa 01.01.2008 (čl. 243), zo dňa 30.01.2008 (čl. 244) a zo dňa 26.06.2008
(čl. 247 spisu). Podania obsahujú výzvu na doloženie návrhu dohody v rámci dedičského konania.
Samotnýnávrhdohodyneobsahujú.Vprvomlistezodňa01.01.2008vyzývaprávnypredchodcažalobcu

právneho zástupcu dedičov H.. J. o predloženie návrhu dohody a druhým listom zo dňa 30.01.2008 svoju
výzvu urguje. Druhé podanie zo dňa 30.01.2008 uvádza sumu 45.000.000,- Sk ako hodnotu dedičského
podielu,právnypredchodcažalobcuneuvádza,akokonkrétnektejtosumedospel.Tretiepodaniezodňa
26.06.2008 uvádza, že žalovaná ako maloletá dedička žiada vyplatiť sumu 26.000.000,- Sk, opätovne
bez popísania, ako k tejto sume právny predchodca žalobcu dospel. Súd má za to, že aby bolo podanie

protistrane úkonom vo veci samej, musí obsahovať a pomenovať konkrétne skutočnosti z daného
sporu, musí obsahovať argumentáciu vychádzajúcu z konkrétnych skutočností, nie len všeobecnú výzvu
na uzavretie dohody, resp. konštatovanie konkrétnej sumy a stanovovanie limitov bez podrobnejšieho
vysvetlenia. Aby bolo možné hovoriť o úkone vo veci samej, na takýto úkon má právny zástupca použiť
svoje vedomosti o spore s aplikáciou svojich vedomostí z oblasti práva. Súd sa v tomto smere stotožnil s

námietkou žalovanej, že tieto úkony nie sú účelné. Okrem toho žalobca predložil podací hárok k prvému
listu zo dňa 01.01.2008 (čl. 245 spisu) a k tretiemu listu zo dňa 26.06.2008 (čl. 248 spisu), súdu však
chýba doklad o doručení druhého listu zo dňa 30.01.2008, a teda súd nemá preukázané, že takýto
list bol skutočne H.. J. doručovaný. Súd nepriznal žalobcovi úkon - rokovanie s protistranou v X. dňa
20.05.2008, nakoľko zo žiadnych listinných dôkazov nemal preukázané, že sa takéto rokovanie konalo.

Žalobca dokladoval uvedené stretnutie dvomi listami H.. J. (čl. 432 a 445 spisu), v ktorých H.. J. navrhuje
stretnutie a ďalej tvrdením H.. J. v zápisnici Notárskeho úradu (čl. 456 spisu) o tom, že prebiehajú
intenzívne rokovania. Aj samotný právny predchodca žalobcu na pojednávaní dňa 13.05.2015 uviedol,
že sa konalo rokovanie v X.. Žalobca ďalej argumentuje aj tým, že keďže neprišlo k dohode na stretnutí
v U. dňa 25.04.2008, logicky sa muselo uskutočniť ešte jedno rokovanie, kde prišlo k posunu, keďže

dňa 05.11.2008 došlo k uzatvoreniu dohody na Notárskom úrade. Z uvedených listinných dôkazov a
z tvrdenia právneho predchodcu žalobcu na pojednávaní súd nemal preukázané, že skutočne došlo k
rokovaniuvX.ažesatotorokovaniemalokonaťdňa20.05.2008ažesanatomtorokovanímalzúčastniť
právny predchodca žalobcu. Žalovaná poprela, že by sa takéto rokovanie konalo, bolo teda úlohou
žalobcu uniesť dôkazné bremeno. Žalobca svojim tvrdením o tom, že po neúspešnom rokovaní v U.

dňa 25.04.2008 muselo dôjsť ešte k ďalšiemu rokovaniu nepreukázal, že by sa práve takéto rokovanie,
na ktorom malo prísť k dohode konalo práve v X. a práve v deň 20.05.2008. To, že H.. J. navrhuje v
listoch osobné stretnutie ešte nepreukazuje, že sa takéto rokovanie aj konalo. Napokon súd nepriznal
žalobcoviúkonyprávnejslužbyzadvepísomnépodanianaOkresnýsúdX.IIzodňa14.01.2009azodňa
03.03.2009 (čl. 249 a 251 spisu), ktorým sa právny predchodca žalobcu vzdáva práva podať odvolanie

voči uzneseniu XXD/XXXX/XXXX zo dňa 03.12.2008 a voči opravnému uzneseniu. Takéto úkony nie sú
úkonmi vo veci samej, nie sú účelné. Súd sa stotožnil s tvrdením žalovanej, že aj v prípade nevykonania
takýchto úkonov, by obe uznesenia v relatívne krátkom čase nadobudli právoplatnosť. Takéto úkony
nesmerovali k riešeniu veci.

31. V tomto smere súd poukazuje na to, že vzťah právneho predchodcu žalobcu a žalovanej je
spotrebiteľskýmsporom(rozsudokSúdnehodvoraEurópskejúnievoveciC-537/13z15.01.2015),načo
upozornil aj odvolací súd. Pôvodné zmluvné strany si pri začatí poskytovania právnej pomoci nedohodli
tarifnúodmenu,neznamenátovšak,žesúdnemôžestarostlivopreskúmaťkaždýuplatnenýúkonprávnej
služby a v prípade spornosti úkonu právnej služby a pochybnosti o vykonaní takéhoto úkonu, takýto úkon

právnej služby nepriznať. Uvedeného pravidla sa súd držal a preto z pôvodne uplatnených trinástich
úkonov právnej služby súd priznal žalobcovi 5 úkonov, ktoré považoval za oprávnené a realizované v
súlade s vyhláškou a so zohľadnením postavenia žalovanej ako spotrebiteľky.32. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

33. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

34. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (účinného do 31.01.2013),
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

35. Žalovaná žiadala nepriznať žalobcovi úrok z omeškania z dôvodu, že žalobca si uplatnil úroky z

omeškania z tarifnej odmeny, pričom pôvodne žiadal podielovú odmenu. Keďže došlo k zmene druhu
požadovanej advokátskej odmeny, žalovaná nemohla vyhodnotiť aký peňažný nárok má zaplatiť, keďže
jednotlivé úkony právnej služby neboli žalovanej vyúčtované. Súd má zato, že v tomto prípade ide o
peňažný dlh a teda je možné požadovať úroky z omeškania. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu,
že žalovaná mohla sama zhodnotiť, aký nárok na odmenu má pôvodný žalobca a uhradiť odmenu a

nedostala by sa do omeškania.

36. Žalobca žiadal priznať úroky z omeškania odo dňa 01.06.2009 s odôvodnením, že právny
predchodca žalobcu listom zo dňa 14.05.2009 vyzval žalovanú (jej zákonnú zástupkyňu) na vyplatenie
dohodnutej podielovej odmeny. K výzve právny predchodca žalobcu doložil kópiu obálky o podaní na

pošte. Súd nemal s výzvy preukázané, že by právny predchodca žalobcu vo výzve uviedol lehotu
ani neurčil splatnosť, do ktorej mala podľa výzvy žalovaná odmenu uhradiť. Ani v samotnej zmluve o
poskytnutí právnej pomoci nebola splatnosť odmeny dohodnutá. Preto súd priznal úroky z omeškania
odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanej (v tom čase jej zákonnej zástupkyni) dňa
02.03.2011 v konaní pred súdom (doklad o doručení na čl. 19 spisu), keďže k tomuto dňu bola žalovaná

informovaná o vymáhaní advokátskej odmeny. Súd teda priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo
výške 9 % ročne (základná sadzba Európskej centrálnej banky 1% platnej ku dňu 03.03.2011 + 8
percentuálnych bodov podľa § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z.) od 03.03.2011 do zaplatenia.

37. Čo sa týka žalovanou namietanej zmeny žaloby a s tým spojnú námietku premlčania súd má zato,

že nejde o zmenu žaloby ak namiesto podielovej odmeny bol vyčíslená tarifná odmena. Predmetom
konania stále zostal nárok na zaplatenie odmeny za právne služby a nie peňažný nárok uplatnený podľa
iného právneho predpisu. Súd má zato, že zmenou právnej kvalifikácie nedochádza k zmene žaloby tak
ako to má na mysli § 139 C.s.p.

38. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

40.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. Žalobca
sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 124.477,19 Eur. V časti o zaplatenie sumy 102.704,80 Eur vzal

žalobcu späť z dôvodu zmeny právneho posúdenia požadovanej advokátskej odmeny a vyčíslenia si
tarifnej odmeny. Zavinenie zastavenia konania je potrebné pričítať žalobcovi. Súd priznal žalovanej
plnú náhradu trov konania v zastavenej časti. Po čiastočnom späťvzatí zostala predmetom konania
suma 21.772,39 Eur. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 7.052,45 Eur, čo predstavuje 32,39
% a žalovaná bola úspešná v časti o zaplatenie 14.719,94 Eur, čo je 67,61 %. Neúspech žalobcu je

úspechom žalovanej, preto bola žalovaná úspešná v pomernej časti 35,22 % (67,61 - 32,39). O výške
trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.